Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.4.2025 o 10:43 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

15.4.2025 11:59 - 12:14 hod.

Marián Viskupič
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 11:10 - 11:12 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky.
Začnem asi úplne na začiatok. Takto. Ja som ten zbrojársky priemysel vlastne ukázal len z toho dôvodu, že proste nie je cesta zdaňovať všetkému, proste viac všetko, čo, čo funguje. Hej? To, to chcem povedať. To bolo, to bola jedna vec. Nie, že by som to prirovnával, že hazard a, a zbrojársky priemysel. Len preto, že zasa chvíľku sa darí niečomu, hneď sa objavili aj opozične, aj koalične, že hurá, zdaňovať treba viacej. Veď sú zdanení dosť. A to sa týka aj tohto.
Potom k Jožko... k Jožovi Pročkovi, kolegovi. Tam je jedna jediná otázka, že a bola tá herňa legálna? Pretože som presvedčený, že ten, kto je v tom registri, sa do legálnej herne nedostane. Ale problém je ten, že čím sú tie podmienky striktnejšie a proste nevýhodnejšie alebo proste zle nastavené, tá regulácia, tým viacej herní je nelegálnych a potom sa stane presne to, čo hovorí Jožo Pročko, že človek závislý na dávkach, ktorý nemá žiadnu šancu sa do legálneho hazardu zapojiť, sa zapojí do nelegálneho. A bude to mať bližšie, lebo ich bude stále viacej, tých nelegálnych. To je jedna vec.
Ďalšia, ešte k tým internetovým kasínam, že rastú. Normálne, že to je tá dobrá správa, lebo ten svet sa presúva do onlinu, a ak rastie ten segment v legálnom, hej, rastie, lebo však tie dáta sú, to je to najviac, že proste darí sa to štátu nejak regulovať. Darí sa to držať v tých legálnych, legálnych proste rámcoch, lebo, ešte raz, nie je nič ľahšie než to, uniknúť do nejakých nelegálnych internetových herní, lebo to je proste fakt, že relatívne veľmi jednoduché.
No a posledná vec, ešte poviem, že treba ešte vnímať tých športovcov, že ony tie špeciálne stávkové spoločnosti sponzorujú športovcov, čo teda je zasa podľa mňa že pozitívne, hej, za prvé teda musia mať z čoho, ale za druhé podľa mňa to robia efektívnejšie než štát ten samotný sponzoring. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.4.2025 10:54 - 11:04 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme. Skutočne, hazard je negatívna externalita. O tom nie je žiadnych, žiadnych pochýb. Musí byť špeciálne regulovaný, tak akože že je špeciálne regulovaný. Toto je, toto je tiež fakt. A tretí fakt je, v podstate, ktorý tu tiež už bol povedaný, akože absolútny zákaz nie je žiadna cesta. Proste ľudia stávkovali vždy, ľudia stávkujú dnes a ľudia stávkovať budú, proste toto je to niečo v tom, že chlieb a hry. Proste to tak je. A preto vlastne tá správna cesta je regulácia a, samozrejme, regulácia môže byť zmysluplná a môže byť nezmysluplná. Čiže dôležité je to, tak ako v podstate predkladatelia hovoria, že nejaká správna miera regulácie. A toto je to, čo aj ja teda hovorím a k čomu chcem povedať pár slov, ale začnem tak ešte úplne že všeobecne.
Viete, všade je taká tá myšlienka, že keď sa niečomu darí, tak to treba strašne viacej ešte zdaniť, treba tomu dať nejaký špeciálny osobitný odvod, a že to je tá cesta. No len častokrát sa to potom preženie a potom to proste robí viac škody ako úžitku. Ja začnem – zbrojenie, hej. Áno, je to, samozrejme, zlá vec, proste zbraňou zabíjajú ľudí, o tom nie je pochýb, hej. Ale jednoducho... Napríklad na Slovensku my sme zbrojárska veľmoc. Proste máme tie schopnosti z minulosti, máme ich dnes a vidíme, že ako sa to v posledných dvoch rokoch výrazne zvýšilo. My sme, normálne že miera nášho exportu zbraní a munície sa rovná miere exportu USA, my sme normálne že zbrojárska veľmoc a ja chcem povedať, že nie je cesta, to odvetvie viacej zdaniť, a teraz si budeme myslieť, že štát teda, hurá, bude na tom proste viacej profitovať. Takto môže len skôr, skôr akoby poškodiť tomu.
Ja hovorím, že treba odvetvia, ktoré fungujú, ich treba podporovať. Myslím podporovať nižšou reguláciou, alebo teda správnou mierou regulácie a štát má profitovať z toho, že niečo funguje. Áno, nech je, nech je príspevok Slovenska k bezpečnosti Európy práve to, že my sme schopní vlastne vyrobiť ten materiál, ktorý treba, ktorý, teda iné krajiny zasa majú peniaze, aby ho teda vedeli, vedeli nakúpiť. To je jeden pohľad.
A to isté, už sa teda vrátim naspäť k téme, to isté je aj tu. My dnes máme regulovaný hazard a ja sa tej téme venujem už teda nejakých pár rokov a som presvedčený, že špeciálne z hľadiska teda tej miery odvodu ho máme regulovaný relatívne dobre. V prvom rade treba povedať, že máme aj ten register vylúčených osôb a toto, toto všetko, ja to tu stále... a zopakujem to ešte raz. Hazard, samozrejme, spôsobuje aj problémy, je to negatívna externalita, ale tá cesta je správna regulácia. A proste treba ju, tú správnu mieru, nájsť a nachádzať.
No a v podstate, v podstate, keď sa teda vrátim k tým sumám, tak skutočne tá prestávkovaná suma v roku ’23, myslím, to sú také tie posledné, najaktuálnejšie už čísla, ktoré sú akože jasné, tak Slováci prestávkovali 24,2 mld. eur, hej. A teda výhry, čiže bolo im vyplatených naspäť 22,8 mld. eur, čiže tá suma, ktorú už ľudia že prehrali – no bez úvodzoviek – prehrali, to je, to je ten vlastne výnos alebo výnos všetkých týchto či už kasín, alebo, alebo všetkých tipovacích agentúr a všetkých, je 1,45 mld. Čiže to je, to je to základné číslo, s ktorým sa bavíme. To je vlastne to, čo majú k dispozícii všetky tie firmy a z toho, samozrejme, platia svoje náklady, svojich zamestnancov, inak aj z toho má štát ešte peniaze, hej, to v tom nie je. A potom z hľadiska príjmov štátu, z tých odvodov z hazardných hier bola suma 347 mil. eur. To je na tých odvodoch. Samozrejme, ešte majú teda nejaký zisk, z toho je nejaký, nejaký odvod, a ešte raz, proste majú kopu zamestnancov, ktorí tiež ešte vo finále platia odvody štátu, takže z toho sú ešte ďalšie prínosy. Čiže tu si treba uvedomiť, že keď sa pozriem na tých 350 mil. a 1,45 mld., ja som normálne presvedčený, že to je tá správna miera toho zdanenia, a to, že to rastie, kolega, kolega Hájik má, samozrejme, pravdu, lebo však používal tiež čísla. Ja som ani neni presvedčený, že Slováci až tak začali viacej, viacej stávkovať, alebo teda hazardovať. Ale práve to, že sa podarilo tou správnou mierou regulácie dosiahnuť to, dosiahnuť to, že jednoducho viacej toho hazardu je nabielo, v súlade so zákonom. Toto, toto si treba povedať, že fakt ten zákon je relatívne dobrý, a to, čo aj boli čierne stávky, že boli úplne mimo, sa vrátili do toho legálneho systému, lebo toto je to kľúčové a toto majme na pamäti. Ľudia neprestanú hrať ani športové stávky, ani, ani tie kasína, dneska už sú hlavne aj internetové kasína. Tam je len debata, či to budú robiť v súlade so zákonom, to znamená v regulovanom prostredí, alebo či nám uniknú do rôznych foriem nelegálneho hazardu. A toto je to kľúčové, pretože ľudia budú, ešte raz, ľudia budú stávkovať vždy, ale keď nám uniknú do toho nelegálneho spôsobu, či to budú zahraničné tipovacie agentúry pre tieto športové sázky, alebo aj tie online kasína, toto všetko, tak jednoducho štát nebude mať nič ani z odvodu, ani proste nebude vnímať reguláciu, lebo to nebude vidieť, ale všetky tie negatíva, ktoré sú tu, áno, tie závislosti a aj rozvrátené rodiny – v tom súhlasím aj s Jozefom Pročkom – to všetko tu zostane. Toto si treba uvedomiť.
Keď sme v legálnom hazarde, je, myslím, že veľmi dobre fungujúci register vylúčených osôb. To si skúste proste overiť. Fakt je, je problém sa dostať do či už do fyzickej legálnej herne, alebo do tých onlinových legálnych, keď má človek, že je, je tam, proste toto všetko relatívne veľmi dobre funguje. A ešte raz, ak bude nejaký závislý hráč hrať nelegálne, už ten štát mu nemá ako pomôcť, proste nemá, nemá to byť ako regulované. Už potom bude riešiť len ten dôsledok. Tú rozvrátenú rodinu, závislosť, čokoľvek, takže... A tuto vlastne treba vnímať, že ak ten poplatok, alebo teda tá výška toho osobitného odvodu by išla výrazne viacej, tak jednoducho presne toto bude ten únik, že naše stávkové kancelárie, ktoré sú tu legálne, nebudú konkurencieschopné oproti tým rôznym zahraničným a vlastne dosiahne sa, dosiahne sa akoby pravý opak, takže toto, toto by som chcel povedať.
Hovorím, nie je to nijak, že by som akože nesúhlasil. Ja vnímam, vnímam to, čo kolegovia priniesli. Presne vnímam ten, ten príspevok vlastne, že hľadajú tu mieru regulácie, len teda skutočne som presvedčený, že zvyšovať tú mieru odvodu, a to v podstate vo finále hovorím už hlavne ku vládnej koalícii, lebo myslím si, že tak ako gro ostatných zákonov, ani tento opozičný zákon neprejde tak jak kopu našich, samozrejme, ale pozerám fakt už na vládnu koalíciu, lebo, a tiež to povedal pán predkladateľ, že, že vláda skutočne rozmýšľa, že zvýši ten odvod, a som presvedčený, že to nie je cesta. Vidíme, že ľudia stávkujú. No či to je dobré, lebo zlé, proste je to fakt. A má z toho štát podľa mňa relatívne veľkú porciu a každým ďalším zvyšovaním toho, toho odvodu proste sa viac škodí ako pomáha. Je to, je to to isté, ako sme sa tu ráno bavili o transakčnej dani. Proste akákoľvek daň vo finále proste nad tú zdravú mieru už potom škodí, hej? A niektoré, tak ako transakčná, tá je škodlivá úplne že celá. A tu to, tu to je to detto. Dnes je inak ten odvod je, verím, že si pamätám správne, že do 27... 27 % proste. To je popri všetkých ostatných daniach, to si, prosím, pozrime takto, každý z nás má skúsenosť, má, ja neviem, živnosť, firmu, čokoľvek, však tých daní nie je málo. A tieto stávkové firmy majú ešte špeciálny 27-percentný odvod oproti, oproti iným teda firmám, ktoré nefungujú v takto regulovanom prostredí, ktorí ho nemajú. Čiže to ich zaťaženie je fakt, že dosť výrazne veľké, a prosím, špeciálne hlavná, hlavne vládna koalícia, neprežeňme tu mieru regulácie, neprežeňme tu mieru zdanenia, lebo môže to mať presne opačný efekt.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 10:43 - 10:45 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Začnem takto, samozrejme, hazard je negatívna externalita. Áno, samozrejme, spôsobuje aj rôzne negatívne javy a musí byť regulovaný. Absolútne súhlasím s kolegami, proste len vždy, vždy je dôležitá tá miera a ja asi aj vystúpim v rozprave, ale teraz aspoň pár čísel. Ono treba, treba tie čísla vždy vnímať tak, aby sedeli spolu. Ono to znie, áno, že brutálne, číslo, že skutočne sa do roku 2023 24,2 mld. eur prestávkovalo. Áno, takto to znie. Len treba vnímať to, že tie výhry boli 22,8 mld. eur, čiže tá sumu, ktorú vlastne tí Slováci minuli za rok na stávkovanie, je 1,47 mld. eur, čiže to je tá suma, na ktorú môže štát pozerať. To je, to je vlastne hrubý.... hrubý výťažok sa to aj volá, proste to, čo majú tie stávkové spoločnosti. No a z tejto sumy treba pozerať na to, že z tých 1,47 mld. eur zaplatili stávkové spoločnosti štátu sumu 347... no nech 350 mil. eur. Už keď to pozrieme takto, tak už tam vidíme, že neplatia len teda štandardnú, štandardnú daň zo zisku, ale teda aj tieto mimoriadne odvody, a treba fakt dávať pozor, aby, aby sa to neprehnalo.
Viete, to, to nie je všetko, že zvyšovať, zvyšovať, zvyšovať, pretože ono sa môže stať ďalšia vec, že uniknú vlastne ľudia, tí, ktorí stávkujú, mimo systém. A to je to najhoršie, čo sa môže stať, pretože potom sa stráca regulácia, strácajú sa prínosy štátu, ale, bohužiaľ, všetky negatíva zostávajú. Tí ľudia budú, áno, vedia byť závislí, nebude tam ten register, všetko. To veľmi veľmi citlivo, aj toto je vec, kde treba ekonomicky vnímať tie pravidlá a nastavovať veci zmysluplne. Ja skúsim povedať viac v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.4.2025 10:05 - 10:07 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 9:54 - 10:01 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, opäť ďakujem pekne za slovo.
Ctené kolegyne, kolegovia, no, teraz pred chvíľkou sme sa tu teda bavili o transakčnej dani, kde štát vyslovene dusí ekonomickú aktivitu, kde znižuje ekonomickú aktivitu, lebo presne to robia dane. Čím vyššie dane, čím viac daní, tým je nižšia ekonomická aktivita. Slovensko však potrebuje presný opak, lebo potrebujeme robiť všetko preto, aby sme znižovali regulačnú záťaž, aby sme znižovali daňovo-odvodové zaťaženie, špeciálne práce, aby sme znižovali byrokraciu, proste potrebujeme podporiť ekonomickú aktivitu. To je jediná skutočná cesta, ako sa Slovensko vie stať alebo vie odísť z tohto dnešného marazmu a ako by sme sa mohli znovu jedného dňa stať znovu ekonomickým tigrom strednej Európy.
Nie je to proste tak jednoduché. Dnes to nie je, že spravíme tu že dve zmeny a teraz už bude Slovensko konkurencieschopné. Nie, potrebujeme urobiť tisíc drobných zmien, ale správnym smerom. No a teraz vlastne ja prichádzam s jednou malou zmenou a je to, ako som už hovoril teda aj v úvodnom slovo, zvýšenie odvodovo odpočítateľnej položky.
No, poviem, že je to, nadväzuje to na, to, čo sa mi podarilo spolu... spolu, no, podporila ma aj koalícia. Podarilo sa, aby deti, ktoré teda ukončia povinnú školskú dochádzku, mohli hneď už to prvé leto brigádovať, nabielo, v súlade so zákonom, tak ako aby mohli tú výplatu dostať proste v súlade so všetkými pravidlami. My potrebujeme, aby sme do tvorby hodnôt, do... proste do aktívnej ekonomiky dostali čo najviac ľudí. Tá cesta je, vlastne minimálne sú tri smery. Čo najviac mladých potiahnuť, aby čím skôr začali nejak pracovať, to je jedna vec. Potom, samozrejme je priestor napríklad aj urobiť zmeny, aby napríklad maminy išli skôr pracovať, a potom, samozrejme, ďalší priestor je, aby dôchodcovia, či už neskôr odišli na dôchodok, alebo nešli do predčasného. Ale to je, samozrejme, teraz mimo. Čiže teraz sa bavíme o deťoch, o tom, aby sme čo najviac mladých ľudí potiahli, aby jednoducho začali pracovať, aby získali prvé pracovné návyky, aby jednoducho podporili tú ekonomiku aj takto.
No a tak ako som hovoril, že tie deti, veľa z nich, samozrejme, chce pracovať a ono to bolo také, že keďže chceli, vždy si našli niekoho, kde tú brigádu mali, ale mali ju jednoducho načierno. A my sme vlastne, nechcem teraz trieskať percento, ale takmer každý mladý človek mal tú svoju prvú pracovnú skúsenosť načierno, pretože za prvé nemohol pracovať, lebo povinná školská dochádzka končila až 31. 8., to znamená, to prvé leto nemohol pracovať a potom, samozrejme, a, aj, aj toto, čo tu máme, vlastne tých 200 euro je málo na to. A, samozrejme, zvyšok sa doplácal... zvyšok sa doplácal načierno, takže... Pardon. Takže toto je vlastne ďalší krok k tomu, aby ten mladý človek, ktorý chce ísť pracovať, aby tá jeho skúsenosť bola jednoducho nabielo, aby, aby, aby fungoval v súlade so zákonom, aby mu mohol jeho zamestnávateľ vlastne dať tú mzdu tak, aby to bolo zaujímavé aj preňho, aj zamestnávateľa a aby to, aby to, aby to fungovalo. Čiže dnes vlastne máme 200 euro. Tá odpočítateľná, odvodová odpočítateľná položka v sociálnom poistení sa vlastne odpočítava z vymeriavacieho základu zamestnanca aj zamestnávateľa na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity, to je týka len zamestnávateľa. No a uplatniť si ju môžu študenti, o nich rozpravám, ktorí teda pracujú na dohodu o brigádnickej práci, ale sú tam inak aj dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a teda sú poberateľmi starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
No len pre presnosť, právna úprava je obsiahnutá v § 138a zákona už spomínaného č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
No a je to akási úľava pri platení poistného do Sociálnej poisťovne zo strany dohodárov, či už teda študentov, alebo dôchodcov.
Toto bolo dobré riešenie, ktoré bolo prijaté, teraz si nepamätám presne, v ktorom roku, ale jednoducho tých 200 euro sa viazalo proste k tomu roku, odvtedy máme skutočne dosť výraznú infláciu, a keď to zoberiem, že prečo 330, prečo zvýšené na 330, je to plus-mínus hodnota inflácie odvtedy. Čiže viac-menej len, len nazvime to, že valorizujeme tú sumu, aby to jednoducho fungovalo pre dnešný svet. Skutočne je to robené tak, aby som, vnímam napätie v štátnom rozpočte, samozrejme, ja som prvý ten, kto rozprával o deficite, takže je to urobené tak, aby to bolo skôr zmysluplné, skôr pozitívne a aby to teda nerobilo nejakú zásadne veľkú dieru do štátneho rozpočtu.
Myslím si, že je naprosto jasné, že ak teda už to bude že 330 euro mesačne, tak, samozrejme, to, to sa nemusíme ani baviť, bude, bude, vytvorí to pozitívny vplyv na záujem študentov, ale aj dôchodcov, dohodárov pracovať v takomto type pracovnoprávneho vzťahu, no a v podstate takto či už tých študentov, alebo aj dôchodcov motivujeme vlastne akoby k vyšším zárobkom, tým pádom vytvoria viacej, vytvoria viacej hodnoty, no a zároveň, samozrejme, sú to zraniteľné skupiny obyvateľstva, a teda je úplne v záujme štátu ich motivovať k pracovnej činnosti aj takýmto, takýmto nástrojom.
V podstate toľko. Myslím si, že toto nie je o žiadnej politike. Toto je skutočne o tom, aby sme nastavili zmysluplné pravidlá, aby sme fakt podporili ekonomickú aktivitu, podporili v tomto prípade aj zamestnávateľa, aj zamestnanca, a fakt sa veľmi uchádzam o podporu aj koaličných kolegov. Myslím, ako som si všimol, kolega Hajko ma keď tak opraví, veľmi, veľmi podobný návrh predkladá aj KDH. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Okej.
Takže každopádne, samozrejme, uchádzam sa aj takto o podporu a rovnako takisto podporíme vlastne tento, tento váš návrh, takže toľko.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.4.2025 9:50 - 9:52 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi predsedajúcemu za, za strpenie. Áno, nebol som pripravený, absolútne súhlasím, trebalo naštartovať notebook.
Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý teda predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegyňou Janou Bittó a kolegyňou Martinou Bajo Holečkovou.
V skratke. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť odvodovo odpočítateľnú položku zo súčasných 200 eur na 330 eur a tým podnietiť ekonomickú aktivitu dotknutých subjektov a zlepšiť ich finančnú situáciu. Generálne sa to týka mladých ľudí, detí, našich, našich juniorov, ktorí teda brigádujú, a aby teda mohli zarobiť o niečo viacej bez toho, aby im to bolo zdaňované a zodvodňované.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s ústavnými zákonmi o ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Takisto je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe nižšieho odvodového zaťaženia dotknutých subjektov. Som presvedčený, že ak by sme túto zmenu prijali, ona bude pôsobiť dostatočne motivačne na to, aby prilákala teda viac ľudí, a ktorí teda budú viacej, vykonajú viac ekonomickej aktivity, vytvoria nejakú hodnotu a toto bude minimalizovať tieto negatívne dopady. Samozrejme, takáto zmena bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, pretože znižuje odvodové zaťaženie a motivuje teda k zamestnávaniu študentov na dohody a, samozrejme, tým pádom je to aj určitý pozitívny vplyv na zamestnanosť. Motivuje k práci, zatraktívni tento, tento formát pracovnoprávneho vzťahu pre obe, obe strany. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toľko v úvodnom slove a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 9:47 - 9:48 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ja poviem už len jednu vec, že... že Donald Trump keď tou svojou politikou, ten sa že aspoň teda snaží, že škodiť druhým, hej. Celé, samozrejme, clá sú celé zle, to nijak ho nechválim, ale ten teda aspoň to vníma, že on teda chce robiť tú hospodársku politiku svojej krajiny, že chce zaťažovať iných, hej, zahraničných, dáva im clá.
Ale ja nerozumiem proste tejto veci, že teda koalícia, ktorá sa hrdí, že je národná, slovenská, akákoľvek, tak tá vlastne si vybrala za cieľ slovenské firmy, a čím menšie tým viac. Normálne že táto vláda sa rozhodla, alebo koalícia sa rozhodla škodiť slovenským firmám, malým firmám, našim podnikateľom, našim ľuďom. Toto je na tomto ešte najsmutnejšie a ešte to aj obhajujú, ešte aj teraz, to nechápem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.4.2025 9:43 - 9:44 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No, môžem len a len súhlasiť s kolegom Ledeckým. Áno, v prvom rade teda medzi štátnymi zamestnancami je obrovský priestor na šetrenie, a skutočne že ono by sa čakalo, že keď už teda sa nešetrí, tak ale aspoň by nemalo stúpať. Realita je presne, tak ako kolega Ledecký povedal.
Ja poviem jednu základnú vec, že tu nikto nespochybňuje potrebu konsolidácie. Vidíme to, treba. Ale deväť krajín, deväť krajín Európskej únie konsoliduje. A osem z nich dodržalo tú základnú dohodu, že keď hovoria ľuďom, že áno, musíte zaplatiť viac na daniach, na poplatkoch, na čomkoľvek, musíte sa podieľať na tej konsolidácii, tak osem krajín zároveň, samozrejme, urobilo to, že nerastú verejné výdavky, že jednoducho musí sa do toho podieľať aj tá krajina aspoň do tej miery, že nerastú výdavky. No je jedna krajina z tých deviatich, ktorá konsoliduje a túto základnú dohodu nedodržiava. Samozrejme, je to Slovensko. Nám tento rok rastú rozpočtovo o 12 %, zatiaľ to bolo o 10 % za prvý kvartál, čo som pozeral, nám rastú výdavky medziročne. Normálne podľa mňa to je, to je rana medzi oči pre každého jedného občana a voliča aj, aj tejto koalície. Vláda všetkým hovorí – ľudia, šetrite, podieľajte sa, plaťte viac daní na dépeháčke, na transakčnej dani, na všetkom, ale do toho vláda nieže nešetrí, ale míňa stále viac. Toto je ten základný problém. Osem krajín v Európe to dokázalo jednanie, proste tam je ďalší priestor šetriť, dá sa zrušiť transakčná daň voči šetreniu na strane štátu, na znižovaní alebo aspoň na nezvyšovaní výdavkov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.4.2025 9:15 - 9:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, je nás tu fakt málo, nemáme ani podporu, ani že by sme tu mali nejakú verejnosť, takže máme skutočne komorné rokovanie. Bohužiaľ, pretože hovoríme, ale o veľmi, veľmi dôležitej veci, o tej nešťastnej, nezmyselnej, hlúpej, škodiacej, devastujúcej Ficovej transakčnej dani. Máme dve roviny.
Ja začnem najprv tou všeobecnou, dnes už aj koaliční poslanci si všimli a rozprávajú, že transakčná daň je skutočne zlé riešenie, ja hovorím, že s prehľadom najhoršie riešenie, ktoré teda zahrnuli do tzv. konsolidácie, ale toto nie je konsolidačné riešenie. Toto je devastačné riešenie a ja som rád a za mnou sedí predsedajúci pán Andrej Danko, ktorý dnes už tiež to a nahlas to hovorí a svojim koaličným kolegom, že proste vstúpili vedľa, že je to extrémne škodlivé riešenie. Čiže ja si myslím, že sa tu skutočne môžme zhodnúť na tom, že toto je daň, ktorá nemá komu pomôcť – ani ľuďom, ani malým firmám, ani živnostníkom, ani veľkým firmám a už vôbec nie krajine. Proste je to daň, ktorá má jediné správne riešenie, a to je zrušiť ju ako celok.
Samozrejme, tak ako tu teraz stojíme, tak snažíme sa aj to zrušiť aspoň teda nejaké tie parciálne veci, kde to robí zle, tak ako kolega hovoril, k tomu sa vrátim, ale najprv ešte úplne všeobecne.
Viete, dneska sa koalícia tvári, že tá daň spadla asi z nebies. Dneska všetci rozprávajú, že my na to nemáme analýzy, my na to nemáme skúsenosti. Tak v prvom rade pri zavedení čohokoľvek, by sa mali robiť analýzy a by sa mali aj sledovať a zisťovať skúsenosti zo sveta, hej. A keby sa toto, čo teraz sa kolegovia z koalície, zobudili a povedali, že Ježiš, my nemáme skúsenosti, to treba sa na to pozrieť, preveriť. No stačilo sa pozrieť na svet, ktorý nieže s tým nemá skúsenosť, veď to už niekoho napadlo, ale ten výsledok bol ten, že nebudeme to zavádzať, pretože je to tak škodlivá, tak asimetrická, tak nezmyselná daň, že sa len dve krajiny na svete trozhodli o použiť, a to je teda Maďarsko, a tam tých skúseností, že škodí, je, je strašne veľa. Stačilo by počúvať, to, čo sa tuto pýtal aj pán Huliak včera v televíznej diskusii, že oni musia získať skúsenosti. Stačilo tuná prejsť do Maďarska kúsok a spýtať sa, čo to robí, hej. O Venezuele sa už ani nebavme, to nemá asi význam rozprávať, hej.
No takže, v prvom rade transakčná daň teda vznikala, už v tej dobe, to, čo tu dneska žijeme, ja som to v tej dobe rozprával. Ja som v tej dobe rozprával o príbehu slovenského chleba, ktorý, zoberme si, toho pôdohospodára, ktorý si musí kúpiť osivo, zaplatí transakčnú daň. Musí kúpiť hnojivo, zaplatí si transakčnú daň, ak nemá traktor, tak si požičia nejakú firmu, alebo požiada nejakú firmu, aby mu rozrobila pôdu aj tam zaplatí transakčnú daň. Tá firma, ktorá má agrotechniku, aj tá platí transakčnú daň za všetko. Dobre, už sme dopestovali obilie.
Tak proste to obilie, teraz zoberme si toho pekára, tak obilie sa musí kúpiť, transakčná daň . Musí sa niekde zomlieť, transakčná daň. Musí sa niekde previesť, pri transporte takisto je transakčná daň. Potom to ide do pekárne, tam je transakčná daň. Potom si to teda je už možno ten predajca, ten zaplatí transakčnú daň. Ak je toto všetko príbeh slovenského chleba, a toto všetko sa deje na Slovensku, tak proste ten celý dodávateľsko-odberateľský reťazec je ixkrát zdanený, ixkrát.
Porovnajte si s tým, keď ten chleba príde z poľskej pekárne, tak sa tá transakčná daň zaplatí raz, hurá, podporili sme poľský chleba, pretože je výrazne lacnejší. To je to isté, čo teraz kolega hovoril, v tom zdravotníctve, kde teda ten liek môže ísť z jednej distribučky do druhej, do lekárne. Áno potrebuje ho iná, tak si ho kúpi z tej lekárne zasa. Ix raz, 04, 04, 04 to môže skončiť 1.2, alebo pri to chlebe kľudne , ja neviem, krát desať. Hej, ten reťazec je dlhý, takže každopádne, toto všetko som rozprával, keď to vznikalo. Okej, koalícia, nepočúvala.
Počúvala do nejakej miery, keď potom bola prvá novela, ktorá bola dlhšia ako samotný zákon, a teda nejaké tie najväčšie absurdnosti odstránila, ale teda, keď je raz niečo zlé, tak sa to síce dá možno vylepšovať, ale stále je to extrémne zlé, ale dobre, takže rozprával som to aj pri tej novelizácii, a potom som na novembrovú schôdzu dal návrh zákona, ktorý ju rušil en bloc ako celok.
Kolegovia, už vtedy, aj vtedy, kolegovia z koalície, zasa som to rozprával, zasa som hovoril, aké to, aké to robí škody. Aj vtedy sa to dalo počúvať, aj vtedy sa to dalo zrušiť, a nie sa dneska čudovať, že čo to celé, čo to celé spôsobuje, a, ježiš, to sme vlastne nečakali, to nebolo v analýzach a my nemáme skúsenosti. Vtedy ste mohli zrušiť. Aj všetci kolegovia z koalície vrátane pána Danka, ktorý, som rád, že teda aspoň teraz sa im otvorili oči, ale 4. 12. to bolo tuná v tomto pléne, sa o tom rokovalo a hlasovalo, všetci ste boli proti zrušeniu. To si len povedzme, že to nespadlo z neba, aj vtedy sa o tom rozprávalo, vtedy sa to dalo, vtedy ste boli proti.
To je proste SaS-ka, my sme upozorňovali, keď to vznikalo, že je to zlé. My sme upozorňovali na tie chyby, dobre, stavili ste novelizáciu, niečo málo sa opravilo, ale stále je to neopraviteľné, zlé. My sme dali ako prví návrh zákona na zrušenie celé, proste jednoducho tu nikto, nikto z vládnej koalície, a je mi jedno, či je to minister životného prostredia, alebo minister financií, sa nemôže, nemôže vyhovárať na to, že nevedel, alebo nikto nerozprával, alebo že neni sú analýzy, alebo, že nie sú skúsenosti. Je to zlé, zlé, zlé riešenie. A prináša neskutočné množstvo absurdít. Ja mám ten priestor, ja to tu poviem, stále je najlepšie riešenie to zrušiť celé, stále je najlepšie riešenie to zrušiť hneď a, samozrejme, my budeme robiť všetko preto, aby sa aspoň takéto parciálne veci proste riešili stále. Aj toto je dneska šanca pre koalíciu, aby ten zákon urobila aspoň menej zlý, aspoň menej zlý.
No a ďalšia vec je, však sledujem tú verejnú debatu, tu sa rozpráva – nedá sa s tým nič spraviť, 700 mil. bude chýbať v rozpočte. Kolegovia, mňa to strašne mrzí, proste, keď niekde má byť presnosť, tak pri číslach. Ja rozumiem, že akékoľvek vplyvy dane je do nejakej miery cucanie z prsta, lebo tuto tá skúsenosť na Slovensku nie je. Ale aspoň tie čísla, ktoré nejaké sú, treba prezentovať správne. Tu sa rozpráva, že nedá sa s tým pre tento rok robiť, lebo 700 mil. bude chýbať. Nebude chýbať 700 mil. tento rok, tých 700 mil. je pre budúci rok, pre celý. To je to číslo, ktoré vypľulo ministerstvo financií bez ohľadu na to, že ani ja neviem povedať, ako veľmi presné je. Ale dnes tá daň je trištvrte roka. Ten dopad nie je 700, ale 500, a tých 500 mil. sa skutočne dá vyriešiť. Už len preto, že keby tu bolo nejak, že si stoja aj minister financií za svojimi vyjadreniami a za svojimi číslami, a to má skutočne pán Danko pravdu, že v rozpočte na tento rok bola rezerva na horší ako plánovaný vývoj konsolidácie. Myslím, že 485 mil. euro. To sa plus-mínus skrylo vlastne s tou transakčnou daňou.
Čiže zasa, ak by si táto koalícia ctila aspoň vlastný rozpočet, tak tu dnes nemáme čo riešiť, pretože transakčná daň sa takto dala škrtnúť voči rezerve v rozpočte, a ani nemusím pokračovať, že kde by sa to dalo ušetriť, pretože by sa to len škrtlo voči rezerve, a rozprávať o tom, že dnes nemôžme transakčnú daň zrušiť, lebo budúci rok 700 mil., veď ten rozpočet pre budúci rok ešte nie je ani napísaný a, samozrejme, už vôbec nie schválený. To sa tu netreba vyhovárať. Proste normálne sa dá urobiť rozhodnutie, o dobrom, po zlom, akokoľvek, tá transakčná daň sa dá zrušiť a proste áno, bude to mať, pán minister do nejakej miery ťažšie, ale proste ten budúcoročný rozpočet ide ešte len písať, hej. A ja hovorím, že nebude to mať ťažšie, bude to mať ľahšie, pretože, keď tu bude uvažovať akákoľvek zahraničná firma, či donesie nejaké nové investície, alebo aj existujúca automobilka, či bude rozmýšľať o tom, že či tu zachová aspoň tie existujúce investície, alebo akákoľvek malá slovenská firma, ktorá uvažuje, že pôjdem do toho Česka radšej sa prihlásiť, e-shopy, čokoľvek, tak by mala o jeden dôvod menej sa tuto na tom Slovensku vykašle na to podnikanie, lebo to už tu nejde.
Takže osobne si myslím, že, že by to ani nemal ťažšie pán minister financií, pretože by to podporilo ekonomiku, menej by ju to ruinovalo, a jednoducho z tohto prichádza viac peňazí aj do rozpočtu, ak sa podporuje ekonomická aktivita. Čiže už je to taká divná potvora, keď sa len zruší zlá vec, ktorá bola prijatá, ale keď neprší, nech aspoň kvapká.
Takže toto je to, čo si tu žijeme. Toto je transakčná daň a ja použijem ešte zopár ďalších príkladov. Niekto povie 0,4 %, počul som také vyjadrenia koaličníkov – a to si ani nevšimne ani živnostník, ani tá firma. To je nič. Ešte raz, to je pri každej jednej transakcii 0,4 % na čokoľvek. A potom ale už sú tam také tie špeciálnosti. Zoberte si, že máte taký ten Tipos terminál, kde si ľudia chodia či už teda podať športku, hej, alebo podať, ja neviem, kúpiť los a takéto veci. No, tak tam fungujú tí, čo to majú, hej tá trafika, alebo už teda kdekoľvek to je, so 4 %, hej. Jeho tá, tá marža, alebo to, čo z toho má, sú 4 % tej sumy, hej? No ale on za to zaplatí, zaplatí proste transakčnú daň 0,4 %, hej. To je úplne, že neskutočné. Takisto pri cestovných zájazdoch, hej. tá cestovná agentúra proste cez ňu tie peniaze tečie veľká suma, ale ich majú len malú časť toho ako tú svoju províziu, ale zasa proste z toho je transakčná daň, keď preposielajú celú tú sumu už teda potom tam ďalej, tomu tour operátorovi.
Zdravotníctvo už bolo povedané. O... o... o vôbec o tých slovenských, slovenských dlhých reťazcoch som hovoril, ďalšia vec je potom ešte tá, že táto transakčná daň je brutálne asymetrická v tom, že je tam tá hranica 10-tisíc euro, kde teda už je strop dnes, hej, tých 40 euro, ale zasa, tie malé firmy, živnostníci, malé slovenské firmy, väčšinou platia menej, menšie sumy, hej, a, samozrejme, ešte navyše častejšie, takže ten vplyv tej dane na nich je výrazne vyšší, hej. Čiže ak dáva nejaký zmysel, že podporovať malé firmy, no tak toto je opačne. Táto daň ich devastuje, devastuje ešte viacej. To má ďalší level, keď je veľká firma, keď aj povedzme, že platí niekomu každý týždeň faktúru, nejakej malej firme, tá veľká firma, samozrejme, má tu silu povedať, no doteraz som vám platil 4-krát mesačne po 5-tisíc za nejakú službu, za čokoľvek, to je jedno, ale ja vám to zaplatím raz za mesiac, a teda bude to 20-tisíc a, samozrejme, tá veľká firma ušetrí výraznú časť transakčnej dane.
Ale čo tá malá firma, ktorá už dnes mala napätý cash flow, a tešila sa, že teda, aby mohla ďalej fungovať, že každý týždeň teda dostala zaplatené za svoje služby. Tá sa možno tej prvej faktúry po mesiaci dožije a po ďalšie mesiace už možno nie, pretože nebude, nebude vládať v takomto trhovom prostredí. Toto sú tie reálne dosahy. To to je, ja som presvedčený, že toto už pochopil skutočne, a to zasa teraz chválim pána predsedajúceho, že toto sú tie devastačné, devastačné opatrenia. To je fakt, že neuveriteľné, že takéto, takéto niečo sa tu prijalo, a pritom sa vrátim úplne na začiatok. To sa stačilo, že pozrieť, ktoré krajiny majú akú skúsenosť s tou transakčnou daňou, a tam tá odpoveď už bola.
Keď raz to majú dve krajiny z 200 krajín sveta, tak už ani netreba nič ďalšie riešiť, tam si trebalo povedať, že nie, toto nie je správna cesta, takto nepôjdeme. Alebo, hovorím, potom to Maďarsko. Maďarsko ju má zavedenú, má ju zavedenú dokonca aj pre fyzické osoby s ix rôznymi výnimkami. Tiež sa to tam akože v priebehu rokov nejak tvorilo, ale ten výsledok, keby sa niekto pýtal, že aké sú tam skúsenosti, no tak také, že v horizonte rokov ten výnos z tej dane nestúpa, nestúpa, pričom, samozrejme, veď je inflácia, nie malá za posledné roky, hej, a dokonca oni zvyšovali za tie roky aj sadzby a ešte aj niekde rozsah. Takže vlastne ten výnos nestúpa. To znamená, že tá daň inak funguje že stále horšie, popritom že, samozrejme, stále má negatívne dopady, ale tie firmy, ľudia hľadajú spôsob, ako sa, ako sa jej vyhnúť. A to ešte Maďarsko to má ťažšie o to, že má forint. Ale, ale napríklad, teraz si zasa nespomeniem názov, ale však nakoniec ani dobre, že si nespomeniem, litovská online banka, proste ktorá jednoducho najviac, keď si zoberete ľudí v jednotlivých krajinách, no tak v Maďarsku, v Maďarsku má najväčšiu popularitu. Prečo? Lebo proste Maďari sa snažia svoje operácie robiť mimo svojej krajiny, proste, aby nemuseli platiť transakčnú daň. Toto sa stačilo spýtať, hej. Normálne sa to stačilo spýtať tých maďarských kolegov a nemohlo by ministerstvo financií prísť s takýmto, s takýmto nejakým návrhom. Dobre.
Rozumiem, ešte asi poslednú vec poviem, rozumiem, že koalícia má teda zodpovednosť, úplne rozumiem. V aktuálnom rozpočte, hovorím, nemôžu počítať so 700 mil. Prosím, kolegovia, nepoužívajte nesprávne číslo. Dobre, mohli počítať možnože s 500 mil., tak teraz debatujme, teda kde by sa to mohlo ušetriť, aby sa tá daň dala za prvé čím skôr zrušiť, a za druhé ja som presvedčený, že toto je tak zlá daň, že súčasťou jej zrušenia by malo byť to, že vrátiť tým firmám proste tie peniaze, ktoré zaplatili, ergo teda použiť ich na zaplatenie inej dane, ktorú tá firma má, hej, aby z toho nebola ďalšia vojna papierová, alebo teda účtovná. Čiže dobre.
Tá prvá možnosť je, použijem slová pána Danka, lebo sú úplne správne, keď sa pozrem na aktuálny rozpočet, svieti tam rezerva 485 mil., daň sa dá škrtnúť voči rezerve. Dobre, bavme sa, že rezerva bola už minutá inak, tak sa bavme, že kde by sa dalo 500 mil. ušetriť. Môžme sa baviť o tom, či 10 % ročného, tohtoročného výnosu tejto dane bolo treba použiť na nákup tých dvoch luxusných bombardierov, tých tryskáčov, lietadiel, proste, to je jedna vec, hej. Ľudia sa trištvrte roka budú skladať na tejto dani a 10 % výnosu je použité na dve lietadlá, z ktorých, vám garantujem, že ten bežný človek, ten bežný podnikateľ, kto to zaplatil, sa v živote neodvezie, v živote neodvezie. Stotina promile sa v tom lietadle odvezie a zhodou okolností to budú členovia vlády a sem-tam nejaký vládny poslanec, hej, takže to je, to je jedna vec.
Druhá vec, sa potom bavme skutočne o cielenej pomoci či už energetickej, veď sú to slová pani ministerky hospodárstva, ktorá hovorila, že pre rok ’25 bude cielená pomoc. Tam, nech, nech poviem úplne to najmenšie číslo, 150 mil., 200 mil. sa dalo ušetriť len na cielenej energopomoci. Ja si myslím, že skutočne pán Kažimír by si vyhrial svoj bazén úplne, aj keby platil, aj keby platil za to trhovú cenu alebo nedotovanú cenu plynu, hej. Dobre, to máme ďalšie.
Ministerstvo športu, to, poviem, že jeden z najsilnejších zážitkov tohto roka je to, keď som bol na tom ministerstve. To je normálne, že keby sme boli arabský emirát, že máme prebytok rozpočtu a nevieme čo s ním, tak potom poviem, tak to ministerstvo má tak vyzerať. To je fakt, to je tak luxusný priestor, to má ešte elektronické menovky na každej kancelárii. Proste úplne že, že wow! Len teda, bohužiaľ, naša krajina bude mať päťpercentný deficit tento rok. Musíme si požičať 12 mld. euro. A keby aspoň tá budova bola prenajatá za normálnych trhových štandardných podmienok. Ja neviem, nech 13-14 euro. Nie, je cez dvadsať a plus ešte ďalšie veci. To je jedna vec.
Otázka je, či krajina potrebuje toľko ministerstiev, hej, ministerstvo športu, MIRRI. Vidíme, čo sa dialo, veď sa použili na zalepenie mocenských ambícií, hej. Proste tam sa, tam sa takisto dalo, dalo ušetriť, hej.
Môžem pokračovať, napríklad kde sa to dalo úplne jednoducho, kde by to, to je jedna z mála vecí, kde by to nikoho nebolelo, a to je lepší výber dane z pridanej hodnoty. O jeden percentuálny bod keby sme sa zlepšili a máme priestor, lebo ani zďaleka nie sme ani na priemere EÚ, čiže keby sme sa aspoň bližšie posunuli k priemeru EÚ pri výbere dane z pridanej hodnoty, tak je to 450-500 mil. Zhodou okolností, zrovna suma, voči ktorej by sa dala transakčná daň zrušiť. Čiže aj takto sa to dá.
A ďalšia vec je potom ešte tá, veď tuto vyrobila sa nová daň zo sladkého, zo sladených nápojov, teraz nová transakčná daň, ale na tej finančnej správe to niekto musí, nielenže ju musel vyrobiť, napísať, napísať k tomu usmernenie, odpovedať na milión otázok, špeciálne ku transakčnej dani, ale niekto to musí aj kontrolovať. To sú proste, poviem, budem zasa budem, aby som nestrieľal, čo sú minimálne desiatky nových zamestnancov. A teraz buď sú teda noví zamestnanci, a jasne vieme vyčísliť, že zasa je to väčšia byrokracia, viacej štátnych zamestnancov a jednoducho za viac peňazí, alebo, a to je tiež možnosť, že proste nejakí budú presunutí napríklad z tej dane z tej pridanej hodnoty.
A teraz ja sa pýtam, že ak dnes proste kontrolujú daň z pridanej hodnoty a nerobí sa to úplne dobre, dalo by sa to robiť podstatne lepšie, tak keď tam bude menej ľudí, ktorí sa budú venovať transakčnej dani, tam bude zasa ďalší výsledok, že to bude, ten výber bude ešte horší. To sa už nebavím o tom, že ako sa, ako ďalšie veci na finančnej správe, niečo a la že pán Bödör zasa už chodí naspäť na úrad vlády aj na finančnú správu začali znova chodiť ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí robili veľmi zlé veci v minulosti. Čiže toto sú, toto sú ďalšie veci. Fakt sa to dalo vyriešiť priamo z finančnej správy lepším výberom existujúcich daní.
A tam je ešte jeden bonus. Vy ak zoberiete, lebo však keď je nižší výber dépeháčky, tak, samozrejme, asi daňoví podvodníci, vlastne tam tie peniaze zostali. Ak daňovému podvodníkovi umožníte ukradnúť menej, zoberete mu niečo z toho, čo mal, tak znížite jeho silu, to je jedna vec, štát bude mať viac peňazí a tretia cenná vec je, že tá nevýhoda toho poctivého podnikateľa, ktorý tie dane platí všetky a nerobí daňové podvody, bude menšia oproti, proste oproti tomu podvodníkovi, bude mať lepšiu pozíciu. A z toho zasa potom vie profitovať aj štát. Takže takto, minimálne, koľko, dve, tri možnosti som dal, ako sa, ako sa dá transakčná daň zrušiť bez toho, aby teda to proste bola diera v rozpočte.
Je tam viacero ďalších možností. Ja teda poviem skutočne ešte jednu. Áno, málo populárna, ale aj to treba povedať. Trinásty dôchodok v plnej výške – jednoducho nemáme na to. Trinásty dôchodok generuje ročne väčšiu stratu, než je tá celková suma, ktorou sa teda oháňa koalícia, že robí ročnú, ročnú konsolidáciu. A my máme skutočne, my máme kopu dôchodcov, ktorí majú fakt vysoké dôchodky. Úplne v poriadku, proste mali vysoké platy, predpokladám, že mali pre, pre spoločnosť vysokú hodnotu, v poriadku. Proste áno, majú vysoké dôchodky a zaslúžia si ich. Nekritizujem, nikomu ich nebereme. Ale posielať proste ľuďom, ktorí majú dôchodky fakt že vo vysokej výške, 13. dôchodok v plnej sume, tých 606 euro, ktoré si štát musí požičať, to je ďalšia vec, kde sa dá ušetriť. Pre tento rok je 13. dôchodok 1 mld. Akékoľvek poníženie v zmysle, že tým najlepšie situovaným dôchodcom sa proste nebude posielať, sú zasa stovky miliónov, ktoré sa zasa dajú riešiť oproti transakčnej dani.
Jedna vec je tá, že áno, my sme proste pravicová strana, vládne nám momentálne ľavica. Ja viem, ten proste ten svet je alebo tá, tá paradigma toho, čo žijeme, môže byť iná. Ale jedna vec nás aj s ľavicou aj pravicu musí spájať a spája. Aj ľavica, aby mohla riešiť všetky sociálne opatrenia, všetky pomoci, aj ľavica potrebuje tvorcov hodnôt. A dnes sa deje, že tí tvorcovia hodnôt sú nepriatelia štátu, podnikatelia malí, veľkí, zahraniční – všetci. A proste, ak koalícia urobí tými opatreniami to, že zabije, zabije tých tvorcov hodnôt, prinúti ich robiť menej, prinúti ich odísť zo Slovenska, prinúti ich vzdať to, tak jednoducho tú hodnotu, ktorú len oni vytvárajú, zrazu nebudú mať na to, aby teda robili svoje rôzne sociálne programy. Toto si, prosím, treba uvedomiť. Ale, bohužiaľ, práve toto sa teraz deje, transakčnou daňou sa devastujú tvorcovia hodnôt, devastujú sa tvorcovia hodnôt a proste takto to ďalej nevie fungovať.
Posledná veta. Kolegovia, momentálne tu teda okrem pána Danka skutočne nesedí ani jeden, pardon, pardon, pardon, jeden koaličný poslanec, ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Tittelovi, sedí a počúva, pardon. Sedia tu teda dvaja koaliční poslanci pri téme, ktorá zaujíma stovky tisíc podnikateľov, a následne každého jedného občana, pretože tá transakčná daň sa, samozrejme, v konečnom dôsledku premietne do cien tovaru tam, kde je to čo i len trochu možné, a tým pádom sa to dotkne každého jedného občana. A čím je horšie situovaný, tým sa ho dotkne viac. Čiže tie reči, čo som aj celý víkend počúval koaličných politikov, že veď ale transakčnú daň platia podnikatelia, to sa bežného človeka nedotkne. Dotkne, každá daň sa vo finále dotkne konečného spotrebiteľa.
A, kolegovia z koalície, ktorí tu nie ste, konečný spotrebiteľ je teda okrem iného aj váš volič. To je ten občan, každý jeden, náš, váš, všetkých, 5,5. mil. Slovákov. Prosím, zrušte túto daň, ale v tomto momente, prosím, podporte aspoň, aspoň jej redukciu v zdravotníckom sektore.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis