Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, ruky voská, vážené dámy a poslankyne, páni poslanci, pekný deň. Dovoľte, aby som síce ako neodborník aj, pretože som sa v tejto veci nezúčastňoval tohto procesu a len tak v skratke zareagoval na nejaké všeobecne známe informácie, ktoré je možné pomenovať. Ja by som zareagoval na tú kritiku, ktorú spomínal pán Pročko ohľadne termínovaného bodu. Myslím, že ten termín bol na 9:00. Máme 12:30, čiže nikoho nemohlo, že ochrane novinárov budete chcieť venovať také obrovské množstvo času. A keďže som tu nebol dovtedy, tak mňa by len tak zaujímalo v zásade, že či teda ste ohlásili aj pri prekonaní tohto bodu svoj konflikt záujmov. Lebo to vyžaduje zákon o konflikte záujmov, že keď sa prednáša vec, na ktorej máte osobný záujem, mali by ste to ohlásiť. A v tomto prípade, ako viete, že ste v podstate politickým orgánom Denníka N, ako Progresívne Slovensko a toto je vlastne presne tá téma, tak v zásade presne v tej téme aj tak vystupujete, pretože ten váš príklad napríklad pána Bardiho je zaujímavý a niekedy by som sa zamýšľal nad tým, že ak v zásade uvedie novinár nepravdu vo svojom článku, ja sa tým veľmi neriadim úplne, pretože za viac ako 26 rokov svojho pôsobenia v politike v zásade si nepamätám, že by som niekoho žaloval a tých nezmyslov a klamstiev bolo uvedených veľa. Jednoducho pre mňa je ten čas extrémne hodnotný, aby som to robil, mnohí mi to vyčítajú, že to nerobím, pretože tých víťazstiev by bolo veľa a bolo by to relatívne jednoduché. Ale v tomto prípade platí, že tu sa veľmi mýlite, pani poslankyňa. Pretože tú, tú žalobu, ktorú ste spomínali ako šikanóznu, no nie je ona šikanózna, pretože má svoje precedensy v minulosti, kde presne v takejto veci bolo už rozhodnuté. Pretože to nie je ani tak o obsahu, ale ako o tej obálke, iste viete, čo, ja si tak pamätám, už ste to spomínali. A v zásade na zvýšenie predaja, pretože to nie je zadarmo. To nie je nejaké moje stanovisko, nejaký môj článok, ale to sú veci, ktoré sa predávajú za peniaze. To znamená, použil niekoho obraz, ktorý je chránený našimi zákonmi, za účelom získania vlastného zisku a to je už úplne iný problém, ako vy ste sa tu snažili, že vlastne tí dobrí novinári, vaši milovaní, obľúbení, ktorí chránite. Samozrejme, je to vaša úloha, ja chápem, preto sa pýtam, či ste oznámili svoj konflikt záujmov pri svojom vystúpení. Tak v tomto prípade to ale nie je to isté. V tomto prípade je to nejaká aktivita, ktorá je za účelom dosiahnutia zisku. Tá kniha sa nerozdáva. Tento istý problém mal aj samozrejme pán prezident Kiska, ktorý vlastne zneužil zdroje v rámci prezidentskej kampane, navýšil si vlastne svoju prezidentskú kampaň o milión eur a zase dopustil sa mnohých teda daňových trestných činov, čo nakoniec uznal aj súd. Ale to nie je teraz téma. Téma je tá, že toto je vlastne za peniaze. Hej. Tak ako on tú knihu nepredával a použil ju ako svoju volebnú kampaň, rozdávali ju. Vtedy by som chápal, keď niečo urobíte zadarmo, môžete mať nejaký pocit, že v podstate, keď niekto je aktivista a snaží sa poukázať na to, že aj pri Matušválo úplne skomplikoval celú situáciu v Bratislave a všetci ju za to chvália, ako sa tu dá hýbať. Tak samozrejme aj nejakého takéhoto aktivistu chcete šikanózne napadnúť. Je to téma, o ktorej sa asi v podstate dá diskutovať. Ale o niekom, kto vlastne používa tvár vašu, pretože mohol napísať Bárdi aj o vás, pochopíte. Ale ale dobre, iste je dobrý príklad. Predstavme si o pánu Pročkovi, ale tá by sa tak asi nepredávala. To znamená, použitie vizáže nie seba. Mohol tam dať svoju tvár. No to je lepší príklad, ja som nikoho neurazil. Mohol tam dať svoju tvár pán Bárdi, ako si niektorí autori na knihu dávajú, ale neurobil to. Za účelom zvýšenia predaja, marketingovo, veď to potvrdili vo viacerých rozhodnutiach. Jednal tvár Roberta Fica, aby sa to lepšie predávalo na tých stránkach. Veď viete, že vo všetkých kníhkupectvách, v Martinuse alebo v Panta Rhei funguje, že vy sa snažíte ako vydavateľ dostať na prvú tabuľu, ktorá je rovno pri pokladni, ďalšiu, ktorá je rovno pri vchode. Vždy sú to veľké vydavateľské hádky, kde budete mať umiestnenú svoju knihu. Čiže úplne ste si poplietli v tomto prípade v určitej miere aktivít, ktoré smerujú k nejakému verejnému blahu a ktoré smerujú k nejakým diskusiám, s týmto príkladom. Čiže ten príklad je uvedený zle. A na to si treba dávať pozor, lebo to sa v podstate vám v Progresívnom Slovensku stáva často. Toto je komerčná vec, na ktorej zarába peniaze. Tá kniha neviem, koľko stojí, proste ja neviem, 10 alebo 20 €. V každom prípade je to proste vec, ktorá je o zárobku, nie o novinárskom informovaní. A teraz tá druhá vec, tá druhá časť. Ja ako občan Slovenskej republiky mám nejaké práva a myslím si, že ich nemám mať menej, ako ich má hociktorý iný občan Slovenskej republiky. V rámci to platí. Zákon to nerozlišuje, ani ústava to nerozlišuje, ani žiadny zákon, hovorí, že všetci máme rovnaké práva. To je základný princíp slobodnej a demokratickej krajiny. Ale na základe niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že politik musí v niektorých situáciách zniesť väčšiu kritiku. To znamená, my sme v tejto veci menej chránení na základe vlastne našej úlohy, pretože sme sa rozhodli, že budeme vystupovať, a tým pádom preto aj moja aktivita smerom k žalobám je nulová. Pretože mi to nedáva proste, hovorím, ten čas idem stráviť lepšie. Ale tu neplatí, že by novinári mali mať väčšiu ochranu ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý sa v tom svete pohybuje. Toto už je z môjho pohľadu deformácia a nevyváženosť, najmä preto, že tie žaloby slúžia na to, aby stále ostala tá demokratická diskusia v rovine pravdy. A vy označujete každú žalobu za šikanóznu, ktorú podá politik, pretože to robí Smer. Vy ich môžete podávať, ale my by sme ich nemali podávať, pretože vy si myslíte, že Smer by mal mať menej práv. Ale v tomto prípade platí, že tým zabezpečíte definitívne, že načo písať pravdu. Denník N vlastne dlhodobo píše konšpiračné teórie vo váš prospech a snaží sa vám podporiť. Mne to nevadí. Zabezpečili ste si to tak, je to tak, váš volič to ocení. Bude to presne o tom. V zásade myslím, že každý raz si tú pravdu nejakým spôsobom bude môcť preukázať, ale navyše ja hovorím, že nie je možné pri tomto stave ignorácie niektorých faktov, nenávisti, naozaj používaní výrokov ako je treba, aby kvičali tí, čo neočkovaní ako svine na bitúnku, aby takýto novinár napríklad mal viac práv, že ho nemôže strana, ktorej sa dotýka, žalovať. Pretože tá ochrana, ktorá je daná v Občianskom zákonníku a v ústave ako nedotknuteľnosť osoby, je potrebné rešpektovať. Vynahradzujete štandardnú prezumpciu neviny. Dokonca tuto pani poslankyňa Kolíková povedala, že sa nadužíva prezumpcia neviny. To je presne to, že nenávidí Ústavu Slovenskej republiky. Nenávidí demokraciu, nenávidí slovenský právny poriadok, lebo prezumpciu neviny dokonca rešpektovali aj komunisti. Čiže, ak vás niekto označí, pani poslankyňa, za fašistu, tak má proste pravdu, pretože to boli jediní, ktorí neuznávali prezumpciu neviny. To znamená, v tomto prípade platí, že buď máme ústavu a budeme ju všetci rešpektovať, alebo tú ústavu nemáme. A ústava nepriznáva viacej práva, preto si myslím, že ten návrh, ktorý predložil pán poslanec, je samozrejme, teda pán minister, je absolútne v súlade s našou ústavou, pretože nepočul som počas vášho prejavu, že by ste povedali, že jeho návrh je v rozpore s ústavnými právami, že ten návrh je v rozpore s nejakým právnym poriadkom. Jediné, čo tu obhajujete, je, že chudáci novinári by mohli byť stíhaní šikanózne. A to si myslím, že je problém. To už je vecou súdu a súdy viackrát preukázali nám a poslali naše žaloby do smútku, ako sa hovorí, niekde potvrdili, niekde sme vyhrali, niekde sme prehrali. To je vec spravodlivá. My budeme poukazovať na niektoré veci. Ale chcete zabezpečiť neodôvodnenú výhodu jednej skupine ľudí, ktorá vás podporuje. Dobre, to sa vrátim k tomu konfliktu, to nemusí tu stále riešiť dokola. Ktorá ale nie je adekvátna. A v tejto súvislosti si myslím, že je to jeden z chybných krokov, ktoré urobila samozrejme Európska komisia alebo Európsky parlament. A to sú presne tie príbehy, že dnes, a pýtala sa ma to aj tu pani poslankyňa Jurík, v súvislosti s tými migrantmi. O tom by ste vedeli veľa rozprávať. V súvislosti s tým, že aká situácia bola. Tu sa jednoducho ľahko stratí pamäť, ako to v roku 2022 bolo presne. A novinári už píšu iba nový príbeh. A vy musíte mať možnosť, tí, ktorí na to majú čas a chcú sa brániť, lebo mnohí takí sú. Tak musia mať možnosť sa brániť voči lžiam a konšpiráciám, ktoré sú. Vy častokrát napríklad, keď bolo treba, ste podali desiatky žiadostí voči aktivistom. Vy ich môžete nazývať extrémistami a niektorými fašistami a podobne všetkými tými najhoršími slovami, ale pravda je, že stále sú tu občania Slovenskej republiky, ktorí majú rovnaké práva. A to je ten problém, ktorý momentálne mi najviac vadí pri tej našej diskusii, že snažíte sa ignorovať tie základné piliere, na ktorých ústava stojí. Jednak to, ako som už povedal, prezumpciu neviny, je to jedna zo základných zásad, ktorú, hovorím, dokonca rešpektovali aj komunisti. To je, čo povedať, nie veľa práv rešpektovali, ale toto bolo rešpektované. A bolo to jedno zo základných vecí, ktoré sa vlastne všetci právnici učili a napriek tomu to nerešpektujete. Dobre, nechcem vysvetľovať to, že raz sa to vždy každému vráti, keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do občianskych Keď sa snaží spochybňovať niektoré ústavné práva. Ale podľa môjho názoru, a toto je jedna z tých vecí, že tá rovnosť, ktorá je zadefinovaná v ústave, všetky ostatné práva sú, ktoré sú zadefinované v ústave v otázke ochrany osobnosti, v otázke osobnej integrity, to sú všetko veci, ktoré sa premietli samozrejme do Občianskeho zákonníka a z neho pochopiteľne aj do sporového poriadku. A preto je dôležité to rešpektovať. Toto by bola anomália, ktorá je podľa môjho názoru neakceptovateľná. To, že vy tvrdíte, to je práve tá demokracia, že môžete mať názor. Ja netvrdím, že je nesprávny, je iný ako môj. Vy si myslíte, že je dôležité, aby skupina ľudí novinárov mala špeciálnu ochranu, aby mohli slobodne písať klamstvá a nehrozilo im za to žiadne žiadne postihnutie. To znamená, že to, čo sa tu vy snažíte predstavovať, nazývate to cudzími výrazmi a rôznymi anglikanizmami, je, že chcete, aby mali novinári zavedenú imunitu voči tomu, že píšu klamstvá. A to je ten súboj, ktorý tu práve teraz zvládate alebo zvádzate s pánom ministrom spravodlivosti. Ja si myslím, že snaha poukazovať na to, že kedy a odkiaľ to prišlo, jasné. Ja vám za seba hovorím, nie som súčasťou Úradu vlády, že som takisto proti. Každý mal iné práva. Všetci majú mať rovnaké. Už dosť, že ako politici musíme rešpektovať v zmysle starej judikatúry, že moje práva na ochranu v prípade slobody slova sú nižšie ako všetkých ostatných občanov Slovenskej republiky. Ale všetci ostatní občania Slovenskej republiky sú nie povinní rešpektovať, že oni môžu písať čokoľvek a nemôžu sa brániť. A to už považujem za veľký problém, pretože takých obetí tu máme veľa. A máme dokonca obetí, ktoré medzičasom už zomreli. A to je Milan Lučanský, nebol to politik. Milan Lučanský nebol politik. Bol to policajt, ktorý bojoval s mafiou, keď ostatní sa báli. Je to tak. Ale noviny sa rozhodli, že ho treba zničiť. Trvá zničenie. Bol to nejaký pán Senko, ktorý hovorí o tom, že, že jednoducho… Opýtaj, prosím, pani poslankyňa. Kolegovia, poprosím vás. Kolegovia, nechajme pána ministra hovoriť a potom pani poslankyňa vystúpi, nech sa tu neprekrikujeme, fakt, prosím. Podal podľa nej šikanóznu žalobu na pána Bárdyho a jej vysvetľujem, že som proti tomu, aby mal pán Bárdy viacej práv, ako mám ja. A navyše, keď to robí samozrejme za peniaze s nejakým komerčným záujmom, že tam nie je dôvod, aby bol preto chránený. Preto hovorím, že ste použili ten príklad absolútne nesprávne, pretože v tomto prípade vy chcete chrániť obchodnú aktivitu človeka, ktorý chce použiť cudziu tvár na to, aby sa mu zvýšil predaj. Tak to je presne to, čo je ten zlý príklad, aby som úplne presne uviedol. A tie ostatné príklady, ktoré iba hovorím, sú deformácie, ktoré sa snažíte nejakým spôsobom poukazovať a tvoriť v rámci Slovenskej republiky, ktoré sú v príkrom rozpore so samotnou ústavou a so samotným občianskym právom. Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa, nie je to o tom, len ja si nespojím meno s tvárou, prepáčte, ja tvár poznám, samozrejme, len meno, keďže ja aj zo súkromia také meno poznám, takže som si to nevedel úplne vybaviť, takže sa ospravedlňujem.
Ale, čo je podstatnejšie, že to nie je úplne o nedôvere, ale o tom, že obranný priemysel nie je klasickou sériovou výrobou ako autá. To znamená, že máte autá na sklade alebo máte na sklade...
Pani poslankyňa, nie je to o tom, len ja si nespojím meno s tvárou, prepáčte, ja tvár poznám, samozrejme, len meno, keďže ja aj zo súkromia také meno poznám, takže som si to nevedel úplne vybaviť, takže sa ospravedlňujem.
Ale, čo je podstatnejšie, že to nie je úplne o nedôvere, ale o tom, že obranný priemysel nie je klasickou sériovou výrobou ako autá. To znamená, že máte autá na sklade alebo máte na sklade akýkoľvek výrobok a jednoducho licencia vám bráni k tomu, aby ste ho mohli vyviezť. V tomto prípade platí, že po uzatvorení zmluvy väčšinou dodávka nie je za týždeň, ani za dva, ale za rok, preto to až taký problém nebýva. Čo je problém, je, keď vlastne ten proces trvá rok, rok a pol. To je to, čo som vám spomínal, že s čím nesúhlasím, to je spätné overovanie certifikátov konečného užívateľa alebo nedôvera k certifikátom konečného užívateľa. Tam vnímam problém. To ale nie je problém európskych krajín. V prípade Európy platia prísne pravidlá na pohyb materiálu, ktorý je vojenský. To znamená, vojenským materiálom je napríklad aj nákladné auto obyčajné, ako si vymyslím Tatra 815 VVN, čo poznáte, častokrát sme ho dávali hasičom, a to auto musí byť pod licenciou, pretože má niektoré špecifické opatrenia, ktoré sa považujú za vojenský materiál podľa európskej smernice. Čiže môže byť, že úpravou európskej smernice môžme niektorý materiál z toho vytiahnuť a to sú firmy, ktoré, dajme tomu, produkujú výrobky, ktoré v zásade sú buď duálneho použitia, alebo nie sú priamo výbušninou, tak to nazvem, nie sú priamo smrtiacou zbraňou a tam by to určite mohlo byť efektívnejšie. Čo sa týka ostatných, riešime každý problém, kedy sa firma na nás obráti. V zásade zväz obranného priemyslu na Slovensku je našou partnerskou organizáciou, s ktorou komunikujeme vlastne na dennej báze o všetkých problémoch jednotlivých uchádzačov o licencie. A rovnako si myslím, že aj ministerstvo hospodárstva je relatívne flexibilné v tom, akým spôsobom postupuje.
Takže určite urobíme ešte jedno kolečko s ministerstvom zahraničných vecí v súvislosti s tým spätným overovaním tých certifikátov konečného užívateľa, aby sme ešte zvýšili možnosť úspechu našich firiem, pretože každá desatina percenta rastu hospodárskeho je pre nás momentálne veľmi dôležitá.
Ďakujem.
Poďme cestovať v čase chvíľu a vrátime sa približne dva roky dozadu, kedy tento parlament rokoval o zmene zákona, kedy sme zrušili veto ministerstva zahraničných vecí a zodpovednosť sme preniesli na ministerstvo obrany, ktoré dostalo do vienka z pohľadu programového vyhlásenia vlády celú vlastne tú tému finálneho odobrovania alebo neodobrovania záujmov Slovenskej...
Poďme cestovať v čase chvíľu a vrátime sa približne dva roky dozadu, kedy tento parlament rokoval o zmene zákona, kedy sme zrušili veto ministerstva zahraničných vecí a zodpovednosť sme preniesli na ministerstvo obrany, ktoré dostalo do vienka z pohľadu programového vyhlásenia vlády celú vlastne tú tému finálneho odobrovania alebo neodobrovania záujmov Slovenskej republiky v oblasti vývozu zbraní a, samozrejme, certifikačnou autoritou je ministerstvo hospodárstva, ktoré na konci dňa tú licenciu vydáva. Ja osobne som pochopiteľne za liberalizáciu, ale treba zvážiť, že je to naozaj senzitívny typ obchodu. Napriek tomu, že sme podľa mňa naplnili v tejto oblasti programové vyhlásenie vlády, kedy sme chceli zabezpečiť zvýšenie ekonomického rastu Slovenskej republiky, a preto sme podporou, masívnou podporou, si myslím, začali zvyšovať naše kapacity, ale aj rokovania v zahraničí o to, aby o naše produkty bol čo najväčší záujem. To v podstate za posledné dva roky zabezpečilo niekoľkonásobné zvýšenie výroby, niekoľkonásobné zvýšenie vývozu všetkých produktov obranného priemyslu. V podstate sa dá povedať, že za uplynulý rok to už dosahovalo 2 % HDP, čo je obrovský nárast oproti nejakým desatinám spred dvoch rokov.
Čiže v tomto prípade môžme to považovať za určite veľmi pozitívny fakt, ale vyskytli sa aj témy, kedy vy ste vo svojej otázke dávali možno, že však skúsme v rámci európskych štátov urobiť nejaké menej byrokratické alebo nelicenčné dokonca konanie, tam vzniká problém z toho, že bežne si človek predstaví pod výrobkom obranného priemyslu predovšetkým, dajme tomu, muníciu, v tej sme najsilnejší, patríme medzi špičku svetovú, tak si predstavte tú muníciu. Ale v samotnej munícii môžete dosiahnuť tzv. end-user certificate, to znamená nejaký certifikát konečného užívateľa, ale u časti toho muničného komplexu už to neplatí. Čiže v tom, v čom my sme ešte aj relatívne silní, je napríklad plnenie projektilov. Samotný projektil ešte nie je úplne hotový, celý ten komplex tej munície. Zapaľovače, ktoré sú veľmi komplikovaná technológia, pretože určujú, kedy a ako ten samotný projektil vybuchne. A to už sú súčasti. Aby sme zrušili licenčné konanie, stalo by sa jednoduché, že ak my nechceme vyvážať do niektorých konkrétnych krajín, stačí, že nejaká iná európska krajina si to objedná u nás a potom to prepošle hocikam inam bez kontroly, ktorú už tam žiadnu kontrolu nemáme. Čiže je to trochu komplikovanejší proces. A my si myslíme, že je možné niečo ešte odstrániť, predovšetkým na úrovni ministerstva zahraničných vecí, o tom rokujeme s pánom ministrom. To je vlastne taká, možno trošku prebyrokratizovaný prístup v tom, že my dostaneme certifikát konečného užívateľa a my ho ideme preverovať, či je pravý. Čiže je to niečo také, ako keď vy cestujete s pasom do krajiny, ktorá, dostane doňho víza, napríklad do Spojených štátov, keď cestujete na víza, že nepôjdete na ESTU, ale máte diplomatický pas a možno už v ňom máte víza do Spojených štátov, a teraz vy prídete na hranicu do Spojených štátov, víza na rozdiel od ESTY vás oprávňujú na vstup do Spojených štátov, čiže by vás ten imigračný úrad nemal odmietnuť, ale on by sa rozhodol, že ja neviem, či to je originál, ja si overím, či tento, tá nálepka, tie víza boli vydané ambasádou v Bratislave. A to sa dnes deje. A to určite odstrániť chceme, čo skráti nejakú lehotu, predovšetkým do krajín, kde máme šancu naše produkty umiestniť. Konečný užívateľ v rámci západnej Európy, samozrejme, nakupujú aj niektoré naše výrobky, ale dohodnime sa, že Nemecko alebo Francúzsko väčšinu tých výrobkov, čo produkujeme my, produkuje a tak vlastne im konkurujeme na ostatných trhoch. My sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou trhov, ktoré kedysi obsadzovala Ruská federácia alebo Sovietsky zväz, aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
