Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja mám takých zopár okruhov, ku ktorým by som sa chcela len krátko vyjadriť, pretože ja si myslím, že toto uznesenie je mimoriadne dôležité v situácii, v ktorej sa nachádzame a pri konaní, ktoré tu pozorujeme už vyše dvoch rokov od splnomocnenca vlády Petra Kotlára, pretože to je mimoriadne nebezpečná záležitosť, čo tu sledujeme, pretože ako môj kolega Oskar Dvořák podrobne vysvetlil toto konanie a činy, ktoré má pán splnomocnenec na svedomí, vedú k tomu, že dochádza k ohrozeniu zdravia a životov ľudí na Slovensku špeciálne detí a mňa to teda naozaj trápi a ja sa pýtam aj v tomto pléne, či vám koaličným kolegom to vôbec nevadí, že legitimizujete a podporujete takéhoto človeka, ktorý tu ako bolo uvedené, ohrozuje aj deti, malé bábätka na Slovensku a mám také tri okruhy, ktorým chcem krátko sa vyjadriť. Tou prvou je dostupnosť vakcín. Ako kolega pomenoval naozaj prichádzajúcou sezónou tu bol totálny akože dopyt po vakcínach a neboli dostupné, boli to obrovské problémy a stačí, keď sa spýtate kohokoľvek, kto má prístup napríklad k zdravotnej starostlivosti v Rakúsku, aký je ten rozdiel. Veď my v porovnaní s tým vyzeráme jak nejaká krajina, ja neviem, z 19. storočia. Naozaj. Úplne základná vec ako dostupnosť vakcín, ktorá zabezpečuje ochranu zdravia ľudí na Slovensku a my ani toto úplný takýto základ nedokážeme zabezpečiť. No a čo sa týka samotného očkovania, ako tu bolo pomenované. Všetky tie výroky, všetky kroky, ktoré pán splnomocnenec Kotlár realizuje, naozaj spôsobujú to, že nám klesá zaočkovanosť ľudí, a že to ohrozuje deti, ktoré nie sú potom chránené. Neviem, vám to neprekáža alebo necítite sa nejako za to spoluzodpovední, že takéhoto človeka podporujete. Veď to nie je sranda. Tu bábätká zomierajú. To naozaj nie je žiadna sranda. To je vážna vec a bude mať ďalekosiahle následky aj do budúcna. Toto nie je len teraz, že on teda nejako odtolerujeme, že on tu rozpráva blbosti o kukuriciach. Toto má ďalekosiahle následky, pretože s týmto tu budeme žiť ďalšie roky s týmito jeho bludmi, ktoré vy dovoľujete a legitimizujete niečím, ako je funkcia splnomocnenca vlády. Veď fakt trošku si vstúpte do svedomia a so samotným očkovaním súvisí aj téma darovania krvi, ku ktorej sa teda tiež pán splnomocnenec vyjadruje práve v súvislosti s očkovanými ľuďmi, keď dokonca povedal, že krv od zaočkovaných treba zlikvidovať. Tak chápete to? Nás tu Národná transfúzna služba pravidelne vyzýva k darovaniu krvi, pretože jej máme nedostatok a my tu máme splnomocnenca vlády, ktorého legitimizujete, ktorý hovorí, že treba zlikvidovať krv, zásoby krvi, ktoré máme. A nielen to tými bludmi, ktoré šíri, ohrozuje vlastne aj prístup ľudí k transfúzii. Lekári upozorňujú, že na Slovensku sa objavili prípady, keď pacienti odmietli transfúziu krvi pre tvrdenia splnomocnenca vlády pre prešetrenie pandémie COVID-u Petra Kotlára, že krv od zaočkovaných ľudí zmení ich DNA. Vám toto príde v poriadku? Veď to naozaj má normálne dopady, tí ľudia sa tým riadia tými bludmi, ktoré on tu rozpráva už roky. To je, to je absolútne hrozné. Odmietnu transfúziu krvi len pre toto. Alebo odmietnu zaočkovať svoje deti. Alebo sa sami odmietnu zaočkovať a potom ohrozujú tých, ktorí sa napríklad nemôžu pre svoje zdravotné okolnosti. Tých najzraniteľnejších ľudí. Možno aj vy máte v okolí takých, ktorí proste nemôžu sa zaočkovať a práve tých chránime my spoločne kolektívnou imunitou. Ja neviem. Proste mňa toto naozaj akože fakt až vytáča, že takéhoto človeka tu necháme proste roky rozprávať bludy a ohrozovať ľudí na Slovensku a deti. Asi proste tu nemá zmysel apelovať na nikoho z koalície, ale ja už neviem, čo treba robiť. Proste takéhoto človeka tu nechávate šíriť tieto nezmysli, ktoré ohrozujú zdravie a život ľudí. Ak máte akúkoľvek možnosť to ovplyvniť, tak to, prosím, spravte. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja dúfam, že nikto z koalície nebude považovať moje slová za nejaké drzé urážanie, ako tu pred chvíľou odznelo, ale ja si naozaj myslím, že nebyť schopní odsúdiť útok na detskú nemocnicu, v ktorej sa liečili tie najzraniteľnejšie deti, napríklad onkologicky choré deti, je obludné a ohavné. Naozaj ja som v tej nemocnici spolu s kolegyňou Jurík aj bola a nikdy na to nezabudnem, pretože táto nemocnica a to, čo sa tam udialo, je dokonalým symbolom obludnosti Vladimíra Putina, ktorý je schopný bombardovať detskú nemocnicu, v ktorej sa liečia závažne choré deti. A ktokoľvek, kto to nedokáže odsúdiť a nedokáže podporiť uznesenie, ktoré tento útok odsudzujete, tak ja to považujem za mimoriadne nechutné a obludné, môžte to nazývať, že pre vás je to drzé urážanie, čo teraz hovorím, ale jednoducho takto to je, to je realita. Toto, myslím, že chápe každý. Každý musí chápať to, že je absolútnou základnou ľudskosťou odsúdiť útok na detskú nemocnicu. A to isté sa týka aj únosov detí a deportácií detí. Proste to sú tisíce detí, ktoré boli jednoducho deportované obludným režimom Vladimíra Putina. Vy to nedokážete odsúdiť. Ako toto naozaj všeličo ste tu poschvaľovali, všeličo hrôzostrašné, s čím nesúhlasím, ale toto ja ľudsky nedokážem naozaj pochopiť, ani jedného z vás.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani Plevíková, ja som sa tešila, že teda niečo k veci poviete, ale vy ste ma zjavne nepočúvali, lebo ja som o mojom názore a postoji k pristúpeniu Gruzínska do Európskej únie nepovedala ani jedno slovo. Takže neviem na čo vôbec reagujete, to je veľmi zaujímavé. Ale chápem, že ste si potrevovali odverklíkovať útok na Ukrajinu a na prezidenta Zelenkyjeho a to je asi tak všetko, čo bolo obsahom vášho príspevku. Inak k môjmu sa nevenoval vôbec.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Toto uznesenie sme predkladali spoločne s kolegyňami ešte 22. augusta 2025 teda minulý rok, k aktuálnej situácii v Gruzínsku, ale teda ako povedal aj pán podpredseda parlamentu Andrej Danko v parlamente je chaos a tak sa aktuálnej situácii z augusta minulého roka venujeme až o sedem mesiacov neskôr, keď sme tuná medzičasom na medzinárodnej pôde teda zažili toho už mnoho od vyhrážok Donalda Trumpha okupáciou Grónska, vojenský zásah vo Venezuele či v Iráne.
Ale napriek tomu, že prešlo sedem mesiacov, tak situácia Gruzínsku sa nezlepšila, práve naopak, ešte sa aj zhoršila, čo podčiarkuje aj význam tohto uznesenia a jeho obsahu. Gruzínsko je krajinou ktorá bola dlhé roky vnímaná ako nádejný partner Európskej únie a ako štát, ktorý sa usiluje o demokratickú transformáciu a európske smerovania, žiaľ dnes je možné konštatovať a povedať, že Gruzínsko z tejto cesty zišlo a to na škodu ľudí, ktorí v Gruzínsku žijú a na škodu aj celej Európy. A táto situácia sa v tejto krajine, žiaľ stále iba zhoršuje. Čiže keď už sme tu až o tých siedmich mesiacoch, odkedy sme toto uznesenie, ak aktuálnej situácii predkladali, tak si môžeme povedať, že čo sa od augusta 2025 zmenilo, aby sme mali aktualizáciu voči zneniu nášho samotného uznesenia a jeho zdôvodnenia.
Situácia sa teda neposunula k upokojeniu, ale naopak, k ďalšej systémovej represii. OD jesene 2025 a najmä začiatkom roka 2026 čiže súčasného roka, pribudli ďalšie reštriktívne zákonné zmeny. Human Rights Wort upozornila, že decembrové novely zákona o zhromažďovaní dali polícii širokú diskrečnú právomoc obmedzovať protesty. Od (nezrozumiteľné slovo) marca 2026 varovala že nové zmeny kriminalizujú zahraničné financovanie, bez predchádzajúceho súhlasu vlády, kriminalizujú, obmedzujú politickú participáciu a ohrozujú slobodu prejavu a združovania. Problém teda už nie je len ten zákon o zahraničných agentoch, ktorý vyvolal naozaj veľkú vlnu protestov v Gruzínsku aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien. Zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorý foriem financovania. To čo sa deje v Gruzínsku sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim
===== ...protestov v Gruzínsku, aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien - zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorých foriem financovania.
To, čo sa deje v Gruzínsku sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim ľuďom, ľuďom ktorí sa snažia iba uplatniť svoje právo sa zhromažďovať a vyjadrovať svoju slobodu prejavu, čo sa potvrdzuje aj zo samotných ľudsko-právnych zdrojov relevantných inštitúcií. human Rights Watch vo svojej práve uvádza, že úrady stíhali stovky protestujúcich v zrýchlených a problematických konaniach a najmenej 35 protestujúcich dostalo dlhšie tresty. Zároveň neboli riadne vyvodené dôsledky voči príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí počas zásahov proti demonštráciám používali neprimeranú silu, vrátane bitia zadržaných osôb, použitia slzotvorného plynu, vodných diel a gumových projektilov proti pokojne protestujúcim, ako aj svojvoľných zadržaní a zlého zaobchádzania s protestujúcimi počas policajne väzby. To sú naozaj vážne pochybenia, vážne zásady do základných práv, do ľudských práv ľudí žijúcich v Gruzínsku.
Rada Európy medzitým priniesla ďalšie potvrdenie neprimeraného zaobchádzania zo strany štátu. CPT dokonca upozornilo na policajné zneužívanie sily počas protestov na prelome rokov 2024 a 2025, nedostatočné vyšetrovanie a vážne problémy vo väzenskom systéme. Medzinárodná reakcia sa sprísnila aj prakticky a nielen verbálne voči tomu zhoršujúcemu sa stavu demokracie a ľudských práv v Gruzínsku a Európska únia od 6. marca 2026 pozastavila bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických, služobných a oficiálnych pasov. Ide teda o prvé použitie takého to nástroja. Netýka sa samozrejme bežných ľudí.
My sa v našom uznesení zameriavame práve na ohrozenie demokracie a ľudských práv, ktoré je v Gruzínsku evidentné a naďalej sa zhoršuje. A vidím tu teda aj kolegov z ľudsko-právneho výboru aj zo strany koalície, tak verím, že ich to zaujíma, hoci teda toto uznesenie nepodporili na výbore a ja som sa nedozvedela vlastne prečo, pretože na moje otázky akosi nikdy tam nedostávam odpoveď, že v čom je problém, prečo toto uznesenie nemôžu podporiť. Tak možno teraz je ten priestor aspoň fakticky zareagovať, že čo je problém v tomto uznesení, prečo ho nie je možné z vašej strany podporiť. Pretože často sa oháňate ochranou ľudských práv, keď potrebujete presadiť práve napríklad novely trestných zákonov, však pán predsedajúci, takže by ma zaujímalo, že v čom je problém otvoriť uznesenie, ktoré sa týka práve zásahov do ľudských práv.
V priebehu minulého roka došlo teda k nárastu politických represií. Do väzenia bolo poslaných najmänej 7 opozičných lídrov. Medzi nimi aj známe mená gruzínskej politiky Nika Gvaramia, Zurab Džaparidze, Nika Melia, Džordi Vašace, či Džidi Tardiamace a jedinou vinou týchto opozičných lídrov bolo, že kritizovali súčasný režim a odmietli sa podriadiť politicky motivovaným komisiám. Tak ja neviem páni a dáma z koalície, či sa vám toto zdá v poriadku. Niektorí z nich dostali 7, či 8 mesiacov väzenia a mnohým bolo znemožnené sa opätovne uchádzať o verejnú funkciu. To nie sú nejaké individuálne excesy, to je normálne systematický útok na demokraciu. Keď si zoberiete všetkých opozičných lídrov a zavriete ich do väzenia, alebo im znemožníte opätovne kandidovať, tak je to asi dosť jasné, nie. To už asi vyzerá evidentne aj pre vás, nie pán (...nezrozumiteľne vyslovené..), neviem čo si o tom myslíte. A rovnako tvrdo je postihovaná aj občianska spoločnosť. Organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, transparentnosti, či boju proti korupcii, čelia súdnym príkazom a šikanóznym kontrolám. No aké povedomé. A musíme si teda pripomenúť, že v Gruzínsku bol prijatý zákon namierený proti mimovládnym organizáciám, ktorý som už spomínala a podobné zásahy ste teda sa pokúšali realizovať aj vy tu, kolegovia v koalícii. Našťastie tento váš pokus zastavil na náš návrh Ústavný súd. A zásahy v Gruzínsku sa netýkajú len občianských aktivistov a aktivistiek, ale smerujú aj voči médiám, čo opäť je niečo, čo je asi také povedomé, a opozične orientované televízne stanice sú terčom žalôb, finančných obmedzení a administratívnych zásahov. V auguste minulého roka bola novinárka Amaglobeli odsúdená na dva roky väzenia v procese, ktorý nesie všetky znaky politickej objednáva. To je niečo, čo by ste asi tiež vy mohli byť schopní kritizovať a odsúdiť. Boli zmrazené účty jej redakcie a čo je teda pochopiteľne útok nielen na slobodu slova, ale aj na samotný základ demokratickej spoločnosti, na právo verejnosti na nezávislé informácie, na nezávislé informácie. A tieto udalosti nezostali samozrejme bez povšimnutia medzinárodného spoločenstva. Komisia Rady Európy pre ľudské práva vyjadrila vážne znepokojenie nad stavom demokracie s ľuďmi. Pán Goga, vy ste napíklad členom delegácie v parlamentnom zhromaždení Rady Európy, tak ich asi tiež mohlo zaujímať, že táto inštitúcia v ktorej sme spoločnej v delegácii, odsúdila tie ohrozenia ľudských práv, ktoré sa v Gruzínsku dejú. A možno by ste teda mohli vysvetliť nemôžete vy aj ako člen parlamentného zhromaždenia Rady Európy rovnaký postoj zaujať aj v našom parlamente. A konal samozrejme aj Európsky parlament, ktorý schválil vyhlásenie odsudzujúce úpadok právneho štátu a pozastavil prístupové rokovania do roku 2028.
Gruzínsko v štádiu, v ktorom sa dnes nachádza sa v podstate stalo takým symbol zápasu medzi demokraciou a autoritárstvom. A na jednej strane teda stojí občianska spoločnosť, opozícia, nezávislé média, bežní ľudia, ktorí sú však pod tlakom útokov zo strany vládnej väčšiny. Tito ľudia si neželajú nič iné, ako slobodnú a eurósku budúcnosť pre svoju krajine. A na druhej strane teda stojí režim, ktorý sa čoraz viac inšpiruje autoritárskym modelom z Ruskej federácie. Takže odtiaľ asi vietor fúka, čo sa týka všetkých krokov, ktoré sa v Gruzínsku dejú. Totižto to, čo sa deje v Gruzínsku nie je nejaká izolovaná záležitosť. Je to výstraha pre celú Európu. Osobne sa napríklad Vladimír Putin vrátiť proeurópsku cestu aj v prípade Moldavska. To sa mu však nepodrilo. A ja som presvedčená o tom, že ak budeme mlčať, ak budeme len pasívne sledovať, ako sa jedna krajina po druhej približuje k autoritárskemu režimu, budeme potom spoluzodpovedný aj za oslabenie demokracie, oslabenie stability v ďalších krajinách a v našom spoločnom európskom priestore, v ktorom všetci spolu nažívame. A preto je podľa mňa našou morálnou povinnosť, ale aj politickým záujmom Slovenskej republiky v rámci teda politiky na všetky štyri svetové strany, aby sme sa k tejto téme jasne vyjadrili. Aby sme vyslali signál aj našim gruzínskym priateľom a priateľkám, že v tomto zápase nie sú sami, lebo tam naozaj množstvo ľudí sa snaží zvrátiť túto autoritársku budúcnosť a prítomnosť Gruzínska. Veľmi im na tom záleží a každý podporný hlas zo zahraničia je dôležitý.
Aby sme teda dokázali ukázať aj to, že Slovensko stojí na strane tých, ktorý bránia slobodu, ľudské práva a právny štát tak, ako tomu bolo aj v histórii Slovenska, keď sa menil režim. Predkladané uznesenie, ktoré sme teda navrhli spoločne s kolegyňami obsahuje niekoľko konkrétnych výzviev. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby jednoznačne odsúdila politické represia a porušovanie ľudských práv v Gruzínsku, ktoré som tu bližši pomenovala apeluje na podporu demokratických síl a občianskej spoločnosti v tejto krajine, žiada aktívne využitie nášho členstva v Európskej únie a v medzinárodných organizáciach, na presadzovanie tlaku na gruzínsku vládu. To je tá diplomatická úloha, ktorú môže súčasná vláda robiť a pripomína, že mlčanie by bolo v príkrom rozpore s hodnotami, ku ktorým sme sa my sami prihlásili, aj my všetci, čo sedíme v tomto pléne.
Ako som už spomínala, uplynulo 7 mesiacov, odkedy sme toto uznesenie predložili a tých 7 mesiacov žiaľ len podčiarklo opodstatnenie nášho uznesenia. A tento návrh uznesenia nie je namierený samozrejme proti Gruzínsku, naopak, je vyjadrením solidarity z ich občanmi a občiankami. Je prejavom priateľstva tým, ktorý aj za cenu perzekúcii trvajú na demokratickej budúcnosti svojej krajiny, na európskej ceste svojej krajiny. A je aj pripomenutím pre nás samých, že sloboda a demokracia nie sú raz a navždy dané, ale musia sa neustále chrániť a obhajovať tak, ako žiaľ vidíme aj na Slovensku.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Toto uznesenie sme predkladali spoločne s kolegyňami ešte 22. augusta 2025 teda minulý rok, k aktuálnej situácii v Gruzínsku, ale teda ako povedal aj pán podpredseda parlamentu Andrej Danko v parlamente je chaos a tak sa aktuálnej situácii z augusta minulého roka venujeme až o sedem mesiacov neskôr, keď sme tuná medzičasom na medzinárodnej pôde teda zažili toho už mnoho od vyhrážok Donalda Trumpha okupáciou Grónska, vojenský zásah vo Venezuele či v Iráne.
Ale napriek tomu, že prešlo sedem mesiacov, tak situácia Gruzínsku sa nezlepšila, práve naopak, ešte sa aj zhoršila, čo podčiarkuje aj význam tohto uznesenia a jeho obsahu. Gruzínsko je krajinou ktorá bola dlhé roky vnímaná ako nádejný partner Európskej únie a ako štát, ktorý sa usiluje o demokratickú transformáciu a európske smerovania, žiaľ dnes je možné konštatovať a povedať, že Gruzínsko z tejto cesty zišlo a to na škodu ľudí, ktorí v Gruzínsku žijú a na škodu aj celej Európy. A táto situácia sa v tejto krajine, žiaľ stále iba zhoršuje. Čiže keď už sme tu až o tých siedmich mesiacoch, odkedy sme toto uznesenie, ak aktuálnej situácii predkladali, tak si môžeme povedať, že čo sa od augusta 2025 zmenilo, aby sme mali aktualizáciu voči zneniu nášho samotného uznesenia a jeho zdôvodnenia.
Situácia sa teda neposunula k upokojeniu, ale naopak, k ďalšej systémovej represii. OD jesene 2025 a najmä začiatkom roka 2026 čiže súčasného roka, pribudli ďalšie reštriktívne zákonné zmeny. Human Rights Wort upozornila, že decembrové novely zákona o zhromažďovaní dali polícii širokú diskrečnú právomoc obmedzovať protesty. Od (nezrozumiteľné slovo) marca 2026 varovala že nové zmeny kriminalizujú zahraničné financovanie, bez predchádzajúceho súhlasu vlády, kriminalizujú, obmedzujú politickú participáciu a ohrozujú slobodu prejavu a združovania. Problém teda už nie je len ten zákon o zahraničných agentoch, ktorý vyvolal naozaj veľkú vlnu protestov v Gruzínsku aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien. Zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorý foriem financovania. To čo sa deje v Gruzínsku sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim
===== ...protestov v Gruzínsku, aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien - zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorých foriem financovania.
To, čo sa deje v Gruzínsku sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim ľuďom, ľuďom ktorí sa snažia iba uplatniť svoje právo sa zhromažďovať a vyjadrovať svoju slobodu prejavu, čo sa potvrdzuje aj zo samotných ľudsko-právnych zdrojov relevantných inštitúcií. human Rights Watch vo svojej práve uvádza, že úrady stíhali stovky protestujúcich v zrýchlených a problematických konaniach a najmenej 35 protestujúcich dostalo dlhšie tresty. Zároveň neboli riadne vyvodené dôsledky voči príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí počas zásahov proti demonštráciám používali neprimeranú silu, vrátane bitia zadržaných osôb, použitia slzotvorného plynu, vodných diel a gumových projektilov proti pokojne protestujúcim, ako aj svojvoľných zadržaní a zlého zaobchádzania s protestujúcimi počas policajne väzby. To sú naozaj vážne pochybenia, vážne zásady do základných práv, do ľudských práv ľudí žijúcich v Gruzínsku.
Rada Európy medzitým priniesla ďalšie potvrdenie neprimeraného zaobchádzania zo strany štátu. CPT dokonca upozornilo na policajné zneužívanie sily počas protestov na prelome rokov 2024 a 2025, nedostatočné vyšetrovanie a vážne problémy vo väzenskom systéme. Medzinárodná reakcia sa sprísnila aj prakticky a nielen verbálne voči tomu zhoršujúcemu sa stavu demokracie a ľudských práv v Gruzínsku a Európska únia od 6. marca 2026 pozastavila bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických, služobných a oficiálnych pasov. Ide teda o prvé použitie takého to nástroja. Netýka sa samozrejme bežných ľudí.
My sa v našom uznesení zameriavame práve na ohrozenie demokracie a ľudských práv, ktoré je v Gruzínsku evidentné a naďalej sa zhoršuje. A vidím tu teda aj kolegov z ľudsko-právneho výboru aj zo strany koalície, tak verím, že ich to zaujíma, hoci teda toto uznesenie nepodporili na výbore a ja som sa nedozvedela vlastne prečo, pretože na moje otázky akosi nikdy tam nedostávam odpoveď, že v čom je problém, prečo toto uznesenie nemôžu podporiť. Tak možno teraz je ten priestor aspoň fakticky zareagovať, že čo je problém v tomto uznesení, prečo ho nie je možné z vašej strany podporiť. Pretože často sa oháňate ochranou ľudských práv, keď potrebujete presadiť práve napríklad novely trestných zákonov, však pán predsedajúci, takže by ma zaujímalo, že v čom je problém otvoriť uznesenie, ktoré sa týka práve zásahov do ľudských práv.
V priebehu minulého roka došlo teda k nárastu politických represií. Do väzenia bolo poslaných najmänej 7 opozičných lídrov. Medzi nimi aj známe mená gruzínskej politiky Nika Gvaramia, Zurab Džaparidze, Nika Melia, Džordi Vašace, či Džidi Tardiamace a jedinou vinou týchto opozičných lídrov bolo, že kritizovali súčasný režim a odmietli sa podriadiť politicky motivovaným komisiám. Tak ja neviem páni a dáma z koalície, či sa vám toto zdá v poriadku. Niektorí z nich dostali 7, či 8 mesiacov väzenia a mnohým bolo znemožnené sa opätovne uchádzať o verejnú funkciu. To nie sú nejaké individuálne excesy, to je normálne systematický útok na demokraciu. Keď si zoberiete všetkých opozičných lídrov a zavriete ich do väzenia, alebo im znemožníte opätovne kandidovať, tak je to asi dosť jasné, nie. To už asi vyzerá evidentne aj pre vás, nie pán (...nezrozumiteľne vyslovené..), neviem čo si o tom myslíte. A rovnako tvrdo je postihovaná aj občianska spoločnosť. Organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, transparentnosti, či boju proti korupcii, čelia súdnym príkazom a šikanóznym kontrolám. No aké povedomé. A musíme si teda pripomenúť, že v Gruzínsku bol prijatý zákon namierený proti mimovládnym organizáciám, ktorý som už spomínala a podobné zásahy ste teda sa pokúšali realizovať aj vy tu, kolegovia v koalícii. Našťastie tento váš pokus zastavil na náš návrh Ústavný súd. A zásahy v Gruzínsku sa netýkajú len občianských aktivistov a aktivistiek, ale smerujú aj voči médiám, čo opäť je niečo, čo je asi také povedomé, a opozične orientované televízne stanice sú terčom žalôb, finančných obmedzení a administratívnych zásahov. V auguste minulého roka bola novinárka Amaglobeli odsúdená na dva roky väzenia v procese, ktorý nesie všetky znaky politickej objednáva. To je niečo, čo by ste asi tiež vy mohli byť schopní kritizovať a odsúdiť. Boli zmrazené účty jej redakcie a čo je teda pochopiteľne útok nielen na slobodu slova, ale aj na samotný základ demokratickej spoločnosti, na právo verejnosti na nezávislé informácie, na nezávislé informácie. A tieto udalosti nezostali samozrejme bez povšimnutia medzinárodného spoločenstva. Komisia Rady Európy pre ľudské práva vyjadrila vážne znepokojenie nad stavom demokracie s ľuďmi. Pán Goga, vy ste napíklad členom delegácie v parlamentnom zhromaždení Rady Európy, tak ich asi tiež mohlo zaujímať, že táto inštitúcia v ktorej sme spoločnej v delegácii, odsúdila tie ohrozenia ľudských práv, ktoré sa v Gruzínsku dejú. A možno by ste teda mohli vysvetliť nemôžete vy aj ako člen parlamentného zhromaždenia Rady Európy rovnaký postoj zaujať aj v našom parlamente. A konal samozrejme aj Európsky parlament, ktorý schválil vyhlásenie odsudzujúce úpadok právneho štátu a pozastavil prístupové rokovania do roku 2028.
Gruzínsko v štádiu, v ktorom sa dnes nachádza sa v podstate stalo takým symbol zápasu medzi demokraciou a autoritárstvom. A na jednej strane teda stojí občianska spoločnosť, opozícia, nezávislé média, bežní ľudia, ktorí sú však pod tlakom útokov zo strany vládnej väčšiny. Tito ľudia si neželajú nič iné, ako slobodnú a eurósku budúcnosť pre svoju krajine. A na druhej strane teda stojí režim, ktorý sa čoraz viac inšpiruje autoritárskym modelom z Ruskej federácie. Takže odtiaľ asi vietor fúka, čo sa týka všetkých krokov, ktoré sa v Gruzínsku dejú. Totižto to, čo sa deje v Gruzínsku nie je nejaká izolovaná záležitosť. Je to výstraha pre celú Európu. Osobne sa napríklad Vladimír Putin vrátiť proeurópsku cestu aj v prípade Moldavska. To sa mu však nepodrilo. A ja som presvedčená o tom, že ak budeme mlčať, ak budeme len pasívne sledovať, ako sa jedna krajina po druhej približuje k autoritárskemu režimu, budeme potom spoluzodpovedný aj za oslabenie demokracie, oslabenie stability v ďalších krajinách a v našom spoločnom európskom priestore, v ktorom všetci spolu nažívame. A preto je podľa mňa našou morálnou povinnosť, ale aj politickým záujmom Slovenskej republiky v rámci teda politiky na všetky štyri svetové strany, aby sme sa k tejto téme jasne vyjadrili. Aby sme vyslali signál aj našim gruzínskym priateľom a priateľkám, že v tomto zápase nie sú sami, lebo tam naozaj množstvo ľudí sa snaží zvrátiť túto autoritársku budúcnosť a prítomnosť Gruzínska. Veľmi im na tom záleží a každý podporný hlas zo zahraničia je dôležitý.
Aby sme teda dokázali ukázať aj to, že Slovensko stojí na strane tých, ktorý bránia slobodu, ľudské práva a právny štát tak, ako tomu bolo aj v histórii Slovenska, keď sa menil režim. Predkladané uznesenie, ktoré sme teda navrhli spoločne s kolegyňami obsahuje niekoľko konkrétnych výzviev. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby jednoznačne odsúdila politické represia a porušovanie ľudských práv v Gruzínsku, ktoré som tu bližši pomenovala apeluje na podporu demokratických síl a občianskej spoločnosti v tejto krajine, žiada aktívne využitie nášho členstva v Európskej únie a v medzinárodných organizáciach, na presadzovanie tlaku na gruzínsku vládu. To je tá diplomatická úloha, ktorú môže súčasná vláda robiť a pripomína, že mlčanie by bolo v príkrom rozpore s hodnotami, ku ktorým sme sa my sami prihlásili, aj my všetci, čo sedíme v tomto pléne.
Ako som už spomínala, uplynulo 7 mesiacov, odkedy sme toto uznesenie predložili a tých 7 mesiacov žiaľ len podčiarklo opodstatnenie nášho uznesenia. A tento návrh uznesenia nie je namierený samozrejme proti Gruzínsku, naopak, je vyjadrením solidarity z ich občanmi a občiankami. Je prejavom priateľstva tým, ktorý aj za cenu perzekúcii trvajú na demokratickej budúcnosti svojej krajiny, na európskej ceste svojej krajiny. A je aj pripomenutím pre nás samých, že sloboda a demokracia nie sú raz a navždy dané, ale musia sa neustále chrániť a obhajovať tak, ako žiaľ vidíme aj na Slovensku.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Spoločne s kolegyňami Beatou Jurik a Zorou Jaurovou sme predložili návrh uznesenia, ktoré sa týka súčasnej situácie v Gruzínsku a viac poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Neviem ako pozorne pán predsedajúci počúval, lebo aj keď si teraz ty hovoril, tak mal rozpravu z iným poslancom, ale teda pevne verím, že niečo si z tohto odniesol, a ty si to dobre pomenoval a v podstate teraz sa to tak, také klebety šírili, že pán Gašpar by možno chcel byť ministrom spravodlivosti, ale on vlastne ani to nepotrebuje, lebo však pán minister Susko proste robí to čo je potrebné, a prináša tu návrhy zákonov, ktoré jednoducho pomáhajú korupčníkom tak či tak. A ešte má tu pán Gašpar aj lepší priestor to ovplyvniť tuto priamo v parlamente, takže na čo by to chcel ale však uvidíme ako sa veci vyvinú, všakže.

Ďakujem pekne za slovo.
Iren ty si začala svoje vystúpenie tým, že si pomenovala, že klamali pri prijímaní teda novely trestných kódexov, čo ako nie je asi veľmi šokujúca informácia, pretože naozaj klamú ráno, večer, na obed, proste ja neviem či aj v noci vo snoch. Ja som včera tu uvádzala príklad ohľadom obetí trestných činov, keď klamali, keď tvrdili, že ich práva sú ohrozené a preto túto agendu treba spojiť s ochranou oznamovateľov. Normálne klamali a pán Gašpar sa tu môže smiať ale nikto to klamstvo nevyvrátil.
Takže ak má k tomu nejaké iné informácie, ale nejako inak to vie vysvetliť, že teda boli tie, sú a boli ohrozené práva obetí trestných činov, tak nech sa páči môže sa zapojiť do rozpravy inak platí to, že klamali. Klamali ste a klamete opakovane stále. Mne sa to ukázalo opäť aj pri premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý klamal, že on nikdy nepodporil MAGA Trumpove hnutie a pri tom je to na zázname audio aj video. Tak ja neviem proste to je normálne že na obraze, ľudia to vidia a vedia si vyhodnotiť, čo je klamstvo a čo nie. A späť k obsahu návrhu zákona, ty si pomenovávala, že teda aj účelom samozrejme Trestného zákona je dosiahnuť aj nejakú spravodlivosť potrestaním páchateľov ale o to koaličným predstaviteľom nejde, lebo im ide o to aby tie tresty boli čo najmenšie aby pomohli ľudom, ktorí jednoducho najmä páchajú korupciu a aby pomohli aj sami sebe, o čo sa teda pokúša aj pán predsedajúci dlhodobo.
Preventívne účinky, no tak to presne je to čo to potom nespĺňa, lebo akým spôsobom asi si to môžu ľudia vyhodnotiť , keď aj ľudia, ktorí páchajú korupciu odchádzajú zo súdnej siene so smiechom. Tak aký preventívny účinok?

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Marek, ja som veľmi rada, že ty prinášaš aj svoje praktické skúsenosti a že ti to naďalej nie je ľahostajné, jednak tvoja skúsenosť s pôsobením ako starostu, ale nielen pre tvoju obec, ale že chceš preniesť tie skúsenosti na pomoc celému Slovensku. Myslím si, že to je mimoriadne dôležité a ja sa teda tejto téme naozaj nevenujem, ale kolegovia a kolegyne, ja vždy keď vás počúvam, keď tieto témy otvárate, tak ja neprestávam byť v úžase, že kde sa po 15 rokoch vlády vraj sociálno-demokratických vlád nachádzame v tak základnej veci, ako je prístup k vode či kanalizácia, ako to naozaj, že v 21. storočí uprostred Európskej únie a ten dôvod je jednoduchý, pretože tak ako aj Marek, ty si pomenoval, to proste toto nie je priorita. Priorita, ako vidíme aj v súčasnej vlády je niekde úplne inde. Je to tu pomoc Tiborovi Gašparovi, pomoc korupčníkom, teraz si zvyšujú ešte aj platy, pomoc ruským oligarchom, to je to, na čom im záleží a kde už príde na rad pomoc ľuďom na Slovensku? Lebo tých ste na rozdiel od teda ministrov a ministeriek o platy, o peniaze obrali z rodinného rozpočtu niekoľko stoviek ročne. Tak ja neviem, kedy vám už začne záležať na tom, aby ste pomohli ľuďom na Slovensku s ich problémami a o tom tu aj hovoria kolegovia a kolegyne a ja im za to veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia a kolegyne, tak sme tu v tejto krásnej sále opäť, a pôvodne sme tu mali tento týždeň rokovať len o opozičných návrhoch, taký bol plán, ale teda koalícia si tu opäť priniesla svoju prioritu. A nie, nie je to riešenie zhoršujúcej sa finančnej situácie ľudí ani rastúca chudoba, ani hromadné prepúšťania, ktoré sledujeme na Slovensku a nie je to ani útek mladých ľudí do zahraničia. Nič z tohto vás netrápi, nič z tohto nie je vaša priorita, ale máme tu pochovanie legislatívnej mŕtvoly v podobe prílepku k novele o ochrane vojnových hroboch. Tak to vám fakt gratulujem, opäť ste raz ukázali, čo patrí medzi vaše priority. A pán Šimko a jeho ďalší spolupredkladatelia tu nechávajú na tých vojnových hroboch tancovať svojich kolegov, ktorí naprávajú babráctvo ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, keď rušia rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
A späť ešte k tým prioritám, že aké sú teda vlastne vaše priority, keď sa pozrieme na to ako prebiehali tie posledné schôdze. Tak posledná schôdza minulého roka, tam bola vašou prioritou, teda prílepok na pomoc Tiborovi Gašparovi a rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. To bola priorita koalície, priorita vlády, ktorej sme sa venovali na schôdzi parlamentu. Na prvej schôdzi tohto roka ste ako prioritu, ktorú ste si predradili na začiatok schôdze, prerokovávali novelu rokovacieho poriadku a etický kódex, teda zhrniem to tak, módna polícia Tibora Gašpara, to bola vaša priority, priorita koalícia, priorita vlády. Nie problémy ľudí, toto vás trápi. A teraz sme tu na pokračovaní prvej schôdze tohto roka, kde teda prioritou sa stal tento úžasný prílepok k ochrane vojnových hrobov a teda rušenie rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Ja naozaj neviem, že či s týmto ste vy prichádzali do parlamentu, či toto boli tie ciele, ktoré ste tu chceli napĺňať, toto ste chceli priniesť ľuďom na Slovensku, takto sa zaujímate o ich problémy. Pretože z toho akým spôsobom prebieha jedna schôdza za druhou v tomto parlamente, naozaj mám pocit, že vás absolútne problémy ľudí nezaujímajú. A pán Šimko odišiel, ale máme tu teda iného spolupredkladateľa pána Galisa, tak by som sa vás chcela spýtať, že, že čo má teda tá ochrana vojnových hrobov, to je ten návrh zákona, ktorý ste predkladali, spojené s informáciami s NCZI či s rušením rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Čo aká je tam spojitosť. Pretože vy ste predložili nejaký návrh zákona, a teraz vám tu prikladajú k tomu prílepky, ktoré s tým absolútne nesúvisia a vy by ste mali nejakým spôsobom vedieť vysvetliť alebo odobriť teda takýto postup, že prečo sa tam nachádza nejaké spojenie. Je to váš návrh zákona a do neho niečo vkladajú. Ale my sme tu od nikoho nepočuli k tomu ani jedno slovo. Tak neviem, či nám to viete vy prípadne vysvetliť.
A ja by som sa chcela v mojom príspevku ešte vrátiť k téme, ktorá pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov tak trochu zanikala, hoci sme sa hlavne s kolegyňou Števulovou snažili ju viacej zdôrazniť, a to je Ochrana obetí trestných činov. Pretože neviem, či si spomínate, ale aby to nebolo tak na hulváta ako pri rušení RTVS, že teda ste zrušili niečo čo ste to isté vytvorili nanovo, tak v prípade rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov ste si vymysleli, že tam prilepíte teda k tej agende ochrany oznamovateľov aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, len aby to teda vyzeralo, že nerušíte tú istú inštitúciu, ktorú zároveň aj zakladáte. A vtedy v zdôvodnení skráteného legislatívneho konania, lebo ako som už dnes spomínala, všetko ste to odôvodňovali akútnym ohrozením ľudských práv. Vláda vtedy uviedla, že vzhľadom na uvedené je nevyhnutné bezodkladne pristúpiť k legislatívnej zmene, ktorá odstráni daný stav ohrozenia práv a slobôd týchto osôb. Teda hovoríme o osobách, o obetiach trestných činov. Ľudia, ktorí sa nachádzajú naozaj v tých najhroznejších životných situáciách. A teda ste tvrdili, že teda musíme tu mať to skrátené legislatívne konanie. Musíme prilepiť tú agendu novému úradu, lebo odškodňovanie obetí trestných činov je v takom stave, že dochádza k ohrozovaniu ľudských práv, a to treba akútne riešiť prilepením tejto agendy k agende ochrany oznamovateľov. Pod teda nový koaličný úrad, ktorý ste si chceli vytvoriť. A ja sa teda pýtam, keď sme tu dnes pri rušení toho zákona, ktorý sem prišiel pre akútne ohrozenie ľudských práv, že čo sa s tým akútnym ohrozením ľudských práv teda stalo medzičasom. Lebo tak ste odôvodňovali to skrátené legislatívne konanie. Či idete obete trestných činov teda vystaviť tomu ohrozeniu ľudských práv, keď to rušíte alebo ako tomu mám rozumieť. A ako tomu majú rozumieť obete trestných činov o ktoré ste sa teda opierali. No, ja si myslím, že realita je jednoduchá, a je taká, že ste proste klamali. Normálne ste na hulváta klamali, lebo to je vám vlastné. A týmto, čo teraz tu predvádzate, ste to dokonale potvrdili, presne to, čo sme vám hovorili, že ste si obete trestných činov zobrali ako rukojemníkov vo svojej misii pomsty a zneužili ste ich. Normálne obete trestných činov, ja neviem, to je taký cynizmus, ste zneužili na to, aby ste tu realizovali pomstu v podobe zničenia Úradu na ochranu oznamovateľov. A teraz ste to potvrdili. Týmto čo robíte ste to potvrdili, lebo keby tu bolo nejaké ohrozenie ľudských práv, keby tu bolo ohrozenie práv obetí trestných činov, tak tu dnes nie sme a takto ten návrh zákona nevyzerá. Takže ste klamali. Normálne ste na hulváta klamali, a na toto vaše klamstvo ste použili obete trestných činov. Ja neviem, mne to príde fakt nechutné. Ja nerozumiem ako toho môžete byť súčasťou, či vám to nepríde divné. Je vás tu zopár z koalície, ktorí ste za to hlasovali, aj za to odôvodnenie. Vám to nepríde divné, že vtedy bolo akútne ohrozenie ľudských práv a bolo treba toto riešiť. Že ste na to použili obete trestných činov a dnes tu stojíme a rušíme to. A veľmi ma mrzí, že v tomto celom v tejto misii a v tomto klamstve bol vlastne súčinný aj minister spravodlivosti pán Boris Susko, pretože sa voči tomu nepostavil, nijakým spôsobom to nerozporoval, normálne on to v podstate odsúhlasil. A vlastne to aj schválil na vláde, čiže musel s tým súhlasiť. A myslím si, že to naozaj, táto cynická epizóda, ktorá sa týka obetí trestných činov ukazuje ako veľmi vám záleží na vašich vlastných záujmoch, na pomste, ako veľmi sú vám ukradnuté problémy ľudí na Slovensku a ešte dokážete naozaj použiť ešte ľudí, ktorí sú v tých najhorších životných situáciách ako sú práve obete trestných činov. Čiže neviem, to už je taká miera cynizmu a nechutnosti, že ja neviem či toto je to dno nejaké, kde by niekde. Každý by mal mať nejaké dno, ale ja sa obávam, že ani toto nie je to dno. Tak sa skúste nad tým aspoň zamyslieť.
Ďakujem. (Potlesk.)