Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť ku návrhu na viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
No, začnem tak zoširoka, vlastne po takmer štyroch mesiacoch sme sa zišli, tak by sme trochu čakali, že vládna koalícia konečne začne pracovať pre ľudí, no ale keď sme videli návrh programu, tak zasa sa len ide pracovať pre seba, zasa personálne nominácie, či už predsedu parlamentu, viceguvernéra Národnej banky, šéfa poľnovýboru a ďalšie, ďalšie, ďalšie. Čiže po tých štyroch mesiacoch sa začína zasa pracovať na tom istom, na čom sa pracovalo štyri mesiace, na politických nomináciách, na dohodnúť sa... (zaznievanie gongu), na dohodnúť sa teda na tom, kto kde bude mať stoličku, kto kde bude mať svoju trafiku a kto kde teda bude sedieť.
No, tých nominácií je tu viacej a v tejto našej finančnej oblasti boli dve. Jedna teda dobrá, tá, bohužiaľ, zmizla z programu a jedna menej dobrá, až teda vôbec dobrá, ak to slušne poviem, tá tu zostala. No, ja rozumiem, že sú politické dohody, áno, že predseda poľnovýboru je vo finále nejaká politická dohoda, že nejaké rady sú takisto politické, ale teraz sa tu bavíme o Národnej banke Slovenska. Proste to je inštitúcia, ktorá hneď v prvom riadku má v popise napísané, že je nezávislá, že jednoducho skutočne, ak by niečo malo byť čo najďalej od politických nominácií, najďalej od politikov, tak to je zrovna Národná banka Slovenska. A tuto by sme na teda viceguvernéra skutočne čakali, teda ja by som čakal, že tu bude či už výberové konanie, ja by som si normálne predstavoval skutočne inzerát vo Financial Times alebo, ja neviem, The Economist a že by sme skutočne tu mali záujemcov, z ktorých by vláda alebo teda ministerstvo financií, ktoré to predkladá, alebo teda koalícia, ktorá to akoby reálne navrhuje, tak by sa vlastne skutočne vyberalo zo aspoň že európskych odborníkov skutočne na centrálne bankovníctvo, hej, či už na, za oblasť buď dohľadu nad finančným trhom, alebo za samotnú menovú politiku, proste toto všetko by som si skutočne predstavoval, že takto nejak by to mohlo byť, hej?
No namiesto toho sme dostali čistú politickú nomináciu s de iure zákonne splnenými a spĺňajúcimi teda predpokladmi, tak ako funkcia vyžaduje, ale reálne to skutočne nie je, nie je ani nezávislá nominácia a vôbec už nie nominácia, ktorá by mala tu tú odbornosť.
No, ale ja to ešte uzavriem, to široké, a potom sa už začnem venovať konkrétne. No, mali sme tu alebo mala tu byť ešte, ešte ráno bola v programe teda tá druhá nominácia za člena rozpočtovej rady, kde teda bol nominovaný pán Alexander Cirák a to normálne že bola odborná nominácia, to tu normálne poviem, že som bol nachystaný mu dať hlas, a teda pevne verím, že tá možnosť v budúcnosti aj bude, ale zasa proste je tu, ako to, takto poviem, naširoko, že asi mu chýbala politická podpora. Je to nominácia prezidenta a asi nejak tak zabudol vybaviť tú politickú podporu. A toto je to celé, čo sa tu snažím ukázať, že aj viceguvernéra Národnej banky, bohužiaľ, zasa raz vyberáme čisto a len na politickom princípe. Zasa, ak sa pán Keketi stane viceguvernérom Národnej banky, tak to bude tak, ako sme to tu pred chvíľkou počuli, preto, lebo sa koalícia rozhodla. Nie preto, že by spĺňal vážne požiadavky, resp. že by mal skúsenosti s centrálnym bankovníctvom, s dohľadom nad finančným trhom, s menovými operáciami, že by bol aspoň európsky uznávaný obchodník v tejto oblasti, no nie. Celé je to o tom, že koalícia sa rozhodla a zjavne si to asi pretlačí cez celý ten systém. Cez výbor prešlo, cez plénum asi prejde, veď 79-ka je, no a následne uvidíme, čo spraví pán prezident. Lebo tu ešte treba jednu vec povedať, že pri tejto nominácii, a to teda sa obraciam hlavne na koalíciu, nemá koalícia posledné slovo. Viceguvernéra Národnej banky vymenuje až pán prezident na základe, samozrejme, schválenia Národnej rady. Máme skúsenosť aj z minulosti, myslím, že pán Ján Huták, ak si dobre spomínam to meno, že teda prezident vtedajší pán Kiska sa rozhodol nevymenovať, čiže aj takáto možnosť tu ešte je, takže v podstate z tejto, z tohto pléna sa potom obraciam už následne aj na pána prezidenta, ktorý ešte stále má možnosť túto nešťastnú a nie dobrú politickú nomináciu zastaviť, takže takto, takto nejak to je.
Ale poďme už teraz konkrétne k nominantovi pánovi Keketimu, ešte pár ani nieže týždňov, v podstate pár dní dozadu ešte minister cestovného ruchu a športu, predtým ikskrát nominant štátu v rôznych, no, spoločnostiach s účasťou štátu, či už bratislavské letisko alebo letisko Sliač, no jednoducho, ak by sa niekto teraz že pýtal, že či je to politická nominácia, či je to človek, ktorý teda je spojený s nejakou tou vládnou garnitúrou, no, pán Keketi sa obhajoval na výbore, že vlastne nie je, že on je len čisto odborná nominácia, no nie. Neviem si predstaviť proste, ako viac ešte vyzerá, vyzerá politická nominácia, ako teda je pán Keketi. Čiže zasa len, a to je jak červená niť celým mojím vystúpením, áno, bolo sa treba nejak dohodnúť, bolo treba dať podiel na moci pánovi Huliakovi, ktorý teda zhodou okolností s cestovným ruchom a športom nemal nič, no ale však stačí rozhodnutie koalície, resp. v tomto prípade asi priamo pána premiéra a stal sa ministrom.
Nuž ale doterajší pán minister, ktorý teda je odborná nominácia alebo politická nominácia, tak potreboval získať ďalšie nejaké miesto, aby vlastne teda bola nejaká spokojnosť. Nuž tak sa našlo miesto zrovna, zhodou okolností už takmer dva roky neobsadené miesto viceguvernéra Národnej banky. Tak odôvodnenie bolo, že teda treba viceguvernéra. Ja hovorím treba, však určite áno, treba, len sa pýtam, prečo ho nebolo treba posledného, posledný rok a pol, čo vládne aktuálna koalícia, a prečo sa, ja neviem, mesiac dozadu, hovorím, už nedávali inzeráty do európskych alebo svetových finančných časopisov, novín, že teda Slovensko hľadá skutočného odborníka na túto menovú oblasť, ktorý by ideálne nemal žiadne spojenie so slovenskou politikou a práve naopak, bol by tým garantom nezávislosti Národnej banky.
Sme síce v eurozóne, poviete, či je, alebo nie je Národná banka Slovenska dôležitá. Je dôležitá. Aj preto, že do nejakej miery dáva tiež svoje predikcie, hodnotí vývoj, hodnotí realitu, čiže skutočne je dôležité a aj pre nás tu, čo sa venujeme teda finančným otázkam, verejným financiám, mene, proste sú názory Národnej banky dôležité. No a, bohužiaľ, už teda aj guvernér je politická nominácia. Pamätáme si pána Kažimíra, ktorý išiel priamo z pozície ministra, tak teraz sa vlastne zasa v tom pokračuje a v tej politizácii Národnej banky sa zasa len pokračuje a pokračuje a pokračuje. No, ešte toto všetko môže byť výsledok politiky, ale skutočne poďme sa pozrieť na tie výsledky a na to, či aj morálne a vôbec akoby po tejto stránke pán Keketi by mal sedieť tam, kde sedí. Zasa sa budem obracať hlavne na kolegov z vládnej koalície. Budem sa trochu venovať histórii pána Keketiho, ktorý teda bol šéfom Eximbanky, Exportno-importnej banky a bol ten, ktorý rozhodol o dani, zabezpečení úveru pre, alebo viacerých úverov pre Kubu v hodnote takmer 200 mil., kde je dnes problém. Skutočne ten úver je nesplácaný, proste robí to, robí to veľké problémy a je to jednoducho jeden z problémov. Myslím si, že pán kolega Jakab sa tejto téme asi bude venovať bližšie a nechám ho, aby sa jej venoval, keďže aj bol v predstavenstve tiež Eximbanky v minulom období, ale je to jeden z dôvodov, proste bola to, to poskytnutie tých úverov bolo fakt už v tej dobe, už v tej dobe veľmi, veľmi problematické. Kuba je krajina s najväčšou mierou rizika. Ten úver sa netýka len slovenských firiem, ale aj českých, kde teda samotná podobná česká inštitúcia to odmietla, no jednoducho celé to je problematické od začiatku a stál u toho práve aktuálny nominant na viceguvernéra Národnej banky.
Ale poďme aj do bližšej minulosti, do jeho posledného angažmánu na novovytvorenom ministerstve cestovného ruchu a športu. No, nebudem to zasa rozširovať tým, že to ministerstvo vôbec nemalo vzniknúť, ale dobre. Keď už vzniklo, to fakt nejdem rozoberať, tak by malo byť proste etalónom toho, že ako to robiť dobre, ako to robiť efektívne, ako to robiť zmysluplne. No ale pamätáme si, čím začala, a to je priama a jasná zodpovednosť pána Keketiho, kauzou budovy pre ministerstvo. Pán minister to obhajuje, že teda bol v časovej núdzi, takže musel vlastne zobrať, čo bolo k dispozícii na realitnom trhu. No tak vám poviem, čo bolo k dispozícii. Budova historická, urobená do brutálne luxusného štandardu na jednom z najluxusnejších miest v Bratislave na nábreží, tá budova skladu 8. A jedna vec je, že teda vôbec že pozerať na takéto niečo, že či si to štát s verejnými financiami, kde aktuálna vláda vyrobí 15 mld. deficitu len za prvé dva roky existencie, inak je to dvojnásobná rýchlosť zadlžovania ako za predchádzajúcej vlády, ktorú kritizujete, si šéf nového ministerstva vyberie asi najluxusnejšiu budovu. Ja som v tej budove teda bol a poviem vám, že no keby sme boli nejaký arabský emirát, tak okej, ale fakt, že krajina, kde keď sa idete pozrieť na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, ako to tam vyzerá. Proste tuto to je fakt akože normálne že arabský luxus, by som povedal. Dobre, ešte stále by to mohlo mať aspoň zmysluplný nájom. No nie. Nielenže teda ministerstvo sedí v budove, ktorá fakt že je mimo našich možností, ale ešte aj ten nájom, ktorý by mohol byť trhový, je takmer dvojnásobne vysoký ako trhový. Samozrejme, zmluva podpísaná na, myslím, 20 rokov ešte s možnosťou predĺženia. No jednoducho toto je jasný príklad, ako neefektívne, až by som povedal, že korupčne využívať verejné zdroje, ergo peniaze slovenských daňových poplatníkov. Tých, ktorých ste nechali zaplatiť aktuálnu konsolidáciu. Čiže toto sú, toto sú aktuálne rozhodnutia, aktuálne rozhodnutia pána nedávno, bývalého ministra a dnes ho idete zvoliť za šéfa Národnej banky.
To už len spomeniem ďalšie veci, ktoré sme riešili. Fond na podporu športu. Doteraz bolo verejné jeho rokovanie, boli verejné proste zápisy. Návrh zákona bol, aby už neboli. Toto chceme? Aby proste sa tá transparentnosť znižovala?
Ďalšia aktuálna kauza, 20 mil. proste podpísaná zmluva na tú olympijskú arénu. Akože extrémne zlé miesto, hej? Veľmi-veľmi pofidérna zmluva. A teraz ja nebudem hovoriť moje slová, sám pán nový minister Huliak hovorí, že to prehodnotí, že bude hľadať možnosti, aby sa teda, či sa to dá ešte zastaviť. Proste toto sú všetko kauzy, riešenia, ktoré má na svedomí aktuálny nominant.
Ja teraz sa možno zastanem, zastanem pána ministra financií, aj to tak prezentoval a nebudem ho kritizovať proste, pretože skutočne je to politická nominácia. Ja som sa pýtal aj pani štátnej tajomníčky, ktorá teda prezentovala túto nomináciu na výbore. Jednoducho ministerstvo financií viac-menej do tohto v podstate nemohlo nič hovoriť, alebo nehovorilo, je to nominácia na úrovni vlády, ale proste nie je to nič iné než trafika. Zrazu ste v tej celej hre mali jednu figúrku, s ktorou sa proste potrebovalo niekam pohnúť, a v tom prvom kroku nebolo kde a zrazu sa našlo, že vlastne tuto by mohol byť, lebo teda áno, de iure spĺňa zákonné požiadavky, je tam tá prax, má pán Keketi má prax vo finančnej oblasti tak, aby teda mohol byť podľa požiadaviek zákona viceguvernérom. Čiže aj toto je smutné, že aj tu ministerstvo financií mohlo a malo kričať, že haló, to je Národná banka, tam má byť uznávaný odborník, hej, čo najďalej od politických vplyvov. No, stalo sa, stalo sa, čo sa stalo.
Čiže ja by som teda chcel požiadať, poprosiť hlavne kolegov – no, kolegov – kolegov z koalície, aby si zvážili, aby sa pozreli ešte raz na to, či skutočne sa nedá pozrieť na niekoho, kto by bol ďaleko-ďaleko vhodnejší na túto pozíciu, ktorý by ďaleko viacej zabezpečil nezávislosť Národnej banky Slovenska a ktorý by bol ďaleko viac mohol prispieť k tomu, aby fakt Národná banka si robila to, čo má, a aby strážila skutočne našu menovú politiku a vôbec celý, celý finančný trh.
Je to a možno ešte, možno ešte tomu sa budem venovať, skutočne ako Slovensko smerujeme do vážnych problémov. Zadlženie nám zásadne rastie. Tu sa hovorí o konsolidácii, ale tá realita je tá, že to zadlžovanie je fakt dvojnásobne rýchlejšie. Zároveň ale keď to trošku zoberiem, že za tej Matovičovej vlády boli tie úroky nula, dnes 17., myslím, že si to pamätám presne, 17. 3. si Slovensko požičalo niečo cez 100 mil. eur na 25 rokov za úrok 4,17 %. 4,17 %, to už je viac, než má väčšina Slovenska úrok na svojej hypotéke. Proste celý tento vývoj Slovenska, celé verejné financie idú do vážnych a vážnych problémov. Aj tam potom bude mať určite Národná banka, lebo vždy má svoj význam, ale aj pri tomto bude mať svoj význam a o to by bolo lepšie, aby sme skutočne na pozícii viceguvernéra mali skutočného odborníka. Nie politického nominanta. Čiže, kolegovia, prosím, zvážte to.
Ďakujem pekne za pozornosť.
