Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo vzťahu k odôvodneniu vráteného zákona o ochrane prírody pani prezidentkou musíme povedať, že s jej dôvodmi musíme len súhlasiť. Potrebujeme si uvedomiť fakt, že aj pani prezidentka poukázala na jednu zásadnú vec, jedno zásadné posolstvo. Tento zákon v znení, ako bol schválený, prírode nepomôže. Práve naopak, aj my sme presvedčení, že tento zákon, tak ako ste ho schválili, prírode len uškodí. A na druhej je dôvodná obava, že pomôže jedinej skupine, a to developerom.
Preto si musíme znova položiť otázku, či chceme takýto zákon, ktorý nikto nechce. Ani odborné profesné združenia, samosprávy, zástupcovia samospráv, vyjadrili sa proti nemu zástupcovia mimovládneho sektora, explicitne sa postavilo proti tomuto zákonu združenie miest a obcí a v podstate okrem vlády sa tohto zákona nikto nezastal. Preto rád opätovne zdôrazním, že zásadným mementom pre túto vládu je, že aj sama hlava štátu takýto zákon nevedela podporiť a vrátila ho s odkazom, aby nebol schválený ako celok. Nie časť, dve časti, alebo nejaké ustanovenia, ale ako celok. O to väčší apel týmto vrátením urobila, aby sme my poslanci pochopili vážnosť tejto situácie, že skutočne ide o prírodu, o to bohatstvo a dedičstvo, ktoré máme zachovať aj ďalším generáciám.
Mne osobne je ľúto, že pravdepodobne bude veto prezidentky prelomené a následne aplikačná prax len ukáže aj hodnotu tejto chvíle. Chvíle, kedy je možné zlý stav, ktorý nastane, zvrátiť. Preto si aj ja dovoľujem apelovať na poslancov vládnej koalície, poďme ešte raz s rozumom sa vrátiť späť.
My sme túto problematiku riešili s odbornou verejnosťou, s jednotlivými odborníkmi v danej oblasti, ktorí nám pomohli pripraviť zmenu a úpravu vládneho zákona. Predovšetkým sme apelovali na ponechanie pôvodnej právnej úpravy pre intravilány obcí, oráčinovú krajinu, brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty, keďže tieto v krajine plnia aj dôležité funkcie biokoridorov. Vo vymenovaných prípadoch totiž drevinové porasty tvoria kľúčovú zložku zelenej infraštruktúry krajiny, ktorá spoločnosti poskytuje dôležité ekosystémové služby ako je napríklad regulácia miestnej klímy, zadržiavanie vody, ochrana pôdy pred eróziou, podpora biogeochemických cyklov vrátane sekvestrácie uhlíka, čistenie a ozdravovanie ovzdušia, vytváranie biotopov pre rastliny, huby a živočíchy, vrátane početných ohrozených a chránených druhov.
Treba vedieť, že náš svet v súčasnosti čelí dramatickému úbytku biodiverzity a Európska únia ani Slovensko nie sú výnimkou. V EÚ prudko klesajú napríklad populácie hniezdiaceho vtáctva. Od roku 1980 ide o úbytok až 560 až 620 mil. vtákov, vrátane kedysi bežných druhov. Najväčší pokles je práve v poľnohospodárskej krajine v dôsledku úbytku prírodných biotopov, vysokej chemizácie a intenzifikácie agrotechnických postupov. Iba od roku 2000 sa počty bežných druhov vtákov viazaných na tejto typ krajiny znížili o 24 %. Významne klesajú aj populácie opeľovačov vrátane blanokrídleho hmyzu a motýľov.
Ponechanie pôvodného znenia novely by plošným uvoľnením podmienok výrubov drevín vysoko pravdepodobne viedlo k výraznému oslabeniu zelenej infraštruktúry v nelesnej krajine a tým k strate významných ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia a prosperita spoločnosti. Navyše na mnohých miestach, predovšetkým v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine južného Slovenska, nelesná drevinová vegetácia už teraz výrazne chýba. V zastavanom území obcí zelená infraštruktúra oživuje prostredie a svojimi ekosystémovými službami priaznivo ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí najmä reguláciou miestnej klímy, zadržiavaním vody, čistením a ozdravovaním ovzdušia, ochranou pred hlukom, ochranou pôdy pred vodnou eróziou a celkovým skrášľovaním a spríjemňovaním prostredia. Drevinové porasty na ornej pôde sú základom ekologickej, resp. zelenej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre vytváranie a udržanie podmienok pre život v krajine a tým aj pre poľnohospodársku produkciu, pretože vyvažujú ekologicky labilné oráčinové ekosystémy a sú tiež základom pre zníženie aplikácie agrochemikálií a biologický boj proti poľnohospodárskym škodcom. Brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty sú významnými biokoridormi. Udržiavajú ekologickú konektivitu, prepojenie biotopov v krajine, čím zabraňujú izolácii populácii voľne žijúcich druhov v dôsledku fragmentácie prírodných a poloprírodných biotopov. Tieto porasty sú tiež významnými útočišťami ohrozených a chránených druhov organizmov, spevňujú aj brehy vodných tokov a v značnej miere chránia povrchové vody pred znečisťovaním a tým aj sladkovodné organizmy pred nebezpečnými toxickými látkami.
Pre zabezpečovanie ekologickej konektivity v krajine a pre udržanie jej ekologickej stability, ekologickej odolnosti krajiny voči jej najrôznejším narušeniam sú veľmi dôležité aj prvky územných systémov ekologickej stability, tzv. ÚSES, osobitne ich ekologická kostra, ktorú tvoria biocentrá, biokoridory, genofondové plochy a interakčné prvky. Keďže regionálne a miestne ÚSES nie sú vždy verejne dostupné, nezaradili sme ich ani do pozmeňovacieho návrhu, aby sme poľnohospodárom nesťažili postupy pri odstraňovaní náletu na trvalých trávnych plochách. Odporúčame však, aby tam, kde sú ÚSES-y dostupné, boli brané do úvahy. Napokon vytváranie a udržanie ÚSES je aj podľa zákona 543 verejným záujmom.
Zhrnuté – zelenú infraštruktúru v nelesnej krajine potrebujeme posilňovať a chrániť ju tiež ako základný biologicko-ekologický nástroj adaptácie krajiny na súčasné globálne výzvy, predovšetkým zmenu klímy, úbytok biodiverzity, znečisťovanie prostredia širokým spektrom znečisťujúcich látok, vyčerpávanie vodných zdrojov, zmeny využívania krajiny vrátane fragmentácie biotopov a ďalšie. Napokon k tomu Slovenskú republiku zaväzujú aj medzinárodné dohovory na ochranu biodiverzity, najmä dohovor o biodiverzite, naň nadväzujúca stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, aj viaceré domáce stratégie a koncepcie, ktoré zdôrazňujú zachovanie, posilnenie a obnovu integrity a tým aj ekologickej odolnosti ekosystémov a zvýšenie rozlohy prírodných ekosystémov.
Z týchto dôvodov je vo vymenovaných prípadoch potrebné ponechať pôvodné ustanovenie, ktoré umožňuje výrub drevín s obvodom kmeňa do 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 metrov štvorcových. Ide o pôvodné v novele navrhované ustanovenie, ktorého cieľom je pomôcť poľnohospodárom odbúrať doterajšiu byrokraciu pri odstraňovaní náletu na poľnohospodárskych pozemkoch. V podstatnej miere ide o nálet na trvalých trávnatých porastoch, kde sa znížila intenzita ich využívania. Okrem toho, že toto opatrenie pomôže poľnohospodárom, môže pomôcť aj pri obnove významných nelesných biotopov, ako sú v tomto prípade predovšetkým druhovo pestré lúky a pasienky. Túto pomoc pre poľnohospodárov z vašej strany vítame, avšak zdôrazňujeme, že je namieste iba na zarastených trvalých trávnych porastoch evidovaných v katastri nehnuteľností a mimo zastaveného územia obce. Vo všetkých ostatných prípadoch je uľahčenie výrubu drevín v nelesnej krajine vysoko nežiaduce.
Z tohto dôvodu považujeme za dôležité v predmetnej novele explicitne stanoviť, že uvoľnenie pravidiel pre výruby drevín sa týka iba trvalých trávnych porastov. V novele navrhovanej ministerstvom životného prostredia sa odporúčalo vypustiť bod, podľa ktorého pôvodné znenie znamená menej striktné podmienky pre výruby drevín v záhradách a v záhradkárskych osadách. Tu je pôvodné znenie: „Na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavenie." V zmysle spomínanej novely ministerstva životného prostredia bolo vypustenie tohto bodu logické, avšak v prípade, ak prijmeme návrh, že výrazné uvoľnenie výrubov drevín v nelesnej krajine sa má týkať iba trvalých trávnych porastov, potom má ponechanie pôvodného znenia bodu c) význam, pretože uľahčuje život drobných poľnohospodárov v záhradách a v záhradkárskych osadách.
V pôvodnom znení textu podľa § 47 ods. 5 sa uvádzala aj skupina stromov, ktorá podobne ako solitérny strom môže v nelesnej krajine predstavovať významný interakčný prvok územného systému ekologickej stability. Predpokladáme, že táto skupina drevín vypadla z novely iba nedopatrením. Skupina stromov a remíza nie je totiž vždy to isté, pretože remízu môžu tvoriť ostrovčeky rôzne malých stromov a krov, často ju však môžu vytvárať iba kroviny.
Čo som uviedol, to sú len niektoré príklady toho, ako sme chceli zmeniť vládny zákon do miery, v ktorej by sme ho boli ochotní podporiť. Avšak znova raz zvíťazila politika nad zdravým sedliackym rozumom, zvíťazili lobistické záujmy a celkovo, ako som spomenul na začiatku, tento zákon nepomôže prírode, naopak, nášmu životnému prostrediu poškodí. Aj preto nemôžem a nemôžeme opätovne zahlasovať za tento klub, za tento zákon v našom klube a verím, že takto učiní celé plénum Národnej rady.
Pri zákone vrátenom prezidentkou nemáme možnosť už upravovať jednotlivé ustanovenia, môžme sa vyjadriť len k celku, veto prelomiť, alebo nie. Tento zákon, poviem ešte raz, prináša veci, ktoré sú hodné podpory. Mohli sme ho vylepšiť tak, aby sme mali široký konsenzus za jeho podporu. Za KDH sme v druhom čítaní predložili pozmeňujúci návrh, ktorý podporila celá opozícia. Stále môžme ten zákon vylepšiť, stále to môžme urobiť, ak sa koalícia rozhodne neprelomiť veto pani prezidentky. Môžeme zákon opraviť v normálnom legislatívnom procese na jeseň. Výruby sa budú tak či tak realizovať až po vegetačnom období, čas nás teda netlačí.
Prosím preto pána ministra, koaličných kolegov a kolegyne o zváženie takejto možnosti. Je to dôležité aj pre upokojenie spoločnosti a budovanie dôvery ľudí v politikov. Dali by ste tým signál, že vám v politike záleží aj na hlasoch odborníkov a na spolupráci pre spoločné dobro.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, chcel by som navrhnúť termín hlasovania o tomto bode v piatok 28. júna o 11. hodine, ak to hlasovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Ja som rád prevzal úlohu spravodajcu pre tento zákon a ďakujem pani poslankyni Marcinkovej a jej kolegom Krúpovi, Ledeckému a Viskupičovi, že prišli s touto iniciatívou, lebo tiež si myslím, že je to dôležitá iniciatíva vo, v konflikte a vojne, ktorú sledujeme už viac ako dva roky. A taktiež som presvedčený, že Slovenská republika by mala byť oveľa aktívnejšia.
Keď som prečítal v spravodajskej informácii to, že výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal návrh na uznesenie podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, členiek výboru, tak to bolo preto, že koaliční kolegovia nezahlasovali za toto uznesenie, ale čo ma ešte viac prekvapilo, ani nevystúpili v rozprave. A mňa by ozaj zaujímalo, prečo za toto uznesenie nezahlasovali. Uznesenie má sedem bodov a mňa by zaujímalo, čo bol problém.
Prvý bod hovorí o tom, že Ruská federácia sa od začiatku vojenskej invázie na Ukrajine dopúšťa rozsiahleho porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. To je fakt, ktorý sme aj uznali. Naši, našou vládou, našimi autoritami.
Druhý bod hovorí o tom, že medzinárodné právo jednoznačne zakazuje deportáciu alebo násilné premiestňovanie civilného obyvateľstva z okupovaného územia na územie okupačnej mocnosti, čo predstavuje porušenie Ženevských dohovorov a vojnový zločin, prípadne zločin proti ľudskosti podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Zasa veľmi jasný fakt.
Tretí bod. Považuje rozsiahle a nútené deportácie ukrajinského civilného obyvateľstva vrátane najzraniteľnejšej skupiny, ktorou sú deti, do Ruskej federácie za jednu z najzávažnejších porušení medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopustila Ruská federácia.
Štvrtý bod. Zdôrazňuje, že voči páchateľom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a prípadnej genocídy, ale aj zodpovedným vládnym predstaviteľom a vojenským veliteľom Ruskej federácie sa bezpodmienečne musí vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť.
Piaty bod. Apeluje na Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný návrat všetkých ukrajinských civilistov vrátane detí, ktoré boli násilne deportované na územie Ruskej federácie.
Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa urýchlene pridala k medzinárodnej koalícii pre návrat ukrajinských detí, ktorú aktuálne tvorí 33 štátov medzinárodného spoločenstva.
A siedmy bod, oceňuje kroky tejto medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí, ktorá vynakladá veľké úsilie pre bezpečný návrat deportovaných detí a zabezpečenie bezpečného a priaznivého prostredia pre duševný aj fyzický vývoj detí.
Takže mňa by ako člena ľudskoprávneho výboru naozaj veľmi zaujímalo, ktorý z týchto bodov bol problematický pre koaličných kolegov a či je to tak, alebo či za to nezahlasovali a neprihlásili sa do rozpravy ani teraz v pléne len preto, že koalícia podporuje len svoje návrhy a to, čo príde zo strany opozície, jednoducho nepodporuje. Ak je to takto, myslím si, že toto by bolo veľmi nešťastné, nešťastný spôsob, a ak chceme zlepšiť dôveru verejnosti v politikov a v politiku, tak by sme mali reflektovať na dôležité veci, ktorou nevyhnutne je aj vojna na Ukrajine, a najmä takáto citlivá vec ako deportácie detí.
Takže ono toľko som chcel ako spravodajca sa vyjadriť, myslím si, že malo by to byť témou, ktorej sa venuje aj Národná rada Slovenskej republiky, ale aj vláda. Na Ukrajine sa dennodenne dejú veci, vďaka ktorým by minister zahraničných vecí mohol predvolať ruského veľvyslanca a mal by riešiť veci priebežne, a nieto v takejto dôležitej veci, ktorá bola predložená ako uznesenie Národnej rade.
A ďakujem ešte raz kolegom zo SaS-ky, že takéto uznesenie predložili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu, tlač 304.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 307 z 20. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podal v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady dňa 19. júna 2024 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa potom hlásim aj ja ako spravodajca.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo.
Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať.
Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti.
Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu.

Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v dôvodovej správe k tomuto zákonu sa píše, že cieľom návrhu zákona je úprava podmienok podpory pre odídencov tak, aby bola dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná. Taktiež, že je žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov. S tým súhlasíme, aj keď si uvedomujeme, že v praxi je to práve pre odídencov, ktorí ušli pred vojenským konfliktom z Ukrajiny, často veľmi problematické a komplikované.
Mení sa poskytovanie príspevku na ubytovanie pre zraniteľné osoby, pričom zraniteľnými osobami sa rozumejú členovia domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoba so závažným zdravotným postihnutím, osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov, a dieťa do piatich rokov. Chceme priniesť pozmeňujúci návrh, aby sa ponechalo vyplácanie príspevku za ubytovanie v rodinách odídencov všetkým deťom do 18 rokov, a vysvetlím prečo. Máme pre to tieto dôvody.
Väčšinu rodín odídencov na Slovensku tvorí práve žena – matka s jedným alebo viacerými deťmi. Niekedy je prevádzané aj starou mamou alebo oboma starými rodičmi. Náš pozmeňovací návrh myslí práve na tieto rodiny, kde sa pracujúca žena – matka, samoživiteľka stará o výchovu detí, ktoré sú často už vo veku vyššom ako päť rokov a ktoré by teda podľa vládneho návrhu zákona nedostávali žiaden príspevok na ubytovanie, rovnako ako ich matka, čo by najmä pri rodinách s viacerými takýmito deťmi mohlo aj existenčne ekonomicky ohroziť fungovanie týchto rodín. Pretože mamy samoživiteľky často na Slovensku pracujú za minimálnu mzdu, resp. mzdu blízkej minimálnej mzde a niekedy aj pod jej úrovňou, alebo pracujú cez agentúru, ktorá si berie z ich mzdy až 25 %. Od júla pôjde veľká časť rozpočtu týchto rodín na úhradu nájmu za nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Nehovoriac o tom, že tieto rodiny sú najčastejšie situované vo veľkých, väčších mestách, najväčšia komunita je práve tu v Bratislave z dôvodu dostupnosti pracovných príležitostí, kde ale prirodzene ceny nájomného bývania štandardne dosahujú sumy ďaleko nad ich finančné možnosti.
Zmluvy ukrajinských rodičov, pracovné zmluvy, sú často opakovane podpisované len na tri mesiace, respektíve na šesť mesiacov, pričom samotné firmy vedia, že o zamestnankyne budú mať aj naďalej záujem, no s výhovorkou na status dočasného útočiska im nechcú ponúknuť fixné pracovné miesta napriamo, teda bez agentúry, a súčasne na dlhšie obdobie, napríklad aspoň cez jednoročné kontrakty. Naopak, Ukrajinci neustále ako keby začínali odznovu u svojich zamestnávateľov za častokrát neprimerane nízky plat na dobu, ktorá je de facto v celej dĺžke ich skúšobnou dobou. Pritom títo ľudia sú pomocou pre našu ekonomiku, náš priemysel a odvetvia, ktoré zúfalo trpia nedostatkom pracovných síl. A musíme náborovať zamestnancov aj z omnoho vzdialenejších častí sveta, ako je India, Stredná Ázia či Filipíny, alebo Afrika. Mnohí Ukrajinci by si tu založili svoj život dlhodobo radi, ale treba im k tomu ponúknuť primerané podmienky. Je potrebné si pritom uvedomiť, že nielen Slovensko pomáha im, ale aj oni pomáhajú svojou prácou slovenskej ekonomike a priemyslu. Uvediem jeden príklad zo života.
Keď na hodine slovenčiny pre ukrajinských dôchodcov bola v učebnici otázka, čo by si priali, ak by im zlatá rybka mohla splniť želanie, odpoveď bola jednoznačná. Aby sa skončila vojna a mohli sa vrátiť domov. Ale zaznelo napríklad aj také želanie, jedna pani dôchodkyňa si priala, aby jej dcéra, ktorá pracuje v Bratislave, nemusela chodiť sedem dní v týždni do roboty, ale len päť dní. Aj mnohí ľudia na Slovensku pracujú viac, viac ako päť dní, ale myslím si, že je evidentné a logické, že práve ukrajinské rodiny to nevedia riešiť, riešiť ináč a často tá starostlivosť o deti je potom na úkor toho, že mama musí pracovať naozaj sedem dní v týždni.
Mnoho ľudí, ktorí na Slovensku sú úplne z východu Ukrajiny, stratili svoje domovy, začínajú tu od nuly, nemajú sa kde vrátiť. Vieme tiež, že dôchodky Ukrajincov sú také, z ktorých sa na Slovensku nedá vyžiť, preto sa aj oni snažia si privyrábať, starajú sa o vnúčatá, aby matky mohli pracovať a spolu vedia nasporiť na nájomné i iné výdavky. Toto je ale ten lepší prípad. Často sú tu len matky s deťmi bez starých rodičov. Matka, ktorá sa stará o malé deti a je sama, si ťažšie nájde adekvátnu prácu, ak musí deti vodiť do školy, ostávať s nimi často doma, keď sú choré, je potom nútená zobrať aj nižšie platené miesto. Máme tu aj mnohých odborníkov, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí ale pracujú za minimálnu mzdu. Finančná pomoc im môže pomôcť aj v lepšej integrácii detí do spoločnosti, že môžu zaplatiť výdavky v škole a podobne a tak pôsobia aj preventívne. Toto je podľa mňa významné pre ich integráciu do našej spoločnosti, o ktorú sa aj vláda snaží.
Nazdávame sa, že vládny zákon určil vek päť rokov ako hranicu príspevku za ubytovanie u detí bez presvedčivej argumentácie a veková hranica päť rokov nemá opodstat... nemá silné opodstatnenie. Každé dieťa je rovnocenné, nedokáže sa o seba postarať, kým nedokáže plnohodnotne zarábať, čo je vek 18 rokov. Každé dieťa je závislé, navyše ukrajinské deti tu nemajú otca, ktorý sa o nich postará, lebo ukrajinskí otcovia bojujú doma za svoju vlasť. A tiež si musíme uvedomiť, že sú to deti traumatizované vojnou. Preto veríme, že náš pozmeňovací návrh nájde podporu, ktorým môžeme zastabilizovať mnohé ukrajinské rodiny na Slovensku.
Pán spravodajca, začínam čítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyne Martiny Holečkovej, Mariána Čaučíka a Jozefa Hajka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 15 § 36a ods. 2 písmená d) a e) znejú:
„d) jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do osemnástich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do osemnástich rokov veku na základe rozhodnutia súdu,
e) dieťa do osemnástich rokov veku osoby podľa písmena d)."
2. V čl. I bod 15 § 36a ods. 3 písmeno d) znie:
„d) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. d) a e)
1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do osemnástich rokov veku, alebo
2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do osemnástich rokov veku na základe rozhodnutia súdu."
Tento bod dva je legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod jedna.
Končím čítanie pozmeňujúceho návrhu.
Záverom ďakujem za pozornosť, ďakujem za podporu, ďakujem pani kolegyni Zuzane Števulovej aj ostatným kolegom za otvorenosť. Viem, že aj vláda hľadá cestu, ako vyhovieť, ako vyjsť v ústrety. Mali sme včera diskusiu aj so zástupcami ministerstva vnútra a vieme, že toto všetko znamená finančné implikácie v rozpočte, ale považujeme pobyt detí na Slovensku, ktoré sú traumatizované vojnou a ktorým sme otvorili nejakým spôsobom svoju náruč, za tak dôležitý, aby sme zvážili podporu poskytovania príspevku na ubytovanie a rozšírili kategóriu zraniteľných osôb na deti do 18 rokov. Alebo ak, kolegovia z koalície, lebo uvedomujeme si, že je to, samozrejme, závislé na vašej vôli, ak tých 18 rokov je príliš veľa, možno obmedzme to aspoň na školskú, vek školskej dochádzky. Nastavme to aspoň takýmto spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán kolega Hajko, povedal si, že účelom vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase je vymeniť ľudí do vedenia. Presne tak ten vládny zámer čítame všetci, ani sa to inak čítať nedá. Ale ako si správne upozornil, novinkou je, že za účelom výmeny vedenia sa ruší sama inštitúcia a toto považujem za neprípustné. Takto sa to naozaj nemá robiť.
Účelový zákon na odvolanie vedenia RTVS účelovo zruší inštitúciu, aby ju nahradil novou. Teda fungujúca inštitúcia sa ruší len preto, aby sa zmenilo jej vedenie. Verejnoprávne médium sa nemôže stať fackovacím panákom pre politikov. Preto sa tiež pridávam k tvojej výzve. Poďme sa rozprávať o tom, akú úlohu majú verejnoprávne médiá a aké je ich miesto v spoločnosti. Má byť médium verejnej služby a nemá slúžiť politikom. Pre mňa je toto naozaj otázka dôvery alebo straty dôvery ľudí v inštitúcie, ktorou prechádzame v celej spoločnosti, máme určitú krízu dôvery ľudí, občanov k inštitúciám. V tomto prípade hazardujeme s dôverou vo verejnoprávnu inštitúciu, ktorá stále požíva nie malú dôveru v našej spoločnosti. Preto nerobme kroky, aby sa táto dôvera prehrala, kolegovia a kolegyne z koalície.

Ďakujem pekne, pán poslanec Dostál. Vyjadrili ste sa k viacerým aspektom tejto novely zákona. Preto aj ja zareagujem na viaceré veci z vášho prejavu. Myslím si, že je určite na mieste riešiť výrub náletových drevín na trávnatých porastoch mimo zastavaného územia obcí. Otázne sú možno pozemky, ktoré sú vedené ako ostatná plocha alebo orná pôda, alebo je tu rôzna situácia na Slovensku. Intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine južného Slovenska nám nelesná drevinová vegetácia často zúfalo chýba, a tam by sme uvítali mať aj prísnejšie nastavené pravidlá. Negatívnom, negatívnym efektom tejto novely ako ste spomínali, môže byť to, že sa uľahčia pravidlá pre výrub v urbánnych oblastiach. Je preto teda potrebné odlíšiť intravilán a extravilán. Úplne s vami súhlasím, že takéto veci by sa nemali riešiť cez skrátené legislatívne konanie, lebo ten problém je komplexný. Riešime ho pre celé Slovensko a toto riešenie je paušálne. V dôvodovej správe je uvedené, že návrhom zákona sa sleduje zabezpečenie sprehľadnenia krajiny, čo možno považovať za významné preventívne opatrenie na zníženie nebezpečných stretov človeka s medveďom. Aj keď to určitý argument je, je veľmi slabý na skrátené legislatívne konanie. V tomto ale vidím veľký problém, že táto novela sa vzťahuje na celé územie Slovenska a nielen na územie výskytu medveďa hnedého. Nemôže to byť teda dostatočný argument.
Bolo by lepšie, keby sme to nešili horúcou ihlou, ale naozaj by sa vrátila do normálneho legislatívneho procesu táto novela. Majú do toho čo povedať poľnohospodári, lesníci, ochranári aj samospráva.