Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.4.2025 o 10:43 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 10:43 - 10:45 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Začnem takto, samozrejme, hazard je negatívna externalita. Áno, samozrejme, spôsobuje aj rôzne negatívne javy a musí byť regulovaný. Absolútne súhlasím s kolegami, proste len vždy, vždy je dôležitá tá miera a ja asi aj vystúpim v rozprave, ale teraz aspoň pár čísel. Ono treba, treba tie čísla vždy vnímať tak, aby sedeli spolu. Ono to znie, áno, že brutálne, číslo, že skutočne sa do roku 2023 24,2 mld. eur prestávkovalo. Áno, takto to znie. Len treba vnímať to, že tie výhry boli 22,8 mld. eur, čiže tá sumu, ktorú vlastne tí Slováci minuli za rok na stávkovanie, je 1,47 mld. eur, čiže to je tá suma, na ktorú môže štát pozerať. To je, to je vlastne hrubý.... hrubý výťažok sa to aj volá, proste to, čo majú tie stávkové spoločnosti. No a z tejto sumy treba pozerať na to, že z tých 1,47 mld. eur zaplatili stávkové spoločnosti štátu sumu 347... no nech 350 mil. eur. Už keď to pozrieme takto, tak už tam vidíme, že neplatia len teda štandardnú, štandardnú daň zo zisku, ale teda aj tieto mimoriadne odvody, a treba fakt dávať pozor, aby, aby sa to neprehnalo.
Viete, to, to nie je všetko, že zvyšovať, zvyšovať, zvyšovať, pretože ono sa môže stať ďalšia vec, že uniknú vlastne ľudia, tí, ktorí stávkujú, mimo systém. A to je to najhoršie, čo sa môže stať, pretože potom sa stráca regulácia, strácajú sa prínosy štátu, ale, bohužiaľ, všetky negatíva zostávajú. Tí ľudia budú, áno, vedia byť závislí, nebude tam ten register, všetko. To veľmi veľmi citlivo, aj toto je vec, kde treba ekonomicky vnímať tie pravidlá a nastavovať veci zmysluplne. Ja skúsim povedať viac v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.4.2025 10:05 - 10:07 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 9:54 - 10:01 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, opäť ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, no, teraz pred chvíľkou sme sa tu teda bavili o transakčnej dani, kde štát vyslovene dusí ekonomickú aktivitu, kde znižuje ekonomickú aktivitu, lebo presne to robia dane. Čím vyššie dane, čím viac daní, tým je nižšia ekonomická aktivita. Slovensko však potrebuje presný opak, lebo potrebujeme robiť všetko preto, aby sme znižovali regulačnú záťaž, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie, špeciálne práce, aby sme znižovali byrokraciu, proste potrebujeme podporiť ekonomickú aktivitu. To je jediná skutočná cesta, ako sa Slovensko vie stať alebo vie odísť z tohto dnešného marazmu a ako by sme sa mohli znovu jedného dňa stať znovu ekonomickým tigrom strednej Európy.
Nie je to proste tak jednoduché. Dnes to nie je, že spravíme tu že dve zmeny a teraz už bude Slovensko konkurencieschopné. Nie, potrebujeme urobiť tisíc drobných zmien, ale správnym smerom. No a teraz vlastne ja prichádzam s jednou malou zmenou a je to, ako som už hovoril teda aj v úvodnom slovo, zvýšenie odvodovo odpočítateľnej položky.
No, poviem, že je to, nadväzuje to na, to, čo sa mi podarilo spolu... spolu, no, podporila ma aj koalícia. Podarilo sa, aby deti, ktoré teda ukončia povinnú školskú dochádzku, mohli hneď už to prvé leto brigádovať, nabielo, v súlade so zákonom, tak ako aby mohli tú výplatu dostať proste v súlade so všetkými pravidlami. My potrebujeme, aby sme do tvorby hodnôt, do... proste do aktívnej ekonomiky dostali čo najviac ľudí. Tá cesta je, vlastne minimálne sú tri smery. Čo najviac mladých potiahnuť, aby čím skôr začali nejak pracovať, to je jedna vec. Potom, samozrejme je priestor napríklad aj urobiť zmeny, aby napríklad maminy išli skôr pracovať, a potom, samozrejme, ďalší priestor je, aby dôchodcovia, či už neskôr odišli na dôchodok, alebo nešli do predčasného. Ale to je, samozrejme, teraz mimo. Čiže teraz sa bavíme o deťoch, o tom, aby sme čo najviac mladých ľudí potiahli, aby jednoducho začali pracovať, aby získali prvé pracovné návyky, aby jednoducho podporili tú ekonomiku aj takto.
No a tak ako som hovoril, že tie deti, veľa z nich, samozrejme, chce pracovať a ono to bolo také, že keďže chceli, vždy si našli niekoho, kde tú brigádu mali, ale mali ju jednoducho načierno. A my sme vlastne, nechcem teraz trieskať percento, ale takmer každý mladý človek mal tú svoju prvú pracovnú skúsenosť načierno, pretože za prvé nemohol pracovať, lebo povinná školská dochádzka končila až 31. 8., to znamená, to prvé leto nemohol pracovať a potom, samozrejme, a, aj, aj toto, čo tu máme, vlastne tých 200 euro je málo na to. A, samozrejme, zvyšok sa doplácal... zvyšok sa doplácal načierno, takže... Pardon. Takže toto je vlastne ďalší krok k tomu, aby ten mladý človek, ktorý chce ísť pracovať, aby tá jeho skúsenosť bola jednoducho nabielo, aby, aby, aby fungoval v súlade so zákonom, aby mu mohol jeho zamestnávateľ vlastne dať tú mzdu tak, aby to bolo zaujímavé aj preňho, aj zamestnávateľa a aby to, aby to, aby to fungovalo. Čiže dnes vlastne máme 200 euro. Tá odpočítateľná, odvodová odpočítateľná položka v sociálnom poistení sa vlastne odpočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity, to je týka len zamestnávateľa. No a uplatniť si ju môžu študenti, o nich rozpravám, ktorí teda pracujú na dohodu o brigádnickej práci, ale sú tam inak aj dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a teda sú poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
No len pre presnosť, právna úprava je obsiahnutá v § 138a zákona už spomínaného č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
No a je to akási úľava pri platení poistného do Sociálnej poisťovne zo strany dohodárov, či už teda študentov, alebo dôchodcov.
Toto bolo dobré riešenie, ktoré bolo prijaté, teraz si nepamätám presne, v ktorom roku, ale jednoducho tých 200 euro sa viazalo proste k tomu roku, odvtedy máme skutočne dosť výraznú infláciu, a keď to zoberiem, že prečo 330, prečo zvýšené na 330, je to plus-mínus hodnota inflácie odvtedy. Čiže viac-menej len, len nazvime to, že valorizujeme tú sumu, aby to jednoducho fungovalo pre dnešný svet. Skutočne je to robené tak, aby som, vnímam napätie v štátnom rozpočte, samozrejme, ja som prvý ten, kto rozprával o deficite, takže je to urobené tak, aby to bolo skôr zmysluplné, skôr pozitívne a aby to teda nerobilo nejakú zásadne veľkú dieru do štátneho rozpočtu.
Myslím si, že je naprosto jasné, že ak teda už to bude že 330 euro mesačne, tak, samozrejme, to, to sa nemusíme ani baviť, bude, bude, vytvorí to pozitívny vplyv na záujem študentov, ale aj dôchodcov, dohodárov pracovať v takomto type pracovnoprávneho vzťahu, no a v podstate takto či už tých študentov, alebo aj dôchodcov motivujeme vlastne akoby k vyšším zárobkom, tým pádom vytvoria viacej, vytvoria viacej hodnoty, no a zároveň, samozrejme, sú to zraniteľné skupiny obyvateľstva, a teda je úplne v záujme štátu ich motivovať k pracovnej činnosti aj takýmto, takýmto nástrojom.
V podstate toľko. Myslím si, že toto nie je o žiadnej politike. Toto je skutočne o tom, aby sme nastavili zmysluplné pravidlá, aby sme fakt podporili ekonomickú aktivitu, podporili v tomto prípade aj zamestnávateľa, aj zamestnanca, a fakt sa veľmi uchádzam o podporu aj koaličných kolegov. Myslím, ako som si všimol, kolega Hajko ma keď tak opraví, veľmi, veľmi podobný návrh predkladá aj KDH. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Okej.
Takže každopádne, samozrejme, uchádzam sa aj takto o podporu a rovnako takisto podporíme vlastne tento, tento váš návrh, takže toľko.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 9:50 - 9:52 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi predsedajúcemu za, za strpenie. Áno, nebol som pripravený, absolútne súhlasím, trebalo naštartovať notebook.
Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý teda predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó a kolegyňou Martinou Bajo Holečkovou.
V skratke. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť odvodovo odpočítateľnú položku zo súčasných 200 eur na 330 eur a tým podnietiť ekonomickú aktivitu dotknutých subjektov a zlepšiť ich finančnú situáciu. Generálne sa to týka mladých ľudí, detí, našich, našich juniorov, ktorí teda brigádujú, a aby teda mohli zarobiť o niečo viacej bez toho, aby im to bolo zdaňované a zodvodňované.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s ústavnými zákonmi o ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe nižšieho odvodového zaťaženia dotknutých subjektov. Som presvedčený, že ak by sme túto zmenu prijali, ona bude pôsobiť dostatočne motivačne na to, aby prilákala teda viac ľudí, a ktorí teda budú viacej, vykonajú viac ekonomickej aktivity, vytvoria nejakú hodnotu a toto bude minimalizovať tieto negatívne dopady. Samozrejme, takáto zmena bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, pretože znižuje odvodové zaťaženie a motivuje teda k zamestnávaniu študentov na dohody a, samozrejme, tým pádom je to aj určitý pozitívny vplyv na zamestnanosť. Motivuje k práci, zatraktívni tento, tento formát pracovnoprávneho vzťahu pre obe, obe strany. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toľko v úvodnom slove a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 9:47 - 9:48 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ja poviem už len jednu vec, že... že Donald Trump keď tou svojou politikou, ten sa že aspoň teda snaží, že škodiť druhým, hej. Celé, samozrejme, clá sú celé zle, to nijak ho nechválim, ale ten teda aspoň to vníma, že on teda chce robiť tú hospodársku politiku svojej krajiny, že chce zaťažovať iných, hej, zahraničných, dáva im clá.
Ale ja nerozumiem proste tejto veci, že teda koalícia, ktorá sa hrdí, že je národná, slovenská, akákoľvek, tak tá vlastne si vybrala za cieľ slovenské firmy, a čím menšie tým viac. Normálne že táto vláda sa rozhodla, alebo koalícia sa rozhodla škodiť slovenským firmám, malým firmám, našim podnikateľom, našim ľuďom. Toto je na tomto ešte najsmutnejšie a ešte to aj obhajujú, ešte aj teraz, to nechápem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 9:43 - 9:44 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No, môžem len a len súhlasiť s kolegom Ledeckým. Áno, v prvom rade teda medzi štátnymi zamestnancami je obrovský priestor na šetrenie, a skutočne že ono by sa čakalo, že keď už teda sa nešetrí, tak ale aspoň by nemalo stúpať. Realita je presne, tak ako kolega Ledecký povedal.
Ja poviem jednu základnú vec, že tu nikto nespochybňuje potrebu konsolidácie. Vidíme to, treba. Ale deväť krajín, deväť krajín Európskej únie konsoliduje. A osem z nich dodržalo tú základnú dohodu, že keď hovoria ľuďom, že áno, musíte zaplatiť viac na daniach, na poplatkoch, na čomkoľvek, musíte sa podieľať na tej konsolidácii, tak osem krajín zároveň, samozrejme, urobilo to, že nerastú verejné výdavky, že jednoducho musí sa do toho podieľať aj tá krajina aspoň do tej miery, že nerastú výdavky. No je jedna krajina z tých deviatich, ktorá konsoliduje a túto základnú dohodu nedodržiava. Samozrejme, je to Slovensko. Nám tento rok rastú rozpočtovo o 12 %, zatiaľ to bolo o 10 % za prvý kvartál, čo som pozeral, nám rastú výdavky medziročne. Normálne podľa mňa to je, to je rana medzi oči pre každého jedného občana a voliča aj, aj tejto koalície. Vláda všetkým hovorí – ľudia, šetrite, podieľajte sa, plaťte viac daní na dépeháčke, na transakčnej dani, na všetkom, ale do toho vláda nieže nešetrí, ale míňa stále viac. Toto je ten základný problém. Osem krajín v Európe to dokázalo jednanie, proste tam je ďalší priestor šetriť, dá sa zrušiť transakčná daň voči šetreniu na strane štátu, na znižovaní alebo aspoň na nezvyšovaní výdavkov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.4.2025 9:15 - 9:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, je nás tu fakt málo, nemáme ani podporu, ani že by sme tu mali nejakú verejnosť, takže máme skutočne komorné rokovanie. Bohužiaľ, pretože hovoríme, ale o veľmi, veľmi dôležitej veci, o tej nešťastnej, nezmyselnej, hlúpej, škodiacej, devastujúcej Ficovej transakčnej dani. Máme dve roviny.
Ja začnem najprv tou všeobecnou, dnes už aj koaliční poslanci si všimli a rozprávajú, že transakčná daň je skutočne zlé riešenie, ja hovorím, že s prehľadom najhoršie riešenie, ktoré teda zahrnuli do tzv. konsolidácie, ale toto nie je konsolidačné riešenie. Toto je devastačné riešenie a ja som rád a za mnou sedí predsedajúci pán Andrej Danko, ktorý dnes už tiež to a nahlas to hovorí a svojim koaličným kolegom, že proste vstúpili vedľa, že je to extrémne škodlivé riešenie. Čiže ja si myslím, že sa tu skutočne môžme zhodnúť na tom, že toto je daň, ktorá nemá komu pomôcť – ani ľuďom, ani malým firmám, ani živnostníkom, ani veľkým firmám a už vôbec nie krajine. Proste je to daň, ktorá má jediné správne riešenie, a to je zrušiť ju ako celok.
Samozrejme, tak ako tu teraz stojíme, tak snažíme sa aj to zrušiť aspoň teda nejaké tie parciálne veci, kde to robí zle, tak ako kolega hovoril, k tomu sa vrátim, ale najprv ešte úplne všeobecne.
Viete, dneska sa koalícia tvári, že tá daň spadla asi z nebies. Dneska všetci rozprávajú, že my na to nemáme analýzy, my na to nemáme skúsenosti. Tak v prvom rade pri zavedení čohokoľvek, by sa mali robiť analýzy a by sa mali aj sledovať a zisťovať skúsenosti zo sveta, hej. A keby sa toto, čo teraz sa kolegovia z koalície, zobudili a povedali, že Ježiš, my nemáme skúsenosti, to treba sa na to pozrieť, preveriť. No stačilo sa pozrieť na svet, ktorý nieže s tým nemá skúsenosť, veď to už niekoho napadlo, ale ten výsledok bol ten, že nebudeme to zavádzať, pretože je to tak škodlivá, tak asimetrická, tak nezmyselná daň, že sa len dve krajiny na svete trozhodli o použiť, a to je teda Maďarsko, a tam tých skúseností, že škodí, je, je strašne veľa. Stačilo by počúvať, to, čo sa tuto pýtal aj pán Huliak včera v televíznej diskusii, že oni musia získať skúsenosti. Stačilo tuná prejsť do Maďarska kúsok a spýtať sa, čo to robí, hej. O Venezuele sa už ani nebavme, to nemá asi význam rozprávať, hej.
No takže, v prvom rade transakčná daň teda vznikala, už v tej dobe, to, čo tu dneska žijeme, ja som to v tej dobe rozprával. Ja som v tej dobe rozprával o príbehu slovenského chleba, ktorý, zoberme si, toho pôdohospodára, ktorý si musí kúpiť osivo, zaplatí transakčnú daň. Musí kúpiť hnojivo, zaplatí si transakčnú daň, ak nemá traktor, tak si požičia nejakú firmu, alebo požiada nejakú firmu, aby mu rozrobila pôdu aj tam zaplatí transakčnú daň. Tá firma, ktorá má agrotechniku, aj tá platí transakčnú daň za všetko. Dobre, už sme dopestovali obilie.
Tak proste to obilie, teraz zoberme si toho pekára, tak obilie sa musí kúpiť, transakčná daň . Musí sa niekde zomlieť, transakčná daň. Musí sa niekde previesť, pri transporte takisto je transakčná daň. Potom to ide do pekárne, tam je transakčná daň. Potom si to teda je už možno ten predajca, ten zaplatí transakčnú daň. Ak je toto všetko príbeh slovenského chleba, a toto všetko sa deje na Slovensku, tak proste ten celý dodávateľsko-odberateľský reťazec je ixkrát zdanený, ixkrát.
Porovnajte si s tým, keď ten chleba príde z poľskej pekárne, tak sa tá transakčná daň zaplatí raz, hurá, podporili sme poľský chleba, pretože je výrazne lacnejší. To je to isté, čo teraz kolega hovoril, v tom zdravotníctve, kde teda ten liek môže ísť z jednej distribučky do druhej, do lekárne. Áno potrebuje ho iná, tak si ho kúpi z tej lekárne zasa. Ix raz, 04, 04, 04 to môže skončiť 1.2, alebo pri to chlebe kľudne , ja neviem, krát desať. Hej, ten reťazec je dlhý, takže každopádne, toto všetko som rozprával, keď to vznikalo. Okej, koalícia, nepočúvala.
Počúvala do nejakej miery, keď potom bola prvá novela, ktorá bola dlhšia ako samotný zákon, a teda nejaké tie najväčšie absurdnosti odstránila, ale teda, keď je raz niečo zlé, tak sa to síce dá možno vylepšovať, ale stále je to extrémne zlé, ale dobre, takže rozprával som to aj pri tej novelizácii, a potom som na novembrovú schôdzu dal návrh zákona, ktorý ju rušil en bloc ako celok.
Kolegovia, už vtedy, aj vtedy, kolegovia z koalície, zasa som to rozprával, zasa som hovoril, aké to, aké to robí škody. Aj vtedy sa to dalo počúvať, aj vtedy sa to dalo zrušiť, a nie sa dneska čudovať, že čo to celé, čo to celé spôsobuje, a, ježiš, to sme vlastne nečakali, to nebolo v analýzach a my nemáme skúsenosti. Vtedy ste mohli zrušiť. Aj všetci kolegovia z koalície vrátane pána Danka, ktorý, som rád, že teda aspoň teraz sa im otvorili oči, ale 4. 12. to bolo tuná v tomto pléne, sa o tom rokovalo a hlasovalo, všetci ste boli proti zrušeniu. To si len povedzme, že to nespadlo z neba, aj vtedy sa o tom rozprávalo, vtedy sa to dalo, vtedy ste boli proti.
To je proste SaS-ka, my sme upozorňovali, keď to vznikalo, že je to zlé. My sme upozorňovali na tie chyby, dobre, stavili ste novelizáciu, niečo málo sa opravilo, ale stále je to neopraviteľné, zlé. My sme dali ako prví návrh zákona na zrušenie celé, proste jednoducho tu nikto, nikto z vládnej koalície, a je mi jedno, či je to minister životného prostredia, alebo minister financií, sa nemôže, nemôže vyhovárať na to, že nevedel, alebo nikto nerozprával, alebo že neni sú analýzy, alebo, že nie sú skúsenosti. Je to zlé, zlé, zlé riešenie. A prináša neskutočné množstvo absurdít. Ja mám ten priestor, ja to tu poviem, stále je najlepšie riešenie to zrušiť celé, stále je najlepšie riešenie to zrušiť hneď a, samozrejme, my budeme robiť všetko preto, aby sa aspoň takéto parciálne veci proste riešili stále. Aj toto je dneska šanca pre koalíciu, aby ten zákon urobila aspoň menej zlý, aspoň menej zlý.
No a ďalšia vec je, však sledujem tú verejnú debatu, tu sa rozpráva – nedá sa s tým nič spraviť, 700 mil. bude chýbať v rozpočte. Kolegovia, mňa to strašne mrzí, proste, keď niekde má byť presnosť, tak pri číslach. Ja rozumiem, že akékoľvek vplyvy dane je do nejakej miery cucanie z prsta, lebo tuto tá skúsenosť na Slovensku nie je. Ale aspoň tie čísla, ktoré nejaké sú, treba prezentovať správne. Tu sa rozpráva, že nedá sa s tým pre tento rok robiť, lebo 700 mil. bude chýbať. Nebude chýbať 700 mil. tento rok, tých 700 mil. je pre budúci rok, pre celý. To je to číslo, ktoré vypľulo ministerstvo financií bez ohľadu na to, že ani ja neviem povedať, ako veľmi presné je. Ale dnes tá daň je trištvrte roka. Ten dopad nie je 700, ale 500, a tých 500 mil. sa skutočne dá vyriešiť. Už len preto, že keby tu bolo nejak, že si stoja aj minister financií za svojimi vyjadreniami a za svojimi číslami, a to má skutočne pán Danko pravdu, že v rozpočte na tento rok bola rezerva na horší ako plánovaný vývoj konsolidácie. Myslím, že 485 mil. euro. To sa plus-mínus skrylo vlastne s tou transakčnou daňou.
Čiže zasa, ak by si táto koalícia ctila aspoň vlastný rozpočet, tak tu dnes nemáme čo riešiť, pretože transakčná daň sa takto dala škrtnúť voči rezerve v rozpočte, a ani nemusím pokračovať, že kde by sa to dalo ušetriť, pretože by sa to len škrtlo voči rezerve, a rozprávať o tom, že dnes nemôžme transakčnú daň zrušiť, lebo budúci rok 700 mil., veď ten rozpočet pre budúci rok ešte nie je ani napísaný a, samozrejme, už vôbec nie schválený. To sa tu netreba vyhovárať. Proste normálne sa dá urobiť rozhodnutie, o dobrom, po zlom, akokoľvek, tá transakčná daň sa dá zrušiť a proste áno, bude to mať, pán minister do nejakej miery ťažšie, ale proste ten budúcoročný rozpočet ide ešte len písať, hej. A ja hovorím, že nebude to mať ťažšie, bude to mať ľahšie, pretože, keď tu bude uvažovať akákoľvek zahraničná firma, či donesie nejaké nové investície, alebo aj existujúca automobilka, či bude rozmýšľať o tom, že či tu zachová aspoň tie existujúce investície, alebo akákoľvek malá slovenská firma, ktorá uvažuje, že pôjdem do toho Česka radšej sa prihlásiť, e-shopy, čokoľvek, tak by mala o jeden dôvod menej sa tuto na tom Slovensku vykašle na to podnikanie, lebo to už tu nejde.
Takže osobne si myslím, že, že by to ani nemal ťažšie pán minister financií, pretože by to podporilo ekonomiku, menej by ju to ruinovalo, a jednoducho z tohto prichádza viac peňazí aj do rozpočtu, ak sa podporuje ekonomická aktivita. Čiže už je to taká divná potvora, keď sa len zruší zlá vec, ktorá bola prijatá, ale keď neprší, nech aspoň kvapká.
Takže toto je to, čo si tu žijeme. Toto je transakčná daň a ja použijem ešte zopár ďalších príkladov. Niekto povie 0,4 %, počul som také vyjadrenia koaličníkov – a to si ani nevšimne ani živnostník, ani tá firma. To je nič. Ešte raz, to je pri každej jednej transakcii 0,4 % na čokoľvek. A potom ale už sú tam také tie špeciálnosti. Zoberte si, že máte taký ten Tipos terminál, kde si ľudia chodia či už teda podať športku, hej, alebo podať, ja neviem, kúpiť los a takéto veci. No, tak tam fungujú tí, čo to majú, hej tá trafika, alebo už teda kdekoľvek to je, so 4 %, hej. Jeho tá, tá marža, alebo to, čo z toho má, sú 4 % tej sumy, hej? No ale on za to zaplatí, zaplatí proste transakčnú daň 0,4 %, hej. To je úplne, že neskutočné. Takisto pri cestovných zájazdoch, hej. tá cestovná agentúra proste cez ňu tie peniaze tečie veľká suma, ale ich majú len malú časť toho ako tú svoju províziu, ale zasa proste z toho je transakčná daň, keď preposielajú celú tú sumu už teda potom tam ďalej, tomu tour operátorovi.
Zdravotníctvo už bolo povedané. O... o... o vôbec o tých slovenských, slovenských dlhých reťazcoch som hovoril, ďalšia vec je potom ešte tá, že táto transakčná daň je brutálne asymetrická v tom, že je tam tá hranica 10-tisíc euro, kde teda už je strop dnes, hej, tých 40 euro, ale zasa, tie malé firmy, živnostníci, malé slovenské firmy, väčšinou platia menej, menšie sumy, hej, a, samozrejme, ešte navyše častejšie, takže ten vplyv tej dane na nich je výrazne vyšší, hej. Čiže ak dáva nejaký zmysel, že podporovať malé firmy, no tak toto je opačne. Táto daň ich devastuje, devastuje ešte viacej. To má ďalší level, keď je veľká firma, keď aj povedzme, že platí niekomu každý týždeň faktúru, nejakej malej firme, tá veľká firma, samozrejme, má tu silu povedať, no doteraz som vám platil 4-krát mesačne po 5-tisíc za nejakú službu, za čokoľvek, to je jedno, ale ja vám to zaplatím raz za mesiac, a teda bude to 20-tisíc a, samozrejme, tá veľká firma ušetrí výraznú časť transakčnej dane.
Ale čo tá malá firma, ktorá už dnes mala napätý cash flow, a tešila sa, že teda, aby mohla ďalej fungovať, že každý týždeň teda dostala zaplatené za svoje služby. Tá sa možno tej prvej faktúry po mesiaci dožije a po ďalšie mesiace už možno nie, pretože nebude, nebude vládať v takomto trhovom prostredí. Toto sú tie reálne dosahy. To to je, ja som presvedčený, že toto už pochopil skutočne, a to zasa teraz chválim pána predsedajúceho, že toto sú tie devastačné, devastačné opatrenia. To je fakt, že neuveriteľné, že takéto, takéto niečo sa tu prijalo, a pritom sa vrátim úplne na začiatok. To sa stačilo, že pozrieť, ktoré krajiny majú akú skúsenosť s tou transakčnou daňou, a tam tá odpoveď už bola.
Keď raz to majú dve krajiny z 200 krajín sveta, tak už ani netreba nič ďalšie riešiť, tam si trebalo povedať, že nie, toto nie je správna cesta, takto nepôjdeme. Alebo, hovorím, potom to Maďarsko. Maďarsko ju má zavedenú, má ju zavedenú dokonca aj pre fyzické osoby s ix rôznymi výnimkami. Tiež sa to tam akože v priebehu rokov nejak tvorilo, ale ten výsledok, keby sa niekto pýtal, že aké sú tam skúsenosti, no tak také, že v horizonte rokov ten výnos z tej dane nestúpa, nestúpa, pričom, samozrejme, veď je inflácia, nie malá za posledné roky, hej, a dokonca oni zvyšovali za tie roky aj sadzby a ešte aj niekde rozsah. Takže vlastne ten výnos nestúpa. To znamená, že tá daň inak funguje že stále horšie, popritom že, samozrejme, stále má negatívne dopady, ale tie firmy, ľudia hľadajú spôsob, ako sa, ako sa jej vyhnúť. A to ešte Maďarsko to má ťažšie o to, že má forint. Ale, ale napríklad, teraz si zasa nespomeniem názov, ale však nakoniec ani dobre, že si nespomeniem, litovská online banka, proste ktorá jednoducho najviac, keď si zoberete ľudí v jednotlivých krajinách, no tak v Maďarsku, v Maďarsku má najväčšiu popularitu. Prečo? Lebo proste Maďari sa snažia svoje operácie robiť mimo svojej krajiny, proste, aby nemuseli platiť transakčnú daň. Toto sa stačilo spýtať, hej. Normálne sa to stačilo spýtať tých maďarských kolegov a nemohlo by ministerstvo financií prísť s takýmto, s takýmto nejakým návrhom. Dobre.
Rozumiem, ešte asi poslednú vec poviem, rozumiem, že koalícia má teda zodpovednosť, úplne rozumiem. V aktuálnom rozpočte, hovorím, nemôžu počítať so 700 mil. Prosím, kolegovia, nepoužívajte nesprávne číslo. Dobre, mohli počítať možnože s 500 mil., tak teraz debatujme, teda kde by sa to mohlo ušetriť, aby sa tá daň dala za prvé čím skôr zrušiť, a za druhé ja som presvedčený, že toto je tak zlá daň, že súčasťou jej zrušenia by malo byť to, že vrátiť tým firmám proste tie peniaze, ktoré zaplatili, ergo teda použiť ich na zaplatenie inej dane, ktorú tá firma má, hej, aby z toho nebola ďalšia vojna papierová, alebo teda účtovná. Čiže dobre.
Tá prvá možnosť je, použijem slová pána Danka, lebo sú úplne správne, keď sa pozrem na aktuálny rozpočet, svieti tam rezerva 485 mil., daň sa dá škrtnúť voči rezerve. Dobre, bavme sa, že rezerva bola už minutá inak, tak sa bavme, že kde by sa dalo 500 mil. ušetriť. Môžme sa baviť o tom, či 10 % ročného, tohtoročného výnosu tejto dane bolo treba použiť na nákup tých dvoch luxusných bombardierov, tých tryskáčov, lietadiel, proste, to je jedna vec, hej. Ľudia sa trištvrte roka budú skladať na tejto dani a 10 % výnosu je použité na dve lietadlá, z ktorých, vám garantujem, že ten bežný človek, ten bežný podnikateľ, kto to zaplatil, sa v živote neodvezie, v živote neodvezie. Stotina promile sa v tom lietadle odvezie a zhodou okolností to budú členovia vlády a sem-tam nejaký vládny poslanec, hej, takže to je, to je jedna vec.
Druhá vec, sa potom bavme skutočne o cielenej pomoci či už energetickej, veď sú to slová pani ministerky hospodárstva, ktorá hovorila, že pre rok ’25 bude cielená pomoc. Tam, nech, nech poviem úplne to najmenšie číslo, 150 mil., 200 mil. sa dalo ušetriť len na cielenej energopomoci. Ja si myslím, že skutočne pán Kažimír by si vyhrial svoj bazén úplne, aj keby platil, aj keby platil za to trhovú cenu alebo nedotovanú cenu plynu, hej. Dobre, to máme ďalšie.
Ministerstvo športu, to, poviem, že jeden z najsilnejších zážitkov tohto roka je to, keď som bol na tom ministerstve. To je normálne, že keby sme boli arabský emirát, že máme prebytok rozpočtu a nevieme čo s ním, tak potom poviem, tak to ministerstvo má tak vyzerať. To je fakt, to je tak luxusný priestor, to má ešte elektronické menovky na každej kancelárii. Proste úplne že, že wow! Len teda, bohužiaľ, naša krajina bude mať päťpercentný deficit tento rok. Musíme si požičať 12 mld. euro. A keby aspoň tá budova bola prenajatá za normálnych trhových štandardných podmienok. Ja neviem, nech 13-14 euro. Nie, je cez dvadsať a plus ešte ďalšie veci. To je jedna vec.
Otázka je, či krajina potrebuje toľko ministerstiev, hej, ministerstvo športu, MIRRI. Vidíme, čo sa dialo, veď sa použili na zalepenie mocenských ambícií, hej. Proste tam sa, tam sa takisto dalo, dalo ušetriť, hej.
Môžem pokračovať, napríklad kde sa to dalo úplne jednoducho, kde by to, to je jedna z mála vecí, kde by to nikoho nebolelo, a to je lepší výber dane z pridanej hodnoty. O jeden percentuálny bod keby sme sa zlepšili a máme priestor, lebo ani zďaleka nie sme ani na priemere EÚ, čiže keby sme sa aspoň bližšie posunuli k priemeru EÚ pri výbere dane z pridanej hodnoty, tak je to 450-500 mil. Zhodou okolností, zrovna suma, voči ktorej by sa dala transakčná daň zrušiť. Čiže aj takto sa to dá.
A ďalšia vec je potom ešte tá, veď tuto vyrobila sa nová daň zo sladkého, zo sladených nápojov, teraz nová transakčná daň, ale na tej finančnej správe to niekto musí, nielenže ju musel vyrobiť, napísať, napísať k tomu usmernenie, odpovedať na milión otázok, špeciálne ku transakčnej dani, ale niekto to musí aj kontrolovať. To sú proste, poviem, budem zasa budem, aby som nestrieľal, čo sú minimálne desiatky nových zamestnancov. A teraz buď sú teda noví zamestnanci, a jasne vieme vyčísliť, že zasa je to väčšia byrokracia, viacej štátnych zamestnancov a jednoducho za viac peňazí, alebo, a to je tiež možnosť, že proste nejakí budú presunutí napríklad z tej dane z tej pridanej hodnoty.
A teraz ja sa pýtam, že ak dnes proste kontrolujú daň z pridanej hodnoty a nerobí sa to úplne dobre, dalo by sa to robiť podstatne lepšie, tak keď tam bude menej ľudí, ktorí sa budú venovať transakčnej dani, tam bude zasa ďalší výsledok, že to bude, ten výber bude ešte horší. To sa už nebavím o tom, že ako sa, ako ďalšie veci na finančnej správe, niečo a la že pán Bödör zasa už chodí naspäť na úrad vlády aj na finančnú správu začali znova chodiť ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí robili veľmi zlé veci v minulosti. Čiže toto sú, toto sú ďalšie veci. Fakt sa to dalo vyriešiť priamo z finančnej správy lepším výberom existujúcich daní.
A tam je ešte jeden bonus. Vy ak zoberiete, lebo však keď je nižší výber dépeháčky, tak, samozrejme, asi daňoví podvodníci, vlastne tam tie peniaze zostali. Ak daňovému podvodníkovi umožníte ukradnúť menej, zoberete mu niečo z toho, čo mal, tak znížite jeho silu, to je jedna vec, štát bude mať viac peňazí a tretia cenná vec je, že tá nevýhoda toho poctivého podnikateľa, ktorý tie dane platí všetky a nerobí daňové podvody, bude menšia oproti, proste oproti tomu podvodníkovi, bude mať lepšiu pozíciu. A z toho zasa potom vie profitovať aj štát. Takže takto, minimálne, koľko, dve, tri možnosti som dal, ako sa, ako sa dá transakčná daň zrušiť bez toho, aby teda to proste bola diera v rozpočte.
Je tam viacero ďalších možností. Ja teda poviem skutočne ešte jednu. Áno, málo populárna, ale aj to treba povedať. Trinásty dôchodok v plnej výške – jednoducho nemáme na to. Trinásty dôchodok generuje ročne väčšiu stratu, než je tá celková suma, ktorou sa teda oháňa koalícia, že robí ročnú, ročnú konsolidáciu. A my máme skutočne, my máme kopu dôchodcov, ktorí majú fakt vysoké dôchodky. Úplne v poriadku, proste mali vysoké platy, predpokladám, že mali pre, pre spoločnosť vysokú hodnotu, v poriadku. Proste áno, majú vysoké dôchodky a zaslúžia si ich. Nekritizujem, nikomu ich nebereme. Ale posielať proste ľuďom, ktorí majú dôchodky fakt že vo vysokej výške, 13. dôchodok v plnej sume, tých 606 euro, ktoré si štát musí požičať, to je ďalšia vec, kde sa dá ušetriť. Pre tento rok je 13. dôchodok 1 mld. Akékoľvek poníženie v zmysle, že tým najlepšie situovaným dôchodcom sa proste nebude posielať, sú zasa stovky miliónov, ktoré sa zasa dajú riešiť oproti transakčnej dani.
Jedna vec je tá, že áno, my sme proste pravicová strana, vládne nám momentálne ľavica. Ja viem, ten proste ten svet je alebo tá, tá paradigma toho, čo žijeme, môže byť iná. Ale jedna vec nás aj s ľavicou aj pravicu musí spájať a spája. Aj ľavica, aby mohla riešiť všetky sociálne opatrenia, všetky pomoci, aj ľavica potrebuje tvorcov hodnôt. A dnes sa deje, že tí tvorcovia hodnôt sú nepriatelia štátu, podnikatelia malí, veľkí, zahraniční – všetci. A proste, ak koalícia urobí tými opatreniami to, že zabije, zabije tých tvorcov hodnôt, prinúti ich robiť menej, prinúti ich odísť zo Slovenska, prinúti ich vzdať to, tak jednoducho tú hodnotu, ktorú len oni vytvárajú, zrazu nebudú mať na to, aby teda robili svoje rôzne sociálne programy. Toto si, prosím, treba uvedomiť. Ale, bohužiaľ, práve toto sa teraz deje, transakčnou daňou sa devastujú tvorcovia hodnôt, devastujú sa tvorcovia hodnôt a proste takto to ďalej nevie fungovať.
Posledná veta. Kolegovia, momentálne tu teda okrem pána Danka skutočne nesedí ani jeden, pardon, pardon, pardon, jeden koaličný poslanec, ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Tittelovi, sedí a počúva, pardon. Sedia tu teda dvaja koaliční poslanci pri téme, ktorá zaujíma stovky tisíc podnikateľov, a následne každého jedného občana, pretože tá transakčná daň sa, samozrejme, v konečnom dôsledku premietne do cien tovaru tam, kde je to čo i len trochu možné, a tým pádom sa to dotkne každého jedného občana. A čím je horšie situovaný, tým sa ho dotkne viac. Čiže tie reči, čo som aj celý víkend počúval koaličných politikov, že veď ale transakčnú daň platia podnikatelia, to sa bežného človeka nedotkne. Dotkne, každá daň sa vo finále dotkne konečného spotrebiteľa.
A, kolegovia z koalície, ktorí tu nie ste, konečný spotrebiteľ je teda okrem iného aj váš volič. To je ten občan, každý jeden, náš, váš, všetkých, 5,5. mil. Slovákov. Prosím, zrušte túto daň, ale v tomto momente, prosím, podporte aspoň, aspoň jej redukciu v zdravotníckom sektore.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.4.2025 9:04 - 9:05 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a takisto výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.4.2025 15:59 - 16:00 hod.

Marián Viskupič
vymazať
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.4.2025 15:43 - 15:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak už dnes asi poslednýkrát, ctené kolegyne, kolegovia, asi to môžem povedať, že tuším nás pomaličky koalícia prečíslila, dva-štyri-päť-šesť (reakcie z pléna), dva-štyri... Asi je to remíza, plus-mínus, no dobre.
Takže ešte raz, cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Inými slovami, urobiť akoby takú nejakú základnú dohodu o tom, ako teda vyzerajú tie základné parametre dôchodkového systému. 207-2
Všetci, čo tu sedíme, aj tí, čo tu nie sú, budeme jedného dňa starí a proste budú, budú na naše dôchodky pracovať nejakí, vlastne naše deti a vnuci. Takže bolo by dobré, a aj v súvislosti s demografiou, ktorá jednoducho, a to, to sú neni žiadne výpočty, to je realita, sa bude zásadne zhoršovať, proste Slovensko starne, a táto situácia bude stále rýchlejšia, takže každopádne máme ambíciu dať návrh na vytvorenie takéhoto nejakého strešného rámca.
No, sociálno-poistný, respektíve dôchodkový systém dostal ten, ten základný rámec s reformou rokov 2003, 2004, kedy bol vytvorený, nazvime to, že moderný duálny systém sociálneho poistenia, takzvaný prvý pilier a systému starobného dôchodkového poistenia, takzvaný druhý pilier. Krátko po tom období boli tieto dva základné piliere doplnené o tretí, tretí systém, tretí pilier, a to je teda doplnkové dôchodkové poistenie. Teraz nedávno ste už možno počuli aj o štvrtom pilieri, to je vlastne dobrovoľný tretí pilier na európskej úrovni, kde teda hoci ho človek môže presúvať bez ohľadu na to, v ktorej krajine pracuje, takže vlastne už je aj akoby štvrtý pilier, ale skôr je možno lepšie povedať akoby že III. A, III. B, dobrovoľný, národný, dobrovoľný, európsky.
No, dnes je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy, nás tu v parlamente s minimálnymi ústavnými mantinelmi, tak od toho roku tých 2004 každá vláda na dôchodkovom systéme zanechala svoj rukopis, v dôsledku čoho má dnes, dnešný dôchodkový systém v podstate už úplne inú podobu, ako v tých rokoch 2003, 2004, kedy teda vznikal. Poviem, aby som férovo povedal, nie všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti toto množstvo zásahov prinieslo nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému ako celku. Preto teda tento predložený návrh ústavného zákona má ambíciu vystužiť dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, respektíve nie tak ľahko meniteľných základných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky vládnej moci. Teraz nemyslím aktuálnu, ani minulú, ale akúkoľvek. Fakt ak nás má a musí niečo spájať, je to dôchodková politika, ktorá sa nedeje v horizonte že rokov, že volebných období, že štyri, osem ani v horizonte desiatich rokoch, skutočne dôchodková politika je politika v horizonte 30-tich, 40-tich a napríklad, rozpočtová rada robí prepočty na 50 rokov. Čiže skutočne toto je, toto je kľúčová politika, kde by mala byť čo najvyššia zhoda.
No, v podstate so stanovením nejakých takýchto základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by skutočne nemala mať problém žiadna časť politických elít. A akože mala by, mohla by vzniknúť na, na takomto nejakom návrhu zhoda celým politickým spektrom alebo teda minimálne jeho rozpočtovo-zodpovednou časťou. Lebo verejné financie a dôchodkový systém je v podstate len a len o peniazoch alebo hlavne o peniazoch.
Predložený návrh zákona si skutočne zachováva povahu ústavného zákona. To znamená, že iba vo všeobecnej rovine určuje nejaké základné zásady a ich konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákona už, samozrejme, ponecháva na jednotlivé vlády, tak ako vládnu a, samozrejme, politické cykly.
No ja by som si dovolil, máme povedzme desať minút, tak trochu prejsť vlastne tými jednotlivými základnými bodmi. Ustanovu v tom, teda tento návrh zákona ustanovuje delenie dôchodkového systému, teda na priebežne financovaný systém, teda ten prvý pilier a systém starobného dôchodkového sporenia, ten druhý pilier a dobrovoľné sporenia na dôchodok. Čo je tu dôležité, že tým dobrovoľným sporeniam sa priznáva postavenie nevyhnutnej súčasti dôchodkového systému, ktorý má zabezpečiť primerané zabezpečenie a dôchodok, a teda deklaruje sa podpora štátu aj tretiemu pilieru. (Smiech.) Aj tretiemu, tretiemu pilieru. To znamená, áno, človek si sporí dobrovoľne, ale teda tá ústavná zhoda by bola na tom, že štát aj ten tretí pilier do nejakej miery podporuje.
Je to, samozrejme, bežné, je to aj funkčné aj dnes, ale aj bežne v celej Európe.
No, a teda ak to poviem inak, tak tento ústavný zákon priznáva, že bez dobrovoľných sporení nie je možné pre každého účastníka dosiahnuť na dôchodku takú mieru náhrady príjmu, ktorá by nepredstavovala významné zníženie príjmu dôchodcu oproti jeho predchádzajúcemu aktívnemu životu. Takisto, a to je veľmi dôležité, a teda chcem to tu zopakovať, aj keď asi možno všetko nestihnem, ale toto chcem zopakovať, v ods. 3 teda priznávame, deklarujeme, deklarujeme existenciu výsluhových dôchodkových systémov a uvádza sa ich úplný výpočet, ale tu je kľúčové teda, že bez možnosti rozšírenia. Proste my nemáme priestor rozširovať mieru, mieru týchto výsluhových dôchodkov, tým napríklad reagujem teraz aj na rentu pre generálneho prokurátora. Ale zároveň treba jasne deklarovať, že keď ľudia, policajti, vojaci, ktokoľvek 20-, 25 rokov fungovali v systéme, tak ten štát im musí garantovať, že, že nebude zrušený, že jednoducho sa urobí všetko pre to, nieže všetko, proste garantuje, že, že bude, bodka. A to, že nemáme naviac, je zas tá garancia, že sa ten systém nebude rozširovať, že jednoducho nebude sa to rozširovať do oblastí, kde taký výsluhový dôchodok nebol. Čiže to je, to je jedno z kľúčových dohôd tohto, tohto zákona.
No treba, treba takisto povedať, že tento, tento návrh zákona garantuje nielenže existenciu, pretože vo finále existenciu druhého piliera máme, máme garantované, máme garantovaný aj dnes, ale viete, stále je tu ten Damoklov meč, že veď už aktuálna vláda to posunula z 5,5 na 4, že vlastne ďalšou minimalizáciou druhého piliera je stále dodržaná aktuálne, aktuálne znenie ústavy. Ale zároveň de-facto dochádza k vlastne minimalizácii druhého piliera a následne so všetkými problémami teda, ktoré to spôsobí v budúcnosti. Čiže tento návrh zákona zároveň garantuje aj určitú, určitú mohutnosť aj toho druhého piliera a máme to tu garantované tak, že ten druhý pilier nesmie byť menej, ako je štvrtina celých vlastne sociálnych odvodov, hej? Takže to je, ku dnešku je to 18, takže štyri, štyri a pol, 4,5 % odvodu do druhého piliera, nesmie to byť menej. To je, to je taká základná ďalšia vec.
No, navrhovaný zákon zaväzuje zákonodarcu uzákoniť také pravidlá výpočtu starobného dôchodku, ktoré teda budú spravodlivo zohľadňovať sumy uhradených platieb a dobu účasti. S požiadavkou spravodlivosti pri zachovaní primeranej miery solidarity sa bude musieť zákonodarca vysporiadať pri krátení dôchodkov pre sporiteľov v sporiacom systéme, ako aj pri výpočte výšky dôchodcu pre platiteľov dôchodkového poistenia z vyššieho vymeriavacieho základu, ktorému, akému zodpovedá dnešný maximálny dôchodok. Spravodlivé zohľadňovanie sumy uplatnených platieb znamená, že vo výpočte dôchodku musí byť zachovaná zásluhovosť v miere určenej zákonodarcom. Zasa ja to veľmi jednoducho poviem. To, čo tu bolo relatívne nedávno, takéto automatické zvyšovanie minimálneho dôchodku o takú mieru, že vlastne to zvyšovanie by postupne zožralo všetky tie dôchodkové pásma a z dôchodku, ktorý si zachováva tú nejakú mieru zásluhovosti, by sa v podstate stala nieže dôchodok, ale dôchodcovská dávka, ktorá by vlastne pre veľa dôchodcov proste bola jednotná. To, samozrejme, by malo zase následok, načo by si ľudia platili, keď by sa to stala z toho nejaká sociálna dávka. Všetko, a zopakujem to ešte raz, to, samozrejme, smeruje k tomu, že ten systém musí byť udržateľný.
Musíme byť schopní ho zaplatiť, a tu sa možno zasa zastavím na chvíľu, že keď si zoberieme deficit Sociálnej poisťovne v minulom roku, tak bol nejakých 2,80-, 2,85 miliardy, no skoro tri miliardy eur. Pre tento rok máme takmer rovnakú sumu zakotvenú v rozpočte ako výdavok na, na dofinancovanie, (povedané so smiechom) na dofinancovanie Sociálnej poisťovne, takže takisto sa ráta deficit do troch miliárd. Rozpočet sa nerobí len pre tento rok, sú tam čísla pre ďalšie dva. Bohužiaľ, sú tam ďalšie dve takéto sumy, hej? Necelé tri miliardy a tri miliardy. Čiže keď to zrátame, tak za posledné štyri roky sa vygeneruje len v tomto v Sociálnej poisťovni strata 12 miliárd eur, ktorú musí doplatiť štátny rozpočet, ktorý musia doplatiť občania svojimi daňami alebo teda sa to musí dopožičať.
Čiže toto, toto je niečo, čo hovorí, že ten systém je jednoducho neudržateľný, a aj preto tento zákon, a aj preto, preto tam takéto ustanovenia. Toto je možno dôležité spomenúť, navrhujeme teda, že za dobu účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom stanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu a toto, takéto, takýto, teda takéto znenie zabraňuje stavu, aby starostlivosť o dieťa počas ustanovenej doby po narodení negatívne vplývala na budúci dôchodok rodiča. Zároveň sa však slovom primerane umožňuje určiť napríklad, napríklad maximálny vymeriavací základ v súlade so všeobecnými pravidlami pre výpočet starobného dôchodku. Zasa, ľudsky povedané, nemôže byť to, ak má matka dieťa, dôvod na to, aby jej dôchodok proste bol, bol znižovaný alebo teda nebol spravodlivo vypočítaný. Takže toto je takisto tak veľmi dôležité, aby to bolo už v ústavnom, v ústavnom zákone. Samozrejme, celý dôchodok je aj, je aj o tom, že dlhšie žijeme, proste je potrebné riešiť aj to, ako dlho alebo tú, tú dobu, kedy človek odchádza do dôchodku, takže ustanovuje sa automatická zmena dôchodkového veku. Znižovanie alebo zvyšovanie podľa miery alebo podľa vývoja strednej dĺžky života, a to teda minimálne v rozsahu 80 % zmeny, čo predstavuje nárast o roky prežité v zdraví. Zasa, tak toto má zabezpečiť medzigeneračnú spravodlivosť rovnako dlhého poberania dôchodku a, samozrejme, bližšie podrobnosti ustanovuje už potom ďalej zákon.
Čiže veľmi jednoducho, to, čo sa vlastne rieši už aj v súčasnosti, pokiaľ ľudia dlhšie žijú, to znamená, rastie stredná dĺžka života, tak jednoducho aj ten odchod do dôchodku sa pomaly musí zvyšovať. Ak sa teda stane to, že budeme žiť kratšie, tak, samozrejme, musí to fungovať aj opačne. Spravodlivé je potom, aby sa jedného dňa tá dĺžka alebo ten, ten odchod do dôchodku, samozrejme, aj znižoval. Čiže toto je rovnako kľúčové, aby to bolo v návrhu zákona. Takisto, samozrejme, sa musí zaviesť každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Zasa nehovorím, že by to teraz nebolo, ale proste, aby to bolo v ústave definované ako jeden zo základných parametrov, a teda zároveň aj o to maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. To znamená, aby to malo aj tú hornú hranicu, aby nevznikala a nezväčšovala sa neudržateľnosť celého systému. No, tak asi viacej toho v podstate už nestihnem, čiže... (reakcia z pléna) ...dokončím, neboj.
No, takto. Faktické, áno, faktické nie sú, tak každopádne posledné dve minúty využijem, využijem na to, že ešte raz, toto nie je návrh zákona, kde teda by som bol presvedčený, že, že vie byť bezo zmeny prijatý. Toto je nejaký návrh na dlhú a širokú debatu, áno, od nás z opozície, ale ten návrh smeruje, samozrejme, hlavne ku koalícii, skúsiť ho posunúť do druhého čítania, a potom, nieže možno mesiac, potom kľudne pol roka debatovať na úrovni odborníkov. Proste čo z toho dáva zmysel, čo z toho vie byť ešte vylepšené a skúsiť takéto niečo fakt pripraviť, niečo, nielen tuná na tej dennej báze, riešenie aktuálnych problémov alebo riešenie nejakej, nejakej veci z minulosti, nejakej boliestky, ale niečo, čo by sme pripravili vlastne ľuďom, našim deťom, našim vnukom, čo by vlastne im dávalo väčšiu istotu, a tým to možno uzavriem.
Čo by bolo takým tým, ďalšou tou kvapkou do pohára, že a ja zostanem na Slovensku, a tu budem podnikať, pracovať, žiť a mať deti, a proste robiť všetko pre to, aby Slovensko fungovalo, lebo to by mal byť záujem nás všetkých.
Ďakujem pekne za pozornosť a všetkým želám pekný víkend. (Potlesk.)
Skryt prepis