Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Toto uznesenie sme predkladali spoločne s kolegyňami ešte 22. augusta 2025 teda minulý rok, k aktuálnej situácii v Gruzínsku, ale teda ako povedal aj pán podpredseda parlamentu Andrej Danko v parlamente je chaos a tak sa aktuálnej situácii z augusta minulého roka venujeme až o sedem mesiacov neskôr, keď sme tuná medzičasom na medzinárodnej pôde teda zažili toho už mnoho od vyhrážok Donalda Trumpha okupáciou Grónska, vojenský zásah vo Venezuele či v Iráne.
Ale napriek tomu, že prešlo sedem mesiacov, tak situácia Gruzínsku sa nezlepšila, práve naopak, ešte sa aj zhoršila, čo podčiarkuje aj význam tohto uznesenia a jeho obsahu. Gruzínsko je krajinou ktorá bola dlhé roky vnímaná ako nádejný partner Európskej únie a ako štát, ktorý sa usiluje o demokratickú transformáciu a európske smerovania, žiaľ dnes je možné konštatovať a povedať, že Gruzínsko z tejto cesty zišlo a to na škodu ľudí, ktorí v Gruzínsku žijú a na škodu aj celej Európy. A táto situácia sa v tejto krajine, žiaľ stále iba zhoršuje. Čiže keď už sme tu až o tých siedmich mesiacoch, odkedy sme toto uznesenie, ak aktuálnej situácii predkladali, tak si môžeme povedať, že čo sa od augusta 2025 zmenilo, aby sme mali aktualizáciu voči zneniu nášho samotného uznesenia a jeho zdôvodnenia.
Situácia sa teda neposunula k upokojeniu, ale naopak, k ďalšej systémovej represii. OD jesene 2025 a najmä začiatkom roka 2026 čiže súčasného roka, pribudli ďalšie reštriktívne zákonné zmeny. Human Rights Wort upozornila, že decembrové novely zákona o zhromažďovaní dali polícii širokú diskrečnú právomoc obmedzovať protesty. Od (nezrozumiteľné slovo) marca 2026 varovala že nové zmeny kriminalizujú zahraničné financovanie, bez predchádzajúceho súhlasu vlády, kriminalizujú, obmedzujú politickú participáciu a ohrozujú slobodu prejavu a združovania. Problém teda už nie je len ten zákon o zahraničných agentoch, ktorý vyvolal naozaj veľkú vlnu protestov v Gruzínsku aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien. Zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorý foriem financovania. To čo sa deje v Gruzínsku sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim
===== ...protestov v Gruzínsku, aj v medzinárodnom spoločenstve, ale celý súbor legislatívnych zmien - zhromažďovanie, granty, politické združovanie, trestné právo, kriminalizácia niektorých foriem financovania.
To, čo sa deje v Gruzínsku sú dlhodobo aj represie voči protestujúcim ľuďom, ľuďom ktorí sa snažia iba uplatniť svoje právo sa zhromažďovať a vyjadrovať svoju slobodu prejavu, čo sa potvrdzuje aj zo samotných ľudsko-právnych zdrojov relevantných inštitúcií. human Rights Watch vo svojej práve uvádza, že úrady stíhali stovky protestujúcich v zrýchlených a problematických konaniach a najmenej 35 protestujúcich dostalo dlhšie tresty. Zároveň neboli riadne vyvodené dôsledky voči príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí počas zásahov proti demonštráciám používali neprimeranú silu, vrátane bitia zadržaných osôb, použitia slzotvorného plynu, vodných diel a gumových projektilov proti pokojne protestujúcim, ako aj svojvoľných zadržaní a zlého zaobchádzania s protestujúcimi počas policajne väzby. To sú naozaj vážne pochybenia, vážne zásady do základných práv, do ľudských práv ľudí žijúcich v Gruzínsku.
Rada Európy medzitým priniesla ďalšie potvrdenie neprimeraného zaobchádzania zo strany štátu. CPT dokonca upozornilo na policajné zneužívanie sily počas protestov na prelome rokov 2024 a 2025, nedostatočné vyšetrovanie a vážne problémy vo väzenskom systéme. Medzinárodná reakcia sa sprísnila aj prakticky a nielen verbálne voči tomu zhoršujúcemu sa stavu demokracie a ľudských práv v Gruzínsku a Európska únia od 6. marca 2026 pozastavila bezvízový styk pre držiteľov gruzínskych diplomatických, služobných a oficiálnych pasov. Ide teda o prvé použitie takého to nástroja. Netýka sa samozrejme bežných ľudí.
My sa v našom uznesení zameriavame práve na ohrozenie demokracie a ľudských práv, ktoré je v Gruzínsku evidentné a naďalej sa zhoršuje. A vidím tu teda aj kolegov z ľudsko-právneho výboru aj zo strany koalície, tak verím, že ich to zaujíma, hoci teda toto uznesenie nepodporili na výbore a ja som sa nedozvedela vlastne prečo, pretože na moje otázky akosi nikdy tam nedostávam odpoveď, že v čom je problém, prečo toto uznesenie nemôžu podporiť. Tak možno teraz je ten priestor aspoň fakticky zareagovať, že čo je problém v tomto uznesení, prečo ho nie je možné z vašej strany podporiť. Pretože často sa oháňate ochranou ľudských práv, keď potrebujete presadiť práve napríklad novely trestných zákonov, však pán predsedajúci, takže by ma zaujímalo, že v čom je problém otvoriť uznesenie, ktoré sa týka práve zásahov do ľudských práv.
V priebehu minulého roka došlo teda k nárastu politických represií. Do väzenia bolo poslaných najmänej 7 opozičných lídrov. Medzi nimi aj známe mená gruzínskej politiky Nika Gvaramia, Zurab Džaparidze, Nika Melia, Džordi Vašace, či Džidi Tardiamace a jedinou vinou týchto opozičných lídrov bolo, že kritizovali súčasný režim a odmietli sa podriadiť politicky motivovaným komisiám. Tak ja neviem páni a dáma z koalície, či sa vám toto zdá v poriadku. Niektorí z nich dostali 7, či 8 mesiacov väzenia a mnohým bolo znemožnené sa opätovne uchádzať o verejnú funkciu. To nie sú nejaké individuálne excesy, to je normálne systematický útok na demokraciu. Keď si zoberiete všetkých opozičných lídrov a zavriete ich do väzenia, alebo im znemožníte opätovne kandidovať, tak je to asi dosť jasné, nie. To už asi vyzerá evidentne aj pre vás, nie pán (...nezrozumiteľne vyslovené..), neviem čo si o tom myslíte. A rovnako tvrdo je postihovaná aj občianska spoločnosť. Organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, transparentnosti, či boju proti korupcii, čelia súdnym príkazom a šikanóznym kontrolám. No aké povedomé. A musíme si teda pripomenúť, že v Gruzínsku bol prijatý zákon namierený proti mimovládnym organizáciám, ktorý som už spomínala a podobné zásahy ste teda sa pokúšali realizovať aj vy tu, kolegovia v koalícii. Našťastie tento váš pokus zastavil na náš návrh Ústavný súd. A zásahy v Gruzínsku sa netýkajú len občianských aktivistov a aktivistiek, ale smerujú aj voči médiám, čo opäť je niečo, čo je asi také povedomé, a opozične orientované televízne stanice sú terčom žalôb, finančných obmedzení a administratívnych zásahov. V auguste minulého roka bola novinárka Amaglobeli odsúdená na dva roky väzenia v procese, ktorý nesie všetky znaky politickej objednáva. To je niečo, čo by ste asi tiež vy mohli byť schopní kritizovať a odsúdiť. Boli zmrazené účty jej redakcie a čo je teda pochopiteľne útok nielen na slobodu slova, ale aj na samotný základ demokratickej spoločnosti, na právo verejnosti na nezávislé informácie, na nezávislé informácie. A tieto udalosti nezostali samozrejme bez povšimnutia medzinárodného spoločenstva. Komisia Rady Európy pre ľudské práva vyjadrila vážne znepokojenie nad stavom demokracie s ľuďmi. Pán Goga, vy ste napíklad členom delegácie v parlamentnom zhromaždení Rady Európy, tak ich asi tiež mohlo zaujímať, že táto inštitúcia v ktorej sme spoločnej v delegácii, odsúdila tie ohrozenia ľudských práv, ktoré sa v Gruzínsku dejú. A možno by ste teda mohli vysvetliť nemôžete vy aj ako člen parlamentného zhromaždenia Rady Európy rovnaký postoj zaujať aj v našom parlamente. A konal samozrejme aj Európsky parlament, ktorý schválil vyhlásenie odsudzujúce úpadok právneho štátu a pozastavil prístupové rokovania do roku 2028.
Gruzínsko v štádiu, v ktorom sa dnes nachádza sa v podstate stalo takým symbol zápasu medzi demokraciou a autoritárstvom. A na jednej strane teda stojí občianska spoločnosť, opozícia, nezávislé média, bežní ľudia, ktorí sú však pod tlakom útokov zo strany vládnej väčšiny. Tito ľudia si neželajú nič iné, ako slobodnú a eurósku budúcnosť pre svoju krajine. A na druhej strane teda stojí režim, ktorý sa čoraz viac inšpiruje autoritárskym modelom z Ruskej federácie. Takže odtiaľ asi vietor fúka, čo sa týka všetkých krokov, ktoré sa v Gruzínsku dejú. Totižto to, čo sa deje v Gruzínsku nie je nejaká izolovaná záležitosť. Je to výstraha pre celú Európu. Osobne sa napríklad Vladimír Putin vrátiť proeurópsku cestu aj v prípade Moldavska. To sa mu však nepodrilo. A ja som presvedčená o tom, že ak budeme mlčať, ak budeme len pasívne sledovať, ako sa jedna krajina po druhej približuje k autoritárskemu režimu, budeme potom spoluzodpovedný aj za oslabenie demokracie, oslabenie stability v ďalších krajinách a v našom spoločnom európskom priestore, v ktorom všetci spolu nažívame. A preto je podľa mňa našou morálnou povinnosť, ale aj politickým záujmom Slovenskej republiky v rámci teda politiky na všetky štyri svetové strany, aby sme sa k tejto téme jasne vyjadrili. Aby sme vyslali signál aj našim gruzínskym priateľom a priateľkám, že v tomto zápase nie sú sami, lebo tam naozaj množstvo ľudí sa snaží zvrátiť túto autoritársku budúcnosť a prítomnosť Gruzínska. Veľmi im na tom záleží a každý podporný hlas zo zahraničia je dôležitý.
Aby sme teda dokázali ukázať aj to, že Slovensko stojí na strane tých, ktorý bránia slobodu, ľudské práva a právny štát tak, ako tomu bolo aj v histórii Slovenska, keď sa menil režim. Predkladané uznesenie, ktoré sme teda navrhli spoločne s kolegyňami obsahuje niekoľko konkrétnych výzviev. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby jednoznačne odsúdila politické represia a porušovanie ľudských práv v Gruzínsku, ktoré som tu bližši pomenovala apeluje na podporu demokratických síl a občianskej spoločnosti v tejto krajine, žiada aktívne využitie nášho členstva v Európskej únie a v medzinárodných organizáciach, na presadzovanie tlaku na gruzínsku vládu. To je tá diplomatická úloha, ktorú môže súčasná vláda robiť a pripomína, že mlčanie by bolo v príkrom rozpore s hodnotami, ku ktorým sme sa my sami prihlásili, aj my všetci, čo sedíme v tomto pléne.
Ako som už spomínala, uplynulo 7 mesiacov, odkedy sme toto uznesenie predložili a tých 7 mesiacov žiaľ len podčiarklo opodstatnenie nášho uznesenia. A tento návrh uznesenia nie je namierený samozrejme proti Gruzínsku, naopak, je vyjadrením solidarity z ich občanmi a občiankami. Je prejavom priateľstva tým, ktorý aj za cenu perzekúcii trvajú na demokratickej budúcnosti svojej krajiny, na európskej ceste svojej krajiny. A je aj pripomenutím pre nás samých, že sloboda a demokracia nie sú raz a navždy dané, ale musia sa neustále chrániť a obhajovať tak, ako žiaľ vidíme aj na Slovensku.
Ďakujem.
(Potlesk.)
