Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Dodo Hlina, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Áno, tá osobná skúsenosť je veľmi dôležitá. Ja už len poviem, že skutočne existuje štatistika, kde Čína je krajina, ktorá za posledné roky dokázala najviac zazeleniť, vysadiť svoje územie. Som veľmi rád, že to tu padlo tak, že si to fakt videl na vlastné oči. No a ja si myslím, že mali by sme sa dokázať učiť od tých, ktorí dokázali vyriešiť svoje problémy, a myslím si, že toto je úplne jasné, že stromy teda nielenže čistia ovzdušie, že zmierňujú klímu, tým pádom bojujú proti otepľovaniu. Zároveň do svojich tiel deponujú, alebo do svojich pletí deponujú oxid uhličitý. Zároveň proste ľuďom zlepšujú aj fyzické, aj mentálne zdravie. Proste majú samé, samé pozitíva. No a inak stromy majú aj vodozádržnú funkciu a myslím si, že tu je ten paradox doby a tu je vlastne to, čo možno za pár dní aj uvidíme, že minister Taraba, ktorý teda dnes stojí v čele opatrení proti povodni, je to presne ten istý minister, ktorý umožnil alebo zabezpečil, že sa Slovensko bude dať spolovice vyrúbať a tak vlastne to, čo najviac bráni tým povodniam, tá vodozádržná schopnosť lesa, tak tú vlastne ide rušiť. Ale teda dnes je, hrdinsky stojí v tom, že on ochráni Slovensko pred povodňami. No, paradoxy doby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
No, myslím si, že, a ďakujem pekne za vystúpenie, myslím si, že to najmenej, čo občan by mohol od politika očakávať, je, že zvládne moc, ktorá mu bude daná do rúk. No ale presne tieto štvorkolkové výlety, helikoptérové výlety, to proste presne ukazuje, že ako to proste či už Kuffovci, alebo pán Taraba proste túto moc nezvládajú. A ďalším, vlastne ďalšou ukážkou toho sú presne takéto zákony, ktoré, ktoré búrajú to, čo roky fungovalo. To je presne ďalšia ukážka arogancie moci. No ja verím, že práve, práve proste takéto konanie otvorí, otvorí, otvorí ľuďom oči a v ďalších voľbách jednoducho takto arogantným politikom ten priestor nedajú. A už len nakoniec, že áno, ak majú v SNS pocit, že niečo napríklad na dobrovoľných ochrancoch prírody nefunguje, veď tak dobre, tak treba to upraviť, treba povedať, kde je problém, ale nie to proste zbúrať, zrušiť. Tak, myslím si, že bolo by dobré skutočne, keby sa aj vládna koalícia pozrela na to, čo sem bolo dodané a sama vlastne rozsúdila tento zákon.
Ďakujem pekne ešte raz za veľmi obsažné a veľmi dobré vystúpenie. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak máme pred sebou ďalšie z radu konsolidačných opatrení ktoré vláda ordinuje a zasa, tak iné sme zatiaľ nevideli, tak zasa ho ordinuje len a len ľuďom. Povedzme si úplne na rovinu, čo to znamená daň zo sladených nápojov.
Znamená to jednoznačné zdraženie koncových cien pre všetky potraviny, všetky tovary, ktorých sa toto zdanenie týka. Môžme sa, samozrejme, baviť o tom, že môže časť z toho zdanenia vlastne akoby absorbovať ten predajca a nepreniesť to na zákazníka. Áno, môžeme, myslím si, že samotné ministerstvo hovorí o tom, že približne 80 % nového dodatočného zdanenia sa v podstate okamžite, hneď v tej prvej línii, ako sa to týka výrobcu, prenesie do jeho koncových cien. To znamená, prenesenie sa to na občanov.
Čiže zaznie to tu dneska ikstýkrát a myslím, že to bude znieť aj ďalej, zasa raz vláda sľubovala lacnejšie potraviny, sľubovala zachovanie sociálneho štandardu a výsledok je ten, že sú potraviny v tomto momente o toto drahšie, plus, samozrejme, ešte drahšie aj o dépeháčku, lebo aj z tejto spotrebnej dane sa ešte vypočítava aj dépeháčka a jednoducho zasa to zaplatia ľudia. A ja to poviem, viac to zaplatia sociálne slabší ľudia. Skutočne ten stavbár, tento príklad ja používam, na tej stavbe, ktorý lieta či už je teplo, alebo akokoľvek, on vypije ďaleko viacej tých sladených nápojov než niekto proste vyššie sociálne situovaný. Čiže áno, aj túto daň ste naordinovali proste tým najobyčajnejším ľuďom najviac. Akože fakt že, bohužiaľ, toto ma, toto ma mrzí.
A tuto je najlepšie riešenie, a fakt sa obraciam na kolegov z koalície, nezavádzať. Normálne ešte stále máme šancu proste túto novú daň nezaviesť. Skúsme sa možno pozrieť do sveta. Veď áno, však nevymyslel minister financií koleso, tá daň niekde je. Sú krajiny, ktoré proste zdaňujú, zdaňujú sladké a nemusia to byť vždy nápoje, ale ukázalo sa, ukázali sa dve veci s plynúcim časom, a je dobré, keď by sme sa vždy inšpirovali od tých akoby šikovnejších, schopnejším. Ukázalo sa to, že tie zdravotné aspekty, o ktoré, a v podstate ja to mám zadobre ministerstvu financií, že stále menej to spomínajú, aj, myslím, teraz pán minister ani nespomínal nejaký zdravotný aspekt, ten tam nie je žiadny. Normálne že jediný aspekt je, že proste vláda potrebuje peniaze do štátnej kasy. No, ale každopádne iné krajiny teda zistili, že fakt zdravotný aspekt je nulový a že tie negatíva vôbec toho celého aj okolo výberu dane a všetkého proste sú, prinášajú viac zla ako dobrého a odchádzajú, odchádzajú od tohto zdanenie. A toto je proste ten môj návrh, že neopakujme chyby iných. Proste ešte stále je priestor, ešte stále je priestor tú daň neschváliť a neísť do nej.
A potom, samozrejme, treba vnímať aj to, že je to nová forma dane. Môžme sa baviť, že či je to urobené že fakt dobre z hľadiska tej administrácie, kontroly a sankčných mechanizmov, alebo zlé. Ale každopádne na čom sa zhodneme, je, že je to nová daň, ktorá proste bude potrebovať novú kolónku na finančnej správe, bude potrebovať nejakých nových zamestnancov, budeme potrebovať nejakých nových kontrolórov a vôbec akože ľudí, úradníkov na spravovanie tejto dane. A teraz, samozrejme, máme dve možnosti, že teda asi budú aj nejakí noví, na výbore sme sa k nejakému číslu, nie veľkému, ale teda áno, bolo potvrdené, že nejakí noví zamestnanci prídu, okej, tak potom je to zvýšenie zamestnanosti zasa v štátnej správe, zvýšenie byrokracie a ďalšie náklady pre štát. Alebo potom ak to spravia existujúci zamestnanci, tak teraz je otázka, či tú energiu, ktorú budú venovať kontrolovaniu a vratkám a všetkému okolo dane zo sladených nápojov, že či náhodou tá energia nebola by lepšie vynaložená, keby bola vynaložená do kontroly dépeháčky, kde teda ten výber je okolo 10 mld. plus-mínus a, samozrejme, aj tie úniku sú tam v podstate rádovo vyše, ako vyše miliardy, hej, alebo v miliardách, to kľudne takto môžme povedať, že vlastne, že či toto by nebolo lepšie sa venovať radšej efektívnejšiemu vyberaniu DPH a efektívnejšiemu postihovaniu daňových únikov namiesto zavádzaniu novej dane a vôbec celej tej administratívy a vôbec celého okolo toho, to je jedna vec.
Na a druhá vec, aby som len nekritizoval a aby som aj dal nejaký návrh, tak ja si pamätám slová pána premiéra, podotýkam, že, a uvádzam to, že poviem slová pána premiéra, ktorý povedal, že si vie predstaviť 30-percentné šetrenie na zamestnancoch verejnej správy. Tridsať percent, povedal pán premiér. Nejdem ho chytať za slovo, pretože to je, samozrejme, nemožné. To sa tu akože, to aj vám hlásim, že to možné nie je. Tridsať percent sa nedá. Ale tých, len aby sme vedeli, štát tento rok, ospravedlňujem sa zase za čísla, ja ich mám rád, tento rok dá štát 14 mld. za platy kompletných verejných zamestnancov, všetkých. Hasičov počnúc, sociálnych pracovníkov, učiteľov, 14 mld. Je to v podstate najväčší výdavok štátu s prehľadom, hej? A 30 by bolo 4,2 mld., ale hovorím, to je nerealizovateľné, no ale toľko ani nepotrebujete. Ak by sa splnila, ak by ste dokázali, vládna koalícia, splniť tretinu z toho, čo buchol po stole váš pán premiér, tak je to, neuveríte, 1,4 mld. na budúci rok šetrenia. To sú všetky peniaze, ktoré, ktoré jednoducho potrebuje a to, to číslo na tom nejak tak panuje zhoda, že to je tá konsolidácia, ktorú pre tento rok potrebujeme.
Čiže ešte raz, 10-percentný pokles zamestnancov štátu vyrieši celú, celú konsolidáciu. Vychádzalo by to zo slov vášho pána premiéra, bolo by to šetrenie štátu na sebe a zároveň, veď keď tu bude stáť minister sociálnych vecí, ten bude zase hovoriť, že máme najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenska. V prvom kroku zatlieskam, super. V druhom kroku poviem, že má to aj bé, lebo nám kopu ľudí odchádza do predčasného dôchodku, čo je veľmi zlé a nevieme si to dovoliť. Ale cé je to, že pokles 10 % zamestnancov v tej neproduktívnej časti ekonomiky, teraz to, prosím, nemyslím v zlom, ale teda v ekono... proste v tej, v tej verejnej správe by znamenal to, že by sa nejaké množstvo ľudí uvoľnilo vlastne pre potreby ekonomiky a vlastne naopak by dokázalo suplovať ten odchod pracovnej sily a dokázalo by vlastne pomôcť, pomôcť ekonomike s novými disponibilnými zamestnancami, z čoho, samozrejme, zas by mal štát odvody a dane a jednoducho zasa by len z toho niečo skončilo v štátnej kase. A niečo, samozrejme, aj z dane z príjmu právnických osôb, lebo však tie firmy s viac zamestnancami by mohli vyprodukovať väčší zisk. Takže toto je jedna z vecí, ktorú by som akoby navrhoval, že vlastne aby som len nekritizoval.
No ale naspäť, naspäť ku dani zo sladených nápojov. Zasa poviem a pochválim kolegov z ministerstva financií, že toto išlo v štandardnom legislatívnom procese. Ako zasa je to, povedzme, že aj s daňou z tabaku je to asi jedna štrnástina potrebných zdrojov pre budúci rok, ale dobre, aspoň jedna štrnástina išla štandardne, obávam sa, že trinásť štrnástin pôjde zasa v skrátenom legislatívnom, takže to je tá úroveň že štandardnosti nášho vládnutia a neštandardnosti, ale teda tuná okej, tuná ďakujem za ten postup. Aj my sme sa napríklad zúčastnili rozporového konania a takisto tam chceme aj poďakovať ministerstvu financií, že sa teda po spoločnom tlaku, nejdem hovoriť, že len po našom, ale po spoločnom tlaku viacerých, viacerých ľudí podarilo to nejak akoby vyladiť, aby sa to stala nieže len že daň zo sladených nápojov, ale daň zo zdravého životného štýlu, že boli vyradené či už proste tie športové nápoje, alebo koniec koncov aj dojčenské mlieka a takéto veci, aj proste výživové doplnky, resp. lieky. Takže nejak sa to akoby doladilo, za čo teda akoby patrí vďaka.
Nuž zároveň, akože to by sme neboli na Slovensku, keby sa to celé toto, čo teraz tu ďakujem a chválim, nezvrhlo na to, že a zasa, samozrejme, prišiel na výbor pozmeňujúci návrh a nie riešiaci nejaké bodky, čiarky a proste detaily, hej, nejaké proste legislatívneho procesu, ale vyslovene návrh zákona, ktorý do toho zaraďuje zasa ďalšie a ďalšie kategórie, proste kávové nápoje, proste rôzne. Ale napríklad aj kapsule do kávovarov. Proste to sú normálne, že zásadné množstvo nových produktov sa tam dostalo a to má dve roviny. Jedna je tá, že toto nebolo s nikým, s nikým konzultované. Proste zástupcovia, boli tam aj zástupcovia rôznych výrobcov na tom výbore, tí otvárali oči. Tí videli prvýkrát, prvýkrát, že zasa tam bolo niečo takéto prijaté. A to len aby ste si nemysleli, že pán kolega, podpredseda výboru, to pri odôvodňovaní, odôvodňovaní pozmeňujúceho návrhu nejak explicitne povedal, že áno, zahŕňame tam aj napríklad kapsule do kávomatov, ktoré obsahujú pridaný cukor a kopu teda ďalších kávových, kávových výrobkov, no nie. Proste však prečítal to nejak, ale to tam nebolo povedané. Tak to tá odpoveď padla až keď som sa teda pozeral na to ja, v rozprave sa pýtam, že áno, týka sa to tohto, tohto, tohto? Áno. Proste tak to tam bolo zaradené. Čiže celý legislatívny proces prebehol, medzirezortné pripomienkové, rozporové, ddd, všetko, všetko, ale nakoniec sa zasa ten zákon zásadne, zásadne zmenil. Proste na rokovaní výboru z ničoho nič, z minúty na minútu a bez konzultácií s dotknutými subjektami.
Ako, kolegovia, prosím, my si uvedomme, my tu nie sme v nejakom že odtrhnutí od reality, veď my tu vyrábame zákony pre ľudí tejto krajiny, pre výrobcov tejto krajiny, pre ekonomiku tejto krajiny. Veď ako aspoň to minimum, že keď niekomu teda vyrábame ten zákon, tak veď treba mu dať šancu sa k tomu vyjadriť. Aspoň toto by sme mohli držať. Aspoň v tej časti jednoducho, keď už sa snažíme ísť aspoň nejak, nejak štandardne. Ale nie, nie, zasa. Takže, bohužiaľ, aj toto, prosím, majme na pamäti, že ten zákon sa zásadne zmenil. Plus takisto, teda na výbore. Takisto aj to zdanenie jednorazového predzásobenia, to tam takisto pribudlo, pribudlo teraz, no. Takže, no, jednoducho celé zle.
A zasa sa kúsok posuniem ďalej. Nemecko má rozpočet vládou schválený od 14. 7., kolegovia, 14. 7. schválili rozpočet. Nemecko má tiež kopu problémov, rúca sa im ich systém ekonomiky, ktorý teda bol dlhodobo fungovaný na relatívne lacných energiách z východu, na výraznej priemyselnej produkcii. Jednoducho, áno, Nemecko má problémy. Ale tá reakcia nie je taká ako tu, že a všetko tajne a najlepšie to prijmime v decembri 15. Nastavili a od 14. 7. celá nemecká ekonomika vie, ako bude vyzerať fiškálna politika štátu. Jasné, musia ho ešte schváliť v Bundestagu, ale proste tam tie zmeny veľké nebudú. Je vládou schválený. Čiže vedia, aká bude finančná politika, vedia, aké sú daňové sadzby, vedia, aké sú, ja neviem, rôzne odvody, všetko. Celá nemecká ekonomika má polroka na to, aby sa pripravili na to, čo ich čaká. Jasné, že budú podstatne lepšie pripravení a podstatne konkurencieschopnejší než napr. slovenské firmy, ktoré proste ešte v decembri nebudú vedieť, čo ich čaká, hej? Už aj to Česko, keď, dobre, Nemci sú pre nás nedosiahnuteľný štandard, bohužiaľ, ale aj to Česko, aj keď tam mám výhrady tiež, ako ten proces prebieha, že mali ho viac-menej akože teda neverejný, ale dobre. Asi týždeň-dva dozadu proste už dali teda návrh, stále ho ešte dali, teda vlastne v prvej, myslím, že to bolo do konca, vlastne do konca augusta, čiže od 1. septembra dali von kompletný návrh štátneho rozpočtu. Áno, ešte sa tam doťahujú, možno sa trošku zmení, ale zasa už proste tá ekonomika, už všetci debatujú, vedia, o čom plus-mínus, na 98 % vedia, čo ich čaká. Poďte sa spýtať manažéra slovenskej firmy, alebo ešte lepšie manažéra slovenskej pobočky svetovej firmy, ako sa mu robil jeho rozpočet. Nielen štát robí rozpočet, všetky firmy robia svoje rozpočty. V lete, normálne v lete to funguje tak, že slovenské pobočky proste vyrobia rozpočet na budúci rok, posielajú na schvaľovanie do centrál. Ako choďte sa spýtať akéhokoľvek finančného riaditeľa akejkoľvek firmy, ako sa mu, ako sa mu ten rozpočet robil, aké tam bolo množstvo faktov a aké množstvo rizík tam pridával. Proste veď tie naše firmy nevedia ani, aká bude dépeháčka. Nevedia, či teda celý sektor zaplatí o pol miliardy navyše na transakčnej dani. Nevedia, aké budú odvody. Proste nevedia nič.
A dobre, môžte si mávnuť rukou, čo vás zaujímajú firmy, zaujímajú vás len ľudia, ale pozor! Viete, ako to funguje napríklad u tých reťazcov? Ony keď napríklad, zoberiem si teraz, hrozí-nehrozí, pán minister povie, daň, daň z potravinárskych reťazcov, dodatočné zdanenie veľkých reťazcov. Viete, čo ony do toho rozpočtu dajú, keď nevedia, či to bude, alebo nebude? Jasné, že tam tú položku dajú ako rizikovú, zapracujú to do svojich nákladových, nákladových cien a ony už dnes do nejakej miery proste si to do tých cien dávajú, pretože ten reťazec nemôže, keď my si tu zmyslíme, že 15. decembra sa prijme, ja neviem aký odvod, nechcem radšej ani tipovať, hej, a že ony potom 1. januára môžu zvýšiť všetko o 4 % alebo o 5 %, alebo o koľko to vyjde. Takto ony nemôžu reagovať. Preto ony postupne to už navyšujú-navyšujú, čiže dnes ľudia platia zbytočne viacej za produkty, pretože jednoducho je v rizikovej, majú to v rizikách reťazce a takto tam vkladajú. Ak sa to nestane, ak sa to nestane, tak jednoducho hurá, budú mať vankúš na akcie. Tak postupne to akoby proste nejak toto riziko rozpustia a tie ceny môžu znížiť. Ale tá realita je tá, či ten odvod zavediete, alebo nezavediete, prosím, nezavádzajte ho, ale už dnes kvôli tomuto, kvôli týmto rizikám, kvôli tej neurčitosti rozhodovania vládnej koalície platia všetci ľudia viacej. Aj my, ale na nás kašľať, my máme platy dobré, ale proste tí ľudia, ktorí majú problém, rozmýšľajú, či kúpiť deckám nové prezuvky alebo, alebo nové farbičky, alebo či im majú kúpiť proste niečo, niečo iné na oblečenie, alebo teda či si môžu kúpiť tú potravinu.
Na toto, kolegovci, prosím, pozerajte. Je množstvo ľudí, ktorí jednoducho žijú z úst, z rúk do úst, hej? Proste nemajú. Špeciálne rodiny nekompletné, tam, kde je matka, jedno dieťa, tam, kde je matka, dve deti. To normálne že táto kategória nemá že žiadne úspory, žiadne. Proste skutočne žijú z jedného, z jednej výplaty do druhej. A takýmito, aj takýmito proste riešeniami im ten život robíte ťažším a ťažším. A to ešte nehovorím proste, že jednoducho keď sa to celé poprijíma, tak ho budú mať že brutálne ťažší.
A zasa proste, pán minister, majte tú odvahu a povedzte, že každé konsolidačné opatrenie sa jednoducho týka ľudí. Zasa si zoberiem za príklad tú transakčnú daň. Okej, vy poviete, zaplatia len firmy. No teraz sa bavme, že firmy. Budú tam aj živnostníci, akokoľvek, dobre. Pravdepodobne tam budú živnostníci, malé firmy, veľké firmy. Tie plány, ako ich avizoval premiér, tak asi pol miliardy ročne. Pol miliardy ročne sa stane ďalším nákladom firiem, tak ako je prenájom, tak ako sú mzdy zamestnancov, čokoľvek ďalšie, tak táto transakčná daň sa stane firmám ich nákladom, ktorý budú musieť preniesť do svojich realizačných cien. Áno, aj potravinové reťazce. Áno, aj pri cene benzínu. Proste kdekoľvek.
A zasa, keď len, keď len 80 % tohto svojho dodatočného nákladu prenesú na konečného spotrebiteľa, no tak je to zasa štyristo niečo miliónov proste, ktoré budú musieť zaplatiť bežní koncoví občania. Každá tá konsolidácia, ktorú vy považujete, že teda chcete vybrať ďalšie a ďalšie peniaze od ľudí namiesto ušetriť na prevádzke štátu, vo finále zaplatia ľudia.
Takže záverom už len, sedí tu päť-šesť možno kolegov koaličných, porozmýšľajte, prosím, myslite na ľudí, nepridávajte im ďalšie zaťaženie, neberte im ďalšie peniaze z ich vrecák. Pozerajte na seba, pozerajte na štát, pozerajme na to, či by sa nejaké peniaze nedali ušetriť. Tak, ako to spraví každá obyčajná slovenská domácnosť, ktorá jednoducho im to nevychádza. Prvé, čo spravia, je, že pozerajú na výdavky, znížiť výdavky. To je jediné, čo či už obyčajný človek alebo aj štát má priamo v rukách. To je, o čom môžte rozhodovať priamo, o čom môžte rozhodovať so stopercentnou určitosťou a to, čo je tým správnym liekom. Áno, dajú sa zvyšovať príjmy, tá rodina si môže povedať, že bude viacej pracovať, že si mamina nájde ešte ďalšie zamestnanie alebo že lepšie platené zamestnanie, aj to je cesta. Len v prípade štátu toto znamená, že tie peniaze niekomu beriete, hej? Takže to nie je dobré.
No a posledná možnosť, ktorá tu veľmi málo zaznieva dnes, je podpora ekonomiky. Tu nebolo za rok v podstate jeden jediný návrh, ktorý by jasne podporoval ekonomiku, ktorý by urobil to, že naša ekonomika bude robustnejšia, konkurencieschopnejšia, že priláka nových investorov, že tí existujúci investori, ale aj domáci proste nainvestujú viacej do svojich prevádzok a vo finále z vyššieho výkonu potom zaplatia viac aj štátu. Podotýkam pri existujúcich sadzbách, prípadne ešte znížených, lebo také by napríklad zlepšili, zlepšili konkurencieschopnosť Slovenska. Toto tu absolútne chýba. Vláda si vybrala jedinú cestu, vybrať tie peniaze od ľudí, a to je cesta proste do pekla. A navyše ešte je veľká šanca, že nebude úspešná.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa skúsim venovať hlavne, takto, ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom a kolegyniam za faktické pripomienky a budem sa venovať pani kolegyni Vaľovej.
No, pani kolegyňa, všimli ste si, že už vládnete rok, to je jedna vec, a potom, že z posledných dvanásť a pol roka ste vládli vlastne deväť, hej, a teda všetky tie ostatné vlády vlastne boli že tri a pol roka, tak vlastne už malo byť všetko vyriešené, veď vy ste vládli veľkú väčšinu času, takže nerozumiem, že prečo zrovna teda tie tri roky sú až taký problém.
No ale hlavne čo sa týka tých eurofondov, no viete, to neni, že či chodí niekto, ja som, do Bruselu sa sťažovať alebo niečom, ja som presvedčený, že proste tá Európska únia alebo Európska komisia, veď ony nepotrebujú, aby tam nejaký Viskupič išiel sa sťažovať na vlastnú vládu, ony majú, myslím si, že dostatok šikovných a múdrych ľudí, ktorí sledujú, pani Vaľová, aspoň zostaňte, ktorí sledujú situáciu, a ja teda som neni žiadny fanúšik toho, aby proste nám boli zastavené eurofondy. Ale pýtajme sa prečo. Veď tie útoky na právny štát, to, čo sa tu, to, čo sa tu posledný rok deje, to sú, to sú tie veci, ktoré jednoducho tá Únia zvažuje, veď to sú peniaze, to sú peniaze, na ktoré sa museli vyzbierať európski daňoví poplatníci, Únia ich pošle na Slovensko a tu vlastne nie je inštitúcia, ktorá by zabezpečila stráženie finančných záujmov Únie. To znamená, neni tu inštitúcia, ktorá by sledovala, či nebudú teda postihnuté nejakou korupciou a keď sa také stane, aby to dokázala proste postihnúť a odsúdiť. Toto je ten problém, prečo Únia zvažuje a možno už aj začala proces proste obmedzenia alebo nejakého, nejakého zastavenia eurofondov. Toto, prosím, ale vládnete, pani Vaľová, vládnete, normálne to riešte, ja hovorím, že Slovensko dnes nedokáže prežiť bez eurofondov. Osemdesiat percent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím teda, samozrejme, k veci, ale teda reagovať na slová pána, pána predsedu finančného výboru. Som veľmi rád, že sa ozval, že tu sedí a teda že reagoval.
No začal by som tým, že 20 mld., si pozrie deficity za tie tri roky, tak tú dvadsiatku nezráta. Akože to je prvá vec, že to číslo nie je úplne správne. Ale druhá vec je tá, že ja som tu kritizoval celé minulé volebné obdobie, že aj tá naša vláda bola rozpočtovo nezodpovedná, ja si za tým stojím a koniec koncov aj preto sme z nej odišli, kvôli rozpočtovej nezodpovednosti, ale táto vláda našla skratku, pretože, pán predseda finančného výboru, 7,6 mld., ono to kľudne môže byť aj osem, ku dnešku je to, hovorím, tých 5,2 mld. hotovostného deficitu, bude za rok, za jeden rok vášho vládnutia ten deficit nový bude takmer 8 mld., hej? Takže veď ste hovorili, že to budete robiť lepšie, zatiaľ to teda nejak tak nevyzerá, tak len toľko akože k tým číslam a potom, á, to už nebudem otvárať. Dobre. To je jedna vec.
Druhá vec. No, bilbordy, tak že padajú ceny, to rozprávajú, to rozprávajú reťazce vždy a všade, tak som rád, pán predseda, že tomu veríte. Ja to skôr vidím ako marketing a porovnal by som to s marketingom, tomu ste možno tiež verili, ja moc nie, ale výsledok sa ukázal, že pravda to nebola. Viete, boli také pekné, pekné bilbordy pána Pellegriniho, ktorý sľuboval nižšie ceny potravín, že si ich ľudia zaslúžia či čo, také niečo tam bolo napísané. Tak však porovnajme si, tá, akože tá história je fajn v tom, že už je to rok dozadu a tie potraviny, bohužiaľ, ale lacnejšie nie sú. A dobre sa to dá porovnať ešte vôbec akože s okolitými krajinami. Keď si zoberieme, že priemerný, priemerný Európan zaplatí 100 euro za teda nejaký balík potravín, tak priemerný Slovák zaplatí dnes 105,5 eura. Viac ako priemerný Európan. Podotýkam, že naše príjmy sú nižšie ako priemerné, výrazne. No taký Poliak, ten zaplatí nejakých cca 80, 79 je, myslím, tá suma, takže vlastne to je o 25 % nižšie potraviny ako, ako teda Slovák.
Takže, pán predseda finančného výboru, už vládnete takmer rok a tie potraviny ste nielenže nedokázali znížiť, ale všetky vaše opatrenia, či za chvíľku daň zo sladených nápojov, či zvýšenie dépeháčky, či zvýšenie odvodov, čohokoľvek, v podstate transakčná daň, všetko, čo tu máte naplánované, vo finále urobí jediné, zapracuje sa do nákladových cien potravín, následne, samozrejme, do predajných cien a zaplatia to ľudia. Takže nielenže nie ste na správnej trajektórii, ale tým, čo tu bude za chvíľku prezentované od pána ministra, myslím, budúci týždeň alebo teda už kedy, bude mať presne opačný efekt, že tie potraviny budú ešte drahšie.
A ja sa vrátim k tomu, lebo pán predseda finančného výboru spomínal aj benzín. Perfektné, som strašne rád, že to spomenul. A teraz áno, sú to skutočne tie, tie benzíny sú lacnejšie. Prečo? Pretože normálne že svetové ceny ropy jednoducho sú nižšie. No teraz je obdobie, kedy sú že výrazne nízke. Za dlhé obdobie. Má to rôzne príčiny, ale určite to nemá žiadnu príčinu, ktorá by súvisela s pánom premiérom Ficom alebo s pánom prezidentom, alebo teda povedzme so šéfom finančného výboru alebo so Slovenskom. Jednoducho na svetové ceny ropy má Slovensko že nulový dosah. To znamená, áno, ceny sú nižšie, znamená to, že aj ceny benzínu sú na Slovensku nižšie. V poriadku, to je dobré, ľudia platia menej. Ale zasa. Veď, ale veď chceli ste, chcete robiť, tak ja dávam návrh, robme viacej, pretože tie nižšie ceny ale znamenajú to isté, že v Rakúsku sú nižšie ako u nás, v Maďarsku sú nižšie ako u nás, v Poľsku sú nižšie u nás. Naši ľudia platia nižšie ceny, ako platili pred rokom, súhlasím. Ale stále platia viac ako občania v okolitých krajinách, lebo máme vyššie daňové zaťaženie, lebo možno ďalšie príčiny. Toto je to.
Čiže aby mohol pán predseda finančného výboru povedať, že teda nejak zasiahol alebo pomohol, aby ceny benzínu boli nižšie, tak jednoducho musel by zmeniť nejakú daňovú sadzbu, znížiť, alebo nejaké iné opatrenie. Nič z toho sa nestalo. A ešte raz to poviem, ľudia, Slováci platia v absolútnych číslach menej ako pred rokom za benzín, jasné, ale v rovnakých absolútnych číslach viac ako všetci okolití občania v okolitých krajinách. Ešte aj v Rakúsku je ten benzín o jeden-dva centy lacnejší ako u nás. To je to isté, čo nech sa vrátim k tým spotrebným daniam z tabaku, že veď majme tú ambíciu. Dobre, máme tu rafinériu, vyrábame veľa benzínu, veľa nafty. Prečo nespravíme to, aby tie naše dane boli o niečo nižšie a aby sme nielenže zabránili, že Slováci pôjdu nakupovať do zahraničia, nech tí Rakúšania, nech tí Česi, nech tí Poliaci, nech si idú kúpiť ku nám ten benzín, nech je tu lacnejší a zarobíme proste na tom že z rozsahu, pretože keď tu príde ktokoľvek z okolitých krajín, tak jednoducho nechá tu spotrebnú daň, nechá tu, samozrejme, dépeháčku a podporí tým náš štát. Ale, a len fakt pre tú srandu, už to tu bolo spomenuté, že, kolegovia, majme na pamäti, že akákoľvek spotrebná daň, či teraz tabak, alebo o chvíľku sladené nápoje, ten štát funguje čarovne v tom, že ešte aj tej spotrebnej dani proste na to sa nadväzuje dépeháčka. Takže vlastne áno, aj ten výber dépeháčky (povedané so smiechom) bude vyšší ešte aj o tú daň, ktorá je tam, dvojnásobný dosah na toho nášho občana.
A skutočne, že toto, toto fakt nie je, nie je cesta zaťažovať len a len ľudí. Proste to, čo je tu napláno... takto, začnem tým, to, čo je tu predložené, znamená jediné, proste ľudia budú mať drahší život. To, čo je plánované predložiť, je, že firmy budú mať ťažší život a následne ľudia zasa ešte drahší. Takto jednoduché to je a takto by som bol strašne rád, keby to aj pán minister povedal. Proste na rozdiel od vašich sľubov ordinujete ľuďom proste vyššie a vyššie platby, vyššie a vyššie dane, vyššie a vyššie odvody. Jednoducho beriete im z peňaženiek už pomaly aj to, čo tam skutočne nemajú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, ďakujem za všetky pripomienky. Urobíme to tak, že hlavne teda, samozrejme, ku pánovi predsedovi finančného výboru sa prihlásim ešte do ústnej rozpravy a skúsim tak nejak presnejšie rozobrať to, čo práve povedal.
Ďakujem pekne.