Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Valášek, hovorím to naozaj vo veľmi dobrom, ale vašim najobľúbenejším zvykom a vašou najobľúbenejšou disciplínou je tak hovoriť trochu zvrchu, tak didakticky, tak poučujúco, a preto ma veľmi prekvapuje, pretože vždy viete všetko najlepšie, že neviete takú základnú vec, ako že som nebol na služobnej ceste v Moskve. Tým pádom som nemohol vyhotoviť žiadny zápis, ani žiadnych rokovaní som sa nezúčastnil. Čiže ak teda ste ako kovaný zahraničnopolitický expert Progresívneho Slovenska, mali by ste si zistiť základné informácie, na aké služobné cesty chodím, ktoré schvaľuje, pochopiteľne, vláda. A za svoju ministerskú kariéru som nemal tú možnosť na služobnej ceste v Moskve byť, tým pádom mám tam aj slabšie kontakty. Aj pán poslanec Dubéci nado mnou krúti hlavou ako absolútne jednosmerne orientovaným politikom, ale, bohužiaľ, túto príležitosť som nemal.
Čo sa týka, čo sa týka ale tej otázky, ktorá má svoj racionálny základ, to znamená o spolupráci medzi Vietnamom a Brazíliou, tak, samozrejme, obidve krajiny sú veľkým trhmi. Máte pravdu, Brazília je kľúčovou krajinou, ktorá otvára dvere výrobkom nášho slovenského obranného priemyslu do Južnej Ameriky a Vietnam pochopiteľne do krajín ASEAN-u, do krajín východnej Ázie, pretože je to stomiliónová krajina, ktorá má historickú skúsenosť s Československom, ktoré, a teraz ma opravte, lebo teraz sa môžem mýliť, ale ak si dobre pamätám, Vietnam si prešiel viacerými krízovými situáciami a viacerými vojenskými konfliktami od Francúzska, Spojených štátov až po Čínu. A neviem, či náhodou v rámci toho čínsko-vietnamského konfliktu bolo Československo jedna z mála krajín, ktorá sa postavila na vietnamskú stranu. Je to tak? Ja len aby som vedel. Čiže tým pádom tá ambasáda, to zastúpenie a naše vzťahy s Vietnamom sú naozaj pozitívne hodnotené. Síce snažil sa ich Denník N prekaziť, by som povedal, nejakou kauzou, ktorú nakoniec všetci vyvrátili, ale faktom zostáva, že tieto vzťahy treba rozvíjať.
A prečo ich treba rozvíjať? Pretože dokážeme tam, tak ako vtedy bola ponuka vybudovania industriálnej základne a výrobnej základne pre slovenské tovary vo Vietname, určite budem rád, ak budem môcť zabojovať o to, aby sme toto vykonali, je o to záujem, preto si myslím, že je to dôležité nielen pre samotný odber vo Vietname, ale cez to viete byť omnoho úspešnejší v Indonézii, viete úspešnejší byť v Malajzii, v mnohých krajinách. V Malajzii napríklad sme vyhrali tender na húfnice s húfnicou Eva a je dôležité, aby to prešlo aj do života, je veľký záujem indonézskych ozbrojených síl o to, aby sme tak isto mali možnosť dodať niektoré výrobky nášho obranného priemyslu. A ja si myslím, že je to zaujímavé, aby sme sa tam posunuli dopredu. Navyše, viete, že Vietnam a jeho postavenie ako v zásade tiež krajiny orientujúcej sa na všetky štyri strany má veľmi dobré vzťahy so Spojenými štátmi, má veľmi dobré vzťahy aj s Ruskom a ďalšími krajinami, s Čínou má trochu komplikované vzťahy, ale to dlhodobo vzhľadom na pomerne agresívnu aktivitu Číny v danom regióne.
Čo sa týka Brazílie, častokrát som kritizovaný za výber dopravných lietadiel Embraer, ktoré ale v tomto čase nakupuje takmer väčšina krajín NATO a Európskej únie, ktorá prechádza k dopravnému letectvu, a teda v zásade platí, Švédi, Holanďania, Rakúšania, Česi, Maďari, takže je to veľmi dobrý produkt. Ale my sme povedali, že máme záujem o tieto lietadlá, máme záujem o tri plus jedno lietadlo v prípade, ak teda aj na oplátku budeme schopní dodať a ponúknuť brazílskej strane niektoré z našich produktov. Treba úprimne priznať, že máme v mnohých oblastiach veľmi dobrú tradíciu, v oblasti výroby lietadiel si myslím, že nepatríme k svetovej špičke v počte lietadiel vyprodukovaných, i keď v malých lietadlách už začíname byť dobrí, ale toto ešte chvíľku počká. Preto nepožadujeme klasický offset, ale chceme, aby Brazília odobrala niektorý z našich produktov, či už je to húfnica Zuzana alebo húfnica Eva, pretože v tej súťaži sme skončili druhí, ale tá súťaž je pozastavená z viacerých problémov, alebo sme pripravení vybudovať tak isto výrobné základne munície, v tom patríme k svetovej špičke. Ja si osobne myslím, že sme naozaj určite v prvej trojke, v prvej päťke svetovej produkcie. A vybudovať tam niektoré základne, ktoré fakt tú cestu otvoria do ostatných krajín Južnej Ameriky, a máme šancu výrazne prispieť k rastu hrubého domáceho produktu v čase, kedy je európska stagnácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čiže chcem to ešte uzavrieť na tej úrovni, že tieto diskusie naďalej prebiehajú. Momentálne najpravdepodobnejšia verzia, ktorá bude prijatá, je 3,5, 1,5, niektoré štáty hovoria 3 a 2, niektoré hovoria 4 a 1. To znamená, pomer medzi výdavkami na čisté zbraňové systémy a pomer medzi duálnym, duálnym použitím. Avšak to, čo my pripomienkujeme, sú dva základné fakty. Keď dáte dajme tomu zvýšenie na obranu v prípade Slovenska na 5 % HDP, to by reprezentovalo v celkovom čísle niečo cez 7 mld. eur. Keď vezmeme do úvahy, že celkový rozpočet v Slovenskej republike je okolo 35 mld. eur, tak je to jedna pätina. Čo je extrémne číslo. Z čoho automaticky vyplýva, že takéto veľké čísla automaticky obmedzujú iné priority, ktoré jednotlivé štáty majú. Áno, treba uznať, že Spojené štáty dajú veľké peniaze, neviem, či je to 5, 6 alebo 7 % zo svojho rozpočtu na obranu, ale povedzme si úprimne, koľko vydávajú na penzie, koľko vydávajú na zdravotníctvo? To sú dramaticky iné čísla, pretože u nich je ten systém úplne iný. Európa vydala najviac peňazí na sociálne veci a zdravotníctvo. Čo u nás reprezentuje možno dve tretiny rozpočtu a tie zvyšné, všetky ostatné rezorty už majú málo.
Čiže akonáhle by ste išli touto cestou, extrémne by ste to zmenšovali. Nechcem byť pokrytec, iste, že by sa každý minister mal tešiť, obrany, keď naňho sú obrovské tlaky, aby míňal ešte viac a ešte viacej, mal väčší rozpočet, ale ja sa na to pozerám ako reálny politik. Presadzujem dva faktory, o ktorých chceme diskutovať aj v Haagu a o ktorých budeme diskutovať budúci týždeň aj v Bruseli, kde bude ministeriál ministrov obrany NATO a kde budeme hovoriť o tom, že predovšetkým sa zamerajme na plnenie cieľov. Ja som presvedčený, že mnohé ciele, tak ako som vám predstavil tieto vrtuľníky, vieme riešiť efektívnejšie, buď za polovičnú alebo ešte príbuznú cenu. Čiže vieme tie zdroje efektívnejšie použiť.
Druhá vec je, tie duálne projekty sú rozhodujúce, pretože každý štát to počíta inak. My musíme odstrániť úradníkov, ktorí sú takí, ktorí majú zásadný problém s čímkoľvek, čo je inovatívne, prísť, a ja si veľmi dobre pamätám a dnes už sa kajajú, keď my sme investovali do obranného priemyslu za účelom zvýšenia našej produkcie a podarilo sa nám naozaj vcelku dramaticky túto produkciu zvýšiť na prospech našich spojencov z Európy, ale 100 mil. investovaných do obranného priemyslu za účelom zvýšenia tejto kapacity nezarátali do 2 %. Dnes by ich zarátali, lebo sa medzičasom zmenila politika. Tu platí mnohokrát, že vláda Roberta Fica je vždy vizionárska, pretože toto, čo dnes hlása NATO, máme my už pred dvoma rokmi v programovom vyhlásení vlády, či je to článok 3 alebo to je posilnenie obranného priemyslu. A to isté platí aj v ďalšej infraštruktúre, o ktorej sa veľmi začína diskutovať.
Viete veľmi dobre, že my sme povedali, že ministerstvo obrany sa bude podieľať na konsolidácii cestou výstavby duálnych projektov. Pretože raz máme stanovené 2 %, máme mať 2 %. Čiže nemôžete mať menej peňazí, máte mať 2 %. Ale čo môžete, je, že budete investovať do projektov, ktoré majú duálne použitie. Či je to nemocnica v Prešove, teraz predstavovaná nemocnica v Bratislave, bol som na zdravotníckom výbore, a rovnako robíme aj masívnu rekonštrukciu a modernizáciu nemocnice v Ružomberku. Čiže máme tri nemocnice momentálne, ktorým sa venujeme. Zároveň vyhľadávame projekty, ktoré modernizujeme z pohľadu cestnej infraštruktúry. Military Mobility je jedna zo základných úloh, ktoré v mnohých štátoch nie sú dobudované najmä preto, že sme boli rozdelení železnou oponou niekde úplne inde, ako dnes sa stanovuje tá hranica krajín NATO.
A teda napríklad taká vec ako sú produktovody. To je jeden príklad z mnohých. Kedysi alebo aj dnes teda samozrejme v západnej Európe boli vybudované produktovody na pohonné hmoty, na naftu, benzín a podobne a mnohé ďalšie, ktoré boli naprieč celou západnou Európou, ktoré mali dodávať logisticky napríklad pohonné hmoty pre ozbrojené zložky, ale končia na našich hraniciach. Ale nie našich, ale aj českých dokonca, tak aby som bol presný. A teraz je úloha, vybudovanie tých produktovodov v čase mieru slúži na prepravu pohonných hmôt pre občanov. Čiže jednak šetríte životné prostredie, lebo nevozí sa to kamiónmi, a jednak je to lacnejšie, lebo tá preprava je lacnejšia. Tých možností, kedy viete urobiť duálny projekt, ktorý je na prospech všetkým, ale aj armáde a zároveň v čase mieru sa používa civilne, je, samozrejme, obrovské množstvo. Čiže napríklad výstavba diaľnice medzi Košicami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, opätovne si dovolím prečítať odpoveď pána ministra zahraničných vecí. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde bola otázka výdavkov na obranu jednou z ústredných tém, a to aj vzhľadom na očakávania novej prezidentskej administratívy USA a prípravu júnového samitu NATO v Haagu. Zvyšovanie výdavkov na obranu nikdy nebolo a nie je populárnou témou a pokiaľ ide o Slovensko, určite ešte viac, ale za posledné obdobie sa nám podarilo splniť doterajší záväzok 2 % hrubého domáceho produktu, ktorý je vydávaný na obranný rozpočet. Môžeme byť teda spokojní, že Slovensku sa podarilo zastaviť trend dlhodobého poddimenzovania investícií do obrany. Náš rozpočet na obranu sa v porovnaní s rokom 2014 takmer strojnásobil, čo predstavuje piaty najväčší nárast pomedzi spojencov.
Doplním tu svoju poznámku, že myslím, že do práve samitu v Haagu všetky krajiny, všetky členské krajiny sa zaviazali dostať sa do tejto úrovne 2 %, pre niektoré krajiny to znamená zásadné množstvo peňazí, či už Španielsko alebo Taliansko, hovoríme v miliardách eur, niekde to je až 10 mld., ktoré musia investovať narýchlo, aby doplnil ten svoj záväzok 2 %, pretože od Haagu sa bude pokračovať vlastne už ako keby novej nuly a 2 % už nie sú, že môžu, ale že musia byť.
Diskusie medzi spojencami NATO, ale aj ostatná návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku vo februári ukázali, že vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je potrebné začať seriózne uvažovať o ďalšom navýšení obranných výdavkov. Záväzok z roku 2014 sa teda ukázal ako nedostatočný. Môžeme váš ubezpečiť, že ako na úrovni ministrov zahraničných vecí, tak aj na úrovni ministrov obrany vedieme náročné rokovania o objemoch v časovom horizonte aj samotnom obsahu budúcich investícií do obrany. Slovensko je na nadchádzajúcom samite v Haagu pripravené podporiť realistický plán zvyšovania výdavkov na obranu so zameraním sa na modernizáciu a ciele Severoatlantickej aliancie. Treba si ale uvedomiť, že každé prípadné navýšenie výdavkov musí byť postupné a musí aj reflektovať reálne potreby.
Ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť túto odpoveď pána ministra, že tie rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Severoatlantickej aliancie, sú, samozrejme, podriadené veľkému tlaku predovšetkým zo strany Spojených štátov. Spojené štáty dlhoročne vydávajú na obranu viac ako 5 %, a preto tlačia aj na svojich kolegov, aby mohli sa sústrediť predovšetkým na svoju vlastnú obranu a obranyschopnosť, pretože mnohé z týchto percent, ktoré vydávajú, idú na ochranu Európy a jednotlivých európskych spojencov. Mnohé technológie, ktoré dnes disponuje NATO a dá sa povedať, že zdieľame tieto informácie aj my alebo tieto technológie, tak pochopiteľne pochádzajú z čistého rozpočtu ministerstva obrany Spojených štátov.
Skoková terapia však v tomto prípade nie je vhodná, a preto je dôležité, aby sme sa zamerali predovšetkým na plnenie cieľov a niektoré krajiny sú ich schopné splniť efektívnejšie. Pokiaľ napríklad predchádzajúca vláda bola za to, aby sme nakúpili, aj keď stále tam niekde plietli slovo dar, i keď ja som ho tam nevidel, bojové vrtuľníky Viper 1H, ktoré v konečnom dôsledku boli niečo cez 650 mil. eur. Vojnová, vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že bojové vrtuľníky strácajú svoje opodstatnenie, pretože sú veľmi ľahko napadnuteľné a nemajú žiadnu inú funkcionalitu, a preto budú v budúcnosti hrať omnoho väčšiu úlohu multifunkčné vrtuľníky a pre tie sme sa rozhodli aj my. Obdobný počet, teda rovnaký počet, dokonca my potrebujeme ešte o jeden viacej, aby sme doplnili dve letky, to znamená trinásť, aj keď zmluva momentálne počíta s dvanástimi, bude doplnená ešte o jeden kus, hovorila o 150 mil. za dvanásť kusov, ktoré sme ale dozbrojili jednak kompletnými termohlavicami, ktoré jednak navádzajú strely, jednak vyhľadávajú prípadné nebezpečenstvá plus zbraňové systémy s raketovými odpaľovačmi 12,7-milimetrovými, rotačnými guľometmi 7,62, mnohými všetkými zbraňovými systémami, ktoré moderný bojový vrtuľník má mať, a ten druhý dodatok, ktorý hovoril iba o týchto zbraňových systémoch, bol za 100 mil. Čiže za 250 mil., pri ďalšom vrtuľníku ten bude do 20, čiže nech 270, sme vlastne zabezpečili túto spôsobilosť o 400 mil. lacnejšie, alebo 330, a to je rozhodujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v tomto prípade predniesol odpoveď pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Indiu som navštívil v marci 2024 a vo februári 2025. Obidve návštevy sprevádzali silné skupiny slovenských podnikateľov a v tomto roku ich bolo 24. Okrem plodných rokovaní s indickým partnerom a vystúpení na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Raisina Dialogue som rokoval aj s ministrom obrany Indie. Vystúpil som na konkláve o podnikaní a udržateľnosti medzi Indickou republikou a Európou, v rámci ktorého sa uskutočnilo špecializované podujatie venované Slovenskej republike. Otvoril som Deň slovenských technológií a inovácií zameraných na B2B, teda na spoluprácu medzi podnikateľmi, rokovania na slovenskom veľvyslanectve v Dillí. Na ostatnej ceste do Indie sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý rokoval s ministrom obchodu a priemyslu Indie, a predseda zahraničného výboru Národnej rady Marián Kéry, ktorý sa stretol s predsedom parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti Indie. Spolu so štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom sme rokovali aj so zástupcami indickej spoločnosti Amara Raja Group a v Kalkate sme znovu otvorili honorárny konzulát Slovenskej republiky.
Uvedené aktivity sa pozitívne odrazili na intenzifikácii politického dialógu a nárastu dynamiky hospodárskej spolupráce. Vyvrcholením a výsledkom tohto intenzívneho politického dialógu bola aj aprílová návšteva prezidentky Indie na Slovensku, ktorú sprevádzala početná skupina indických podnikateľov. Počas návštevy boli podpísané memorandá o spolupráci v oblasti malých a stredných podnikov a o výmenách a školeniach diplomatov obidvoch krajín. Finalizuje sa aj dohoda o vízovej výnimke pre držiteľov diplomatických pasov a novú dohodu pripravujú aj ministerstvá obrany. Rád takisto potvrdím, že naša obchodná výmena s Indiou narastá a aktuálne presahuje 1,2 mld. eur. Rozvíja sa aj obchod a spolupráca aj v oblasti vojenského špeciálu a automobilového priemyslu. Na ďalšom rozvoji našej spoločnosti a hospodárskej spolupráce budeme pracovať aj naďalej. Slovensko má záujem napríklad aj o zelené projekty, špičkové technológie a spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, IT, AI a prílev ďalších priamych zahraničných investícií z Indie. Stavať môžeme na úspešných príbehoch – investície Jaguar Land Rover alebo Amara Raja Batteries a slovenských firiem ako sú Tatravagónka Poprad, NVM group, Grand Tower alebo Microstep. Ide teda naozaj o plodnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú chceme aj naďalej intenzívne rozvíjať.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni, na úvod by som chcel predovšetkým vám poďakovať za vecnú diskusiu. A musím naozaj uznať, s výnimkou teda (povedané so smiechom), ale to by asi už nebol parlament, teda myslím pána poslanca Pročka, ale, ale naozaj chcem naozaj oceniť, že tá kritika bola vecná, bola, bola presne odborná, bola k tomu, kde sú obavy, kde nesúhlasíte a ja mám naozaj úprimnú radosť z toho, ako tá, tá celá diskusia prebehla. A ja si dovolím teda zareagovať na každého, kto v tej diskusii vystúpil a začal by som pánom Krúpom, čiže ešte raz ďakujem.
Pán poslanec Krúpa. V zásade on namietal, že nie je si úplne istý, či to, že aj aktívni policajti, ktorí sú v služobnom pomere, je dobré, že sú v národných obranných silách. Predovšetkým pre nich sme principiálne vyčlenili službu v tzv. taktických zálohách, ktoré necvičia a neslúžia pri, pri zbraniach, kde ich môžme použiť na odstraňovanie pohrôm a rôznych iných vecí počas ich voľna, pretože počas ich služobného pomeru majú veľké množstvo dovoleniek. A zmenili sme to s tým, že si myslím, že môžu absolvovať výcvik aj v operačných zálohách, teda pri konkrétnom druhu vojsk a pri konkrétnom druhu zbrane. A prečo? Tá odpoveď je jednoduchá, pretože to nie je celoživotná misia v tom Policajnom zbore. On môže byť už, mať odslúžených 20 rokov, za 5 rokov sa rozhodne ísť do dôchodku a už by mohol mať vlastne ten výcvik absolvovaný. Čiže tá diskontinuita jednotlivých služobných pomerov je rôzna a ja mu nechcem brániť v tom, aby sa vycvičil a potom prejde do civilného sektoru a popritom naďalej bude v tých národných obranných silách v rámci zálohy. Čiže to sa nekríži. A povedal som, že až vojnový stav je ten, o ktorý prichádza tá obava, to spomínali aj samotné policajné odbory, že ako to bude, ako teda vlastne, kto bude kde slúžiť počas vojnového stavu. No ale toho sa naozaj teda netreba báť, pretože ak budeme mať vojnový stav, tak vieme dve veci, že sme ale v ťažkom probléme, a že rozhodovať o tom bude vedenie krajiny, teda pravdepodobne vláda, parlament a prezident. A v obidvoch skupinách sú zastúpení vlastne aj minister vnútra, aj minister obrany, aj celá vláda, ktorá sa rozhodne, akým spôsobom všetky svoje sily a prostriedky, ktoré má, použije, ktorú vyčlení naďalej na udržiavanie verejného poriadku, na udržiavanie hraníc, ale aj ktorú proste povie, že áno, poďte ju použiť do, do ozbrojených síl.
Ale všetko robíme pre to, aby tá situácia nenastala a preto nemusíme obmedzovať zákon a možnosť tých ľudí v rámci voľného času absolvovať vojenský výcvik, pretože on v čase, kedy ho bude potrebovať alebo kedy to bude dôležité aj pre krajinu, už dávno nemusí byť v tom služobnom pomere policajta. Čiže toto je argument a preto sa prikláňam k tomu, aj čo hovorí pán poslanec Saloň, že ja neviem, o aké vykrádanie tam môže ísť, pretože žandári sú nazvaní ako žandársky zbor. A žandársky zbor je list, je zoznam záujemcov, a to dobre povedal pán poslanec Mikulec, o dobrovoľnú službu. Čiže ja tam neviem nastúpiť do služobného pomeru k žandárskemu zboru. Musím byť policajt stále v služobnom pomere a aby som mohol počas svojho voľna sa dostať do tej práce.
Čiže ešte raz, ten rozdiel, a nechám si to ešte potom, keď budem komentovať vaše vystúpenie, pán poslanec Mikulec, že, zopakujem to, rozdiel je v tom, za týchto 3-tisíc musí urobiť dvadsať služieb. Keď len zvýšite plat, tak je to za ten istý počet , ktorý majú. Ak sa tu budeme baviť, že niekto je rozhodný, že chce vo svojej službe ísť ešte o dvadsať služieb navyše pracovať, to chce pracovať viac, ako má teraz napísané. A ja preto to trochu mením, čiže tam tá diskusia je do budúcna otvorená, že to môže byť používané globálnejšie, kedy, kedy tento princíp je uplatniteľný. To je pravda, ten je uplatniteľný.
Čo sa týka tých hypotéz pána poslanca Krúpu o tom, že čo keď zneužijú a tak ďalej, že aká bude realizácia, tak jednak je to naozaj hypotéza, ale platí pre všetkých. Každý je právne zodpovedný, každý je zodpovedný za svoje konanie či priestupkov, či trestnoprávne. Navyše tento zákon rozoberá len tú situáciu, kto je prvý, ktorý začína vyšetrovanie. Počas služby v žandárskom zbore, počas tých dvadsiatich služieb do roka je, samozrejme, inšpekcia, pretože vykonáva právo policajta a zároveň aj v spojení s vojenskou políciou, lebo je v služobnom pomere v služobnom pomere vojaka. Tam nedochádza ku kríze, pretože riadenie má na starosti Policajný zbor. Úmyselne minister vnútra nemá žiadnu kompetenc... minister obrany nemá žiadnu kompetenciu riadiť žandársky zbor, alebo ho, mu dávať nejaké pokyny na nejaké úlohy. To má len Policajný zbor, ktorý ich vyberie zo zoznamu, stanoví, kde a ako má služba prebiehať, klasická inštruktáž s knižkou, so všetkým, tak jak to funguje dneska v Policajnom zbore a ide si vykonať svoju dvanásťhodinovú službu pod dozorom operačného dôstojníka na jeho pokyn a na jeho prácu, robí štandardnú službu poriadkovej polície, ani nie územára, ani nie skrátenca, to sú tie výčitky niektorých policajtov, je to, to, čo máme nahradiť, je prítomnosť policajného vozidla alebo policajtov v nejakej štruktúre.
Veď poznáme tisícky prípadov, kedy skupiny, ktoré sa špecializujú na vykrádanie a vlámanie do domov v malom okrese, kde je iba jedna hliadka, na jednej strane okresu rozbijú výklad v nejakom obchode, ktorý musia policajti strážiť, a na opačnej strane okresu môžu veselo vykonávať svoju trestnú činnosť. To je staré ako Rím, toto je známa taktika, ktorú vždy používali. A práve tú sme menili, keď sme zvyšovali počty počty hliadok počas toho, čo som ešte pôsobil na ministerstve vnútra a dochádzalo vlastne k zásadnej redukcii trestnej činnosti pod vedením policajného prezidenta, dnešného podpredsedu parlamentu.
Predvolebná kampaň, čo sa týka dotácií. No pozrite sa, pán poslanec, to isté tvrdila opozícia v čase, kedy sme robili dobrovoľný hasičský zbor. Ja sa neviem vyhnúť tomu, že realizujeme projekty s obcami alebo s individuálnymi fyzickými osobami počas celého obdobia a každé konanie, ktoré vy vnímate pozitívne, môžete označiť za, za volebnú kampaň. Ale to je úloha politika, vykonávať nejaké úlohy. Môžem vám ale sľúbiť, že drvivá väčšina tých dotácií, okrem toho, ktoré nebudú individuálne dohodnuté s tou samotnou obcou, budú projektové dotácie. Čiže tak, ako teraz vypisujeme, že, prosím, prihláste sa do dotácie, kto chcete zrekonštruovať vojenský pamätník, kto chcete urobiť nejakú prezentačnú činnosť pre mladých do škôl a podobne o všetkých podmienkach Slovenského národného povstania a podobne. Toto sú veci, ktoré budú v tom projekte vypísané ako v samotnej výzve, do ktorej sa jednotlivé združenia a právnické a fyzické osoby môžu hlásiť. To budeme realizovať, čo je dosť viditeľné aj na všetkých našich stránkach, čiže predpokladám, že toto určite neujde ani vašej pozornosti. Dokonca Transparency International, ktorá mňa teda naozaj nenávidí ako koza nôž, vyhodnotila, že všetky tie pridelené autá, ktoré boli, boli v súlade s mapou Slovenska bez politickej preferencie, dokonca smeráci dostali v pomere menej, paradoxne vtedy vyhrali maďarskí starostovia, keď zoberiem pomer, aké sú jednotlivé sily, samozrejme najviac nezávislých, čiže nerozdeľovali sme tieto veci podľa príslušnosti politickej strany, ale naozaj všeobecne. Často som bo aj doma za to kritizovaný, že prečo dostáva nejaký poslanec nejakej nepriateľskej súťažiacej strany. Hovorím ale, toto je systém dobrovoľných hasičov, sem proste politiku netlačíme a myslím si, že dnes tá odolnosť Slovenska je vďaka tomuto takisto zvýšená a podobne budeme pokračovať aj teraz.
Pre pána poslanca Valáška. No je to o tom návrate z dovoleniek. Ja chcem, aby zo svojho voľna sa vrátili späť do práce a považujem to v tejto chvíli za najlepšie riešenie, že on má právo na svoju dovolenku. A ja mu dávam na výber, stráv svoju dovolenku, alebo teda za primeranú sumu týchto tritisíc eur poď dvadsať dní slúžiť pre svoju vlasť, či do národných obranných síl, alebo k žandárom. Primárne, samozrejme, platí, že budú žandári z vojenského prostredia a iba keď bude nejaký menší záujem, tak budeme to dopĺňať ďalej, ale to, čo hovorí pán poslanec Mikulec, no, až by sa prihlásilo 18 000 ľudí, pán poslanec Mikulec, tak poviem, že to bol ale úspešný projekt (povedané s úsmevom), lebo to by bola veľká vec. Čiže keby sa stalo to, čo vy hovoríte, tak na to si naozaj môžeme spoločne pripiť nejakou Vineou, lebo to by bolo úspešné. Ja ho neočakávam taký veľký a naozaj neviem odhadnúť, či to bude desať, sto, alebo tisíc, ale keď sa bavíme, k tomu sa ešte dostanem pri pánovi poslancovi Grendelovi, sa k tomu ešte teda vrátim.
Čiže ide najmä o to, že ten počet dní, ktorý vlastne nie sú v službe, máme šancu ten trend trochu zvrátiť. Ak ho budeme v neskoršej podobe aplikovať, že tak veď ja by som ako policajt prijal takúto takúto istú, takýto istý princíp, že si odslúžim dvadsať služieb navyše, to je, samozrejme, téma , ktorá je na debatu a je to pripomienka, ktorá je ako relevantná, keď ste hovorili o tých policajných, policajných odborároch.
Čo sa týka uniforiem, no to bola kritika, to bola jedna z kritík, ktorá bola po prvom čítaní, nespomeniem si, bohužiaľ, ma ospravedlňte, ktorý pán poslanec, dokonca dvaja boli, ktorí mi to spomínali, že aj v rámci rozpravy, aj mediálne, že jednoducho jemu sa zásadne nepáči, aby vojaci vo vojenských uniformách proste chodili po jednotlivých dedinách, že v ňom to vyvoláva pocit vojnového stavu. Tak ja som si dovolil pri diskusii s pánom predsedom výboru pre obranu a bezpečnosť Richardom Glückom otvoriť dvere, že okej, môže existovať možnosť, že ministerstvo vnútra vydá predpis o tej rovnošate. To je ako, aby sme mali alternatívu, keby toto vyvolalo nejaký akože problém, že byť v poľnej maskáčovej uniforme s tou, s tým, s tým nárameníkom, čiže to je vlastne možnosť, alternatíva. Uvidíme ktorú presne zvolíme, ale na otázky položené budeme ešte, samozrejme, odpovedať. To je dôvod, prečo tam sú uniformy. Žiadny iný za tým nie je.
Čo sa týka vojenskej polície, to ma veľmi prekvapilo, pán poslanec Valášek, pretože to je problém, ktorý máme s dronmi. My máme nepretržite v poslednej dobe ataky dronov smerom k našim vojenským základniam, najmä na letisku, najčastejšie je to Kuchyňa, pričom vojenská polícia príde, my ako vojenské spravodajstvo okamžite identifikujeme ten dron a jeho majiteľa a potrebujeme zasiahnuť, a nemôžeme, lebo by sme museli zavolať na obvodný úrad, že či by si ho nezavolali. My potrebujeme okamžite prerušiť túto protiprávnu činnosť a na to vojenská polícia nemá šancu reagovať. Čiže to je len k tej časti dronovej, teda tejto letovej prevádzky, žiadnej inej, lebo tá sa priamo, bezprostredne dotýka ochrany vojenských priestorov a je to mimo územia vojenských priestorov, lebo je to väčšinou ovládané zvonku. Čiže toto je problém, ktorý ja vnímam ako pozitívnu zmenu, čiže máme šancu okamžite ten priestupok prejednať a riešiť ho. Máme k nemu oprávnenie a môžeme zasiahnuť. Ale predovšetkým najväčším záujmom je lietať s dronmi v okolí našich F-16. Samozrejme potom je to reakcia v prípade lietania dronov po našej kritickej infraštruktúre, to sú veci, kde treba zaujať, najmä ak tam sami vykonávame nejaké činnosti z pohľadu operácie, ktorá bola na ochranu kritickej infraštruktúry. Čiže tam to vnímam vhodne. To nie je, že by sme chceli niečo kradnúť navyše. To vyslovene my potrebujeme riešiť kvôli ochrane samotných objektov osobitnej dôležitosti.
Čo sa týka toho extrémizmu, pán poslanec, bavili sme sa tu aj s pánom poslancom Krúpom, toto je v zásade alternatíva k základnej vojenskej službe. Áno, tie otázky sú správne položené, čo by to stálo, či by to nebolo nákladnejšie. Jednoznačne by to asi bolo nákladnejšie, ta početnosť by bola dramaticky väčšia a minimálne 20 000 ľudí ročne by bolo súčasťou toho odvodového procesu. Tu ťažko odhadnúť, aký ten počet bude. Keby sme sa k tomu číslu blížili, bol by som iba rád, lebo by to bolo úspešné, ale predpokladám, že to je lacnejšia, výrazne lacnejšia verzia a ako som už povedal, tá motivácia u toho, kto sa dobrovoľne prihlási, je dramaticky väčšia, ako u toho, koho donútime ísť proti jeho vlastnej vôli k tej ochrane. To znamená, musím vychádzať z toho, že pri vstupe do základnej vojenskej služby sa žiadne prekážky nekladú okrem toho, že má mať dve nohy, dve ruky a má byť plus-mínus zdravý. Neriešime, či vie plávať, neriešime, či vie, či vie robiť zhyby, či zabehne čo i len 150 metrov, ani nie 1 500, nič sa nerieši tu.
V skutočnosti tú fyzickú prípravu musí získať počas výcviku. Počas roku dokonca sú príspevky, ktoré môže poberať na zvyšovanie svojej svojej fyzickej pripravenosti, podrobovaný testom. To áno, tou výchovou vlastne má k tomu dôjsť. Neočakávam, preto sme zmiernili tú vec, že kto je proste trestaný, alebo to združenie bolo rozpustené, ktorého bol členom, však to je ten príklad Slovenskej pospolitosti, o ktorej hovorila pani poslankyňa Bihariová, ale ja extrémne mám obavy z toho, že ako ste tu spomenuli, že ktorý by bol podozrivý z toho, že s nimi sympatizoval. To ja považujem za veľký problém, pretože opäť, umožňujem štátu selektívne si vyberať, kto sa mi hodí a kto sa mi nehodí. To je porušovanie základných princípov prezumpcie neviny, ktoré je aj garantované v ústave. Nie úplne s tým súhlasím, preto sme to tak spravili.
Nemusíme mať rovnaký názor. (Reakcia z pléna) To je u profesionálnych vojakov, to je ale služobný pomer. Tam tá vec naozaj funguje, to je profesionálny vojak. V prípade toho, čo je alternatíva základnej vojenskej služby, kde sa nerobí výber, pri mobilizácii, zoberte si mobilizáciu. Vyhlásite mobilizáciu, mobilizovaní budete všetci, okrem vás, chalani, ktorí náhodou ste pozerali nejaký film, kde sa hajluje a ešte sa vám to aj celkom páči, že by ste mohli mať nejaké sympatie, vy na vojnu ísť nesmiete, nebudete slúžiť za Slovensko. Ja si myslím, že je to, nehovorím, že je to absurdné, ale bol by to dobrý dôvod na to, že akonáhle by som si urobil aspoň, niekde do zálohy si dal nejakú vodnú tetovačku, tak v zásade pri odvode by ma nesmeli odviesť, lebo mám sympatie k nejakým tým združeniam potláčajúcim ľudské práva. Čiže toto si myslím, že je cesta k tomu, že nezamieňajme si vlastenectvo, národniarstvo s tým, že hneď musí byť extrémista len preto, lebo viacej preferuje slovenské, slovenské záujmy.
Pani poslankyňa Plaváková. Trenice... Je tu pani poslankyňa? Nie, odišla. Pani poslankyňa, no toto ona spomínala, že by mohli byť trenice. Už som vysvetlil tú zmenu. Zmena k uniformám, že tam máme tú možnosť, svedčí presne o tom. Bolo viacero názorov, že neradi vidia maskáčovú uniformu, teda pracovnú poľnú uniformu vojaka v rámci obcí. Keď sa to osvedčí, ostane taká. Na to nie je dôvod.
Pán poslanec Grendel, no a sme pri tom, čo, čo ste sa pýtali. My sme sa rozhodli zmeniť princíp súťaženia uniforiem. To je nekonečná story, to je, stále si jedna alebo dve firmy vykúpia všetky možné látky a potom vydierajú všetky ostatné šicie firmy s tým a tým pádom tie všetky tendre na ministerstve vnútra alebo obrany, na ktorom ministerstve je uniforma, má proste jedného a toho istého menovateľa, ten istý problém. Rozhodli sme sa ho zmeniť tak, že my jednoducho ako ministerstvo obrany nakúpime látku. Niekoľko desiatok tisíc metrov, hej, jedna uniforma si vyžaduje, teraz si nepamätám koľko, dvadsať alebo koľko metrov štvorcových, desiatok tisíc metrov, aby sme mali dostatok látky presne stanovenej, ktorú vojaci napísali, aká ma mať, také opatrenia proti roztrhnutiu, také prešitia, také makové onaké, to je dlhodobo dávno známe, aké podmienky oni majú. A je len veľmi obmedzené množstvo firiem, teda sú len dve, jedna je balkánska, a teraz nechcem sa pomýliť, či slovinská alebo chorvátska, a jedna je španielska. A tieto dve firmy robia tú látku, ktorú presne pre tých odborníkov je. Oni ju tkajú. Čiže idete úplne k tomu zdroju, ktorý ju vyrába, a túto látku my nakúpime a súťažiť budeme vlastne len krajčírske služby podľa digitálneho vzoru, ktorý vlastní ministerstvo obrany. A myslím si, že tým pádom budú všetky možnosti absolútne vyrovnané, kto to bude šiť, samozrejme s možnosťou reklamácie, keď to niekto odflákne a dvojitý šov, alebo neviem, čo tam potrebujú presne, bude odfláknutý, alebo nebude odfláknutý. Proste to je jasné. Táto firma to tká, bez zástupcu, napriamo, žiadni sprostredkovatelia, dúfam teda, aj vám to radi predstavíme, keď to bude známejšie, ale má to byť teraz, a tá ju utká a tá ju zafarbí.
Momentálne akadémia v Liptovskom Mikuláši, vojenská vysoká škola vyvinula vzor maskovací, ktorý zodpovedá všetkým tým krivkám, ktoré majú byť použité, že iná látka má byť na kolenách, iná látka má byť, neviem kde, proste nie som odborník ani krajčír, ale takto to nejako je a majú ten vzor patentovaný. Tento vzor presne bude natlačený na látku, ktorú oni utkajú, a potom my vysúťažíme už len toho, kto ju bude šiť. A máme po problémoch. Aspoň dúfam, že máme po problémoch. A odpovedám na vašu otázku, že v prípade, že budeme chcieť robiť akože iné uniformy pre ža... oni budú strihom rovnaké. Len jednoducho namiesto niekoľko metrov štvorcových nebude fľakatých podľa vojenského maskovania, ale budú, ja neviem, modré alebo tmavošedé, neviem, že ktorá farba bude pre nich adekvátna. Čiže myslím, že to bude v tejto podobe, ak tá odpoveď vám na tú otázku stačí, tak takto to plánujeme urobiť, s tým, že autá, bol tu, teraz neviem, či poslanec Krúpa alebo poslanec Valášek, už povedal o šesťdesiatich rôznych druhoch. My asi pôjdeme ku konzervatívnej verzii polície, ktorá je dostatočne dobre známa s tým zeleným a oranžovým pásom, čiže to bude vlastne identické, len iný názov, nebudeme zavádzať nový dizajn, asi ten istý, ktorý už bol, ktorý už bol, aby to bolo trochu odlíšené. Čiže nepridáme jeden navyše.
Teraz pán poslanec Mikulec, aha, ešte je teda kombinácia obidvoch. Pozrite sa, pri desiatich záujemcoch, ktorí sa nahlásili k žandárom, viem teda mať dve hliad... päť hliadok primárne, jednoducho povedané, a to bude stáť 30-tisíc. Tá matematika je ľahká.
Čo sa týka uniformy, tá stojí plus-mínus 300 až 400 euro, čiže rátajme ďalších 4-tisíc na tých desať ľudí a ak by som povedal, že im mám kúpiť jedno nové auto, tak, lebo to je päť hliadok, čiže si ho striedajú. Koľko dnes stojí auto tejto kategórie, ktoré sa kupuje do polície, 40-tisíc, 50? Teraz neviem tú sumu, prepáčte, za čo boli tie autá vysúťažené. To je náklad, a ten môžeme vynásobiť počtom záujmu, keď niečo bude, lebo tam v zásade ostatné veci, väčšinu vecí budem používať aj tak, by som povedal, z inventára vojenskej polície, či zbrane či autá, čiže myslím, že ten náklad bude niekde tu, ale neviem ho vypočítať.
Ak by bola pravda, čo hovorí pán poslanec Mikulec, že sa ich prihlási toľko, zopakujem, považoval by som to za extrémny úspech a naložili by sme s tým, aby sme to vedeli pomaly sprevádzkovať. Rovnako platí, že žandári budú určite pomalšie nasadení ako prvé výcvikové termíny pre národné obranné sily, pretože musí prebehnúť výcvik, musí prebehnúť výber a musíme to ešte dobre naštruktúrovať. Myslím, že skúsení policajti, ktorí boli podľa mňa výbornými poriadkovými policajtami ako generál Ábel, alebo plk. Matiašovský, spracúvali organizáciu toho výcviku, tak po právnej, ako aj ostatnej stránke. Myslím, že keď nebudeme spokojní s výsledkami a s preskúšaním, ktoré chcem, aby robila polícia, ktorá to má aj, ešte raz to zopakujem, riadiť, organizovať, kontrolovať a hovoriť, čo majú robiť, nie minister obrany, nemá k tomu kompetencie, tak myslím, že keď nebudú preskúšaní a neobstoja v tých otázkach a v tých krízových situáciách, ktoré môžu vzniknúť, špecialisti na poriadkovú políciu, no tak potom to význam nemá. A, samozrejme, policajt vo svojom voľne tú možnosť má. Má možnosť ju využiť. Tak ako môže byť v národných obranných silách, tak oni tým, že majú policajný výcvik, majú šancu sa uchádzať aj o tú činnosť toho žandára a mnohí o to prejavili a myslím, že nijako to neohrozuje. A to je vlastne posledná tá poznámka k tomu, čo hovorí pán poslanec Mikulec - a toto ešte, túto jednu poznámku si tu musím pozrieť - platí, že ja chcem od neho proste viacej práce. Nie je to to isté, ako keď zvýšite plat zostávajúcej práce, ktorá je doteraz, ale je to v zásade, že chcem o 20 služieb navyše. Dvadsať služieb v normálnej policajnej práci je, jeden a pol mesiaca? Dva mesiace približne asi, keď mám 12-hodinovky, lebo mám nejaké dve za sebou, tri dni voľna a podobne, tieto veci, čiže vy ich neabsolvujete tak veľa. Hasič viem, že urobí desať služieb do mesiaca, je v zásade, ktoré majú k dispozícii.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to veľmi príbuzné a každý má právo sa prihlásiť, kto chce, prihlási sa, kto nechce, sa prihlásiť nemusí. Ja verím, že keď tam bude nejaká chyba, prídem za vami s nejakým pozmeňovákom, aby sme ho prebrali tu v parlamente, keď tam nebude veľký záujem a bude to nejakým spôsobom neúspešné, budeme sa to snažiť zmeniť, aby tam bolo viacej motivácie, ale myslím si, že všetky tie pochybnosti sa snažíme odstrániť, aby sme ani nevykradli, naopak pomohli, v podstate tu národné obranné sily, a ten tlak, aby tam mohli byť aj policajti, je práve preto, aby sa im dostalo viacej peňazí za 20 dní nejakej práce, ale ostatné, myslím, že som zodpovedal všetko.
Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz, opakovane, za veľmi konštruktívnu a vecnú diskusiu a ďakujem aj za podporu tomuto zákonu.

Ďakujem pekne.
Pán Saloň, my sme sa asi nepochopili, lebo ja som hovoril, že keby som ja mal 60 miliónov, tak ja, samozrejme, by som ich použil na to, aby som navýšil platy policajtom a také, aké sme mali možnosti, tie sme využili a preto sme urobili to, čo ste spomenuli a aspoň čiastočne sme tým policajtom pomohli. Ale čo je dôležité, a to som aj spomenul, že my sme pripravili nové tarifné platy a tarifné tabuľky aj dokonca s finančným krytím, aj s spôsobom, akým by sa dalo to financovať, bolo to pripravené a to som povedal, ak by to použili, tak dnes sme nemuseli riešiť Žandársky zbor.
A ja som hovoril o 60 miliónoch, ktoré zjavne má pán minister obrany k dispozícii cca, ak by sme použili teda vzorec, že by tú možnosť byť žandárom využili napríklad všetci policajti, ale berme to do úvahy. Samozrejme ja chápem, že toto asi nenastane, takáto situácia, ale nikto z vás ani nikto z nás, bohužiaľ, teraz netušíme a koľko tých žandárov v podstate bude. A to už sme tu počuli, že podľa toho sa budú riešiť či finančné krytie, alebo dokonca uniformy, no tak ja som zvedavý ako napríklad tu bude nastavené to verejné obstarávanie.
Ale čo sa týka ďalej, vykrádanie Policajného zboru. No práve v tom vzniká to, ako to chápu samotní policajti a už dlhodobo, dlhé obdobie, že jednoducho lepšie sú podmienky u vojakov, lepšie sú podmienky v rámci obrany, no tak potom sa snažia získať rôzne funkcie na obrane, pretože tam si zarobia viac a tam sa im to premietne potom aj do sociálneho zabezpečenia. V tomto, pán poslanec Saloň, je to vykrádanie a to je to, čo som hovoril o tých roztvorených nožniciach. A vy ako bývalý štátny tajomník by ste to mali vedieť.
No a čo sa týka pána Glücka, no nie nie je to len pre policajtov aktívnych, ale je to aj pre bývalých policajtov. Takže, pán Glück, keď robíte pozmeňováky, aspoň by ste mali vedieť, k akému zákonu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)