Videokanál poslanca

Krátka reakcia. Ďakujem pán kolega Dostál za faktickú pripomienku. To prečítanie pozmeňujúceho návrhu a odôvodnenia som si urobil naopak ako sa malo, ale pripadalo mi takto logické, tak sme ho mali aj napísaný, tak som ho aj takto prečítal, ale dobre, ospravedlňujem sa, myslím že tak či tak to bolo hlboko pod časový limit, aj keď tam bol stopnutý ten čas. Čo sa týka ochoty prijať tento náš pozmeňujúci návrh, tak uvidíme zajtra pri hlasovaní, alebo pri definitívnom hlasovaní, či tento pozmeňovací návrh bude prijatý alebo nie. Pre nás je to dôležitá téma. A pri tých ďalších otázkach, či sme zvažovali možnosť, že to niekomu ublíži, je to síce mimo témy môjho príspevku, o ktorom som hovoril, ale myslím si, že väčšina tých návrhov, ktoré tam sú, sú premietnutím súčasného právneho stavu do vyššej, do ústavnej úrovne. A myslím si, že tie veci sa tiež dajú potom ináč riešiť aj po jeho prijatí. Toľko za mňa, ďakujem pekne.

učiteľ nebude súhlasiť. Výhrada vo svedomí v školstve, sa týka najmä výučby náboženstva, etiky a sexuálnej výchovy. Toľko k odôvodneniu nášho pozmeňovacieho návrhu, ktorý odznel KDH a väčšina poslancov v klube bude zvažovať hlasovať za text Ústavy, ak budú prijaté naše pozmeňujúce návrhy, čo však neznamená našu spoluprácu so stranami vládnej koalície. Možno skôr naopak. Ďakujem za pozornosť.

Dokončím toho. Veď nebude to aj tak v tom limite. Netreba ísť do začiatku. Dokončím to.

Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, Mariána Čaučíka, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Jána Horeckého, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto: V článku 1 sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: „bod 2: V článku 24 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje. Podrobnosti uplatňovania práva na výhradu vo svedomí môže ustanoviť zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: novelizácia článku 24 odsek 1 sa zaoberá zakotvením práva na výhradu vo svedomí do ústavy Slovenskej republiky s cieľom posilniť ochranu slobody jednotlivca konať v súlade so svojím svedomím. Zároveň však ustanovuje limity pre jej uplatnenie v situáciách, kde existuje bezprostredné ohrozenie života, bezpečnosti alebo verejného poriadku. Výhrada vo svedomí je zabezpečená medzi Slovenskou republikou a jednotlivými cirkvami, ktoré v nej pôsobia. Najvýznamnejším dokumentom je základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 326/2001 Z. z.. Keďže Apoštolský stolec vystupuje ako osobitný subjekt medzinárodného práva s vlastným ius convencionis, ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v súlade s článkom 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. V článku 7 Slovenská republika garantuje každému právo na uplatnenie výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi, pričom podrobnosti mala upraviť osobitná medzinárodná zmluva, ktorá napokon nebola prijatá. To znamená, že hoci článok 7 základnej zmluvy priamo zakladá právo fyzických osôb a týka sa ľudských práv, nie je na základe vôle strán samovykonateľný. Čo nemožno stotožňovať s ústavnou úpravou prednosti pred zákonom, ktorá sa týka skôr hierarchie právnych predpisov. Právna konštrukcia základnej zmluvy bola prevzatá aj pre ostatné konfesie na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, ktorá bola publikovaná pod číslom 250/2002 Z. z. Článok 7 odsek 1 tejto zmluvy priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných zásad svojej cirkvi, kým článok 7 odsek 2 odkazuje na osobitné dohody medzi zmluvnými stranami, v ktorých by sa mala zakotviť podrobnejšia úprava. Ani v tomto prípade nedošlo k ich prijatiu. Ústavná úprava v článku 24 ods. 1 v spojitosti s ods. 4 ústavy Slovenskej republiky zastrešuje vo viacerých prijatých zákonných ustanoveniach, napríklad paragraf 12 ods. 2 písmeno c zákona číslo 576/2004 Z. z o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov...

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja budem hovoriť o výhrade vo svedomí, pretože budem podávať aj pozmeňovací návrh v tomto duchu k prerokovanej tlači. Výhrada vo svedomí je právny a morálny pojem, ktorý označuje právo každej fyzickej osoby odmietnuť vykonať určitú činnosť alebo povinnosť uloženú právom alebo zamestnávateľom z dôvodu rozporu s jej svedomím, morálnymi zásadami alebo náboženským presvedčením. Výhrada vo svedomí vychádza zo slobody svedomia a náboženského vyznania, ktorá je zaručená základnými ľudskými právami, napríklad článkom 24 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Umožňuje každému jednotlivcovi odmietnuť konať niečo, čo by považoval za morálne neprípustné. Môže to byť napríklad výkon vojenskej služby, účasť na potrate, asistenciu pri eutanázii a táto výhrada vo svedomí je často regulovaná osobitnými zákonmi, napríklad zákon o zdravotnej starostlivosti alebo zákon o civilnej službe. V článku 24 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1 sa píše: sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručuje. Toto právo zahŕňa možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v článku 1, hovorí: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo presvedčenie a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo presvedčenie samostatne, alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, zachovávaním náboženských obradov a vykonávaním obradov." Prečo je výhrada vo svedomí dôležitá pre KDH? KDH od svojho vzniku presadzuje hodnoty, ktoré sú časom overené a vychádzajú z kresťanskej etiky, medzi ktoré patrí ochrana slobody svedomia a náboženského presvedčenia. KDH vníma výhradu vo svedomí ako základné právo občana a ako ochranu, aby nebol nútený konať proti svojmu svedomiu, najmä v citlivých etických otázkach, napríklad interrupcie, eutanázia alebo sterilizácia. Hnutie zdôrazňuje, že bez možnosti výhrady vo svedomí by boli ohrozené základné princípy demokratickej a slobodnej spoločnosti. Toľko k našej motivácii, prečo podávame pozmeňovací návrh a začnem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Môžem? Pán predseda, chcem vyjadriť námietku voči tomu. Chcem, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať, lebo nie je to nikde uvedené v rokovacom poriadku a mám, myslím, právo na to, aby sa o mojom návrhu dalo rokovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol na úvod 35. schôdze minútu ticha za obete ruskej agresie v Kyjeve a na celom území Ukrajiny, zvlášť pri 1 543. výročí mesta Kyjev v týchto dňoch, keď bola najväčšia intenzita bombardovania od začiatku ruskej vojny na Ukrajine a tiež za obete teroristiského hnutia Hamas izraelských rukojemníkov a za palestínske obete brutálnych vojenských akcií izraelskej armády v Gaze.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, kolegyne a kolegovia, a bolo ich veľa. Ja skúsim zareagovať na tri kolegyne.
Pani kolegyňa Jurík, hovorili ste o opakovaných niekoľkostranových pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli oveľa dlhšie ako pôvodné návrhy. Chcem upozorniť a je zaujímavé, že pred necelými dvoma týždňami v nedeľnej relácii O päť minút dvanásť boli europoslanci a europoslanec za HLAS Braňo Ondruš povedal, že ak je dlhší pozmeňujúci návrh ako samotný návrh zákona, tak je jasné, že je to babrácky návrh, hej? Toto povedal aj koaličný europoslanec. Hovoríme to aj my, ale nehovoríme to sami.
Naozaj takto chceme, kolegovia, pripravovať legislatívu? A dostávame opakovane takéto návrhy, takže ja sa pripájam tiež k tomu, čo ste povedali, dajte nám konsolidovaný návrh, aby sme vedeli, o čom sa hlasuje. Už od včera ste museli opravovať tento návrh, koľkokrát ho ešte budete opravovať?
Pani poslankyňa Kalmárová, vyjadrili ste, že mnohé ľudskoprávne organizácie, domáce i zahraničné, sa vyjadrujú a vyjadrujú sa negatívne. Obrátili sa na slovenský parlament, aby sme zákon takýmto spôsobom a bez účasti tých, ktorých sa to týka, ďalej nerokovali a neschvaľovali. Ale koaliční poslanci nemajú otvorené uši pre ich slová. Iba opozícia má? Nedeje sa to v úzkej spolupráci s občianskymi organizáciami, tak aspoň my, chcem vyjadriť odhodlanie, že keď budeme v budúcnosti mať tú možnosť, zrušíme tento zákon a budeme riešiť veci, ktoré sa týkajú regulácie občianskej spoločnosti, spolu s ich zástupcami.
A pani kolegyňa Turčanová sa pýta, prečo toto práve v čase konsolidácie riešime ešte aj vo Veľkom týždni. No odpoveď je, lebo to bol planý sľub svojim voličom, koaličným voličom, ktorých vo voľbách získali na rozprávku o politických mimovládkach, a niekoľko ľudí v SMER-e teraz má tú moc nad koalíciou, že to musia za každú cenu splniť. Je to smutné.

Vzhľadom na toto všetko konštatujú, že novelou budú obmedzené ako personálne, tak aj finančné kapacity mimovládnych neziskových organizácií, a sú tiež presvedčení, že problematickým aspektom bude aj zverejňovanie osobných údajov darcov, čo môže byť v rozpore s právom na súkromie, ktoré garantuje čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Upozorňujeme vás aj na problematické veci, ktoré ostali po prijatí pozmeňovacích návrhov; problematické ostáva presne to, čo som pred chvíľkou citoval, zverejňovanie osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako päťtisíc eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a na vytváranie zoznam... aj vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu európskych inštitúcií. Nejasné ostávajú kontrolné právomoci registrovým orgánom, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si môžu pýtať dodatočné informácie, a to aj opakovane, a ukladať organizáciám pokuty. Takéto kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
Napokon chcem ešte raz upozorniť na veľmi divný až prapodivný proces, ktorý viedol až sem k dnešnému hlasovaniu. Zákon prišiel ako poslanecký zákon do Národnej rady Slovenskej republiky pred viac ako rokom, mali sme tu siahodlhé diskusie aj o tých ustanoveniach zahraničného agenta, ktorý bol inšpirovaný pôvodne ruským zákonom, od ktorého ste potom upustili, neskôr prišli, prišla regulácia o lobingu a mnohé ďalšie veci, o zverejňovaní darcov. Veľmi paradoxné pre mňa bolo uznesenie vlády, ktoré znelo, prečítam ho, že „vláda súhlasí s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 213/´97, tlač 245, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podaných a schválených na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. marca 2025".
Takže vláda sa prihlásila k poslaneckým návrhom a pozmeňovacím návrhom, avšak dnes tu máme včera večer prednesený nový poslanecký návrh, v ktorom sa nikto poriadne nevyzná a ku ktorému sa neprihlásila ani táto vláda. Je to veľký guláš, kolegovia a kolegyne, alebo galimatiáš, ak to nazvem takýmto výrazom, prosím vás aj preto, zastavme tento proces, stiahnime ten zákon, stiahnite vy ten zákon, vy to máte v moci a poďme sa rozprávať o transparentnosti nielen mimovládnych neziskových organizácií tak, ako treba. Máme na to, dokážeme to tak urobiť, radi vám v tom pomôžeme, ale nevieme a nebudeme sa zúčastňovať na takomto krivení procesov, legislatívnych procesov a na takejto fraške.
Ďakujem za pozornosť.