Videokanál poslanca

Tak ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ctení naši návštevníci, tak zakričte, z ktorej ste školy, prosím. Dobre, dobre, takže Sabinov, ak som dobre počul, takže vitajte. Veľmi sa teším, pretože ste skutočne znásobili naše rady, keďže je nás tu v tejto pokročilej dobe veľmi málo, ale dobre. Takže aspoň, aspoň uvidíte, ako, ako vyzerá rokovanie.
Takže poďme na to. Tak ako som uviedol, predkladám návrh zákona, ktorým teda mám ambíciu trochu uľahčiť život ľuďom, znížiť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Je to len na prechodné jeden a polročné obdobie, samozrejme, aby sme, aby sa to dalo riešiť akoby v budúcnosti inak. Tiež je to návrh zákona, ktorý som predkladal ešte, ešte dávnejšie, takže tie čísla možno nie úplne sedia, keďže v tomto momente trochu tie ceny klesli. Ale teda čo chcem zmeniť, je, keď som hovoril, že návrh zákona je v súlade s európskymi pravidlami, tak jednoducho tento návrh zákona ide na hranu toho, čo nám európska legislatíva pre oba druhy pohonných hmôt umožňuje, a teda vlastne ideme na tie minimálne daňové sadzby, ktoré určuje Európska únia. Čiže aby som to zopakoval, tá daň je dnes, budem sa baviť stále o tisíc litroch. Je to jednoduchšie. Takže dnes je na tisíc litrov benzínu spotrebná daň 514 euro a chcem ju znížiť na 359 euro na tisíc litrov, hej? To je teda 0,359 tisícin na jeden liter. A pri nafte, tam sme už dnes relatívne nízko, tak tam to zníženie je z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Čiže čo toto spôsobí? Samozrejme, spôsobí to to, že vcelku dosť zásadne by klesla cena benzínu. V podstate je to asi o 30 %. Ten výpočet, ktorý som tu mal, to bol asi okolo 15 a pol centa. Dnes sú tie ceny o niečo nižšie, tak možno by to bolo 14 centov na liter a pri nafte by to boli možno 3 a pol centu na liter. Čiže dva faktory. Jedna vec je, že teda skutočne sa všetko zdražuje, vznikajú nové dane. Spomeniem aj tú transakčnú daň. Tak treba niekde vlastne byť aj konkurencieschopný, a proste uľahčiť ľuďom, jednoznačne. Čiže viete, dnes už auto nie je žiadny luxus. Dnes je auto ten základný prostriedok, ktorý nám umožňuje prísť do práce. Jednoducho zabezpečiť všetky, všetky mobilitné potreby, či už je to lekár, či už je to proste aj nejaká zábava. Takže jednoducho dať ľuďom možnosť, aby tankovali lacnejšie. No, samozrejme, jasne musím povedať, že takéto niečo má negatívny, v tom prvom kroku jednoznačne, nižšia sadzba, vyberie sa menej do štátneho rozpočtu. Áno. Teraz budem trošku možno aj edukatívny pre deti, ale ono to nefunguje takto jednoducho. Dnes máme ceny palív vyššie ako všetky okolité krajiny V4 a možno je to divné, ale dokonca sme drahší alebo veľmi porovnateľní aj s Rakúskom. No zároveň v okolitých krajinách je lacnejšie častokrát aj potraviny alebo všetky ďalšie, všetky ďalšie komodity, takže ľudia jednoducho idú nakúpiť do zahraničia, ešte tam aj natankujú.
No a už tuto sa vlastne je to, o čo by som, o čo sa uchádzam a uchádzam sa teda o to, že ak by sme boli jasne a s týmito cenami by sme boli jasne najlacnejší v krajinách V4 a boli by sme lacnejší aj od Rakúska, tak za prvé by takáto nákupná turistika, čo sa týka palív, prestala mať zmysel, ale zároveň je tu ešte ďalšia vec. My sme hodne tranzitná krajina, veď sme v strede Európy. Chodia cez nás teda ľudia na dovolenky kade-tade, všetci Poliaci k moru alebo podobne. Ale, samozrejme, aj veľké množstvo nákladiakov a oni, samozrejme, tí nákladiaci alebo teda ich firmy špedičné vedia, kde sa oplatí natankovať, kde je to lacnejšie, kde je to drahšie. Čiže tá predstava je, ak by sme mali jasne najlacnejšie ceny palív v okolitých krajinách, tak práve tento výpadok z nižších sadzieb by mohol byť kompenzovaný vyšším, vyšším predajom a jednoducho štát by paradoxne akoby mohol na tomto možno aj profitovať. Bolo by to na len nejaké jeden a polročné obdobie, to znamená automaticky by vypršala platnosť tohto zákona a následne by sa buď riešilo nejak inak, alebo teda by sa uvidelo čo.
Čiže v tejto situácii by to pomohlo v prvom kroku, samozrejme, ľuďom, pomohlo by to firmám, pomohlo by to krajine ako takej a pomohlo by to, fakt že bol by to taký jeden malý háčik, že aha, ceny pohonných hmôt, Slovensko je konkurencieschopné oproti iným krajinám. Prečo spomínam konkurencieschopnosť, zato to takisto poviem aj deťom, ktorí nás prišli pozrieť, je to o tom, že tam je tá cesta, ako sa dostať z dnešných problémov. Potrebujeme Slovensko dostať do situácie, aby sme boli konkurencieschopní. To znamená, aby naše firmy rozvíjali ekonomiku u nás, aby zahraničné firmy rozmýšľali o tom, aby tu otvorili firmu a jednoducho, aby rástla naša ekonomika, aby ten koláč nakoniec, ktorý sa rozdeľuje, bol väčší a následne by bolo, samozrejme, aj, aj na sociálne a všetky ostatné výdavky štátu viac peňazí. Samozrejme, nevyrieši to jedna spotrebná daň na benzín a naftu, ale je to jeden z iks malých krokov, a teda jeden tento malý krok práve predkladám a, samozrejme, uchádzam sa aj o podporu a hlasy koalície celej, celej. A, samozrejme, aj od opozičných kolegov.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, takže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jeden a polročné prechodné obdobie, ktoré by začalo 1. júla 2025 a skončilo teda 31. decembra 2026, znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 339 eur na tisíc litrov. A takisto spotrebná daň z plynového oleja, ale ľudsky povedané, nafty, ktorá by sa znížila z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, takisto medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto je to v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne takto na začiatok, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý a pravdepodobne asi aj ako jediný.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v úvodnom slove krátko, potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý. Čiže návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie šesť mesiacov trvajúceho generálneho pardonu na vyradenie fyzicky neexistujúceho motorového vozidla z evidencie vozidiel. Za vyradenie fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie vozidiel je v súčasnosti povinnosť platiť príspevok do Enviromentálneho Fondu v sume 500 eur. Predloženým návrhom teda navrhujem, aby sa v období od 1. mája 2025 do 31. októbra 2025 zaviedla možnosť odhlásiť neexistujúce motorové vozidlo z evidencie za znížený príspevok do Enviromentálneho Fondu na úrovni 50 eur.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, samozrejme, tiež je v súlade s právom Európskej únie. Viacej už teda potom poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Mám teda procedurálny návrh a chcem poprosiť, pán predsedajúci, teraz najbližšie štyri body – 61, 62, 63, 64 predkladám ja a chcem teda len poprosiť, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že bod 62 prerokujeme aj posledný. To znamená, že pôjdeme v poradí 61, 63, 64 a následne 62.
Čakám totiž na spravodajcu, ktorý by mal každú chvíľu doraziť. Každopádne určite príde do momentu, než predložím a preberieme ostatné návrhy zákonov. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možno by som to bol stihol aj vo faktickej, ale tak je trošku väčší kľud, keď má človek predsa len k dispozícii chlp viacej. No, veľmi jednoducho v prvom rade treba povedať, že týmto naším návrhom zákona vraciame vlastne ten stav zákona do tej predchádzajúcej doby, kedy tam táto podmienka, vlastne týchto 90 % pri zdaňovaní, teda príjmov zo zahraničia pri zdaňovaní na Slovensku nebola. Fakt je ten, že jednoznačne Finančná správa to už priznala, čiže je to presne tak, ako hovorí kolegyňa Vlaďka Marcinková, že ďalší krok by mal byť automaticky úprava zákona a už teda, či sa to podarí takto, alebo už akýmkoľvek iným spôsobom, fakt by to bolo dobré dať na poriadok a na istotu. Ale hlavne tam treba, a to je to najdôležitejšie na tom, tam treba jasne povedať, že sa jedná o ľudí, ktorí zdaňujú na Slovensku. Čiže z tohto pohľadu je v podstate jedno, kde tie peniaze zarobíte, či človek robí z tej jednej strany, z československej hranice, alebo teda robí o tri kilometre ďalej na druhej strane hranice, dôležité je to, že proste je slovenský zamestnanec alebo slovenský živnostník a zdaňuje proste tie svoje príjmy na Slovensku. Tak je absolútne nelogické, aby proste keď má viac ako 90 % príjmov zo zahraničia, aby jednoducho strácal takto nárok na daňový bonus na dieťa. Proste toto je jednoducho niečo, kde je, to zaobchádzanie má byť úplne jednoznačné.
Roky sme to mali v zákone napísané dobre, teraz sa to teda z nejakého dôvodu zmenilo, a teda verím, že sa to podarí dostať naspäť na tú rozumnú, zmysluplnú mieru. Ďakujem pekne, len toľko som chcel.
A, samozrejme, chcem požiadať celé veľké plénum o podporu. Ďakujem.

(Prosím vymazať ndbytočný rámček.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, a takisto ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Takže ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby, skrátené funkčné obdobie, ktoré sa konalo dňa 10. apríla 2025.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 95 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 95 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 95 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Györgya Batta hlasovalo: za 0, proti 43, zdržalo sa 52,
– za Ondreja Krivuša hlasovalo: za 78, proti 0, zdržalo sa 17 poslancov,
– za Mojmíra Mamojku hlasovalo: za 0, proti 41, zdržalo sa 54,
– za Zoltána Péka: za 3, proti 40, zdržalo sa 52 poslancov,
– za Ivana Sečíka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55,
– za pána Milana Sedláčka: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 a
– za pani Natašu Slávikovú: za 0, proti 40, zdržalo sa 55 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola...

bol za člena Rady pre mediálne služby na skrátené funkčné obdobie zvolený pán Ondrej Krivuš.

Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.