Videokanál poslanca

Pán poslanec. Ja by som teda začal od vašej otázky a potom prejdem k tomu, čo som chcel ešte dopovedať. Ten dôvod, prečo prišiel tento pozmeňujúci návrh do Trestného zákona, je, že práve tie závery sa začali spochybňovať. A ten problém je ďaleko hlbší a preto naozaj keby som mal 20 minút, možno za 20 minút by som už dal nejakú súvislú prednášku o tom, o čo tu vlastne v skutočnosti bojujem. V skutočnosti to bolo Progresívne Slovensko, ktoré si k tomuto zvolalo tlačovku a povedalo a žiadalo, že chce neuplatňovať Benešove dekréty. Je to tak. Nepovedalo, že ich chce zrušiť, povedalo, že ich chce neuplatňovať. Na to máte niekoľko videí, ktoré to jasne deklarujú. Dokonca to tvrdila aj vaša hlavná hájkyňa, pani poslankyňa Mesterová, či Mesterová? Mesterová, ktorá povedala, že nie, my nechceme zrušiť, pretože my ich chceme len neuplatňovať, ale to je to isté. A predovšetkým oni sa dnes neuplatňujú. Oni sa uplatnili v tom čase a ich účinky sa neprejavili do každej jednej pozemno-knižnej vložky ani do každého jedného katastrálneho zápisu. A to sa dnes deje, že sa vlastne len záznamom zapisujú tie fakty, ktoré majú platiť od roku 45. A že po roku 89 je veľa developerských a lobistických skupín, ktoré si hľadajú podobné meno. Viete, ako napríklad tu pán poslanec Sabo. Tak môže byť, môže byť, v podstate stačí, že sa bude rovnako volať a on si môže ten majetok Slovenskej republiky dostať naspäť. A prečo to tak je? 90 % všetkých týchto pozemkov nebolo prevedených na Slovensko na základe Benešových dekrétov. To treba vedieť. To, čo sa dnes bojuje, v skutočnosti nie sú Benešovské dekréty. Zakrýva sa tým. Je to v skutočnosti Zmluva o výmene obyvateľstva. A tá Zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A páteľ lomajško. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo Je to v skutočnosti zmluva o výmene obyvateľstva. A tá zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A patrilo Maďarsku. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo slovenským, bola prirodzene daná možnosť. Ak ste Maďari a chcete byť občanmi Maďarskej republiky, nech sa páči, do Maďarska a naopak Slováci, ktorí žili v Maďarsku, prišli sem. Majetky Slovákom boli v Maďarsku odobraté a tu im bola poskytnutá náhrada. Maďarom žijúcim na území Slovenska boli majetky odobraté na základe tejto zmluvy a v Maďarsku im bola poskytnutá príslušná náhrada. Nájdete veľa sporov, kde vlastne ešte žiadajú, že nebolo nám vyplatené z maďarskej strany úplne všetko. Sú tam súdy v Maďarsku k tejto veci. A teraz mi povedzte, že, keď teda dostali náhradu za tie majetky. A teraz si ich rôznymi trikmi dedinského konania a vydržania a podobne snažia pripísať k sebe, majú urobiť, čo konkrétne pozemkový fond, pretože to je celé to južné územie, ktoré Slovensku v tom čase nepatrilo. Napríklad, myslím, že až v 50. rokoch. Bratislava predmostie dostala na základe zmluvy Čuňovo-Jarovce-Rusovce. Ktoré nepatrili Slovensku. Čiže treba ísť do histórie a pozrieť sa, prečo to tak je a prečo otváranie témy Benešových dekrétov je extrémne nebezpečné, lebo priamo priamo nadväzuje na slovenské hranice, na slovenskú suverenitu a je jasne zadefinované, tak v Ústave ako aj všade, že to je nemeniteľné. Zvrchovanosť a celý štát je postavený na tom, aby chránil suverenitu a hranice Slovenskej republiky. To znamená všetky právne spory, ktoré sú len preto, že niekto v rozpore a s nezákonným stavom sa prepracoval k zapísaniu tohto stavu na list vlastníctva, pretože imitoval dedenie alebo imitoval dobromyselné vydržanie. Pretože ten majetok patrí štátu. Áno, nie vždy môže vyhrať pozemkový fond, pretože nie vždy má k dispozícii všetky dokumenty z tzv. transportných listov. To znamená z toho, kedy sa oni rozhodli ísť preč. Ale, čo je rozhodujúce, vedeli, keď sa rozhodovali v tom čase na základe tej zmluvy, každý jeden občan, aké to má následky. A to bolo jednoduché. Dostali ste právo. Môžete sa čechoslovakizovať alebo slovakizovať. To znamená požiadať o občianstvo Slovenskej republiky, zostať tu aj s majetkom, všetkým, čo k tomu patrí. Alebo môžete ostať maďarským občanom, ale potom musíte ísť samozrejme bývať do Maďarska. A takisto to platilo, poznáme mnoho prípadov. Ja mám kolegu, ktorého rodičia presne museli vlastne prísť alebo teda prišli z Maďarska na Slovensko. Kde dostali takisto nejaký priestor a pozemok, pretože jemu bol ten majetok v Maďarsku odobratý. To nie je to vybalancované. Pochopiteľne početnosť Maďarov tu bola väčšia ako Slovákov, ale my sa bavíme o hraniciach a o tom, čo sa všetko po druhej svetovej vojne stalo. Čiže treba si zapamätať, slovenský štát rokov 39 – 45 nemá niekoľko území. Celé Záhorie, Kopanice.

Pán poslanec. Ja by som teda začal od vašej otázky a potom prejdem k tomu, čo som chcel ešte dopovedať. Ten dôvod, prečo prišiel tento pozmeňujúci návrh do Trestného zákona, je, že práve tie závery sa začali spochybňovať. A ten problém je ďaleko hlbší a preto naozaj keby som mal 20 minút, možno za 20 minút by som už dal nejakú súvislú prednášku o tom, o čo tu vlastne v skutočnosti bojujem. V skutočnosti to bolo Progresívne Slovensko, ktoré si k tomuto zvolalo tlačovku a povedalo a žiadalo, že chce neuplatňovať Benešove dekréty. Je to tak. Nepovedalo, že ich chce zrušiť, povedalo, že ich chce neuplatňovať. Na to máte niekoľko videí, ktoré to jasne deklarujú. Dokonca to tvrdila aj vaša hlavná hájkyňa, pani poslankyňa Mesterová, či Mesterová? Mesterová, ktorá povedala, že nie, my nechceme zrušiť, pretože my ich chceme len neuplatňovať, ale to je to isté. A predovšetkým oni sa dnes neuplatňujú. Oni sa uplatnili v tom čase a ich účinky sa neprejavili do každej jednej pozemno-knižnej vložky ani do každého jedného katastrálneho zápisu. A to sa dnes deje, že sa vlastne len záznamom zapisujú tie fakty, ktoré majú platiť od roku 45. A že po roku 89 je veľa developerských a lobistických skupín, ktoré si hľadajú podobné meno. Viete, ako napríklad tu pán poslanec Sabo. Tak môže byť, môže byť, v podstate stačí, že sa bude rovnako volať a on si môže ten majetok Slovenskej republiky dostať naspäť. A prečo to tak je? 90 % všetkých týchto pozemkov nebolo prevedených na Slovensko na základe Benešových dekrétov. To treba vedieť. To, čo sa dnes bojuje, v skutočnosti nie sú Benešovské dekréty. Zakrýva sa tým. Je to v skutočnosti Zmluva o výmene obyvateľstva. A tá Zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A páteľ lomajško. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo Je to v skutočnosti zmluva o výmene obyvateľstva. A tá zmluva o výmene obyvateľstva spočíva v tom, že možno ste si tiež nevšimli, ale do roku 45 počas Slovenského štátu južné územie Slovenska nebolo slovenské. A patrilo Maďarsku. Čiže po vojne, kedy to územie sa stalo slovenským, bola prirodzene daná možnosť. Ak ste Maďari a chcete byť občanmi Maďarskej republiky, nech sa páči, do Maďarska a naopak Slováci, ktorí žili v Maďarsku, prišli sem. Majetky Slovákom boli v Maďarsku odobraté a tu im bola poskytnutá náhrada. Maďarom žijúcim na území Slovenska boli majetky odobraté na základe tejto zmluvy a v Maďarsku im bola poskytnutá príslušná náhrada. Nájdete veľa sporov, kde vlastne ešte žiadajú, že nebolo nám vyplatené z maďarskej strany úplne všetko. Sú tam súdy v Maďarsku k tejto veci. A teraz mi povedzte, že, keď teda dostali náhradu za tie majetky. A teraz si ich rôznymi trikmi dedinského konania a vydržania a podobne snažia pripísať k sebe, majú urobiť, čo konkrétne pozemkový fond, pretože to je celé to južné územie, ktoré Slovensku v tom čase nepatrilo. Napríklad, myslím, že až v 50. rokoch. Bratislava predmostie dostala na základe zmluvy Čuňovo-Jarovce-Rusovce. Ktoré nepatrili Slovensku. Čiže treba ísť do histórie a pozrieť sa, prečo to tak je a prečo otváranie témy Benešových dekrétov je extrémne nebezpečné, lebo priamo priamo nadväzuje na slovenské hranice, na slovenskú suverenitu a je jasne zadefinované, tak v Ústave ako aj všade, že to je nemeniteľné. Zvrchovanosť a celý štát je postavený na tom, aby chránil suverenitu a hranice Slovenskej republiky. To znamená všetky právne spory, ktoré sú len preto, že niekto v rozpore a s nezákonným stavom sa prepracoval k zapísaniu tohto stavu na list vlastníctva, pretože imitoval dedenie alebo imitoval dobromyselné vydržanie. Pretože ten majetok patrí štátu. Áno, nie vždy môže vyhrať pozemkový fond, pretože nie vždy má k dispozícii všetky dokumenty z tzv. transportných listov. To znamená z toho, kedy sa oni rozhodli ísť preč. Ale, čo je rozhodujúce, vedeli, keď sa rozhodovali v tom čase na základe tej zmluvy, každý jeden občan, aké to má následky. A to bolo jednoduché. Dostali ste právo. Môžete sa čechoslovakizovať alebo slovakizovať. To znamená požiadať o občianstvo Slovenskej republiky, zostať tu aj s majetkom, všetkým, čo k tomu patrí. Alebo môžete ostať maďarským občanom, ale potom musíte ísť samozrejme bývať do Maďarska. A takisto to platilo, poznáme mnoho prípadov. Ja mám kolegu, ktorého rodičia presne museli vlastne prísť alebo teda prišli z Maďarska na Slovensko. Kde dostali takisto nejaký priestor a pozemok, pretože jemu bol ten majetok v Maďarsku odobratý. To nie je to vybalancované. Pochopiteľne početnosť Maďarov tu bola väčšia ako Slovákov, ale my sa bavíme o hraniciach a o tom, čo sa všetko po druhej svetovej vojne stalo. Čiže treba si zapamätať, slovenský štát rokov 39 – 45 nemá niekoľko území. Celé Záhorie, Kopanice.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, myslím si, že tá otázka je relatívne, keď aj nie povrchná, tak rozhodne trochu nezodpovedná. A snaží sa minimálne zľahčovať celý problém, ktorý nastal. Ja som sa to snažil včera podrobne vysvetľovať aj našim novinárom a nemyslím si, že by ste to nechápali. Je to len snaha vlastne tak podsúvať túto tému do priestoru, ktorú ja osobne považujem za mimoriadne nebezpečnú. Keďže viem, že máte doplňujúcu otázku, ktorú mi položíte, položím aj ja vám niekoľko otázok. Poprvé, hovoril snáď náš maďarský kolega a mnohí ďalší predstavitelia o samotnom trestnom zákone ako v podstate problému alebo len ako určitý transparent na prekrytie samotného problému. Pretože potom, keď pokračoval, už hovoril o tom, že je neprípustné, aby dnes prichádzali ľudia predovšetkým, či už slovenskí Maďari alebo maďarskí Maďari, o pozemky na základe Benešových dekrétov. To znamená, nejde ani tak o to, o čom sa my bavíme, že v našom Trestnom zákone je najnovšie napísané, že popieranie a spochybňovanie povojnového mierového usporiadania môže byť trestným činom. Čo je základom pre mierové a suverénne nažívanie Slovenskej republiky? Ale v skutočnosti, ako vždy, sú za tým peniaze a majetky. A ten hlavný problém je tak strašne široký a aj hlboký zároveň, že by som musel mať viac ako 5 minút na to, aby som vám ho podrobne vysvetlil, že v čom je v skutočnosti problém. A preto začnem od začiatku a snáď za tých 252, čo mi ešte ostáva, sa k niečomu dopracujem. Komu patrí ložnice my, o ktorom sa dnes bavíme, ktoré je zasiahnuté Benešovými dekrétmi? To je otázka, ktorú môžete povedať. A na základe čoho? Tie majetky vo veľkej miere, dohodnime sa, 90 %, boli vlastne presunuté na štát, Slovenskú republiku. To je otázka, ktorá je absolútnym základom preto, aby sme pochopili, o čom dnešný problém je a prečo vlastne to problémom je. Pretože v skutočnosti je pravda, že na základe všetkých právnych dokumentov, ktoré pochádzajú z toho obdobia, majetky, o ktorých sa tu dnes bavíme, boli na základe medzinárodných a vnútroštátnych predpisov pripísané Slovenskej republike. To, že medzičasom sa menila pozemková kniha na kataster. To, že medzičasom nie všetky informácie boli správne zapísané, lebo kto už by sa počas socializmu staral o družstvá alebo štátne majetky, aby mali presnú evidenciu, keď bolo jasné, ktorý chotár obhospodarujú, začali po roku 89 využívať ľudia, ktorí si povedali, veď to možno ani tak nikoho nie je, najmä tie pozemky, ktoré boli pozemno-knižné, doteraz nezapísané, nepreklopené do katastra. A začali ich používať či už vydržaním alebo, najnovšia móda, prededením. Stačilo, aby váš predchodca, človek, ktorého ste nemuseli poznať, sa volal Dubovický napríklad aj kľudne aj z CZ. A vy by ste dnes prišli a povedali, to bol môj dedo a preto tie pozemky sú moje. A nechali ste si urobiť dedičné konanie. Notár môže a nemusí sa pýtať Pozemkového fondu, či to náhodou nie je v transportných listoch zaznamenané také meno. A tým pádom sa vy môžete cestou dedenia dostať k majetku, ktorý vám jednoducho nepatrí. Čiže, aby som povedal úplne presne, nikomu nie je konfiškovaný majetok. To je úplne prvý základ. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Jediné, čo Slovenský pozemkový fond robí, je, že na základe dokumentov, ktoré postupne zberá, dáva záznamom, nie vkladom, ničím iným, záznamom len potvrdiť vlastníctvo Slovenskej republiky na základe dokumentov, ktoré má, ktoré sú platné. Čiže ten, kto sa dnes sťažuje v 100 %, že mu je majetok odovzdaný, mu právom nikdy nepatril. Pretože sa snaží odvolať na situáciu pred rok 45. Samozrejme, máme tu súdy pre

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Musím povedať, že nebývalo zvykom a teda ja som to zaregistroval prvýkrát a už to je možnože nejakú chvíľu. Ale, že niektorí poslanci dokonca položili viacero otázok ako jednu, keďže je viac otázok ako členov parlamentu, čo je skvelá aktivita parlamentu a dobrá správa aj pre občanov Slovenskej republiky, že sa aktívne zaujímajú o dianie doma a v zahraničí. Dovoľte, vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som ospravedlnil pána predsedu vlády. Viete veľmi dobre, že je práve európsky summit na Cypre, takže si ho dovolím zastúpiť. Rovnako budú neprítomní aj ďalší členovia vlády. Ministra školstva Tomáša Druckera zastúpi minister spravodlivosti Boris Susko. Pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára zastúpi pán minister dopravy Jozef Rácz. Pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu zastúpim ja. Pána ministra vnútra Matúša Šutaja zastúpi pán minister Erik Tomáš. Pána ministra Kamila Šaška zastúpi pán minister Ľudovít Hulik a pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú zastúpi pani ministerka Martina Šimkovičová. Rovnako tak pána ministra financií Ladislava Kamenického zastúpi pán minister Ľudovít Hulik. Neprítomný je aj Samuel Migaľ, minister regionálneho rozvoja a informatizácii, ale neboli položené žiadne otázky. Ďakujem pekne. Skončil som. Ďakujem, pán podpredseda. Chcem upozorniť

Diskutujeme, než to zapnem. Môžete, nemusíte tu pokrikovať, pán minister. Môžete proste čakať. Môžete aj ticho čakať a potom máte slovo. Nech sa páči, 2 min. Fajn. Čiže nikdy som to nepovedal. Tak ako je proste pravda aj v prípade všetkých, čo ste povedali. To sú proste veci, kedy sa ne... A už mám faktickú poznámku. Dobre, poďme rýchlo. Pani poslankyňa Števová nie je tu. Celá vec, stačí neklamať. Stačí neklamať a žiadna šikanózna žaloba nepríde. Za pravdu ešte nikto nikoho nežaloval. To je akože základný problém. Že tu je tá ochrana, ktorú sa vy snažíte získať, snažíte sa chrániť lož, pretože presne to, čo povedala pani kolegyňa Hanuliaková alebo tu pán poslanec Dej, to som jej nikdy nepovedal. Idem vás žalovať? Nejdem. Nejdem, pretože my vieme, že zakladáte sa len na základe výmyslov a tie výmysly potom vedú k tomu, že sú tie veci, napríklad ako je útok na Roberta Fica. Akože tuto pán Pročko spochybňuje atentát na Roberta Fica. Chápete? To je ten akože problém, ktorý máme. Čiže pozrite si, keď chcete citovať, čo som ja kedy, kde povedal, aj na nahrávkach. Som jeden z nahrávaných politikov. Dlhodobo som bol viackrát nezákonne odpočúvaný, či už Gálkom alebo proste bývalou vládou. A pozrite si presne, lebo rozhodol súd, že to bolo nezákonné a ten človek je stíhaný za to. Vypočujte si to a povedzte mi. Nebudem vás žalovať. Len teda, aby sme vedeli, že sa jednoducho klamať, pochopiteľne, nemá. Takáč pochopiteľne, ja som rád, že rozširuje možnosť, aby demokratické médiá mali šancu, tie, ktoré boli vypínané napríklad. A to je presne vec, zase nikdy ste neodsúdili vypínanie médií. Len za názor, ktorý vám nevyhovuje. To znamená, aj teraz ma pán Dlbeci chce vypnúť, lebo mu nevyhovuje môj názor a jej celá vec je o tom, že proste takto to proste v tej demokracii funguje. A myslím si, že vy ste zmenili ako OĽANO tú daň, aby Slovnaft nemusel platiť. Na to nezabúdajte. Zmenili ste zákonom, kde ste tak urobili podmienky, že Slovnaft sa jej vie vyhnúť. To bol návrh zákona OĽANO. Spomeňte si na to, pán Dušenka. Takže, keď mi chcete niečo hovoriť

Za slovo. Čiže by som skúsil tak nevynechať tie jednotlivé veci. Pani poslankyňa Števulová, no veď stále o tom hovorím. Že vy chcete, aby niektorá skupina ľudí, dobre, nielen novinári, ale aj aktivisti, mali určité väčšie práva ako máte? O kom rozprávajú a na ktorého útočia? A ten sa podľa vás nemá mať možnosť adekvátne brániť a prenášate na neho rôzne povinnosti, ktoré by mali sťažiť prístup k spravodlivosti pre toho človeka, ktorého vy nazývate mocný. A to podľa čoho presne vieme? To znamená, sú určití ľudia, ktorí, dajme tomu, predstavme si tie vaše firmy, ktoré ste spomínali, tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného. Aj jeho Proste spomínali tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného, aj jeho osobné dane z príjmu, ktoré platí. Ale podľa vás by mal mať menšie práva ako niekto, kto dane, dajme tomu, neplatí alebo sa nepodieľa na tom štáte, ale zase má skvelú vyhriedeľku, ako hovoria naši bratia Česi, alebo teda vie dobre rozprávať a dobre niekomu nadávať a keď… A to si myslím, že je nevyvážené. Neviem úplne presne odpovedať na poznámku pani poslankyne Plavákovej. To asi súvisí s tým gold platingom, o ktorom to tu vy hovoríte, alebo pápežskejší ako pápež, keď by som to povedal po slovensky. Súvisí to s tým, že to je vlastne stanovisko Európskej únie a preto sa rešpektuje, že chcú, aby v týchto medzinárodných prvkoch niečo prebiehalo, ale my máme právo si rozhodnúť, ako to chceme na Slovensku, pretože podľa môjho názoru naozaj ešte tá naša demokracia nie je tak strašne ďaleko, aby sme si naozaj vážili jeden druhého a prevláda tu viacej tá nenávisť, v ktorej sa dopúšťame samozrejme kritiky, ktorá nie je úplne presná a radi používame lži a klamstvá. Voči útokom na nás, to znamená, vy ich používate veľmi radi, aj dneska tu nejaké zazneli, rád ich opravím aj pani poslankyňu Hanuliakovú. Určite sa k tomu ešte dostanem. Takže to sú jednotlivé veci, ktoré pre nás znamenajú, že musíme sa vrátiť do stavu, ktorý možno si aj pán poslanec Dostál bude pamätať ešte pred rokom 2010, kedy aj tá diskusia bola naozaj menej náročná na to, aby jeden musel žalovať druhého a aj novinári viacej zvažovali, že mali by sme sa pýtať druhej strany, mali by sme chcieť všetky informácie a nebudeme vypúšťať len hneď nejakú fikciu, ktorá sa nám hrozne hodí do plánu, aby sme opätovne mohli o niečo ďalej obviniť samozrejme SMER. A to je presne jedna z tých vecí. Vyjadril sa tu pán poslanec Pročko, ktorý už teda odišiel, kedy on hovorí o veciach, ktoré napríklad tu spochybnil útok na Roberta Fica. Spochybnil atentát na Roberta Fica tu pred chvíľou. Áno, tu v parlamente je chránený, môže to robiť. Svedčí to o ňom, pretože podľa neho mu nič nebolo, lebo on to videl, lebo on ako odborník to videl, že keď bol v lete na dovolenke, tak mal pekné prstíky. Počuli ste, čo povedal? Veď to je hrozné. Čiže mal by sa tu každý vyzliekať, že či má dostatočne viditeľné rany po tých štyroch ranách. Či je to dostatočne vidieť podľa poslanca Pročka. Čiže to sú také tie smiešne veci, ktoré ešte sa neposunuli ďalej a ktoré ja osobne nie som ochotný akceptovať práve preto, že tento typ politiky, ktorý produkovali samozrejme kolegovia, to niekam doviedli. Spomenul pána Lučanského. A povedal, že predsa Generálna prokuratúra vyšetrila len, že to bola samovražda. Ale ja hovorím o niečom inom. To je o tej prezumpcii neviny, i keď v tomto prípade si my dvaja musíme vyložiť, čo je prezumpcia neviny, čo sme mali na mysli a aj vy máte pravdu a ja som myslel niečo konkrétne. Pretože v tomto prípade hovoríme, že pán Lučanský bol vo väzbe nezákonne. Preto je štát zodpovedný za jeho smrť. Preto je pani Kolíková zodpovedná za jeho smrť. Pretože tam nikdy nemal byť. Keby v tej väzbe nebol, nedošlo by k samovražde. Nehovoriac o tom, že doteraz naozaj vyšetrené nebolo ten proces tých jeho zranení. Na rozdiel od pána Pročka a ostatných, ja som vo väzbe bol. V tej istej cele. Keď sa na ňu pozriete, tak hľadáte ten priestor, kde sa dá na tej papuči špotknúť a zlomiť si nadočnicový oblúk. Viete, to nie je úplne dostatočne dobre možné. Tam je proste malý priestor. A neexistuje tam taká tá hrana, pretože tam v zásade máte dvojposchodovú posteľ. Čiže ja hovorím o tom, že štát v rokoch 2020 – 2023 zneužíval svoju moc na to, aby svojich oponentov, napríklad v prípade pána Lučanského, ktorý povedal, že sa politizuje polícia, aby ich potrestal, umlčal a zavrel ich do väzby. Verím, že s tým nesúhlasíte, že toto by malo byť možné. Bez adekvátnych znalostí. Pretože jediný, kto svedčil v prípade pána Lučanského, bol jeden jediný kajúcnik a nič viac. Nikto iný to nepotvrdil. To znamená, presne ako ste mali možnosť vidieť rozsudok Najvyššieho súdu, a teraz to pani Hanuliaková spomínala, že čo sa dialo po roku 2020 – 2023. Áno, nezákonnosti sa diali. A postupne jednotlivé rozhodnutia súdu ukazujú, že to bol nezmysel. Postupne rozhodnutia súdu ukazujú, že jednotlivé kauzy, ktoré si predchádzajúca vláda vymyslela, boli nezmysel, lebo tie kauzy, o ktorých spomínali, také tie veľké, viete, že sa ukradlo tam, ukradlo sa, to sa nestíhalo nič. Veď ja som sa pýtal, kde je stíhanie Hradu, o ktorom sa hovorilo, že sa vlastne celý Hrad ukradol. Kde boli stíhania ďalších káuz, o ktorých sa tu vlastne vtedy hovorilo v roku 2015 až 2018? Žiadna z nich sa nestíhala. Preto sa zistilo, že to bol čistý politický výmysel. OK, môže byť súčasťou nejakej politickej hyperboly, ktorú radi používate, aby ste sa stali proste populárnejšími pre vašich voličov, že tu sa strašne niečo kradlo, ale na konci dňa ja som musel byť obvinený nie z káuz, že sa niečo ukradlo, ale že som mal tlačovú konferenciu, na ktorej som povedal, že Kiska je daňový podvodník. Za to som bol vo väzbe. Rozumiete ma? Čiže za žiadnu takú z tých káuz, ktoré vy tu hovoríte, že sa ukázalo tými konaniami, my sme nebojovali proti korupcii. Ja som nebol obvinený z korupcie. Ale bolo to o tom, že to je to zneužívanie toho systému. To, o čom tu dnes hovoríme, že chcete, aby niektorí mali viacej práv, pretože aj ich slová v podstate doviedli k tomu, že tu sa určite niečo muselo diať a my ich musíme všetkých odsúdiť. A na základe týchto vecí niektorí ľudia konkrétne zomierali. Samozrejme, tomu lacnejšiemu benzínu nebudem akože sa nejako širšie rozvádzať, čo povedal pán Pročko. Tak myslím si, že ste videli tabuľky a toto je tiež zaujímavé. Napriek tomu, že bolo jasné, že Slovensko je suverénne najlacnejšie, stále je v nafte v okolitých krajinách. A zásadne, nie trochu. A v benzíne takisto hrá medzi najlacnejšie krajiny v Európe. Vy ste urobili tlačové konferencie, začali ste tvrdiť, že to je drahé. A dúfali ste, že tak ako vám mediálni poradcovia hovoria, že poviem klamstvo von, veď to sa chytí. Budú to všetci hrať. Ale denné tabuľky ukazujú, že je to inak. Potom kritizujete vládu, že prijme opatrenie, aby sa neminula tá lacná tekutina, či už v podobe benzínu alebo nafty, aby ostala pre našich občanov Slovenska, že máme dvojité ceny pre cudzincov a pre Slovákov. To je ale aká schizofrénia. Na jednej strane tvrdíte, že sú drahé, a potom kritizujete naše opatrenie, že nie je európske, keď chránime náš trh, aby pre našich občanov ostalo čo najviac nafty a benzínu, že nútime cudzincov tankovať drahšie. A práve tu sa zachovala vláda tak presne, ako sa má. Napriek tomu, že ste kritizovali. A kto z vás robí presne to, čo ľudia vidia? Však povedala pani poslankyňa Juríková, že voliči nie sú hlúpi. Áno, presne tak, nie sú hlúpi. Preto vám na všetky vaše klamstvá neskočia. Pretože tu platí, že on vidí, keď príde na tú pumpu a keď vidí, koľko sa tankuje nafta v Poľsku alebo v Maďarsku alebo v Čechách alebo v Rakúsku, pochopiteľne. A toto je ten rozdielny prístup. Je to dobrý príklad na všetky tieto veci. Pánovi poslancovi Dostálovi. Pán poslanec Dostál, to, o čom hovoríte vy, boli politické procesy v 50. rokoch, ktoré s prezumpciou neviny nemali nič, pretože nie ten politický proces, jeho problém nebola prezumpcia neviny. Jeho problém boli vymyslené obvinenia. Presne také isté, ako boli v rokoch 2020 – 2023. Akurát, že počas 50. rokov na to doplatilo omnoho väčšie množstvo svojím životom. Áno, Milada Horáková a mnohí ďalší sú toho úplne zrejmým príkladom, ako vyzerá politická mašinéria. A keď si prečítate rozsudok Najvyššieho súdu o postupe pani Pamely Záleskej, tak to extrémne pripomína 50. roky. Ignorácie svedeckých výpovedí, ignorácie dôkazov. Vymazávanie všetkých dôkazov v prospech obvineného. To je presne to, čo ste spomenuli. My sme späť. Politické procesy z 50. rokov boli späť počas rokov 2020 – 2023. Úplne jednoznačne, prečítajte si, prosím, rozsudok Najvyššieho súdu a tam to budete vidieť, ako jeden sudca sa rozhodol, že zneužije svoju moc a nepripustí žiadny dôkaz, ktorý by bol v prospech, ktorý by oslobodzoval a ktorý to urobí. Najvyšší súd rozhodol o tom, že celý tento proces bol nezákonný. A to je rozhodujúce. To by mal byť výkričník aj pre vás, vážené dámy a páni v Progresívnom Slovensku, že to, čo hovoríte, nie je pravda, lebo jeden z vašich kolegov hlasoval napríklad za to, aby bol Robert Fico vzatý do väzby na základe vymysleného obvinenia. A dnes povie, že on to neľutuje, lebo to je správne. To je práve ten príklad o tom, že ako sa zneužíva moc a mali by ste to vedieť. Čiže myslím si, že v tej prezumpcii neviny jednak nás to všetkých učili. My sme približne rovnako… Trochu ste mladší, pán poslanec Dostál, ale faktom zostáva, že aj v komunistickej literatúre, lebo už sa potom menili skriptá. Alebo rovnako sme starí. A to je jedno. Proste neviem, kedy ste študovali právo. V mojom ročníku alebo neskôr? Ešte ste mali komunistické skriptá? Trochu neskôr. Dobre. Či platí, že aj tam aj všetky rozsudky, ktoré, všimnite, z komunistických čias, sú prísne anonymizované a nie tak ako dnes, že je B riaditeľ obchodnej spoločnosti, vymyslím si Oxion. Hej? Vyslovene anonymizované tak, aby nebolo možné určiť v rámci verejnosti, kto je ten, ktorý je v priebehu trestného konania. Až do jeho právoplatného odsúdenia, kedy sa stane samozrejme už odsúdeným a právoplatne odsúdeným páchateľom. Čiže o tomto som hovoril a absolútne s vami súhlasím, že komunistická sila zneužívala justíciu, to je nepochybné, najviac po roku 69, samozrejme, po federalizácii už to bolo výrazne menej a disidenti, najmä si všetci pamätáme v zásade trestný proces s Jánom Čarnogurským a doktorom Maňkom, ešte krátko pred revolúciou a jeho slávnu záverečnú reč, ktorú prednášal vlastne pred Mestským súdom v predvečer samotnej revolúcie. To si myslím, že sme všetci ako študenti práva na Internáte M. D. Jána počúvali, ale áno, ale toto sme predsa chceli, aby sa už nikdy nevrátilo. Toto sme chceli, aby sa nikdy nevrátilo, aby ten proces bol spravodlivý, aby každý mal umožnené, že sa môže naozaj brániť. Že ten prokurátor má vyhľadávať veci tak v prospech ako aj v neprospech rovnakou mierou a ukážte mi jeden prípad z rokov 2020 – 2023, kde prokurátor vyhľadal vec v prospech obvineného. Jeden prípad. A keď sme to núkali takým prokurátorom ako Repa, Šúrek, Harkabus, nič. Slepý a hluchý. Len zničiť, lebo to je ten pokyn. To je tá mašinéria, ktorá fungovala a na konci dňa tú vizitku samozrejme dala nakoniec rozsudok Najvyššieho súdu. A to je ten problém, pani poslankyňa Hanuliaková, ktorá sa vyjadrovala. Samozrejme, to je zase ten novinársky prístup a keby ste mali záujem naštudovať si, ako to presne bolo, aký ten môj výrok bol. Je to môj rozhovor s agentúrou TASR. Rok si nespomeniem, bude to možno Vianoce roku 2017, možno 16, kde znela otázka, koho budúci rok obviníme. A ja som odpovedal, no tak až budú dôkazy, tak toho obviníme. A tak nie, nie sú dôkazy, neobviníme nikoho. A to je celé, z čoho vznikol ten váš výrok, že hovorím, že korupcia neexistuje. Môžete si to prehrať a vtedy budete sama v sebe vedieť, že používam hyperbolu novinárov, ktorá je obľúbená, alebo si vypočujem realitu, že chcem vedieť fakt. A keď chcete teda porovnanie, tak v podstate za tých rokov 2020 – 2023 žiadny vysoký predstaviteľ SMER-u, ako vidíte aj ostatní, ktorí sú v iných stranách, nebol z tej korupcie, o ktorej hovoríte, obvinený. Ale teda odsúdený. Ale v prípade… No však obyčajne sme boli nezákonne, potom to bolo zrušené, hej? Boli oslobodení, pani poslankyňa Španíková. Pán Kováčik bol oslobodený, odsúdený nie je v ničom. Nie je odsúdený právoplatne v ničom. Sedí? Výborne. A to je o tej prezumpcii neviny. Vy by ste to hrozne chceli, že? Je to vaším celoživotným snom, vašou hroznou snahou, že konečne niekoho by som chcela zničiť, lebo mám nejaký iný komplex vo svojom živote, čoho sa mi nedostáva. Ale faktom zostáva a ten je neodškriepiteľný, pani poslankyňa, že ak niekto urobil stíhanie korupcie proti najvyšším predstaviteľom vlády, kvôli najvyšším predstaviteľom vlády a ktorý bol naozaj odsúdený a dokonca to boli ministri, tak to bol Tibor Gašpar, ktorý ako prezident Policajného zboru začal trestné stíhanie v kauze nástenkového tendra, ako iste viete. A aj ho dokončil počas toho, ako bol prezident. Aj boli obvinení dvaja ministri. Ja neviem, chvíľku ste boli vy, pán prezident, pán Spišiak, ja viem, ale prvé obvinenie a druhé obvinenie bolo naše. Čiže sa začalo vyšetrovať v 2008, skončilo sa v 2015, nasledovala obžaloba a nasledovalo odsúdenie. Dokonca traja ministri boli obvinení. Čiže nemôžete, a to je tá chyba pána Hlinu, ale on si nečíta fakty. Jeho fakty nezaujímajú. Má rád rozprávky. Platí, že áno. Aj Tibor Gašpar vyšetroval najvyššiu korupciu na najvyšších miestach a dokonca bol úspešný, pretože tí ľudia boli právoplatne odsúdení a dokonca vykonali tresty. Ale na to strašne radi zabúdate, aby ste mohli hovoriť, že počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. Počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. A to je ten základ, že zásadne sa vyšetrovala, prosím. Čo hovorí generálny prokurátor? Poprosím vás naozaj, pán minister, poslanci, budete reagovať na seba, ale naozaj… Pán generálny prokurátor povedal, že situácia s vyšetrením korupcie je podľa mňa zlá. Ale platí, že povedal o sebe, že vlastne prokuratúra je zodpovedná za dozor nad trestným konaním. To znamená, to bola kritika predovšetkým do svojho vnútra, že chcú omnoho viacej sa tomu venovať, pretože doterajšie obvinenia väčšinou skončili oslobodením. Zoberte si, ako končí Búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení, lebo ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejší na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí. Oslobodením. Zoberte si, ako končí búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení. Lebo, ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejšie na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí, ktorá týchto ľudí verejne v novinách odsúdila, by mala mať verejne viacej výhod, aby to mohli robiť ešte viacej a tú nenávisť šíriť ešte viacej. A to ja považujem za zásadný problém, ktorý, podľa mňa, sa tu v dnešnej dobe takýmto spôsobom vyskytuje. To znamená, musíme si uvedomiť, že všetci majú mať rovnaké práva. Vraciam sa k tomu bodu, aby som reagoval na všetky veci a k tomu, čo ste povedali vy, pani poslankyňa Števulová, že ten základný princíp, prečo sme proti, alebo prečo aj ja som proti, je, že táto skupina nemôže mať viac práv, pretože tu dochádza k zásadným zneužívaniam aj tých, ktoré už dodnes majú. A preto by mali mať všetci rovnaké práva, aby sa mohli brániť adekvátne voči takýmto útokom, ktoré častokrát bývajú nepravdivé, lebo história nás učí, že aj v prípade napríklad Búrky prichádza jeden oslobodzujúci rozsudok za druhým. Aj včera bol nejaký ďalší oslobodzujúci, teraz neviem úplne, v ktorej kauze, bol oslobodzujúci aj pán Martin Rybár. Pán advokát Martin Rybár, na ktorom si Čurillo si zgusli preto, lebo ich vytáčal. To bola tá jedna z tých vecí. Bol dva roky, 20 mesiacov, tuším 20 mesiacov vo väzbe, kde mu zničili zdravie a dnes ho súd oslobodil v tejto veci. Tak mi vysvetlite, v akej krajine sme to žili pod velením čurilovcov, špeciálnej prokuratúry a samozrejme niektorých sudcov Špeciálneho súdu. A to je práve ten problém, ktorý sa my snažíme odstrániť tými vecami, ktoré vy kritizujete. To vy kritizujete. A našim podaniam vyhovel Ústavný súd, ktorý jednoznačne povedal, že tieto napríklad ustanovenia Trestného zákona sú v rozpore s ústavou. Áno, iste. Prijali sme zákon, tu kolega Dušenka kritizoval, ktorý Ústavný súd povedal, že je protiústavný. To je ten systém kontrolných bŕzd a váh. Ja som presvedčený, že nie. On je presvedčený, že hej. Kto má viacej moci? Ústavný súd. A ja ho musím rešpektovať, lebo to je tak v poriadku. Nestalo sa to prvýkrát, rovnako ako zákony z diania OĽANO boli protiústavné, ktoré obmedzovali osobné slobody ľudí, ktorých nútili byť doma. Veď to Ústavný súd povedal. To znamená, že to je ten základný problém, že to je ten Ústavný súd, ktorý tu má byť a má to tu chrániť. A práve preto, aj v tomto prípade, budem proti tomu, aby niekto získaval nad rámec práv, ktoré má garantované ústavným zákonom, lepšie postavenie ako zvyšok spoločnosti, pretože to by bola zásadná nerovnováha. Na vaše vystúpenie deväť faktických prvá od

Za slovo. Čiže by som skúsil tak nevynechať tie jednotlivé veci. Pani poslankyňa Števulová, no veď stále o tom hovorím. Že vy chcete, aby niektorá skupina ľudí, dobre, nielen novinári, ale aj aktivisti, mali určité väčšie práva ako máte? O kom rozprávajú a na ktorého útočia? A ten sa podľa vás nemá mať možnosť adekvátne brániť a prenášate na neho rôzne povinnosti, ktoré by mali sťažiť prístup k spravodlivosti pre toho človeka, ktorého vy nazývate mocný. A to podľa čoho presne vieme? To znamená, sú určití ľudia, ktorí, dajme tomu, predstavme si tie vaše firmy, ktoré ste spomínali, tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného. Aj jeho Proste spomínali tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného, aj jeho osobné dane z príjmu, ktoré platí. Ale podľa vás by mal mať menšie práva ako niekto, kto dane, dajme tomu, neplatí alebo sa nepodieľa na tom štáte, ale zase má skvelú vyhriedeľku, ako hovoria naši bratia Česi, alebo teda vie dobre rozprávať a dobre niekomu nadávať a keď… A to si myslím, že je nevyvážené. Neviem úplne presne odpovedať na poznámku pani poslankyne Plavákovej. To asi súvisí s tým gold platingom, o ktorom to tu vy hovoríte, alebo pápežskejší ako pápež, keď by som to povedal po slovensky. Súvisí to s tým, že to je vlastne stanovisko Európskej únie a preto sa rešpektuje, že chcú, aby v týchto medzinárodných prvkoch niečo prebiehalo, ale my máme právo si rozhodnúť, ako to chceme na Slovensku, pretože podľa môjho názoru naozaj ešte tá naša demokracia nie je tak strašne ďaleko, aby sme si naozaj vážili jeden druhého a prevláda tu viacej tá nenávisť, v ktorej sa dopúšťame samozrejme kritiky, ktorá nie je úplne presná a radi používame lži a klamstvá. Voči útokom na nás, to znamená, vy ich používate veľmi radi, aj dneska tu nejaké zazneli, rád ich opravím aj pani poslankyňu Hanuliakovú. Určite sa k tomu ešte dostanem. Takže to sú jednotlivé veci, ktoré pre nás znamenajú, že musíme sa vrátiť do stavu, ktorý možno si aj pán poslanec Dostál bude pamätať ešte pred rokom 2010, kedy aj tá diskusia bola naozaj menej náročná na to, aby jeden musel žalovať druhého a aj novinári viacej zvažovali, že mali by sme sa pýtať druhej strany, mali by sme chcieť všetky informácie a nebudeme vypúšťať len hneď nejakú fikciu, ktorá sa nám hrozne hodí do plánu, aby sme opätovne mohli o niečo ďalej obviniť samozrejme SMER. A to je presne jedna z tých vecí. Vyjadril sa tu pán poslanec Pročko, ktorý už teda odišiel, kedy on hovorí o veciach, ktoré napríklad tu spochybnil útok na Roberta Fica. Spochybnil atentát na Roberta Fica tu pred chvíľou. Áno, tu v parlamente je chránený, môže to robiť. Svedčí to o ňom, pretože podľa neho mu nič nebolo, lebo on to videl, lebo on ako odborník to videl, že keď bol v lete na dovolenke, tak mal pekné prstíky. Počuli ste, čo povedal? Veď to je hrozné. Čiže mal by sa tu každý vyzliekať, že či má dostatočne viditeľné rany po tých štyroch ranách. Či je to dostatočne vidieť podľa poslanca Pročka. Čiže to sú také tie smiešne veci, ktoré ešte sa neposunuli ďalej a ktoré ja osobne nie som ochotný akceptovať práve preto, že tento typ politiky, ktorý produkovali samozrejme kolegovia, to niekam doviedli. Spomenul pána Lučanského. A povedal, že predsa Generálna prokuratúra vyšetrila len, že to bola samovražda. Ale ja hovorím o niečom inom. To je o tej prezumpcii neviny, i keď v tomto prípade si my dvaja musíme vyložiť, čo je prezumpcia neviny, čo sme mali na mysli a aj vy máte pravdu a ja som myslel niečo konkrétne. Pretože v tomto prípade hovoríme, že pán Lučanský bol vo väzbe nezákonne. Preto je štát zodpovedný za jeho smrť. Preto je pani Kolíková zodpovedná za jeho smrť. Pretože tam nikdy nemal byť. Keby v tej väzbe nebol, nedošlo by k samovražde. Nehovoriac o tom, že doteraz naozaj vyšetrené nebolo ten proces tých jeho zranení. Na rozdiel od pána Pročka a ostatných, ja som vo väzbe bol. V tej istej cele. Keď sa na ňu pozriete, tak hľadáte ten priestor, kde sa dá na tej papuči špotknúť a zlomiť si nadočnicový oblúk. Viete, to nie je úplne dostatočne dobre možné. Tam je proste malý priestor. A neexistuje tam taká tá hrana, pretože tam v zásade máte dvojposchodovú posteľ. Čiže ja hovorím o tom, že štát v rokoch 2020 – 2023 zneužíval svoju moc na to, aby svojich oponentov, napríklad v prípade pána Lučanského, ktorý povedal, že sa politizuje polícia, aby ich potrestal, umlčal a zavrel ich do väzby. Verím, že s tým nesúhlasíte, že toto by malo byť možné. Bez adekvátnych znalostí. Pretože jediný, kto svedčil v prípade pána Lučanského, bol jeden jediný kajúcnik a nič viac. Nikto iný to nepotvrdil. To znamená, presne ako ste mali možnosť vidieť rozsudok Najvyššieho súdu, a teraz to pani Hanuliaková spomínala, že čo sa dialo po roku 2020 – 2023. Áno, nezákonnosti sa diali. A postupne jednotlivé rozhodnutia súdu ukazujú, že to bol nezmysel. Postupne rozhodnutia súdu ukazujú, že jednotlivé kauzy, ktoré si predchádzajúca vláda vymyslela, boli nezmysel, lebo tie kauzy, o ktorých spomínali, také tie veľké, viete, že sa ukradlo tam, ukradlo sa, to sa nestíhalo nič. Veď ja som sa pýtal, kde je stíhanie Hradu, o ktorom sa hovorilo, že sa vlastne celý Hrad ukradol. Kde boli stíhania ďalších káuz, o ktorých sa tu vlastne vtedy hovorilo v roku 2015 až 2018? Žiadna z nich sa nestíhala. Preto sa zistilo, že to bol čistý politický výmysel. OK, môže byť súčasťou nejakej politickej hyperboly, ktorú radi používate, aby ste sa stali proste populárnejšími pre vašich voličov, že tu sa strašne niečo kradlo, ale na konci dňa ja som musel byť obvinený nie z káuz, že sa niečo ukradlo, ale že som mal tlačovú konferenciu, na ktorej som povedal, že Kiska je daňový podvodník. Za to som bol vo väzbe. Rozumiete ma? Čiže za žiadnu takú z tých káuz, ktoré vy tu hovoríte, že sa ukázalo tými konaniami, my sme nebojovali proti korupcii. Ja som nebol obvinený z korupcie. Ale bolo to o tom, že to je to zneužívanie toho systému. To, o čom tu dnes hovoríme, že chcete, aby niektorí mali viacej práv, pretože aj ich slová v podstate doviedli k tomu, že tu sa určite niečo muselo diať a my ich musíme všetkých odsúdiť. A na základe týchto vecí niektorí ľudia konkrétne zomierali. Samozrejme, tomu lacnejšiemu benzínu nebudem akože sa nejako širšie rozvádzať, čo povedal pán Pročko. Tak myslím si, že ste videli tabuľky a toto je tiež zaujímavé. Napriek tomu, že bolo jasné, že Slovensko je suverénne najlacnejšie, stále je v nafte v okolitých krajinách. A zásadne, nie trochu. A v benzíne takisto hrá medzi najlacnejšie krajiny v Európe. Vy ste urobili tlačové konferencie, začali ste tvrdiť, že to je drahé. A dúfali ste, že tak ako vám mediálni poradcovia hovoria, že poviem klamstvo von, veď to sa chytí. Budú to všetci hrať. Ale denné tabuľky ukazujú, že je to inak. Potom kritizujete vládu, že prijme opatrenie, aby sa neminula tá lacná tekutina, či už v podobe benzínu alebo nafty, aby ostala pre našich občanov Slovenska, že máme dvojité ceny pre cudzincov a pre Slovákov. To je ale aká schizofrénia. Na jednej strane tvrdíte, že sú drahé, a potom kritizujete naše opatrenie, že nie je európske, keď chránime náš trh, aby pre našich občanov ostalo čo najviac nafty a benzínu, že nútime cudzincov tankovať drahšie. A práve tu sa zachovala vláda tak presne, ako sa má. Napriek tomu, že ste kritizovali. A kto z vás robí presne to, čo ľudia vidia? Však povedala pani poslankyňa Juríková, že voliči nie sú hlúpi. Áno, presne tak, nie sú hlúpi. Preto vám na všetky vaše klamstvá neskočia. Pretože tu platí, že on vidí, keď príde na tú pumpu a keď vidí, koľko sa tankuje nafta v Poľsku alebo v Maďarsku alebo v Čechách alebo v Rakúsku, pochopiteľne. A toto je ten rozdielny prístup. Je to dobrý príklad na všetky tieto veci. Pánovi poslancovi Dostálovi. Pán poslanec Dostál, to, o čom hovoríte vy, boli politické procesy v 50. rokoch, ktoré s prezumpciou neviny nemali nič, pretože nie ten politický proces, jeho problém nebola prezumpcia neviny. Jeho problém boli vymyslené obvinenia. Presne také isté, ako boli v rokoch 2020 – 2023. Akurát, že počas 50. rokov na to doplatilo omnoho väčšie množstvo svojím životom. Áno, Milada Horáková a mnohí ďalší sú toho úplne zrejmým príkladom, ako vyzerá politická mašinéria. A keď si prečítate rozsudok Najvyššieho súdu o postupe pani Pamely Záleskej, tak to extrémne pripomína 50. roky. Ignorácie svedeckých výpovedí, ignorácie dôkazov. Vymazávanie všetkých dôkazov v prospech obvineného. To je presne to, čo ste spomenuli. My sme späť. Politické procesy z 50. rokov boli späť počas rokov 2020 – 2023. Úplne jednoznačne, prečítajte si, prosím, rozsudok Najvyššieho súdu a tam to budete vidieť, ako jeden sudca sa rozhodol, že zneužije svoju moc a nepripustí žiadny dôkaz, ktorý by bol v prospech, ktorý by oslobodzoval a ktorý to urobí. Najvyšší súd rozhodol o tom, že celý tento proces bol nezákonný. A to je rozhodujúce. To by mal byť výkričník aj pre vás, vážené dámy a páni v Progresívnom Slovensku, že to, čo hovoríte, nie je pravda, lebo jeden z vašich kolegov hlasoval napríklad za to, aby bol Robert Fico vzatý do väzby na základe vymysleného obvinenia. A dnes povie, že on to neľutuje, lebo to je správne. To je práve ten príklad o tom, že ako sa zneužíva moc a mali by ste to vedieť. Čiže myslím si, že v tej prezumpcii neviny jednak nás to všetkých učili. My sme približne rovnako… Trochu ste mladší, pán poslanec Dostál, ale faktom zostáva, že aj v komunistickej literatúre, lebo už sa potom menili skriptá. Alebo rovnako sme starí. A to je jedno. Proste neviem, kedy ste študovali právo. V mojom ročníku alebo neskôr? Ešte ste mali komunistické skriptá? Trochu neskôr. Dobre. Či platí, že aj tam aj všetky rozsudky, ktoré, všimnite, z komunistických čias, sú prísne anonymizované a nie tak ako dnes, že je B riaditeľ obchodnej spoločnosti, vymyslím si Oxion. Hej? Vyslovene anonymizované tak, aby nebolo možné určiť v rámci verejnosti, kto je ten, ktorý je v priebehu trestného konania. Až do jeho právoplatného odsúdenia, kedy sa stane samozrejme už odsúdeným a právoplatne odsúdeným páchateľom. Čiže o tomto som hovoril a absolútne s vami súhlasím, že komunistická sila zneužívala justíciu, to je nepochybné, najviac po roku 69, samozrejme, po federalizácii už to bolo výrazne menej a disidenti, najmä si všetci pamätáme v zásade trestný proces s Jánom Čarnogurským a doktorom Maňkom, ešte krátko pred revolúciou a jeho slávnu záverečnú reč, ktorú prednášal vlastne pred Mestským súdom v predvečer samotnej revolúcie. To si myslím, že sme všetci ako študenti práva na Internáte M. D. Jána počúvali, ale áno, ale toto sme predsa chceli, aby sa už nikdy nevrátilo. Toto sme chceli, aby sa nikdy nevrátilo, aby ten proces bol spravodlivý, aby každý mal umožnené, že sa môže naozaj brániť. Že ten prokurátor má vyhľadávať veci tak v prospech ako aj v neprospech rovnakou mierou a ukážte mi jeden prípad z rokov 2020 – 2023, kde prokurátor vyhľadal vec v prospech obvineného. Jeden prípad. A keď sme to núkali takým prokurátorom ako Repa, Šúrek, Harkabus, nič. Slepý a hluchý. Len zničiť, lebo to je ten pokyn. To je tá mašinéria, ktorá fungovala a na konci dňa tú vizitku samozrejme dala nakoniec rozsudok Najvyššieho súdu. A to je ten problém, pani poslankyňa Hanuliaková, ktorá sa vyjadrovala. Samozrejme, to je zase ten novinársky prístup a keby ste mali záujem naštudovať si, ako to presne bolo, aký ten môj výrok bol. Je to môj rozhovor s agentúrou TASR. Rok si nespomeniem, bude to možno Vianoce roku 2017, možno 16, kde znela otázka, koho budúci rok obviníme. A ja som odpovedal, no tak až budú dôkazy, tak toho obviníme. A tak nie, nie sú dôkazy, neobviníme nikoho. A to je celé, z čoho vznikol ten váš výrok, že hovorím, že korupcia neexistuje. Môžete si to prehrať a vtedy budete sama v sebe vedieť, že používam hyperbolu novinárov, ktorá je obľúbená, alebo si vypočujem realitu, že chcem vedieť fakt. A keď chcete teda porovnanie, tak v podstate za tých rokov 2020 – 2023 žiadny vysoký predstaviteľ SMER-u, ako vidíte aj ostatní, ktorí sú v iných stranách, nebol z tej korupcie, o ktorej hovoríte, obvinený. Ale teda odsúdený. Ale v prípade… No však obyčajne sme boli nezákonne, potom to bolo zrušené, hej? Boli oslobodení, pani poslankyňa Španíková. Pán Kováčik bol oslobodený, odsúdený nie je v ničom. Nie je odsúdený právoplatne v ničom. Sedí? Výborne. A to je o tej prezumpcii neviny. Vy by ste to hrozne chceli, že? Je to vaším celoživotným snom, vašou hroznou snahou, že konečne niekoho by som chcela zničiť, lebo mám nejaký iný komplex vo svojom živote, čoho sa mi nedostáva. Ale faktom zostáva a ten je neodškriepiteľný, pani poslankyňa, že ak niekto urobil stíhanie korupcie proti najvyšším predstaviteľom vlády, kvôli najvyšším predstaviteľom vlády a ktorý bol naozaj odsúdený a dokonca to boli ministri, tak to bol Tibor Gašpar, ktorý ako prezident Policajného zboru začal trestné stíhanie v kauze nástenkového tendra, ako iste viete. A aj ho dokončil počas toho, ako bol prezident. Aj boli obvinení dvaja ministri. Ja neviem, chvíľku ste boli vy, pán prezident, pán Spišiak, ja viem, ale prvé obvinenie a druhé obvinenie bolo naše. Čiže sa začalo vyšetrovať v 2008, skončilo sa v 2015, nasledovala obžaloba a nasledovalo odsúdenie. Dokonca traja ministri boli obvinení. Čiže nemôžete, a to je tá chyba pána Hlinu, ale on si nečíta fakty. Jeho fakty nezaujímajú. Má rád rozprávky. Platí, že áno. Aj Tibor Gašpar vyšetroval najvyššiu korupciu na najvyšších miestach a dokonca bol úspešný, pretože tí ľudia boli právoplatne odsúdení a dokonca vykonali tresty. Ale na to strašne radi zabúdate, aby ste mohli hovoriť, že počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. Počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. A to je ten základ, že zásadne sa vyšetrovala, prosím. Čo hovorí generálny prokurátor? Poprosím vás naozaj, pán minister, poslanci, budete reagovať na seba, ale naozaj… Pán generálny prokurátor povedal, že situácia s vyšetrením korupcie je podľa mňa zlá. Ale platí, že povedal o sebe, že vlastne prokuratúra je zodpovedná za dozor nad trestným konaním. To znamená, to bola kritika predovšetkým do svojho vnútra, že chcú omnoho viacej sa tomu venovať, pretože doterajšie obvinenia väčšinou skončili oslobodením. Zoberte si, ako končí Búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení, lebo ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejší na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí. Oslobodením. Zoberte si, ako končí búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení. Lebo, ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejšie na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí, ktorá týchto ľudí verejne v novinách odsúdila, by mala mať verejne viacej výhod, aby to mohli robiť ešte viacej a tú nenávisť šíriť ešte viacej. A to ja považujem za zásadný problém, ktorý, podľa mňa, sa tu v dnešnej dobe takýmto spôsobom vyskytuje. To znamená, musíme si uvedomiť, že všetci majú mať rovnaké práva. Vraciam sa k tomu bodu, aby som reagoval na všetky veci a k tomu, čo ste povedali vy, pani poslankyňa Števulová, že ten základný princíp, prečo sme proti, alebo prečo aj ja som proti, je, že táto skupina nemôže mať viac práv, pretože tu dochádza k zásadným zneužívaniam aj tých, ktoré už dodnes majú. A preto by mali mať všetci rovnaké práva, aby sa mohli brániť adekvátne voči takýmto útokom, ktoré častokrát bývajú nepravdivé, lebo história nás učí, že aj v prípade napríklad Búrky prichádza jeden oslobodzujúci rozsudok za druhým. Aj včera bol nejaký ďalší oslobodzujúci, teraz neviem úplne, v ktorej kauze, bol oslobodzujúci aj pán Martin Rybár. Pán advokát Martin Rybár, na ktorom si Čurillo si zgusli preto, lebo ich vytáčal. To bola tá jedna z tých vecí. Bol dva roky, 20 mesiacov, tuším 20 mesiacov vo väzbe, kde mu zničili zdravie a dnes ho súd oslobodil v tejto veci. Tak mi vysvetlite, v akej krajine sme to žili pod velením čurilovcov, špeciálnej prokuratúry a samozrejme niektorých sudcov Špeciálneho súdu. A to je práve ten problém, ktorý sa my snažíme odstrániť tými vecami, ktoré vy kritizujete. To vy kritizujete. A našim podaniam vyhovel Ústavný súd, ktorý jednoznačne povedal, že tieto napríklad ustanovenia Trestného zákona sú v rozpore s ústavou. Áno, iste. Prijali sme zákon, tu kolega Dušenka kritizoval, ktorý Ústavný súd povedal, že je protiústavný. To je ten systém kontrolných bŕzd a váh. Ja som presvedčený, že nie. On je presvedčený, že hej. Kto má viacej moci? Ústavný súd. A ja ho musím rešpektovať, lebo to je tak v poriadku. Nestalo sa to prvýkrát, rovnako ako zákony z diania OĽANO boli protiústavné, ktoré obmedzovali osobné slobody ľudí, ktorých nútili byť doma. Veď to Ústavný súd povedal. To znamená, že to je ten základný problém, že to je ten Ústavný súd, ktorý tu má byť a má to tu chrániť. A práve preto, aj v tomto prípade, budem proti tomu, aby niekto získaval nad rámec práv, ktoré má garantované ústavným zákonom, lepšie postavenie ako zvyšok spoločnosti, pretože to by bola zásadná nerovnováha. Na vaše vystúpenie deväť faktických prvá od

Za slovo. Čiže by som skúsil tak nevynechať tie jednotlivé veci. Pani poslankyňa Števulová, no veď stále o tom hovorím. Že vy chcete, aby niektorá skupina ľudí, dobre, nielen novinári, ale aj aktivisti, mali určité väčšie práva ako máte? O kom rozprávajú a na ktorého útočia? A ten sa podľa vás nemá mať možnosť adekvátne brániť a prenášate na neho rôzne povinnosti, ktoré by mali sťažiť prístup k spravodlivosti pre toho človeka, ktorého vy nazývate mocný. A to podľa čoho presne vieme? To znamená, sú určití ľudia, ktorí, dajme tomu, predstavme si tie vaše firmy, ktoré ste spomínali, tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného. Aj jeho Proste spomínali tie veľké. Že, ktoré odvádzajú veľké dane do tohto štátu. V podstate živia aj politikov zo svojich najväčších daní, pretože ich pomer platenia daní je dramaticky vyšší ako u kohokoľvek bežného, aj jeho osobné dane z príjmu, ktoré platí. Ale podľa vás by mal mať menšie práva ako niekto, kto dane, dajme tomu, neplatí alebo sa nepodieľa na tom štáte, ale zase má skvelú vyhriedeľku, ako hovoria naši bratia Česi, alebo teda vie dobre rozprávať a dobre niekomu nadávať a keď… A to si myslím, že je nevyvážené. Neviem úplne presne odpovedať na poznámku pani poslankyne Plavákovej. To asi súvisí s tým gold platingom, o ktorom to tu vy hovoríte, alebo pápežskejší ako pápež, keď by som to povedal po slovensky. Súvisí to s tým, že to je vlastne stanovisko Európskej únie a preto sa rešpektuje, že chcú, aby v týchto medzinárodných prvkoch niečo prebiehalo, ale my máme právo si rozhodnúť, ako to chceme na Slovensku, pretože podľa môjho názoru naozaj ešte tá naša demokracia nie je tak strašne ďaleko, aby sme si naozaj vážili jeden druhého a prevláda tu viacej tá nenávisť, v ktorej sa dopúšťame samozrejme kritiky, ktorá nie je úplne presná a radi používame lži a klamstvá. Voči útokom na nás, to znamená, vy ich používate veľmi radi, aj dneska tu nejaké zazneli, rád ich opravím aj pani poslankyňu Hanuliakovú. Určite sa k tomu ešte dostanem. Takže to sú jednotlivé veci, ktoré pre nás znamenajú, že musíme sa vrátiť do stavu, ktorý možno si aj pán poslanec Dostál bude pamätať ešte pred rokom 2010, kedy aj tá diskusia bola naozaj menej náročná na to, aby jeden musel žalovať druhého a aj novinári viacej zvažovali, že mali by sme sa pýtať druhej strany, mali by sme chcieť všetky informácie a nebudeme vypúšťať len hneď nejakú fikciu, ktorá sa nám hrozne hodí do plánu, aby sme opätovne mohli o niečo ďalej obviniť samozrejme SMER. A to je presne jedna z tých vecí. Vyjadril sa tu pán poslanec Pročko, ktorý už teda odišiel, kedy on hovorí o veciach, ktoré napríklad tu spochybnil útok na Roberta Fica. Spochybnil atentát na Roberta Fica tu pred chvíľou. Áno, tu v parlamente je chránený, môže to robiť. Svedčí to o ňom, pretože podľa neho mu nič nebolo, lebo on to videl, lebo on ako odborník to videl, že keď bol v lete na dovolenke, tak mal pekné prstíky. Počuli ste, čo povedal? Veď to je hrozné. Čiže mal by sa tu každý vyzliekať, že či má dostatočne viditeľné rany po tých štyroch ranách. Či je to dostatočne vidieť podľa poslanca Pročka. Čiže to sú také tie smiešne veci, ktoré ešte sa neposunuli ďalej a ktoré ja osobne nie som ochotný akceptovať práve preto, že tento typ politiky, ktorý produkovali samozrejme kolegovia, to niekam doviedli. Spomenul pána Lučanského. A povedal, že predsa Generálna prokuratúra vyšetrila len, že to bola samovražda. Ale ja hovorím o niečom inom. To je o tej prezumpcii neviny, i keď v tomto prípade si my dvaja musíme vyložiť, čo je prezumpcia neviny, čo sme mali na mysli a aj vy máte pravdu a ja som myslel niečo konkrétne. Pretože v tomto prípade hovoríme, že pán Lučanský bol vo väzbe nezákonne. Preto je štát zodpovedný za jeho smrť. Preto je pani Kolíková zodpovedná za jeho smrť. Pretože tam nikdy nemal byť. Keby v tej väzbe nebol, nedošlo by k samovražde. Nehovoriac o tom, že doteraz naozaj vyšetrené nebolo ten proces tých jeho zranení. Na rozdiel od pána Pročka a ostatných, ja som vo väzbe bol. V tej istej cele. Keď sa na ňu pozriete, tak hľadáte ten priestor, kde sa dá na tej papuči špotknúť a zlomiť si nadočnicový oblúk. Viete, to nie je úplne dostatočne dobre možné. Tam je proste malý priestor. A neexistuje tam taká tá hrana, pretože tam v zásade máte dvojposchodovú posteľ. Čiže ja hovorím o tom, že štát v rokoch 2020 – 2023 zneužíval svoju moc na to, aby svojich oponentov, napríklad v prípade pána Lučanského, ktorý povedal, že sa politizuje polícia, aby ich potrestal, umlčal a zavrel ich do väzby. Verím, že s tým nesúhlasíte, že toto by malo byť možné. Bez adekvátnych znalostí. Pretože jediný, kto svedčil v prípade pána Lučanského, bol jeden jediný kajúcnik a nič viac. Nikto iný to nepotvrdil. To znamená, presne ako ste mali možnosť vidieť rozsudok Najvyššieho súdu, a teraz to pani Hanuliaková spomínala, že čo sa dialo po roku 2020 – 2023. Áno, nezákonnosti sa diali. A postupne jednotlivé rozhodnutia súdu ukazujú, že to bol nezmysel. Postupne rozhodnutia súdu ukazujú, že jednotlivé kauzy, ktoré si predchádzajúca vláda vymyslela, boli nezmysel, lebo tie kauzy, o ktorých spomínali, také tie veľké, viete, že sa ukradlo tam, ukradlo sa, to sa nestíhalo nič. Veď ja som sa pýtal, kde je stíhanie Hradu, o ktorom sa hovorilo, že sa vlastne celý Hrad ukradol. Kde boli stíhania ďalších káuz, o ktorých sa tu vlastne vtedy hovorilo v roku 2015 až 2018? Žiadna z nich sa nestíhala. Preto sa zistilo, že to bol čistý politický výmysel. OK, môže byť súčasťou nejakej politickej hyperboly, ktorú radi používate, aby ste sa stali proste populárnejšími pre vašich voličov, že tu sa strašne niečo kradlo, ale na konci dňa ja som musel byť obvinený nie z káuz, že sa niečo ukradlo, ale že som mal tlačovú konferenciu, na ktorej som povedal, že Kiska je daňový podvodník. Za to som bol vo väzbe. Rozumiete ma? Čiže za žiadnu takú z tých káuz, ktoré vy tu hovoríte, že sa ukázalo tými konaniami, my sme nebojovali proti korupcii. Ja som nebol obvinený z korupcie. Ale bolo to o tom, že to je to zneužívanie toho systému. To, o čom tu dnes hovoríme, že chcete, aby niektorí mali viacej práv, pretože aj ich slová v podstate doviedli k tomu, že tu sa určite niečo muselo diať a my ich musíme všetkých odsúdiť. A na základe týchto vecí niektorí ľudia konkrétne zomierali. Samozrejme, tomu lacnejšiemu benzínu nebudem akože sa nejako širšie rozvádzať, čo povedal pán Pročko. Tak myslím si, že ste videli tabuľky a toto je tiež zaujímavé. Napriek tomu, že bolo jasné, že Slovensko je suverénne najlacnejšie, stále je v nafte v okolitých krajinách. A zásadne, nie trochu. A v benzíne takisto hrá medzi najlacnejšie krajiny v Európe. Vy ste urobili tlačové konferencie, začali ste tvrdiť, že to je drahé. A dúfali ste, že tak ako vám mediálni poradcovia hovoria, že poviem klamstvo von, veď to sa chytí. Budú to všetci hrať. Ale denné tabuľky ukazujú, že je to inak. Potom kritizujete vládu, že prijme opatrenie, aby sa neminula tá lacná tekutina, či už v podobe benzínu alebo nafty, aby ostala pre našich občanov Slovenska, že máme dvojité ceny pre cudzincov a pre Slovákov. To je ale aká schizofrénia. Na jednej strane tvrdíte, že sú drahé, a potom kritizujete naše opatrenie, že nie je európske, keď chránime náš trh, aby pre našich občanov ostalo čo najviac nafty a benzínu, že nútime cudzincov tankovať drahšie. A práve tu sa zachovala vláda tak presne, ako sa má. Napriek tomu, že ste kritizovali. A kto z vás robí presne to, čo ľudia vidia? Však povedala pani poslankyňa Juríková, že voliči nie sú hlúpi. Áno, presne tak, nie sú hlúpi. Preto vám na všetky vaše klamstvá neskočia. Pretože tu platí, že on vidí, keď príde na tú pumpu a keď vidí, koľko sa tankuje nafta v Poľsku alebo v Maďarsku alebo v Čechách alebo v Rakúsku, pochopiteľne. A toto je ten rozdielny prístup. Je to dobrý príklad na všetky tieto veci. Pánovi poslancovi Dostálovi. Pán poslanec Dostál, to, o čom hovoríte vy, boli politické procesy v 50. rokoch, ktoré s prezumpciou neviny nemali nič, pretože nie ten politický proces, jeho problém nebola prezumpcia neviny. Jeho problém boli vymyslené obvinenia. Presne také isté, ako boli v rokoch 2020 – 2023. Akurát, že počas 50. rokov na to doplatilo omnoho väčšie množstvo svojím životom. Áno, Milada Horáková a mnohí ďalší sú toho úplne zrejmým príkladom, ako vyzerá politická mašinéria. A keď si prečítate rozsudok Najvyššieho súdu o postupe pani Pamely Záleskej, tak to extrémne pripomína 50. roky. Ignorácie svedeckých výpovedí, ignorácie dôkazov. Vymazávanie všetkých dôkazov v prospech obvineného. To je presne to, čo ste spomenuli. My sme späť. Politické procesy z 50. rokov boli späť počas rokov 2020 – 2023. Úplne jednoznačne, prečítajte si, prosím, rozsudok Najvyššieho súdu a tam to budete vidieť, ako jeden sudca sa rozhodol, že zneužije svoju moc a nepripustí žiadny dôkaz, ktorý by bol v prospech, ktorý by oslobodzoval a ktorý to urobí. Najvyšší súd rozhodol o tom, že celý tento proces bol nezákonný. A to je rozhodujúce. To by mal byť výkričník aj pre vás, vážené dámy a páni v Progresívnom Slovensku, že to, čo hovoríte, nie je pravda, lebo jeden z vašich kolegov hlasoval napríklad za to, aby bol Robert Fico vzatý do väzby na základe vymysleného obvinenia. A dnes povie, že on to neľutuje, lebo to je správne. To je práve ten príklad o tom, že ako sa zneužíva moc a mali by ste to vedieť. Čiže myslím si, že v tej prezumpcii neviny jednak nás to všetkých učili. My sme približne rovnako… Trochu ste mladší, pán poslanec Dostál, ale faktom zostáva, že aj v komunistickej literatúre, lebo už sa potom menili skriptá. Alebo rovnako sme starí. A to je jedno. Proste neviem, kedy ste študovali právo. V mojom ročníku alebo neskôr? Ešte ste mali komunistické skriptá? Trochu neskôr. Dobre. Či platí, že aj tam aj všetky rozsudky, ktoré, všimnite, z komunistických čias, sú prísne anonymizované a nie tak ako dnes, že je B riaditeľ obchodnej spoločnosti, vymyslím si Oxion. Hej? Vyslovene anonymizované tak, aby nebolo možné určiť v rámci verejnosti, kto je ten, ktorý je v priebehu trestného konania. Až do jeho právoplatného odsúdenia, kedy sa stane samozrejme už odsúdeným a právoplatne odsúdeným páchateľom. Čiže o tomto som hovoril a absolútne s vami súhlasím, že komunistická sila zneužívala justíciu, to je nepochybné, najviac po roku 69, samozrejme, po federalizácii už to bolo výrazne menej a disidenti, najmä si všetci pamätáme v zásade trestný proces s Jánom Čarnogurským a doktorom Maňkom, ešte krátko pred revolúciou a jeho slávnu záverečnú reč, ktorú prednášal vlastne pred Mestským súdom v predvečer samotnej revolúcie. To si myslím, že sme všetci ako študenti práva na Internáte M. D. Jána počúvali, ale áno, ale toto sme predsa chceli, aby sa už nikdy nevrátilo. Toto sme chceli, aby sa nikdy nevrátilo, aby ten proces bol spravodlivý, aby každý mal umožnené, že sa môže naozaj brániť. Že ten prokurátor má vyhľadávať veci tak v prospech ako aj v neprospech rovnakou mierou a ukážte mi jeden prípad z rokov 2020 – 2023, kde prokurátor vyhľadal vec v prospech obvineného. Jeden prípad. A keď sme to núkali takým prokurátorom ako Repa, Šúrek, Harkabus, nič. Slepý a hluchý. Len zničiť, lebo to je ten pokyn. To je tá mašinéria, ktorá fungovala a na konci dňa tú vizitku samozrejme dala nakoniec rozsudok Najvyššieho súdu. A to je ten problém, pani poslankyňa Hanuliaková, ktorá sa vyjadrovala. Samozrejme, to je zase ten novinársky prístup a keby ste mali záujem naštudovať si, ako to presne bolo, aký ten môj výrok bol. Je to môj rozhovor s agentúrou TASR. Rok si nespomeniem, bude to možno Vianoce roku 2017, možno 16, kde znela otázka, koho budúci rok obviníme. A ja som odpovedal, no tak až budú dôkazy, tak toho obviníme. A tak nie, nie sú dôkazy, neobviníme nikoho. A to je celé, z čoho vznikol ten váš výrok, že hovorím, že korupcia neexistuje. Môžete si to prehrať a vtedy budete sama v sebe vedieť, že používam hyperbolu novinárov, ktorá je obľúbená, alebo si vypočujem realitu, že chcem vedieť fakt. A keď chcete teda porovnanie, tak v podstate za tých rokov 2020 – 2023 žiadny vysoký predstaviteľ SMER-u, ako vidíte aj ostatní, ktorí sú v iných stranách, nebol z tej korupcie, o ktorej hovoríte, obvinený. Ale teda odsúdený. Ale v prípade… No však obyčajne sme boli nezákonne, potom to bolo zrušené, hej? Boli oslobodení, pani poslankyňa Španíková. Pán Kováčik bol oslobodený, odsúdený nie je v ničom. Nie je odsúdený právoplatne v ničom. Sedí? Výborne. A to je o tej prezumpcii neviny. Vy by ste to hrozne chceli, že? Je to vaším celoživotným snom, vašou hroznou snahou, že konečne niekoho by som chcela zničiť, lebo mám nejaký iný komplex vo svojom živote, čoho sa mi nedostáva. Ale faktom zostáva a ten je neodškriepiteľný, pani poslankyňa, že ak niekto urobil stíhanie korupcie proti najvyšším predstaviteľom vlády, kvôli najvyšším predstaviteľom vlády a ktorý bol naozaj odsúdený a dokonca to boli ministri, tak to bol Tibor Gašpar, ktorý ako prezident Policajného zboru začal trestné stíhanie v kauze nástenkového tendra, ako iste viete. A aj ho dokončil počas toho, ako bol prezident. Aj boli obvinení dvaja ministri. Ja neviem, chvíľku ste boli vy, pán prezident, pán Spišiak, ja viem, ale prvé obvinenie a druhé obvinenie bolo naše. Čiže sa začalo vyšetrovať v 2008, skončilo sa v 2015, nasledovala obžaloba a nasledovalo odsúdenie. Dokonca traja ministri boli obvinení. Čiže nemôžete, a to je tá chyba pána Hlinu, ale on si nečíta fakty. Jeho fakty nezaujímajú. Má rád rozprávky. Platí, že áno. Aj Tibor Gašpar vyšetroval najvyššiu korupciu na najvyšších miestach a dokonca bol úspešný, pretože tí ľudia boli právoplatne odsúdení a dokonca vykonali tresty. Ale na to strašne radi zabúdate, aby ste mohli hovoriť, že počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. Počas SMER-u sa korupcia nevyšetrovala. A to je ten základ, že zásadne sa vyšetrovala, prosím. Čo hovorí generálny prokurátor? Poprosím vás naozaj, pán minister, poslanci, budete reagovať na seba, ale naozaj… Pán generálny prokurátor povedal, že situácia s vyšetrením korupcie je podľa mňa zlá. Ale platí, že povedal o sebe, že vlastne prokuratúra je zodpovedná za dozor nad trestným konaním. To znamená, to bola kritika predovšetkým do svojho vnútra, že chcú omnoho viacej sa tomu venovať, pretože doterajšie obvinenia väčšinou skončili oslobodením. Zoberte si, ako končí Búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení, lebo ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejší na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí. Oslobodením. Zoberte si, ako končí búrka. A najhoršie na tom všetkom je, vážené dámy, špeciálne vo vašom prípade, že vám je úplne jedno, že tí ľudia boli týraní vo väzbách. To, že sú teraz oslobodení. Lebo, ak by vám to jedno nebolo, boli by ste citlivejšie na to, čo dnes hovoríme o tom, že určitá skupina ľudí, ktorá týchto ľudí verejne v novinách odsúdila, by mala mať verejne viacej výhod, aby to mohli robiť ešte viacej a tú nenávisť šíriť ešte viacej. A to ja považujem za zásadný problém, ktorý, podľa mňa, sa tu v dnešnej dobe takýmto spôsobom vyskytuje. To znamená, musíme si uvedomiť, že všetci majú mať rovnaké práva. Vraciam sa k tomu bodu, aby som reagoval na všetky veci a k tomu, čo ste povedali vy, pani poslankyňa Števulová, že ten základný princíp, prečo sme proti, alebo prečo aj ja som proti, je, že táto skupina nemôže mať viac práv, pretože tu dochádza k zásadným zneužívaniam aj tých, ktoré už dodnes majú. A preto by mali mať všetci rovnaké práva, aby sa mohli brániť adekvátne voči takýmto útokom, ktoré častokrát bývajú nepravdivé, lebo história nás učí, že aj v prípade napríklad Búrky prichádza jeden oslobodzujúci rozsudok za druhým. Aj včera bol nejaký ďalší oslobodzujúci, teraz neviem úplne, v ktorej kauze, bol oslobodzujúci aj pán Martin Rybár. Pán advokát Martin Rybár, na ktorom si Čurillo si zgusli preto, lebo ich vytáčal. To bola tá jedna z tých vecí. Bol dva roky, 20 mesiacov, tuším 20 mesiacov vo väzbe, kde mu zničili zdravie a dnes ho súd oslobodil v tejto veci. Tak mi vysvetlite, v akej krajine sme to žili pod velením čurilovcov, špeciálnej prokuratúry a samozrejme niektorých sudcov Špeciálneho súdu. A to je práve ten problém, ktorý sa my snažíme odstrániť tými vecami, ktoré vy kritizujete. To vy kritizujete. A našim podaniam vyhovel Ústavný súd, ktorý jednoznačne povedal, že tieto napríklad ustanovenia Trestného zákona sú v rozpore s ústavou. Áno, iste. Prijali sme zákon, tu kolega Dušenka kritizoval, ktorý Ústavný súd povedal, že je protiústavný. To je ten systém kontrolných bŕzd a váh. Ja som presvedčený, že nie. On je presvedčený, že hej. Kto má viacej moci? Ústavný súd. A ja ho musím rešpektovať, lebo to je tak v poriadku. Nestalo sa to prvýkrát, rovnako ako zákony z diania OĽANO boli protiústavné, ktoré obmedzovali osobné slobody ľudí, ktorých nútili byť doma. Veď to Ústavný súd povedal. To znamená, že to je ten základný problém, že to je ten Ústavný súd, ktorý tu má byť a má to tu chrániť. A práve preto, aj v tomto prípade, budem proti tomu, aby niekto získaval nad rámec práv, ktoré má garantované ústavným zákonom, lepšie postavenie ako zvyšok spoločnosti, pretože to by bola zásadná nerovnováha. Na vaše vystúpenie deväť faktických prvá od

Vážený pán predsedajúci, ruky voská, vážené dámy a poslankyne, páni poslanci, pekný deň. Dovoľte, aby som síce ako neodborník aj, pretože som sa v tejto veci nezúčastňoval tohto procesu a len tak v skratke zareagoval na nejaké všeobecne známe informácie, ktoré je možné pomenovať. Ja by som zareagoval na tú kritiku, ktorú spomínal pán Pročko ohľadne termínovaného bodu. Myslím, že ten termín bol na 9:00. Máme 12:30, čiže nikoho nemohlo, že ochrane novinárov budete chcieť venovať také obrovské množstvo času. A keďže som tu nebol dovtedy, tak mňa by len tak zaujímalo v zásade, že či teda ste ohlásili aj pri prekonaní tohto bodu svoj konflikt záujmov. Lebo to vyžaduje zákon o konflikte záujmov, že keď sa prednáša vec, na ktorej máte osobný záujem, mali by ste to ohlásiť. A v tomto prípade, ako viete, že ste v podstate politickým orgánom Denníka N, ako Progresívne Slovensko a toto je vlastne presne tá téma, tak v zásade presne v tej téme aj tak vystupujete, pretože ten váš príklad napríklad pána Bardiho je zaujímavý a niekedy by som sa zamýšľal nad tým, že ak v zásade uvedie novinár nepravdu vo svojom článku, ja sa tým veľmi neriadim úplne, pretože za viac ako 26 rokov svojho pôsobenia v politike v zásade si nepamätám, že by som niekoho žaloval a tých nezmyslov a klamstiev bolo uvedených veľa. Jednoducho pre mňa je ten čas extrémne hodnotný, aby som to robil, mnohí mi to vyčítajú, že to nerobím, pretože tých víťazstiev by bolo veľa a bolo by to relatívne jednoduché. Ale v tomto prípade platí, že tu sa veľmi mýlite, pani poslankyňa. Pretože tú, tú žalobu, ktorú ste spomínali ako šikanóznu, no nie je ona šikanózna, pretože má svoje precedensy v minulosti, kde presne v takejto veci bolo už rozhodnuté. Pretože to nie je ani tak o obsahu, ale ako o tej obálke, iste viete, čo, ja si tak pamätám, už ste to spomínali. A v zásade na zvýšenie predaja, pretože to nie je zadarmo. To nie je nejaké moje stanovisko, nejaký môj článok, ale to sú veci, ktoré sa predávajú za peniaze. To znamená, použil niekoho obraz, ktorý je chránený našimi zákonmi, za účelom získania vlastného zisku a to je už úplne iný problém, ako vy ste sa tu snažili, že vlastne tí dobrí novinári, vaši milovaní, obľúbení, ktorí chránite. Samozrejme, je to vaša úloha, ja chápem, preto sa pýtam, či ste oznámili svoj konflikt záujmov pri svojom vystúpení. Tak v tomto prípade to ale nie je to isté. V tomto prípade je to nejaká aktivita, ktorá je za účelom dosiahnutia zisku. Tá kniha sa nerozdáva. Tento istý problém mal aj samozrejme pán prezident Kiska, ktorý vlastne zneužil zdroje v rámci prezidentskej kampane, navýšil si vlastne svoju prezidentskú kampaň o milión eur a zase dopustil sa mnohých teda daňových trestných činov, čo nakoniec uznal aj súd. Ale to nie je teraz téma. Téma je tá, že toto je vlastne za peniaze. Hej. Tak ako on tú knihu nepredával a použil ju ako svoju volebnú kampaň, rozdávali ju. Vtedy by som chápal, keď niečo urobíte zadarmo, môžete mať nejaký pocit, že v podstate, keď niekto je aktivista a snaží sa poukázať na to, že aj pri Matušválo úplne skomplikoval celú situáciu v Bratislave a všetci ju za to chvália, ako sa tu dá hýbať. Tak samozrejme aj nejakého takéhoto aktivistu chcete šikanózne napadnúť. Je to téma, o ktorej sa asi v podstate dá diskutovať. Ale o niekom, kto vlastne používa tvár vašu, pretože mohol napísať Bárdi aj o vás, pochopíte. Ale ale dobre, iste je dobrý príklad. Predstavme si o pánu Pročkovi, ale tá by sa tak asi nepredávala. To znamená, použitie vizáže nie seba. Mohol tam dať svoju tvár. No to je lepší príklad, ja som nikoho neurazil. Mohol tam dať svoju tvár pán Bárdi, ako si niektorí autori na knihu dávajú, ale neurobil to. Za účelom zvýšenia predaja, marketingovo, veď to potvrdili vo viacerých rozhodnutiach. Jednal tvár Roberta Fica, aby sa to lepšie predávalo na tých stránkach. Veď viete, že vo všetkých kníhkupectvách, v Martinuse alebo v Panta Rhei funguje, že vy sa snažíte ako vydavateľ dostať na prvú tabuľu, ktorá je rovno pri pokladni, ďalšiu, ktorá je rovno pri vchode. Vždy sú to veľké vydavateľské hádky, kde budete mať umiestnenú svoju knihu. Čiže úplne ste si poplietli v tomto prípade v určitej miere aktivít, ktoré smerujú k nejakému verejnému blahu a ktoré smerujú k nejakým diskusiám, s týmto príkladom. Čiže ten príklad je uvedený zle. A na to si treba dávať pozor, lebo to sa v podstate vám v Progresívnom Slovensku stáva často. Toto je komerčná vec, na ktorej zarába peniaze. Tá kniha neviem, koľko stojí, proste ja neviem, 10 alebo 20 €. V každom prípade je to proste vec, ktorá je o zárobku, nie o novinárskom informovaní. A teraz tá druhá vec, tá druhá časť. Ja ako občan Slovenskej republiky mám nejaké práva a myslím si, že ich nemám mať menej, ako ich má hociktorý iný občan Slovenskej republiky. V rámci to platí. Zákon to nerozlišuje, ani ústava to nerozlišuje, ani žiadny zákon, hovorí, že všetci máme rovnaké práva. To je základný princíp slobodnej a demokratickej krajiny. Ale na základe niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že politik musí v niektorých situáciách zniesť väčšiu kritiku. To znamená, my sme v tejto veci menej chránení na základe vlastne našej úlohy, pretože sme sa rozhodli, že budeme vystupovať, a tým pádom preto aj moja aktivita smerom k žalobám je nulová. Pretože mi to nedáva proste, hovorím, ten čas idem stráviť lepšie. Ale tu neplatí, že by novinári mali mať väčšiu ochranu ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý sa v tom svete pohybuje. Toto už je z môjho pohľadu deformácia a nevyváženosť, najmä preto, že tie žaloby slúžia na to, aby stále ostala tá demokratická diskusia v rovine pravdy. A vy označujete každú žalobu za šikanóznu, ktorú podá politik, pretože to robí Smer. Vy ich môžete podávať, ale my by sme ich nemali podávať, pretože vy si myslíte, že Smer by mal mať menej práv. Ale v tomto prípade platí, že tým zabezpečíte definitívne, že načo písať pravdu. Denník N vlastne dlhodobo píše konšpiračné teórie vo váš prospech a snaží sa vám podporiť. Mne to nevadí. Zabezpečili ste si to tak, je to tak, váš volič to ocení. Bude to presne o tom. V zásade myslím, že každý raz si tú pravdu nejakým spôsobom bude môcť preukázať, ale navyše ja hovorím, že nie je možné pri tomto stave ignorácie niektorých faktov, nenávisti, naozaj používaní výrokov ako je treba, aby kvičali tí, čo neočkovaní ako svine na bitúnku, aby takýto novinár napríklad mal viac práv, že ho nemôže strana, ktorej sa dotýka, žalovať. Pretože tá ochrana, ktorá je daná v Občianskom zákonníku a v ústave ako nedotknuteľnosť osoby, je potrebné rešpektovať. Vynahradzujete štandardnú prezumpciu neviny. Dokonca tuto pani poslankyňa Kolíková povedala, že sa nadužíva prezumpcia neviny. To je presne to, že nenávidí Ústavu Slovenskej republiky. Nenávidí demokraciu, nenávidí slovenský právny poriadok, lebo prezumpciu neviny dokonca rešpektovali aj komunisti. Čiže, ak vás niekto označí, pani poslankyňa, za fašistu, tak má proste pravdu, pretože to boli jediní, ktorí neuznávali prezumpciu neviny. To znamená, v tomto prípade platí, že buď máme ústavu a budeme ju všetci rešpektovať, alebo tú ústavu nemáme. A ústava nepriznáva viacej práva, preto si myslím, že ten návrh, ktorý predložil pán poslanec, je samozrejme, teda pán minister, je absolútne v súlade s našou ústavou, pretože nepočul som počas vášho prejavu, že by ste povedali, že jeho návrh je v rozpore s ústavnými právami, že ten návrh je v rozpore s nejakým právnym poriadkom. Jediné, čo tu obhajujete, je, že chudáci novinári by mohli byť stíhaní šikanózne. A to si myslím, že je problém. To už je vecou súdu a súdy viackrát preukázali nám a poslali naše žaloby do smútku, ako sa hovorí, niekde potvrdili, niekde sme vyhrali, niekde sme prehrali. To je vec spravodlivá. My budeme poukazovať na niektoré veci. Ale chcete zabezpečiť neodôvodnenú výhodu jednej skupine ľudí, ktorá vás podporuje. Dobre, to sa vrátim k tomu konfliktu, to nemusí tu stále riešiť dokola. Ktorá ale nie je adekvátna. A v tejto súvislosti si myslím, že je to jeden z chybných krokov, ktoré urobila samozrejme Európska komisia alebo Európsky parlament. A to sú presne tie príbehy, že dnes, a pýtala sa ma to aj tu pani poslankyňa Jurík, v súvislosti s tými migrantmi. O tom by ste vedeli veľa rozprávať. V súvislosti s tým, že aká situácia bola. Tu sa jednoducho ľahko stratí pamäť, ako to v roku 2022 bolo presne. A novinári už píšu iba nový príbeh. A vy musíte mať možnosť, tí, ktorí na to majú čas a chcú sa brániť, lebo mnohí takí sú. Tak musia mať možnosť sa brániť voči lžiam a konšpiráciám, ktoré sú. Vy častokrát napríklad, keď bolo treba, ste podali desiatky žiadostí voči aktivistom. Vy ich môžete nazývať extrémistami a niektorými fašistami a podobne všetkými tými najhoršími slovami, ale pravda je, že stále sú tu občania Slovenskej republiky, ktorí majú rovnaké práva. A to je ten problém, ktorý momentálne mi najviac vadí pri tej našej diskusii, že snažíte sa ignorovať tie základné piliere, na ktorých ústava stojí. Jednak to, ako som už povedal, prezumpciu neviny, je to jedna zo základných zásad, ktorú, hovorím, dokonca rešpektovali aj komunisti. To je, čo povedať, nie veľa práv rešpektovali, ale toto bolo rešpektované. A bolo to jedno zo základných vecí, ktoré sa vlastne všetci právnici učili a napriek tomu to nerešpektujete. Dobre, nechcem vysvetľovať to, že raz sa to vždy každému vráti, keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do občianskych Keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do Občianskeho zákonníka a z neho pochopiteľne aj do sporového poriadku. A preto je dôležité to rešpektovať. Toto by bola anomália, ktorá je podľa môjho názoru neakceptovateľná. To, že vy tvrdíte, to je práve tá demokracia, že môžete mať názor. Ja netvrdím, že je nesprávny, je iný ako môj. Vy si myslíte, že je dôležité, aby skupina ľudí novinárov mala špeciálnu ochranu, aby mohli slobodne písať klamstvá a nehrozilo im za to žiadne žiadne postihnutie. To znamená, že to, čo sa tu vy snažíte predstavovať, nazývate to cudzími výrazmi a rôznymi anglikanizmami, je, že chcete, aby mali novinári zavedenú imunitu voči tomu, že píšu klamstvá. A to je ten súboj, ktorý tu práve teraz zvládate alebo zvádzate s pánom ministrom spravodlivosti. Ja si myslím, že snaha poukazovať na to, že kedy a odkiaľ to prišlo, jasné. Ja vám za seba hovorím, nie som súčasťou Úradu vlády, že som takisto proti. Každý mal iné práva. Všetci majú mať rovnaké. Už dosť, že ako politici musíme rešpektovať v zmysle starej judikatúry, že moje práva na ochranu v prípade slobody slova sú nižšie ako všetkých ostatných občanov Slovenskej republiky. Ale všetci ostatní občania Slovenskej republiky sú nie povinní rešpektovať, že oni môžu písať čokoľvek a nemôžu sa brániť. A to už považujem za veľký problém, pretože takých obetí tu máme veľa. A máme dokonca obetí, ktoré medzičasom už zomreli. A to je Milan Lučanský, nebol to politik. Milan Lučanský nebol politik. Bol to policajt, ktorý bojoval s mafiou, keď ostatní sa báli. Je to tak. Ale noviny sa rozhodli, že ho treba zničiť. Trvá zničenie. Bol to nejaký pán Senko, ktorý hovorí o tom, že, že jednoducho… Opýtaj, prosím, pani poslankyňa. Kolegovia, poprosím vás. Kolegovia, nechajme pána ministra hovoriť a potom pani poslankyňa vystúpi, nech sa tu neprekrikujeme, fakt, prosím. Podal podľa nej šikanóznu žalobu na pána Bárdyho a jej vysvetľujem, že som proti tomu, aby mal pán Bárdy viacej práv, ako mám ja. A navyše, keď to robí samozrejme za peniaze s nejakým komerčným záujmom, že tam nie je dôvod, aby bol preto chránený. Preto hovorím, že ste použili ten príklad absolútne nesprávne, pretože v tomto prípade vy chcete chrániť obchodnú aktivitu človeka, ktorý chce použiť cudziu tvár na to, aby sa mu zvýšil predaj. Tak to je presne to, čo je ten zlý príklad, aby som úplne presne uviedol. A tie ostatné príklady, ktoré iba hovorím, sú deformácie, ktoré sa snažíte nejakým spôsobom poukazovať a tvoriť v rámci Slovenskej republiky, ktoré sú v príkrom rozpore so samotnou ústavou a so samotným občianskym právom. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie.

Vážený pán predsedajúci, ruky voská, vážené dámy a poslankyne, páni poslanci, pekný deň. Dovoľte, aby som síce ako neodborník aj, pretože som sa v tejto veci nezúčastňoval tohto procesu a len tak v skratke zareagoval na nejaké všeobecne známe informácie, ktoré je možné pomenovať. Ja by som zareagoval na tú kritiku, ktorú spomínal pán Pročko ohľadne termínovaného bodu. Myslím, že ten termín bol na 9:00. Máme 12:30, čiže nikoho nemohlo, že ochrane novinárov budete chcieť venovať také obrovské množstvo času. A keďže som tu nebol dovtedy, tak mňa by len tak zaujímalo v zásade, že či teda ste ohlásili aj pri prekonaní tohto bodu svoj konflikt záujmov. Lebo to vyžaduje zákon o konflikte záujmov, že keď sa prednáša vec, na ktorej máte osobný záujem, mali by ste to ohlásiť. A v tomto prípade, ako viete, že ste v podstate politickým orgánom Denníka N, ako Progresívne Slovensko a toto je vlastne presne tá téma, tak v zásade presne v tej téme aj tak vystupujete, pretože ten váš príklad napríklad pána Bardiho je zaujímavý a niekedy by som sa zamýšľal nad tým, že ak v zásade uvedie novinár nepravdu vo svojom článku, ja sa tým veľmi neriadim úplne, pretože za viac ako 26 rokov svojho pôsobenia v politike v zásade si nepamätám, že by som niekoho žaloval a tých nezmyslov a klamstiev bolo uvedených veľa. Jednoducho pre mňa je ten čas extrémne hodnotný, aby som to robil, mnohí mi to vyčítajú, že to nerobím, pretože tých víťazstiev by bolo veľa a bolo by to relatívne jednoduché. Ale v tomto prípade platí, že tu sa veľmi mýlite, pani poslankyňa. Pretože tú, tú žalobu, ktorú ste spomínali ako šikanóznu, no nie je ona šikanózna, pretože má svoje precedensy v minulosti, kde presne v takejto veci bolo už rozhodnuté. Pretože to nie je ani tak o obsahu, ale ako o tej obálke, iste viete, čo, ja si tak pamätám, už ste to spomínali. A v zásade na zvýšenie predaja, pretože to nie je zadarmo. To nie je nejaké moje stanovisko, nejaký môj článok, ale to sú veci, ktoré sa predávajú za peniaze. To znamená, použil niekoho obraz, ktorý je chránený našimi zákonmi, za účelom získania vlastného zisku a to je už úplne iný problém, ako vy ste sa tu snažili, že vlastne tí dobrí novinári, vaši milovaní, obľúbení, ktorí chránite. Samozrejme, je to vaša úloha, ja chápem, preto sa pýtam, či ste oznámili svoj konflikt záujmov pri svojom vystúpení. Tak v tomto prípade to ale nie je to isté. V tomto prípade je to nejaká aktivita, ktorá je za účelom dosiahnutia zisku. Tá kniha sa nerozdáva. Tento istý problém mal aj samozrejme pán prezident Kiska, ktorý vlastne zneužil zdroje v rámci prezidentskej kampane, navýšil si vlastne svoju prezidentskú kampaň o milión eur a zase dopustil sa mnohých teda daňových trestných činov, čo nakoniec uznal aj súd. Ale to nie je teraz téma. Téma je tá, že toto je vlastne za peniaze. Hej. Tak ako on tú knihu nepredával a použil ju ako svoju volebnú kampaň, rozdávali ju. Vtedy by som chápal, keď niečo urobíte zadarmo, môžete mať nejaký pocit, že v podstate, keď niekto je aktivista a snaží sa poukázať na to, že aj pri Matušválo úplne skomplikoval celú situáciu v Bratislave a všetci ju za to chvália, ako sa tu dá hýbať. Tak samozrejme aj nejakého takéhoto aktivistu chcete šikanózne napadnúť. Je to téma, o ktorej sa asi v podstate dá diskutovať. Ale o niekom, kto vlastne používa tvár vašu, pretože mohol napísať Bárdi aj o vás, pochopíte. Ale ale dobre, iste je dobrý príklad. Predstavme si o pánu Pročkovi, ale tá by sa tak asi nepredávala. To znamená, použitie vizáže nie seba. Mohol tam dať svoju tvár. No to je lepší príklad, ja som nikoho neurazil. Mohol tam dať svoju tvár pán Bárdi, ako si niektorí autori na knihu dávajú, ale neurobil to. Za účelom zvýšenia predaja, marketingovo, veď to potvrdili vo viacerých rozhodnutiach. Jednal tvár Roberta Fica, aby sa to lepšie predávalo na tých stránkach. Veď viete, že vo všetkých kníhkupectvách, v Martinuse alebo v Panta Rhei funguje, že vy sa snažíte ako vydavateľ dostať na prvú tabuľu, ktorá je rovno pri pokladni, ďalšiu, ktorá je rovno pri vchode. Vždy sú to veľké vydavateľské hádky, kde budete mať umiestnenú svoju knihu. Čiže úplne ste si poplietli v tomto prípade v určitej miere aktivít, ktoré smerujú k nejakému verejnému blahu a ktoré smerujú k nejakým diskusiám, s týmto príkladom. Čiže ten príklad je uvedený zle. A na to si treba dávať pozor, lebo to sa v podstate vám v Progresívnom Slovensku stáva často. Toto je komerčná vec, na ktorej zarába peniaze. Tá kniha neviem, koľko stojí, proste ja neviem, 10 alebo 20 €. V každom prípade je to proste vec, ktorá je o zárobku, nie o novinárskom informovaní. A teraz tá druhá vec, tá druhá časť. Ja ako občan Slovenskej republiky mám nejaké práva a myslím si, že ich nemám mať menej, ako ich má hociktorý iný občan Slovenskej republiky. V rámci to platí. Zákon to nerozlišuje, ani ústava to nerozlišuje, ani žiadny zákon, hovorí, že všetci máme rovnaké práva. To je základný princíp slobodnej a demokratickej krajiny. Ale na základe niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že politik musí v niektorých situáciách zniesť väčšiu kritiku. To znamená, my sme v tejto veci menej chránení na základe vlastne našej úlohy, pretože sme sa rozhodli, že budeme vystupovať, a tým pádom preto aj moja aktivita smerom k žalobám je nulová. Pretože mi to nedáva proste, hovorím, ten čas idem stráviť lepšie. Ale tu neplatí, že by novinári mali mať väčšiu ochranu ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý sa v tom svete pohybuje. Toto už je z môjho pohľadu deformácia a nevyváženosť, najmä preto, že tie žaloby slúžia na to, aby stále ostala tá demokratická diskusia v rovine pravdy. A vy označujete každú žalobu za šikanóznu, ktorú podá politik, pretože to robí Smer. Vy ich môžete podávať, ale my by sme ich nemali podávať, pretože vy si myslíte, že Smer by mal mať menej práv. Ale v tomto prípade platí, že tým zabezpečíte definitívne, že načo písať pravdu. Denník N vlastne dlhodobo píše konšpiračné teórie vo váš prospech a snaží sa vám podporiť. Mne to nevadí. Zabezpečili ste si to tak, je to tak, váš volič to ocení. Bude to presne o tom. V zásade myslím, že každý raz si tú pravdu nejakým spôsobom bude môcť preukázať, ale navyše ja hovorím, že nie je možné pri tomto stave ignorácie niektorých faktov, nenávisti, naozaj používaní výrokov ako je treba, aby kvičali tí, čo neočkovaní ako svine na bitúnku, aby takýto novinár napríklad mal viac práv, že ho nemôže strana, ktorej sa dotýka, žalovať. Pretože tá ochrana, ktorá je daná v Občianskom zákonníku a v ústave ako nedotknuteľnosť osoby, je potrebné rešpektovať. Vynahradzujete štandardnú prezumpciu neviny. Dokonca tuto pani poslankyňa Kolíková povedala, že sa nadužíva prezumpcia neviny. To je presne to, že nenávidí Ústavu Slovenskej republiky. Nenávidí demokraciu, nenávidí slovenský právny poriadok, lebo prezumpciu neviny dokonca rešpektovali aj komunisti. Čiže, ak vás niekto označí, pani poslankyňa, za fašistu, tak má proste pravdu, pretože to boli jediní, ktorí neuznávali prezumpciu neviny. To znamená, v tomto prípade platí, že buď máme ústavu a budeme ju všetci rešpektovať, alebo tú ústavu nemáme. A ústava nepriznáva viacej práva, preto si myslím, že ten návrh, ktorý predložil pán poslanec, je samozrejme, teda pán minister, je absolútne v súlade s našou ústavou, pretože nepočul som počas vášho prejavu, že by ste povedali, že jeho návrh je v rozpore s ústavnými právami, že ten návrh je v rozpore s nejakým právnym poriadkom. Jediné, čo tu obhajujete, je, že chudáci novinári by mohli byť stíhaní šikanózne. A to si myslím, že je problém. To už je vecou súdu a súdy viackrát preukázali nám a poslali naše žaloby do smútku, ako sa hovorí, niekde potvrdili, niekde sme vyhrali, niekde sme prehrali. To je vec spravodlivá. My budeme poukazovať na niektoré veci. Ale chcete zabezpečiť neodôvodnenú výhodu jednej skupine ľudí, ktorá vás podporuje. Dobre, to sa vrátim k tomu konfliktu, to nemusí tu stále riešiť dokola. Ktorá ale nie je adekvátna. A v tejto súvislosti si myslím, že je to jeden z chybných krokov, ktoré urobila samozrejme Európska komisia alebo Európsky parlament. A to sú presne tie príbehy, že dnes, a pýtala sa ma to aj tu pani poslankyňa Jurík, v súvislosti s tými migrantmi. O tom by ste vedeli veľa rozprávať. V súvislosti s tým, že aká situácia bola. Tu sa jednoducho ľahko stratí pamäť, ako to v roku 2022 bolo presne. A novinári už píšu iba nový príbeh. A vy musíte mať možnosť, tí, ktorí na to majú čas a chcú sa brániť, lebo mnohí takí sú. Tak musia mať možnosť sa brániť voči lžiam a konšpiráciám, ktoré sú. Vy častokrát napríklad, keď bolo treba, ste podali desiatky žiadostí voči aktivistom. Vy ich môžete nazývať extrémistami a niektorými fašistami a podobne všetkými tými najhoršími slovami, ale pravda je, že stále sú tu občania Slovenskej republiky, ktorí majú rovnaké práva. A to je ten problém, ktorý momentálne mi najviac vadí pri tej našej diskusii, že snažíte sa ignorovať tie základné piliere, na ktorých ústava stojí. Jednak to, ako som už povedal, prezumpciu neviny, je to jedna zo základných zásad, ktorú, hovorím, dokonca rešpektovali aj komunisti. To je, čo povedať, nie veľa práv rešpektovali, ale toto bolo rešpektované. A bolo to jedno zo základných vecí, ktoré sa vlastne všetci právnici učili a napriek tomu to nerešpektujete. Dobre, nechcem vysvetľovať to, že raz sa to vždy každému vráti, keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do občianskych Keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do Občianskeho zákonníka a z neho pochopiteľne aj do sporového poriadku. A preto je dôležité to rešpektovať. Toto by bola anomália, ktorá je podľa môjho názoru neakceptovateľná. To, že vy tvrdíte, to je práve tá demokracia, že môžete mať názor. Ja netvrdím, že je nesprávny, je iný ako môj. Vy si myslíte, že je dôležité, aby skupina ľudí novinárov mala špeciálnu ochranu, aby mohli slobodne písať klamstvá a nehrozilo im za to žiadne žiadne postihnutie. To znamená, že to, čo sa tu vy snažíte predstavovať, nazývate to cudzími výrazmi a rôznymi anglikanizmami, je, že chcete, aby mali novinári zavedenú imunitu voči tomu, že píšu klamstvá. A to je ten súboj, ktorý tu práve teraz zvládate alebo zvádzate s pánom ministrom spravodlivosti. Ja si myslím, že snaha poukazovať na to, že kedy a odkiaľ to prišlo, jasné. Ja vám za seba hovorím, nie som súčasťou Úradu vlády, že som takisto proti. Každý mal iné práva. Všetci majú mať rovnaké. Už dosť, že ako politici musíme rešpektovať v zmysle starej judikatúry, že moje práva na ochranu v prípade slobody slova sú nižšie ako všetkých ostatných občanov Slovenskej republiky. Ale všetci ostatní občania Slovenskej republiky sú nie povinní rešpektovať, že oni môžu písať čokoľvek a nemôžu sa brániť. A to už považujem za veľký problém, pretože takých obetí tu máme veľa. A máme dokonca obetí, ktoré medzičasom už zomreli. A to je Milan Lučanský, nebol to politik. Milan Lučanský nebol politik. Bol to policajt, ktorý bojoval s mafiou, keď ostatní sa báli. Je to tak. Ale noviny sa rozhodli, že ho treba zničiť. Trvá zničenie. Bol to nejaký pán Senko, ktorý hovorí o tom, že, že jednoducho… Opýtaj, prosím, pani poslankyňa. Kolegovia, poprosím vás. Kolegovia, nechajme pána ministra hovoriť a potom pani poslankyňa vystúpi, nech sa tu neprekrikujeme, fakt, prosím. Podal podľa nej šikanóznu žalobu na pána Bárdyho a jej vysvetľujem, že som proti tomu, aby mal pán Bárdy viacej práv, ako mám ja. A navyše, keď to robí samozrejme za peniaze s nejakým komerčným záujmom, že tam nie je dôvod, aby bol preto chránený. Preto hovorím, že ste použili ten príklad absolútne nesprávne, pretože v tomto prípade vy chcete chrániť obchodnú aktivitu človeka, ktorý chce použiť cudziu tvár na to, aby sa mu zvýšil predaj. Tak to je presne to, čo je ten zlý príklad, aby som úplne presne uviedol. A tie ostatné príklady, ktoré iba hovorím, sú deformácie, ktoré sa snažíte nejakým spôsobom poukazovať a tvoriť v rámci Slovenskej republiky, ktoré sú v príkrom rozpore so samotnou ústavou a so samotným občianskym právom. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie.