Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, veď to je v pohodičke. Ja som si zvykol, že akonáhle niečo hovorím, tak sa vyprázdňujú opozičné lavice. Ale, čo je dôležité, čo je veľmi dôležité v tejto veci povedať. Tých 27 000 bytov sa nezateplilo za jeden týždeň. Ale je to proces, ktorý prebiehal, odkedy nastúpili do úradu, kedy zmenili podmienky a kedy sa podarilo, aby sa to začalo fungovať. Ten fond sa vyčerpal, ja neviem, asi pred rokom a teraz sa vlastne pripravuje zmena, ktorá nie je úplne jednoduchá, pretože potrebujete urobiť presun medzi fondmi. To sa nedeje ľahko. To nie je len o samotnej legislatívnej zmene, aj o jednotlivých povoleniach a pravidlách, ktoré jednotlivé fondy mali. Čiže podľa tých slov aj ja rád budem papagájovať po pánovi Darabovi, pretože toto je jeho rezort, jeho otázka a netýka sa diaľkového delostrelectva. Takže v tomto prípade môžem len to potvrdiť, že bude určite Ministerstvo životného prostredia pristupovať aj v tejto snemovni s touto zmenou. A ja som veľmi zvedavý, pán poslanec Galko, že či zahlasujete za túto zmenu, či aj svojich kolegov v opozícii oslovíte, aby získalo to ešte viacej hlasov a mohli takéto veľké projekty podporiť viacej hlasov. A prečo je to dôležité? Nie preto, aby nejaký minister bol slávny alebo menej? Ale preto, že takéto programy majú fungovať ďalej bez ohľadu na to, aká politická garnitúra riadi štát. A to je podľa mňa rozhodujúce. Srdečne vás vítame, pani poslankyňa. Vitajte. Čiže z môjho pohľadu. A práve tá snaha zjednotiť sa pri niektorých dôležitých otázkach pre občanov, nie pre firmy, ale pre občanov, je dôležité, aby sme mohli urobiť tie Politická garnitúra riadi štát a to je podľa mňa rozhodujúce. Srdečne vás vítame, pani poslankyňa. Vitajte. Čiže z môjho pohľadu. A práve tá snaha zjednotiť sa pri niektorých dôležitých otázkach pre občanov, nie pre firmy, ale pre občanov, je dôležité, aby sme mohli urobiť tie zmeny ešte rýchlejšími, kedy urobíme ten proces jednoduchší. Všetkým veľmi pekne ďakujem a želám pekný deň. Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ďalšou otázkou v poradí, na ktorú máme šesť

Ďakujem, pán poslanec. A budem tiež replikovať tak, ako som si tie informácie mal šancu v poslednom období, samozrejme, naštudovať a zase som pri tom príklade. Viete, pred chvíľkou pán poslanec Ján Skulík odišiel preto, lebo nedokáže prevziať tú zodpovednosť a postaviť sa k tomu ako chlap. Že jednoducho v čase, keď mali moc, zlyhali. Jednoducho zlyhali. A zakaždým, keď boli pri moci, zlyhali. Lebo, keď sa ich opýtate na konkrétny výsledok, ktorý oni urobili lepší, tak ho nevedia pomenovať. To je základ. A v tomto prípade platí to isté. Pán poslanec, ste členmi Demokratov. Vy ste člen. Chápem, že sa vám to zle počúva, pán predseda KDH, ale to sú proste fakty. Fakty. No a to, že odchádzate, keď nie ste schopní to konfrontovať, tak to je OK. Však preto vieme aj mať výsledky, že do Prešova chodíte po diaľnici už skoro, takmer. Čiže čo je rozhodujúce? Keď vy ste zo strany Demokrati, pán poslanec. Neviem, či ešte stále je členom, ale rozhodne členom bol pán poslanec, pán bývalý minister Budaj. A teraz môžete porovnať, aj keď to nie je veľmi kritická otázka, a treba povedať, že bola vecná. Pán Budaj počas troch rokov, kedy bol ministrom, zateplil 300 domov. Potom prišiel predseda vlády, minister životného prostredia pán Taraba, zmenil podmienky tak, aby uľahčil ľuďom prístup k týmto dotáciám, a zateplilo sa 27 000 domov za hodnotu takmer 300 miliónov €, vyčerpali sa všetky peniaze na to určené z toho modernizačného fondu. Nebudem mudrovať, či to enviro alebo modernizačný, a našli zdroje, pretože je veľký záujem, aby to mohlo pokračovať. To je tých 180 miliónov, na ktoré sa vy pýtate. To si myslím, že treba legislatívou práve presunúť z toho modernizačného fondu do envirofondu alebo jednoducho z jedného fondu do druhého, kde sa to presne robí. Nechcem byť odborníkom na všetko. A táto zmena sa práve v rámci koaličných rokovaní vyrokúva tak, aby mohla fungovať. Čiže predpokladám, že ešte do leta by aj táto zmena sa udiala, aby sme mohli v tomto programe pokračovať. Ale ten výkon, ten sa porovnával ľahko. Predchádzajúca vláda, minister Budaj – 300. Súčasná vláda, pani poslankyňa Hanuliaková, aby ste vedeli, čo sa dalo urobiť – 27 000. A toto je rozhodujúce číslo. Tí ľudia majú na to šancu, majú chuť. Prečo to bolo 300? Pretože sa im nechcelo alebo preto, že sa rozhodli, že chcú viacej terorizovať. Pán poslanec je známy tým, že sa snaží vždycky zjednodušiť prístup občanov ku všetkým dotáciám tak, aby to bolo menej byrokracie. A predtým proste bolo také pravidlo, ktoré mi pripomína jeden starý socialistický vtip, že keď ste si chceli kúpiť toaletný papier, museli ste doniesť ukázať exkrementy. A to bolo aj tuto. Keď ste chceli zatepliť dom, museli ste dokázať, že ho máte nezateplený. Tak neviem, či sa dá dvojito zateplovať, že už máte zateplenie doma a znova chcete dotáciu na zateplenie. Skrátka, boli potrebné drahé a komplikované certifikáty, že váš dom nespĺňa D alebo akúkoľvek kategóriu. A že teda si zaslúži váš dom to, aby bol vlastne zateplený a bol energeticky lepší. Tak toto sa vyžadovalo v rámci bývalej vlády od ministerstva a túto zmenu vlastne vykonali a už keď sa minulo 300 miliónov, našli sa ďalšie zdroje, ktoré sa snaží ministerstvo čo najrýchlejšie posunúť dopredu. Tam bol fajn. Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Pani poslankyňa, aby ste tu obhajovali záujmy konkrétnej súkromnej firmy. To nie je charita. To nie je nejaká konkrétna firma, ktorá robí dobročinnú aktivitu. Ona robí biznis. Veď si pozrite na Finsta tie výsledky. Každej firmy. To sú obchodné spoločnosti, pani poslankyňa, a vy ako zástupca občanov by ste mali hájiť ich záujmy, nie záujmy súkromných firiem. Keď sa im to nepáči, nemusia to robiť. Garantujem vám, že tam budú na ich mieste ďalšie firmy, ktoré ho takýto povinný dotovaný biznis, garantovaný biznis sa radi budú učiť. Ja samozrejme nie som odborník. Zastupujem pána podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý je odborník v tom životnom prostredí. Ale v tomto prípade si myslí, že, ak niekto povinne dostáva peniaze od ľudí. A je to zahrnuté v cene výrobku. A celkovo ročne je to 140 miliónov €. Tak si myslím, že predovšetkým si majú urobiť svoj vlastný biznis, aby 10 % marža im bolo fajn. 35 % to je už teda ako veľmi zaujímavé. Takže ja si osobne myslím, že to určite zvládnu. Tak som sa snažil odpovedať na vašu otázku. Pani poslankyňa, ďakujem za ňu. Ďakujem, pán podpredseda vlády. Piatou otázkou

Ešte si dovolím na úvod, samozrejme, poďakovať pani poslankyni Juríkovej za to, že ocenila stavebné aktivity Ministerstva obrany, ale v tomto prípade chcem naozaj povedať, že to nebolo po zásluhe a nie je to tak úplne pravda. A navyše nie úplne sme všade úspešní. Aj my máme svoje problémy, aj my máme svoje predĺženia a tak ďalej. To, čo ale je zaujímavá otázka, než sa dostanem k pani poslankyni v súvislosti so ZV, je to, že jednak ste ju položili ohľadne diaľnic ministrovi zahraničných vecí, čo je zaujímavé. Je to, by som povedal, nová snaha trafiť sa do témy, veľmi zaujímavá? V každom prípade platí, že nesmiete zabúdať na vášho koaličného partnera, a to je KDH. Ak niečo niekedy na Slovensku bolo zastavené, tak KDH. Ako sme si už viackrát povedali, diaľnice boli rozostavané v rámci PPP projektov, ktoré majú tú základnú výhodu, že vám nejdú do deficitu, dokiaľ nie sú postavené. A toto KDH v roku 2010 zastavilo. Pani poslankyňa Hanuliaková rada hovorí o tom, čo sa udialo. Pán poslanec, neskáčte ako pukance na panvicu, vás pekne poprosím, slušne sa správajte. Pán minister, pozastavil som čas. Páni poslanci, vy zvlášť z KDH neporušujete rokovací poriadok, ale tu klamete v tomto pléne, v tomto pléne klamú hociktorí poslanci a nereagujeme na to vtedy. Keď budete mať čas a slovo, tak potom môžete reagovať na to, čo sa hovorí. Ináč vás budem musieť upozorniť opätovne ako pani poslankyňu pred chvíľou. Ešte raz, nechcete diktovať, ako má odpovedať pán minister náhodou? Nechcete mu diktovať? Pán minister, môžete pokračovať, nech sa páči. Ste s tým vy, že ste sa ministra zahraničných vecí pýtali na diaľnice? Tak ja som si dovolil to iba opraviť a zároveň v tej otázke som bol ja vyzvaný pri otázke ministra zahraničných vecí, otázke diaľnic, ktoré sa stavajú pri Sliači a ktorú máme v pláne samozrejme spolufinancovať. Ale keď sme boli pri tom KDH, pri nervóznom pánovi Jackulíkovi, vláda Roberta Fica v roku 2010 odovzdala podpísané všetky úseky PPP na celú diaľnicu Bratislava – Košice. A pani poslankyňa Hanuliaková, keď ste si spomenuli na rok 2006, po dvoch pravicovo-liberálnych vládach vrátane KDH, nebola diaľnica ani do Považskej Bystrice a ani nebola po Nitru. Takže keď sme potom odchádzali, tak už bola spojená Banská Bystrica aj Žilina a boli podpísané všetky zmluvy na výstavbu na PPP, ktoré znamenali, že nešli do deficitu a do deficitu začínajú ísť až vtedy, keď sú postavené, čo je zásadne výhodné, pretože v tom čase sú už spoplatnené aj známkami. A to zastavilo KDH. To je proste fakt. Tak ako KDH zavrelo dva bloky jadrovej elektrárne v Bohuniciach, pretože sa potrebovalo plaziť pred Bruselom. To je to isté, čo robia aj dnes. To sú proste fakty. Kde tam je zavádzanie? To mi povedzte. Boli zmluvy, po nástupe KDH neboli. A teraz sa vrátim k OZV, aby som teda na otázku aj odpovedal, ktorú som dostal, a to je opätovne jeden z príkladov lobbingu, o ktorý sa tu všetci snažia. Častokrát sa Progresívne Slovensko snaží o to, že sú drahé potraviny. Stúpajú nám ceny. No áno a práve tento zákon umožnil, aby tzv. OZV, teda nejaké organizácie zodpovednosti výrobcu, dostávali ročne 140 miliónov od ľudí. Ľudia sa im skladajú povinne na biznis a tá cena je zachovaná v cene výrobku. A dnes Progresívne Slovensko obhajuje, prečo im chcete znížiť maržu na 10 %? Prečo nemôžu zarábať viac z povinných peňazí občanov? O občanov sa treba starať, drahé Progresívne Slovensko. O občanov. Vy obhajujete firmu, ktorá sa tvári, že ona nevie s 10 % maržou fungovať. Ona chce 35 %. Čo je to za novú módu, že tu dnes Progresívne Slovensko obhajuje pravidlá a záujmy podnikateľov, ktorí majú monopol, ktorí majú povinné prideľovanie peňazí z toho, čo sa občania na cenách výrobkov skladajú? Samozrejme s infláciou, ktorá je mimochodom teraz najnižšia za posledné dva roky. Neviem, či ste si nevšimli náhodou. Ja chápem, že dobré správy sa vám ťažko prijímajú. Ale faktom zostáva, že v tomto prípade sú to povinne dané veci. Keď sa pani poslankyňa Cigániková, ona vie veľmi dobre, veď aj to obhajovala veľakrát, musia mať v zdravotnej poisťovni malú maržu na svoju vlastnú prevádzku. Je to 2 % alebo 4 %? Pevne verím. Ale OZV je 10 málo. OZV je 10 málo. To znamená, Ministerstvo životného prostredia pod vedením pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tarabu stanovilo, že z peňazí ľudí, ktorých sa skladajú cestou cien výrobkov, častokrát občania ani nevedia, koľko musia zaplatiť za likvidáciu toho obalu práve v tej cene výrobku, pretože zase zelená politika, dávajú to súkromným deviatim spoločnostiam. Tak keď môže fungovať zdravotná poisťovňa z 5 % alebo Sociálna poisťovňa, pán minister práce, sociálnych vecí, teraz je to už tiež nejaké 4 – 5 %, no tak sa dohodneme, že 10 % im musí stačiť. Ale tu stačí, aby firma, ktorá chce zarábať viac, vám napísala a vy sa hneď sťažujete a robíte lobbying, teda aby mali viacej peňazí. Ja na to nevidím dôvod. Ja si myslím, že keby ten poplatok tam nebol, ceny potravín ešte viacej klesnú. Najmä všetkých.

Poslankyne a páni poslanci, v parlamente je zakázané ukazovať obrázky, takže pre vás všetkých, a potom, čo skončí táto časť, som pripravený vám samozrejme preukázať to, čo teraz popíšem slovami, a rád vám to ukážem, preto, keby mal niekto pochybnosti. A čo tieto fotografie preukazujú? Preukazujú to, že u nás, u našich východných susedov, sa dejú zázraky. Spadla bomba, ktorá všetko zničila, potom sa tam štyri mesiace nič nedialo, až prišlo zázračné slovíčko „teč“ a zrazu tá ropa sa zase v tom ropovode rozprúdila. Myslím si, že je extrémne nebezpečné, keď skončíme so srandami, ale myslím to vážne. Toto je pripravené pre vás všetkých, ktorí by na to neverili. Tu sú jednotlivé dáta a dátumy, ako vlastne vyzerali tie priestory od toho útoku až po dnešok, kde si môžete pozrieť, kde všade prebiehali práce, prebiehali pomerne všade okrem ropovodu Družba. To je teda viditeľné, ale raz vám to ukážem. Čo je ale samozrejme princípom tejto otázky, je to, že ako je to vlastne možné. Ako je možné, že v 21. storočí, v čase, kedy Európska únia dotuje a živí našich východných susedov, kedy Slovenská republika investovala viac ako 700 miliónov do pomoci Ukrajiny, takmer 3/4 % HDP, ešte stále patríme do prvej pätnástky krajín, ktoré pomohli Ukrajine v pomere k HDP. A vzťah Ukrajiny smerom k nám je taký, že najprv vypnú plyn a potom vypnú ropu. A to si myslím, že je rozhodujúca chyba. A čo je úplne najsmutnejšie, že Progresívne Slovensko toto správanie obhajuje, pretože v skutočnosti oni chránia ukrajinské záujmy, nie slovenské. Nás nezaujímajú ruské záujmy, ukrajinské, české, maďarské a tak ďalej. Na prvom mieste sú slovenské záujmy. A slovenským záujmom bolo, aby sme mali zabezpečenú starostlivosť o dostatok energetických zdrojov. Potom nás zaujíma, či naši bratia Česi majú problém a kedy sa snažíme, že hneď ako sa obnovuje, samozrejme, preprava ropy, budeme im poskytovať aj produkty z tejto ropy, pretože sami majú menšie dodávky práve pre krízu v Iráne. A dnes tá Družba, ktorou tak pohŕdate, ktorú sa tak snažíte, bola zavretá, môže byť životodarnou žilou aj pre západ Európy. A kedy si konečne uvedomíme, že sa nemáme pozerať na to, odkiaľ a ako to pochádza. Ak chceme udržať pri živote európsku ekonomiku, musíme chcieť byť konkurencieschopní. Úplnou základnou myšlienkou, ako byť konkurencieschopný, je byť lacnejší ako naši súperi. Môžeme byť o niečo drahší, ak poskytujeme väčšiu kvalitu, pochopiteľne. To sa takisto na trhu dá oceniť. Ale s dnešnými ekonomickými podmienkami naviazanými na Green Deal sa to jednoducho nedá. Zoberte si, koľko výroby sme im poslali mimo nášho územia. Pýtali sa ma včera, alebo predvčerom sme mali obed so zverencami Európskej únie, že čo sú teda tie odporúčania na podporu toho projektu na obnovenie výrobných kapacít obranných priemyslov v rámci Európy. Ja hovorím, slová nebudú stačiť a, bohužiaľ, ani peniaze, ale odklon od tej bláznivej zelenej politiky a od presúvania emisií na východ a tváriť sa, že to sa nás tým pádom netýka, že keď sa tie emisie produkujú v Číne, to nezhoršuje životné prostredie v Európe. Pán podpredseda, musím vás už prerušiť, lebo čas určený na otázky predsedovi vlády uplynul. Už som to trošku aj tak natiahol. Už teraz pristúpime k otázkam, ktoré boli položené členom vlády.

Pán poslanec. Ja by som teda začal od vašej otázky a potom prejdem k tomu, čo som chcel ešte dopovedať. Ten dôvod, prečo prišiel tento pozmeňujúci návrh do Trestného zákona, je, že práve tie závery sa začali spochybňovať. A ten problém je ďaleko hlbší a preto naozaj keby som mal 20 minút, možno za 20 minút by som už dal nejakú súvislú prednášku o tom, o čo tu vlastne v skutočnosti bojujem. V skutočnosti to bolo Progresívne Slovensko, ktoré si k tomuto zvolalo tlačovku a povedalo a žiadalo, že chce neuplatňovať Benešove dekréty. Je to tak. Nepovedalo, že ich chce zrušiť, povedalo, že ich chce neuplatňovať. Na to máte niekoľko videí, ktoré to jasne deklarujú. Dokonca to tvrdila aj vaša hlavná hájkyňa, pani poslankyňa Mesterová, či Mesterová? Mesterová, ktorá povedala, že nie, my nechceme zrušiť, pretože my ich chceme len neuplatňovať, ale to je to isté. A predovšetkým oni sa dnes neuplatňujú. Oni sa uplatnili v tom čase a ich účinky sa neprejavili do každej jednej pozemno-knižnej vložky ani do každého jedného katastrálneho zápisu. A to sa dnes deje, že sa vlastne len záznamom zapisujú tie fakty, ktoré majú platiť od roku 45. A že po roku 89 je veľa developerských a lobistických skupín, ktoré si hľadajú podobné meno. Viete, ako napríklad tu pán poslanec Sabo. Tak môže byť, môže byť, v podstate stačí, že sa bude rovnako volať a on si môže ten majetok Slovenskej republiky dostať naspäť. A prečo to tak je? 90 % všetkých týchto pozemkov nebolo prevedených na Slovensko na základe Benešových dekrétov. To treba vedieť. To, čo sa dnes bojuje, v skutočnosti nie sú Benešovské dekréty. Zakrýva sa tým. Je to v skutočnosti Zmluva o výmene obyvateľstva. A tá Zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A páteľ lomajško. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo Je to v skutočnosti zmluva o výmene obyvateľstva. A tá zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A patrilo Maďarsku. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo slovenským, bola prirodzene daná možnosť. Ak ste Maďari a chcete byť občanmi Maďarskej republiky, nech sa páči, do Maďarska a naopak Slováci, ktorí žili v Maďarsku, prišli sem. Majetky Slovákom boli v Maďarsku odobraté a tu im bola poskytnutá náhrada. Maďarom žijúcim na území Slovenska boli majetky odobraté na základe tejto zmluvy a v Maďarsku im bola poskytnutá príslušná náhrada. Nájdete veľa sporov, kde vlastne ešte žiadajú, že nebolo nám vyplatené z maďarskej strany úplne všetko. Sú tam súdy v Maďarsku k tejto veci. A teraz mi povedzte, že, keď teda dostali náhradu za tie majetky. A teraz si ich rôznymi trikmi dedinského konania a vydržania a podobne snažia pripísať k sebe, majú urobiť, čo konkrétne pozemkový fond, pretože to je celé to južné územie, ktoré Slovensku v tom čase nepatrilo. Napríklad, myslím, že až v 50. rokoch. Bratislava predmostie dostala na základe zmluvy Čuňovo-Jarovce-Rusovce. Ktoré nepatrili Slovensku. Čiže treba ísť do histórie a pozrieť sa, prečo to tak je a prečo otváranie témy Benešových dekrétov je extrémne nebezpečné, lebo priamo priamo nadväzuje na slovenské hranice, na slovenskú suverenitu a je jasne zadefinované, tak v Ústave ako aj všade, že to je nemeniteľné. Zvrchovanosť a celý štát je postavený na tom, aby chránil suverenitu a hranice Slovenskej republiky. To znamená všetky právne spory, ktoré sú len preto, že niekto v rozpore a s nezákonným stavom sa prepracoval k zapísaniu tohto stavu na list vlastníctva, pretože imitoval dedenie alebo imitoval dobromyselné vydržanie. Pretože ten majetok patrí štátu. Áno, nie vždy môže vyhrať pozemkový fond, pretože nie vždy má k dispozícii všetky dokumenty z tzv. transportných listov. To znamená z toho, kedy sa oni rozhodli ísť preč. Ale, čo je rozhodujúce, vedeli, keď sa rozhodovali v tom čase na základe tej zmluvy, každý jeden občan, aké to má následky. A to bolo jednoduché. Dostali ste právo. Môžete sa čechoslovakizovať alebo slovakizovať. To znamená požiadať o občianstvo Slovenskej republiky, zostať tu aj s majetkom, všetkým, čo k tomu patrí. Alebo môžete ostať maďarským občanom, ale potom musíte ísť samozrejme bývať do Maďarska. A takisto to platilo, poznáme mnoho prípadov. Ja mám kolegu, ktorého rodičia presne museli vlastne prísť alebo teda prišli z Maďarska na Slovensko. Kde dostali takisto nejaký priestor a pozemok, pretože jemu bol ten majetok v Maďarsku odobratý. To nie je to vybalancované. Pochopiteľne početnosť Maďarov tu bola väčšia ako Slovákov, ale my sa bavíme o hraniciach a o tom, čo sa všetko po druhej svetovej vojne stalo. Čiže treba si zapamätať, slovenský štát rokov 39 – 45 nemá niekoľko území. Celé Záhorie, Kopanice.

Pán poslanec. Ja by som teda začal od vašej otázky a potom prejdem k tomu, čo som chcel ešte dopovedať. Ten dôvod, prečo prišiel tento pozmeňujúci návrh do Trestného zákona, je, že práve tie závery sa začali spochybňovať. A ten problém je ďaleko hlbší a preto naozaj keby som mal 20 minút, možno za 20 minút by som už dal nejakú súvislú prednášku o tom, o čo tu vlastne v skutočnosti bojujem. V skutočnosti to bolo Progresívne Slovensko, ktoré si k tomuto zvolalo tlačovku a povedalo a žiadalo, že chce neuplatňovať Benešove dekréty. Je to tak. Nepovedalo, že ich chce zrušiť, povedalo, že ich chce neuplatňovať. Na to máte niekoľko videí, ktoré to jasne deklarujú. Dokonca to tvrdila aj vaša hlavná hájkyňa, pani poslankyňa Mesterová, či Mesterová? Mesterová, ktorá povedala, že nie, my nechceme zrušiť, pretože my ich chceme len neuplatňovať, ale to je to isté. A predovšetkým oni sa dnes neuplatňujú. Oni sa uplatnili v tom čase a ich účinky sa neprejavili do každej jednej pozemno-knižnej vložky ani do každého jedného katastrálneho zápisu. A to sa dnes deje, že sa vlastne len záznamom zapisujú tie fakty, ktoré majú platiť od roku 45. A že po roku 89 je veľa developerských a lobistických skupín, ktoré si hľadajú podobné meno. Viete, ako napríklad tu pán poslanec Sabo. Tak môže byť, môže byť, v podstate stačí, že sa bude rovnako volať a on si môže ten majetok Slovenskej republiky dostať naspäť. A prečo to tak je? 90 % všetkých týchto pozemkov nebolo prevedených na Slovensko na základe Benešových dekrétov. To treba vedieť. To, čo sa dnes bojuje, v skutočnosti nie sú Benešovské dekréty. Zakrýva sa tým. Je to v skutočnosti Zmluva o výmene obyvateľstva. A tá Zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A páteľ lomajško. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo Je to v skutočnosti zmluva o výmene obyvateľstva. A tá zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A patrilo Maďarsku. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo slovenským, bola prirodzene daná možnosť. Ak ste Maďari a chcete byť občanmi Maďarskej republiky, nech sa páči, do Maďarska a naopak Slováci, ktorí žili v Maďarsku, prišli sem. Majetky Slovákom boli v Maďarsku odobraté a tu im bola poskytnutá náhrada. Maďarom žijúcim na území Slovenska boli majetky odobraté na základe tejto zmluvy a v Maďarsku im bola poskytnutá príslušná náhrada. Nájdete veľa sporov, kde vlastne ešte žiadajú, že nebolo nám vyplatené z maďarskej strany úplne všetko. Sú tam súdy v Maďarsku k tejto veci. A teraz mi povedzte, že, keď teda dostali náhradu za tie majetky. A teraz si ich rôznymi trikmi dedinského konania a vydržania a podobne snažia pripísať k sebe, majú urobiť, čo konkrétne pozemkový fond, pretože to je celé to južné územie, ktoré Slovensku v tom čase nepatrilo. Napríklad, myslím, že až v 50. rokoch. Bratislava predmostie dostala na základe zmluvy Čuňovo-Jarovce-Rusovce. Ktoré nepatrili Slovensku. Čiže treba ísť do histórie a pozrieť sa, prečo to tak je a prečo otváranie témy Benešových dekrétov je extrémne nebezpečné, lebo priamo priamo nadväzuje na slovenské hranice, na slovenskú suverenitu a je jasne zadefinované, tak v Ústave ako aj všade, že to je nemeniteľné. Zvrchovanosť a celý štát je postavený na tom, aby chránil suverenitu a hranice Slovenskej republiky. To znamená všetky právne spory, ktoré sú len preto, že niekto v rozpore a s nezákonným stavom sa prepracoval k zapísaniu tohto stavu na list vlastníctva, pretože imitoval dedenie alebo imitoval dobromyselné vydržanie. Pretože ten majetok patrí štátu. Áno, nie vždy môže vyhrať pozemkový fond, pretože nie vždy má k dispozícii všetky dokumenty z tzv. transportných listov. To znamená z toho, kedy sa oni rozhodli ísť preč. Ale, čo je rozhodujúce, vedeli, keď sa rozhodovali v tom čase na základe tej zmluvy, každý jeden občan, aké to má následky. A to bolo jednoduché. Dostali ste právo. Môžete sa čechoslovakizovať alebo slovakizovať. To znamená požiadať o občianstvo Slovenskej republiky, zostať tu aj s majetkom, všetkým, čo k tomu patrí. Alebo môžete ostať maďarským občanom, ale potom musíte ísť samozrejme bývať do Maďarska. A takisto to platilo, poznáme mnoho prípadov. Ja mám kolegu, ktorého rodičia presne museli vlastne prísť alebo teda prišli z Maďarska na Slovensko. Kde dostali takisto nejaký priestor a pozemok, pretože jemu bol ten majetok v Maďarsku odobratý. To nie je to vybalancované. Pochopiteľne početnosť Maďarov tu bola väčšia ako Slovákov, ale my sa bavíme o hraniciach a o tom, čo sa všetko po druhej svetovej vojne stalo. Čiže treba si zapamätať, slovenský štát rokov 39 – 45 nemá niekoľko území. Celé Záhorie, Kopanice.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, myslím si, že tá otázka je relatívne, keď aj nie povrchná, tak rozhodne trochu nezodpovedná. A snaží sa minimálne zľahčovať celý problém, ktorý nastal. Ja som sa to snažil včera podrobne vysvetľovať aj našim novinárom a nemyslím si, že by ste to nechápali. Je to len snaha vlastne tak podsúvať túto tému do priestoru, ktorú ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečnú. Keďže viem, že máte doplňujúcu otázku, ktorú mi položíte, položím aj ja vám niekoľko otázok. Poprvé, hovoril snáď náš maďarský kolega a mnohí ďalší predstavitelia o samotnom trestnom zákone ako v podstate problému alebo len ako určitý transparent na prekrytie samotného problému. Pretože potom, keď pokračoval, už hovoril o tom, že je neprípustné, aby dnes prichádzali ľudia predovšetkým, či už slovenskí Maďari alebo maďarskí Maďari, o pozemky na základe Benešových dekrétov. To znamená, nejde ani tak o to, o čom sa my bavíme, že v našom Trestnom zákone je najnovšie napísané, že popieranie a spochybňovanie povojnového mierového usporiadania môže byť trestným činom. Čo je základom pre mierové a suverénne nažívanie Slovenskej republiky? Ale v skutočnosti, ako vždy, sú za tým peniaze a majetky. A ten hlavný problém je tak strašne široký a aj hlboký zároveň, že by som musel mať viac ako 5 minút na to, aby som vám ho podrobne vysvetlil, že v čom je v skutočnosti problém. A preto začnem od začiatku a snáď za tých 252, čo mi ešte ostáva, sa k niečomu dopracujem. Komu patrí ložnice my, o ktorom sa dnes bavíme, ktoré je zasiahnuté Benešovými dekrétmi? To je otázka, ktorú môžete povedať. A na základe čoho? Tie majetky vo veľkej miere, dohodnime sa, 90 %, boli vlastne presunuté na štát, Slovenskú republiku. To je otázka, ktorá je absolútnym základom preto, aby sme pochopili, o čom dnešný problém je a prečo vlastne to problémom je. Pretože v skutočnosti je pravda, že na základe všetkých právnych dokumentov, ktoré pochádzajú z toho obdobia, majetky, o ktorých sa tu dnes bavíme, boli na základe medzinárodných a vnútroštátnych predpisov pripísané Slovenskej republike. To, že medzičasom sa menila pozemková kniha na kataster. To, že medzičasom nie všetky informácie boli správne zapísané, lebo kto už by sa počas socializmu staral o družstvá alebo štátne majetky, aby mali presnú evidenciu, keď bolo jasné, ktorý chotár obhospodarujú, začali po roku 89 využívať ľudia, ktorí si povedali, veď to možno ani tak nikoho nie je, najmä tie pozemky, ktoré boli pozemno-knižné, doteraz nezapísané, nepreklopené do katastra. A začali ich používať či už vydržaním alebo, najnovšia móda, prededením. Stačilo, aby váš predchodca, človek, ktorého ste nemuseli poznať, sa volal Dubovický napríklad aj kľudne aj z CZ. A vy by ste dnes prišli a povedali, to bol môj dedo a preto tie pozemky sú moje. A nechali ste si urobiť dedičné konanie. Notár môže a nemusí sa pýtať Pozemkového fondu, či to náhodou nie je v transportných listoch zaznamenané také meno. A tým pádom sa vy môžete cestou dedenia dostať k majetku, ktorý vám jednoducho nepatrí. Čiže, aby som povedal úplne presne, nikomu nie je konfiškovaný majetok. To je úplne prvý základ. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Jediné, čo Slovenský pozemkový fond robí, je, že na základe dokumentov, ktoré postupne zberá, dáva záznamom, nie vkladom, ničím iným, záznamom len potvrdiť vlastníctvo Slovenskej republiky na základe dokumentov, ktoré má, ktoré sú platné. Čiže ten, kto sa dnes sťažuje v 100 %, že mu je majetok odovzdaný, mu právom nikdy nepatril. Pretože sa snaží odvolať na situáciu pred rok 45. Samozrejme, máme tu súdy pre

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Musím povedať, že nebývalo zvykom a teda ja som to zaregistroval prvýkrát a už to je možnože nejakú chvíľu. Ale, že niektorí poslanci dokonca položili viacero otázok ako jednu, keďže je viac otázok ako členov parlamentu, čo je skvelá aktivita parlamentu a dobrá správa aj pre občanov Slovenskej republiky, že sa aktívne zaujímajú o dianie doma a v zahraničí. Dovoľte, vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som ospravedlnil pána predsedu vlády. Viete veľmi dobre, že je práve európsky summit na Cypre, takže si ho dovolím zastúpiť. Rovnako budú neprítomní aj ďalší členovia vlády. Ministra školstva Tomáša Druckera zastúpi minister spravodlivosti Boris Susko. Pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára zastúpi pán minister dopravy Jozef Rácz. Pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu zastúpim ja. Pána ministra vnútra Matúša Šutaja zastúpi pán minister Erik Tomáš. Pána ministra Kamila Šaška zastúpi pán minister Ľudovít Hulik a pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú zastúpi pani ministerka Martina Šimkovičová. Rovnako tak pána ministra financií Ladislava Kamenického zastúpi pán minister Ľudovít Hulik. Neprítomný je aj Samuel Migaľ, minister regionálneho rozvoja a informatizácii, ale neboli položené žiadne otázky. Ďakujem pekne. Skončil som. Ďakujem, pán podpredseda. Chcem upozorniť

Diskutujeme, než to zapnem. Môžete, nemusíte tu pokrikovať, pán minister. Môžete proste čakať. Môžete aj ticho čakať a potom máte slovo. Nech sa páči, 2 min. Fajn. Čiže nikdy som to nepovedal. Tak ako je proste pravda aj v prípade všetkých, čo ste povedali. To sú proste veci, kedy sa ne... A už mám faktickú poznámku. Dobre, poďme rýchlo. Pani poslankyňa Števová nie je tu. Celá vec, stačí neklamať. Stačí neklamať a žiadna šikanózna žaloba nepríde. Za pravdu ešte nikto nikoho nežaloval. To je akože základný problém. Že tu je tá ochrana, ktorú sa vy snažíte získať, snažíte sa chrániť lož, pretože presne to, čo povedala pani kolegyňa Hanuliaková alebo tu pán poslanec Dej, to som jej nikdy nepovedal. Idem vás žalovať? Nejdem. Nejdem, pretože my vieme, že zakladáte sa len na základe výmyslov a tie výmysly potom vedú k tomu, že sú tie veci, napríklad ako je útok na Roberta Fica. Akože tuto pán Pročko spochybňuje atentát na Roberta Fica. Chápete? To je ten akože problém, ktorý máme. Čiže pozrite si, keď chcete citovať, čo som ja kedy, kde povedal, aj na nahrávkach. Som jeden z nahrávaných politikov. Dlhodobo som bol viackrát nezákonne odpočúvaný, či už Gálkom alebo proste bývalou vládou. A pozrite si presne, lebo rozhodol súd, že to bolo nezákonné a ten človek je stíhaný za to. Vypočujte si to a povedzte mi. Nebudem vás žalovať. Len teda, aby sme vedeli, že sa jednoducho klamať, pochopiteľne, nemá. Takáč pochopiteľne, ja som rád, že rozširuje možnosť, aby demokratické médiá mali šancu, tie, ktoré boli vypínané napríklad. A to je presne vec, zase nikdy ste neodsúdili vypínanie médií. Len za názor, ktorý vám nevyhovuje. To znamená, aj teraz ma pán Dlbeci chce vypnúť, lebo mu nevyhovuje môj názor a jej celá vec je o tom, že proste takto to proste v tej demokracii funguje. A myslím si, že vy ste zmenili ako OĽANO tú daň, aby Slovnaft nemusel platiť. Na to nezabúdajte. Zmenili ste zákonom, kde ste tak urobili podmienky, že Slovnaft sa jej vie vyhnúť. To bol návrh zákona OĽANO. Spomeňte si na to, pán Dušenka. Takže, keď mi chcete niečo hovoriť