Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja by som sa trošku vrátila a vlastne to súvisí aj s tým, s čím prichádzate, s celým týmto zákonom o sudcoch, lebo on zásadne zmení nastavené paradigmy. Nastavené paradigmy, ktoré súvisia s transparentnosťou, s kariérnym rastom, s motivačnými faktormi pre motiváciu sudcov, aby sa vzdelávali, zlepšovali, to súvisí s hodnotením sudcov. A súvisí to aj s nezávislosťou justície. Ja som spomenula, že... a, a to je to, čo, samozrejme, okrem toho, že ten systém, ktorý navrhujete, tak už od začiatku vykazuje znaky, že nebude funkčný, pretože taký bol, a ja sa k nemu vrátim, za čias pána ministra Harabina, a niektoré veci naozaj vraciate do tohto obdobia, na ne poukážem, prečo to považujem za veľmi nebezpečné.
Ale za veľmi nebezpečné považujem to, že nie sme ochotní si povedať niektoré fakty a pravdu. To, že inak vidíme hodnoty aj v justícii, je jednoducho tak. Ja si neviem predstaviť a žiadny iný minister to pred vami to neurobil ani také rozhodnutie ministra Harabina si nepamätám, že by naozaj prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. To hovorí o mnohom, samozrejme, aj o vašom nastavení, že ste boli schopní prísť ako minister spravodlivosti s novým Trestným zákonom a s novým Trestným poriadkom a naprieč, napriek tomu, že to bolo aj problém vlastne s európskymi fondami, s nastavením prísnosti postihu korupcie, tak ste sa snažili maximálne ohnúť jednak nastavenie trestných činov, sankcií, premlčacích lehôt a to, čo dnes chránime, sú vlastne európske peniaze.
A že toto ste boli schopní, tak ste nám ukázali, kde ste. Potom ste urobili to, aj spolu s parlamentom, že ste vymenili ľudí v Súdnej rade. A mne tu vyčítate, viete (povedané so smiechom), to je, ja neviem, čo mám na to povedať. Vy tu mne rozprávate, že ja som niekomu zatelefonovala, áno, lebo som povedala, že nemáte dôveru vlády a parlamentu, lebo to bola pravda, a tí ľudia urobili slobodné rozhodnutie. Rozhodli sa vzdať sa funkcie, ale nemuseli sa vzdať funkcie. Samozrejme, že sa nemuseli. Mne to prišlo naozaj slušné. Ja neviem ani o jednom z týchto ľudí, že by sa niekedy, že by niekedy mal akýkoľvek komentár k nášmu rozhovoru. Naozaj neviem. Ale...
A áno, a ja to doznávam. Podľa mňa je správne, že členovia Súdnej rady sú odvolateľní a že je správne, keď nastúpi aj nová vláda a nový parlament, na základe jeho hodnôt budú môcť svojich zástupcov vymeniť, presne tak, ako ste to urobili vy. Ja neviem, čo mi tu vyčítate, veď vy ste to urobili. Veď vy ste vymenili Andreja Majerníka, Jána Mazáka, Luciu Berdisovú... A nevymenovala som všetkých, lebo si, prepáčte, teraz v rýchlosti všetkých nepamätám. Ale dosadili ste si tam svojho. Prosím vás, čo vy mi tu vyčítate? Veď vy ste ich nahrubo odvolali. Ešte ste si povymýšľali. Proste vy nieže, vy nieže využijete právomoc, ktorú máte, ale vy musíte dehonestovať ľudí, dehonestovať. A potom vy rozprávate opozícii, že my tu polarizujeme spoločnosť a robíme ju nenávistnou. Ale vy ste potrebovali vzbudiť nenávisť voči ľuďom, ktorých ste odvolali, a povedať, že sú neschopní, neodborní, zneužívali tú právomoc, ale ja som to neurobila. Ja som sa veľmi slušne zachovala k tým ľuďom. A keď sme mali aj iný názor na veci, tak som len povedala – nemáte našu dôveru a nechám na vás, aké urobíte rozhodnutie. Takže ja naozaj... Čo vy mi tu, prosím vás, vyčítate?! Vy ste tu nechutne ľudí odvolali, využili ste túto právomoc, ja tú právomoc nespochybňujem, ja som ju zaviedla a myslím si, že je správna, a riadila som sa aj jedným z rozhodnutím Ústavného súdu, ktorý povedal, lebo tu bol o tom spor, či je to správne, alebo nie, že ten vzťah medzi vládou, prezidentom a parlamentom je o vzťahu dôvery, a preto je v poriadku, ak ich odvolá, ak tú dôveru nebudú mať a ja si stále myslím, že to správne je. Osobitne, osobitne v našich postkomunistických, socialistických krajinách, kde majú veľký problém nastaviť hodnoty, ktoré majú platiť justícii. Toto je trošku zložité niekedy si vzájomne vysvetliť aj v rámci Európskej únii, ale tu osobitne to považujem za dôležité a považujem za správne, ako to je.
A ja vám toto nevyčítam, istým spôsobom že ste to využili a že ste tých ľudí odvolali, ale vyčítam to, aký ste pokrytecké a neviete to urobiť slušne, lebo ten priestor ste mali, ale vy to musíte urobiť neslušne. Musíte proste po tých ľuďoch podupať. Toto, toto je nechutné, ako ste to urobili, a ešte sa tvárite, že niekto to tu predtým urobil takto, čo neurobil, a vy ste urobili to isté, ale absolútne hrubým nechutným spôsobom. Proste to je, to je, je to, je to spôsob, ktorý ja som nikdy takýto prístup nemala k ľuďom, aj keď som mala iný názor na veci, ale vy jednoducho slušnú politiku nemáte a toto to jasne ukazuje.
To, čo ste priniesli, je, bez akýchkoľvek dát rušíte funkčný systém, ktorý súvisí s previneniami sudcov, a ten je absolútne kľúčový pre nás všetkých – aj pre vás v opozícii. Aj pre vás v opozícii je dôležité, aby sudcovia sa cítili nestranne, aby mohli rozhodovať nezaujato, aby na nich nikto nevyvíjal tlak. Disciplinárne konania boli odjakživa priestor – osobitne na Slovensku – na to, že sa tu zneužívala táto právomoc na to, že sa šikanovali sudcovia, ktorí boli nepohodlní moci. Čo dnes robí táto vláda? Šikanizuje sudcov prostredníctvom tlačových besied.
Bohužiaľ, aj vy, pán minister, ste na niektorých z nich stáli, kde priamo boli pomenovaní sudcovia, ktorí majú byť vyzlečení z talára. Povedzte mi, kedy my sme to niekedy urobili. Toto robíte vy! A potom prinesiete zmenu zákona a riešite nastavenie, ale, bohužiaľ, robí to aj Súdna rada. Bohužiaľ, táto Súdna rada v tomto zložení to robí, že poukazuje na sudcov, ktorí sa jej nepáčia, namiesto toho, aby svojich kolegov chránila, veď môžu mať iné právne názory ohľadom niektorých vecí, tak ich vlastne svojím spôsobom sama šikanuje. A tej idete dať vy svoju právomoc. Vymenili ste si tam ľudí a tej idete dať právomoc, aby vybrala, kto bude vlastne tým, kto bude súdiť tých sudcov. A toto je to, čo vám vyčítame.
Ale idete to ešte urobiť spôsobom, že zavádzate systém, ktorý sme tu mali. Veď my sme tu mali systém, že v disciplinárnych senátoch boli sudcovia z okresných, krajských súdov. Ale to nefungovalo. Ľudia to nechceli robiť. Nechceli to robiť preto, lebo osobitne vnímali, že tie konania sú šikanózne. Tie konania sa nevedeli skončiť, ľudia boli šikanovaní ako sudcovia práve tým, že začalo konanie. Minister Harabin to ešte vedel urobiť tak, že vopred, samozrejme, tých, tých sudcov tak hanil, že pomaly proste sa nevedeli ukázať, že ešte ani nedostali disciplinárny návrh. To sa, bohužiaľ, deje istým spôsobom aj teraz u vás, lebo to robíte na tých tlačových besedách, že už vyzliekate sudcov z talára, a ešte ani nebol podaný návrh na disciplinárne konanie – to sa presne udialo v prípade pána sudcu Klimenta.
A teraz vlastne o čo ide. My máme teraz nastavený systém, v ktorom sa skutočne všetci sudcovia môžu cítiť bezpečne. Máme sudcov na Najvyššom správnom súde, išli tam ľudia, ktorí tam chceli ísť, išli tam sudcovia hlavne z Najvyššieho súdu. Áno, bolo to potom aj otvorené právnikom z iných právnických profesií. Ale boli tu jasné kritéria ohľadom aj právnickej praxe, tam sa nemohol len tak hocikto dostať. Cez transparentné výberové konanie. Každý sa mohol uchádzať, ktorý spĺňal dané podmienky.
Dnes tam máme sudcov, ktorí sú tam už najmenej tri roky, to znamená, že to nie sú žiadni začiatočníci. Najmenej tri roky sú títo ľudia vo výkone funkcie sudcu. A aj títo vadia vlastne súčasnej vláde a ministrovi spravodlivosti, pretože bez ohľadu na to vlastne, akí sú to renomovaní právnici, s akou právnickou praxou, problém je, že neboli dostatočný počet rokov v justičnom systéme, takže je jedno, že sú dobrí, kvalitní, vedia robiť svoju prácu, tri roky už súdia sudcov na Najvyššom správnom súde. Nie, my tu zavádzame nové podmienky, že ešte aj medzi tých sudcov, ktorí sú na Najvyššom správnom súde, ideme robiť medzi nimi selekciu. Ale nielen to.
My vlastne vytvárame nový systém, ktorý je založený na tom, že budú doňho vstupovať okresní sudcovia, krajskí sudcovia, ktorí popri tom, že robia svoju prácu, budú popri tom aj súdiť svojich kolegov. Ale ja hovorím, toto sme tu mali. A tí sudcovia to nechceli robiť. My sme nevedeli sfunkčniť disciplinárne súdy, preto sme vytvorili Najvyšší správny súd. Aj preto okrem toho, že je dôležité pre spory so štátom mať samostatnú takúto súdnu inštitúciu, ale aj pre funkčný systém disciplinárneho konania, aby sudcovia, ktorí čelia akémukoľvek návrhu, tak sa mohli aj brániť, raz bolo aj rozhodnuté, lebo to sa nedialo, tu roky sa vlastne šikanoval sudca, lebo prebiehalo disciplinárne konanie, a aj preto vyčítam, že tu rozprávate o tom, že zavádzate opravné prostriedky, a oni dnes už sú a ja aj poviem, vlastne že čo zavádzate. Takže je to veľmi zavádzajúce rozprávať, že doteraz neboli, ale my ich teraz dáme, aby sudca mal opravný prostriedok. Aj teraz sú pre všetkých a viacstupňové. Ja to vysvetlím. Takže bez toho, aby sa vysvetlilo, čo je na tom dnešnom systéme zlé, lebo to sa povedať nedá, lebo dnešný systém je funkčný a efektívny, v minulosti, v rokoch, v rokoch čakal sudca, kým skončilo konanie, v rokoch bol šikanovaný – dnes v mesiacoch. Sudca vie koniec podaného návrhu na disciplinárneho konania v mesiacoch. Jednoducho dnes ho naozaj takto šikanovať neviete. Ale to zjavne je dôvod, prečo dávate tento návrh, pretože to čo sa osvedčilo, je, že je skutočne cesta mať profesionálnych sudcov, ktorí sa venujú disciplinárnemu konaniu, a, samozrejme, že to znamená aj nejaká pamäť, nejaká prax, ktorá súvisí aj s tým, že tí sudcovia už vedia, čo je dôležité pri posudzovaní takýchto vecí. Ale nie je to tak, že by to boli iba sudcovia z Najvyššieho správneho súdu. Aj dnes je to tak, že do toho vstupujú ďalšie osoby z právnických profesií. Keď sa bavíme o exekútoroch, tak je tam predstaviteľ exekútorského stavu, ak sa bavíme o prokurátoroch, je tam predstaviteľ prokurátorského stavu, ak sa bavíme o notároch, je tam predstaviteľ notárskeho stavu, ak sa bavíme o sudcoch, tak nie sú tam sudcovia z okresných, krajských súdov, lebo je tam predstaviteľ ako profesionál z toho Najvyššieho správneho súdu, ale sú tam dopĺňaní akademici, právnici z iných právnických profesií, ktorých tam aj vyberá Súdna rada, a je to v poriadku. A je to absolútne v poriadku. Lenže väčšinu tam má dnes Najvyšší správny súd ako profesionál. A to považujem za absolútne kľúčové. A to sa ukázalo, že sa to osvedčilo. Ja som nepočula skutočne žiadneho sudcu, ktorý by povedal, že dnešný systém je nastavený nejak zaujato, že by ten systém nebol bezpečný. Že by ten systém nefungoval, že by sme nemali včas tie rozhodnutia. Ale to tak nie je. Prosím vás, prečo meníme niečo, čo funguje? Prečo?
A ináč aj to bude stáť nové finančné prostriedky, lebo, samozrejme, potom tým sa to predpokladá, nejaké ďalšie výdavky, že vlastne namiesto toho, že tu máme profesionálov, ktorí to vykonajú v rámci svojej funkcie, tak sú tu nejaké ďalšie výdavky, ktoré súvisia s tým, že ten systém robíme inak.
Takže po novom do toho vstupuje Súdna rada, ktorá väčšinu vlastne v tom senáte bude určovať, kto v ňom bude, takže už to nebudú tí profesionáli, a Súdna rada len doplní, ale už to bude, že Súdna rada určuje tú väčšiu skupinu.
A nielen to, že sa to mne nepáči, to sa nepáči ani exekútorom, ani prokurátorom, aj im sa nepáči, že sa mení ten systém, ako je nastavený. Nepáči sa im tam viacero vecí a nepáči sa to, samozrejme, ani sudcom, ktorí sa už aj ozval a aj dali k tomu vyhlásenie, ale rozumiem, že nečakám teraz nejaké hromadné podpisové akcie zo strany sudcovského stavu, keď tu máme takúto atmosféru. Ale sú sudcovia, ktorí sa ozvali a nepovažujú to za správne.
A, samozrejme, že to nepovažuje za správne ani Najvyšší správny súd a pýta sa, prečo meníte tento funkčný systém, a nerozumie. Rovnako nerozumie, prečo majú byť vylučovaní vlastne z tohto do budúcna, z tohto disciplinárneho konania kolegovia, ktorí sú tam už celé tri roky a ukázali sa, že vedia tú prácu robiť, veď to nie sú, že sú skončení právnici a majú tri roky praxe. Nie. Oni už sú na Najvyššom správnom súde a tam majú ďalšie tri roky praxe na Najvyššom správnom súde, takže pre mňa je otázka, prečo meníme, tá základná, aké dáta tu máme, že musíme zmeniť systém, ktorý funguje. A jediné, ktoré, čo, samozrejme, sa ukazuje ako dôvod, je, musíme dať Súdnej rade priestor, aby mohla ovplyvniť ten základ tých disciplinárnych senátov, kto bude súdiť sudcov. A toto je veľmi, veľmi nebezpečné. A určite máme zhodu v tom, že sa tu jednoducho nezhodneme vo viacerých našich postojoch. To znamená, ak vy ste dnes obmenili Súdnu radu a jej tento priestor dáte, tak, samozrejme, že je to veľmi vyrušujúce, ale okrem toho upozorňujem, že ten systém sme tu mali, a nefungoval, nefungoval, lebo to tí sudcovia popri tej svojej práci nechceli robiť. A osobitne, keď vnímali, že je na nich vyvíjaný tlak, a aby to bol priestor na šikanu voči nepohodlným sudcom, a toto tu, túto atmosféru tak nastavujete a je veľmi možné, že ten systém preto ani funkčný nebude, lebo sme to tu už mali a ukázalo sa, že takto sa to nedá robiť.
Ja sa ďalej pýtam, že okrem toho, že na toto nie sú žiadne odpovede a z toho vidím najväčšie nebezpečenstvo a okrem toho priamo v ústave je vlastne zakotvené, že ten základ toho disciplinárneho súdnictva má byť v Najvyššom správnom súde, ale určite ústavodarcovia nemysleli, že tým, že tým, že sa to dáva Najvyššiemu správnemu súdu, znamená, že on len poskytne to miesto, to ako keby sme povedali, že parlament rozhoduje o návrhoch zákonov, ale sme potom povedali, jaj, no on len poskytne to miesto a potom to bude niekto iný, kto sem príde a bude robiť tie rozhodnutia. Hej, tak to je také obchádzanie, vlastne ktoré teraz robí pán minister, že síce Najvyšší správny súd aj podľa ústavy vlastne má vo vienku a kľúčovú by mal mať vo vienku, rozhodovanie o tých disciplinárnych konaniach sudcov, ale ideme mu to prakticky zobrať a dávame to niekomu inému a z toho Najvyššieho správneho súdu robíme už iba miesto. Takže toto má podľa mňa ústavnoprávne riziká a je veľmi pravdepodobné, že keď to takto prejde, tak to bude putovať aj na Ústavný súd. Nemám veľké očakávania, lebo ma veľmi prekvapil, ako sa už postavil k niektorým veciam v minulosti, ktoré nakoniec sa ukázali, že boli problematické, veď vy sami ste tu naprávali potom tie sankcie aj premlčacie lehoty pre trestné činy, ktoré sa týkajú finančných záujmov Európskej únie, ja som na to upozorňovala a žiadala som Ústavný súd, aby prerušil konanie a opýtal sa Európskeho súdneho dvora a neurobil to. Takže sú už veci, ktoré ja neočakávam veľmi od Ústavného súdu, možno ma prekvapí, ale je veľmi pravdepodobné, že toto na Ústavný súd pôjde, pretože určite ústavodarca si to takto nepredstavoval, takto to nechcel, keď to dal do ústavy, že Najvyšší správny súd má byť ten, kto bude riešiť disciplinárne konania sudcov.
A teraz si dovolím zopár ďalších poznámok. Ďalšie veci, ktoré ma tu vyrušujú, sú, že naozaj mi príde, že je tu veľa zmien takých od buka do buka, že, rozumiem, že za pánom ministrom niekto prišiel, zaloboval, niečo sa mu nepáči, ale nie je to založené na ničom, že proste to treba spraviť.
A ja poviem aj príklad. Zásadne sa tu zasahuje do podmienok, kedy môže sa vlastne človek dostať na... právnik, samozrejme, so všetkými ostatnými kritériami, ktoré splní, aby bol sudcom na Správny súd alebo na Najvyšší správny súd. Áno je pravdou, že na Najvyšší správny súd ste potrebovali iba desať rokov praxe. Teraz už potrebujete pätnásť a rovnako to bolo pri Správnom súde, na ktorej sa vyžadovalo sedem rokov namiesto desiatich rokov, čo sa vyžaduje pri Krajskom súde, ale chceli to samotní sudcovia, ktorí robia správne súdnictvo. Oni ma o to žiadali a povedali, je veľmi ťažké hľadať kolegov na Najvyšší správny súd alebo na správny súd, pretože vlastne tá celá doména práva správneho súdnictva sa tu začala iba vyvíjať po novembri ’89. My sme po novembri ’89 prišli na to, že sa tu môžme sporiť so štátom. My sme predtým vlastne, akože tu, tu nebola žiadna podpora ničoho ani, by som povedala, v rámci toho právneho odvetvia správneho súdnictva, že by tu skutočne sme vlastne vedeli, čo to to správne súdnictvo je. To naozaj po tom ’89. sa tomu dával úplne iný obsah. Toto je to úplne iné ako v tých ostatných odvetviach občianskeho, rodinného práva. Ja nehovorím, že ani to, že to neprechádza vývojom, ale jednoducho v tom správnom práve je to inak. Správni sudcovia ma sami žiadali, aby som tu nastavila mäkšie kritériá, aby sme mali kvalitných ľudí a vedeli sme ich dostať na Správny súd a na Najvyšší správny súd.
Takže nerozumiem, rada by som videla, že aké štatistiky sú, z čoho vychádza teraz pán minister, keď to mení, lebo ja o tom neviem, že by to bol problém. Jednoducho tu, tu sa úplne mení nastavenie a ja neviem, odkiaľ ste na to prišli. Ja chápem, že vám niekto zaklopal a povedal – takto by som to chcel. Ale takto predsa minister nemôže robiť rozhodnutia! A niekomu niečo vadilo, asi mu vadili mladí, šikovní kolegovia, inak si to neviem predstaviť. Mladí, šikovní kolegovia, ktorí ešte vedia aj cudzí jazyk a ktorí sa uchádzajú potom v rámci kariérneho rastu na odvolacie súdy, lebo, lebo prečo by ste, prosím vás, vypustili tú podmienku toho jazyka, lebo o tomto sú zmeny, ktoré tu máte. Vy tu jednoducho meníte paradigmy, ktoré sa tu nastavovali roky pre justíciu, aby bola lepšia. A rovnako to hneď poviem.
Hodnotenie sudcov. No tak, teraz už bude mať hodnotený iba na začiatku, keď nastúpi človek do výkonu funkcie sudcu. Takže to nám stačí. A potom už nepotrebujeme vedieť, ako sa mu darí. Načo? Len na začiatku. Vy ste spokojní všetci s výkonom justície?
Tak ako to je, je to výborné, netreba nič meniť. Nemyslíte si, že je dobré priebežne hodnotiť prácu sudcov? (Reakcia z pléna.) No, lebo toto idete zrušiť. Sudcovia boli každých päť rokov pravidelne hodnotení a, samozrejme, že to aj pre nich bolo nejaké motivujúce, že vedeli, že sa niekto pozrie na to, ako sa im darí a akú majú kvalitu tiež výkonu práce sudcu, lebo aj o to ide v tom hodnotení. To nie sú tie výkazy, štatistiky, ktorý každý rok koľko čo rozhodol, ale tam sa vlastne pozreli aj vybrané spisy a pozreli sa, ako vyzerajú kvalitné rozhodnutia, a ich kolegovia sa im k tomu vyjadrovali, takže to nie, že niekto z vonku, to je vlastne systém nastavený zvnútra. Ja nehovorím, že sa nedá urobiť lepšie, ale vypustiť pravidelné hodnotenie, ktoré je každých päť rokov, a povedať, že netreba, tak k tomu by som chcela nejaké vysvetlenie.
V rámci kariérneho rastu, keď sudca postupuje z okresného súdu na krajský, už nepotrebujeme zistiť, či vie cudzí jazyk, a to je pre mňa nepochopiteľné, lebo áno, keď idete na okresný súd, musíte mať cudzí jazyk, ale my sa teraz bavíme o tom, že máme tam kolegov, ktorí zjavne počas celého svojho výkonu funkcie sa nezaujímali o žiadny cudzí jazyk. Tak prečo má kariérne rásť, keď nevie urobiť tú skúšku, keď chce ísť na odvolací súd alebo Najvyšší súd? No tak nech ostane tam, kde je. Prečo? Psychologické posúdenie. Ja považujem za problém vyhodiť to psychologické posúdenie. Vy hovoríte, že stačilo na začiatku. Veď sami všetci vieme, čomu čelíme, tak viem aj od kolegov, od predsedov súdov, že boli radi, že tam takéto posúdenie, že ak je nejaký problém, tak to aspoň zistíme, alebo sa to rieši. Teraz vás to vôbec nezaujíma.
Transparentnosť výberového konania. Ako idem vlastne po jednotlivých, by som povedala, oblastiach, ktoré sú dôležité pre kvality justície, ale všade sa vám podarilo niečo urobiť. Transparentné výberové konania síce ostanú, ale potom si uchádzať povie, že chce anonymizovať svoje údaje, a už nezistíme a nevieme pospájať, že kto, kde je, kto sa uchádzal kedy s akými výsledkami, nepovažujem to za správne a nerozumiem a rada by som rozumela, prečo ste to urobili.
Ochrana sudcov. Máme zhodu, že tu máme množstvo nenávistných výrokov. Polarizácia, akú si nepamätáme. Vzájomne to uznávame. Tak teraz ideme zobrať ochranu sudcov, ktorú majú na Špecializovanom trestnom súde, a tí, čo rozhodujú o registri partnerov verejného sektora. Teraz, teraz! Máme na ďalších troch zástupcov riaditeľa, máme na troch štátnych tajomníkov, ale na toto nejak, tu šetríme. Tu je konsolidácia. Tak toto ja neviem prijať, toto ja neviem prijať, lebo tým priamo vytvárate nátlak. Niekto možno dostane, niekto možno nedostane ochranu. Tak nechajte im teraz tú ochranu, ktorú majú. Veď to napätie tu je. Tak prečo ho prenášate aj do sudcovského stavu?
A potom konsolidácia verejných financií, tak tu mám zopár poznámok. Ono sa to javí, že to sú také drobnosti, ale zrazu má dostať sudca ďalší plat, aj keď je iba na stáži. To znamená, že sudca nie je vo výkone funkcie sudcu, áno, majú nárok vlastne na ďalší plat, trinásty plat, ale budeme im dávať ten plat, aj keď nemajú výkon funkcie sudcu a robia stáž celé obdobie niekde, kde vôbec nemajú vlastne žiadny ten tlak, ktorý má sudca. Tak to nepovažujem za v poriadku v čase konsolidácie verejných financií. Naozaj to nepovažujem za v poriadku.
Rovnako ja by som tiež bola láskavá, odmena, keď má sudca 50 rokov, 60 rokov. Ale prečo teraz v čase konsolidácie verejných financií, veď nám to tam nechýbalo? Ja čakám, kedy sem príde návrh na výsluhové dôchodky sudcov. A to upozorňujem už teraz, že sudcovia majú osobitné sociálne zabezpečenie. Osobitný príplatok, keď idú do dôchodku, osobitné nastavenie, keď sa bavíme o materskej, o rodičovskej, o rodičovskej starostlivosti, rodičovských príspevkov. To je proste úplne iné nastavenie, ktoré majú sudcovia v čase konsolidácie verejných financií. Takže vy hovoríte – ľudia, uťahujte si opasky, treba vybrať transakčnú daň, ale všade, kde môže šetriť štát, neurobí nič, a nie, ja tu vidím ďalšie a ďalšie zákony, kde si pridávate, kde niekomu pridávate, čo vôbec netreba, vôbec netreba.
A úplne na záver. Tam, kde veci fungujú, vy ste to len tak na záver spomenuli, že nechápete prečo Mestský súd Košice je tak trošku vyňatý. No preto je tak trošku vyňatý v rámci efektívnosti rozpočtového hospodárenia, pretože v Košiciach nemáme iný okresný súd ako Mestský súd Košice. To je vlastne jediný kraj, ktorý má pod sebou iba Mestský súd Košice. No tak, keď sa rozdeľujú prostriedky cez kraje a kraje ich rozdeľujú na okresné súdy, tak prosím vás, čo rozdelí ten Krajský súd Košice? Nemá čo rozdeliť medzi nikoho. Takže má zmysel, aby rovno ministerstvo dalo predsa tie prostriedky, ktoré patria Mestskému súdu Košice, ktoré mu patria. Nevidím žiadny dôvod ani... Akože proste sme to efektívne nastavili, tak neviem, aký máte dôvod, aby to prechádzalo cez Krajský súd Košice, asi na to máte nejaký dôvod, ale ste ho žiadny neuviedli. Toľko, ďakujem veľmi pekne.
S ohľadom na moje pripomienky, ktoré som uviedla, nevieme podporiť, môžem povedať za náš klub, tento zákon, považujem ho za nebezpečný priam, proti kvalite v justícii a podľa mňa má v sebe znaky šikany, ktorú tu prevádzkoval minister Štefan Harabin.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, ja budem mať taký širší vstup, ale návrh na dopracovanie je určite veľmi šľachetný, pretože ja by som naozaj veľmi rada vedela, na základe akých dát pristúpil pán minister k rušeniu funkčných nových nastavení, osobitne v disciplinárnom konaní, kde vracia to, čo nefungovalo, takže ja by som naozaj rada videla nejakú štatistiku, že prečo po troch rokoch rušíme niečo, čo tu funguje. Ja som nepočula od žiadnych sudcov, že by nemali dôveru v nastavený systém. Počujem výkriky z úradu vlády, samozrejme, aj zo Súdnej rady, ktorá, bohužiaľ, sa stáva skôr zaujatým kritikom pomerov tak, ako to robí vláda, a nevidno zo Súdnej rady dnes, že by v nej mohli mať oporu sudcovia, ak jej ideme dať to bremeno, že ona bude vlastne tým kladivom na sudcov, lebo bude, lebo tá bude mať základnú váhu, kto bude súdiť sudcov, že, že prečo vlastne ministerstvo ničí to, čo funguje. To je prvé nepochopiteľné. Ale možno je to tým, že je zrušené analytické centrum, tak vlastne nemá to kto pánovi ministrovi vyhodnotiť. Ja som, ja nevidím ani žiadne dáta vlastne o tom, v akom stave je justícia. Predtým to bolo zverejňované priebežne mesačne, mohla som vidieť, ako sú na tom súdy, mohla som vidieť, ako sa má reforma, ktorá je naozaj veľká, a môžu tu ktokoľvek o tom čokoľvek hovoriť, ale znamená zásadné zmeny, absolútne zásadné, úplne nové paradigmy nového fungovania v rodinnom súdnictve, v správnom súdnictve, v disciplinárnom konaní.
Ak ide niečo minister zmeniť, nech nám ukáže dáta.

Ďakujem pekne.
Ja som nepovedala, že som nebola vo vláde s Luciou Žitňanskou za MOST – HÍD, ako ministerka spravodlivosti keď bola, ja som bola ich štátna tajomníčka. A áno, áno, keďže tam bola štátna tajomníčka Jankovská, vieme veľmi dobre, ako neslávne skončila, tak som tam bola ja ako štátna tajomníčka a mala som pod sebou všetky, dá sa povedať, absolútne všetky sekcie a všetky útvary, myslím, okrem spotrebiteľskej komisie, ktorú mala pani Jankovská.
A áno, starala som sa o zásadnú reformu, ktorú som začala v tom čase, takže to len aby ste vedeli, malo to veľký zmysel v tom, že vtedy začala veľká reforma, pretože sme nadviazali spoluprácu s Európskou komisiou pre efektívnu justíciu, vtedy sa urobila veľká správa o stave justície, vtedy začali obrovské rokovania pri okrúhlych stoloch s predsedami súdov naprieč celým Slovenskom, preto som tam zopár mesiacov ešte ostala, a keďže bolo absolútne nemožné, aj celá atmosféra taká, aká bola vlastne samotnej vlády aj jej nastavenie, tak ja som krátko nato odišla, ale sľúbila som ministerke Žitňanskej, že ten základ reformy, ktorý súvisel aj s tou správou, skúsim spustiť, preto som tam bola pár mesiacov, aby som spustila tie diskusie, takže vtedy sa tie diskusie ohľadom tej veľkej reformy, ktorú som zrealizovala ako ministerka spravodlivosti, začali, a vtedy sa vlastne aj určilo, ktorým smerom tá reforma sa má uberať na základe veľmi komplexnej závažnej správy o efektívnosti justície, ktorú urobila komisia pre efektívnu justíciu v Rade Európy so svojimi expertami, takže som rada, že ste to pripomenuli, a vtedy boli štátne tajomníčky dve a robila sa veľká reforma.
A dnes pán minister robí čo? A má troch štátnych tajomníkov. Tak ja som na to odpoveď žiadnu nedostala.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni poslanci, parlamentná demokracia skutočne sa tu otriasa v základoch, pretože máme tu návrh na vyslovenie nedôvery vláde z januára a táto vládna koalícia neprejavuje žiadny rešpekt k opozícii, pretože je zrejmé, že keďže je na konci programu, je dokonca málo pravdepodobné, že bude súčasťou tejto schôdze. To znamená, že je to už vlastne v poradí tretia riadna schôdza, kde je zrejmé, že tento návrh sa zjavne nedostane na prerokovanie. Máme tu premiéra, ktorý obdivuje politické režimy s jednou politickou stranou. Máme tu premiéra a vládu, ktorá najprv útočí na médiá, potom na občiansku spoločnosť a teraz už aj na slobodnú súťaž politických síl. Jednoducho táto vládna koalícia ničí základy demokracie, ničí odkaz Novembra z roku ´89. Je jednoducho namieste, aby návrhy na vyslovenie nedôvery vláde boli, boli prvým progra... prvým bodom v rámci tohto programu, aby sme za to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja si dovolím zareagovať iba na pani poslankyňu Kramplovú. Nie, nikto tu nemá z ničoho strach. Je nepochopiteľné, keď pred rokom sem prišiel návrh s tým, že majú byť organizácie označované za zahraničného agenta, a teraz my sa vlastne pár hodín dozadu dozvieme, že vlastne všetko sa to mení a kľúčové sú rôzne výkazy, ani nemáme priestor a nikto nemá priestor si to poriadne pozrieť. Ani tí, ktorí to budú vyhodnocovať, nemajú priestor si to poriadne pozrieť. A preto ešte raz, tu nikto nemá problém s transparentnosťou, nikto, ale prečo ste pred rokom neprišli s návrhom zákona, ak ste tú transparentnosť chceli? A ak vám záleží na nejakých mimovládnych organizáciách, aspoň teda na tých, ktoré sú tu pre tých najzraniteľnejších, tak prečo ste sa s nimi nestretli, keď vás o to požiadali? Toto je vyjadrenie rešpektu? Že vás žiadajú o stretnutie a vy tam neprídete? Toto je vyjadrenie rešpektu? Vy ste tam neprišli na to stretnutie. Ony vás volali a neprišli ste. Nepochopiteľné. Možno ste neprišli preto, lebo sami neviete presne, čo chcete, len chcete útok. Lebo inak sa tomu nedá rozumieť. Že možno sami poriadne neviete, čo presne chcete, len proste potrebujete na niekoho tu zaútočiť. Tak ako ste to chceli pred rokom. Ale jednoducho ten návrh stále meníte. Neviete, čo poriadne chcete. Ale viete, že proste má to byť útok a má to byť zastrašovanie. Nijako inak sa tomu nedá chápať. Lebo keby ste naozaj chceli mať nejaké transparentné financovanie, ktoré je podľa vás nedostatočné, tak by nebol problém pred rokom ho dať do normálneho legislatívneho procesu, mať k nemu normálnu debatu so všetkými, s kým sa to, koho sa to týka a s takýmto návrhom zákona sem prísť. Ale takto to zjavne nebolo.

.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to už naozaj také symptomatické, že keď tu máme návrh zákona, ktorý je absolútne kľúčový pre túto koalíciu a je namieste o tom mať riadnu diskusiu, tak ju hneď skrečneme na začiatku.
Osobitne ja si myslím, že je to absolútne bolestivé, že sa jedná naozaj o zákon o mimovládnych organizáciách. Teraz dajme bokom, že čo je vlastne ten kľúčový cieľ tejto vládnej koalície a prečo práve musí útočiť na mimovládne organizácie. Ale je to naozaj veľmi smutné, že úrad vlády napíše návrh zákona, dá ho poslancom a úplne sa odignorujú mimovládne organizácie, pre ktoré si nakoniec vláda vytvorila poradné orgány. Ale napríklad máme tu aj taký poradný orgán, že komora pre mimovládne organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím. Tak aj tieto mimovládne organizácie volali po diskusii a dialógu. Myslíte si, že sa s nimi niekto stretol? Nestretol.
Predkladatelia návrhu tohto zákona sa jednoducho s mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú s osobami so zdravotným postihnutím, nestretli. Táto komora prijala záväzné stanovisko, ktorým jednoducho zásadne nesúhlasí s novelou zákona, ktorú tu práve teraz prerokúvame. Sú pod tým podpísané mimovládne organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti pre pomoc osôb so zdravotným postihnutím zrakovým, sluchovým, pre rôzne hendikepy v celej škále. Vlastne všetky tieto organizácie, ktoré sú v tejto komore, ktoré si vytvorila vláda ako svoje poradené orgány. Tak jednak sa s nimi proste nikto z predkladateľov nestretol a dala jasné, zásadné nesúhlasné stanovisko s týmto návrhom zákona. A poukázala, poukázali tieto organizácie tiež na to, že to nielenže je to nechutné, že to je proti občianskej spoločnosti, že je to proti princípom demokratickej spoločnosti, že by tu mal byť nejaký dialóg s tými, ktorých sa to týka. Lebo toto sa týka mimovládnych organizácií a nikto sa s nimi nerozprával. Nikto sa s nimi nerozprával. A darmo tu teraz rozpráva vládna koalícia, že niektoré vládne, niektoré mimovládne organizácie jej ležia v žalúdku. Ale vy ste tam nahádzali všetky mimovládne organizácie a ani sa s tými, ktoré sú naozaj pre tie najzraniteľnejšie skupiny, ani s tými sa nestretnete. Veď to je nechutné. Ako k tomu prídu tie organizácie, ktoré sa, ktoré sa starajú o osoby so zdravotným postihnutím so zrakovým? Veď tam je množstvo iných hendikepov a oboznámiť sa riadne s takýmto návrhom zákona, a tu ani nie je záujem sa proste s nimi stretnúť a vysvetliť im, na čo vlastne ten zákon má slúžiť.
A to vlastne ukazuje absolútnu ignoranciu zo strany moci tejto vládnej koalície. Keby mala záujem vládna koalícia, oboznámila by sa aj s týmto stanoviskom z komory pre tieto mimovládne organizácie, tak by vlastne videla, že poukazujú aj na to, že jednoducho je to v rozpore aj so základnými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že keď sa robia zákony, ktoré súvisia s mimovládnymi organizáciami, osobitne s tým, ktoré sa týkajú zdravotne postihnutých, tak má s nimi prebiehať nejaká konzultácia, nejaký dialóg. A taký tu žiadny neprebiehal. Toto je naozaj v hrubom rozpore s dohovorom, ktorý sa týka vlastne osôb so zdravotným postihnutím. Naozaj v hrubom rozpore.
A ja musím pripomenúť list od špeciálnych, od špeciálnych spravodajcov pri Organizácii Spojených národov, ktorý bol zaslaný ministrovi zahraničných vecí a v ktorom okrem všetkých výhrad, ktoré má k tomu, čo robí teraz vládna koalícia, ktoré súvisia s prístupom nielen mimovládnych organizácií, tak ako sa k nim správa, ale aj k tomu, čo sa deje v kultúre, k tomu, čo sa deje voči organizáciám, ktoré tu poskytujú podporu menšinám, áno, aj LGBTI, LGBTI komunitám, tak toto celé je ignorované. Ale chcem upozorniť na základnú požiadavku, ktorá bola v tomto liste, a je to vlastne list vlastne zo strany OSN, Organizácie Spojených národov, že vláda, kým sa nevyjasnia všetky tieto námietky v tomto liste od týchto špeciálnych spravodajcov, vláda, táto vládna koalícia nemá prijímať žiadne zákony, ktoré by boli namierené proti mimovládnym organizáciám. Proste pre túto vládnu koalíciu nie je sväté nič. Ani naše medzinárodné záväzky, ani Organizácia Spojených národov, proste ani rešpekt v Organizácii Spojených národov tu nie je.
Ja neviem, že či sa mám smiať alebo akým spôsobom mám prijať, keď tu vystúpi podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, obžalovaný, a treba si to pripomenúť, obžalovaný v kauze Očistec z toho, že mal zneužívať svoju právomoc policajného prezidenta, z toho je obžalovaný, a on tu vystúpi a rozpráva tu o korupcii a transparentnosti. Ako podpredseda parlamentu, ktorú, ktorý spolu s vami, s vládnou koalíciou aj v prospech predchádzajúceho predsedajúceho podpredsedu parlamentu Žigu bol prijatý zákon, tá hanebná novela trestných kódexov, ktorá išla presne proti boju s korupciou, proti tomu, absolútne netransparentne sa tu prijala. Tak teraz tento človek tu vystúpi a rozpráva nám tu o transparentnosti a o boji proti korupcii, že tento zákon, ktorý sa týka mimovládnych organizácií, ten tu má pomôcť transparentnosti a s korupciou. Pomoc! Pomoc!
Tak ja si môžem skúsiť pomôcť s nejakými prirovnaniami, ktoré veľmi rád používa aj pán premiér, zlodej kričí, chyťte zlodeja alebo vodu kážete, víno pijete, alebo možno strach má veľké oči. Pretože teraz naozaj podpredseda parlamentu musí byť v strese. A môže mu to prísť aj nefér, veď on tu odhlasoval tú hanebnú novelu trestných kódexov a on je stále obžalovaný. Tak potom sa naozaj nemôžeme diviť, keď počúvame tlačové besedy z úradu vlády od premiéra a od tohto podpredsedu parlamentu, že tu káže vyšetrovateľom, že majú postupovať inak, že sa mu nepáči, ako prebiehajú tieto kauzy a že tu dochádza naozaj k šikane sudcov, prokurátorov, vyšetrovateľov, ktorí sa nepáčia tejto vládnej koalícii. A vy nám tu rozprávate o boji proti korupcii a transparentnosti. Veď vy tu priamo politizujete všetko, čo je možné v tejto krajine, aj priamo trestné konania, lebo sa vám nepáči, že sú tu stále ľudia, ktorí proste rešpektujú zákon. Toto sa vám nepáči. Nepáči sa vám, že tu je stále niekto, kto proste má odvahu byť kritický voči tejto vláde. To sa vám nepáči, že áno, existujú tu aj mimovládne organizácie, ktoré tu stále bojujú o demokraciu a právny štát. To sa vám nepáči. Jednoducho majú odvahu niečo povedať. To sa vám nepáči.
Ale keby ste chceli naozaj transparentný zákon k mimovládnym organizáciám, tomu sa tu nikto nebráni, ale prečo ste nemohli ho dať do normálneho legislatívneho procesu? Čo by sa stalo, keby sme si to vydiskutovali? A že by ste si to s nimi vydiskutovali? Že by mali možnosť sa k tomu proste vyjadriť. Veď toto si naozaj tu nedovolil ani Mečiar. Ani v období mečiarizmu nebol takýto útok na občiansku spoločnosť. Nebol. Nebol. Zákon o združovaní občanov, ktorý bol presadený krátko po Nežnej revolúcii, v zásade nebol dotknutý doteraz. Jednoducho tu bolo možné sa slobodne združovať. A ľudia nemali v zásade žiadny strach a neboli šikanovaní zo strany štátu pri slobode združovania sa. Neboli. Doteraz neboli. Ale teraz pre túto vládnu koalíciu sú nepohodlní. Jednoducho mimovládne organizácie sú tu nepohodlné, lebo vedia byť kritické. Ale ony sú kritické voči ktorejkoľvek vláde, kto je pri moci. Tie, ktoré sú aktívne v oblasti demokracie a právneho štátu, voči každému. Samozrejme, že voči každému. Si môžete pozrieť vyjadrenia tých mimovládnych organizácií, ktoré v tejto oblasti sú aktívne. Za každej vlády, za každej vlády vedia byť kritické. Vedia a sú.
Preto je naozaj, je, je nepochopiteľné, že zo strany vládnej koalície je tu naozaj ešte stále, že stále sa cítite vyjadrovať sa k boju proti korupcii. Pre mňa neuveriteľné. Ja naozaj veľmi čakám na správu, ktorá bude od, zo skupiny GRECO. Skupina GRECO, ktorú vypracovávajú teraz experti zo skupiny GRECO, to je vlastne organizácia pri Rade Európy, ktorá sa usiluje o boj proti korupcii a má vlastne štandardy pre krajiny v rámci Rady Európy, a vyjadruje sa k tomu, ako jednotlivé krajiny postupujú v boji proti korupcii. Tak momentálne vyhodnocujú Slovensko.
Mohol by vám povedať pán poslanec Lučanský aj pán poslanec Čellár, ktorí ako poslanci aj so mnou boli na tomto stretnutí s týmito expertami zo skupiny GRECO, a môžem vám povedať, že napríklad pýtali sa, ako Slovensko prišlo k tomu, že sa skracujú tzv. premlčacie lehoty. A to súvisí, lebo keď vy tu rozprávate o boji proti korupcii, tak sa treba k tomu vrátiť. Nerozumeli, ako je možné, že skracujeme tieto vyšetrovacie lehoty, lebo trend v Európe je opačný. Ani Adam Lučanský, ani predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý tam bol, nevedeli odpovedať, ako na to Slovenská republika prišla, že ide proti trendu v rámci Rady Európy a prečo skracuje obdobie vyšetrovania korupčných trestných činov. Na to teda naozaj nevedeli odpovedať, prečo ideme proti tomu trendu, prečo nás to napadlo, že veď je jasné, že takýmto spôsobom sa korupčné trestné činy nebudú vyšetrovať lepšie. A vy nám tu rozprávate o boji proti korupcii. Vy nám tu rozprávate. Bojíte sa nezávislých, nestranných súdov. Prečo sme museli zastaviť tie trestné stíhania? Prečo musela byť prijatá tá hanebná novela trestných kódexov?
Jednoducho vy ste tu nastavili v krajine štandardy, že korupcia sa tu stíhať nedá. Preto nemáme žiadne nové korupčné kauzy. Nemáme. Nemáme. Urobíte všetko preto, aby sa vyšetrovať nedali. Ale vy ste nastavili iný odkaz, že s vami sa kradnúť oplatí. S vami sa oplatí, pretože keď prídete do vlády, tak si otočíte trestnú politiku tak, že jednoducho viete uniknúť pred spravodlivosťou. Vy nám tu nerozprávajte o boji proti korupcii. Vy môžte rozprávať jedine o tom, že sa vám nepáči, že tu niekto voči vám vie byť stále kritický a nebojí sa vás. Preto útočíte na mimovládne organizácie. Preto ich chcete šikanovať a preto ich chcete zastrašovať, ako chcete zastrašovať všetkých, ktorí sa neboja voči vám sa vám postaviť.
Jediná cesta, ako urobiť dobrý zákon o transparentnosti mimovládnych organizácií, je mať k nemu transparentný legislatívny proces. To sa dá urobiť naozaj jedine tak, že sa vráti späť a dá sa mu ten priestor. A preto sa pripájam aj k návrhu, ktorý tu mala pani poslankyňa Remišová aj náš pán poslanec Dostál, a navrhujem, aby sa vrátil tento návrh zákona na dopracovanie a nech sa páči, nech sa spustí riadny legislatívny proces a nech je riadny dialóg o tom, ako urobiť transparentnejšie, nech sa páči, prostredie pre mimovládne organizácie. Mimovládne organizácie sa rady na tom budú zúčastňovať, všetky.
Rovnako sa pripájam k návrhu, ktorý tu mala pani poslankyňa Remišová, aby v prípade, že sa posunie tento legislatív... v legislatívnom procese ďalej tento návrh zákona, aby informácia o prerokovaní návrhu tohto zákona vo výboroch aby bola, aby sa o nej hlasovalo po jednotlivých bodoch, to znamená, aby sa hlasovalo o každom bode samostatne. Ak ten proces pri prerokovaní tohto návrhu zákona nebude transparentnejší, tak to znamená, že táto vládna koalícia nemá úprimný záujem na tom, aby naozaj nastavila mechanizmus pre mimovládne organizácie, ktorý má byť transparentný, ale ktorý bude vyvážený.
Ako sú pripravené okresné úrady a ministerstvo vnútra na túto administratívnu záťaž? Sú pripravené presne tak isto, ako keď ste presadili tú hanebnú novelu trestných kódexov? Keď krádeže v obchodoch sa nám namnožili a jednoducho neboli tu žiadne kapacity ani zo strany polície, ani zo strany okresných úradov, aby vedeli vlastne takúto protiprávnu majetkovú činnosť odstíhať? Takto isto ste sa teraz pripravili, keď takto narýchlo presadzujete tento zákon? Ako máte nachystané vlastne tieto kapacity na týchto úradoch? Nijako ich nemáte nachystané, pretože narýchlo teraz, vlastne pár hodín dozadu ste sem prišli s tým návrhom. Prerokovali ste to s ministerstvom vnútra a s okresnými úradmi, či sú na to pripravení? Kto to tam bude robiť? Kto tam bude, prosím vás, kontrolovať tie výkazy? Na to tie úrady vôbec nie sú pripravené. Toto je vám úplne ľahostajné. Je vám úplne ľahostajné, ako je štát pripravený na zmenu zákonov, ktoré tu pripravujete. Na takomto bež... na takomto bežiacom páse. Toto je absolútna arogancia zodpovednosti voči štátu, absolútna. Lebo jednoducho aj o tom je celý ten legislatívny proces, že tu prebieha riadna diskusia a príprava štátu na zmeny. Ale nič také sa v tomto prípade neudialo. Vy nemáte úprimný záujem na tom, ani na tom, aby ten zákon riadne fungoval, lebo ste pre to nič neurobili. Nemáte úprimný záujem na tom, aby tu bola transparentnosť. Je zjavné, že máte úprimný záujem len na tom, aby ste zastrašili mimovládne organizácie, ktoré sú vám nepohodlné, lebo by ste to inak neurobili takto.
Neverím tomu, že tento zákon sa vráti na dopracovanie, ale ak by ste aj mali úprimný záujem, aby ten zákon bol dobrý, tak by ste to urobili.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že dávať nálepku tomuto zákonu, že je ruský, je absolútne namieste. Je to ruský spôsob a cieľ je tiež ruský. Zastrašiť mimovládne organizácie, ktoré jednoducho ležia v žalúdku tejto vládnej koalícii. Nič viac, nič menej. Jednoducho táto vládna koalícia neznesie, že je tu vôbec niekto, kto si dovolí povedať niečo kritické na jej adresu. Neznesie. Neznesie, že sú tu slobodní ľudia, ktorí sa rozhodnú, áno, prísť aj na námestie a povedať svoj názor. Toto neznesie. Neznesie to preto, lebo táto vládna koalícia, keď robí protesty, tak tam musí ľudí nazvážať. Nerozumie, ako je to možné, že niečo takéto je možné, že to človek robí slobodne a robí to z presvedčenia. V mimovládnych organizáciách ľudia robia z presvedčenia a tomuto tiež, bohužiaľ, táto vládna koalícia že vôbec nerozumie. Pretože ich presvedčenie je niečo úplne iné. Nerozumejú, čo to je bojovať za demokraciu, právny štát. Nerozumejú, čo to je, že v mimovládnych organizáciách sú naozaj ľudia, ktorí sú presvedčení, že chcú robiť niečo, čo štát nevie alebo nedokáže. Nikto v mimovládnych organizáciách nie je proti transparentnosti. Absolútne nikto. Tu je otvorený priestor, diskutujme o tom, ako to urobiť transparentnejšie, nech sa páči. Kľudne, kľudne to urobme. Nikto, absolútne nikto sa tomu nebráni. Ale prečo nejdete s návrhom zákona do normálneho legislatívneho procesu? Prečo to stále robíte pod nejakým rúškom tmy? Najprv sem prídete ako zahraničný agent, že to budú organizácie, potom sem prídete, že to budú teda lobistické organizácie a teraz tam stále ostalo množstvo vecí, ktoré sú prinajmenšom nezrozumiteľné a áno, pôsobia zastrašujúco. Jednoducho keď to nerobíte vy transparentne, nemôžeme tomu veriť, že to môže nakoniec dopadnúť dobre.