Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem obom kolegom za faktické. Skúsim reagovať.
Áno, určite je nespochybniteľné, že obce, špeciálne malé obce sú v extrémne zložitej situácii, ale platí to, samozrejme, pre celú samosprávu, pre vúcky aj pre veľké mestá. Jednoducho rastú výrazne výdavky. Tie príjmy buď nie, alebo veľmi minimálne. Povedzme si na rovinu, 23-percentná dépeháčka, transakčná daň alebo inflácia celkovo, povinnosť vyplatiť 800-eurovú odmenu. Čiže skutočne tá situácia samospráv je v zásade zlá a proste stále zložitejšia. Absolútny súhlas.
No, čo sa týka, áno, určite treba urobiť, jedna vec je, že väčšia decentralizácia a zároveň ale opačne, tie malé obce, áno, aby sa tak nejak spájali. Som presvedčený, že toto musí ísť dobrým príkladom. A to, čo kolega Ledecký hovoril v bardejovskom okrese, táto dobrá lastovička určite je cesta, cesta správnym smerom. Ja by som si len dovolil upozorniť zasa na jednu, trošku síce staršiu, ale tiež výskum OECD, kde je jedným z odporúčaní pre Slovensko skutočne, že máme výrazne veľký priestor na hospodársky rast práve tým, ak by sme zabezpečili väčšiu decentralizáciu, a teda takú tú reformu samospráv, presne aj v tomto zmysle ako bolo spomínané.

-----------------------------------------

Skutočne by to mohlo výrazne pomôcť nášmu hospodárskemu rastu, lebo asi sa tu v priebehu dvoch minút nepodebatujeme na tú správnosť výšky daní, ale určite sa za tých zvyšných 20 sekúnd zhodneme na tom, že najjednoduchšie riešenie je vyrásť z tých problémov. To znamená zvýšiť robustnosť našej ekonomiky, zvýšiť produktivitu práce. Jednoducho zväčšiť ten koláč a potom sa z neho bude ďaleko jednoduchšie hľadať vlastne, ako ho rozkrájať na všetky potrebné, potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, myslím si, že už tu v rozprave padlo toho veľa. Dovolím si teda aj ja pár slovami sa ešte k tejto téme vyjadriť, ale začnem úplne od konca.
Áno, to, čo tu máme predložené ako návrh zákona, ktorý teda doplatí za ten máj 50 mil. vúckam a 100 mil. samosprávam, resp. nie doplatí, ale presunie cash flow z konca roka teraz, aby teda vykryli, vykryli tieto problémy, s tým sa v podstate nedá nič iné, než súhlasiť a podporiť, hej? Tak to aj urobíme, len jasne treba povedať, že nie je to žiadne systematické riešenie, nie je to dokonca v tomto momente ani že euro navyše pre obce a ani to nerieši ani jeden z tých problémov, ktoré tu boli spomínané, ale teda okej. Tento návrh treba podporiť, len teda už po roku a pol vládnutia aktuálnej vlády už by to chcelo aj viac než len teda zasa lepenie veľkej diery hrubou záplatou, ale už by to teda chcelo systematické riešenia.
Ešte úplne na začiatok by som chcel poprosiť pána ministra, skutočne, myslím si, že celá táto debata sa vedie vo veľmi rozumnom a konštruktívnom duchu. Všetci kolegovia vystupovali úplne že k veci. Pán minister, ja ťa chcem poprosiť, že keby si vedel vystúpiť v rozprave, tak aby sme každý dostali aspoň tie dve minúty a mohli ešte potom reagovať vlastne na ten tvoj pohľad. Čiže ak je to len trošku možné, prosím v rozprave, nie v záverečnom slove. Myslím si, že fakt táto debata a... si to fakt zaslúži. Dobre.
No čo sa týka ale, že kam ďalej? Ja možno poviem, že ten systém, že obce sú založené, alebo gro ich financovania obcí a celé financovanie vúciek je založené len na jednej jedinej dani, dani z príjmu fyzických osôb, v podstate roky fungovalo, hej? Ten systém fungoval práve v tom, že vo finále daňové zaťaženie práce a teda občanov rástlo. Zároveň takisto dosť významne rástli aj príjmy, to treba tiež povedať, a tým pádom rástol aj výnos tejto dane a bola to viac-menej asi v dlhodobom horizonte najrýchlejšie rastúca daň. Čiže ono to nejaké tie roky skutočne fungovalo, zabezpečovalo to rast príjmov obcí, zabezpečovalo to rast príjmov vúciek a v podstate ten systém akoby do nejakej miery išiel. No, veď okej, aj nedokonalý systém v nejakom časovom horizonte vie fungovať. No, následne ale prišli zásahy, fakt tá veľká sekera, kde sme to aj my kritizovali a nielen kritizovali, ale boli sme proti tomu za bývalej vlády vlastne, daňový bonus, ktorý, okej, zásadne prilepšil rodinám, zároveň ale zásadne ubral samosprávam a jednoducho tá trhlina, vlastne to naviazanie na tú jednu daň sa ukázalo, tu sa ukázala tá slabina toho systému.
Zároveň teda, aj keď sa už to do nejakej miery vylepšilo, stále, stále to vlastne len a len ukazuje, že do budúcna už tá cesta nie je, aby dokázali obce fungovať, len na jednej jedinej dani. Ja poviem, aj preto nie, pretože my sa nevyhneme tomu, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie práce a v podstate akokoľvek by sa znížila daň z príjmu fyzických osôb, čo teda áno, pomôže ekonomike, pomôže podnikateľom, pomôže k tomu, aby sme ako Slovensko boli konkurencieschopnejšie, no ale zároveň to, že vlastne nie na tej istej lodi plávajú aj tie samosprávy, tak pre nich to znamená automaticky zase zníženie ich príjmov. Preto si myslím a bolo by dobré teda, keby z pôdy MF SR prišiel nejaký návrh vlastne na nejaký daňový mix. Už to, áno, aj kolega Hajko z KDH to spomínal, myslím si, že aj kolegovia z PS-ka. Všetci to cítime, že je potrebné dostať ten štát a samosprávy na jednu loď, aby to financovanie bolo vyváženejšie a aby to bolo teda nejakým daňovým mixom. Takisto aj my máme takéto niečo v našom programe a som presvedčený, že naviazať financovanie obcí na povedzme že tri základné dane, daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb a daň z pridanej hodnoty, a takto vlastne, takto nastaviť toto financovanie by určite pomohlo stabilite, pomohlo by, pomohlo by prediktabilnosti a jednoducho celé, celé by to vedelo fungovať lepšie.
Plus, ďalšia vec je, že by bolo veľmi dobré, aby sa tam dostal parameter, že, ono sa to hovorí, že nie na mojom dvore, hej? Častokrát to tak funguje, že aj štát podporuje investície, ale proste každý sa bojí a toto má nejaký vplyv. Jednoducho, dnes tie samosprávy dostatočne nie sú motivované, aby priťahovali vlastne tú ekonomickú činnosť alebo ekonomickú aktivitu na svoje územie. Čiže popritom že nejaký daňový mix by bolo dobré do toho celého systému zapojiť aj toto. Aby sa oplatilo samosprávam podporovať ekonomický rozvoj, aby ťahali tie investície k sebe a aby potom následne z tej ekonomickej aktivity, samozrejme, končilo niečo viac než len napríklad teda daň z nehnuteľnosti v ich rozpočtoch. Takže toto je tá nejaká vízia, ktorú teda my opoziční poslanci môžme z rôznych strán pomenúvať, ale teda tú šancu má len vláda a bolo by dobré s tým niečo urobiť.
No ale zároveň teda hovorím, že ale tak, aby neprichádzalo k zvyšovaniu celkového daňovo... daňového zaťaženia v tomto prípade. Pretože, áno, jeden návrh som počul a viem, že sa teda o ňom rokuje medzi zástupcami samospráv a ministerstvom financií, a to je teda zvyšovanie dane z nehnuteľností. Tu by som si dovolil povedať, že, áno, som saskár a my hovoríme, že všetky dane treba skôr znižovať alebo teda aspoň držať na nejakej úrovni, vôbec nie zvyšovať, ale tuto to platí ešte špeciálne, pretože, áno, súhlasím, že ako krajina máme nižšie dane z nehnuteľností, než je nejaký priemer Európskej únie. Áno, ale je to jedna z mála konkurenčných výhod, jedna z mála takých tých pozitívnych bonusov, ktoré máme ako krajina. Ak sa teraz proste príde k dohode, že sa akýmkoľvek spôsobom, či formou zvýšenia sadzieb, alebo prenosom tých rozhodnutí na štát, alebo zdaňovaním násobne druhej a tretej nehnuteľnosti, akokoľvek keď sa tá daň z nehnuteľnosti zvýši, tak proste fakt to spôsobí viac škôd ako úžitku, pretože prídeme o ďalšiu, možno jednu z posledných konkurenčných výhod a ja sa pýtam, že a čím by sme ju nahradili. To je jedna vec.
Druhá vec je, samozrejme, tá, že aj ten pohľad, no, že nemáme cenové mapy a tieto veci, to je ďalšia vec, ale aj ten pohľad, že to zdanenie druhej a tretej nehnuteľnosti, veď ale kto tam býva? Niekto, kto na tú nehnuteľnosť vôbec nemá a vlastne zasa možno mladým sa zvýši, zvýši cena za podnájom. Čiže toto všetko treba veľmi-veľmi vážiť. My sme v špecifickej situácii, my sme, myslím, druhá alebo tretia krajina Európy, kde je najvyššie vlastníctvo nehnuteľností. To je jednou z našich, zasa jedným z našich špecifík a treba to tak zachovať a treba to vnímať. Častokrát práve, my máme za jedno veľmi veľa našich občanov mladých študuje v zahraničí, ale teda aj starších pracujú v zahraničí a so Slovenskom ich spája po 20-25 rokoch, čo žijú v zahraničí, posledná vec, a to to, že tu majú na Slovensku nehnuteľnosť, o ktorú sa starajú, ktorú proste zveľaďujú a jednoducho povedia si to, že áno, stojí mi to za to, to je ten kúsok mojej domoviny a pokiaľ tie dane nie sú nejaké extrémne, tak jednoducho ja to tak budem robiť. Čiže ak by sa ten problém financovania samospráv riešil práve vyšším zdaňovaním nehnuteľností, ja sa veľmi bojím, že veľa ľudí by si povedalo, že jednoducho už mi nedáva zmysel starať sa o tú nehnuteľnosť, platiť tie dane a dúfať, že jedného dňa sa vrátim na to Slovensko, lebo sa tu situácia diametrálne zmení a jednoducho budem mať takúto možnosť sa vrátiť. Takže aj toto treba mať vždy na pamäti, že nie vždy je cesta pozerať na nejaký európsky priemer daní a tam kde máme náhodou dane nižšie, tam ich ešte treba zvýšiť. Určite nie.
Dobre, toľko asi.
Ďakujem za pozornosť. Už toho asi viacej nestihnem. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolega pán Hargaš, ja to poviem úplne jednoducho, že z ministerstva hospodárstva sa ide stať veľký brat. Proste ten rozsah dát, ku ktorým chcú mať prístup, je absurdne široký. Toto nie je len proti GDPR, ale aj proti zdravému rozumu, proti slobode a integrite občana. A ja len by som to kľudne deklaroval napríklad na teda, na registri fyzických osôb, hej, čo teda aký rozsah z neho môžu chcieť. Dobre, meno, priezvisko, akademický titul, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto narodenia, okres narodenia, štát narodenia, ale aj štátna príslušnosť, pohlavie, rodinný stav, národnosť, trvalý pobyt, okres a tak ďalej a tak ďalej. No mňa by tak zaujímalo skutočne napríklad, že či národnosť alebo rodinný stav, aký to má vôbec akože nejaký, nejakú väzbu na možné poskytnutie nejakej energodotácie. A takisto keď si zasa zoberieme finančnú správu, naprosto rozumiem, že finančná správa má mať o nás tie finančné údaje, to je jej úloha a pevne verím, že sú dostatočne chránené, ale teda, teraz teda ministerstvo hospodárstva chce napríklad z finančnej správy zasa teda, samozrejme, meno, rodné číslo, priezvisko, druh príjmu, výšku príjmu.
Jednoducho toto je absolútne akože mimo, mimo všetkého. Ja sa čudujem, že ešte keby toto bol nejaký návrh poslanecký, hej, ale toto spracované na ministerstve v takomto rozsahu, akože to je fakt, fakt neuveriteľné.
A jediné, čo teda pani ministerku môžem pochváliť, je, že teda v nejakej miere sa snaží ísť teda už konečne po nejakej cielenej, cielenej pomoci s energo, s energetikou, ale teda energodotáciami, ale hovorím, že toto má od nej strašne-strašne ďaleko. A prosím, akože asi z kratšej cesty preč, preč, preč. Takto to byť nemôže.

Ďakujem pekne za slovo... Áno, za slovo. (Povedané so smiechom.)
Kolega pán Hargaš, jasné, som rád, že teda ja už som dnes pri jednom zákone upozorňoval, že teda tiež sa mi zdajú tie náklady na úpravy informačných systémov vysoké, tak tu je to skutočne tých 917-tisíc, čiže veľmi som rád, že to zaznelo. Dá sa len teda súhlasiť, proste myslím si, že presne toto je cesta, kde by sa dalo určite ušetriť, a súhlasím asi aj s tým, že významne.
No našťastie alebo je to výzva možno už pre budúcu vládu, keď pozerám teda do tej tabuľky výdavkovej, tak je to tam plánované na rok 2027, takže skôr si myslím, že možno to bude výzva už pre nejakú budúcu vládu, ale teda uvidíme. Každopádne teda ono to asi vlastne sa celé bude upravovať až v tom roku 2027. Aspoň to tak vyzerá podľa, podľa týchto tabuliek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, myslím si, že zasa po jednej stránke, že absolútne bezproblémový zákon, ktorý teda prenáša, prenáša európske nariadenia na... ku nám, takže áno, okej, a teda nariadenia a smernice ku nám, okej. K tomuto zasa nič.
Zasa využijem, že teda, keď sa neprihlásim, nebude žiadna diskusia, tak zasa sa chcem len spýtať pána ministra. No, začnem úplne tým pozitívnym, a len teda si chcem si to zasa potvrdiť, či to vnímam správne. No pamätáme si ešte roky 2009, ’10, ’11, hej, veľkú finančnú krízu, kde to vo finále celé zaplatili daňoví poplatníci z veľkej miery, a čo nasledovalo, to si vlastne žijeme ešte dneska celé to, keď peniaze potom nakoniec už nemali cenu, ale to, dobre, to je už niekde inde. Čiže chápem správne zasa, že toto by malo znamenať, že vlastne najbližšiu takúto krízu si budú ďaleko viacej platiť banky samotné zo svojich proste nejakých týchto nástrojov, ktoré musia držať, a teda ďaleko menej to bude platiť daňový poplatník, ktorý teda, samozrejme, na to dosah nemá? Čiže toto považujem, ak to správne vnímam, za teda to asi najpozitívnejšie z toho množstva prenášaných nariadení a smerníc, takže toto sa dá len pochváliť, ak to teda tak skutočne je, poprosím pána ministra to potvrdiť.
No a druhá vec je ale tá taká, zasa tá všeobecnejšia, že no veď kto si to pozriete, proste, áno, je to množstvo smerníc, množstvo nariadení, množstvo skratiek, množstvo regulácie, množstvo toho, čo zväzuje skutočne celý ten finančný sektor Európy. To je proste, toto je inak že klasický príklad toho, čo nás ako Európu robí proste tou, tou skostnatelou byrokratickou a... inštitúciou, alebo teda spoločenstvom, ktoré jednoducho stráca tú schopnosť vlastne konkurovať ostatným rozvíjajúcim sa celkom, nielen teda USA, ale, samozrejme, Čína, samozrejme, India alebo všeobecne, alebo potom, samozrejme, juhovýchodná Ázia celkovo.
Čiže také na takéto zamyslenie, že, že proste, že možno aj tu by to chcelo nejakú tú zmenu paradigmy, aby sme, aby sme ako Európa dokázali obstáť vo týchto výzvach, lebo fakt špeciálne aj keď sa pozrieme na bankový sektor, alebo ešte lepšie na sektor vôbec akoby akciový a dlhopisový a toto všetko, proste zaostávame, zaostávame. Sme tak preregulovaní, že, že to proste jednoducho nám zväzuje ruky.
Ja len taká básnická otázka alebo rečnícka otázka na pána ministra, že koľko vzniklo nejakých nových bánk v európskom priestore za posledné obdobie, lebo tie pravidlá sú také, že aby tu vznikla nová banka, ktorá by rozčerila tie, tie proste vlny alebo tú, tú pôdu tých starých, však dobre, možno fungujúcich, ale bánk, ktoré sú viacej konzervatívne, proste to je takmer nemožné, ten, ten sektor je tak preregulovaný, že jednoducho chýba nám, chýba nám ten zdravý, čerstvý vietor, chýba nám schopnosť, aby, aby nám, teraz to hovorím o tom finančnom sektore, ale to platí vlastne pre celú európsku ekonomiku, my sme veľmi slabí v tých startupoch, vo vzniku nových firiem.
A keď si pozrieme, je taká zaujímavá štatistika, že firmy, ktoré vznikli v posledných rokoch, hej, a ich, hodnota firiem proste je v Európe výrazne, výrazne nižšia. Proste Európa je veľmi zlá v tom, že nám chýbajú tie, tie nové firmy. To, čo poznáme proste z USA, proste, ja neviem, Google a, a proste Facebook a všetky, všetky tieto, tieto veľké nové firmy veľmi hodnotné, všetky vznikli a pôsobia mimo Európskej únie a sú to, samozrejme, toto nám chýba. Áno, Európa, sme stále dobrí, máme nejaké tradičné veľké fungujúce firmy, aby som teda bol vyvážený, ale táto skostnatenosť, táto byrokracia týchto to množstvo, množstvo nariadení, smerníc, všetkého spôsobuje to, že nevzniká nám tá budúcnosť. Takto by som to povedal.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím pána ministra o pár slov, pár odpovedí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, znovu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že áno, že aj toto je, aspoň na to, na to pozretie prvé skutočne bezproblémový zákon a budem v podstate rýchly, dalo by sa to vyriešiť aj faktickou otázkou na pána ministra, ale rozprava by nebola, takže, takže musím, musím vystúpiť, preto, preto viac-menej vystupujem.
Sme v prvom čítaní a ani tak sa nejdem venovať úplne tým ustanoveniam zákona, ale trošku by som chcel využiť, keď tu máme prítomnosť pána ministra, a teda, bohužiaľ, aktuálne žijeme tým, že americký prezident Donald Trump podpísal ten výnos, ktorý zavádza 25-percentné clá pre automobily, ktoré sú teda vyrábané mimo územia USA, čo sa, samozrejme, zásadne, zásadne týka Slovenska, hej, špeciálne naše dve automobilky, ktoré teda vyrábajú tie luxusné vozidlá, zásadne vyvážajú svoje produkty do, do USA. Sú rôzne prepočty, ale bez ohľadu na to, že čo sa z toho zrealizuje, či skutočne bude ohrozených 20-tisíc miest, a ohrozených znamená, že sa, ja neviem, zruší povedzme že štvrtá zmena, alebo či skutočne veľká časť z nich by o zamestnanie prišla. Toto je, chápem, že ešte priestor, a uvidíme, čo bude, ale ten fakt je reálny, že, samozrejme, určite to neprinesie zvýšenie vývozu do USA, práve naopak, tie vozidlá budú naše drahšie pre amerických spotrebiteľov a bude tam pokles, pokles dopytu po nich.
Ďalšia vec, nájsť porovnateľný trh, ako bol USA, taký na svete neexistuje, čiže dopady nejaké budú, clá, preto sa o tom bavím, hej, pri tomto zákone.
Čiže chcel by som sa spýtať pána ministra, že či už máme nejakú predstavu, že ako budeme na túto zmenenú situáciu reagovať, je vysoko pravdepodobné, že tie clá budú zavedené, ja teda pevne verím, že či už z úrovne EÚ, alebo aj akokoľvek inak sa bude ďalej rokovať, ale teda chcem sa spýtať pána ministra, že či máme pripravené nejakú reakciu, a viac-menej skôr sa teda pýtam aj do tej roviny vlastne akože rozpočtu, pretože všetko to, čo sa teda udeje, bude mať v tom konečnom dôsledku určite dopad na zníženie príjmov štátneho rozpočtu, a teda či na to akože chce ministerstvo financií nejak reagovať, alebo teda aké má pripravené nejaké nástroje.
Plus teda ďalšia vec ešte, už keď mám slovo, a nejaký čas ešte, tak by som chcel povedať vlastne, že to, že fakt svet stojí na začiatku alebo na pokraji nejakej obchodnej vojny, je fakt že veľmi zlé, a tak chcem trošku varovať, ono to, samozrejme, nie je ani tak, že Slovensko, ale skôr, samozrejme, Európska únia, že aby sme sa nepustili do tej vojny, hej, nepustili sa do systému odvetných ciel, a teda ukazovať USA, že aj my máme ramená.
Akákoľvek colná vojna, alebo teda obchodná vojna, samozrejme, prináša negatíva na – vo finále – všetkých stranách, a ale európska ekonomika je výrazne proexportnejšia, asi 50 % HDP je export, hej, mimo, mimo Únie, kdežto americká ekonomika len 11 % ich HDP. Čiže akúkoľvek takúto colnú vojnu vo finále my ako Európska únia môžme len prehrať, čiže vlastne treba robiť všetko pre to, aby sa tie clá nezvyšovali, aby sa rokovalo, a ja by som tu chcel ešte ako taký ten systémový, nech len nekritizujem, nech aj nejaké návrhy dávam, požiadať pána ministra, aby sme ako pozíciu Slovenska mali, tá cesta je presne opačná. Treba znížiť clá a normálne tá reakcia vôbec aj na tie rokovania a vôbec akože na celé tie clá by mala byť zmena paradigmy.
Aj Európska únia, aj dnes, uplatňuje nejaké clá na americké vozidlá – ja by som ich zrušil. Normálne ich zrušiť, práve opačne hľadať cestu, aby sa ten voľný obchod podporoval, a potom, potom si pýtať nejakú reciprocitu z USA. Takže toto by možno bolo dobré, kde by ministerstvo financií mohlo byť z pozície Slovenska takým tým hnacím motorom, aby sme teda sa nepúšťali do obchodnej vojny, práve naopak, aby sme prišli so zmenou paradigmy, aby sme prišli s tým, že poďme tie clá znižovať. To je to, čo vo finále pomôže zasa ekonomike ako takej, jej konkurencieschopnosti, jej pružnosti a všetkým týmto parametrom, ktoré potrebujeme.
A úplne posledné slovo, verím, ale rád by som to aj počul proste zo, zo slov pána ministra, že veľmi dôsledne počúvajú, a verím, že teda komunikujú so Združením automobilového priemyslu, keďže skoro 130-tisíc, desatina zamestnancov Slovenska, pracuje práve v automobilovom priemysle, ktorý čelí veľkej, zásadnej, vážnej výzve týchto, týmto americkým clám.
Ďakujem pekne za pozornosť.