Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.3.2025 o 17:22 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2025 17:44 - 17:44 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No trošku som, ďakujem, takto, v prvom rade ďakujem pekne za želanie k meninám od pána predsedu finančného výboru. V druhom rade ďakujem, že sa ozval aspoň vo faktickej, možno by som trošku čakal, že aj v rozprave, ale okej.
Dobre, ale poďme teda, Kuba. No, pri vysvetľovaní Kuby ešte najviac padalo, že a toto je tajné, o tomto sa nevieme rozprávať a toto je bankové tajomstvo. Čiže no, tie vysvetlenia proste veľmi-veľmi krívali. A hlavne proste ten problém tu je, ten problém tu stále je. Zo všetkého najviac sa ku Kube dá povedať, že nie je ďaleko čas, keď to zaplatia slovenskí daňoví poplatníci. Toto je to vysvetlenie reálne tejto kauzy.
No dobre, tak päť mesiacov bývalá vláda, ktorej inak SaS-ka sme neboli členovia, nezvolila, hej, nezvolila viceguvernéra päť mesiacov, hej, vieme, aká bola situácia, to teda je problém, ale ak dobre rátam, 15-16 mesiacov aktuálnej vlády, však veď teda už mal byť dávno teda zvolený, takže tento argument je taký dosť zvláštny.
No a čo sa týka, že politický nominant, áno, pár rokov dozadu robil pán Keketi aj v súkromnom sektore, ale odvtedy je to už teda niekoľko rokov a niekoľko pozícií, ktoré sú jasne politické nominácie, a teda končilo to jasne politickou nomináciou strany SNS na ministra cestovného ruchu a športu. Takže rozprávať sa o tom, že človek je v pondelok ministrom vlády a v piatok, keď to poviem obrazne, bude viceguvernérom Národnej banky a nie je to politická nominácia, tak to už skutočne nechám na zváženie, kto ako veci vníma, že čo je politický nominant a čo politický nominant nie je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.3.2025 17:22 - 17:39 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť ku návrhu na viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
No, začnem tak zoširoka, vlastne po takmer štyroch mesiacoch sme sa zišli, tak by sme trochu čakali, že vládna koalícia konečne začne pracovať pre ľudí, no ale keď sme videli návrh programu, tak zasa sa len ide pracovať pre seba, zasa personálne nominácie, či už predsedu parlamentu, viceguvernéra Národnej banky, šéfa poľnovýboru a ďalšie, ďalšie, ďalšie. Čiže po tých štyroch mesiacoch sa začína zasa pracovať na tom istom, na čom sa pracovalo štyri mesiace, na politických nomináciách, na dohodnúť sa... (zaznievanie gongu), na dohodnúť sa teda na tom, kto kde bude mať stoličku, kto kde bude mať svoju trafiku a kto kde teda bude sedieť.
No, tých nominácií je tu viacej a v tejto našej finančnej oblasti boli dve. Jedna teda dobrá, tá, bohužiaľ, zmizla z programu a jedna menej dobrá, až teda vôbec dobrá, ak to slušne poviem, tá tu zostala. No, ja rozumiem, že sú politické dohody, áno, že predseda poľnovýboru je vo finále nejaká politická dohoda, že nejaké rady sú takisto politické, ale teraz sa tu bavíme o Národnej banke Slovenska. Proste to je inštitúcia, ktorá hneď v prvom riadku má v popise napísané, že je nezávislá, že jednoducho skutočne, ak by niečo malo byť čo najďalej od politických nominácií, najďalej od politikov, tak to je zrovna Národná banka Slovenska. A tuto by sme na teda viceguvernéra skutočne čakali, teda ja by som čakal, že tu bude či už výberové konanie, ja by som si normálne predstavoval skutočne inzerát vo Financial Times alebo, ja neviem, The Economist a že by sme skutočne tu mali záujemcov, z ktorých by vláda alebo teda ministerstvo financií, ktoré to predkladá, alebo teda koalícia, ktorá to akoby reálne navrhuje, tak by sa vlastne skutočne vyberalo zo aspoň že európskych odborníkov skutočne na centrálne bankovníctvo, hej, či už na, za oblasť buď dohľadu nad finančným trhom, alebo za samotnú menovú politiku, proste toto všetko by som si skutočne predstavoval, že takto nejak by to mohlo byť, hej?
No namiesto toho sme dostali čistú politickú nomináciu s de iure zákonne splnenými a spĺňajúcimi teda predpokladmi, tak ako funkcia vyžaduje, ale reálne to skutočne nie je, nie je ani nezávislá nominácia a vôbec už nie nominácia, ktorá by mala tu tú odbornosť.
No, ale ja to ešte uzavriem, to široké, a potom sa už začnem venovať konkrétne. No, mali sme tu alebo mala tu byť ešte, ešte ráno bola v programe teda tá druhá nominácia za člena rozpočtovej rady, kde teda bol nominovaný pán Alexander Cirák a to normálne že bola odborná nominácia, to tu normálne poviem, že som bol nachystaný mu dať hlas, a teda pevne verím, že tá možnosť v budúcnosti aj bude, ale zasa proste je tu, ako to, takto poviem, naširoko, že asi mu chýbala politická podpora. Je to nominácia prezidenta a asi nejak tak zabudol vybaviť tú politickú podporu. A toto je to celé, čo sa tu snažím ukázať, že aj viceguvernéra Národnej banky, bohužiaľ, zasa raz vyberáme čisto a len na politickom princípe. Zasa, ak sa pán Keketi stane viceguvernérom Národnej banky, tak to bude tak, ako sme to tu pred chvíľkou počuli, preto, lebo sa koalícia rozhodla. Nie preto, že by spĺňal vážne požiadavky, resp. že by mal skúsenosti s centrálnym bankovníctvom, s dohľadom nad finančným trhom, s menovými operáciami, že by bol aspoň európsky uznávaný obchodník v tejto oblasti, no nie. Celé je to o tom, že koalícia sa rozhodla a zjavne si to asi pretlačí cez celý ten systém. Cez výbor prešlo, cez plénum asi prejde, veď 79-ka je, no a následne uvidíme, čo spraví pán prezident. Lebo tu ešte treba jednu vec povedať, že pri tejto nominácii, a to teda sa obraciam hlavne na koalíciu, nemá koalícia posledné slovo. Viceguvernéra Národnej banky vymenuje až pán prezident na základe, samozrejme, schválenia Národnej rady. Máme skúsenosť aj z minulosti, myslím, že pán Ján Huták, ak si dobre spomínam to meno, že teda prezident vtedajší pán Kiska sa rozhodol nevymenovať, čiže aj takáto možnosť tu ešte je, takže v podstate z tejto, z tohto pléna sa potom obraciam už následne aj na pána prezidenta, ktorý ešte stále má možnosť túto nešťastnú a nie dobrú politickú nomináciu zastaviť, takže takto, takto nejak to je.
Ale poďme už teraz konkrétne k nominantovi pánovi Keketimu, ešte pár ani nieže týždňov, v podstate pár dní dozadu ešte minister cestovného ruchu a športu, predtým ikskrát nominant štátu v rôznych, no, spoločnostiach s účasťou štátu, či už bratislavské letisko alebo letisko Sliač, no jednoducho, ak by sa niekto teraz že pýtal, že či je to politická nominácia, či je to človek, ktorý teda je spojený s nejakou tou vládnou garnitúrou, no, pán Keketi sa obhajoval na výbore, že vlastne nie je, že on je len čisto odborná nominácia, no nie. Neviem si predstaviť proste, ako viac ešte vyzerá, vyzerá politická nominácia, ako teda je pán Keketi. Čiže zasa len, a to je jak červená niť celým mojím vystúpením, áno, bolo sa treba nejak dohodnúť, bolo treba dať podiel na moci pánovi Huliakovi, ktorý teda zhodou okolností s cestovným ruchom a športom nemal nič, no ale však stačí rozhodnutie koalície, resp. v tomto prípade asi priamo pána premiéra a stal sa ministrom.
Nuž ale doterajší pán minister, ktorý teda je odborná nominácia alebo politická nominácia, tak potreboval získať ďalšie nejaké miesto, aby vlastne teda bola nejaká spokojnosť. Nuž tak sa našlo miesto zrovna, zhodou okolností už takmer dva roky neobsadené miesto viceguvernéra Národnej banky. Tak odôvodnenie bolo, že teda treba viceguvernéra. Ja hovorím treba, však určite áno, treba, len sa pýtam, prečo ho nebolo treba posledného, posledný rok a pol, čo vládne aktuálna koalícia, a prečo sa, ja neviem, mesiac dozadu, hovorím, už nedávali inzeráty do európskych alebo svetových finančných časopisov, novín, že teda Slovensko hľadá skutočného odborníka na túto menovú oblasť, ktorý by ideálne nemal žiadne spojenie so slovenskou politikou a práve naopak, bol by tým garantom nezávislosti Národnej banky.
Sme síce v eurozóne, poviete, či je, alebo nie je Národná banka Slovenska dôležitá. Je dôležitá. Aj preto, že do nejakej miery dáva tiež svoje predikcie, hodnotí vývoj, hodnotí realitu, čiže skutočne je dôležité a aj pre nás tu, čo sa venujeme teda finančným otázkam, verejným financiám, mene, proste sú názory Národnej banky dôležité. No a, bohužiaľ, už teda aj guvernér je politická nominácia. Pamätáme si pána Kažimíra, ktorý išiel priamo z pozície ministra, tak teraz sa vlastne zasa v tom pokračuje a v tej politizácii Národnej banky sa zasa len pokračuje a pokračuje a pokračuje. No, ešte toto všetko môže byť výsledok politiky, ale skutočne poďme sa pozrieť na tie výsledky a na to, či aj morálne a vôbec akoby po tejto stránke pán Keketi by mal sedieť tam, kde sedí. Zasa sa budem obracať hlavne na kolegov z vládnej koalície. Budem sa trochu venovať histórii pána Keketiho, ktorý teda bol šéfom Eximbanky, Exportno-importnej banky a bol ten, ktorý rozhodol o dani, zabezpečení úveru pre, alebo viacerých úverov pre Kubu v hodnote takmer 200 mil., kde je dnes problém. Skutočne ten úver je nesplácaný, proste robí to, robí to veľké problémy a je to jednoducho jeden z problémov. Myslím si, že pán kolega Jakab sa tejto téme asi bude venovať bližšie a nechám ho, aby sa jej venoval, keďže aj bol v predstavenstve tiež Eximbanky v minulom období, ale je to jeden z dôvodov, proste bola to, to poskytnutie tých úverov bolo fakt už v tej dobe, už v tej dobe veľmi, veľmi problematické. Kuba je krajina s najväčšou mierou rizika. Ten úver sa netýka len slovenských firiem, ale aj českých, kde teda samotná podobná česká inštitúcia to odmietla, no jednoducho celé to je problematické od začiatku a stál u toho práve aktuálny nominant na viceguvernéra Národnej banky.
Ale poďme aj do bližšej minulosti, do jeho posledného angažmánu na novovytvorenom ministerstve cestovného ruchu a športu. No, nebudem to zasa rozširovať tým, že to ministerstvo vôbec nemalo vzniknúť, ale dobre. Keď už vzniklo, to fakt nejdem rozoberať, tak by malo byť proste etalónom toho, že ako to robiť dobre, ako to robiť efektívne, ako to robiť zmysluplne. No ale pamätáme si, čím začala, a to je priama a jasná zodpovednosť pána Keketiho, kauzou budovy pre ministerstvo. Pán minister to obhajuje, že teda bol v časovej núdzi, takže musel vlastne zobrať, čo bolo k dispozícii na realitnom trhu. No tak vám poviem, čo bolo k dispozícii. Budova historická, urobená do brutálne luxusného štandardu na jednom z najluxusnejších miest v Bratislave na nábreží, tá budova skladu 8. A jedna vec je, že teda vôbec že pozerať na takéto niečo, že či si to štát s verejnými financiami, kde aktuálna vláda vyrobí 15 mld. deficitu len za prvé dva roky existencie, inak je to dvojnásobná rýchlosť zadlžovania ako za predchádzajúcej vlády, ktorú kritizujete, si šéf nového ministerstva vyberie asi najluxusnejšiu budovu. Ja som v tej budove teda bol a poviem vám, že no keby sme boli nejaký arabský emirát, tak okej, ale fakt, že krajina, kde keď sa idete pozrieť na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, ako to tam vyzerá. Proste tuto to je fakt akože normálne že arabský luxus, by som povedal. Dobre, ešte stále by to mohlo mať aspoň zmysluplný nájom. No nie. Nielenže teda ministerstvo sedí v budove, ktorá fakt že je mimo našich možností, ale ešte aj ten nájom, ktorý by mohol byť trhový, je takmer dvojnásobne vysoký ako trhový. Samozrejme, zmluva podpísaná na, myslím, 20 rokov ešte s možnosťou predĺženia. No jednoducho toto je jasný príklad, ako neefektívne, až by som povedal, že korupčne využívať verejné zdroje, ergo peniaze slovenských daňových poplatníkov. Tých, ktorých ste nechali zaplatiť aktuálnu konsolidáciu. Čiže toto sú, toto sú aktuálne rozhodnutia, aktuálne rozhodnutia pána nedávno, bývalého ministra a dnes ho idete zvoliť za šéfa Národnej banky.
To už len spomeniem ďalšie veci, ktoré sme riešili. Fond na podporu športu. Doteraz bolo verejné jeho rokovanie, boli verejné proste zápisy. Návrh zákona bol, aby už neboli. Toto chceme? Aby proste sa tá transparentnosť znižovala?
Ďalšia aktuálna kauza, 20 mil. proste podpísaná zmluva na tú olympijskú arénu. Akože extrémne zlé miesto, hej? Veľmi-veľmi pofidérna zmluva. A teraz ja nebudem hovoriť moje slová, sám pán nový minister Huliak hovorí, že to prehodnotí, že bude hľadať možnosti, aby sa teda, či sa to dá ešte zastaviť. Proste toto sú všetko kauzy, riešenia, ktoré má na svedomí aktuálny nominant.
Ja teraz sa možno zastanem, zastanem pána ministra financií, aj to tak prezentoval a nebudem ho kritizovať proste, pretože skutočne je to politická nominácia. Ja som sa pýtal aj pani štátnej tajomníčky, ktorá teda prezentovala túto nomináciu na výbore. Jednoducho ministerstvo financií viac-menej do tohto v podstate nemohlo nič hovoriť, alebo nehovorilo, je to nominácia na úrovni vlády, ale proste nie je to nič iné než trafika. Zrazu ste v tej celej hre mali jednu figúrku, s ktorou sa proste potrebovalo niekam pohnúť, a v tom prvom kroku nebolo kde a zrazu sa našlo, že vlastne tuto by mohol byť, lebo teda áno, de iure spĺňa zákonné požiadavky, je tam tá prax, má pán Keketi má prax vo finančnej oblasti tak, aby teda mohol byť podľa požiadaviek zákona viceguvernérom. Čiže aj toto je smutné, že aj tu ministerstvo financií mohlo a malo kričať, že haló, to je Národná banka, tam má byť uznávaný odborník, hej, čo najďalej od politických vplyvov. No, stalo sa, stalo sa, čo sa stalo.
Čiže ja by som teda chcel požiadať, poprosiť hlavne kolegov – no, kolegov – kolegov z koalície, aby si zvážili, aby sa pozreli ešte raz na to, či skutočne sa nedá pozrieť na niekoho, kto by bol ďaleko-ďaleko vhodnejší na túto pozíciu, ktorý by ďaleko viacej zabezpečil nezávislosť Národnej banky Slovenska a ktorý by bol ďaleko viac mohol prispieť k tomu, aby fakt Národná banka si robila to, čo má, a aby strážila skutočne našu menovú politiku a vôbec celý, celý finančný trh.
Je to a možno ešte, možno ešte tomu sa budem venovať, skutočne ako Slovensko smerujeme do vážnych problémov. Zadlženie nám zásadne rastie. Tu sa hovorí o konsolidácii, ale tá realita je tá, že to zadlžovanie je fakt dvojnásobne rýchlejšie. Zároveň ale keď to trošku zoberiem, že za tej Matovičovej vlády boli tie úroky nula, dnes 17., myslím, že si to pamätám presne, 17. 3. si Slovensko požičalo niečo cez 100 mil. eur na 25 rokov za úrok 4,17 %. 4,17 %, to už je viac, než má väčšina Slovenska úrok na svojej hypotéke. Proste celý tento vývoj Slovenska, celé verejné financie idú do vážnych a vážnych problémov. Aj tam potom bude mať určite Národná banka, lebo vždy má svoj význam, ale aj pri tomto bude mať svoj význam a o to by bolo lepšie, aby sme skutočne na pozícii viceguvernéra mali skutočného odborníka. Nie politického nominanta. Čiže, kolegovia, prosím, zvážte to.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2025 16:30 - 16:31 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak, pán spravodajca, prihlásili ste sa do rozpravy, tak môžme reagovať, reagujeme. No viete, ste spravodajca, ja som teda čakal úplne, že som sa potešil, že ste sa prihlásili, že teda poviete možno to, čo my teda nevieme, že prečo by mal byť pán policajný generál Ševčík predsedom poľnovýboru. No povedali ste, počul som, bude preto, lebo sa táto koalícia rozhodla, že bude. No to je kvalifikácia teda úžasná. A to teraz ja nijak, samozrejme, nespochybňujem schopnosti policajného generála Ševčíka v jeho oblasti, v ktorej celý život pôsobil, to božechráň, hej, ale toto vlastne je podľa mňa že úplne, úplne inde, a teda to odôvodnenie ako spravodajcu je, že bude šéfom výboru, pretože sa koalícia rozhodla. No, čakal by som inak.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2025 16:21 - 16:23 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, čo k tomu dodať. Policajný generál pán Ševčík má byť šéfom poľnovýboru. No, to je taká slovenská smutná realita. No asi rozumiem, teraz to trošku objasnil pán kolega, že tak hľadalo sa, zadanie znelo, SNS má mať šéfa poľnovýboru, tak niekoho našli. No, dobre. Ale fakt aj toto dokresľuje tú situáciu a konanie ministra pôdohospodárstva v aktuálnej epidémii slintačky a krívačky. To je skutočne, to je, slušne povedané, napľutie pôdohospodárom do tváre.
No a ja to ešte možno trošku rozšírim, máme tu ako prvé body na schôdzi teda tieto personálne nominácie, akože bolo ich tu viacero takýchto zvláštnych, divných, nevysvetliteľných, ale bola tam jedna odborná a bol to, bol to pán Alexander Cirák za člena rozpočtovej rady. Viete, čo je tá smutná realita? Všetky tieto, poviem, že bláznivé nominácie ako aj tú, ktorú teraz preberáme, tu zostali, ale toho skutočného odborníka, ktorý roky sa venuje tej téme a mal byť teda nominovaný do rozpočtovej rady, ten bod bol vyradený z programu tejto schôdze. Fakt ja tomu nerozumiem tomuto.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2024 15:14 - 15:29 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, tak a ako som hovoril, tak, prosím, treba vnímať tieto moje tri zákony, ktoré predkladám akoby jeden celok. Čiže keď mi bolo pri sviatkoch akoby vyčítané, že, samozrejme, základným problémom Slovenska je produktivita, absolútne súhlasím. Efektivita, produktivita to spolu súvisí. Keď si efektívnejší si produktívnejší. Čiže ale to chcem povedať, že, samozrejme, v danom návrhu zákona sa produktivita neriešila, a, a preto hovorím, že teraz pri návrhu tohto zákona vlastne sa už aj bavíme o efektivite, napr. efektivite fungovania štátu, lebo to je tiež veľmi dôležité, a preto prosím vnímať ako, ako celok. Čiže, samozrejme, každý ten z troch zákonov, ktoré som predkladal, má svoje akoby cielenie a má svoje vplyvy.
No, takže teraz vlastne ale už sa posúvame, a teda predkladám tzv. daňovú brzdu. Je to vlastne rozšírenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý teda stráži vlastne naše verejné financie, ktorý stráži politikov, stráži nás, a hlavne teda ale, samozrejme, vždy koalíciu, ktorá rozhoduje o používaní peňazí daňových poplatníkov, pretože my tu, aj to je možno také smutné, že my tu hovoríme o verejných financiách. Sú krajiny, ktoré pojem verejné financie nahrádzajú pojmom tax payers money, čiže peniaze daňových poplatníkov. Toto majme vždy, musíme mať na pamäti. My nemáme žiadne peniaze, s ktorými sa tu my hráme, že a tam pomôžeme, tam pomôžeme. Nie. To sú občania, ktorí sa vzdali v prospech štátu financií, časti svojich príjmov a štát je povinný efektívne, hospodárne ich spravovať a míňať.
No a sú také tri piliere. Jedným je vlastne dlhová brzda. To nám funguje už od samotného roku 2011, kde teda štát, proste je stanovená nejaká výška. Tá cieľová hodnota je výška dlhu 50 % oproti hrubému domácemu produktu, a ak sa to nedodržiava, tak sú nejaké proste sankčné pásma a vláda... (rečník si odkašlal) a je povinná teda proste potom nejaké sankcie plniť. Hej? Tam je až pod to, že vláda musí napríklad požiadať o vyslovenie dôvery, takže to je jedna noha, jeden pilier.
Na konci minulého volebného obdobia bol zavedený druhý pilier, tu sú výdavkové limity. To je proste ďalší parameter, ktorý teda neumožňuje vláde míňať nad určitú hranicu, je veľmi zložitý výpočet, ktorý definuje, definuje tieto výdavkové limity, a teda hovorí, že koľko teda môžu byť výdavky verejnej správy, aby vlastne sme sa všetci správali hospodárne k peniazom našich daňových poplatníkov. To je druhý pilier. Tieto teda máme. Môžeme sa baviť o tom, že či by mohli byť nastavené lepšie, funkčnejšie. Tá debata, samozrejme, je legitímna a dokonca aj potrebná.
No a je tretí pilier. A to teraz vidíme, že čo sa stalo. My sme to predkladali aj v minulom volebnom období, skutočne nemalo to podporu. Bohužiaľ, nemalo. Ani v strane alebo v hnutí OĽANO a je to veľká škoda, pretože keby sme sa vtedy boli dokázali dohodnúť na daňovej brzde, tak dnes by nemohol ten rozpočet vyzerať takto, ako vyzeral, kedy celá konsolidácia sa vlastne preniesla len na plecia občanov, daňových poplatníkov, takže toto vlastne len ukazuje ten vývoj vlastne, že aj tento tretí pilier je extrémne dôležitý, pretože ono je to úplne prirodzené. Keď teda zákon neumožní, neumožní politikom sa nad nejakú mieru zadlžiť a nad nejakú mieru proste vynakladať, proste že je tam ten výdavkový limit.
No, tak vlastne ten únik je do toho, že musíte vybrať viacej od občanov a potom už môžete minúť viacej, hej? A toto vybrať viacej od občanov sa dostalo do absolútneho extrému práve včera schváleným rozpočtom, kedy štát sa rozhodol vybrať od občanov medziročne o 22 % viacej. To je, akože to je brutálne proste! To je, to je číslo, ktoré je podľa mňa nedosiahnuteľné, a keď bude dosiahnuteľné, tak jednoducho s obrovskými devastačnými dôsledkami pre celú produktívnu časť ekonomiky a pre každého jedného občana – starého, mladého, chudobného, bohatého, všetkých.
No a preto, preto teda tento návrh zákona, ktorý, ktorý teda nastavuje parametre, nastavuje parametre teda toho, ako môže vlastne, koľko maximálne môže štát vyberať daní. Ten základný parameter je, že je to nejaké číslo, nejaká hodnota voči celkovému ročnému hrubému domácemu produktu, aké vysoké tie dane môžu byť. To znamená, zasa napasujem to na tú realitu. Jednoducho vláda si nemôže povedať, že si pretlačí zákony, ktoré jednoducho zvýšia dane, zvýšia poplatky, zvýšia odvody a jednoducho vlastne budú občania platiť nad nejakú mieru, takže preto daňová brzda, no.
A prečo teda daňová brzda? Pretože vysoké daňové zaťaženie má jednoznačne negatívny dopad, samozrejme, už na podnikateľské prostredie, čo ruší alebo znižuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup jednotlivou k ekonomickým príležitostiam. Takisto to vysoké daňové zaťaženie, už som to tu dnes rozprával, proste odrádza podnikateľov od investícií, či už domácich, alebo vonkajších, odrádza ich od tvorby nových hodnôt, od expanzie, pretože jednoducho zvyšuje náklady na podnikanie.
No a v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo zase len prispieva aj k efektivite aj... (rečník si odkašlal) a, samozrejme, k ekonomickému alebo hospodárskemu rastu.
No a takisto vysoké dane, samozrejme, ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. Je to úplne prirodzené. No a, samozrejme, teda vysoké dane majú dlhodobý, negatívny dopad na nezamestnanosť a takisto aj na celkovú životnú úroveň obyvateľstva.
Tu by som sa možno pozrel fakt na napríklad Írsko, ktoré má nízke daňové zaťaženie, a riešia pre nás normálne že nepredstaviteľný problém. Oni majú tak vysoké rozpočtové príjmy, tak vysoký prebytok rozpočtu, že riešia vlastne, čo s tými peniazmi, lebo vy ani nemôžete ten veľký prebytok vlastne hodiť do ekonomiky, lebo ju zasa rozvrátite a spôsobíte infláciu, ale paradox... paradoxne nízke dane im prinášajú vysoké príjmy. To je to, vlastne čo je ambíciou tohto návrhu zákona. Zakázať možno štátu proste extrémne zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať a zvyšovať dane.
No nechcem asi veľmi ďalej zaťažovať, lebo čas letí. Skutočne keď sa pozrieme na akékoľvek ekonomické prieskumy, akékoľvek, proste ekonomickú realitu, tak jednoducho krajiny s nižším daňovým zaťažením, s väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú fakt lepšie hospodárske, to je prirodzené, ale aj sociálne výsledky v porovnaní teda s menej alebo najmenej slobodnými krajinami. Toto, toto si treba uvedomiť, že, že proste tým, ak nechajú sa tie peniaze u... viacej u podnikateľov, u občanov, oni robia lepšie ekonomické rozhodnutia, ktoré majú skutočne následne aj dosah na tú sociálnu situáciu občanov. Fakt, toto, toto je, toto je to kľúčové, že nie je to len o ekonomike.
Ja viem, že rozprávam stále o ekonomike. Ale proste ten výsledok je ten, že sa práve tí najslabší sociálne ľudia majú lepšie, ak je tá ekonomika slobodnejšia, funkčnejšia, a teda viacej rastie, pretože tá predstava, ktorú nám tu dnes hovorí aj vládna koalícia, že my teda vyberieme od všetkých veľa peňazí a potom každému jednému proste teda pomôžeme a dáme mu sociálnu dávku a zvýšime ju, jednoducho takto to, takto to nevie fungovať. Za prvé to nie je perpetuum mobile proste, pretože to nie je vytváranie novej hodnoty, to je len prerozdeľovanie tej existujúcej.
Ale ja zasa použijem slová Jožka Pročka. My máme málo tej existujúcej hodnoty. A málo jej je potom aj na prerozdeľovanie, čiže my potrebujeme, vlastne aby tá ekonomika, ekonomika mala schopnosť a možnosť rásť, a čím nižšie dane, tak tým má väčšiu šancu a schopnosť rásť.
Dobre. Takto by som to zhrnul v prvom čítaní. Samozrejme, ak sa mi podarí presvedčiť dostatok poslancov a dostaneme sa do druhého, tak potom už treba skutočne debatovať o tom, ako je to tam nastavenie, kedy sa tá daňová brzda uplatňuje, kedy, samozrejme, je aj akoby nejaká daňová proste výnimka z tej brzdy, tak ako je aj pri, pri ostatných častiach zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Toto všetko ten zákon rieši, ale myslím si, že to presahuje momentálne to prvé čítanie.
Ide o princíp, tento zákon zakazuje štátu vyberať od ľudí vyššie dane, než je nejaká hranica. A keby sme tento zákon mali dnes platný, tak jednoducho nemohol by vyzerať ten rozpočet tak, ako vyzerá. A nebol by tak zlý, ako sa tu na ňom všetci teda fakt že zhodujeme, že je to jeden z najhorších rozpočtov. Toľko za mňa.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

4.12.2024 15:14 - 15:29 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak je nás tu o chlp viacej. Prišli aj, aj kolegovia z koalície. Tak som rád. Budem sa snažiť byť ale teda veľmi stručný.
Takže predkladám návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok na zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt. Poviem len teda základných pár parametrov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, takisto medzinárodnými zmluvami a všetkými dokumentmi medzinárodnými, ktorými sme viazaní, a mal, tento rozpočet by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej sprá... tento návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ale takisto aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu ani služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, viacej a podrobnejšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 14:59 - 15:14 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
No ja som chcel skôr reagovať. A vlastne áno, dobre. Oukej. Ďakujem pekne za slovo, jasné.
No, veľmi pekne ďakujem kolegovi Mikloškovi za vystúpenie. Ja si skutočne vás veľmi veľmi, veľmi vážim celý život, fakt, a normálne že je pre mňa cťou, že, že ste vystúpili zrovna pri mojom bode, aj keď teda s nesúhlasom, ale dobre, akože fakt, veľmi si to vážim. Absolútne súhlasím, že teda sila a symbolika sviatkov je veľmi dôležitá, jednoznačne proste je to aj áno, súčasť národa a toho všetkého.
Áno, len by som si dovolil, že ale absolútne sa to nemusí viazať na to, že pracovný deň. Veď práve ten 17. november, veď to za komunizmu nebol sviatok, ale tá história, to všetko tam bola, tak ako ste to spomínali, a presne to pomohlo a vlastne to pomohlo zrušiť teda našťastie ten komunizmus, čiže tá sila a symbolika, samozrejme, je extrémne dôležitá, ale neviažme to, že tá symbolika je len vtedy, ak je to pracovným dňom. To som len takto chcel povedať.
Zasa takisto slová, že krajina tolerancie. Jednoznačne! To, ja som fakt že ako liberál telom a dušou a tolerancia je to, čo v skutočnosti potrebujeme, a to, čo ako máme rozvíjať, nie rušiť.
Čiže ja sa skúsim spýtať a možno skúste zareagovať, veď to hovorím, že chcem otvoriť spoločenskú diskusiu, že ktoré sviatky, že pohľadajme, pozrime sa, debatujme a skúsme nájsť nejaké tolerantné riešenie. Čiže, prosím, nijakovsky, že nejaké dni som vybrať musel, že to nie je že znižovanie tolerancie, božechráň. Hej? To ja si ctím slobodu, ctím si toleranciu a veľmi pekne to pán Mikloško povedal.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 14:44 - 14:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Dobre. Podarilo sa. Ďakujem pekne zasa za, za faktické poznámky.
A ja poviem teda áno. Jožko so mnou nesúhlasí, ale ja s ním absolútne súhlasím. Nedá sa v rozprave povedať všetko, ale veď toho som sa držal. Ono aj, aj tá... to USA, to že nás predbiehajú je práve preto, že im rastie produktivita práce na hlavu, hej. Áno, áno, o tom to je a to len potvrdzujem. Zásadný a základný problém Slovenska je nízka produktivita práce. To, to sa nijak nevylučuje a to je, je to tak.
My sme na... veľmi nízko v rebríčku produktivity práce aj v Európskej únii a Európska únia je veľmi nízko v produktivite práce oproti USA, hej, ale od toho sa potom odvíja to všetko, čo som hovoril. Proste najprv musíme mať na rakúske dôchodky a to znamená musíme mať rakúsku produktivitu a potom môžeme mať aj rakúsky sociálny systém, ale nedá sa mať rakúsky sociálny systém so slovenskou produktivitou práce. Čiže toto, toto s pánmi úplne súhlasím a ja si myslím, že teda zrovna ja som asi príklad poslanca, ktorý skutočne rieši aj predkladá zákony, ktoré, samozrejme, chcú a majú za cieľ zvyšovať produktivitu práce.
Ja som ten, kto hovorí o tom, že Slovensko musí, samozrejme, inovovať, veď to som tam spomínal. Ak hovoríme o inováciách a že ak máme a podporujeme inovačný potenciál, no tak to nerobíme nič iné, než podporujeme produktivitu práce, takže takto.
Ale ešte raz, ďakujem veľmi pekne za, za faktické poznámky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

4.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku.
No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na, na, by som povedal, že veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a nejak párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a, samozrejme, mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné. Ale o čo mi v tomto prípade ide, je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ, budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec, hej.
Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá, samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne, hej, dva sviatky.
Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky, vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo... ale teda bude to dňom pracovným, hej, takže skutočne otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie, lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný, len sa teda tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme.
Aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne, úplne, poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok, pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj, sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopní voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia.
A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim, to je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt.
No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálni a chceme možno pracovať len štyri dni, lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať, len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať.
A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa, keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov. A USA bol vtedy 14,8, čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silní.
Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne, na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho, v 2008. sme boli takto, vyrovnaní, hej. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje rovnováhu.) Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje výšku rozdielu.) Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na Mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch, my budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú, možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať.
A paradoxne v tej Amerike sa... No paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nielen menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej, ja neviem, zákonných opustení práce, lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike.
Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí. A v Amerike sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojím úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť. A zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia.
No a ďalšia vec je tá, teraz to zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.)
No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna), prepáč, prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre.
Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné, dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 mld. dolárov, Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov, Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší, v tom inovačnom potenciáli, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej, novému typu ekonomiky zaostávame že, že brutálne. A toto je to, čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste my sa musíme, Európa, zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach.
Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň, lebo to proste je ďalší, ďalší poplatok, ďalšia daň, a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku.
Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné, nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame, lebo Slovensko, bohužiaľ, ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie. A, bohužiaľ, po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej, ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať.
A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2024 14:29 - 14:44 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja vo faktickej poviem len to, že prihlásim sa teraz do rozpravy a skúsim tak širšie vlastne odpovedať, ale asi teda asi ešte pred pánom Mikloškom nech môžem, nech to nezanikne. (Ruch v sále.)
Skryt prepis