Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja som nepovedala, že som nebola vo vláde s Luciou Žitňanskou za MOST – HÍD ako ministerka spravodlivosti, keď bola, ja som bola ich štátna tajomníčka a áno, áno, keďže tam bola štátna tajomníčka Jankovská, vieme veľmi dobre ako neslávne skončila, tak som tam bola ja ako štátna tajomníčka a mala som pod sebou všetky, dá sa povedať absolútne všetky sekcie a všetky útvary, myslím, okrem spotrebiteľskej komisie, ktorú mala pani Jankovská. A áno, starala som sa o zásadnú reformu, ktorú som začala v tom čase. Takže to len aby ste vedeli, malo to veľký zmysel v tom, že vtedy začala veľká reforma, pretože sme nadviazali spoluprácu s Európskou komisiou pre efektívnu justíciu, vtedy sa urobila veľká správa o stave justície, vtedy začali obrovské rokovania pri okrúhlych stoloch s predsedami súdov naprieč celým Slovenskom, preto som tam zopár mesiacov ešte ostala a keďže bolo absolútne nemožné, aj celá atmosféra taká, aká bola vlastne samotnej vlády aj jej nastavenie, tak ja som krátko nato odišla, ale sľúbila som ministerke Žitňanskej, že ten základ reformy, ktorý súvisel aj s tou správou, skúsim spustiť. Preto som tam bola pár mesiacov, by som spustila tie diskusie. Takže vtedy sa tie diskusie ohľadom tej veľkej reformy, ktorú som zrealizovala ako ministerka spravodlivosti, začali a vtedy sa vlastne aj určilo, ktorým smerom tá reforma sa má uberať na základe veľmi komplexnej závažnej správe o efektívnosti justície, ktorú urobila komisia pre efektívnu justíciu v Rade Európy so svojimi expertami, takže som rada, že ste to pripomenuli, a vtedy boli štátne tajomníčky dve a robila sa veľká reforma. A dnes pán minister robí čo? A má troch štátnych tajomníkov. Tak ja som na to odpoveď žiadnu nedostala.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu k Justičnej akadémii, teda novely, ktorá sa týka zásadne zmien nastavenia Justičnej akadémie by som povedala, že v nejakej miere mám aj legitímne pochopenie a myslím si, že každý minister môže mať vlastnú predstavu ako by mala Justičná akadémia fungovať. Zásadné nastavenie, ktoré prináša pán minister v tejto novele znamená, že pozícia riaditeľa sa otvára, nebude už úzko určená len pre prokurátorov a sudcov. Ja osobne v podstate vítam túto zmenu, ale vyrušuje ma tam množstvo ďalších zmien, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona. A nebudem mať dlhý príspevok, ale v stručnosti si dovolím na to poukázať. Osobitne ma vyrušuje, že dochádza k zásadnej zmene nastavenia vlastne aj samotnej Rady, ktorá bude a jej zloženie v istej miere ovplyvňuje celé výberové konanie, ktoré bude súvisieť s výberom riaditeľa. Ja som to povedala aj pánovi ministrovi na výbore, že si myslím, že je legitímne povedať, že minister chce mať zásadné slovo pri výbere riaditeľa a teraz bez ohľadu na to uvidíme, že aký bude ďalší vývoj. Ale toto je proste jednoznačne zrejmé, ale hovorím, aj toto vnímam, že je v nejakej miere legitímne. Ale si myslím, že je to dobré si to otvorene priznať. To, čo ma, ale potom v celom tom kontexte musím povedať vyrušuje je, že táto vláda má taký zvláštny prístup pri konsolidácii verejných financií. Na jednej strane treba konsolidovať, treba celé to bremeno dlhu hodiť na bývalú vládu bez ohľadu na to koľko zadlžovali samozrejme predchádzajúce vlády. Vlastne Smer tu má 16 ročné obdobie, jeho zodpovednosti je určite iné ako trojročné vládnutie, z toho dva roky pandémie, a osobitne musíme brať do úvahy, že sa jednalo o obdobia kedy vlastne iné krajiny šetrili a vytvárali si vlastne zásoby do pivníc, z ktorých môžu teraz vyťahovať, keď je kritickejšie obdobie. Toto sa bohužiaľ nestalo a toto po vládach Smeru sme nedostali, naopak dostali sme zadlženie, a treba povedať, že keď porovnávame zadlženie súčasnej vlády oproti tej vláde, ktorá naozaj riešila ťažké obdobie pandémie, tak ide pomaly dvojnásobným skokom. Takže v tomto období a pekne to ukazuje aj tento zákon a preto o tom hovorím, ukazuje to možno aj to, je to možno v drobnom, ale v niečom to ukazuje veľmi pekne, že naozaj prvé rozhodnutie, ktoré urobila táto vláda je, že si zdvojnásobila platy, ale nie tak, že tak ako sa očakáva, štandardným spôsobom, že sa z toho platu platia aj dane, nie, (Nezrozumiteľne povedané), cez paušálne náhrady, aby sme sa k tomu ani my tu nikto nedostali. Nie je k tomu žiadny štandardný postup. Ale zvýšia sa paušálne náhrady, z ktorých sa ani neplatia dane. No, tak to potom sa naozaj veľmi dobre samozrejme odkazuje ľuďom ako majú šetriť a zavádza sa transakčná daň, dusia sa podnikatelia a nevieme ani poriadne samozrejme, aký bude výsledok tejto transakčnej dane. To, čo vieme je, že raz bude určite zrušená a predpokladám, že aj už počas vášho funkčného obdobia v nejakej miere k jej zrušeniu dôjde. Pretože nedáva zmysel. Ale, čo je odkaz vlády? No, odkaz vlády je, že ona šetriť na sebe nebude. O tom je aj tento zákon, preto o tom hovorím. Pán minister spravodlivosti nakoniec to ukazuje aj sám. Traja štátni tajomníci. Traja štátni tajomníci. Ja si nepamätám troch štátnych tajomníkov na ministerstve spravodlivosti. Ja som mala dvoch štátnych tajomníkov, aj to nie celé funkčné obdobie. Dokonca dá sa povedať, že pomaly väčšinu funkčného obdobia som mala jedného. Ja sama som bola štátnou tajomníčkou jednou, vo vláde Ivety Radičovej, kedy naozaj bola snaha aj s ministrom financií Ivanom Miklošom konsolidovať. Mali sme v zásade iba jedného štátneho tajomníka na väčšine ministerstiev, a keď porovnáme vlastne to funkčné obdobie Ivety Radičovej s dnešným, tak ten nárast štátnych tajomníkov tu je viac ako dvojnásobný. A to ukazuje vlastne v mnohom ako táto vláda nedokáže, nechce šetriť na sebe. Rozdáva funkcie. Lebo taký štátny tajomník to je samozrejme jeho sekretariát, prípadne riaditeľ kancelárie, asistentka, auto, vodič. Toto určite nie je v poriadku. A teraz nejde o to, že to je v tisícoch, ale to je proste ukážka princípu. A nie je to len ministerstvo spravodlivosti, kde sú absolútne zbytoční traja štátni tajomníci. Ministerstvo nerobí vôbec žiadnu reformu, nič, prečo by sme mohli povedať, prečo toto ministerstvo spravodlivosti potrebuje troch štátnych tajomníkov. A keď sa pozrieme na rozpočet ministerstva spravodlivosti to nie je taký rozpočet, hej o ktorom môžeme rozprávať pri iných ministerstvách, ale aj ministerstvo vnútra si vedelo vystačiť s dvoma štátnymi tajomníkmi. A dnes má troch. Ale prečo je na ministerstve spravodlivosti priestor pre troch štátnych tajomníkov na to nie je žiadna odpoveď, iba tá, že ste chceli dať trom funkcionárom miesto na ministerstve spravodlivosti. Rovnako táto novela zákona k Justičnej akadémii, traja zástupcovia riaditeľa. Načo potrebuje Justičná akadémia v čase konsolidácie verejných financií troch zástupcov riaditeľa? Dnes má jedného a úplne si vystačí, úplne si vystačí sa pozrite na ten rozpočet, úplne si vystačí...
===== Rovnako táto novela zákona v justičnej akadémii traja zástupcovia riaditeľa. Načo potrebuje justičná akadémia v čase konsolidácie verejných funkcií, verejných financií troch zástupcov riaditeľa? Dnes má jedného, úplne si vystačí. Úplne si vystačí, sa pozriete na ten rozpočet, úplne si vystačí. Dokonca, čo je veľmi zvláštne v tomto zákone, viem že justičná akadémia vlastne s tým má tiež problém, je tu vlastne nový inštitút, takzvaných dotácií, ktoré súvisia so vzdelávaním vlastne osôb, ktoré sú v justičnom prostredí. A je to zaujímavá schéma, vlastne, ktorá sa tu ponúka, že je dobré tie dotácie vlastne podporiť projekty. Môžu to byť projekty na právnických fakultách, pochopila som. Môže to súvisieť s probáciou, mediáciou. Máme naozaj nedostatok probačných, mediačných úradníkov, to pán minister veľmi dobre vie. Ja som tu už viackrát povedala, otvorili sme brány väzníc a nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými na slobode. Nemáme, nemáme, stále ich nemáme, zúfalo ich nemáme. Takže my presadíme zákon, otvoríme brány väzníc, zamnestujeme vašich ľudí, ale máme nefunkčný systém. A to minister veľmi dobre vie, ale má troch štátnych tajomníkov, výborne. Zmeníme justičnú akadémiu, troch zástupcov riaditeľov, ale na tých probačných, mediačných nemáme.
Nepočula som ani slovo od ministra spravodlivosti, že by mal problém s výsluhovými dôchodkami prokurátorov, alebo doživotnou rentou generálneho prokurátora. To sú milióny. Za tie mohol mať presne ten balík probačných, mediačných úradníkov, ktorých potrebujeme. Ale nepočula som ani hlásku zo strany ministra spravodlivosti, že zo strany justície peniaze sú potrebné inde, pre bezpečnosť náš všetkých. Nie, on sem príde so zákonom o justičnej akadémii a vypýta si na troch zástupcov riaditeľa. Veď je z čoho. Transakčná daň tu je, zatiaľ zrušená nebola, je z čoho vyberať, tak rozdávajme funkcie.
A vyrušujúce v súvislosti s tými dotáciami samozrejme je aj to, že ten, kto bude rozhodovať o dotáciách bude ministerstvo spravodlivosť. A to ma tiež osobitne vyrušuje, pretože máme troch zástupcov riaditeľa justičnej akadémie, ale vlastne ten dotačný mechanizmus, ktorý má slúžiť k tomu, čomu slúži justičná akadémia, ten necháme na ministerstve spravodlivosti. Tak načo potrebujeme nejaký manažement v tej justičnej akadémii, keď tu máme takýto nový inštitút a ani ten jej nedáme. Ona sama si ho pýtala a nedali sme jej ho. O to viac ma vyrušuje tento nový dotačný mechanizmus, že už ministerstvo spravodlivosti nejaký má. A veľmi ma vyrušuje, akým spôsobom sa k nemu postavila. Tvária sa samozrejme slovníkom tejto vlády, že niečo netransparentné znamená, že to transparentné dovtedy bolo, bohužiaľ tak to je, a zrušila vlastne celé postupy, ktoré boli nastavané aj v rámci dotačných schém a veľmi hrubým vysmievačným spôsobom niektoré z organizácií, ktoré nerobia činnosť v súlade s vládnou propagandou, vylúčila vlastne z akejkoľvek dotačnej podpory. No tak, pri tomto ministerstve naozaj nemôžem podporiť myšlienku, aby mala ďalšiu dotačnú schému. Nemôžem, pretože je tu predpoklad netransparentnosti, nezákonného diskriminačného postupu a toto môžeme očakávať pri ministerstve spravodlivosti tak, ako je v súčasnosti nastavené. A tu by som povedala, že sú moje z jedných najzávažnejších výhrad a dovolí si na záver povedať ešte dve a tých chcem poukázať na veľmi nekonzistentný prístup ministerstva spravodlivosti a k tomu, čo sa deje v justícii a k tomu, ako nanovo vlastne nastavuje nejaké parametre, ako tá justícia má fungovať.
Budeme ďalej rozprávať pri ďalšom bode o zákone o sudcoch a prísediacich, ktorý mení viaceré zákony sa zásadne budem vyjadrovať k absolútne inému nastaveniu disciplinárnych konaní na sudcov. Ale je tam veľmi zaujímavá jedna vec, ktorá vôbec nesedí s tým, čo teraz máme pred sebou. Pretože tu, to čo je nová, podľa mňa pekná vec je, že pri výbere riaditeľa je potrebné pozerať na to, aké má jazykové znalosti. Tak si ale predstavte, že pri kariérnom postupe sudcov sa toto ide vyškrtnúť. Takže máme tu jeden zákon v ktorom hovorí ministerstvo, je dobré mať jazykové znalosti, osobitne pri vzdelávaní. Je dobré, aby riaditeľ mal. Ja rozumiem, že určite aj pri komunikácii justičnej akadémii so zahraničím, ale určite nie on sám. Ale pri sudcoch, pri ktorých je dôležité samozrejme nejaká znalosť už aj zahraničnej juditakúry, sme súčasť Európskej únie, Európsky súdny dvor, Európsky súd pre ľudské práva. Čelíme tu novej zmene Ústavy, kde sa osoby budú musieť vysporiadať s mnohými vecami, s mnohými vecami. Je dobré, aby sa s tým vysporadúvali dobre a možno to je ten problém, že my nemáme vlastne tú znalosť tých jazykov a nerozumieme dosť dobre vlastne tomu celému, aj možno medzinárodnému kontextu, kde sa vlastne nachádzame a kde chceme, alebo podľa vás asi už nechceme byť.
No, ale prečo o tom toľko hovorím. Nuž hovorím o tom preto, že podľa mňa je absolútne nevyhnutné, aby sme vyžadovali pri kariérnom postupe sudcov, to znamená že ho máme na okresom súde, chce na odvolací súd, máme ho na odvolacom súde, chce ísť na najvyšší súd, aby nejakú jazykovú znalosť mal. Teda nielen slovenskú, aby sme si rozumeli. To znamená nejakého cudzieho jazyka - anglického, nemeckého, francúzskeho. A len k tomu overevaniu tých jazykových znalostí. To nie je tak, že teraz musíte prejsť nejakou ťažkou skúškou. Dostanete text a ten text máte preložiť do slovenčiny. Môžete k tomu používať rôzne pomôcky. Takže to nie je, to nie je zložité. To nie je naozaj zložité. Jedná sa o nejaké základné pochopenie toho textu a je okolo toho množstvo diskusií, že ako prípadne prispôsobiť aj tú skúšku toho, z toho cudzieho jazyka, aby pre každého sudcu, ktorý by chcel kariérne rásť, aby to nebolo prekážkou, osobitne pre tých, ktorí nemali taký priestor pre vzdelávanie v cudzom jazyku. A povedzme si, dnes tých možností je naozaj mnoho. Ale tá skúška vlastne z toho cudzieho jazyka je tak nastavená, že kto chce, tak to zvládne. Pán (nezrozumiteľne vyslovené) aj rok na to pripravoval, dovtedy žiadne poriadne znalosti s cudzích jazykov nemal. Ale jednoducho nejaká znalosť v tom priestore kde sme, je proste potreba. A tu pri novele zákona o justičnej akadémii to ministerstvo doznáva, dáva to ako novú podmienku pre riaditeľa, ale pri kariérnom postupe sudcov už to potrebovať nebudeme a je to pre mňa nepochopiteľné. Ešte by som tomu rozumela, keby sme boli v 90. rokoch. Naozaj, pre tým 89 vedeli sme po rusky, po slovensky. Niektorí z nás mali prístup k nejakému širšiemu vzdelávaniu v cudzom jazyku. Tomu by sa dalo asi nejak rozumieť. A treba povedať, že tam naozaj bol ruský jazyk, naozaj bol. Potom neskôr je pravdou, že aj ja som bola toho názoru, že ruský jazyk by už nemal byť ten, ktorý pomáha kariérnemu rastu. Bolo dosť veľa času na to, aby každý sudca, ktorý chce kariérne rásť sa ten jazyk mohol naučiť, ale dnes v roku 2025 povedať, že nepotrebujem pre kariérny rast sudcu cudzí jazyk, tak to považujem za vážny problém. Lebo to potom naozaj sa pýtam, to naozaj ideme vystúpiť z Európskej únie? Lebo potom asi to tak je. Už ho nepotrebujeme, lebo naša cesta je inde. Asi sa vrátime k tej ruštine len. A ja teraz, ako ruský jazyk je pekný, krásny. Ja viem po rusky. To nie je o, to nie je teraz o nejakej nenávisti k ruštine, vôbec nie. Aj v mojej rodine, viacerí moji členovia rodiny vedia po rusky. Aj mladí ľudia sa učili po rusky, lebo je to pekný jazyk. Takisto, ako aj malebná francúzština, podľa mňa, aj to je veľmi pekný jazyk. Ale sme v Európskej únii a v tomto európskom priestore je potrebná francúzština, nemčina. Ale mám teraz dojem, pre niektorých predstaviteľov SMER-u, že nemčina pre nich znamená niečo iné, ako pre nás ostatných. Pretože pre nás to znamená, že Nemecko je súčasťou európskeho priestoru, je a nespochybňujeme to a nedávame nikomu žiadne prívlastky z minulosti. Tak treba sa porozprávať asi s pánom poslancom Mažgútom a s okresnou organizáciou SMER-u si to treba asi vysvetliť, lebo toto je veľmi vážne. A vy asi veľmi dobre viete, že to zaznelo a preto osobitne na to aj upozorňujem. Si povedzme, že ktorým smerom chcem ísť, lebo čo sa týka konsolidácie verejných financií, tu sú veci, s ktorými sa jednoducho nedá súhlasiť. A môžete hovoriť, že sú to drobnosti, ale jednoducho naozaj traja zástupcovia riaditeľa, to nie je v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Takisto ako traja štátny tajomníci na ministerstve spravodlivosti, ak ostaneme v tomto rezorte.
A rovnako nie je v poriadku, ak v tom ďalšom zákone idete vypustiť podmienku cudzieho jazyka pre kariérny postup. Ja poznám tie námietky sudcov. Ja viem presne čomu čelí pán minister, ale ja som sa ho pýtala, máte nejaké štatistiky. Koľkatím sudcom to zabránilo v kariérnom raste. A dá sa rozprávať aj o tom, veď aj ministerstvo a nakoniec aj samotný súd vytvára priestor každému sudcovi, keď sa chce vzdelávať. Tak to naozaj je. Aj v tom cudzom jazyku. Takže každý sudca ten priestor má. Tu ide o to, je to o nové nastavenie. Vy ho teraz nastavujete v roku 2025 idete nastaviť, že netreba, aby sa sudcovia vzdelávali v inom jazyku, ako v slovenčine. Toto idete nastaviť a je to naozaj absolútne stočenie paradigmy a ja preto na to v tom celom kontexte poukazujem, že to všetko je v kontexte, to nie sú maličkosti. Takisto ako nie sú maličkosti, že čo navrhujete v tomto, v tomto zákone o justičnej akadémii.
A ja už poviem na záver iba jednu vec, ktorá tiež možno sa javí, že je malá, ale môže byť veľká. Mení sa tu vlastne funkčné obdobie skúšobných komisií, ktoré rozhodujú, ľudia v týchto skúšobných komisiách rozhodujú o justičnej skúške. To znamená, to je vlastne predpoklad, že sa niekto stane sudcom, predpoklad, že sa niekto stane prokurátorom. Dnes to funkčné obdobie týchto skúšobných komisií je 3-ročné. To znamená, je zjavné, že v istej miere každý minister ovplyvňuje tiež časť tejto skúšobnej komisie. Môže sa zmeniť tiež nastavenie iných inštitúcií, ktoré tam dávajú predstaviteľov týchto skúšobných komisií. Žiaľ nepovažujem za správne, nepovažujem teraz, pretáčať skúšobné komisie na päť rokov, lebo je zrejmé, že vlastne to, čo sa stane je, že vaša vláda určí vlastne skúšobné komisie pomaly na ďalšie obdobie a je zrejmé aj medzi nami tu, že sa tu nevieme zhodnúť na kľúčových veciach, ktoré súvisia s nezávislosťou justície, tak to je. Tak to je. Spoločnosť je polarizovaná ohľadom základných hodnôt, ktoré tu máme. Takže teraz predlžovať toto funkčné obdobie ja považujem za kritické a príde mi to uzurpovanie si moci aj nad tým, kto dostane, nedostane justičnú službu. A budem samozrejme sledovať, ako buď dôjde k výmenám tých služobných komisií. Ja som počula argument pána ministra, že je dôležité, aby ti služobné komisie boli stabilné. No tak, keď toto je argument, kľudne môžeme predĺžiť funkčné obdobie aj tým súčasným na päť rokov. Nie, to budú mať až tie nové, ktoré si určíte vlastne vy vo veľkej miere a to nepovažujem za v poriadku. Všetci chceme mať nezávislých sudcov. O to viac je dôležité, aby sme do tých vecí, ktoré fungujú v čo najmenšej miere zasahovali, aby to nevytváralo domnienku, aby to nevytváralo domnienku, že chceme zásadne ovplyvňovať kto sa tým sudcom stane, alebo nestane. Aby tu boli nejaké nezávislé kritériá.
Takže ja som si dovolila spomenúť zopár vecí, ktoré ma tu vyrušujú. Ale ako som povedala, v zásade je tu, sú tu zmeny, ktoré sú legitímne, len ma tam tie veci, ktoré ma vyrušujú, tie som pomenovala. Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, k tomuto zákonu k Justičnej akadémii, teda novely, ktorá sa týka zásadne zmien nastavenia Justičnej akadémie by som povedala, že v nejakej miere mám aj legitímne pochopenie a myslím si, že každý minister môže mať vlastnú predstavu ako by mala Justičná akadémia fungovať. Zásadné nastavenie, ktoré prináša pán minister v tejto novele znamená, že pozícia riaditeľa sa otvára, nebude už úzko určená len pre prokurátorov a sudcov. Ja osobne v podstate vítam túto zmenu, ale vyrušuje ma tam množstvo ďalších zmien, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona. A nebudem mať dlhý príspevok, ale v stručnosti si dovolím na to poukázať. Osobitne ma vyrušuje, že dochádza k zásadnej zmene nastavenia vlastne aj samotnej Rady, ktorá bude a jej zloženie v istej miere ovplyvňuje celé výberové konanie, ktoré bude súvisieť s výberom riaditeľa. Ja som to povedala aj pánovi ministrovi na výbore, že si myslím, že je legitímne povedať, že minister chce mať zásadné slovo pri výbere riaditeľa a teraz bez ohľadu na to uvidíme, že aký bude ďalší vývoj. Ale toto je proste jednoznačne zrejmé, ale hovorím, aj toto vnímam, že je v nejakej miere legitímne. Ale si myslím, že je to dobré si to otvorene priznať. To, čo ma, ale potom v celom tom kontexte musím povedať vyrušuje je, že táto vláda má taký zvláštny prístup pri konsolidácii verejných financií. Na jednej strane treba konsolidovať, treba celé to bremeno dlhu hodiť na bývalú vládu bez ohľadu na to koľko zadlžovali samozrejme predchádzajúce vlády. Vlastne Smer tu má 16 ročné obdobie, jeho zodpovednosti je určite iné ako trojročné vládnutie, z toho dva roky pandémie, a osobitne musíme brať do úvahy, že sa jednalo o obdobia kedy vlastne iné krajiny šetrili a vytvárali si vlastne zásoby do pivníc, z ktorých môžu teraz vyťahovať, keď je kritickejšie obdobie. Toto sa bohužiaľ nestalo a toto po vládach Smeru sme nedostali, naopak dostali sme zadlženie, a treba povedať, že keď porovnávame zadlženie súčasnej vlády oproti tej vláde, ktorá naozaj riešila ťažké obdobie pandémie, tak ide pomaly dvojnásobným skokom. Takže v tomto období a pekne to ukazuje aj tento zákon a preto o tom hovorím, ukazuje to možno aj to, je to možno v drobnom, ale v niečom to ukazuje veľmi pekne, že naozaj prvé rozhodnutie, ktoré urobila táto vláda je, že si zdvojnásobila platy, ale nie tak, že tak ako sa očakáva, štandardným spôsobom, že sa z toho platu platia aj dane, nie, (Nezrozumiteľne povedané), cez paušálne náhrady, aby sme sa k tomu ani my tu nikto nedostali. Nie je k tomu žiadny štandardný postup. Ale zvýšia sa paušálne náhrady, z ktorých sa ani neplatia dane. No, tak to potom sa naozaj veľmi dobre samozrejme odkazuje ľuďom ako majú šetriť a zavádza sa transakčná daň, dusia sa podnikatelia a nevieme ani poriadne samozrejme, aký bude výsledok tejto transakčnej dane. To, čo vieme je, že raz bude určite zrušená a predpokladám, že aj už počas vášho funkčného obdobia v nejakej miere k jej zrušeniu dôjde. Pretože nedáva zmysel. Ale, čo je odkaz vlády? No, odkaz vlády je, že ona šetriť na sebe nebude. O tom je aj tento zákon, preto o tom hovorím. Pán minister spravodlivosti nakoniec to ukazuje aj sám. Traja štátni tajomníci. Traja štátni tajomníci. Ja si nepamätám troch štátnych tajomníkov na ministerstve spravodlivosti. Ja som mala dvoch štátnych tajomníkov, aj to nie celé funkčné obdobie. Dokonca dá sa povedať, že pomaly väčšinu funkčného obdobia som mala jedného. Ja sama som bola štátnou tajomníčkou jednou, vo vláde Ivety Radičovej, kedy naozaj bola snaha aj s ministrom financií Ivanom Miklošom konsolidovať. Mali sme v zásade iba jedného štátneho tajomníka na väčšine ministerstiev, a keď porovnáme vlastne to funkčné obdobie Ivety Radičovej s dnešným, tak ten nárast štátnych tajomníkov tu je viac ako dvojnásobný. A to ukazuje vlastne v mnohom ako táto vláda nedokáže, nechce šetriť na sebe. Rozdáva funkcie. Lebo taký štátny tajomník to je samozrejme jeho sekretariát, prípadne riaditeľ kancelárie, asistentka, auto, vodič. Toto určite nie je v poriadku. A teraz nejde o to, že to je v tisícoch, ale to je proste ukážka princípu. A nie je to len ministerstvo spravodlivosti, kde sú absolútne zbytoční traja štátni tajomníci. Ministerstvo nerobí vôbec žiadnu reformu, nič, prečo by sme mohli povedať, prečo toto ministerstvo spravodlivosti potrebuje troch štátnych tajomníkov. A keď sa pozrieme na rozpočet ministerstva spravodlivosti to nie je taký rozpočet, hej o ktorom môžeme rozprávať pri iných ministerstvách, ale aj ministerstvo vnútra si vedelo vystačiť s dvoma štátnymi tajomníkmi. A dnes má troch. Ale prečo je na ministerstve spravodlivosti priestor pre troch štátnych tajomníkov na to nie je žiadna odpoveď, iba tá, že ste chceli dať trom funkcionárom miesto na ministerstve spravodlivosti. Rovnako táto novela zákona k Justičnej akadémii, traja zástupcovia riaditeľa. Načo potrebuje Justičná akadémia v čase konsolidácie verejných financií troch zástupcov riaditeľa? Dnes má jedného a úplne si vystačí, úplne si vystačí sa pozrite na ten rozpočet, úplne si vystačí...
===== Rovnako táto novela zákona v justičnej akadémii traja zástupcovia riaditeľa. Načo potrebuje justičná akadémia v čase konsolidácie verejných funkcií, verejných financií troch zástupcov riaditeľa? Dnes má jedného, úplne si vystačí. Úplne si vystačí, sa pozriete na ten rozpočet, úplne si vystačí. Dokonca, čo je veľmi zvláštne v tomto zákone, viem že justičná akadémia vlastne s tým má tiež problém, je tu vlastne nový inštitút, takzvaných dotácií, ktoré súvisia so vzdelávaním vlastne osôb, ktoré sú v justičnom prostredí. A je to zaujímavá schéma, vlastne, ktorá sa tu ponúka, že je dobré tie dotácie vlastne podporiť projekty. Môžu to byť projekty na právnických fakultách, pochopila som. Môže to súvisieť s probáciou, mediáciou. Máme naozaj nedostatok probačných, mediačných úradníkov, to pán minister veľmi dobre vie. Ja som tu už viackrát povedala, otvorili sme brány väzníc a nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými na slobode. Nemáme, nemáme, stále ich nemáme, zúfalo ich nemáme. Takže my presadíme zákon, otvoríme brány väzníc, zamnestujeme vašich ľudí, ale máme nefunkčný systém. A to minister veľmi dobre vie, ale má troch štátnych tajomníkov, výborne. Zmeníme justičnú akadémiu, troch zástupcov riaditeľov, ale na tých probačných, mediačných nemáme.
Nepočula som ani slovo od ministra spravodlivosti, že by mal problém s výsluhovými dôchodkami prokurátorov, alebo doživotnou rentou generálneho prokurátora. To sú milióny. Za tie mohol mať presne ten balík probačných, mediačných úradníkov, ktorých potrebujeme. Ale nepočula som ani hlásku zo strany ministra spravodlivosti, že zo strany justície peniaze sú potrebné inde, pre bezpečnosť náš všetkých. Nie, on sem príde so zákonom o justičnej akadémii a vypýta si na troch zástupcov riaditeľa. Veď je z čoho. Transakčná daň tu je, zatiaľ zrušená nebola, je z čoho vyberať, tak rozdávajme funkcie.
A vyrušujúce v súvislosti s tými dotáciami samozrejme je aj to, že ten, kto bude rozhodovať o dotáciách bude ministerstvo spravodlivosť. A to ma tiež osobitne vyrušuje, pretože máme troch zástupcov riaditeľa justičnej akadémie, ale vlastne ten dotačný mechanizmus, ktorý má slúžiť k tomu, čomu slúži justičná akadémia, ten necháme na ministerstve spravodlivosti. Tak načo potrebujeme nejaký manažement v tej justičnej akadémii, keď tu máme takýto nový inštitút a ani ten jej nedáme. Ona sama si ho pýtala a nedali sme jej ho. O to viac ma vyrušuje tento nový dotačný mechanizmus, že už ministerstvo spravodlivosti nejaký má. A veľmi ma vyrušuje, akým spôsobom sa k nemu postavila. Tvária sa samozrejme slovníkom tejto vlády, že niečo netransparentné znamená, že to transparentné dovtedy bolo, bohužiaľ tak to je, a zrušila vlastne celé postupy, ktoré boli nastavané aj v rámci dotačných schém a veľmi hrubým vysmievačným spôsobom niektoré z organizácií, ktoré nerobia činnosť v súlade s vládnou propagandou, vylúčila vlastne z akejkoľvek dotačnej podpory. No tak, pri tomto ministerstve naozaj nemôžem podporiť myšlienku, aby mala ďalšiu dotačnú schému. Nemôžem, pretože je tu predpoklad netransparentnosti, nezákonného diskriminačného postupu a toto môžeme očakávať pri ministerstve spravodlivosti tak, ako je v súčasnosti nastavené. A tu by som povedala, že sú moje z jedných najzávažnejších výhrad a dovolí si na záver povedať ešte dve a tých chcem poukázať na veľmi nekonzistentný prístup ministerstva spravodlivosti a k tomu, čo sa deje v justícii a k tomu, ako nanovo vlastne nastavuje nejaké parametre, ako tá justícia má fungovať.
Budeme ďalej rozprávať pri ďalšom bode o zákone o sudcoch a prísediacich, ktorý mení viaceré zákony sa zásadne budem vyjadrovať k absolútne inému nastaveniu disciplinárnych konaní na sudcov. Ale je tam veľmi zaujímavá jedna vec, ktorá vôbec nesedí s tým, čo teraz máme pred sebou. Pretože tu, to čo je nová, podľa mňa pekná vec je, že pri výbere riaditeľa je potrebné pozerať na to, aké má jazykové znalosti. Tak si ale predstavte, že pri kariérnom postupe sudcov sa toto ide vyškrtnúť. Takže máme tu jeden zákon v ktorom hovorí ministerstvo, je dobré mať jazykové znalosti, osobitne pri vzdelávaní. Je dobré, aby riaditeľ mal. Ja rozumiem, že určite aj pri komunikácii justičnej akadémii so zahraničím, ale určite nie on sám. Ale pri sudcoch, pri ktorých je dôležité samozrejme nejaká znalosť už aj zahraničnej juditakúry, sme súčasť Európskej únie, Európsky súdny dvor, Európsky súd pre ľudské práva. Čelíme tu novej zmene Ústavy, kde sa osoby budú musieť vysporiadať s mnohými vecami, s mnohými vecami. Je dobré, aby sa s tým vysporadúvali dobre a možno to je ten problém, že my nemáme vlastne tú znalosť tých jazykov a nerozumieme dosť dobre vlastne tomu celému, aj možno medzinárodnému kontextu, kde sa vlastne nachádzame a kde chceme, alebo podľa vás asi už nechceme byť.
No, ale prečo o tom toľko hovorím. Nuž hovorím o tom preto, že podľa mňa je absolútne nevyhnutné, aby sme vyžadovali pri kariérnom postupe sudcov, to znamená že ho máme na okresom súde, chce na odvolací súd, máme ho na odvolacom súde, chce ísť na najvyšší súd, aby nejakú jazykovú znalosť mal. Teda nielen slovenskú, aby sme si rozumeli. To znamená nejakého cudzieho jazyka - anglického, nemeckého, francúzskeho. A len k tomu overevaniu tých jazykových znalostí. To nie je tak, že teraz musíte prejsť nejakou ťažkou skúškou. Dostanete text a ten text máte preložiť do slovenčiny. Môžete k tomu používať rôzne pomôcky. Takže to nie je, to nie je zložité. To nie je naozaj zložité. Jedná sa o nejaké základné pochopenie toho textu a je okolo toho množstvo diskusií, že ako prípadne prispôsobiť aj tú skúšku toho, z toho cudzieho jazyka, aby pre každého sudcu, ktorý by chcel kariérne rásť, aby to nebolo prekážkou, osobitne pre tých, ktorí nemali taký priestor pre vzdelávanie v cudzom jazyku. A povedzme si, dnes tých možností je naozaj mnoho. Ale tá skúška vlastne z toho cudzieho jazyka je tak nastavená, že kto chce, tak to zvládne. Pán (nezrozumiteľne vyslovené) aj rok na to pripravoval, dovtedy žiadne poriadne znalosti s cudzích jazykov nemal. Ale jednoducho nejaká znalosť v tom priestore kde sme, je proste potreba. A tu pri novele zákona o justičnej akadémii to ministerstvo doznáva, dáva to ako novú podmienku pre riaditeľa, ale pri kariérnom postupe sudcov už to potrebovať nebudeme a je to pre mňa nepochopiteľné. Ešte by som tomu rozumela, keby sme boli v 90. rokoch. Naozaj, pre tým 89 vedeli sme po rusky, po slovensky. Niektorí z nás mali prístup k nejakému širšiemu vzdelávaniu v cudzom jazyku. Tomu by sa dalo asi nejak rozumieť. A treba povedať, že tam naozaj bol ruský jazyk, naozaj bol. Potom neskôr je pravdou, že aj ja som bola toho názoru, že ruský jazyk by už nemal byť ten, ktorý pomáha kariérnemu rastu. Bolo dosť veľa času na to, aby každý sudca, ktorý chce kariérne rásť sa ten jazyk mohol naučiť, ale dnes v roku 2025 povedať, že nepotrebujem pre kariérny rast sudcu cudzí jazyk, tak to považujem za vážny problém. Lebo to potom naozaj sa pýtam, to naozaj ideme vystúpiť z Európskej únie? Lebo potom asi to tak je. Už ho nepotrebujeme, lebo naša cesta je inde. Asi sa vrátime k tej ruštine len. A ja teraz, ako ruský jazyk je pekný, krásny. Ja viem po rusky. To nie je o, to nie je teraz o nejakej nenávisti k ruštine, vôbec nie. Aj v mojej rodine, viacerí moji členovia rodiny vedia po rusky. Aj mladí ľudia sa učili po rusky, lebo je to pekný jazyk. Takisto, ako aj malebná francúzština, podľa mňa, aj to je veľmi pekný jazyk. Ale sme v Európskej únii a v tomto európskom priestore je potrebná francúzština, nemčina. Ale mám teraz dojem, pre niektorých predstaviteľov SMER-u, že nemčina pre nich znamená niečo iné, ako pre nás ostatných. Pretože pre nás to znamená, že Nemecko je súčasťou európskeho priestoru, je a nespochybňujeme to a nedávame nikomu žiadne prívlastky z minulosti. Tak treba sa porozprávať asi s pánom poslancom Mažgútom a s okresnou organizáciou SMER-u si to treba asi vysvetliť, lebo toto je veľmi vážne. A vy asi veľmi dobre viete, že to zaznelo a preto osobitne na to aj upozorňujem. Si povedzme, že ktorým smerom chcem ísť, lebo čo sa týka konsolidácie verejných financií, tu sú veci, s ktorými sa jednoducho nedá súhlasiť. A môžete hovoriť, že sú to drobnosti, ale jednoducho naozaj traja zástupcovia riaditeľa, to nie je v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Takisto ako traja štátny tajomníci na ministerstve spravodlivosti, ak ostaneme v tomto rezorte.
A rovnako nie je v poriadku, ak v tom ďalšom zákone idete vypustiť podmienku cudzieho jazyka pre kariérny postup. Ja poznám tie námietky sudcov. Ja viem presne čomu čelí pán minister, ale ja som sa ho pýtala, máte nejaké štatistiky. Koľkatím sudcom to zabránilo v kariérnom raste. A dá sa rozprávať aj o tom, veď aj ministerstvo a nakoniec aj samotný súd vytvára priestor každému sudcovi, keď sa chce vzdelávať. Tak to naozaj je. Aj v tom cudzom jazyku. Takže každý sudca ten priestor má. Tu ide o to, je to o nové nastavenie. Vy ho teraz nastavujete v roku 2025 idete nastaviť, že netreba, aby sa sudcovia vzdelávali v inom jazyku, ako v slovenčine. Toto idete nastaviť a je to naozaj absolútne stočenie paradigmy a ja preto na to v tom celom kontexte poukazujem, že to všetko je v kontexte, to nie sú maličkosti. Takisto ako nie sú maličkosti, že čo navrhujete v tomto, v tomto zákone o justičnej akadémii.
A ja už poviem na záver iba jednu vec, ktorá tiež možno sa javí, že je malá, ale môže byť veľká. Mení sa tu vlastne funkčné obdobie skúšobných komisií, ktoré rozhodujú, ľudia v týchto skúšobných komisiách rozhodujú o justičnej skúške. To znamená, to je vlastne predpoklad, že sa niekto stane sudcom, predpoklad, že sa niekto stane prokurátorom. Dnes to funkčné obdobie týchto skúšobných komisií je 3-ročné. To znamená, je zjavné, že v istej miere každý minister ovplyvňuje tiež časť tejto skúšobnej komisie. Môže sa zmeniť tiež nastavenie iných inštitúcií, ktoré tam dávajú predstaviteľov týchto skúšobných komisií. Žiaľ nepovažujem za správne, nepovažujem teraz, pretáčať skúšobné komisie na päť rokov, lebo je zrejmé, že vlastne to, čo sa stane je, že vaša vláda určí vlastne skúšobné komisie pomaly na ďalšie obdobie a je zrejmé aj medzi nami tu, že sa tu nevieme zhodnúť na kľúčových veciach, ktoré súvisia s nezávislosťou justície, tak to je. Tak to je. Spoločnosť je polarizovaná ohľadom základných hodnôt, ktoré tu máme. Takže teraz predlžovať toto funkčné obdobie ja považujem za kritické a príde mi to uzurpovanie si moci aj nad tým, kto dostane, nedostane justičnú službu. A budem samozrejme sledovať, ako buď dôjde k výmenám tých služobných komisií. Ja som počula argument pána ministra, že je dôležité, aby ti služobné komisie boli stabilné. No tak, keď toto je argument, kľudne môžeme predĺžiť funkčné obdobie aj tým súčasným na päť rokov. Nie, to budú mať až tie nové, ktoré si určíte vlastne vy vo veľkej miere a to nepovažujem za v poriadku. Všetci chceme mať nezávislých sudcov. O to viac je dôležité, aby sme do tých vecí, ktoré fungujú v čo najmenšej miere zasahovali, aby to nevytváralo domnienku, aby to nevytváralo domnienku, že chceme zásadne ovplyvňovať kto sa tým sudcom stane, alebo nestane. Aby tu boli nejaké nezávislé kritériá.
Takže ja som si dovolila spomenúť zopár vecí, ktoré ma tu vyrušujú. Ale ako som povedala, v zásade je tu, sú tu zmeny, ktoré sú legitímne, len ma tam tie veci, ktoré ma vyrušujú, tie som pomenovala. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni poslanci, parlamentná demokracia skutočne sa tu otriasa v základoch, pretože máme tu návrh na vyslovenie nedôvery vláde z januára a táto vládna koalícia neprejavuje žiadny rešpekt k opozícii, pretože je zrejmé, že keďže je na konci programu, je dokonca málo pravdepodobné, že bude súčasťou tejto schôdze. To znamená, že je to už vlastne v poradí tretia riadna schôdza, kde je zrejmé, že tento návrh sa zjavne nedostane na prerokovanie. Máme tu premiéra, ktorý obdivuje politické režimy s jednou politickou stranou. Máme tu premiéra a vládu, ktorá najprv útočí na médiá, potom na občiansku spoločnosť a teraz už aj na slobodnú súťaž politických síl. Jednoducho táto vládna koalícia ničí základy demokracie, ničí odkaz Novembra z roku ´89. Je jednoducho namieste, aby návrhy na vyslovenie nedôvery vláde boli, boli prvým progra... prvým bodom v rámci tohto programu, aby sme za to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja, ja si dovolím zareagovať iba na pani poslankyňu Kramplovú. Nie, nikto tu nemá z ničoho strach. Je nepochopiteľné, keď pred rokom sem prišiel návrh s tým, že majú byť organizácie označované za zahraničného agenta a teraz my sa vlastne pár hodín dozadu dozvieme, že vlastne všetko sa to mení a kľúčové sú rôzne výkazy, ani nemáme priestor a nikto nemá priestor si to poriadne pozrieť. Ani tí, ktorí to budú vyhodnocovať, nemajú priestor si to poriadne pozrieť. A preto ešte raz, tu nikto nemá problém s transparentnosťou. Nikto. Ale prečo ste pred rokom neprišli s návrhom zákona, ak ste tú transparentnosť chceli? A ak vám záleží na nejakých mimovládnych organizáciách, aspoň teda na tých, ktoré sú tu pre tých najzraniteľnejších, tak prečo ste sa s nimi nestretli, keď vás o to požiadali? Toto je vyjadrenie rešpektu? Že vás žiadajú o stretnutie a vy tam neprídete? Toto je vyjadrenie rešpektu? Vy ste tam neprišli na to stretnutie. Oni vás volali a neprišli ste. Nepochopiteľne. Možno ste neprišli preto, lebo sami neviete presne, čo chcete, len chcete útok. Lebo inak sa tomu nedá rozumieť. Že možno sami poriadne neviete, čo presne chcete, len proste potrebujete na niekoho tu zaútočiť. Tak ako ste to chceli pred rokom. Ale jednoducho ten návrh stále meníte. Neviete, čo poriadne chcete. Ale viete, že proste má to byť útok a má to byť zastrašovanie. Nijako inak sa tomu nedá chápať. Lebo keby ste naozaj chceli mať nejaké transparentné financovanie, ktoré je podľa vás nedostatočné, tak by nebol problém pred rokom ho dať do normálneho legislatívneho procesu, mať k nemu normálnu debatu so všetkými, s kým sa to, koho sa to týka a s takýmto návrhom zákona sem prísť. Ale takto to zjavne nebolo.

.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že dávať nálepku tomuto zákonu, že je ruský, je absolútne namieste. Je to ruský spôsob a cieľ je tiež ruský. Zastrašiť mimovládne organizácie, ktoré jednoducho ležia v žalúdku tejto vládnej koalícii. Nič viac, nič menej. Jednoducho táto vládna koalícia neznesie, že je tu vôbec niekto, kto si dovolí povedať niečo kritické na jej adresu. Neznesie. Neznesie, že sú tu slobodní ľudia, ktorí sa rozhodnú, áno, prísť aj na námestie a povedať svoj názor. Toto neznesie. Neznesie to preto, lebo táto vládna koalícia, keď robí protesty, tak tam musí ľudí nazvážať. Nerozumie, ako je to možné, že niečo takéto je možné, že to človek robí slobodne a robí to z presvedčenia. V mimovládnych organizáciách ľudia robia z presvedčenia a tomuto tiež, bohužiaľ, táto vládna koalícia že vôbec nerozumie. Pretože ich presvedčenie je niečo úplne iné. Nerozumejú, čo to je bojovať za demokraciu, právny štát. Nerozumejú, čo to je, že v mimovládnych organizáciách sú naozaj ľudia, ktorí sú presvedčení, že chcú robiť niečo, čo štát nevie alebo nedokáže. Nikto v mimovládnych organizáciách nie je proti transparentnosti. Absolútne nikto. Tu je otvorený priestor, diskutujme o tom, ako to urobiť transparentnejšie, nech sa páči. Kľudne, kľudne to urobme. Nikto, absolútne nikto sa tomu nebráni. Ale prečo nejdete s návrhom zákona do normálneho legislatívneho procesu? Prečo to stále robíte pod nejakým rúškom tmy? Najprv sem prídete ako zahraničný agent, že to budú organizácie, potom sem prídete, že to budú teda lobistické organizácie a teraz tam stále ostalo množstvo vecí, ktoré sú prinajmenšom nezrozumiteľné a áno, pôsobia zastrašujúco. Jednoducho keď to nerobíte vy transparentne, nemôžeme tomu veriť, že to môže nakoniec dopadnúť dobre.

No, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok a treba určite sa venovať otázke, akí ľudia sa tu dostávajú do funkcií, lebo ak je toto odkaz popri odkaze ministra obrany, že zákon nemusíme rešpektovať, a v čase podávania daňových priznaní, je odkaz, že nemusíme rešpektovať vôbec vlastne povinnosti zo zákona, lebo si to môžme vysvetliť tak, že chránime nejaké záujmy, ktoré ani zákon takto nepredpokladá. Že tu si naozaj táto koalícia vyberá svoj spôsob, ako začína napĺňať právo, ktorý vyhovuje jej samej pre jej záujmy a je to veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné, pretože to dáva odkazy ľuďom do ich bežných životov aj v súvislosti s tým, ako konsoliduje, aj to je odkaz pre ľudí do bežných životov.
Zadlžujete sa? No tak sa zadlžujete ešte viac, lebo aj to je vlastne odkaz, ktorý dáva táto vláda. Veď to nevadí, že sme v dlhu, nevadí, nevadí, budeme mať viac štátnych tajomníkov, viac limuzín, nevadí, však si zase požičiame, vybereme si od ľudí. A teraz vlastne na takúto verejnú funkciu dajú človeka, o kom vedia, že v minulosti vážne pochybil, podvádzal, o tom sú jednoducho rozsudky. To znamená, ten človek podviedol vlastne či už štát, alebo iných ľudí, a teraz má rozhodovať v súvislosti s nájomnými bytmi. Veď, veď toto je obludné, že v tej istej oblasti tu je preukázaná úmyselná trestná činnosť. To nie je že podozrenia, ale ona je preukázaná. Ten človek dvakrát vážne pochybil, rozhodli o tom súdy, všetci o tom vieme a tú osobu tam nechávame. Aký je toto odkaz pre ľudí? Kto sa to vlastne? (Reakcia z pléna.) Dobrý? (Povedané so smiechom.) Prepáčte, pán poslanec, akože dobrý? To znamená, že keď ste vy pri moci, tak nemusíme rešpektovať už vôbec nič?