Videokanál poslanca

Čiže chcem to ešte uzavrieť na tej úrovni, že tieto diskusie naďalej prebiehajú. Momentálne najpravdepodobnejšia verzia, ktorá bude prijatá, je 3,5, 1,5, niektoré štáty hovoria 3 a 2, niektoré hovoria 4 a 1. To znamená, pomer medzi výdavkami na čisté zbraňové systémy a pomer medzi duálnym, duálnym použitím. Avšak to, čo my pripomienkujeme, sú dva základné fakty. Keď dáte dajme tomu zvýšenie na obranu v prípade Slovenska na 5 % HDP, to by reprezentovalo v celkovom čísle niečo cez 7 mld. eur. Keď vezmeme do úvahy, že celkový rozpočet v Slovenskej republike je okolo 35 mld. eur, tak je to jedna pätina. Čo je extrémne číslo. Z čoho automaticky vyplýva, že takéto veľké čísla automaticky obmedzujú iné priority, ktoré jednotlivé štáty majú. Áno, treba uznať, že Spojené štáty dajú veľké peniaze, neviem, či je to 5, 6 alebo 7 % zo svojho rozpočtu na obranu, ale povedzme si úprimne, koľko vydávajú na penzie, koľko vydávajú na zdravotníctvo? To sú dramaticky iné čísla, pretože u nich je ten systém úplne iný. Európa vydala najviac peňazí na sociálne veci a zdravotníctvo. Čo u nás reprezentuje možno dve tretiny rozpočtu a tie zvyšné, všetky ostatné rezorty už majú málo.
Čiže akonáhle by ste išli touto cestou, extrémne by ste to zmenšovali. Nechcem byť pokrytec, iste, že by sa každý minister mal tešiť, obrany, keď naňho sú obrovské tlaky, aby míňal ešte viac a ešte viacej, mal väčší rozpočet, ale ja sa na to pozerám ako reálny politik. Presadzujem dva faktory, o ktorých chceme diskutovať aj v Haagu a o ktorých budeme diskutovať budúci týždeň aj v Bruseli, kde bude ministeriál ministrov obrany NATO a kde budeme hovoriť o tom, že predovšetkým sa zamerajme na plnenie cieľov. Ja som presvedčený, že mnohé ciele, tak ako som vám predstavil tieto vrtuľníky, vieme riešiť efektívnejšie, buď za polovičnú alebo ešte príbuznú cenu. Čiže vieme tie zdroje efektívnejšie použiť.
Druhá vec je, tie duálne projekty sú rozhodujúce, pretože každý štát to počíta inak. My musíme odstrániť úradníkov, ktorí sú takí, ktorí majú zásadný problém s čímkoľvek, čo je inovatívne, prísť, a ja si veľmi dobre pamätám a dnes už sa kajajú, keď my sme investovali do obranného priemyslu za účelom zvýšenia našej produkcie a podarilo sa nám naozaj vcelku dramaticky túto produkciu zvýšiť na prospech našich spojencov z Európy, ale 100 mil. investovaných do obranného priemyslu za účelom zvýšenia tejto kapacity nezarátali do 2 %. Dnes by ich zarátali, lebo sa medzičasom zmenila politika. Tu platí mnohokrát, že vláda Roberta Fica je vždy vizionárska, pretože toto, čo dnes hlása NATO, máme my už pred dvoma rokmi v programovom vyhlásení vlády, či je to článok 3 alebo to je posilnenie obranného priemyslu. A to isté platí aj v ďalšej infraštruktúre, o ktorej sa veľmi začína diskutovať.
Viete veľmi dobre, že my sme povedali, že ministerstvo obrany sa bude podieľať na konsolidácii cestou výstavby duálnych projektov. Pretože raz máme stanovené 2 %, máme mať 2 %. Čiže nemôžete mať menej peňazí, máte mať 2 %. Ale čo môžete, je, že budete investovať do projektov, ktoré majú duálne použitie. Či je to nemocnica v Prešove, teraz predstavovaná nemocnica v Bratislave, bol som na zdravotníckom výbore, a rovnako robíme aj masívnu rekonštrukciu a modernizáciu nemocnice v Ružomberku. Čiže máme tri nemocnice momentálne, ktorým sa venujeme. Zároveň vyhľadávame projekty, ktoré modernizujeme z pohľadu cestnej infraštruktúry. Military Mobility je jedna zo základných úloh, ktoré v mnohých štátoch nie sú dobudované najmä preto, že sme boli rozdelení železnou oponou niekde úplne inde, ako dnes sa stanovuje tá hranica krajín NATO.
A teda napríklad taká vec ako sú produktovody. To je jeden príklad z mnohých. Kedysi alebo aj dnes teda samozrejme v západnej Európe boli vybudované produktovody na pohonné hmoty, na naftu, benzín a podobne a mnohé ďalšie, ktoré boli naprieč celou západnou Európou, ktoré mali dodávať logisticky napríklad pohonné hmoty pre ozbrojené zložky, ale končia na našich hraniciach. Ale nie našich, ale aj českých dokonca, tak aby som bol presný. A teraz je úloha, vybudovanie tých produktovodov v čase mieru slúži na prepravu pohonných hmôt pre občanov. Čiže jednak šetríte životné prostredie, lebo nevozí sa to kamiónmi, a jednak je to lacnejšie, lebo tá preprava je lacnejšia. Tých možností, kedy viete urobiť duálny projekt, ktorý je na prospech všetkým, ale aj armáde a zároveň v čase mieru sa používa civilne, je, samozrejme, obrovské množstvo. Čiže napríklad výstavba diaľnice medzi Košicami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, opätovne si dovolím prečítať odpoveď pána ministra zahraničných vecí. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde bola otázka výdavkov na obranu jednou z ústredných tém, a to aj vzhľadom na očakávania novej prezidentskej administratívy USA a prípravu júnového samitu NATO v Haagu. Zvyšovanie výdavkov na obranu nikdy nebolo a nie je populárnou témou a pokiaľ ide o Slovensko, určite ešte viac, ale za posledné obdobie sa nám podarilo splniť doterajší záväzok 2 % hrubého domáceho produktu, ktorý je vydávaný na obranný rozpočet. Môžeme byť teda spokojní, že Slovensku sa podarilo zastaviť trend dlhodobého poddimenzovania investícií do obrany. Náš rozpočet na obranu sa v porovnaní s rokom 2014 takmer strojnásobil, čo predstavuje piaty najväčší nárast pomedzi spojencov.
Doplním tu svoju poznámku, že myslím, že do práve samitu v Haagu všetky krajiny, všetky členské krajiny sa zaviazali dostať sa do tejto úrovne 2 %, pre niektoré krajiny to znamená zásadné množstvo peňazí, či už Španielsko alebo Taliansko, hovoríme v miliardách eur, niekde to je až 10 mld., ktoré musia investovať narýchlo, aby doplnil ten svoj záväzok 2 %, pretože od Haagu sa bude pokračovať vlastne už ako keby novej nuly a 2 % už nie sú, že môžu, ale že musia byť.
Diskusie medzi spojencami NATO, ale aj ostatná návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku vo februári ukázali, že vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je potrebné začať seriózne uvažovať o ďalšom navýšení obranných výdavkov. Záväzok z roku 2014 sa teda ukázal ako nedostatočný. Môžeme váš ubezpečiť, že ako na úrovni ministrov zahraničných vecí, tak aj na úrovni ministrov obrany vedieme náročné rokovania o objemoch v časovom horizonte aj samotnom obsahu budúcich investícií do obrany. Slovensko je na nadchádzajúcom samite v Haagu pripravené podporiť realistický plán zvyšovania výdavkov na obranu so zameraním sa na modernizáciu a ciele Severoatlantickej aliancie. Treba si ale uvedomiť, že každé prípadné navýšenie výdavkov musí byť postupné a musí aj reflektovať reálne potreby.
Ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť túto odpoveď pána ministra, že tie rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Severoatlantickej aliancie, sú, samozrejme, podriadené veľkému tlaku predovšetkým zo strany Spojených štátov. Spojené štáty dlhoročne vydávajú na obranu viac ako 5 %, a preto tlačia aj na svojich kolegov, aby mohli sa sústrediť predovšetkým na svoju vlastnú obranu a obranyschopnosť, pretože mnohé z týchto percent, ktoré vydávajú, idú na ochranu Európy a jednotlivých európskych spojencov. Mnohé technológie, ktoré dnes disponuje NATO a dá sa povedať, že zdieľame tieto informácie aj my alebo tieto technológie, tak pochopiteľne pochádzajú z čistého rozpočtu ministerstva obrany Spojených štátov.
Skoková terapia však v tomto prípade nie je vhodná, a preto je dôležité, aby sme sa zamerali predovšetkým na plnenie cieľov a niektoré krajiny sú ich schopné splniť efektívnejšie. Pokiaľ napríklad predchádzajúca vláda bola za to, aby sme nakúpili, aj keď stále tam niekde plietli slovo dar, i keď ja som ho tam nevidel, bojové vrtuľníky Viper 1H, ktoré v konečnom dôsledku boli niečo cez 650 mil. eur. Vojnová, vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že bojové vrtuľníky strácajú svoje opodstatnenie, pretože sú veľmi ľahko napadnuteľné a nemajú žiadnu inú funkcionalitu, a preto budú v budúcnosti hrať omnoho väčšiu úlohu multifunkčné vrtuľníky a pre tie sme sa rozhodli aj my. Obdobný počet, teda rovnaký počet, dokonca my potrebujeme ešte o jeden viacej, aby sme doplnili dve letky, to znamená trinásť, aj keď zmluva momentálne počíta s dvanástimi, bude doplnená ešte o jeden kus, hovorila o 150 mil. za dvanásť kusov, ktoré sme ale dozbrojili jednak kompletnými termohlavicami, ktoré jednak navádzajú strely, jednak vyhľadávajú prípadné nebezpečenstvá plus zbraňové systémy s raketovými odpaľovačmi 12,7-milimetrovými, rotačnými guľometmi 7,62, mnohými všetkými zbraňovými systémami, ktoré moderný bojový vrtuľník má mať, a ten druhý dodatok, ktorý hovoril iba o týchto zbraňových systémoch, bol za 100 mil. Čiže za 250 mil., pri ďalšom vrtuľníku ten bude do 20, čiže nech 270, sme vlastne zabezpečili túto spôsobilosť o 400 mil. lacnejšie, alebo 330, a to je rozhodujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v tomto prípade predniesol odpoveď pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Indiu som navštívil v marci 2024 a vo februári 2025. Obidve návštevy sprevádzali silné skupiny slovenských podnikateľov a v tomto roku ich bolo 24. Okrem plodných rokovaní s indickým partnerom a vystúpení na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Raisina Dialogue som rokoval aj s ministrom obrany Indie. Vystúpil som na konkláve o podnikaní a udržateľnosti medzi Indickou republikou a Európou, v rámci ktorého sa uskutočnilo špecializované podujatie venované Slovenskej republike. Otvoril som Deň slovenských technológií a inovácií zameraných na B2B, teda na spoluprácu medzi podnikateľmi, rokovania na slovenskom veľvyslanectve v Dillí. Na ostatnej ceste do Indie sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý rokoval s ministrom obchodu a priemyslu Indie, a predseda zahraničného výboru Národnej rady Marián Kéry, ktorý sa stretol s predsedom parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti Indie. Spolu so štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom sme rokovali aj so zástupcami indickej spoločnosti Amara Raja Group a v Kalkate sme znovu otvorili honorárny konzulát Slovenskej republiky.
Uvedené aktivity sa pozitívne odrazili na intenzifikácii politického dialógu a nárastu dynamiky hospodárskej spolupráce. Vyvrcholením a výsledkom tohto intenzívneho politického dialógu bola aj aprílová návšteva prezidentky Indie na Slovensku, ktorú sprevádzala početná skupina indických podnikateľov. Počas návštevy boli podpísané memorandá o spolupráci v oblasti malých a stredných podnikov a o výmenách a školeniach diplomatov obidvoch krajín. Finalizuje sa aj dohoda o vízovej výnimke pre držiteľov diplomatických pasov a novú dohodu pripravujú aj ministerstvá obrany. Rád takisto potvrdím, že naša obchodná výmena s Indiou narastá a aktuálne presahuje 1,2 mld. eur. Rozvíja sa aj obchod a spolupráca aj v oblasti vojenského špeciálu a automobilového priemyslu. Na ďalšom rozvoji našej spoločnosti a hospodárskej spolupráce budeme pracovať aj naďalej. Slovensko má záujem napríklad aj o zelené projekty, špičkové technológie a spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, IT, AI a prílev ďalších priamych zahraničných investícií z Indie. Stavať môžeme na úspešných príbehoch – investície Jaguar Land Rover alebo Amara Raja Batteries a slovenských firiem ako sú Tatravagónka Poprad, NVM group, Grand Tower alebo Microstep. Ide teda naozaj o plodnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú chceme aj naďalej intenzívne rozvíjať.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni, na úvod by som chcel predovšetkým vám poďakovať za vecnú diskusiu. A musím naozaj uznať, s výnimkou teda (povedané so smiechom), ale to by asi už nebol parlament, teda myslím pána poslanca Pročka, ale, ale naozaj chcem naozaj oceniť, že tá kritika bola vecná, bola, bola presne odborná, bola k tomu, kde sú obavy, kde nesúhlasíte a ja mám naozaj úprimnú radosť z toho, ako tá, tá celá diskusia prebehla. A ja si dovolím teda zareagovať na každého, kto v tej diskusii vystúpil a začal by som pánom Krúpom, čiže ešte raz ďakujem.
Pán poslanec Krúpa. V zásade on namietal, že nie je si úplne istý, či to, že aj aktívni policajti, ktorí sú v služobnom pomere, je dobré, že sú v národných obranných silách. Predovšetkým pre nich sme principiálne vyčlenili službu v tzv. taktických zálohách, ktoré necvičia a neslúžia pri, pri zbraniach, kde ich môžme použiť na odstraňovanie pohrôm a rôznych iných vecí počas ich voľna, pretože počas ich služobného pomeru majú veľké množstvo dovoleniek. A zmenili sme to s tým, že si myslím, že môžu absolvovať výcvik aj v operačných zálohách, teda pri konkrétnom druhu vojsk a pri konkrétnom druhu zbrane. A prečo? Tá odpoveď je jednoduchá, pretože to nie je celoživotná misia v tom Policajnom zbore. On môže byť už, mať odslúžených 20 rokov, za 5 rokov sa rozhodne ísť do dôchodku a už by mohol mať vlastne ten výcvik absolvovaný.
Čiže tá diskontinuita jednotlivých služobných pomerov je rôzna a ja mu nechcem brániť v tom, aby sa vycvičil a potom prejde do civilného sektoru a popritom naďalej bude v tých národných obranných silách v rámci zálohy. Čiže to sa nekríži. A povedal som, že až vojnový stav je ten, o ktorý prichádza tá obava, to spomínali aj samotné policajné odbory, že ako to bude, ako teda vlastne, kto bude kde slúžiť počas vojnového stavu. No ale toho sa naozaj teda netreba báť, pretože ak budeme mať vojnový stav, tak vieme dve veci, že sme ale v ťažkom probléme, a že rozhodovať o tom bude vedenie krajiny, teda pravdepodobne vláda, parlament a prezident. A v obidvoch skupinách sú zastúpení vlastne aj minister vnútra, aj minister obrany, aj celá vláda, ktorá sa rozhodne, akým spôsobom všetky svoje sily a prostriedky, ktoré má, použije, ktorú vyčlení naďalej na udržiavanie verejného poriadku, na udržiavanie hraníc, ale aj ktorú proste povie, že áno, poďte ju použiť do, do ozbrojených síl.
Ale všetko robíme pre to, aby tá situácia nenastala a preto nemusíme obmedzovať zákon a možnosť tých ľudí v rámci voľného času absolvovať vojenský výcvik, pretože on v čase, kedy ho bude potrebovať alebo kedy to bude dôležité aj pre krajinu, už dávno nemusí byť v tom služobnom pomere policajta. Čiže toto je argument a preto sa prikláňam k tomu, aj čo hovorí pán poslanec Saloň, že ja neviem, o aké vykrádanie tam môže ísť, pretože žandári sú nazvaní ako žandársky zbor. A žandársky zbor je list, je zoznam záujemcov, a to dobre povedal pán poslanec Mikulec, o dobrovoľnú službu. Čiže ja tam neviem nastúpiť do služobného pomeru k žandárskemu zboru. Musím byť policajt stále v služobnom pomere a aby som mohol počas svojho voľna sa dostať do tej práce.
Čiže ešte raz, ten rozdiel, a nechám si to ešte potom, keď budem komentovať vaše vystúpenie, pán poslanec Mikulec, že, zopakujem to, rozdiel je v tom, za týchto 3-tisíc musí urobiť dvadsať služieb. Keď len zvýšite plat, tak je to za ten istý počet, ktorý majú. Ak sa tu budeme baviť, že niekto je rozhodný, že chce vo svojej službe ísť ešte o dvadsať služieb navyše pracovať, to chce pracovať viac, ako má teraz napísané. A ja preto to trochu mením, čiže tam tá diskusia je do budúcna otvorená, že to môže byť používané globálnejšie, kedy, kedy tento princíp je uplatniteľný. To je pravda, ten je uplatniteľný.
Čo sa týka tých hypotéz pána poslanca Krúpu o tom, že čo keď zneužijú a tak ďalej, že aká bude realizácia, tak jednak je to naozaj hypotéza, ale platí pre všetkých. Každý je právne zodpovedný, každý je zodpovedný za svoje konanie či priestupkov, či trestnoprávne. Navyše tento zákon rozoberá len tú situáciu, kto je prvý, ktorý začína vyšetrovanie. Počas služby v žandárskom zbore, počas tých dvadsiatich služieb do roka je, samozrejme, inšpekcia, pretože vykonáva právo policajta a zároveň aj v spojení s vojenskou políciou, lebo je v služobnom pomere v služobnom pomere vojaka. Tam nedochádza ku kríze, pretože riadenie má na starosti Policajný zbor. Úmyselne minister vnútra nemá žiadnu kompetenc... minister obrany nemá žiadnu kompetenciu riadiť žandársky zbor, alebo ho, mu dávať nejaké pokyny na nejaké úlohy. To má len Policajný zbor, ktorý ich vyberie zo zoznamu, stanoví, kde a ako má služba prebiehať, klasická inštruktáž s knižkou, so všetkým, tak jak to funguje dneska v Policajnom zbore a ide si vykonať svoju dvanásťhodinovú službu pod dozorom operačného dôstojníka na jeho pokyn a na jeho prácu, robí štandardnú službu poriadkovej polície, ani nie územára, ani nie skrátenca, to sú tie výčitky niektorých policajtov, je to, to, čo máme nahradiť, je prítomnosť policajného vozidla alebo policajtov v nejakej štruktúre.
Veď poznáme tisícky prípadov, kedy skupiny, ktoré sa špecializujú na vykrádanie a vlámanie do domov v malom okrese, kde je iba jedna hliadka, na jednej strane okresu rozbijú výklad v nejakom obchode, ktorý musia policajti strážiť, a na opačnej strane okresu môžu veselo vykonávať svoju trestnú činnosť. To je staré ako Rím, toto je známa taktika, ktorú vždy používali. A práve tú sme menili, keď sme zvyšovali počty hliadok počas toho, čo som ešte pôsobil na ministerstve vnútra a dochádzalo vlastne k zásadnej redukcii trestnej činnosti pod vedením policajného prezidenta, dnešného podpredsedu parlamentu.
Predvolebná kampaň, čo sa týka dotácií. No pozrite sa, pán poslanec, to isté tvrdila opozícia v čase, kedy sme robili dobrovoľný hasičský zbor. Ja sa neviem vyhnúť tomu, že realizujeme projekty s obcami alebo s individuálnymi fyzickými osobami počas celého obdobia a každé konanie, ktoré vy vnímate pozitívne, môžete označiť za, za volebnú kampaň. Ale to je úloha politika, vykonávať nejaké úlohy. Môžem vám ale sľúbiť, že drvivá väčšina tých dotácií, okrem toho, ktoré nebudú individuálne dohodnuté s tou samotnou obcou, budú projektové dotácie. Čiže tak ako teraz vypisujeme, že, prosím, prihláste sa do dotácie, kto chcete zrekonštruovať vojenský pamätník, kto chcete urobiť nejakú prezentačnú činnosť pre mladých do škôl a podobne o všetkých podmienkach Slovenského národného povstania a podobne. Toto sú veci, ktoré budú v tom projekte vypísané ako v samotnej výzve, do ktorej sa jednotlivé združenia a právnické a fyzické osoby môžu hlásiť. To budeme realizovať, čo je dosť viditeľné aj na všetkých našich stránkach, čiže predpokladám, že toto určite neujde ani vašej pozornosti. Dokonca Transparency International, ktorá mňa teda naozaj nenávidí ako koza nôž, vyhodnotila, že všetky tie pridelené autá, ktoré boli, boli v súlade s mapou Slovenska bez politickej preferencie, dokonca smeráci dostali v pomere menej, paradoxne vtedy vyhrali maďarskí starostovia, keď zoberiem pomer, aké sú jednotlivé sily, samozrejme najviac nezávislých, čiže nerozdeľovali sme tieto veci podľa príslušnosti politickej strany, ale naozaj všeobecne. Často som bol aj doma za to kritizovaný, že prečo dostáva nejaký poslanec nejakej nepriateľskej súťažiacej strany. Hovorím ale, toto je systém dobrovoľných hasičov, sem proste politiku netlačíme a myslím si, že dnes tá odolnosť Slovenska je vďaka tomuto takisto zvýšená a podobne budeme pokračovať aj teraz.
Pre pána poslanca Valáška. No je to o tom návrate z dovoleniek. Ja chcem, aby zo svojho voľna sa vrátili späť do práce a považujem to v tejto chvíli za najlepšie riešenie, že on má právo na svoju dovolenku. A ja mu dávam na výber, stráv svoju dovolenku, alebo teda za primeranú sumu týchto tritisíc eur poď dvadsať dní slúžiť pre svoju vlasť či do národných obranných síl, alebo k žandárom. Primárne, samozrejme, platí, že budú žandári z vojenského prostredia a iba keď bude nejaký menší záujem, tak budeme to dopĺňať ďalej, ale to, čo hovorí pán poslanec Mikulec, no, až by sa prihlásilo 18 000 ľudí, pán poslanec Mikulec, tak poviem, že to bol ale úspešný projekt (povedané s úsmevom), lebo to by bola veľká vec. Čiže keby sa stalo to, čo vy hovoríte, tak na to si naozaj môžeme spoločne pripiť nejakou Vineou, lebo to by bolo úspešné. Ja ho neočakávam taký veľký a naozaj neviem odhadnúť, či to bude desať, sto alebo tisíc, ale keď sa bavíme, k tomu sa ešte dostanem pri pánovi poslancovi Grendelovi, sa k tomu ešte teda vrátim.
Čiže ide najmä o to, že ten počet dní, ktorý vlastne nie sú v službe, máme šancu ten trend trochu zvrátiť. Ak ho budeme v neskoršej podobe aplikovať, že tak veď ja by som ako policajt prijal takúto istú, takýto istý princíp, že si odslúžim dvadsať služieb navyše, to je, samozrejme, téma , ktorá je na debatu a je to pripomienka, ktorá je ako relevantná, keď ste hovorili o tých policajných, policajných odborároch.
Čo sa týka uniforiem, no to bola kritika, to bola jedna z kritík, ktorá bola po prvom čítaní, nespomeniem si, bohužiaľ, ma ospravedlňte, ktorý pán poslanec, dokonca dvaja boli, ktorí mi to spomínali, že aj v rámci rozpravy, aj mediálne, že jednoducho jemu sa zásadne nepáči, aby vojaci vo vojenských uniformách proste chodili po jednotlivých dedinách, že v ňom to vyvoláva pocit vojnového stavu. Tak ja som si dovolil pri diskusii s pánom predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Richardom Glückom otvoriť dvere, že okej, môže existovať možnosť, že ministerstvo vnútra vydá predpis o tej rovnošate. To je ako, aby sme mali alternatívu, keby toto vyvolalo nejaký akože problém, že byť v poľnej maskáčovej uniforme s tou, s tým, s tým nárameníkom, čiže to je vlastne možnosť, alternatíva. Uvidíme, ktorú presne zvolíme, ale na otázky položené budeme ešte, samozrejme, odpovedať. To je dôvod, prečo tam sú uniformy. Žiadny iný za tým nie je.
Čo sa týka vojenskej polície, to ma veľmi prekvapilo, pán poslanec Valášek, pretože to je problém, ktorý máme s dronmi. My máme nepretržite v poslednej dobe ataky dronov smerom k našim vojenským základniam, najmä na letisku, najčastejšie je to Kuchyňa, pričom vojenská polícia príde, my ako vojenské spravodajstvo okamžite identifikujeme ten dron a jeho majiteľa a potrebujeme zasiahnuť, a nemôžeme, lebo by sme museli zavolať na obvodný úrad, že či by si ho nezavolali. My potrebujeme okamžite prerušiť túto protiprávnu činnosť a na to vojenská polícia nemá šancu reagovať. Čiže to je len k tej časti dronovej, teda tejto letovej prevádzky, žiadnej inej, lebo tá sa priamo, bezprostredne dotýka ochrany vojenských priestorov a je to mimo územia vojenských priestorov, lebo je to väčšinou ovládané zvonku.
Čiže toto je problém, ktorý ja vnímam ako pozitívnu zmenu, čiže máme šancu okamžite ten priestupok prejednať a riešiť ho. Máme k nemu oprávnenie a môžeme zasiahnuť. Ale predovšetkým najväčším záujmom je lietať s dronmi v okolí našich F-16. Samozrejme potom je to reakcia v prípade lietania dronov po našej kritickej infraštruktúre, to sú veci, kde treba zaujať, najmä ak tam sami vykonávame nejaké činnosti z pohľadu operácie, ktorá bola na ochranu kritickej infraštruktúry. Čiže tam to vnímam vhodne. To nie je, že by sme chceli niečo kradnúť navyše. To vyslovene my potrebujeme riešiť kvôli ochrane samotných objektov osobitnej dôležitosti.
Čo sa týka toho extrémizmu, pán poslanec, bavili sme sa tu aj s pánom poslancom Krúpom, toto je v zásade alternatíva k základnej vojenskej službe. Áno, tie otázky sú správne položené, čo by to stálo, či by to nebolo nákladnejšie. Jednoznačne by to asi bolo nákladnejšie, ta početnosť by bola dramaticky väčšia a minimálne 20 000 ľudí ročne by bolo súčasťou toho odvodového procesu. Tu ťažko odhadnúť, aký ten počet bude. Keby sme sa k tomu číslu blížili, bol by som iba rád, lebo by to bolo úspešné, ale predpokladám, že to je lacnejšia, výrazne lacnejšia verzia a ako som už povedal, tá motivácia u toho, kto sa dobrovoľne prihlási, je dramaticky väčšia, ako u toho, koho donútime ísť proti jeho vlastnej vôli k tej ochrane. To znamená, musím vychádzať z toho, že pri vstupe do základnej vojenskej služby sa žiadne prekážky nekladú okrem toho, že má mať dve nohy, dve ruky a má byť plus-mínus zdravý. Neriešime, či vie plávať, neriešime, či vie, či vie robiť zhyby, či zabehne čo i len 150 metrov, ani nie 1 500, nič sa nerieši tu.
V skutočnosti tú fyzickú prípravu musí získať počas výcviku. Počas roku dokonca sú príspevky, ktoré môže poberať na zvyšovanie svojej fyzickej pripravenosti, podrobovaný testom. To áno, tou výchovou vlastne má k tomu dôjsť. Neočakávam, preto sme zmiernili tú vec, že kto je proste trestaný, alebo to združenie bolo rozpustené, ktorého bol členom, však to je ten príklad Slovenskej pospolitosti, o ktorej hovorila pani poslankyňa Bihariová, ale ja extrémne mám obavy z toho, že ako ste tu spomenuli, že ktorý by bol podozrivý z toho, že s nimi sympatizoval. To ja považujem za veľký problém, pretože opäť, umožňujem štátu selektívne si vyberať, kto sa mi hodí a kto sa mi nehodí. To je porušovanie základných princípov prezumpcie neviny, ktoré je aj garantované v ústave. Nie úplne s tým súhlasím, preto sme to tak spravili.
Nemusíme mať rovnaký názor. (Reakcia z pléna.) To je u profesionálnych vojakov, to je ale služobný pomer. Tam tá vec naozaj funguje, to je profesionálny vojak. V prípade toho, čo je alternatíva základnej vojenskej služby, kde sa nerobí výber, pri mobilizácii, zoberte si mobilizáciu, vyhlásite mobilizáciu, mobilizovaní budete všetci, okrem vás, chalani, ktorí náhodou ste pozerali nejaký film, kde sa hajluje a ešte sa vám to aj celkom páči, že by ste mohli mať nejaké sympatie, vy na vojnu ísť nesmiete, nebudete slúžiť za Slovensko. Ja si myslím, že je to, nehovorím, že je to absurdné, ale bol by to dobrý dôvod na to, že akonáhle by som si urobil aspoň, niekde do zálohy si dal nejakú vodnú tetovačku, tak v zásade pri odvode by ma nesmeli odviesť, lebo mám sympatie k nejakým tým združeniam potláčajúcim ľudské práva. Čiže toto si myslím, že je cesta k tomu, že nezamieňajme si vlastenectvo, národniarstvo s tým, že hneď musí byť extrémista len preto, lebo viacej preferuje slovenské, slovenské záujmy.
Pani poslankyňa Plaváková. Trenice... Je tu pani poslankyňa? Nie, odišla. Pani poslankyňa, no toto ona spomínala, že by mohli byť trenice. Už som vysvetlil tú zmenu. Zmena k uniformám, že tam máme tú možnosť, svedčí presne o tom. Bolo viacero názorov, že neradi vidia maskáčovú uniformu, teda pracovnú poľnú uniformu vojaka v rámci obcí. Keď sa to osvedčí, ostane taká. Na to nie je dôvod.
Pán poslanec Grendel, no a sme pri tom, čo, čo ste sa pýtali. My sme sa rozhodli zmeniť princíp súťaženia uniforiem. To je nekonečná story, to je, stále si jedna alebo dve firmy vykúpia všetky možné látky a potom vydierajú všetky ostatné šicie firmy s tým a tým pádom tie všetky tendre na ministerstve vnútra alebo obrany, na ktorom ministerstve je uniforma, má proste jedného a toho istého menovateľa, ten istý problém. Rozhodli sme sa ho zmeniť tak, že my jednoducho ako ministerstvo obrany nakúpime látku. Niekoľko desiatok tisíc metrov, hej, jedna uniforma si vyžaduje, teraz si nepamätám koľko, dvadsať alebo koľko metrov štvorcových, desiatok tisíc metrov, aby sme mali dostatok látky presne stanovenej, ktorú vojaci napísali, aká ma mať, také opatrenia proti roztrhnutiu, také prešitia, také makové onaké, to je dlhodobo dávno známe, aké podmienky oni majú. A je len veľmi obmedzené množstvo firiem, teda sú len dve, jedna je balkánska, a teraz nechcem sa pomýliť, či slovinská alebo chorvátska, a jedna je španielska. A tieto dve firmy robia tú látku, ktorú presne pre tých odborníkov je. Oni ju tkajú. Čiže idete úplne k tomu zdroju, ktorý ju vyrába, a túto látku my nakúpime a súťažiť budeme vlastne len krajčírske služby podľa digitálneho vzoru, ktorý vlastní ministerstvo obrany. A myslím si, že tým pádom budú všetky možnosti absolútne vyrovnané, kto to bude šiť, samozrejme s možnosťou reklamácie, keď to niekto odflákne a dvojitý šov, alebo neviem, čo tam potrebujú presne, bude odfláknutý, alebo nebude odfláknutý. Proste to je jasné. Táto firma to tká, bez zástupcu, napriamo, žiadni sprostredkovatelia, dúfam teda, aj vám to radi predstavíme, keď to bude známejšie, ale má to byť teraz, a tá ju utká a tá ju zafarbí.
Momentálne akadémia v Liptovskom Mikuláši, vojenská vysoká škola vyvinula vzor maskovací, ktorý zodpovedá všetkým tým krivkám, ktoré majú byť použité, že iná látka má byť na kolenách, iná látka má byť, neviem kde, proste nie som odborník ani krajčír, ale takto to nejako je a majú ten vzor patentovaný. Tento vzor presne bude natlačený na látku, ktorú oni utkajú, a potom my vysúťažíme už len toho, kto ju bude šiť. A máme po problémoch. Aspoň dúfam, že máme po problémoch. A odpovedám na vašu otázku, že v prípade, že budeme chcieť robiť akože iné uniformy pre ža... oni budú strihom rovnaké. Len jednoducho namiesto niekoľko metrov štvorcových nebude fľakatých podľa vojenského maskovania, ale budú, ja neviem, modré alebo tmavošedé, neviem, že ktorá farba bude pre nich adekvátna. Čiže myslím, že to bude v tejto podobe, ak tá odpoveď vám na tú otázku stačí, tak takto to plánujeme urobiť, s tým, že autá, bol tu, teraz neviem, či poslanec Krúpa alebo poslanec Valášek, už povedal o šesťdesiatich rôznych druhoch. My asi pôjdeme ku konzervatívnej verzii polície, ktorá je dostatočne dobre známa s tým zeleným a oranžovým pásom, čiže to bude vlastne identické, len iný názov, nebudeme zavádzať nový dizajn, asi ten istý, ktorý už bol, ktorý už bol, aby to bolo trochu odlíšené. Čiže nepridáme jeden navyše.
Teraz pán poslanec Mikulec, aha, ešte je teda kombinácia obidvoch. Pozrite sa, pri desiatich záujemcoch, ktorí sa nahlásili k žandárom, viem teda mať dve hliad... päť hliadok primárne, jednoducho povedané, a to bude stáť 30-tisíc. Tá matematika je ľahká.
Čo sa týka uniformy, tá stojí plus-mínus 300 až 400 euro, čiže rátajme ďalších 4-tisíc na tých desať ľudí a ak by som povedal, že im mám kúpiť jedno nové auto, tak, lebo to je päť hliadok, čiže si ho striedajú. Koľko dnes stojí auto tejto kategórie, ktoré sa kupuje do polície, 40-tisíc, 50? Teraz neviem tú sumu, prepáčte, za čo boli tie autá vysúťažené. To je náklad, a ten môžeme vynásobiť počtom záujmu, keď niečo bude, lebo tam v zásade ostatné veci, väčšinu vecí budem používať aj tak, by som povedal, z inventára vojenskej polície, či zbrane či autá, čiže myslím, že ten náklad bude niekde tu, ale neviem ho vypočítať.
Ak by bola pravda, čo hovorí pán poslanec Mikulec, že sa ich prihlási toľko, zopakujem, považoval by som to za extrémny úspech a naložili by sme s tým, aby sme to vedeli pomaly sprevádzkovať. Rovnako platí, že žandári budú určite pomalšie nasadení ako prvé výcvikové termíny pre národné obranné sily, pretože musí prebehnúť výcvik, musí prebehnúť výber a musíme to ešte dobre naštrukturovať. Myslím, že skúsení policajti, ktorí boli podľa mňa výbornými poriadkovými policajtami ako generál Ábel, alebo plk. Matiašovský, spracúvali organizáciu toho výcviku, tak po právnej, ako aj ostatnej stránke. Myslím, že keď nebudeme spokojní s výsledkami a s preskúšaním, ktoré chcem, aby robila polícia, ktorá to má aj, ešte raz to zopakujem, riadiť, organizovať, kontrolovať a hovoriť, čo majú robiť, nie minister obrany, nemá k tomu kompetencie, tak myslím, že keď nebudú preskúšaní a neobstoja v tých otázkach a v tých krízových situáciách, ktoré môžu vzniknúť, špecialisti na poriadkovú políciu, no tak potom to význam nemá. A, samozrejme, policajt vo svojom voľne tú možnosť má. Má možnosť ju využiť. Tak ako môže byť v národných obranných silách, tak oni tým, že majú policajný výcvik, majú šancu sa uchádzať aj o tú činnosť toho žandára a mnohí o to prejavili a myslím, že nijako to neohrozuje. A to je vlastne posledná tá poznámka k tomu, čo hovorí pán poslanec Mikulec - a toto ešte, túto jednu poznámku si tu musím pozrieť -, platí, že ja chcem od neho proste viacej práce. Nie je to to isté, ako keď zvýšite plat zostávajúcej práce, ktorá je doteraz, ale je to v zásade, že chcem o 20 služieb navyše. Dvadsať služieb v normálnej policajnej práci je, jeden a pol mesiaca? Dva mesiace približne asi, keď mám 12-hodinovky, lebo mám nejaké dve za sebou, tri dni voľna a podobne, tieto veci, čiže vy ich neabsolvujete tak veľa. Hasič viem, že urobí desať služieb do mesiaca, je v zásade, ktoré majú k dispozícii.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to veľmi príbuzné a každý má právo sa prihlásiť, kto chce, prihlási sa, kto nechce, sa prihlásiť nemusí. Ja verím, že keď tam bude nejaká chyba, prídem za vami s nejakým pozmeňovákom, aby sme ho prebrali tu v parlamente, keď tam nebude veľký záujem a bude to nejakým spôsobom neúspešné, budeme sa to snažiť zmeniť, aby tam bolo viacej motivácie, ale myslím si, že všetky tie pochybnosti sa snažíme odstrániť, aby sme ani nevykradli, naopak pomohli, v podstate tu národné obranné sily, a ten tlak, aby tam mohli byť aj policajti, je práve preto, aby sa im dostalo viacej peňazí za 20 dní nejakej práce, ale ostatné, myslím, že som zodpovedal všetko.
Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz, opakovane, za veľmi konštruktívnu a vecnú diskusiu a ďakujem aj za podporu tomuto zákonu.

Ďakujem pekne. Ja potom vás nebudem prerušovať, aby sme tu potom mohli ešte prediskutovať. Len niekoľko vecí chcem trošku ozrejmiť.
Pani poslankyňa, celé ministerstvo obrany je v kontrole výboru pre obranu a bezpečnosť. Určite ste zaregistrovali, že existuje určitá organizácia, ktorá sa volá že vojenská polícia, ktorá tak isto je vyčlenená len pod ministra obrany a vykonáva prácu. Aj dnes podľa zákona môžu byť vojaci vyčlenení na ochranu verejného poriadku. Predchádzajúca vláda to robila veľmi rada a veľmi často. To znamená, teoreticky, teoreticky by sme nepotrebovali túto časť zákona, pretože by som to mohol urobiť podľa stávajúcich zákonov, ktoré mi to umožňujú. Ale keďže tomu chceme mať dať poriadok, aby bolo jasné, kde je zodpovednosť, tak to robím takto. To znamená, odkryte normálne vojaci so zbraňou strážili hranicu prakticky počas celej migračnej krízy. Konkrétny prieskumný pluk z Prešova. Váš, z vášho mesta.
Toto nie je niečo nové, čo by tu nebolo doteraz. To nie je teplá voda. To skrátka je iba sformulovanie vecí, ktoré robili fakticky policajti doteraz, teda vojaci doteraz pre políciu a verejný poriadok do takejto podoby.
Po druhé, tá zodpovednosť je úplne jasná. Veď to v tom zákone je napísané a treba si ho podrobne prečítať. Zodpovedajú sa Policajnému zboru. Preto som nechcel, aby sa miešali kompetencie. Preto sme to napísali jasne. My vedieme zoznam tých, ktorí majú záujem, polícia im robí prácu, radí ich, rozhoduje o nich, riadi aj organizačne, aj v zásade s prideľovaním práce, preveruje ich inšpekcia aj naša vojenská polícia, ktorá koná v prípade trestných činov zodpovedajúcej do jej kompetencií a každý z nich je kontrolovaný. A všetko to môžete vidieť na výbore pre obranu a bezpečnosť. Čiže je kontrola aj parlamentná, aj v zásade, čo sa týka trestnoprávnych a ostatných náležitostí. A pochopiteľne každý, kto poruší zákon, je všeobecne zodpovedný bez ohľadu na to, akým spôsobom to porušil. Čiže to si myslím, že je úplne jasné. A aj dnes boli doteraz, a hlavne predchádzajúca vláda to robila veľmi rada, nasadzovala vojakov na ochranu verejného poriadku. Veď ich boli nasadené tisíce. Čiže z môjho pohľadu je to len určité urobenie poriadku.
Nesúhlasím s vami, že záchranný systém je rozvrátený, aleže zásadne s vami nesúhlasím. To, či niekto dostane preplatenú bagetu, nie je o tom, či zachránia kvalitne život. To je, že majú menej pohodlia a že treba doladiť nejaké rezervy. Ako keď porovnáte škody, ktoré sú spôsobené v iných krajinách povodňami a podobnými živelnými katastrofami, na Slovensku je to dramatický rozdiel. Je to veľká neúcta k hasičom, k záchranárom, ktorú ste teraz povedali. Sú vycvičení, sú vybavení. Si spomeňte, ako vyzerali v roku 2006 po vláde KDH. Mali 50-ročné stroje. Veď tá modernizácia bola nie malá. Navyše tak dobrá, že ju sa rozhodla v závere spätne preplácať Európska únia. Myslím, že keď chcete kritizovať, kritizujte mňa, ale nie záchranárov. To je veľmi dôležité. Pretože tie škody, ktoré dokázali zvládnuť pri povodniach, keď Maďari mali desiatky miliónov, desiatky miliónov mali aj Rakúšania a Česi. Len na Slovensku sa stali niekoľko desaťtisíc tieto škody. Tak to je zásadný rozdiel v kvalite, v tom, ako zvládajú krízové situácie.
To, že súhlasím s pánom poslancom Szalayom, že bola nezvládnutá pandémia, to iste, ale za to nemôžu záchranári. Každá tá veľká vec, má na starosti vláda a manažment zo strany najvyšších predstaviteľov a tú treba kritizovať. Ak ja nezvládnem nejakú krízovú situáciu, som pripravený niesť, samozrejme, zodpovednosť a kľudne ma kritizujte. To vám nevyčítam. Len hovorím, že nesúhlasím úplne s tým, že by boli nefunkční.
Keď si zoberiete, ako ten systém funguje, ako rýchlo odpovedáme. Medzičasom v prvých šiestich rokoch sa skrátila tá odozva o viac ako pol hodinu, kedy bol schopný zranený človek sa dostať na lôžko ošetrujúceho lekára, čo je rozhodujúce pri veľkých traumách, pán poslanec potvrdí. A tým sme znížili nehodovosť na cestách zo 650 mŕtvych na 250. Veď to je o 400 ľudí pri vianočnom stole viac. Tak nemôžete povedať, že systém je v rozvrate, že nefunguje.
Nedostal preplatenú bagetu. Je mi to veľmi ľúto. Je mi to veľmi ľúto a treba to určite urobiť. A treba sa o tom podebatovať. Ale toto nevystihuje problém toho celého systému.
Možno narážate, že civilná ochrana. Nemáme dostatok, dostatok krytolatu nových a podobne. Áno, to sa môžeme o tom baviť. V tom máme určité nedostatky. Ale čo sa týka systému od prvého volania kohokoľvek, kto je poškodený, alebo príchodu nejakej škody, si zoberte, ako reagovalo ministerstvo životného prostredia na prichádzajúce povodne. Veď do týždňa dopredu sme robili také opatrenia, že nevznikla. Ja rozumiem, že nie je vidieť. Nie je vidieť, keď dokážete zachrániť pred škodami. Lebo sa nestali, nikto ich nezažil. Ale manažment, ktorý predviedlo ministerstvo životného prostredia, teraz minister pôdohospodárstva pri slintačke a krívačke, tak to je akože famózny manažment, čo som ja teda videl. Navyše si vyslúžil ten hlavný, hlavný veterinárny lekár, neviem, aká tá funkcia presne je, nomináciu na európskeho, európsku funkciu vďaka tejto rýchlosti.
Pamätám si, že KDH, tuším niekto z KDH ho chcel odvolávať. Akože berte a politický súboj je medzi nami politikmi a, pani poslankyňa, súhlasím, že so mnou nesúhlasíte, to sú všetko veci v poriadku. Ale ja si myslím, že ľudia, ktorí si to odmakali na mieste, kedy tí, ako by som nazval správne ich funkciu, tí, ktorí porážali ten dobytok, vyžadovali psychologickú starostlivosť. Poraziť tisícky zvierat nie je sranda. Ale zároveň sa podarilo zabrániť brutálnemu rozšíreniu slintačky a krívačky. Je to tak. Jedno ohnisko. Zoberte si, na Záhorí, ktoré bolo zanesené evidentne jedným z veterinárov z Maďarska, ktorý tiež nemohol vedieť, že tá farma, kde bol už medzičasom, je nakazená, lebo sa ukázalo, že je nakazená až o týždeň. Pretože tá, bohužiaľ, dlhá inkubačná doba je hlavným nepriateľom pri zabránení šírenia nákazy. Ale ostalo osamotené na tom Záhorí, pretože ministerstvo pôdohospodárstva prijalo adekvátne opatrenia, aby sa to nešírilo! Veď to je mega úspech!
Ja rozumiem, že nemusíte pochváliť túto vládu. Ale ak aspoň trošku uznávame, tak je vidno, že ten systém funguje. Všetkých krízových štábov, hlavný krízový štáb na ministerstve vnútra. Veď zasadá pravidelne za účasti najvyšších predstaviteľov a robili sa len nevyhnutné opatrenia. A boli úspešné. Prvé povodne, potom vlastne táto slintačka, krívačka. Ja si myslím, že je to zvládnuté. Ak sú nedostatky v nejakej, v nejakej podobe toho, že mali by sme byť adekvátne, sa postarať, samozrejme, o tých, čo makajú 24 hodín, a to máte pravdu, túto kritiku prijímam. Aj sa, si to poznačím a skúsime o tom podebatovať. Ale nesúhlasím, že by sme mali rozvrátený proste krízový manažment. To určite nie.
A, pán poslanec, súhlasím, ale hovorím, platí to isté. Poďme si povedať. Ja som pripravený, pani poslankyňa, pán poslanec, ak sú konkrétne poznatky, ktoré treba, pán poslanec Janckulík, aby som nezabudol, ktorý je súčasťou záchranárov dlhé roky, poďme povedať a povedzme si, že čo je problém. Veď sa, ja si pamätám historicky v tomto parlamente sme koaliční, opoziční mnoho odborných zákonov bez politických príkras, proste prešlo spoločne. Pamätám si zákon na boj proti odpočúvaniu. Bolo spoločnou dielňou v samotnom výbore. Aj toto môže byť výborový návrh a ktorý vyplynie zo spolupráce medzi poslancami, už je jedno, z ktorého konkrétneho výboru to bude alebo skupiny poslancov.
Toto neviem po sebe prečítať, pán poslanec Janckulík. Som chcel... Dobre, ešte sa k tomu vrátim. S pánom poslancom, hovorím, súhlasím, sme presmernicovaný, to je úplné peklo. To skutočne platí, že tu sa snažíme právnym predpisom upraviť úplne čokoľvek a zabraňujeme nejakej aj iniciatíve, slobodnému rozhodnutiu v niektorých situáciách, ktoré nedokáže predpokladať daný predpis. Takže to úplne sedí.
Čo sa týka dvoch percent, áno, my prispievame do konsolidácie, pretože na jednej strane máme dvojpercentný limit a záväzok a z neho sa snažíme rozumne používať prostriedky aj na veci, ktoré sú prospešné pre obyvateľov. Akože všetky štáty konsolidujú vo svojej podobe, pretože tá stagnácia po tej ekonomickej situácii je jasná, ale zároveň máte k tomu kontru dvoch percent. Čiže tie prostriedky neviete použiť inde. Viete ich používať tým spôsobom, že sú vlastne obojakého použitia, pani poslankyňa. Preto je to tak. Čiže výzva k tomu, aby sme v tomto, v tejto otázke konsolidovali, je sama osebe nezmyselná. Teraz bude požiadavka ešte ísť ďalej. Preto musíme viacej rozvinúť tie duálne projekty, kedy môžeme podporiť školstvo, môžeme podporiť zdravotníctvo a ďalšie veci, aby sme sa na tej konsolidácii podieľali ako rezort. Ale v prípade, že pôjdete tak, chodili ste demonštrovať teraz na námestia, že Slovensko je Európa, Slovensko je NATO, čiže ak sa rozhodnete, že ste za to, aby sa znižovali výdavky na obranu, treba to povedať. Ak treba vystúpiť z NATO, treba to povedať. Povedzte to otvorene, ale nehovorte o tom, že chcete spájať s konsolidáciou dvojpercentný badžet ministerstva obrany. Čiže v tom prípade platí, že ho máte daný a vy ho môžete len účelne minúť. A ja hovorím, že účelne ho míňame tým spôsobom, že investujeme do nemocníc, do opravy infraštruktúry alebo napríklad do posilnenia bezpečnosti v uliciach rurálnych oblastí, tam s tým neviem nič robiť viac.
A tu tá milá poznámka pána poslanca Pročka, no tak nie 12 ale 20 služieb a zároveň ako 20 služieb vykonáte za dva mesiace, čiže vám to vychádza tak akože 1 500 na mesiac. Čiže povedali ste úplne presne, áno, to je adekvátny plat, to zhruba tak sedí. To tak zhruba je, pretože máte aj povinné odpočinky a tak ďalej, kedy tu robiť nemôžete. To tak zhruba vychádza. Čiže nie sme nikde mimo odtrhnutí od reality alebo niečo, čo navyše chceme rozhadzovať.
A ešte raz tie uniformy ako možnosť, ktoré v tom v pozmeňovacom návrhu, kľudne ich tam nemusíte dať. To bola reakcia na poznámky z prvého čítania, poslancov, ktorí povedali, že v maskáčoch by nechceli, aby chodili žandári po obciach. Tak sme povedali dobre, tak môžu chodiť v takej istej uniforme, ktorá navyše stojí asi 300 eur? Celá. Čiže z môjho pohľadu, môže a nemusí. Toto je vec, ktorú som urobil v prospech poslancov, lebo sám som predtým preveroval, že majú pracovnú uniformu, môžu byť v nej, ale keď máte niečo proti tu, samozrejme, ja až taký zásadný problém nemám.
A, pán poslanec Krúpa, súhlasím, čo ste povedali, ale platí to, čo som povedal. Aj dnes sú možnosti, ktoré predpokladajú, že profesionálni vojaci budú nasadzovaní na ochranu verejného poriadku. To je iba o rozhodnutí vlády a doteraz aj boli, počas migračnej krízy tam boli tisíce, tisíce denne. Čiže ja si myslím, že je to len verzia, ktorú upravujeme a inštitucionalizujeme a hlavne nevytvárame zbor ako taký. Je to zoznam, je to predovšetkým zoznam, ktorý má k dispozícii Policajný zbor, ktorý si vyberie, kto, kedy a ako bude slúžiť po vzájomnej dohode. Lebo to, kedy budú slúžiť, kde a aké úlohy budú mať, bude stanovovať Policajný zbor, nie ministerstvo obrany. Za jasnú odmenu, ktorá je stanovená v rovnakej výške, ako keď akýkoľvek civil príde k tomu, aby tých tiež 20 dní slúžil pri obrane vlasti. Preto je to vyrovnané, preto ten, to tak hrá, taký bol vlastne principiálny, principiálny zámer.
A to by bolo, áno, pán poslanec Janckulík, ešte sme hovorili o tých, o tých infraštrukturálnych dlhoch, ktoré tu sú. Máte absolútne pravdu, ministerstvo obrany má momentálne rozpracovaných 350 investičných akcií, na ktorých sa podieľa, a odpoveď na otázku zo včera, pán poslanec Krúpa, je to v inej kolónke. Je to v inej, našli sme tu na to otázku na vašu odpoveď, čo sa týka mokrade, je v inej kolónke, ja vám pošlem, že presne, v ktorej v tom štátnom záverečnom účte boli preinvestované zdroje na kompletnú, kompletný projekt celej infraštruktúry, ktorý je už schválený a už sa doňho vlastne v tomto prípade ide, pretože tam bola nula vodovod. Viete, že to bolo nejako predtým vyvlastnené, vodovod, elektrika, všetky ostatné veci ohľadne mokrade, ktorá má slúžiť práve pre súčasť špeciálnych síl. Takže to len tá odpoveď k tomuto.
Ďakujem pekne za vecný, pani poslankyňa, oceňujem veľmi vecný prístup, ale chcel som iba napraviť niektoré nezrovnalosti, ktoré možno z toho tak jasne nevyplývali o tom, že tá kontrola je absolútna, tak ako doteraz a aj ju budú vykonávať a rovnako platí, že ten, nesúhlasím úplne s tým, že by ten záchranný systém neposkytoval adekvátne činnosti. Či štát sa dobre stará o záchranárov? To máte pravdu, to je vec, ktorá je určite hodná zlepšenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som v skratke uviedol návrh zákona o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti a o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Myslím si, že sme veľmi už zoširoka diskutovali o tomto zákone, tak v prvom čítaní, ako aj v rámci pléna. Ja sa teda sústredím na možno štyri poznámky. Predovšetkým chcem povedať, že tento zákon, už z názvu vyplýva, je, že o niektorých opatreniach, takže má sumár viacerých opatrení, ktoré by som zhrnul do troch častí, a to je národné obranné sily, ako pre nás hlavná časť tohto zákona, ktorý súvisí s vypracovaním nového návrhu fungovania aktívnych záloh a budovaní bezpečnostných obranných rezerv pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky so systémom, ktorý predpokladá rozdelenie možností pre občanov Slovenskej republiky zaradiť sa do troch hlavných kategórií, a to je do operačných záloh, taktických záloh a branných záloh.
V zásade ponúkame aj smerujeme k tomu, aby sme poskytli v jednom roku dvojtýždňový kontinuálny výcvik, tri víkendy a plus hovoríme o desiatich dňoch pohotovosti. Predovšetkým to súvisí s tým, že viaceré pokusy o rozbehnutia aktívnych záloh narazili predovšetkým na otázku času, kedy nie je úplne veľký predpoklad, že občania majú možnosť obetovať zo svojho zamestnania taký obrovský kus času, kedy riskujú, že sa im zhorší ich kariérny postup, kedy riskujú, že budú mať aj iné postavenie a napriek tomu, že môžete zákonom donútiť zamestnávateľa k akejkoľvek reakcii, tak, samozrejme, on si bude vyberať, kto je pre neho jednoduchší, spoľahlivejší alebo koho nemusí púšťať z práce, môže kontinuálne naňho klásť ďalšie nároky. Takže sme sa snažili vytvoriť systém, ktorý obchádza tieto nevýhody, ktoré boli doteraz a snažíme sa rozložiť ten výcvik do viacerých rokov, ktoré už potom umožnia každému uchádzačovi byť adekvátne pripravený.
Samozrejme predpokladá sa s tým, že do operačných záloh sa môžu hlásiť všetci bývalí príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl, o čo je zjednodušený ich výcvik a môžu sa priamo zaradiť už k určitému typu vojska alebo k určitému presnému špecifickému záujmu, o ktorý je záujem. V tých taktických zálohách, tam je to určené pre širokú verejnosť, ktorí ešte nemajú úplne vyšpecifikované, že majú záujem o nejaký konkrétny druh zbrane, keď to nazvem takto po vojensky, a branné zálohy sú pre tých, ktorí majú záujem o výcvik, ale ďalej už nechcú byť aktívne vedení alebo nemajú záujem o zmluvu s ozbrojenými silami, ktoré by predpokladali ďalšie fungovanie v aktívnych zálohách.
Je to poňaté čo najširšie, to znamená aj pre všetkých tých, ktorí nikdy nemali nič spoločné s ozbrojenými silami, ktorí dajme tomu aj v minulom období mali modrú knižku, ako to mnohí poznajú, pretože medzičasom sa zdravotníctvo posunulo do takej úrovne, že už všetky tieto zdravotné problémy mohli byť odstránené, môžu si tento prieskum urobiť, ale platí to aj pre bývalých príslušníkov ozbrojených zborov, ale aj pre aktívnych príslušníkov - pardon, ja som (rečník si rýchlo vypol vyzváňajúci telefón), zaslúžim si pokutu, nezvládol som vypnutie telefónu, to je moja chyba - a, samozrejme, aj pre aktívnych. Ja som zaregistroval určitú, určitý postoj napríklad odborového zväzu polície, ktorí hovorili o tom, že im budú uberať vlastne policajtov z výkonu, čo však nie je pravda, pretože zamerané je to vyslovene len na voľný čas, to znamená, predpoklad je, a tam môže byť to úzke hrdlo, či a kto bude ochotný obetovať zo svojho voľného času, teda zo svojej dovolenky čas strávený pre ozbrojené sily a obranu vlasti s tým, samozrejme, že ministerstvo mu vyplatí odmenu, ktorá bude za tento tréning vo výške 3-tisíc eur. Ako sme k tej sume došli, som vysvetľoval minule, vysvetlím to aj teraz. Ide o to, že priemerná výška hypotéky na Slovensku, splátky hypotéky je na úrovni 250 eur krát 12, zhruba vlastne ten motivačný faktor je, že každý mladý človek alebo ten, ktorý ešte si buduje svoju kariéru, svoje zázemie, má možnosť si aj týmto spôsobom prilepšiť a zároveň prispieť k obrane, obrane vlasti.
A preto vlastne aj policajt, ktorý má záujem vlastne o službu v taktických zálohách alebo operačných absolvovať ten výcvik, môže ho, samozrejme, absolvovať, ale primárne, samozrejme, je ten jeho služobný pomer, služba v ozbrojených silách, resp. v národných obranných silách je predovšetkým počas voľného času. Tento faktor je vlastne rozhodujúci, čiže nijakým spôsobom neobmedzuje jeho primárne zamestnanie, ktoré je v rámci Policajného zboru.
Boli tu aj, samozrejme, otázky, napríklad pán poslanec Krúpa, ktorý sa pýtal, že a čo teda v prípade vojnového stavu, kto bude mať tú prioritu. Pochopiteľne, ako som už povedal, primárny je jeho záväzok vo vzťahu k polícii, ale na druhej strane platí, že o takomto stave, kedy sa Slovenská republika dostane do tej situácie vojnového stavu, samozrejme rozhoduje vláda, aj parlament o tom, akým spôsobom sa bude vlastne konštruovať obrana vlasti, zabezpečenie verejného poriadku a všetkých ostatných. Takže v tomto pohľade tam nevnímam žiadnu kolíziu. Boli tu dokonca aj diskusie súvisiace s mestskou políciou, to je ale úplne iný príbeh. Mestská polícia, fungujúca mestská polícia predovšetkým v mestách, málokedy v obciach, možno v tých väčších, a my práve z pohľadu napríklad tej časti, ktorá sa týka žandárov, čo je veľmi malá časť, sa chceme venovať práve oblasti čisto rurálnej a vidieckej.
Čiže ten základ toho zákona, ktorý súvisí s národnými obrannými silami, má šancu byť atraktívnejší. Ja si neosobujem právo, že sme to napísali dokonale v takej tej podobe, že to stopercentne zafunguje. Ak sa nám prihlási 17 záujemcov, budem to považovať za málo a teda nejaký impulz k tomu, aby sme sa pokúsili urobiť takú obmenu a také zmeny, ktoré by mohli nalákať viacej. Ale uvidíme, pokúsili sme sa zobrať do podtextu predovšetkým, čo najviac bránilo účasti v aktívnych zálohách, a to bol ten časový rozmer, ktorý reprezentoval príliš veľký výpadok z pracovného času a teda vlastne znevýhodnenie v realizácii v civilnom živote a nechcem to nazvať, že by to malo byť ako hobby alebo záujem, ale ak mám takýto záujem, máte množstvo ľudí, ktorí sú v historických vojenských kluboch, kluboch vojenskej histórie a mnohých ďalších, ktorí by radi boli účastní aj týmto spôsobom na týchto výcvikoch, len jednoducho 11 týždňov alebo 8 týždňov je číslo, ktoré nie sú spôsobilí z tej práce nejakým spôsobom sa dostať von. Čiže to je k národným obranným silám.
Prejdeme, už som to jednou poznámkou spomenul, aj k samotnému žandárskemu zboru. Mnoho tém bolo spomínaných, ja poviem jednoducho, my nemáme nedostatočný počet policajtov alebo vojakov. Častokrát si pamätám, som slýchaval, keď som bol minister vnútra, že podľa európskych štatistík máme veľký počet policajtov v porovnaní s inými krajinami. Podľa mňa mi to niektorí poslanci potvrdia, lebo si pamätám, že tu to zaznievalo. Problém je v tom, koľko máme policajtov a vojakov v službe. Tento rozdiel treba vnímať. Nehovorím o tom, že do týchto štatistík sa nezapočítavali napríklad žandári, ktorí sú pod ministerstvami obrany, či už to bolo gendarmerie vo Francúzsku, carabinieri v Taliansku alebo guardia civil v Španielsku a v mnohých ďalších krajinách, kde to majú, ale predovšetkým v časoch, kedy neboli dostatočné finančné zdroje na zvyšovanie motivácie cestou rastu platov, používali či už vedenie rezortov, a sám som to niekedy určite spravil, motiváciu v podobe väčšieho voľna.
Čiže dnes, keď si dobre spomeniem, tak priemerná dĺžka dovolenky je niekde na úrovni 6 až 7 týždňov, potom musíte prirátať ďalšie dva týždne tzv. pracovnej rehabilitácie. Pre toho, kto by nevedel, čo to je, je to vlastne skrátený sabatikal, kedy vlastne inou prácou by ste mali vlastne relaxovať od tej práce, ktorú máte. Kedysi bola povinnosť, že vyšetrovateľ musí ísť na obvodné oddelenie robiť drobnú údržbu, dnes už je to možné, že všetci ju môžu absolvovať doma alebo za iných okolností, k tomu máte zdravotnú rehabilitáciu, k tomu máte stopercentnú PN-ku a OČR-ku, ktorá takisto vybaví ďalší týždeň, dva, a z toho vám zrazu narastie niekoľko týždňov cez 12-13 týždňov do roka, z čoho vám vyplýva, že aby ste postavili jednu hliadku, jedného človeka, jednočlennú hliadku, potrebujete šesť a pol tabuľky, to znamená štyria, ktorí sa štandardne striedajú v tej 24-hodinovej smene a k tomu musíte pripočítať PN-ky, dovolenky, voľná, pracovné rehabilitácie, náhradné voľná z nadčasov a podobne, všetky tie veci to k tomu pridajú. Kdežto napríklad v Rakúsku je potrebné len štyri a pol, pretože ten sociálny systém z tohto uhlu pohľadu je výrazne menší.
Čiže nie je úplne pravdou, že by sme nemali dostatočný počet policajtov, ale máme tak široký sociálny systém, čo netvrdím, že je nevýhoda, ale jednoducho máme ho, ktorý umožňuje, že niekedy policajt 100 dní v roku nie je v práci a má stopercentnú časť preplatenú mzdy. A toto je vlastne cesta proti tomu, že aj sami si uznávajú, najmä tí mladí, že toho voľna je relatívne dosť a že kľudne by nejakou možnosťou si v nejakej podobe privyrobili a preto táto možnosť sa tú dáva, že z dvoch týždňov, alebo teda dvadsiatich, lebo to je zase dva týždne plus šesť dní, čiže dvadsať služieb môžete odslúžiť v prospech poriadku na Slovensku cestou práve žandárov byť na zozname zboru žandárov a pôsobiť vlastne v dedinách a regiónoch, kde je slabšie zastúpenie obvodných oddelení, kde je slabšie zastúpenie polície. Viete veľmi dobre, že príležitosť robí zlodeja a jeden z najväčších problémov drobných krádeží, krádeží vlámaním, aj krádeží niektorých vozidiel, a týmto umožníme policajnému zboru, ktorý bude mať nielen dohľad, ale ktorý bude riadiť, organizovať, ktorý bude kontrolovať aj inšpekčne prácu týchto žandárov. Oni vlastne nastúpením sa dostanú, poviem to jednoducho, sa prihlásia do okresného riaditeľstva, do operačného strediska, ktoré im dá inštruktáž, kde a ako majú slúžiť, úlohy, ktoré dostanú, a to presne vykonajú pod vedením a riadením Policajného zboru. Ministerstvo obrany v tomto prípade vystupuje iba ako zabezpečovač prostriedkov a ich vybavenia. To je k žandárom.
Potom tá zvyšná časť je z branného zákonu, ktorý je kópiou, tam sme nerobili zmeny, ale bolo dobré, aby to všetko bolo v jednom zákone, pretože by to strácalo svojím spôsobom zmysel.
Ja by som ešte v rýchlosti predstavil, že pán poslanec a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť predstavil tri pozmeňovacie návrhy. Prvý je vlastne iba legislatívno-právny, to je komunikácia medzi legislatívnym odborom parlamentu a ministerstvom obrany. Ide predovšetkým o právne odkazy, ktoré mali sa dostať do súladu so zmenami, ktoré medzičasom nastali.
Druhá časť, ktorá je pre mňa dôležitá, spomeniem vlastne také tri hlavné veci, a to je nápad, ktorý ja osobne veľmi vítam, a to je umožnenie drobného podnikania alebo podnikania, alebo vedľajšej pracovnej činnosti pre vojakov, ktorí častokrát majú nejaký svoj záujem, nechcem si, to si nevymýšľam, to je proste fakt, napríklad má včelárstvo a musí ho formálne registrovať na svoju manželku, čo považujem za zbytočné. Proste pokiaľ nejde o konflikt záujmov, kde je to vlastne činnosť, ktorú vykonáva profesionálne, má možnosť či už počas voľna alebo počas svojich voľných časov zaoberať sa aj nejakým svojím hobby. Viem o niekom, kto rád vytvára mušky a muškárenie, je to celkom zaujímavé, ale bolo by fér, aby to bolo priznané, že takéto záujmy a takéto drobné podnikanie má s tým, že, samozrejme, to musí mať, musí mať povolené, toto naozaj veľmi vítam a ďakujem aj pánovi predsedovi.
Potom sme komunikovali o veciach, ktoré je aj naším záujmom, ktoré sme požiadali, ktoré medzičasom vystali, to je úprava zálohových platieb v prospech spoločnosti, obranného priemyslu, alebo teda našich, našich dodávateľov, ktoré sú slovenské, pretože tam sú v nevýhode proti zahraničným spoločnostiam, ktoré dostávajú častokrát aj stopercentné predplatby, ale slovenské spoločnosti nemôžu. Ak teda dostanú od nás zmluvu a majú začať nejakú výrobu, musia si na to vždy zobrať úver, pretože výrobky obranného priemyslu nie sú nikdy na sklade, ale vyrábajú sa, a vtedy vlastne musia zobrať úver, aby na spustenie tej výroby mali, čo nám v podstate v konečnom dôsledku predraží minimálne o tú mieru úroku a financovania celú zákazku. To znamená, chceme iba, aby bolo vyrovnané, vyrovnaná pozícia tak, ako zahraniční majú túto výhodu, tak ju, samozrejme, majú mať aj naše spoločnosti, čím zjednodušíme celý ten proces.
A tretia vec sú dotačné schémy. Ešte tam, myslím, že je nejaký, nejaká zmena, ale to si myslím, že predstaví aj pán poslanec, je otázka dotácií, kde povedali sme, že pri konsolidácii, na ktorej sa ministerstvo obrany podieľa, či už tým, že sa rozhodlo realizovať rôzne projekty duálneho použitia, či už je to nemocnica v Prešove, alebo teraz nemocnica v Bratislave, tu iba odbočím, pán poslanec Krajčí, myslím, mal návrh, kde hovoril, že teda nič o tej nemocnici nevedia. Áno, možnože je to trochu naopak, predtým sa všetko vedelo o Rázsochách a nepostavili sa, teraz je to možno opačný prístup. Ale rozhodne som pripravený aj s pánom ministrom zdravotníctva, ktorého iniciatívou bratislavská nemocnica samozrejme je, aby sme to predstavili aj na výbore. Myslím, že zatiaľ z prvých tých stanovísk, kedy vnímali náš prešovský zdravotný plán, ktorý je v tej nemocnici, tak bol vnímaný veľmi pozitívne. Myslím, že sme to stavali naozaj proklientsky a predovšetkým v tej podobe, aby dokázal zvládať predovšetkým nápor ten samotný urgentný príjem a mal dostatok miesta aj pre vzdelávanie, výskum a ďalšie pôsobenie s tým, že bratislavská nemocnica, samozrejme, niektoré oddelenia nemá, či už je to detské alebo onkológia. Naopak, v bratislavskej nemocnici má toho byť viacej z pohľadu samotného vzdelávania a ďalšie transplantačné programy a veci, ktoré sú omnoho náročnejšie, s tým, že vlastne keď pán poslanec hovoril, že nevie, ako vyzerá, ja mu viem povedať, pretože bude vyzerať presne tak ako prešovská, pretože vlastne to je hlavná úspora času a to je hlavnou možnosťou, že sa to bude realizovať, je to, že to bude vlastne kópia tej prešovskej nemocnice prispôsobená bratislavským potrebám. Je to, aby ste mali predstavu, základňa tej nemocnice je dva hektáre, to je pôdorys. Myslím, že je to naozaj dosť veľký priestor na to, aby sme dokázali zmestiť, pričom Bratislava má mať, samozrejme, ďalšie zariadenia, pretože musíte počítať s infektológiou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, toto nie je ku nemocniciam, poďte k tým, vráťte sa späť k tým...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Len, pán podpredseda, ospravedlňujem sa, ale odbočil som len kvôli tomu, že aj týmto sa podieľame v zásade cez prostredníctvom duálnych projektov na tej konsolidácii, aby sme vlastne mohli preniesť niektorú časť zodpovednosti aj cestou ministerstva. A práve projekty, ktoré nie sú také veľké, kde investične budú predstavené, či už je to otázka opravy niektorých infraštruktúr, ktoré zaťažujeme, či je to Military Mobility, ktorá je teraz hlavnou témou aj Európskej únie, to znamená dobudovanie niektorých trás, ktoré sú rozhodujúce pre obranyschopnosť krajiny, v našom prípade to môže byť R2, v našom prípade to môže byť R4 a hlavne diaľnica Košice-Michalovce, tak v zásade sú aj drobné projekty, kde či už našou činnosťou, alebo v budúcnosti našou činnosťou môže dochádzať nie k zničeniu, lebo však tam je tá náhrada škody jednoznačná, ale k opotrebovaniu a predčasnému opotrebovaniu niektorej infraštruktúry, ktorá patrí obci, ktorá sama je natoľko malá, že to nedokáže prevádzkovať zo svojho rozpočtu. Jeden konkrétny príklad, nie vždy máte tzv. most, nazval by som to lávkou cez nejaký jarok, čo stojí dajme tomu oprava toho 10-, 20- alebo 30-tisíc, no tak nebudeme z toho robiť investičnú akciu, ale v rámci dotačnej schémy sa obec môže na ministerstvo prihlásiť k tomu, aby sme k týmto veciam mohli prispieť. To je súčasťou toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý ja, samozrejme, takisto podporujem.
Tretím pozmeňovacím návrhom, ktorý je z dielne Slovenskej národnej strany a reaguje na poznámky a výhrady, ktoré boli uplatnené, takisto vlastne ktorý bude predložený, s ktorým sme my plne stotožnení a bol včera aj schválený na výbore Národnej rady, by som predovšetkým vyzdvihol možno dve úpravy, ktorá jedna z nich je otázka zabránenia možnosti použitia tak národných obranných síl, ako aj žandárov, v súvislosti so zhromaždeniami a s nápravou verejného poriadku v súvislosti so zhromaždeniami. To je vec, ktorá tu bola, obava pri politickom zneužití, ja som to, samozrejme, plne chápem, i keď to zneužitie je vždy na tom, kto to zneužitie vykoná, čiže príslušný minister. V tomto prípade rešpektujem, že keď to bude v zákone, je to jasné, nespochybniteľné a táto zábrana tu je.
Druhá časť bola, kedy nám ešte v tomto návrhu prekážala otázka dvoch ustanovení, ktoré reagovali na zmenu v zásade pohlaví v tomto, v tomto návrhu zákona. Tieto dve veci boli na základe tohto návrhu a rokovania vylúčené. Myslím si, že som pokryl väčšinu tých vecí, ktoré boli dôležité z tohto návrhu zákona a myslím si, že s ktorými sa takisto stotožňujeme a predpokladám, že dosiahne aj širokú podporu nielen, nielen koalície. Čiže toto je z úvodného slova môjho všetko.
Ešte možno pár poznámok, ktoré boli ešte v prípade pána poslanca Valáška, ktorého tu nevidím, asi príde, v každom prípade bola tu diskusia ohľadne povinnej vojenskej služby - áno, alebo nie. Toto je alternatíva. A keďže toto je alternatíva, pretože osobne si myslím zo skúseností aj z okolitých štátov, je povinná, nútená účasť v ozbrojených silách, výrazne znižuje motiváciu ozbrojených síl. Demotivovaná armáda, šikanovaná armáda má jednoducho zásadný problém so svojou bojaschopnosťou. Preto všeobecne platí úzus, menšia a motivovaná je ďaleko silnejšia ako väčšia a demotivovaná alebo plná rozporov. V tomto prípade si myslím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mohli vydať.
Odborníci môžu nesúhlasiť, môžu mať na to iný názor, my presadzujeme túto tézu, ale reagujem na tú jeho poznámku aj v tom, že tie nároky, ktoré sú, bola diskusia na výbore s pani poslankyňou Bihariovou o tom, že tak ako na základnú vojenskú službu sa nevyberali ľudia, proste kto prešiel rokom a bol zdravý, mal dve nohy, dve ruky, v zásade bol spôsobilý na výkon obrany. To platí aj v tomto prípade. On sa má prejaviť počas tých, samozrejme, služieb a preto nebudú robiť 300 klikov a tisíc zhybov a podobné veci, jednoducho jemu armáda má vybaviť tú fyzickú kondíciu, o ktorej sa bavíme, v rámci toho výcviku a v rámci toho, kam sa má dostať. K tomu sú jednotlivé príspevky za zvyšovanie fyzickej kondície, za športovanie a podobne, ktoré tento zákon, samozrejme, pozná a to znamená, si myslím, že tie výčitky k tomu, že máme príliš prísne kritériá pri prijímaní, tak si myslím, že v tomto prípade je rozdiel medzi kritériami profesionálneho vojaka a rozdiel medzi kritériami aktívnych záloh, čo je dôležité pre to, aby sme mali možnosť mať tieto aktívne zálohy čo najširšie.
K tomu, k jeho ďalším pripomienkam, ktoré súviseli k žandárskemu zboru, som vlastne odpovedal, to je otázka reformy samospráv a podobne. Toto nemá s tým súvis. Ja netvrdím, že po tom, čo sa prípadne schváli tento zákon, že od júla tu budú nejaké žandárske hliadky. Nie, určite nie, ten proces bude dlhý. Ja nepredpokladám, že skôr ako na jeseň budeme môcť vlastne predstaviť nejakú prvú po adekvátnom tréningu, adekvátnom školení a všetkých tých výcvikových veciach, to bude na dlhší beh. Oproti národným obranným silám, kde predpokladám, že by sme ešte v lete chceli spustiť prvé turnusy. Ak sa prihlásia sedemnásti, no tak bude 17 ľudí na turnuse, ale v každom prípade uvidíme, aký tam bude záujem. Čiže medzi tým bude rozdiel, ale nedochádza k odoberaniu alebo akýmkoľvek, k zasahovaniu do kompetencií mestských polícií, je to len posilnenie, fyzické posilnenie ľudí, ktorí majú voľno a môžu sa späť vrátiť do služby, čím vlastne nerobím opatrenie na zmenšenie počtu dovoleniek, lebo keby ste zmenšili zo šiestich na štyri týždne, alebo zo siedmich na päť týždňov, tak by ste klesli pod šesť tabuliek na jednu 24-hodinovú službu a automaticky by ste mali ďaleko zvýšený výkon. Ale my jednoducho máme tento systém nastavený, ja si myslím, že je ho dôležité zachovať, tá práca je náročná a policajti potrebujú, aby mali možnosť a každý sa slobodne rozhodne, či chce vlastne čisto odpočívať, dovolenkovať a relaxovať, alebo má možnosť premeniť časť svojho voľna na službu a zároveň na adekvátnu odmenu za to.
Veľmi pekne ďakujem za pochopenie, podporu, teším sa na vašu diskusiu. Oceňujem ešte z prvého čítania, že tá diskusia bola veľmi vecná a mohli sme ju podrobne rozdiskutovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, ďakujem aj za diskusné vstupy oboch pánov poslancov. Ja som sa pokúsil zistiť nejaké bližšie podrobnosti pamätníkov ukončenia tej misie. V zásade to na jednej strane mohol byť politický krok pani premiérky Radičovej, ktorá to oznámila zhodou okolností na návšteve Balkánu, ale skôr si myslím, že to bol tlak v tom čase o určité nejaké úsporné opatrenia, pretože bola relatívne veľká misia v Afganistane a asi zrejme mali pocit (reakcia z pléna), prosím, že toto by mohlo nejakým spôsobom ušetriť asi zdroje. To už ale spätne asi nevyhodnotíme a nemá to ani význam si myslím viac alebo menej komentovať. S tým, že ten problém, prečo si myslím, pán poslanec Dostál, že tá kredibilita a tým, že máme iný názor na vojnu na Ukrajine, neklesá, je to vecou politickej hádky a ak niekto nie je schopný akceptovať iný názor, tak nie je demokrat. Tak ako chceme od ostatných, a to sú predmetmi častokrát výmeny tých názorov po niektorých výsledkoch Európskych rád, tak ako chceme, aby oni akceptovali náš názor, že sme zastavili vojenskú pomoc Ukrajine z našich prostriedkov, tak my akceptujeme, že niekto sa rozhodol, že to neurobí, preto my nebudeme blokovať snahu Belgicka napríklad zvýšiť svoju vojenskú pomoc tým, že budú darovávať nejaké veci Ukrajine. Je to ich rozhodnutie, to je ten vzájomný rešpekt, ktorý medzi sebou všetci máme. Pretože Ukrajina nie je členskou krajinou NATO a je pravda, že proste v súvislosti s jej napadnutím bolo porušené medzinárodné právo. Len potom máme problém v tom, že opätovne nemeriame všetky situácie rovnakým metrom.
Zoberte si, aké uznesenia predstavuje Európska únia vo vzťahu k Ukrajine a potom vo vzťahu k Azerbajdžanu. Azerbajdžan bol 30 rokov okupovaný. Na tom istom princípe. Tak ako v Kosove je tá situácia horúca kvôli srbskej menšine a tomu, že to bolo územím Srbska, tak ako v Rusku je medzi Ruskom a Ukrajinou diskusia o rusky hovoriacej menšine, ani neviem, či národnosťou, ale viac to všetci viažu k jazyku ako k národnosti. A to isté bolo Arméni na území Náhorného Karabachu, pričom Arméni zobrali celý Karabach, nielen Náhorný, lebo to je väčšie územie, aj s azerbajdžanskými dedinami. A z ich pohľadu legitímne obhajovali záujmy ich národnostnej menšiny a potom nastal ten dlhoročný 30-ročný konflikt, ktorý nakoniec skončil tým, že Azerbajdžan na konci dňa obsadil a bol kritizovaný za to, že odišli pri tomto návrate všetci Arméni do Arménska. Čo je, samozrejme, na diskusiu, ale obnovil svoju územnú celistvosť.
Čiže ak chceme a budeme vždy hovoriť, že sme za to, aby územná celistvosť nebola narušovaná a to je jedno, či agresiou, či dohodou veľmocí, či akýmkoľvek iným spôsobom, potom treba rešpektovať, že 30 rokov, napriek tomu, že Arménsko považujeme za bližšie, lebo má kresťanské hodnoty, tak platí, že to územie, ktoré dnes Azerbajdžan má, je jeho pôvodne uznané územie z roku 1991, 1992. Ukrajina má svoje územie tiež z roku 1991, 1992, teraz si nepamätám ten dátum, kedy presne sa stanovili hranice Ukrajiny po novom a to isté platí o Kosove a to isté platí, diskusia, o tom, že takéto problémy máme aj na území Európskej únie, konkrétne na Cypre, kde tá okupácia je 60 rokov. A je okolo nej absolútne ticho. Aj tam Slovensko je prítomné, a veľmi významne, kde tú svoju kredibilitu zvyšuje, pretože je vedúcim národom v jednej zo sektorov v rámci Cypru a preto vlastne aj tá téma návratu do Kosova, kde si myslím, že dlhodobo sme pôsobili v rámci našej zahraničnej politiky na Balkáne a naša prítomnosť v tom Kosove má teda význam. A ja sa teším z toho, že v tomto nachádzame spoločné stanoviská, lebo áno, je to aj jednoznačné prihlásenie sa k záväzkom, ktoré máme k Severoatlantickej aliancii, nielen predchádzajúci bod, ktorý bol k Lotyšsku, kde priamo sa to týka člena, tak ako my na našom území máme mnohonárodnú brigádu vedenú Španielskom a v prípade Kosova je to vlastne zahraničná politika na udržanie mieru a pokoja v regióne.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, my sme ešte včera trochu diskutovali k samotnému vyslaniu našich ozbrojených síl ani nie do misie, ale do predsunutej mnohonárodnej brigády do Lotyšska. Ja si myslím, že si zamieňame niekoľko faktov pri tej diskusii občas, ale veď to je úplne, úplne relevantné, že mnohí z našich kolegov nevidia rozdiel medzi Ukrajinou a Lotyšskom.
Lotyšsko je členská krajina NATO, Lotyšsko má svoje vzťahy s Ruskom napäté dlhodobo. Viete, že ruská menšina v Lotyšsku nemá právo na občianstvo, aj keď je tam narodená, ten problém tam je vždy, ale pre nás je Lotyšsko predovšetkým členskou krajinou NATO a v rámci kolektívnej zodpovednosti sme rovnako pripravení chrániť všetkých našich spojencov. Na rozdiel od nás, ktorí máme vzťahy s viacerými krajinami, sme sa vždy snažili mať na úrovni, bez otvorených otázok, bez toho, aby sme mohli, potrebovali považovať niekoho za konkrétnu hrozbu. Aj my sme mali situácie, kedy sme mohli vystupovať voči niektorým krajinám konfliktne a takýto problém bol v rokoch 2006 – 2008 s Maďarskom, kde na Slovensku pochodovali maďarské gardy, kedy rovnako sa mohla situácia eskalovať a mohlo to viesť k závažným následkom, ale nový, vtedy prichádzajúci maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je vlastne odvtedy dodnes, ale aj Robert Fico sa rozhodli, že je dôležité, aby sa vzťahy medzi susedmi kultivovali, pretože občan sa môže presťahovať, keď má záujem, ale krajinu nikdy nepresťahujete. A z tohto vyplýva tá povinnosť pre všetky krajiny vrátane Ukrajiny, že vzťahy so susedmi musí človek kultivovať a nestačí, že sa opriem o mocného spojenca a budem naďalej potláčať niektoré práva národnostných menšín. To je jedna z vecí, pre ktoré bude mať Ukrajina problém pri vstupe do Európskej únie, a to sú práve práva národnostných menšín, pretože je zakázané hovoriť jazykom národnostných menšín a na rozdiel od nás, kde národnostných menšín je relatívne pomenej, tak v prípade Ukrajiny je tých národnostných menšín pomerne veľa, od maďarskej, rumunskej, bulharskej, akejkoľvek ďalšej vzhľadom na obrovskosť Ukrajiny. Čiže rozdiel medzi Lotyšskom a Ukrajinou je zrejmý, a preto tie niektoré prirovnania, ktoré tu zazneli, nepamätám si úplne presne, samozrejme, k tomu patria.
Rovnako tak treba mať na zreteli, že situácia sa vždy dynamicky vyvíja, čiže dnes máte na čele krajín nejakú časť administratívy a zajtra bude iná. Dnes sa celá Európa prispôsobuje zmenenému kurzu vo Washingtone, ale ten kurz sa môže zmeniť v Moskve, ten kurz sa môže zmeniť v Kyjeve, ten kurz sa môže zmeniť v Rige, a preto jediné, čo nás drží pokope, aj to, čo vlastne dlhodobo aj naša vláda tvrdí, že to jediné, čo menšie krajiny majú k dispozícii, je medzinárodné právo a v tomto prípade medzinárodné zmluvy, ktorými sme viazaní, a naše spojenectvo a naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré zaväzuje nás, ale aj ostatné krajiny k tomu, aby sme sa dokázali kvalitne obrániť.
A v tejto súvislosti predstavujem ďalší návrh, ktorý tu máme teraz, ktorý znamená návrat slovenských ozbrojených síl do misie KFOR v Kosove. Viete všetci veľmi dobre, že pôsobíme v Bosne a Hercegovine, kde je situácia momentálne takisto veľmi napätá, viete, že došlo k veľkým politickým konfliktom, kde momentálne bol vydaný zatykač na prezidenta Republiky srbskej pána Dodika a ďalších, kde je dokonca problém aj v samotnej misii EÚ ALTHEA, kde bol problém s maďarským kontingentom a ten Balkán vôbec nepôsobí na nás pokojným dojmom. A keďže častokrát aj problém Kosova býva predmetom veľkých politických diskusií a hádok a častokrát veľkých dezinterpretácií a v podstate platí, že keď poukazujeme na situáciu na Ukrajine a na to, ako si veľká krajina zobrala časť územia menšej krajiny a porušila tak medzinárodné právo, tak potom pochopiteľne, ako chceme kvalifikovať odobratie územia Srbsku inak ako porušením medzinárodného práva. A vzhľadom na to, že je množstvo informácií, ktoré nie sú relevantné a zároveň je našou povinnosťou byť spoľahlivým partnerom a chceme mať väčšie množstvo informácií a byť aj prítomní v tomto prípade jednotkou do 150 profesionálnych vojakov, ktorí by mali slúžiť ako ochrana jednotlivých síl, čiže na rozdiel od Lotyšska, kde posielame chemické vojsko, tu by sme išli ako strážna jednotka v úvode s počtom do 60 a postupnou možnosťou na navyšovanie tých počtov, ten mandát je širší práve kvôli flexibilite, ktorú potrebujeme, a nielen chrániť mier a pokoj, ktorý je veľmi, by som povedal, citlivý a krehký, ale aj preto, aby sme mali možnosť mať objektívne informácie a mohli sme, samozrejme, popritom o nich vydať svedectvo. Takže po 15 rokoch, od roku 2010, sa opätovne chceme vrátiť na územie, kde Slovenská republika svojou zahraničnou politikou vždy intenzívne pôsobila a myslím si, že to je veľmi dobrý príspevok aj do našich aliančných síl.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni, toto nie je nové vyslanie, je to vlastne pokračovanie v misii, kde sa Slovenská republika zúčastňuje ako súčasť mnohonárodnej bojovej jednotky, resp. mnohonárodnej brigády v Lotyšsku. Doteraz tam bola naša delostrelecká jednotka, ktorá však bude v najbližšej dobe stiahnutá a bude na základe tohto mandátu v rovnakom rozmere, rovnakej veľkosti nahradená predovšetkým našimi protichemickými jednotkami. Tak ako sme predtým veľmi úspešne reprezentovali Slovensko a jeho obranný priemysel s húfnicami Zuzana, tentokrát budeme Slovensko reprezentovať aj s unikátnymi, so svetovo unikátnymi diaľkovými detektormi chemických a nebezpečných látok takisto slovenskej výroby, ktoré budú prezentované tam.
Stiahnuté húfnice Zuzana prejdú určitou formou modernizácie a, samozrejme, aj opravou, pretože tam slúžili relatívne dlho. Z toho delostreleckého... delostrelecké jednotky sa vystriedali, niektorí dve rotácie, niektorí tri rotácie, bol prípad, ktorý tam bol šesť rotácií. Čiže ten záujem o to, o tú účasť v tejto misii je absolútne zjavný a my v tejto chvíli meníme ten mandát z nepriamej paľby, alebo teda z delostrelectva na chemickú jednotku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Dámy, páni poslanci, ďakujem za naozaj vecnú diskusiu a naozaj tie názory, ktoré boli vyslovené, sú relevantným príspevkom do diskusie, ktorú k tomuto zákonu by sme mohli viesť. Ja by som sa pristavil pri každom aspoň veľmi stručne, nech vás dlho nezdržujem.
Pán poslanec Valášek, tá nenaplnenosť jednotlivých útvarov a keď je 60 %, ako hovoríte, je ešte to celkom optimistické číslo, sú útvary, ktoré majú menej. Súvisí za tie roky, čo pôsobím vo výkonnej nejakej funkcii, aj keď som bol v parlamente, tak tá naplnenosť sa pohybovala v závislosti od či už záujmu o nejaké pracovné miesta, v prípade krízy ste mali sto záujemcov o jedno miesto. Dnes je tých záujemcov zhruba desať na jedno voľné miesto. Len my máme extrémnu prísnosť pri výbere, čiže tým, samozrejme, si zužujeme tú časť. A ja som otvoril otázku, je to legitímne, aby sme o tom diskutovali aj v rámci všeobecných, profesionálnych stavov vojakov, že či proste chceme mať rovnaké kritériá pre mužstvo, poddôstojníkov, pre dôstojníkov. Lebo mňa vždy fascinuje to rozhodovanie dajme tomu psychológov pri posudkoch, kde jedným z dôvodov na vylúčenie vojaka, že nie je dostatočne samostatný v rozhodovaní, čo je celkom oxymoron v súvislosti s ozbrojenými silami, kde sa naozaj v prípade mužstva osobitne samostatnosť pri rozhodovaní veľmi nevyžaduje. Čiže toto treba zvážiť, že či v niektorých prípadoch nie sme extrémne prísni. Naopak sa zamerajme na tie veci, ktoré sú dôležité, agresivita alebo sklony k nejakým dajme tomu extrémistickým postojom a podobne. Toto všetko je relevantné. Čiže aj toto je dôležité prehodnotiť a ja si myslím, že to je tiež jedna z tém, ktorú na výbore pre obranu a bezpečnosť je potrebné otvoriť a prediskutovať, pretože sami si z tých desiatich vyberieme možno jedného, dvoch, a tým pádom relatívne veľký odpad má ten výber napriek tomu. Samozrejme, keď niekto nevie urobiť kotrmelec a plávať, aj to ho môžme naučiť, niektorí sú, samozrejme, nenaučiteľní. Ale v zásade niekde sme omnoho prísnejší. A osobitne pri doplnení stavu mužstva si myslím, že tá miera flexibility má byť rozhodne väčšia.
Ale tá nenaplnenosť naozaj nie je len tým, že niekomu zvýšite plat. To platí aj v prípade polície. Na pána poslanca Majerského reagujem, že nie vždy je to tým. Ako môžete si zobrať, že ktorý je najnaplnenejší stav ministerstva obrany, a to je Vojenskou políciou. A to je jedna z tých vecí, ktorá hovorí aj o tom žandárstve, prečo túto možnosť profesionálnym vojakom chcem dať. A to je jednoducho, že niekedy tá práca je extrémne rutinná, vy vlastne denne, každý deň osem hodín, niekedy dvanásť, niekedy šestnásť, ak je nejaká akcia, ste v tom tankovom prápore, kde robíte mechanika a od rána do večera jedno a to isté a ten istý proste problém, ktorý tam je, a tá snaha o to, že mám šancu použiť to, na čo kedysi bola určená pracovná rehabilitácia, že oddych inou prácou, to, nejaká otázka zaujímavosti väčšej a trošku zatraktívnenia toho, aj to je ten priestor pre žandárov. Lebo vidíme ten tlak, ktorý je na Vojenskú políciu, a vidíme to, ako to býva v ostatných zložkách. Môžme analyzovať, prečo to tak je. Je tam možno nejaký rozdiel v peniazoch, ale tie, ako som už povedal, nie sú úplne vždy určujúce.
A teraz tí žandári, ten dôvod, pre ktorý my v zásade tých žandárov zavádzame. Áno, iste oni pomôžu Policajnému zboru, ale v skutočnosti je to následok dlhoročných vyjednávacích možností, kedy nie vždy mal aj rezort ministerstva vnútra, aj rezort ministerstva obrany dostatok finančných zdrojov, a preto došlo k natiahnutiu voľných dní. Pokiaľ v Rakúsku vám na postavenie jedného 24-hodinového miesta policaj... stačia štyri a pol policajta, v ktorom sa zahrňuje striedanie, dovolenka, péenka, u nás je to šesť a pol policajta. Čiže my v skutočnosti nemáme málo policajtov, my ich v skutočnosti máme málo v službe, pretože niekedy je bežné, že policajt, priemerný policajt nie je v práci sto dní v roku, lebo má šesť týždňov dovolenky, dva týždne pracovnej rehabilitácie, dva týždne zdravotnej rehabilitácie, k tomu nejaká týždňová péenka priemerná a ste vymaľovaní a z 220 pracovných dní 100 dní ho nemáte k dispozícii.
A žandári sú vlastne pokus o návrat, preto nekreujeme nový zbor, ale vlastne ideme do toho, že obetuj svoj voľný čas a poď naspäť do práce. To je vlastne ten základný princíp, ktorý bol na to vymyslený, preto je to vlastne policajti, preto vojaci. To je skutočný zámer, teraz to akože od... toto je vlastne pointa toho, že ja toho policajta, keď vrátim naspäť do práce, keby som znížil napríklad počet dovolenky rozhodnutím, zrušením nejakej kolektívnej zmluvy a o dva týždne skrátim počet voľna, ktoré majú k dispozícii policajti, zrazu máte potrebu tri celá, nie šesť a pol, ale päť celá sedem a vy zrazu máte omnoho viacej ľudí k dispozícii na stavanie hliadok. Ako je možné, že pri trinásť, čo je taký ten najmenší počet policajtov na obvodnom oddelení, vy neviete postaviť hliadku. Pri trinástich policajtov by sa vám zdalo, že to by mohlo vyjsť. Nevychádza. Nevychádza. To ešte slúži zástupca obvodného oddelenia. To býva akože ten problém. Takže toto je skutočný zámer, vrátiť späť vojakov, ktorí majú takisto takýto počet voľna, aj policajtov na konci dňa, aj ZVJS a ostatných do záloh. Z toho voľna, keď obetujete, máte tu nejaký naozaj podľa mňa celkom atraktívny príspevok. Čiže to je k tomu vysvetleniu, že prečo vlastne žandári.
Nebije sa to s mestskou políciou, pretože mestská polícia je v mestách, aj tam to býva občas problém, to neviete navýšiť, to spolu nesúvisí. Mestská polícia má svoju prácu v mestách, má jasne stanovené svoje kompetencie, vykonáva ich, toto má byť naozaj rurálna oblasť. My máme pôsobiť naozaj na vidieku.
A v prípade Policajného zboru to zvýšenie, ten nárast tých ľudí, aby dosiahli nejaké vyššie počty, to je naozaj, to má pravdu pán poslanec Glück, to je proste dlhodobý proces. Toto vie byť relatívne rýchla odpoveď, lebo je to stále z toho istého košiara, to sú vlastne tí istí ľudia len, ako povedal pán poslanec Krúpa, vlastne si dajú tú pásku a budú mať v niečom inú uniformu, ale s tými istými právomocami ako poriadkový policajt. Nie viac, nie menej. Poriadkový policajt.
Čo sa týka pána poslanca Krúpu, veľmi správne. Toto bola jedna z vecí, na ktoré upozorňovalo aj ministerstvo vnútra. Len treba si uvedomiť, toto platí v prípade, že na Slovensku začne vojnový stav. Tento problém, áno, by mohol vzniknúť za predpokladu, že by sme mali iba nejaké automatické zákonné limity nastavené. Ale v prípade vojnového stavu, ktorý tu nemávame každý mesiac, a tieto, tieto zálohy predovšetkým majú počas doby mieru pôsobiť v domácom krízovom manažmente, platí, že zasadne k nemu vláda, ktorej súčasťou bude nejaký minister vnútra a nejaký minister obrany. Povieme si, ty máš ľudí, lebo profesionálny policajt, ktorý slúži, ešte stále môže byť maximálne v pohotovostných zálohách, nemôže ísť do operačných, alebo teda môže ísť do operačných, ale len v rámci výcviku, tak, pochopiteľne, vláda rozhodne, tak znížime stavy ochrany niektorých objektov z pohľadu polície a týchto 2 000 policajtov môžeš, vážený pán predseda vlády, navrhnúť na mobilizáciu, alebo nie. Ak nebude záujem. Toto je, všetko je to na princípe dosť, dosť veľa dobrovoľnosti.
A ten dôvod, pre ktorý sa tomu vôbec nebránime a prečo aj sme presvedčili ministerstvo vnútra, je, ale koľko je priemerná životnosť policajta. Pätnásť rokov služby? Sedemnásť? Dnes je policajt, ale zajtra byť nemusí. Prečo by dnes nemohol absolvovať výcvik? Potom ho už bude mať vlastne v zálohách, keď aj pôjde do civilu a v podstate bude napredovať v rámci toho výcviku v tých zálohách. Niekedy sa pozeráme na zákon, že on je nemenný, že nie je dynamický, že nedochádza k vývoju v tej spoločnosti. Medzičasom on môže prejsť k profesionálnym vojakom, čo ho automaticky vyradí z tých záloh. To všetko je možné. Ale predovšetkým ten konflikt, ktorý ste naznačovali, ktorý je absolútne pravdivý, áno, tento konflikt záujmov tu môže byť, pán poslanec, tak platí, že vláda rozhodne, ako sa zariadi, čo je priorita a vláda posúdi. Nevie, nevie rozhodnúť ministerstvo obrany na úkor ministerstva vnútra. Vláda má tieto veci k dispozícii, ktoré v prípade vojnového stavu bude rozhodovať. Ak máme záujem, aby tam bol nejaký mechanizmus aj v zákone naznačený, prosím, samozrejme, v rámci druhého čítania sa absolútne nebránim.
Čo sa týka tých žandárov, to je naozaj len inšpirácia, pretože nespĺňame tie kritériá, nie je to samostatný zbor s plným služobným pomerom, kde pracujete iba pre žandársky zbor. Je to v skutočnosti schránka, kde ja vlastne kumulujem zoznam ľudí, ktorí dnes pracujú pre bezpečnostné zložky a sú pripravení v čase svojho voľna ísť pomôcť v rámci, v rámci svojho voľného času na pomoc občanom. Paradoxne, by som povedal, že by mohla mať pani poslankyňa Turčanová aj pravdu, že našli by ste paralelu s Ľudovými milíciami, len tam je problém, že jednak oni boli zamestnanci a boli Ľudové milície na ochranu toho podniku, v ktorom pracovali. To bol princíp Ľudových milícií a bola to vojenská zložka, nie policajná, to znamená, vyslovene vojenským spôsobom robili, skôr napĺňali ten princíp pohotovostných záloh, to znamená tých, ktorí chránia, chránia kritickú infraštruktúru a objekty osobitnej dôležitosti.
A teda tí žandári sme sa len inšpirovali a ten názov nie je kontaminovaný najmä preto, že sa vlastne zúčastnili Slovenského národného povstania a rozpustení boli len preto, lebo sa vtedy vláda po štyridsiatom ôsmom rozhodla, že je dôležité, aby bol len jeden Zbor národnej bezpečnosti, takže ich doňho včlenili všetkých, celý žandársky zbor, ktorý v tom čase existoval.
Čo sa týka výcviku, je dôležité povedať, že, samozrejme, na ňom pracuje Vojenská polícia spolu s podľa mňa s extrémnymi odborníkmi z pohľadu ministerstva vnútra. Viete veľmi dobre, že jeden z poradcov mnohých je aj pán generál Ábel, ktorý bol dlhoročný viceprezident pre poriadkovú policajnú službu, ktorý si urobil určitý tím, ktorý to pripravil. V skutočnosti ide, ako som už povedal, aj ten prvý nástup vojakov alebo tých, ktorí neabsolvovali policajný výcvik, do toho priestoru je predpokladaný na úrovni tých dvadsať služieb. Teda ten prvý rok mám dvadsať dní a to je dvadsať dvanásťhodinových služieb, čo nám pri jednoduchšej praxi hovorí, dobre rátam? 240 hodín výcviku, čo pri prepočítaní na štandardný osemhodinový výcvikový priestor je jeden a pol mesiaca v bežnom prostredí. Čo je aj zhruba čas, ktorý sa v rámci policajnej školy policajti venujú výcviku pri policajnej, pre poriadkovú políciu, pretože oni majú potom ešte právnické minimá, ďalšie veci z pohľadu priestupkov, územnej práce policajtov a tak ďalej. Čiže keď to prepočítam na počet hodín, ktoré strávia vo výcviku, je to jeden a pol mesiaca, čo mi nepríde tak úplne málo, ale v každom prípade môžeme si spoločne pred druhým čítaním, ten návrh toho výcviku je pripravený, dám vám ho k dispozícii, aby ste posúdili, či sa vám javí dostatočný alebo nedostatočný.
Samozrejme, ten priestor pre slúžiacich policajtov a bývalých policajtov je v prípade, že to bude vyvážené z pohľadu národných obranných síl, pochopiteľne, a žandárskeho zboru. Preto si myslím, že by som privítal, že poďme o tom diskutovať. Je to zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky. Preto sú tie opatrenia v kope. Ja nemyslím si, že je úplne možné, aby sme legislatívne rozdelili zákon zrazu na dve časti, chytili dve čísla v rámci tlače parlamentnej a mohli ďalej pokračovať v legislatívnom procese. To asi nie je úplne dobre možné a tá strata času by bola relatívne dosť nenahraditeľná. Čiže radšej som otvorený, poďme otvorene diskutovať a odstrániť všetky tie pochybnosti, lebo ak je to len principiálny postoj, potom ho neviem zmeniť. Je to principiálny postoj, nesúhlasím so žandármi, tam toho veľa neurobím. Ak sú tam nejaké racionálne veci, ktoré sa dajú upraviť, poďme ich upravovať. Ale veľmi som otvorený, samozrejme, tej diskusii.
Veľmi zaujímavá poznámka bola k tým hraniciam, pán poslanec. Toto je ten principiálny rozdiel, kedy vojaci a vojenská ochrana hraníc je líniová. To znamená, strážim, aby neprenikol žiadny narušiteľ priamo do môjho územia. Kdežto policajná ochrana hraníc je, v prípade Slovenskej republiky bola nastavená na 40-kilometrové územie do vnútrozemia asi v štyroch úrovniach, kedy vlastne sa zachytávali tie primárne, sekundárne formy migrácie a, pochopiteľne, nikdy nebudú úplne sami. Tá zodpovednosť aj pri tých jednotlivých incidentoch, že ako budú robiť zákrok. Iste komplikovaný zákrok si vyžaduje pohotovostnú motorizovanú jednotku alebo nejakých kolegov, ktorí sú neďaleko. Ale minimálne dokážu zmraziť akýkoľvek konflikt do príchodu dajme tomu výjazdu, či už kriminalistického, alebo nejakého ďalšieho, a dokážu ho vyriešiť. O tom nijakým spôsobom nepochybujem, pretože aj dnes zákon predpokladá, že vlastne môžme za určitých okolností používať vojakov k ochrane verejného poriadku, a vôbec neplatí, že zákon predpokladá, že by to mali byť priamo hneď zmiešané hliadky. Áno, ak sa Policajný zbor, ktorý v tomto zákone priamo definujeme ako zodpovedný, riadiaci a kontrolný orgán, čiže naozaj sa dostávame do situácie len ako keby sponzorov, žandárov, riadi ich Policajný zbor, kontroluje, vyhodnocuje. Pri porušení zákona koná policajná inšpekcia, naša inšpekcia. A my, samozrejme, znášame škody, ktoré tým, spôsobím to riziko, samozrejme, musí prebrať na seba aj minister, minister obrany. A, ale v každom prípade tu sme absolútne otvorení tej diskusii, aby sme to vyriešili.
No a na tej hranici platí, že tá ochrana hranice nevyžaduje dôvod. Áno, existujú prípady, kedy máme cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie, to sú dva rôzne prípady. Sledovanie sa ich netýka, lebo to patrí operatívnej polícii, a cezhraničné prenasledovanie je predovšetkým predpoklad v schengenskom priestore. V uzavretých hraniciach to možné nie je, to máme predovšetkým s Ukrajinou. Ale prenasledovanie, samozrejme, do Maďarska, do Poľska, dneska, keď som išiel akurát sem, zhoda okolností, idem si za rakúskym policajným autom, môžme si klásť otázku, čo tu robili, asi tu boli na školení, poučiť sa, nejaké zaujímavé skúsenosti načerpať od slovenskej polície, alebo tu mali nejakú štandardnú z tejto medzinárodnej spolupráce a vracali sa na svoje obvodné oddelenie. Ale pamätám si za svoju históriu, veľakrát sme tu mali prenasledovanie, dokonca ešte v minulosti aj streľbu. Takže to je vec, ktorá je predovšetkým určená do vnútorného schengenu. Vonkajšia hranica s krajinou, s ktorou nemáme schengen, je, nie je predpoklad, že by to bolo, samozrejme, kedykoľvek možné, navyše ísť, máte absolútnu pravdu, bolo by dosť bláznovstvo ísť do krajiny, ktorá momentálne má vojenský konflikt. Asi by sme sa nestretli s nejakým veľkým pochopením a toleranciou.
Toto je z môjho pohľadu k tým podmienkam všetko. Ešte raz ďakujem. Spomenul som si všetko? (Rečník listuje v svojich poznámkach.) Aha, pani poslankyňa Jurík. Iste, ja vám veľmi rád prepošlem link na to video, aby ste si ho pozreli, ja som si ho niekoľkokrát pozrel a snažil som sa nájsť, kde tam je táto situácia, ktorá nereflektuje na súčasnú ukrajinskú situáciu, lebo tu sme na súčasnú ukrajinskú situáciu reflektovali, že momentálne je ten konflikt zamrznutý. Ak sa rozhodneme, že tú vojnu predĺžime o ďalších dvanásť mesiacov, nezíska žiadny územný zisk ani jedna, ani druhá strana, ale bude tam o stotisíc mŕtvych viac, čo si myslím, že je rozhodne neprijateľné z môjho pohľadu na históriu a tak ako my sme sa nemali šancu brániť v 68., tak, samozrejme, sme tu všetci, bolo zhruba 200 obetí, ja som urobil zákon o odškodnení obetí invázie roku ´68 ešte v roku 2004, boli odškodnení všetci tí, ktorí sa prihlásili. Samozrejme, len finančne, čo je symbolické odškodnenie popritom, že niekto stratil život, slobodu a podobne, ale na konci dňa platí, že dnes na ukrajinskom mieste by som išiel predovšetkým do prerušenia, do mieru a veril by som tomu, že v jednej chvíli aj tie stratené územia sa budú schopné pripojiť. Keďže nikto z nás nemá silu na to, aby sa to pripojilo hneď, radšej som za to, aby sa okamžite prerušili vojnové akcie. A je vidieť, že zjavne americký prezident tieto nástroje má a keďže ich má tento americký prezident, ktorý je, samozrejme, svojím sebe, by som povedal, jasným príkladom, čo sa od neho dalo očakávať, vždy to sľuboval, tie nástroje použil, je zjavné, že ich v rukách mal aj prezident Joe Biden.
Rovnako len skryte deklarovala americká administratíva, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Boli sme na washingtonskom samite všetci, sme ho sledovali viacerí, keby taký záujem bol, tak by tá pozvánka bola. Bolo to jednoznačne odmietnuté nie preto, že nesúhlasilo Slovensko, asi ako jediná krajina by sme toto nedokázali zvrátiť, ale je evidentné, že veľké štáty boli proti tomu. Čiže niečo, čo prezident Trump hovorí hlasno, sa hovorilo predtým potichu. Je to rozdiel len v prezentácii. Postoj Spojených štátov sa nezmenil. Aj predtým, aj dnes je proti vstupu Ukrajiny do NATO. Čiže a tak to treba aj hodnotiť, aj vidieť. Ak toto tak platí, potom je mier pre Ukrajinu okamžite v tejto chvíli ten, ktorý je najpodstatnejší a jediný, ktorý sa môže uzavrieť. A je pre mňa iba tým sklamaním, pretože už v minulosti Antony Blinken, bývalý minister zahraničných vecí, povedal jasne, je nerealistické, aby sa vedela Ukrajina vrátiť do svojich území pred rok 2022, pred február ´22, to znamená v tom čase bez Krymu a bez časti Donbasu, to bola vec, ktorú už vtedy Bidenova administratíva nevidela ako riešiteľné a potvrdzuje to dneska aj Trumpova hlasnejšie, otvorenejším slovníkom, akokoľvek ho popíšeme, ale je to stále jeden a ten istý postoj, ktorý sa nezmenil. Čiže z môjho pohľadu preto aj tieto slová. Preto my sme v kolektívnej ochrane, preto sme v Severoatlantickej aliancii, a preto budeme preberať ďalšie body, ktoré za týmto nasledujú. A ja už príliš zdržujem, ešte máme šancu obidva body prebrať.
Ďakujem pekne.