Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak už dnes asi poslednýkrát, ctené kolegyne, kolegovia, asi to môžem povedať, že tuším nás pomaličky koalícia prečíslila, dva-štyri-päť-šesť (reakcie z pléna), dva-štyri... Asi je to remíza, plus-mínus, no dobre.
Takže ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Inými slovami, urobiť akoby takú nejakú základnú dohodu o tom, ako teda vyzerajú tie základné parametre dôchodkového systému. 207-2
Všetci, čo tu sedíme, aj tí, čo tu nie sú, budeme jedného dňa starí a proste budú, budú na naše dôchodky pracovať nejakí, vlastne naše deti a vnuci. Takže bolo by dobré, a aj v súvislosti s demografiou, ktorá jednoducho, a to, to sú neni žiadne výpočty, to je realita, sa bude zásadne zhoršovať, proste Slovensko starne, a táto situácia bude stále rýchlejšia, takže každopádne máme ambíciu dať návrh na vytvorenie takéhoto nejakého strešného rámca.
No, sociálno-poistný, respektíve dôchodkový systém dostal ten, ten základný rámec s reformou rokov 2003, 2004, kedy bol vytvorený, nazvime to, že moderný duálny systém sociálneho poistenia, takzvaný prvý pilier a systému starobného dôchodkového poistenia, takzvaný druhý pilier. Krátko po tom období boli tieto dva základné piliere doplnené o tretí, tretí systém, tretí pilier, a to je teda doplnkové dôchodkové poistenie. Teraz nedávno ste už možno počuli aj o štvrtom pilieri, to je vlastne dobrovoľný tretí pilier na európskej úrovni, kde teda hoci ho človek môže presúvať bez ohľadu na to, v ktorej krajine pracuje, takže vlastne už je aj akoby štvrtý pilier, ale skôr je možno lepšie povedať akoby že III. A, III. B, dobrovoľný, národný, dobrovoľný, európsky.
No, dnes je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy, nás tu v parlamente s minimálnymi ústavnými mantinelmi, tak od toho roku tých 2004 každá vláda na dôchodkovom systéme zanechala svoj rukopis, v dôsledku čoho má dnes, dnešný dôchodkový systém v podstate už úplne inú podobu, ako v tých rokoch 2003, 2004, kedy teda vznikal. Poviem, aby som férovo povedal, nie všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti toto množstvo zásahov prinieslo nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému ako celku. Preto teda tento predložený návrh ústavného zákona má ambíciu vystužiť dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, respektíve nie tak ľahko meniteľných základných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky vládnej moci. Teraz nemyslím aktuálnu, ani minulú, ale akúkoľvek. Fakt ak nás má a musí niečo spájať, je to dôchodková politika, ktorá sa nedeje v horizonte že rokov, že volebných období, že štyri, osem ani v horizonte desiatich rokoch, skutočne dôchodková politika je politika v horizonte 30-tich, 40-tich a napríklad, rozpočtová rada robí prepočty na 50 rokov. Čiže skutočne toto je, toto je kľúčová politika, kde by mala byť čo najvyššia zhoda.
No, v podstate so stanovením nejakých takýchto základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by skutočne nemala mať problém žiadna časť politických elít. A akože mala by, mohla by vzniknúť na, na takomto nejakom návrhu zhoda celým politickým spektrom alebo teda minimálne jeho rozpočtovo-zodpovednou časťou. Lebo verejné financie a dôchodkový systém je v podstate len a len o peniazoch alebo hlavne o peniazoch.
Predložený návrh zákona si skutočne zachováva povahu ústavného zákona. To znamená, že iba vo všeobecnej rovine určuje nejaké základné zásady a ich konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákona už, samozrejme, ponecháva na jednotlivé vlády, tak ako vládnu a, samozrejme, politické cykly.
No ja by som si dovolil, máme povedzme desať minút, tak trochu prejsť vlastne tými jednotlivými základnými bodmi. Ustanovu v tom, teda tento návrh zákona ustanovuje delenie dôchodkového systému, teda na priebežne financovaný systém, teda ten prvý pilier a systém starobného dôchodkového sporenia, ten druhý pilier a dobrovoľné sporenia na dôchodok. Čo je tu dôležité, že tým dobrovoľným sporeniam sa priznáva postavenie nevyhnutnej súčasti dôchodkového systému, ktorý má zabezpečiť primerané zabezpečenie a dôchodok, a teda deklaruje sa podpora štátu aj tretiemu pilieru. (Smiech.) Aj tretiemu, tretiemu pilieru. To znamená, áno, človek si sporí dobrovoľne, ale teda tá ústavná zhoda by bola na tom, že štát aj ten tretí pilier do nejakej miery podporuje.
Je to, samozrejme, bežné, je to aj funkčné aj dnes, ale aj bežne v celej Európe.
No, a teda ak to poviem inak, tak tento ústavný zákon priznáva, že bez dobrovoľných sporení nie je možné pre každého účastníka dosiahnuť na dôchodku takú mieru náhrady príjmu, ktorá by nepredstavovala významné zníženie príjmu dôchodcu oproti jeho predchádzajúcemu aktívnemu životu. Takisto, a to je veľmi dôležité, a teda chcem to tu zopakovať, aj keď asi možno všetko nestihnem, ale toto chcem zopakovať, v ods. 3 teda priznávame, deklarujeme, deklarujeme existenciu výsluhových dôchodkových systémov a uvádza sa ich úplný výpočet, ale tu je kľúčové teda, že bez možnosti rozšírenia. Proste my nemáme priestor rozširovať mieru, mieru týchto výsluhových dôchodkov, tým napríklad reagujem teraz aj na rentu pre generálneho prokurátora. Ale zároveň treba jasne deklarovať, že keď ľudia, policajti, vojaci, ktokoľvek 20-, 25 rokov fungovali v systéme, tak ten štát im musí garantovať, že, že nebude zrušený, že jednoducho sa urobí všetko pre to, nieže všetko, proste garantuje, že, že bude, bodka. A to, že nemáme naviac, je zas tá garancia, že sa ten systém nebude rozširovať, že jednoducho nebude sa to rozširovať do oblastí, kde taký výsluhový dôchodok nebol. Čiže to je, to je jedno z kľúčových dohôd tohto, tohto zákona.
No treba, treba takisto povedať, že tento, tento návrh zákona garantuje nielenže existenciu, pretože vo finále existenciu druhého piliera máme, máme garantované, máme garantovaný aj dnes, ale viete, stále je tu ten Damoklov meč, že veď už aktuálna vláda to posunula z 5,5 na 4, že vlastne ďalšou minimalizáciou druhého piliera je stále dodržaná aktuálne, aktuálne znenie ústavy. Ale zároveň de-facto dochádza k vlastne minimalizácii druhého piliera a následne so všetkými problémami teda, ktoré to spôsobí v budúcnosti. Čiže tento návrh zákona zároveň garantuje aj určitú, určitú mohutnosť aj toho druhého piliera a máme to tu garantované tak, že ten druhý pilier nesmie byť menej, ako je štvrtina celých vlastne sociálnych odvodov, hej? Takže to je, ku dnešku je to 18, takže štyri, štyri a pol, 4,5 % odvodu do druhého piliera, nesmie to byť menej. To je, to je taká základná ďalšia vec.
No, navrhovaný zákon zaväzuje zákonodarcu uzákoniť také pravidlá výpočtu starobného dôchodku, ktoré teda budú spravodlivo zohľadňovať sumy uhradených platieb a dobu účasti. S požiadavkou spravodlivosti pri zachovaní primeranej miery solidarity sa bude musieť zákonodarca vysporiadať pri krátení dôchodkov pre sporiteľov v sporiacom systéme, ako aj pri výpočte výšky dôchodcu pre platiteľov dôchodkového poistenia z vyššieho vymeriavacieho základu, ktorému, akému zodpovedá dnešný maximálny dôchodok. Spravodlivé zohľadňovanie sumy uplatnených platieb znamená, že vo výpočte dôchodku musí byť zachovaná zásluhovosť v miere určenej zákonodarcom. Zasa ja to veľmi jednoducho poviem. To, čo tu bolo relatívne nedávno, takéto automatické zvyšovanie minimálneho dôchodku o takú mieru, že vlastne to zvyšovanie by postupne zožralo všetky tie dôchodkové pásma a z dôchodku, ktorý si zachováva tú nejakú mieru zásluhovosti, by sa v podstate stala nieže dôchodok, ale dôchodcovská dávka, ktorá by vlastne pre veľa dôchodcov proste bola jednotná. To, samozrejme, by malo zase následok, načo by si ľudia platili, keď by sa to stala z toho nejaká sociálna dávka. Všetko, a zopakujem to ešte raz, to, samozrejme, smeruje k tomu, že ten systém musí byť udržateľný.
Musíme byť schopní ho zaplatiť, a tu sa možno zasa zastavím na chvíľu, že keď si zoberieme deficit Sociálnej poisťovne v minulom roku, tak bol nejakých 2,80-, 2,85 miliardy, no skoro tri miliardy eur. Pre tento rok máme takmer rovnakú sumu zakotvenú v rozpočte ako výdavok na, na dofinancovanie, (povedané so smiechom) na dofinancovanie Sociálnej poisťovne, takže takisto sa ráta deficit do troch miliárd. Rozpočet sa nerobí len pre tento rok, sú tam čísla pre ďalšie dva. Bohužiaľ, sú tam ďalšie dve takéto sumy, hej? Necelé tri miliardy a tri miliardy. Čiže keď to zrátame, tak za posledné štyri roky sa vygeneruje len v tomto v Sociálnej poisťovni strata 12 miliárd eur, ktorú musí doplatiť štátny rozpočet, ktorý musia doplatiť občania svojimi daňami alebo teda sa to musí dopožičať.
Čiže toto, toto je niečo, čo hovorí, že ten systém je jednoducho neudržateľný, a aj preto tento zákon, a aj preto, preto tam takéto ustanovenia. Toto je možno dôležité spomenúť, navrhujeme teda, že za dobu účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom stanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu a toto, takéto, takýto, teda takéto znenie zabraňuje stavu, aby starostlivosť o dieťa počas ustanovenej doby po narodení negatívne vplývala na budúci dôchodok rodiča. Zároveň sa však slovom primerane umožňuje určiť napríklad, napríklad maximálny vymeriavací základ v súlade so všeobecnými pravidlami pre výpočet starobného dôchodku. Zasa, ľudsky povedané, nemôže byť to, ak má matka dieťa, dôvod na to, aby jej dôchodok proste bol, bol znižovaný alebo teda nebol spravodlivo vypočítaný. Takže toto je takisto tak veľmi dôležité, aby to bolo už v ústavnom, v ústavnom zákone. Samozrejme, celý dôchodok je aj, je aj o tom, že dlhšie žijeme, proste je potrebné riešiť aj to, ako dlho alebo tú, tú dobu, kedy človek odchádza do dôchodku, takže ustanovuje sa automatická zmena dôchodkového veku. Znižovanie alebo zvyšovanie podľa miery alebo podľa vývoja strednej dĺžky života, a to teda minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví. Zasa, tak toto má zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť rovnako dlhého poberania dôchodku a, samozrejme, bližšie podrobnosti ustanovuje už potom ďalej zákon.
Čiže veľmi jednoducho, to, čo sa vlastne rieši už aj v súčasnosti, pokiaľ ľudia dlhšie žijú, to znamená, rastie stredná dĺžka života, tak jednoducho aj ten odchod do dôchodku sa pomaly musí zvyšovať. Ak sa teda stane to, že budeme žiť kratšie, tak, samozrejme, musí to fungovať aj opačne. Spravodlivé je potom, aby sa jedného dňa tá dĺžka alebo ten, ten odchod do dôchodku, samozrejme, aj znižoval. Čiže toto je rovnako kľúčové, aby to bolo v návrhu zákona. Takisto, samozrejme, sa musí zaviesť každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Zasa nehovorím, že by to teraz nebolo, ale proste, aby to bolo v ústave definované ako jeden zo základných parametrov, a teda zároveň aj o to maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. To znamená, aby to malo aj tú hornú hranicu, aby nevznikala a nezväčšovala sa neudržateľnosť celého systému. No, tak asi viacej toho v podstate už nestihnem, čiže... (reakcia z pléna) ...dokončím, neboj.
No, takto. Faktické, áno, faktické nie sú, tak každopádne posledné dve minúty využijem, využijem na to, že ešte raz, toto nie je návrh zákona, kde teda by som bol presvedčený, že, že vie byť bezo zmeny prijatý. Toto je nejaký návrh na dlhú a širokú debatu, áno, od nás z opozície, ale ten návrh smeruje, samozrejme, hlavne ku koalícii, skúsiť ho posunúť do druhého čítania, a potom, nieže možno mesiac, potom kľudne pol roka debatovať na úrovni odborníkov. Proste čo z toho dáva zmysel, čo z toho vie byť ešte vylepšené a skúsiť takéto niečo fakt pripraviť, niečo, nielen tuná na tej dennej báze, riešenie aktuálnych problémov alebo riešenie nejakej, nejakej veci z minulosti, nejakej boliestky, ale niečo, čo by sme pripravili vlastne ľuďom, našim deťom, našim vnukom, čo by vlastne im dávalo väčšiu istotu, a tým to možno uzavriem.
Čo by bolo takým tým, ďalšou tou kvapkou do pohára, že a ja zostanem na Slovensku, a tu budem podnikať, pracovať, žiť a mať deti, a proste robiť všetko pre to, aby Slovensko fungovalo, lebo to by mal byť záujem nás všetkých.
Ďakujem pekne za pozornosť a všetkým želám pekný víkend. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no začíname dobre (povedané s pobavením), pána predsedajúceho to zaujíma, to je výborné, pretože predkladám ústavný návrh zákona, kde potrebujeme 90 hlasov (povedané so smiechom), takže si nijak nevieme vystačiť sami, ale potrebujeme, aby to napríklad pána predsedu a jeho kolegov zaujímalo. Dobre, ale vážne.
Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a predkladám ho teda na rokovanie spolu s kolegami Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým, Jurajom Krúpom, Karolom Galekom, Janou Bittó Cigánikovou, Martinou Bajo Holečkovou a Máriou Kolíkovou.
No, cieľ tohto predkladaného zákona je v podstate veľmi jednoduchý, a to vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Áno, je to ústavný zákon a skutočne by to vyžadovalo, vyžadovalo zhodu a vyžadovalo by to rokovania, a proste debaty skutočne na širokej úrovni. Okej. Tento návrh má tú ambíciu, uvidíme ako, ako to bude, ale skutočne toto je niečo, na čom by mala byť zhoda krížom cez politické strany, krížom cez názory, a teda bez toho to jednoducho nepôjde. Áno, je to ústavný návrh zákona.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda takisto aj s právom Európskej únie. Mal by, ešte možno v úvodnom slove poviem, mal by aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a keďže napríklad II. pilier na začiatku zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy a po nábehu platobnej fá... alebo výplatnej fázy, samozrejme, že zasa šetrí finančné prostriedky, a teda aj zlepšuje rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Rovnako tak keby bol tento návrh zákona prijatý, bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, toľko v úvodnom slove, a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Tak, opäť ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, a naši návštevníci, ktorí práve odchádzajú, takže zopakujem. Predkladám novelu zákona 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a je to relatívne, je to jednoduchá zmena, ktorá zvyšuje hranicu pre povinnú obratovú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty z aktuálnej sumy 50-tisíc eur na sumu 75 000 eur. Prečo? Možno začnem tak, že súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie dane z pridanej hodnoty, a teda dobrovoľnú, to znamená, daňovník sa môže prihlásiť do systému DPH kedykoľvek a povinnú. Samozrejme, na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok a povoľuje ju teda finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu, ako som povedal. A teraz teda, povinne sa musí zaregistrovať zdaniteľná osoba vtedy, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat 50-tisíc eur., resp. v niektorých prípadoch je to 62 500 eur. Žiadosť o registráciu je zdaniteľná osoba povinná podať do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahla tento zákonom stanovený obrat.
No, táto povinná registrácia je pre slovenské podnikateľské subjekty najčastejším dôvodom pre registráciu platenia dane z pridanej hodnoty. No a čo to prináša? Táto povinnosť vlastne prináša zásadne náročnejšiu daňovú administratívu, ale teda môžeme povedať generálne, je to zásadne administratívne náročnejšie. No, ako vznikla, no ešte môžeme teda povedať, že táto hranica, keby sme ju zvýšili, tak jednoducho ochráni tých malých, drobných podnikateľov pred touto neúmernou administratívnou záťažou, a teda umožní im, aby viacej času venovali samotnej podnikateľskej činnosti, a aby teda menej času venovali neproduktívnej administratíve. Vyššia hranica povinnej registrácie má význam aj z pohľadu štátu, pretože, povedzme si na rovinu, je to realita, časť malých podnikateľov zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli túto hranicu povinnej registrácie.
No môže sa to diať aj legálne, aj nelegálne. Legálne sa to môže diať tak, že si ten podnikateľ povie, no tak v novembri už mám teda nejaký obrat a ja nebudem robiť nič, a pritom mohol. Mohol vytvoriť teda nejakú novú hodnotu, z ktorej teda mohol mať následne, samozrejme, niečo štát, aj verejné financie. Druhá vec je, samozrejme, že sa to dá robiť aj nelegálne, a to sú teda rôzne formy daňových únikov. Úplne najjednoduchšie, že taký podnikateľ prestane vlastne už dávať bloky, resp. faktúry, tak aby jednoducho neprekročil túto hranicu. Čiže ak tú hranicu zvýšime, pomôžeme nielen znížiť byrokraciu, ale zároveň som presvedčený, že zase sa nám podarí o niečo znížiť mieru daňových podvodov. No povedzme si, ako celé to vlastne vzniklo, kedy sa tá hranica zvyšovala. Také to posledné zásadné zvýšenie alebo určenie tej hranice vlastne bolo v roku 2009. Ak si dobre pamätám, 1. júla, bolo to teda počas prvej vlády Roberta Fica. No a odvtedy, za tých 15 rokov, sa táto hranica raz zmenila, a to bolo v podstate, myslím si, že tak rok a pol dozadu v podstate v jednom z tých konsolidačných balíčkov, kde sa to z tých 49 790 eur zmenilo na 50 000, čiže o smiešnych cca 200 eur sa to zmenilo. No ale bavme sa, že od toho roku 2009 je fakt inflácia v akom veľkom množstve. Čiže úplne tá hranica, ktorá bola vtedy postačujúca, je dnes teda absolútne nepostačujúca. No, a, samozrejme, aj tu sú nejaké európske pravidlá. Veď, samozrejme, nie je možné zahlásiť, že teraz do 200-tisíc to bude bez DPH, ale sú nejaké európske pravidlá, ktoré hovoria, myslím, že je to 85-tisíc eur. Nešiel som úplne na tú hranicu, ale som pripravený, ak by bola zhoda a vôľa, samozrejme, ísť aj na túto hranicu. Zasa má to význam, aby sme pomáhali v tej miere, samozrejme, v akej nám to dovoľujú európske platné pravidlá. Čiže určite tá hranica 75-tisíc, ako ju navrhujem alebo keby sme aj išli po skutočne aj tú najvyššiu hranicu, ktorú dovoľujú európske pravidlá, by jednoznačne pomohli. A ja hovorím vo finále, by pomohli aj štátu samotnému, práveže by aj on mal menej povinností a hlavne menej daňových únikov, ale podporili by sme aj živnostníkov, ktorí skutočne po tejto zmene žiadajú alebo po nej túžia. Kľudne to môžem povedať aj takto. No, čo k tomu ďalej dodať, bohužiaľ, práve to, čo sa deje aj z hľadiska konsolidácie, aj vôbec tak ako vlastne momentálne robí nejakú tú ekonomickú alebo hospodársku politiku vláda, tak všetko ide k zvyšovaniu množstva povinností, k zvyšovaniu výšky daňovej záťaže, k vytváraniu nových daní, napríklad teda tá transakčná daň a toto všetko. Každá tá jedna vec, keby ju niekto povedal, je znesiteľná, ono podnikatelia sú zvyknutí zvládnuť toho veľa, ale jednoducho robí sa z toho taký fakt veľmi nebezpečný kokteil aj v súvislosti s tým, čo sa deje vo svete, či už teda hroziaca colná obchodná vojna, ale jednoducho vôbec toto všetko dokopy spôsobuje, že padáme a naša ekonomika je nekonkurencieschopná a fakt máme veľké problémy. Čiže bolo by dobré obrátiť to rozmýšľanie, obrátiť vlastne ten smer toho uvažovania a zase, samozrejme, že zvýšenie hranice DPH, povinného platcu DPH z nás neurobí konkurencieschopnú ekonomiku, ale bude to zase nejaký malý krok, áno, poviem to narovinu, malý krok, ktorý pôjde správnym smerom a ktorý teda zníži byrokraciu, zvýši im akoby ochotu podnikania a tú jednoduchosť.
Takže takýchto krokov, keby sa urobilo dostatočne veľa a je mi úplne jedno, že či to bude mojím opozičným návrhom zákona, alebo proste spraví vláda nejaký balíček podporných opatrení pre ekonomiku, už akokoľvek, jedna, len jedna vec je dôležitá, že to Slovensko, naši podnikatelia malí, veľkí potrebujú, tak bolo by dobré nad tým začať uvažovať. Dobre, toľko k tomuto návrhu zákona, ďakujem pekne za pozornosť.

vymazať 178.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a predkladám ho spolu s kolegami, kolegyňou Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým a Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 50-tisíc eur, prípadne v niektorých prípadov je to 62 500, na sumu 75 000 eur a, samozrejme, možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva zachovaná. Návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy a ani na manželstvo a rodičovstvo, nech to aspoň raz spomeniem.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, aj s právom. Je v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

vymazať 178.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a predkladám ho spolu s kolegami, kolegyňou Vladimírou Marcinkovou, Vladimírom Ledeckým a Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu zákona je zvýšenie hranice pre povinnú registráciu pre platenie dane z pridanej hodnoty zo súčasnej úrovne 50-tisíc eur, prípadne v niektorých prípadov je to 62 500, na sumu 75 000 eur a, samozrejme, možnosť dobrovoľnej registrácie pre platenie dane z pridanej hodnoty zostáva zachovaná. Návrh zákona by mal negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy a ani na manželstvo a rodičovstvo, nech to aspoň raz spomeniem.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, aj s právom. Je v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Tak ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ctení naši návštevníci, tak zakričte, z ktorej ste školy, prosím. Dobre, dobre, takže Sabinov, ak som dobre počul, takže vitajte. Veľmi sa teším, pretože ste skutočne znásobili naše rady, keďže je nás tu v tejto pokročilej dobe veľmi málo, ale dobre. Takže aspoň, aspoň uvidíte, ako, ako vyzerá rokovanie.
Takže poďme na to. Tak ako som uviedol, predkladám návrh zákona, ktorým teda mám ambíciu trochu uľahčiť život ľuďom, znížiť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Je to len na prechodné jeden a polročné obdobie, samozrejme, aby sme, aby sa to dalo riešiť akoby v budúcnosti inak. Tiež je to návrh zákona, ktorý som predkladal ešte, ešte dávnejšie, takže tie čísla možno nie úplne sedia, keďže v tomto momente trochu tie ceny klesli. Ale teda čo chcem zmeniť, je, keď som hovoril, že návrh zákona je v súlade s európskymi pravidlami, tak jednoducho tento návrh zákona ide na hranu toho, čo nám európska legislatíva pre oba druhy pohonných hmôt umožňuje, a teda vlastne ideme na tie minimálne daňové sadzby, ktoré určuje Európska únia. Čiže aby som to zopakoval, tá daň je dnes, budem sa baviť stále o tisíc litroch. Je to jednoduchšie. Takže dnes je na tisíc litrov benzínu spotrebná daň 514 euro a chcem ju znížiť na 359 euro na tisíc litrov, hej? To je teda 0,359 tisícin na jeden liter. A pri nafte, tam sme už dnes relatívne nízko, tak tam to zníženie je z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Čiže čo toto spôsobí? Samozrejme, spôsobí to to, že vcelku dosť zásadne by klesla cena benzínu. V podstate je to asi o 30 %. Ten výpočet, ktorý som tu mal, to bol asi okolo 15 a pol centa. Dnes sú tie ceny o niečo nižšie, tak možno by to bolo 14 centov na liter a pri nafte by to boli možno 3 a pol centu na liter. Čiže dva faktory. Jedna vec je, že teda skutočne sa všetko zdražuje, vznikajú nové dane. Spomeniem aj tú transakčnú daň. Tak treba niekde vlastne byť aj konkurencieschopný, a proste uľahčiť ľuďom, jednoznačne. Čiže viete, dnes už auto nie je žiadny luxus. Dnes je auto ten základný prostriedok, ktorý nám umožňuje prísť do práce. Jednoducho zabezpečiť všetky, všetky mobilitné potreby, či už je to lekár, či už je to proste aj nejaká zábava. Takže jednoducho dať ľuďom možnosť, aby tankovali lacnejšie. No, samozrejme, jasne musím povedať, že takéto niečo má negatívny, v tom prvom kroku jednoznačne, nižšia sadzba, vyberie sa menej do štátneho rozpočtu. Áno. Teraz budem trošku možno aj edukatívny pre deti, ale ono to nefunguje takto jednoducho. Dnes máme ceny palív vyššie ako všetky okolité krajiny V4 a možno je to divné, ale dokonca sme drahší alebo veľmi porovnateľní aj s Rakúskom. No zároveň v okolitých krajinách je lacnejšie častokrát aj potraviny alebo všetky ďalšie, všetky ďalšie komodity, takže ľudia jednoducho idú nakúpiť do zahraničia, ešte tam aj natankujú.
No a už tuto sa vlastne je to, o čo by som, o čo sa uchádzam a uchádzam sa teda o to, že ak by sme boli jasne a s týmito cenami by sme boli jasne najlacnejší v krajinách V4 a boli by sme lacnejší aj od Rakúska, tak za prvé by takáto nákupná turistika, čo sa týka palív, prestala mať zmysel, ale zároveň je tu ešte ďalšia vec. My sme hodne tranzitná krajina, veď sme v strede Európy. Chodia cez nás teda ľudia na dovolenky kade-tade, všetci Poliaci k moru alebo podobne. Ale, samozrejme, aj veľké množstvo nákladiakov a oni, samozrejme, tí nákladiaci alebo teda ich firmy špedičné vedia, kde sa oplatí natankovať, kde je to lacnejšie, kde je to drahšie. Čiže tá predstava je, ak by sme mali jasne najlacnejšie ceny palív v okolitých krajinách, tak práve tento výpadok z nižších sadzieb by mohol byť kompenzovaný vyšším, vyšším predajom a jednoducho štát by paradoxne akoby mohol na tomto možno aj profitovať. Bolo by to na len nejaké jeden a polročné obdobie, to znamená automaticky by vypršala platnosť tohto zákona a následne by sa buď riešilo nejak inak, alebo teda by sa uvidelo čo.
Čiže v tejto situácii by to pomohlo v prvom kroku, samozrejme, ľuďom, pomohlo by to firmám, pomohlo by to krajine ako takej a pomohlo by to, fakt že bol by to taký jeden malý háčik, že aha, ceny pohonných hmôt, Slovensko je konkurencieschopné oproti iným krajinám. Prečo spomínam konkurencieschopnosť, zato to takisto poviem aj deťom, ktorí nás prišli pozrieť, je to o tom, že tam je tá cesta, ako sa dostať z dnešných problémov. Potrebujeme Slovensko dostať do situácie, aby sme boli konkurencieschopní. To znamená, aby naše firmy rozvíjali ekonomiku u nás, aby zahraničné firmy rozmýšľali o tom, aby tu otvorili firmu a jednoducho, aby rástla naša ekonomika, aby ten koláč nakoniec, ktorý sa rozdeľuje, bol väčší a následne by bolo, samozrejme, aj, aj na sociálne a všetky ostatné výdavky štátu viac peňazí. Samozrejme, nevyrieši to jedna spotrebná daň na benzín a naftu, ale je to jeden z iks malých krokov, a teda jeden tento malý krok práve predkladám a, samozrejme, uchádzam sa aj o podporu a hlasy koalície celej, celej. A, samozrejme, aj od opozičných kolegov.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jeden a polročné prechodné obdobie, ktoré by začalo 1. júla 2025 a skončilo teda 31. decembra 2026, znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 339 eur na tisíc litrov. A takisto spotrebná daň z plynového oleja, ale ľudsky povedané, nafty, ktorá by sa znížila z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, takisto medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto je to v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne takto na začiatok, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý a pravdepodobne asi aj ako jediný.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, skúsim bližšie k tomuto návrhu zákona. Na začiatok teda zopakujem, o čo sa jedná. Cieľom je zaviesť šesťmesačnú výnimku alebo generálny pardon, alebo amnestiu, akokoľvek to už nazveme, na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z policajnej evidencie vozidiel. Dnes je takéto niečo, samozrejme, možné, ak už teda to vozidlo z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. Ak ho chcete vyradiť, tak jednoducho stojí to 500 eur ako poplatok do Enviromentálneho Fondu. To, samozrejme, málokto je ochotný urobiť. Tento problém je relatívne veľký, a preto teda chcem navrhnúť, aby sa počas polročnej doby, áno, v návrhu zákona máme od 1. mája, čo už teraz, samozrejme, je jasné, že budeme musieť, ak sa návrh dostane do druhého čítania, posunúť, keďže vlastne nám chýba jedna schôdza, na ktorú to bolo predkladané. Takže každopádne, na polročné obdobie chcem zaviesť amnestiu, je to jednoduchá zmena, tá zmena vlastne je len tá, že sa zníži, výrazne sa zníži len na 50 eur tento poplatok za vyradenie neexistujúceho vozidla.
No, prečo. Nie, v tomto nie je žiadna politika, v tomto nie je nič, čo by malo rozdeľovať opozíciu a koalíciu. Vychádza to vyslovene z praxe, z tej reality, kedy mnoho, mnoho ľudí sa, proste sa zbavilo nejakým spôsobom svojho vozidla, ale opomenuli tú povinnosť, že je potrebné urobiť aj tie administratívne úkony, aby ho teda vyradili z evidencie vozidiel. V súčasnosti sú na Slovensku v evidencii vozidiel odhadom desaťtisíce motorových vozidiel, ktoré už fyzicky neexistujú. Nie sú k dispozícii presnejšie dáta, koľko teda je takýchto fyzicky neexistujúcich vozidiel. Jednoducho sa takéto dáta nezbierajú a mám za to, samozrejme, že je to veľmi ťažké takéto údaje zberať. Štát jednoducho nemá presne ako z evidencie zistiť, z tej evidencie, kde sú všetky vozidlá, či to dané vozidlo existuje, alebo neexistuje. Proste je zapísané v tej evidencii, čiže pre štát existuje. No môžme, samozrejme, odhadovať množstvo fyzicky neexistujúcich vozidiel v podstate z dvoch takých základných parametrov, odkiaľ by to teda bolo možné. Čiže jeden ten parameter je množstvo vozidiel, ktoré nemajú platné povinné zmluvné poistenie, to klasické PZP a potom to druhé vodítko je, že z množstva vozidiel, ktoré nemajú platnú povinnú technickú kontrolu vykonávanú v staniciach technickej kontroly, to sú zasa tie STK klasické.
Takže ako to vyzerá podľa týchto údajov. Čiže podľa týchto aktuálnych údajov, čo sa týka PZP, povinného zmluvného poistenia, asi 9 % evidovaných vozidiel v policajnej databáze nemá uzatvorené platné PZP, čo teda predstavuje približne 300-tisíc vozidiel. Samozrejme, týchto 300-tisíc sa ešte delí, že áno, sú ľudia, ktorí zneužívajú systém, to znamená, na vozidle jazdia a PZP zaplatené nemajú, ale teda mám za to, že z týchto 300-tisíc drvivá väčšina je jednoducho takých vozidiel, ktoré po tých cestách už nechodia, nejazdia, proste jednoducho fyzicky neexistujú. A teda z tohto to vychádza proste, že možno to jedno vodítko je, že takýchto vozidiel môže byť povedzme že 200-tisíc.
No keď sa pozrieme na tú platnú STK, tak aktuálne štatistiky nie sú verejne dostupné. Posledný údaj, ktorý sa mi podaril nájsť, bol v roku 2014. Ministerstvo dopravy odhadovalo, že približne 150-tisíc vozidiel je bez platnej STK.
No a zasa, samozrejme, že z týchto 150-tisíc vozidiel môže byť nejaké percento ľudí, ktorí po tých cestách jazdia, ale teda STK nemajú, ale zasa drvivá väčšina z nich môže byť taká, ktoré jednoducho nemajú STK, pretože už fyzicky neexistujú. No, samozrejme, či už nemáte STK, alebo nemáte PZP a jazdíte po cestách, tak je tam nejaká šanca, že vás proste niekto skontroluje, takže fakt platí, že väčšina z tých vozidiel fyzicky neexistuje a po tých cestách nechodí. Som presvedčený, že ten môj taký nejaký odhad je, že takýchto vozidiel je 200-tisíc. Čiže sa to týka povedzme že množiny 200-tisíc ľudí, možno o niečo menej, pretože človek môže takto vlastniť, mať v evidencii aj dve vozidlá, ktoré už fyzicky neexistujú. No, je úplne jasné, a toto sa väčšinou týka starších ľudí, možno menej vzdelaných ľudí, ktorí jednoducho proste to svoje povedomie právne pri tom, keď sa zbavovali vozidla, jednoducho ho nemali a dnes proste by museli dať fakt 500 eur za to odpísanie.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove krátko, potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý. Čiže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie vozidiel je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Enviromentálneho Fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom teda navrhujem, aby sa v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviedla možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Enviromentálneho Fondu na úrovni 50 eur.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, tiež je v súlade s právom Európskej únie. Viacej už teda potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mám teda procedurálny návrh a chcem poprosiť, pán predsedajúci, teraz najbližšie štyri body – 61, 62, 63, 64 predkladám ja a chcem teda len poprosiť, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že bod 62 prerokujeme aj posledný. To znamená, že pôjdeme v poradí 61, 63, 64 a následne 62.
Čakám totiž na spravodajcu, ktorý by mal každú chvíľu doraziť. Každopádne určite príde do momentu, než predložím a preberieme ostatné návrhy zákonov. Veľmi pekne ďakujem.