Videokanál poslanca

Pán kolega Hajko spomenul hrozivý vývoj demokracie a aj to, že rodina je najdôležitejšia vec pre nás. A čo ponúknuť rodine, aby mala viac detí? Dnes sa nerodia v rodinách deti nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodov ďalších rizík, ja spomeniem dve. Aktuálna, aktuálna téma, ktorá sa teraz rieši, je bezpečnosť na školách po tom, čo sa stalo v Grazi, ale aj čo sa deje prakticky stále. Preto KDH prichádza s riešeniami a budeme vás prosiť o podporu, aby sme znížili to napätie, ktoré je dneska aj v spoločnosti v deťoch.
Druhá vec, ktorú si spomenul, je šikana. Ja chcem povedať, že ten, že u nás sa šikana rieši veľmi-veľmi zle a neefektívne. Spomeniem princíp, ktorý sa zmenil v prípade riešenia domáceho násilia. Ak preukázateľne dochádza k domácemu násiliu, tak agresor je vykázaný z bytu za určitých podmienok, musí opustiť prostredie, kde sa správa agresívne, aby obete netrpeli. A to robíme hneď. V prípade šikany tento princíp neplatí, tá šikana je riešená veľmi liknavo, niekoľko mesiacov a agresor a obeť ostávajú veľmi často v školách napríklad v tej istej triede. A výsledok je taký, že z 90 % odchádza obeť zo školy, uteká preč a agresor, agresor nie je dostatočne potrestaný alebo v tomto prípade obmedzený. Ja viem, že poviete, že aj agresor je v istom prípade obeť a že to treba riešiť komplexne, ale princíp, že obeť, v tomto prípade deti, že nesmú byť vystavené ďalšej agresii, toto zatiaľ nerobíme, to neplatí, a preto KDH príde s viacerými legislatívnymi návrhmi, my už ich máme pripravené, jeden dneska predstavím a za chvíľku sa budeme venovať aj šikane, aby sme toto zmiernili, aby naše deti sa v tomto prostredí cítili bezpečnejšie.
Ďakujem vám.

Milý a teda vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, keď som naposledy rozprával o tomto zákone, tak sme tu boli asi štyria alebo piati na konci. Dneska je vás tu viacej, aj keď jedna relevantná politická strana Kresťanská únia odchádza akurát. Ale skúsim v krátkosti do tých desiatich minút povedať, že o čo ide a ja si potom ešte ako navrhovateľ zoberiem slovo v ďalšej rozprave, niekedy, o niekoľko mesiacov zrejme.
No, o čo ide? My predkladáme v KDH taký fajný zákon, lebo my samé dobré zákony predkladáme, a ide tam o to, že ideme zmeniť Zákonník práce v nejakom bode, ktorý je veľmi, veľmi ďaleko, 228 a nejaké písmeno to má, a chceme sa venovať teda dohodám o pracovnej činnosti. Dnes je takýto stav. Dnes môžete na dohodu o pracovnej činnosti odpracovať týždenne desať hodín, to môžeme všetci. A študenti majú také privilégium, že majú taký osobitný režim, kde oni si môžu takto privyrobiť 20 hodín týždenne. Rozdiel medzi dohodou a medzi trvalým pracovným pomerom poznajú tí, ktorí zamestnávajú ľudí. Ja ako zamestnávateľ v školstve, ak som niekoho prijal na trvalý pracovný pomer, tak v istej začiatočnej dobe som mohol prerušiť tento právny vzťah, ale po určitej dobe, keď som dal povedzme trvalý pracovný pomer na rok a potom som to obnovil dvakrát, už potom ten človek mal definitívu a bol mojím zamestnancom, dokedy sa mu páčilo. A ja ako riaditeľ som napríklad nemal takmer žiadnu páku sa s takým zamestnancom rozlúčiť, aj keby nepracoval dostatočne dobre. Pretože neboli jasné kritériá dané ani v Zákonníku práce a tak ďalej a v 90 prípadoch, alebo v 90 %, keď došlo k sporu pracovnoprávnemu, tak vyhrávali prepustení učitelia, ktorí potom od škôl vymohli státisíce eur. Čiže trvalý pracovný pomer je komplikácia, práca na dohodu má isté výhody, lebo môžete ju termínovať, môžete ju ukončiť a nemáte ďalšie záväzky.
Prečo chceme 20 hodín a pre koho to hlavne chceme? Dvadsať hodín chceme pre takzvaných koordinátorov bezpečnosti na školách, v nemocniciach a v sociálnych zariadeniach. Tam ich totiž potrebujeme ako soľ. A poviem prečo. Ani veľmi netreba hovoriť, lebo Graz si pamätáte, ešte máte v živej pamäti, ešte ani obete neboli pochované a ešte ani nie je konečný stav počtu obetí. Z toho, čo som poznal včera, bolo 11 mŕtvych a ďalších 27 zranených, z ktorých niektorí ešte bojujú o život. Ide teda predovšetkým o študentov gymnázia a o minimálne jednu dospelú osobu. Viacej som sa nedočítal. Možno že som zle čítal, ale čo si dobre pamätám, je, čo sa stalo vo Vrútkach, kedy nám zomrel zástupca riaditeľa po streľbe bývalým študentom, a čo si ešte horšie pamätáme alebo teda s horším dôsledkom na naše city, na naše mentálne zdravie a zvlášť na mentálne zdravie tých, ktorí boli prítomní, to je Spišská Stará Ves, kde došlo k zabitiu zástupkyne riaditeľa a jednej z najlepších študentiek gymnázia, plus došlo k vážnym zraneniam ďalším. V Leviciach pred pár dňami dvaja dospelí ľudia, ktorí tam nemali čo robiť, vnikli do materskej školy a páchali tam výtržnosti a ublížili pani učiteľke.
Na školách sa nám množia zbrane, takzvané listy smrti, alebo kde si žiaci proste napíšu, kto ich veľmi naštval a tomu buď želajú alebo plánujú ublížiť, a rôzne predmety, ktorými sa dá útočiť, rôzne rezné, sečné zbrane a podobne. A ako sa neskôr dozviete od kolegyne, netýka sa to vôbec iba škôl.
Keď sa takáto vec stala v Chorvátsku, bolo to na Vianoce, 23. decembra 2024, kde spolužiak dopichal spolužiačku s následkom smrti, tak na to reagovala konkrétne chorvátska vláda, zobral si to premiér, lídroval to a aj spolu s ministrami školstva a vnútra za pár dní počas vianočných prázdnin pripravili všetky, teda zoznam opatrení, ktoré každá škola v Chorvátsku musela prijať, od kľúčového režimu cez zabezpečenie dvier, bezpečnostných programov a rôznych ďalších vecí, to bolo, 2. januára to vyšlo, 2. januára. Deväť alebo 10 dní po tom incidente a už v priebehu januára dostali školy pokyn zamestnať ľudí z bezpečnostných alebo silových zložiek do školských tímov tak, aby sa starali, aby sa stali koordinátormi bezpečnosti. To je to čarovné slovíčko, s ktorým ja tu dneska prichádzam. To sa stalo v Chorvátsku. Okrem toho chorvátska vláda vyčlenila spolu aj s nejakými eurofondami alebo s nejakými externými zdrojmi, ale dokopy to je 83 mil. eur na zabezpečenie všetkých škôl v Chorvátsku, technickými prostriedkami bezpečnosti, a na to, aby mohli posilniť školské tímy o človeka, ktorý sa tam o tú bezpečnosť bude aj fyzicky starať. Tak toto sa dialo v Chorvátsku.
Keď sa stal incident u nás v Spišskej Starej Vsi, tak, samozrejme, zasadal hneď školský výbor, výbor pre vzdelávanie a tak ďalej a cestovný ruch a šport. A prišla pani Kurilovská, ktorú si vážim, lebo je štátna tajomníčka, kolegyňa, pedagogička, a tá povedala, že prvé opatrenie, ktoré urobia, ktoré urobia, že každej škole prideliť policajta. Lenže my nemáme dosť policajtov, to zabudla povedať, že potrebujeme 3 500 policajtov a tých nemáme a už vôbec nie v operatíve. Tak ja som sa bol na tých školách teda pýtať, že ako, máme tých policajtov, či nemáme? A tým, že som aj riaditeľ školy, bývalý, tak tie informácie sa mi dostávajú denne, že ako to je. Tak je to takto: školám je formálne pridelený policajt, ale ten je pridelený trom, štyrom, piatim, šiestim školám. Ten sa prišiel predstaviť, podal ruku a dal vizitku so svojím telefónnym číslom a povedal, keby niečo, volajte mi. Teraz si predstavte, že študent dostal amok a začal hádzať po spolužiakoch stoličky, aj po učiteľoch, a potom aj von oknom, a ohrozoval normálne chodcov pod školou, tak rýchlo volali, však máme telefónne číslo toho policajta, šup. Asi pol hodiny trvalo, kým prišiel. Čo všetko sa mohlo stať, ak by mal nejaký, nejakú zbraň, nejaký nôž alebo niečo podobné, to ťažko domyslieť.
A to nechcem vám veľmi ísť emotívne do sŕdc a povedať, že toto sa deje a musíme dačo s tým robiť, ale hovorím, že ako na to zareagovali a za aký čas Chorváti. Chorváti sa pripravili, pozor, štart a išli za desať dní prvý bod, ďalší týždeň druhý bod, ďalší týždeň tretí bod, ďalší týždeň štvrtý bod, teraz prešlo dokopy asi 20 týždňov odvtedy, alebo 25, a chorvátske školy sú vybavené bezpečnostnými prvkami na takej úrovni, akú si to vláda a chorvátska krajina dokázala zabezpečiť, dokázala dovoliť a školy sú relatívne dobre chránené. Ja viem, že dostanem za chvíľku od pána Gašpara lakťovku, že nie je to celkom tak, že všetko to tak nefunguje a ani to tak nebude fungovať, jedine, že by sme zo škôl urobili pevnosti a potrebuje nepriestrelné sklo a bariéry a detektory kovov a tak ďalej. A môžeme sa o tom baviť, môžeme o tom polemizovať, a ale čosi urobiť musíme.
Pán minister Šutaj Eštok dostal za úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov vo februári 2024, to znamená pred rokom aj štyrmi alebo tromi mesiacmi. A on ho predstavil ešte iba v marci tohto roku, čiže potreboval na to dosť dlhý čas, 13 alebo 14 mesiacov. Tak máme nejaký akčný plán a keď si ho zoberiete, ja ho mám tu so sebou, rád vám ho dám prečítať, alebo prepošlem. Tam je na ôsmich stranách najprv pojmy, potom analýzy a tak si dali teda termínované úlohy jednotlivé orgány, ústredné orgány štátnej správy. On si dal všetky termíny alebo väčšinu termínov na šiesty mesiac ´25 a na dvanásty mesiac ´25. Čiže do konca kalendárneho roku by sme mali prísť s nejakými opatreniami. A keď si dáte námahu a prečítate si, tak zistíte, aké sú to opatrenia. Napíšeme príručku, urobíme nejaké cvičenie, zrobíme z toho cvičenia SWOT analýzu, obrázky a máme vybavené jedno ministerstvo, druhé, tretie, štvrté, piate. Majú vybavené všetko a my sme pre bezpečnosť urobili to, že máme na jednu, teda na jedného policajta päť škôl a on nám to zmonitoruje a všetko bude fajn. No nebude.
Máme ďalšie opatrenie. Pán minister oznámil, že chce nakúpiť za 63 mil. okolo 24-tisíc kamier, keď si, keď som to dobre počítal. A keď si to vydelíte a vynásobíte, tak vám vyjde, že jedna kamera, a to by sme museli všetkým školám ich dať sedem, sedem, aj takým budovám, ktoré majú iba dve triedy, wécko a maličkú jedáleň, čiže tam stačí jedna kamera na jednu stranu, jedna na druhú a prípadne možno štyri povedzme, ale nebudeme ich potrebovať 25-tisíc, ale možno 20-tisíc, možno ešte menej, lebo niektoré školy nie sú v takom nebezpečí, že by tam museli byť prostriedky, ktoré sa vôbec nepoužijú. Teda ideme nakúpiť kamery. Tie kamery budú predražené, to je môj odhad a rád sa budem mýliť, lebo zatiaľ mi tu vychádza, že jedna kamera bude stáť 3-tisíc eur. Ja vám viem takú zohnať za 800 eur alebo za 1 500, podľa kvality, podľa toho, podľa servisu a podľa ďalších nákladov, ale určite to nebude 3-tisíc eur na kameru. Okrem toho naše riešenie, keby sme dostali aj tento rok alebo spočítali za kalendárny rok, že dostaneme 2-tisíc, 2-tisíc teda koordinátorov bezpečnosti do škôl a zarábali by v čistom nejakých 600 eur za polovičný pracovný čas, teda za tých 20 hodín týždenne, tak by nás to stálo okolo 12-13 mil. eur ročne. To znamená, že tých 63 mil. by kľudne stačilo na päť rokov. Na päť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 826. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 869 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý sa teda prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Tak ešte raz, drahí priatelia, pán predsedajúci, keď sa toto stalo v Chorvátsku, zareagovali za niekoľko dní a všetci vedeli čo majú robiť. Do škôl idú investície, hľadajú riešenia ako ochrániť to najcennejšie čo ná, čo v živote máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. A aké opatrenia sa diali v tom čase u nás. Mám pred sebou akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, ktorý pripravil pán minister Šutaj Eštok. Minister vnútra bol tým poverený 6., teda 20. februára 2024. Vo februári 2024 teda pán minister dostal úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, kde patria školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj povedzme kostoly, športové podujatia alebo, alebo kultúrne podujatia. Trvalo to 13 mesiacov, kým prišiel s akčným plánom, ktorý má osem strán. V tom našom akčnom pláne sa dozvieme, že v priebehu minulého roka prešli naše školy, školské zariadenia, ale mnohé ďalšie úrady a inštitúcie hrozbami bombových atentátov. Nezareagovali sme nijako. Je tu kolega Horecký, ktorý vypracoval manuál ako sa majú správať katolícke školy v tejto diecéze a z jeho si mo, mo, môžeme brať príklad nielen my, ale aj minister školstva a minister vnútra. Z tohto materiálu sa dozvieme, že polovica školského personálu nebola na Slovensku nikdy poučená o tom, ako sa máme v takejto krízovej situácií správať. Tretina detí a študentov uviedla, že netušia, čo majú v takej situácii robiť, neboli na to poučení. Keď som sa rozprával s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou na výbore pre vzdelávanie, keď u nás došlo k takejto obrovskej tragédii, tak povedala, okamžite každej škole prideľujem policajta. Tak ja som sa bol spýtať v tých školách, či majú policajta prideleného. Bol som sa pýtať policajtov, ktorí to majú robiť. Policajti nevedia čo majú robiť, a školy nevedia, prinajlepšom ten policajt sa im bol predstaviť a nechal im telefónne číslo. A ja som sa s hrôzou dozvedel, že taký policajt má, má na starosti päť takých škôl, a to je v plnom výkone a nie vždy pracuje, lebo má aj čas na oddych a, a tak ďalej. Takže taký, taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút, a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj akčný plán po tom, čo sa stala tragédia na škole. Zaviedli opatrenia, ktoré...
===== ... taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj Akčný plán potom, čo sa stala tragédia na škole, zaviedli opatrenia, ktoré do júna tohto roku, čiže za dva týždne budú povinné všetky školy rešpektovať, dodržiavať, mať a pozrite sa, prosím vás, do nášho Akčného plánu tam pán minister vypracoval, že čo jednotlivé ministerstvá, jednotlivé orgány štátnej správy majú robiť, aby sme teda zabezpečili aj naše školy. Tak vyberám napríklad vykonať analýzu v oblasti ochrany mäkkých cieľov s ohľadom na práva a povinnosti dotknutých subjektov a predložiť návrh opatrení na rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Termín 12/25. Čiže potreboval pán minister jeden rok aby, teda trinásť mesiacov, aby pripravil Akčný plán a potom si dá ďalší rok na to, aby pripravil analýzu, že čo vlastne je za problém. Aktívne vyhľadávať a zdieľať domáce a zahraničné poznatky a dobrú prax ochrane mäkkých cieľov. Termín čuduj sa svete 12/25, čiže december posledný deň roku 2025 a bude vymaľované. Vybudovať Centrálny informačný systém, vytvoriť, to je vtipné, vytvoriť príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu mäkkých cieľov. Potrebujeme dva roky, aby sme vytvorili príručku, aby riaditeľ aspoň tušil, čo v takej situácii má robiť. Pred piatimi rokmi mi vo Vrútkach zomrel kolega. Učiteľská obec my sme, my sme priatelia, poznáme sa, kamarátime, ak nie aspoň spolu súcitíme. Zastrelil ho bývalý žiak. Čo sme odvtedy spravili? Do konca roka 25 snáď dáme riaditeľom do ruky nejakú príručku, čuduj sa svete a takto ako nás Chorváti predbehli v ekonomike, vo futbale, tak chránia svoje deti stokrát lepšie ako my. Stokrát. Pán minister povedal, že potrebujeme inteligentné kamery, to ochráni naše deti. Nakúpime ich, viete za koľko? Za 63 miliónov. Vraj každá škola z 3 200 škôl alebo z 3 500 má mať sedem kamier priemerne. Tak počítajme spolu. Aj v Hornej Malíkovej, kde majú len štrnásť detí v škole napríklad, majú dve triedy alebo povedzme, že ich majú tam 22, maj dve triedy prvákov, druhákov a tretiakov, štvrtákov, tak tam ideme dať sedem kamier, lenže tá budova nepotrebuje sedem kamier. To je maličká budova, kde sú dve triedy, vecká, jedáleň. No ale aj keby sme dali na všetky školy tie kamery, tak to vychádza, že ich potrebujeme zhruba 24 000. Povedzme 25 a vydeľte si 63 miliónov delené 25 000 a vyjde vám číslo niekde medzi 2 500 a 3 000. Podotýkam, že nie všetky školy potrebujú toľko kamier, niektoré ich nepotrebujú vôbec, niektoré ich už majú. Tak ja som si robil prehľad, že koľko stojí taká inteligentná kamera, ktorá spolupracuje s umelou inteligenciou, zaznamenáva, rieši, detekuje a je to niekde medzi 800 až 1 000 eurami. Možno 1 500. Tie kamery, ktoré plánujeme kúpiť, buď budú zo zlata alebo tam bude skrytá rezerva. Poviem to takto citlivo a mierne, lebo očakávam od pána ministra, aj ministra vnútra, aj ministra školstva, aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa porozprávame o tom odborne a niečo vymyslíme spolu na ochranu našich detí. Tá inteligentná kamera totiž nezlezie z tej strechy, ani z tej fasády a vaše dieťa neochráni. Zdokumentuje, ako sa to stalo, rozozná tvár páchateľa, dokonca rozozná aj výrobné číslo zbrane, ak bude treba, ale to bude neskoro. Na takýto fatálny skutok sa bude pozerať otec dieťaťa, matka dieťaťa post factum a skonštatuje, že takto sa to stalo. Bezpečnostné kamery sú fajn a určite prichádza pán minister s dobrým úmyslom, to mu neberiem, ale tento problém samotné bezpečnostné kamery nevyriešia. Štúdie OBSE a vymyslite si rôzne ďalšie skratky, štúdie na úrovni Európskej únie hovoria, že bezpečnostné kamery sú chybové, aj keď sa zlepšujú, ale bez spojenia so živou silou sú neefektívne a naše deti neochránia. Toľko k nášmu Akčnému plánu. Vytýkam dve veci. Po prvé prichádza neskoro a po druhé to je čisto alibistický materiál, že dačo sme urobili. Môže si dať vláda fajku, že urobili sme nejaké opatrenie a zhruba tam sme skončili a počkáme si do decembra, však snáď sa nič nestane, snáď nás ten skutok, ktorý sa stal v Grazi, obíde. Poďme ďalej. Cirkevná materská škola v Leviciach. Dvaja gauneri sa rozhodli, že niečo si zoberú, vniknú medzi malé deti od tri do päť rokov a vytrieskajú tam pani učiteľku a zoberú si, čo sa im páči. Ako sme zareagovali? Čo mala robiť pani učiteľka? Ako bola zabezpečená materská škola? V školách nachádzame náboje, ostré predmety, zbrane a v Spišskej Starej Vsi nám jeden milý študent podrezal spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa, ktorá bola v mojom veku a ja som dva dni nespal. To čo sa stalo v Grazi, je nehorázne. Vo Francúzsku v tom istom dni štrnásťročný študent alebo žiak zabil asistentku učiteľa a toto sa nám tu množí, a keď si zavrieme oči a dáme si Akčný plán, ktorého nejaké výsledky budeme, budeme poznať niekedy na konci roka 2025, bude neskoro, neskoro. Tieto incidenty nám ukazujú, že dačo s tým treba robiť, a že inteligentné kamery sú veľmi nedostatočné riešenie. Viete, čo sa teraz deje s tými inteligentnými kamerami mimochodom? Testujú sa na dvoch policajných akadémiách. Na dvoch policajných akadémiách. Tam ich snáď treba možno najmenej a výsledky testov nevieme, nepoznáme, riešenie neexistuje. Bezpečnosť na školách sa nerobí cez kamery, ale robí sa cez ľudí. Ako som povedal. Kamera nemá ani ruky, ani nohy a vaše dieťa neochráni. Preto prichádzame s riešením zaviesť koordinátora bezpečnosti ako súčasť školského tímu. Nie ako SBS-kára, ktorý bude odtrhnutý od reality. Ako človeka, ktorý komunitu pozná, v tej škole mal zrejme svoje deti, ktorý zachraňuje životy, ktorý rieši konfliktné situácie a vie zareagovať. Podotýkam, že všetci títo ľudia budú musieť prejsť kvalifikovaným dobrým školením a dnes už na Slovensku existujú programy, ktoré toto dokážu. Existuje, je ich, spočítate ich na prstoch jednej ruky, ale je pár organizácií, ktoré vedia vyškoliť, pripraviť takýchto ľudí a vtiahnime ich do hry a zabezpečme to, aby na našich školách sa takíto odborníci mohli vyskytnúť, aby mohli ochotne slúžiť a chrániť. Trnavská univerzita mimochodom si robí svoj vlastný bezpečnostný program, má svojho vlastného koordinátora bezpečnosti. Nečakajú na Akčný plán, aby nebolo neskoro, vrážajú do toho veľa peňazí bez podpory, robia to na vlastnú päsť. Prečo? Lebo im na ich žiakoch teda záleží, na ich študentoch. Klobúk dole Trnavská univerzita, štyri mínus zatiaľ pre naše ústredné orgány štátnej správy. Mám dobrého kamaráta. Je to môj kolega z Bardejova, ktorý bol viceprezident Hasičského zboru v Bardejove alebo nejaký zástupca. Ten človek bol vyškolený nieže len ako hasič, ale je veľmi dobrý manažér, je, je záchranár par excellence, ktorý chodí a školí záchranárov po Slovensku alebo chodil, školil. Dneska je vo výsluhovom dôchodku. Má o pár rokov viacej ako ja. Korba chlap v plnej sile pozná takmer všetkých učiteľov v škole a väčšinu detí, lebo sú z príbuzenstva, sú z okolia, sú od kamarátov, a keď ich nepozná, tak ich spozná tých, čo ešte nepozná. Ja by som ho veľmi rád zamestnal na štyri hodinky denne, aby mi pomohol odstrániť všetky bezpečnostné riziká, ktoré sa v škole môžu vyskytnúť. Aby tam bol v tom kritickom čase od pol ôsmej do pol dvanástej, kedy sa všetky tieto hrozné veci stali. Poobede tam nepotrebujete, lebo škola už toľko detí vtedy nemá a okrem toho je zabezpečená, lebo ten človek si dá záležať. Keď som sa rozprával s kolegom bývalým ministrom Jánom Horeckým, tak mu vraví, ak si si prekontroloval školu večer a nenašiel si tam bombu a škola bola zabezpečená, tak na druhý deň ráno, keď dostaneš blbý email, že všetci von lebo za štyri minúty vybuchne bomba, tak on v klídku môže povedať, netreba, mám školu zabezpečenú. Ale ostatní riaditelia to nevedia. Nevedia to a neboli o tom poučení, nemajú podporu, pán minister Drucker prišiel na tlačovke s nejakými riešeniami, je nejaký základný manuál, ale stále je to málo. Je to málo pramálo. Čiže koordinátora bezpečnosti budeme potrebovať ako soľ a náš návrh v KDH má takýto cieľ, aby sme minimalizovali hrozby pre naše deti. Deti, rodina, životy. To sú hodnoty, na ktorých stojí celé KDH. Tam o nič iné nejde. Na trhu, na ulici sú ľudia, ktorí sú ochotní sa do toho zapojiť. Ide vyložene o výsluhových dôchodcov, ktorí sú ešte v plnej sile. Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí majú kapacitu ochrániť naše deti. Zapojme ich do toho, dajme tomuto návrhu šancu. Čo som urobil a čo si myslím, že sa má robiť, bol som sa stretnúť s predstaviteľmi všetkých politických strán, predstavil som im tento návrh, požiadal som ich o podporu. Odpoveď bola, uvidíme, zvážime, zdržíme sa, budeme samozrejme za, poďme rokovať na úrovni ministerstiev, na úrovni odborníkov a skúsme to. Dalo mi to nádej a esemeska od pána Šutaja Eštoka hovorí, že určite nám rovnako záleží na bezpečnosti našich detí a nejaké opatrenia rýchlo treba prijať. Aj s ohľadom na to, čo sa deje vo svete a čo hrozí našim najbližším. Teda koordinátor bezpečnosti spracuje bezpečnostný plán na škole. Nieže v decembri 25, ale okamžite. Bude mať na starosti organizáciu evakuačných a krízových cvičení. Monitorovanie podozrivého správania. Spoluprácu s políciou a záchrannými zložkami. Výchovu detí a zamestnancov k bezpečnému správaniu. Všetci čo tu sedíme, aj keď nás tu je teda nie až tak požehnane, sme prešli kurzom prvej pomoci. Pani kolegyňa Beáta strašne dávno a keby sa stala dneska nehoda, odhadujem, aj keď si veľmi šikovný človek, odhadujem, že by si zmrzla a nevedela, čo robiť a takto by sme sa správali všetci. Jedno školenie nestačí na bezpečnosť a musíte mať odborníka, ktorý toto rieši dennodenne. Nebude to SBS-kár s pištoľou, bude to súčasť tímu, ktorí koordinuje, spolupracuje, vymedzíme mu presne, čo sa môže, čo sa nemôže, nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo. Neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude ...
=====

Turčanová, Andrea, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 826. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 869 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto a dávam slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý sa teda prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Tak ešte raz, drahí priatelia, pán predsedajúci, keď sa toto stalo v Chorvátsku, zareagovali za niekoľko dní a všetci vedeli čo majú robiť. Do škôl idú investície, hľadajú riešenia ako ochrániť to najcennejšie čo ná, čo v živote máme, a to sú naše deti, naša budúcnosť. A aké opatrenia sa diali v tom čase u nás. Mám pred sebou akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, ktorý pripravil pán minister Šutaj Eštok. Minister vnútra bol tým poverený 6., teda 20. februára 2024. Vo februári 2024 teda pán minister dostal úlohu pripraviť akčný plán na ochranu mäkkých cieľov, kde patria školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj povedzme kostoly, športové podujatia alebo, alebo kultúrne podujatia. Trvalo to 13 mesiacov, kým prišiel s akčným plánom, ktorý má osem strán. V tom našom akčnom pláne sa dozvieme, že v priebehu minulého roka prešli naše školy, školské zariadenia, ale mnohé ďalšie úrady a inštitúcie hrozbami bombových atentátov. Nezareagovali sme nijako. Je tu kolega Horecký, ktorý vypracoval manuál ako sa majú správať katolícke školy v tejto diecéze a z jeho si mo, mo, môžeme brať príklad nielen my, ale aj minister školstva a minister vnútra. Z tohto materiálu sa dozvieme, že polovica školského personálu nebola na Slovensku nikdy poučená o tom, ako sa máme v takejto krízovej situácií správať. Tretina detí a študentov uviedla, že netušia, čo majú v takej situácii robiť, neboli na to poučení. Keď som sa rozprával s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou na výbore pre vzdelávanie, keď u nás došlo k takejto obrovskej tragédii, tak povedala, okamžite každej škole prideľujem policajta. Tak ja som sa bol spýtať v tých školách, či majú policajta prideleného. Bol som sa pýtať policajtov, ktorí to majú robiť. Policajti nevedia čo majú robiť, a školy nevedia, prinajlepšom ten policajt sa im bol predstaviť a nechal im telefónne číslo. A ja som sa s hrôzou dozvedel, že taký policajt má, má na starosti päť takých škôl, a to je v plnom výkone a nie vždy pracuje, lebo má aj čas na oddych a, a tak ďalej. Takže taký, taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút, a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj akčný plán po tom, čo sa stala tragédia na škole. Zaviedli opatrenia, ktoré...
===== ... taký policajt v prípade, že dôjde k útoku na škole, tam príde za desiatky minút a to už bude bohužiaľ neskoro. Chorváti pripravili svoj Akčný plán potom, čo sa stala tragédia na škole, zaviedli opatrenia, ktoré do júna tohto roku, čiže za dva týždne budú povinné všetky školy rešpektovať, dodržiavať, mať a pozrite sa, prosím vás, do nášho Akčného plánu tam pán minister vypracoval, že čo jednotlivé ministerstvá, jednotlivé orgány štátnej správy majú robiť, aby sme teda zabezpečili aj naše školy. Tak vyberám napríklad vykonať analýzu v oblasti ochrany mäkkých cieľov s ohľadom na práva a povinnosti dotknutých subjektov a predložiť návrh opatrení na rokovanie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Termín 12/25. Čiže potreboval pán minister jeden rok aby, teda trinásť mesiacov, aby pripravil Akčný plán a potom si dá ďalší rok na to, aby pripravil analýzu, že čo vlastne je za problém. Aktívne vyhľadávať a zdieľať domáce a zahraničné poznatky a dobrú prax ochrane mäkkých cieľov. Termín čuduj sa svete 12/25, čiže december posledný deň roku 2025 a bude vymaľované. Vybudovať Centrálny informačný systém, vytvoriť, to je vtipné, vytvoriť príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu mäkkých cieľov. Potrebujeme dva roky, aby sme vytvorili príručku, aby riaditeľ aspoň tušil, čo v takej situácii má robiť. Pred piatimi rokmi mi vo Vrútkach zomrel kolega. Učiteľská obec my sme, my sme priatelia, poznáme sa, kamarátime, ak nie aspoň spolu súcitíme. Zastrelil ho bývalý žiak. Čo sme odvtedy spravili? Do konca roka 25 snáď dáme riaditeľom do ruky nejakú príručku, čuduj sa svete a takto ako nás Chorváti predbehli v ekonomike, vo futbale, tak chránia svoje deti stokrát lepšie ako my. Stokrát. Pán minister povedal, že potrebujeme inteligentné kamery, to ochráni naše deti. Nakúpime ich, viete za koľko? Za 63 miliónov. Vraj každá škola z 3 200 škôl alebo z 3 500 má mať sedem kamier priemerne. Tak počítajme spolu. Aj v Hornej Malíkovej, kde majú len štrnásť detí v škole napríklad, majú dve triedy alebo povedzme, že ich majú tam 22, maj dve triedy prvákov, druhákov a tretiakov, štvrtákov, tak tam ideme dať sedem kamier, lenže tá budova nepotrebuje sedem kamier. To je maličká budova, kde sú dve triedy, vecká, jedáleň. No ale aj keby sme dali na všetky školy tie kamery, tak to vychádza, že ich potrebujeme zhruba 24 000. Povedzme 25 a vydeľte si 63 miliónov delené 25 000 a vyjde vám číslo niekde medzi 2 500 a 3 000. Podotýkam, že nie všetky školy potrebujú toľko kamier, niektoré ich nepotrebujú vôbec, niektoré ich už majú. Tak ja som si robil prehľad, že koľko stojí taká inteligentná kamera, ktorá spolupracuje s umelou inteligenciou, zaznamenáva, rieši, detekuje a je to niekde medzi 800 až 1 000 eurami. Možno 1 500. Tie kamery, ktoré plánujeme kúpiť, buď budú zo zlata alebo tam bude skrytá rezerva. Poviem to takto citlivo a mierne, lebo očakávam od pána ministra, aj ministra vnútra, aj ministra školstva, aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa porozprávame o tom odborne a niečo vymyslíme spolu na ochranu našich detí. Tá inteligentná kamera totiž nezlezie z tej strechy, ani z tej fasády a vaše dieťa neochráni. Zdokumentuje, ako sa to stalo, rozozná tvár páchateľa, dokonca rozozná aj výrobné číslo zbrane, ak bude treba, ale to bude neskoro. Na takýto fatálny skutok sa bude pozerať otec dieťaťa, matka dieťaťa post factum a skonštatuje, že takto sa to stalo. Bezpečnostné kamery sú fajn a určite prichádza pán minister s dobrým úmyslom, to mu neberiem, ale tento problém samotné bezpečnostné kamery nevyriešia. Štúdie OBSE a vymyslite si rôzne ďalšie skratky, štúdie na úrovni Európskej únie hovoria, že bezpečnostné kamery sú chybové, aj keď sa zlepšujú, ale bez spojenia so živou silou sú neefektívne a naše deti neochránia. Toľko k nášmu Akčnému plánu. Vytýkam dve veci. Po prvé prichádza neskoro a po druhé to je čisto alibistický materiál, že dačo sme urobili. Môže si dať vláda fajku, že urobili sme nejaké opatrenie a zhruba tam sme skončili a počkáme si do decembra, však snáď sa nič nestane, snáď nás ten skutok, ktorý sa stal v Grazi, obíde. Poďme ďalej. Cirkevná materská škola v Leviciach. Dvaja gauneri sa rozhodli, že niečo si zoberú, vniknú medzi malé deti od tri do päť rokov a vytrieskajú tam pani učiteľku a zoberú si, čo sa im páči. Ako sme zareagovali? Čo mala robiť pani učiteľka? Ako bola zabezpečená materská škola? V školách nachádzame náboje, ostré predmety, zbrane a v Spišskej Starej Vsi nám jeden milý študent podrezal spolužiačku a zástupkyňu riaditeľa, ktorá bola v mojom veku a ja som dva dni nespal. To čo sa stalo v Grazi, je nehorázne. Vo Francúzsku v tom istom dni štrnásťročný študent alebo žiak zabil asistentku učiteľa a toto sa nám tu množí, a keď si zavrieme oči a dáme si Akčný plán, ktorého nejaké výsledky budeme, budeme poznať niekedy na konci roka 2025, bude neskoro, neskoro. Tieto incidenty nám ukazujú, že dačo s tým treba robiť, a že inteligentné kamery sú veľmi nedostatočné riešenie. Viete, čo sa teraz deje s tými inteligentnými kamerami mimochodom? Testujú sa na dvoch policajných akadémiách. Na dvoch policajných akadémiách. Tam ich snáď treba možno najmenej a výsledky testov nevieme, nepoznáme, riešenie neexistuje. Bezpečnosť na školách sa nerobí cez kamery, ale robí sa cez ľudí. Ako som povedal. Kamera nemá ani ruky, ani nohy a vaše dieťa neochráni. Preto prichádzame s riešením zaviesť koordinátora bezpečnosti ako súčasť školského tímu. Nie ako SBS-kára, ktorý bude odtrhnutý od reality. Ako človeka, ktorý komunitu pozná, v tej škole mal zrejme svoje deti, ktorý zachraňuje životy, ktorý rieši konfliktné situácie a vie zareagovať. Podotýkam, že všetci títo ľudia budú musieť prejsť kvalifikovaným dobrým školením a dnes už na Slovensku existujú programy, ktoré toto dokážu. Existuje, je ich, spočítate ich na prstoch jednej ruky, ale je pár organizácií, ktoré vedia vyškoliť, pripraviť takýchto ľudí a vtiahnime ich do hry a zabezpečme to, aby na našich školách sa takíto odborníci mohli vyskytnúť, aby mohli ochotne slúžiť a chrániť. Trnavská univerzita mimochodom si robí svoj vlastný bezpečnostný program, má svojho vlastného koordinátora bezpečnosti. Nečakajú na Akčný plán, aby nebolo neskoro, vrážajú do toho veľa peňazí bez podpory, robia to na vlastnú päsť. Prečo? Lebo im na ich žiakoch teda záleží, na ich študentoch. Klobúk dole Trnavská univerzita, štyri mínus zatiaľ pre naše ústredné orgány štátnej správy. Mám dobrého kamaráta. Je to môj kolega z Bardejova, ktorý bol viceprezident Hasičského zboru v Bardejove alebo nejaký zástupca. Ten človek bol vyškolený nieže len ako hasič, ale je veľmi dobrý manažér, je, je záchranár par excellence, ktorý chodí a školí záchranárov po Slovensku alebo chodil, školil. Dneska je vo výsluhovom dôchodku. Má o pár rokov viacej ako ja. Korba chlap v plnej sile pozná takmer všetkých učiteľov v škole a väčšinu detí, lebo sú z príbuzenstva, sú z okolia, sú od kamarátov, a keď ich nepozná, tak ich spozná tých, čo ešte nepozná. Ja by som ho veľmi rád zamestnal na štyri hodinky denne, aby mi pomohol odstrániť všetky bezpečnostné riziká, ktoré sa v škole môžu vyskytnúť. Aby tam bol v tom kritickom čase od pol ôsmej do pol dvanástej, kedy sa všetky tieto hrozné veci stali. Poobede tam nepotrebujete, lebo škola už toľko detí vtedy nemá a okrem toho je zabezpečená, lebo ten človek si dá záležať. Keď som sa rozprával s kolegom bývalým ministrom Jánom Horeckým, tak mu vraví, ak si si prekontroloval školu večer a nenašiel si tam bombu a škola bola zabezpečená, tak na druhý deň ráno, keď dostaneš blbý email, že všetci von lebo za štyri minúty vybuchne bomba, tak on v klídku môže povedať, netreba, mám školu zabezpečenú. Ale ostatní riaditelia to nevedia. Nevedia to a neboli o tom poučení, nemajú podporu, pán minister Drucker prišiel na tlačovke s nejakými riešeniami, je nejaký základný manuál, ale stále je to málo. Je to málo pramálo. Čiže koordinátora bezpečnosti budeme potrebovať ako soľ a náš návrh v KDH má takýto cieľ, aby sme minimalizovali hrozby pre naše deti. Deti, rodina, životy. To sú hodnoty, na ktorých stojí celé KDH. Tam o nič iné nejde. Na trhu, na ulici sú ľudia, ktorí sú ochotní sa do toho zapojiť. Ide vyložene o výsluhových dôchodcov, ktorí sú ešte v plnej sile. Štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí majú kapacitu ochrániť naše deti. Zapojme ich do toho, dajme tomuto návrhu šancu. Čo som urobil a čo si myslím, že sa má robiť, bol som sa stretnúť s predstaviteľmi všetkých politických strán, predstavil som im tento návrh, požiadal som ich o podporu. Odpoveď bola, uvidíme, zvážime, zdržíme sa, budeme samozrejme za, poďme rokovať na úrovni ministerstiev, na úrovni odborníkov a skúsme to. Dalo mi to nádej a esemeska od pána Šutaja Eštoka hovorí, že určite nám rovnako záleží na bezpečnosti našich detí a nejaké opatrenia rýchlo treba prijať. Aj s ohľadom na to, čo sa deje vo svete a čo hrozí našim najbližším. Teda koordinátor bezpečnosti spracuje bezpečnostný plán na škole. Nieže v decembri 25, ale okamžite. Bude mať na starosti organizáciu evakuačných a krízových cvičení. Monitorovanie podozrivého správania. Spoluprácu s políciou a záchrannými zložkami. Výchovu detí a zamestnancov k bezpečnému správaniu. Všetci čo tu sedíme, aj keď nás tu je teda nie až tak požehnane, sme prešli kurzom prvej pomoci. Pani kolegyňa Beáta strašne dávno a keby sa stala dneska nehoda, odhadujem, aj keď si veľmi šikovný človek, odhadujem, že by si zmrzla a nevedela, čo robiť a takto by sme sa správali všetci. Jedno školenie nestačí na bezpečnosť a musíte mať odborníka, ktorý toto rieši dennodenne. Nebude to SBS-kár s pištoľou, bude to súčasť tímu, ktorí koordinuje, spolupracuje, vymedzíme mu presne, čo sa môže, čo sa nemôže, nebude zasahovať do vzdelávania, tam na to máme iných odborníkov, ale bude súčasť tímu, ktorý zabezpečí, aby bezpečnostné riziko sa minimalizovalo. Neodstránime všetky hrozby, nezastavíme všetkých útočníkov, ale ak sa nám to podarí aspoň v nejakých prípadoch, tak to bude ...
=====

Szalay, Tomáš, poslanec NR SR
Absolútne podčiarkujem všetko čo Fero povedal, ale keďže kolega Dubéci ma vyzval k tomu, že ho zaujímajú anekdoty, aj kolegu Hazuchu zaujímali anekdoty, ja som si na jedno spomenul, ktorú treba riešiť v tomto kontexte a nebola vyriešené a skončila vo vzduchoprázdne. Predstavte si, že nie jedna DSS-ka, nie jedno zariadenie seniorov dostalo covid, tí ľudia sa medzi sebou nainfikovali, lebo nemali izolačky, a potom personál týchto DSS-iek zostal doma a povedal si, že oni nejdú do roboty, lebo je to nebezpečné, a tí seniori zostali bez akejkoľvek starostlivosti. Nie raz som bol toho svedkom, a aký sme mali na to nástroj, nútenú prácu. Okresný úrad niekomu poslal predvolanku, že musí niekam prísť vtedy a vtedy a bude nútene pracovať v nejakom zariadení. Koľko takých pracovných pomerov vzniklo ak, ak ich spočítam na prstoch jednej ruke som to prehnal, pretože tí ľudia našli bambilión dôvodov ako nenastúpiť do tej práce a tých o tých seniorov sa reálne nemal kto postarať. My sa tvárime, že robíme nejaký sociálny štát a záchrannú sociálnu sieť, ale len čo je prvá krízová situácia, tí ľudia zdupkajú z prvej línie a my nemáme plán B, kto sa o tých ľudí postará. Čo sme za tie dva a pol roka urobili, ako sme vylepšili legislatívu, aby sme tam vedeli tých ľudí nejakým spôsobom poslať. Však armádu tam nevieme poslať, aby sa starala o tých seniorov, tak koho tam vieme poslať. Nepoučili sme sa. Prosím vás pekne, poučme sa, aby sme to znovu nemuseli zase prežívať s toľkými úmrtiami.
Veľmi podporujem to, čo povedal Fero Majerský.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 746. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva
===== ...k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou číslo 746. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákon prerokujem v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 776 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady 846 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predseda, prosím otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 746. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva
===== ...k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou číslo 746. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákon prerokujem v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 776 z 10. marca 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady 846 z 9. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra 2025 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025. Pán predseda, prosím otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, pán predsedajúci, ja sa ospravedlňujem za malé nedorozumenie, ale napriek svojmu veku som ešte len neskúsený parlamentarista a ešte sa len učím. A na tomto mieste sedím snáď druhý alebo tretíkrát, tak mi to prepáčte, prosím.
A ja tak, aj tak som chcel viacej reagovať na kolegov koaličných poslancov. Videl som tu pred chvíľkou ešte kolegu Barteka a Mažgúta, ale už tu, žiaľ, nie sú. A vy ako pán predsedajúci tu musíte byť, ale teda budem hovoriť aj k vám, aj ku kolegovi Radačovskému.
Pred pár dňami sme tu mali pána prezidenta Pellegriniho, ktorý predstavil správu o stave republiky a tam vypichol také dôležité body.
Prvá vec je úpadok Slovenska bez vízie a druhá vec je obrovská rozhádanosť a rozštiepená spoločnosť, ktorá ale súvisí aj s politikou a s politickým spektrom, ako je nastavené, opozícia-koalícia. A jedna z vecí, ktorú som si zobral, nechcem jatriť rany, ani nikomu nič vyčítať, ale jednu z vecí, ktorú som aj medzi riadkami, aj v jeho slovách počul a čítal, že neškriepte sa. Nájdite viacej k sebe cestu a hľadajte dobré dôvody na spoluprácu. Lebo keď nepôjdeme my ako poslanci príkladom, tak ťažko budeme očakávať, že sa upokojí spoločnosť, že budeme saturovať nejakým spôsobom napätie.
A dnes som si všimol takú jednu iskričku nádeje, neviem, čo to presne malo znamenať, ale z dielne SaS, vládna koalícia, celá vládna koalícia podporila legislatívny návrh. Myslím, že tam bolo číslo 140 alebo také vysoké číslo. A ja som sa sám seba pýtal, že čo to bolo, že či to bola iskrička nádeje, nejaká možnosť na spoluprácu, alebo dobrá vôľa, dobrá vôľa koalície spolupracovať. A spomínam to preto, lebo práve návrh zákona o turistických trasách je niečo, čo nerozdeľuje, čo, naopak, spája. My všetci sme vášniví turisti, niektorí viacej, niektorí menej. Ja som vyštudovaný telocvikár napríklad a tá príroda nás obohacuje všetkých. A na Slovensku máme systém, ktorý nenájdete nikde vo svete, možno v Čechách. A spôsob, ako možno robiť turizmus na Slovensku, je unikátny a tento unikát bude dobré zachovať. Problémom je, že mi nedokážeme takéto potenciálne zdroje našich príjmov, nášho blahobytu ani využiť. Tento zákon je dobrý predpoklad, alebo dobrý nástroj toho, aby sme tie turistické trasy na Slovensku zachovali. Keď sa pôjdete pozrieť do Poloniny a prekročíte hranice v tom cípe, kde sa stretáva Poľsko, Slovensko a Ukrajina, tak keď sa budete pýtať, tak prídete na dáta.
Rišo Dubovický tu dneska rozprával čísla. Na slovenskej strane v Poloninách, v tom pralese, navštívili Poloniny turisti v objeme niekoľkých desiatok tisíc ľudí. Niekde okolo 50-tisíc sa to ročne pohybuje. Na strane ukrajinskej, to sú rádovo státisíce, 700-, 800-tisíc. A na poľskej strane sú to milióny, milióny.
Ak by sme my do tých našich prírodných krás, ktoré máme, dokázali dostať turistov vo väčších objemoch, tak by nás to mohlo nakŕmiť, mohlo by to dať prácu tisícom ľudí a mohlo by to zlepšiť ekonomiku. Mnohé krajiny na svete žijú z cestovného ruchu a my to bohatstvo máme na Slovensku, len je príliš zaprášené, príliš skryté a keď aj sa vymyslí nejaký dobrý legislatívny počin, ktorý to podporí, tak my, teda vládna koalícia, alebo to nastavenie koalície a opozície a ten princíp, že navzájom si nič nepodporujeme, takýmto spôsobom Slovensko upadá. A to je ten úpadok, ktorý spomínal aj pán prezident a vyzýval, nájdite, hľadajte tie spôsoby na spoluprácu. A toto je jeden dobrý príklad, lebo tu vás nič nepečie, tu vás nič nebolí a nikto si nič nevyčíta.
Tu chceme zachovať sieť turistických trás v podobe, aká je. Dneska rastú nároky vlastníkov a keď si pozriete okolité krajiny, tak mnohé lesy, mnohé krásy sú oplotené a nedostanete sa tam. Na Slovensku, chvalabohu, ešte môžeme chodiť na turistiku, ale za chvíľočku sa to možno zmení.
A preto som chcel vyzvať kolegu Barteka, s ktorým sa z času na čas doťahujeme, alebo pána Mažgúta, vás, pán Radačovský, aj pána predsedajúceho, zvážte podporu tohto zákona a ukážte kúsok, štipku dobrej vôle. Lebo srdce majú všetci a ja mám problém s tým princípom, že opozícii ani ťuk. Ale dneska som sa tak trošku potešil, keď, myslím o tých vrakoch, autovrakoch, alebo čosi, nejaký takýto návrh SaS-ke prešiel, nie je to moja téma, tak to tak som len zachytil, ale pri hlasovaní som si všimol, že fíha, celá koalícia podporila návrh SaS. Samozrejme, aj náš, áno, aj náš, takže dokonca dve iskričky, ako mi tu kolega našepkáva. Ďakujem pekne, Janko, ty si akademik a precízny, takže moje nedokonalosti mi prepáčte.
Ale vyzývam teda celú koalíciu, aby ste to prehodnotili. Vy, pán podpredseda, máte slovo vo vašom klube určite, možno aj pán Radačovský vedel pomôcť s pánom Huliakom, alebo s ľuďmi okolo vás, cez ktorých ste sa dostali do parlamentu. Zvážte to, lebo tam nie sú zádrhele. Čo urobil Jano Horecký, obišiel všetkých zainteresovaných, všetkých, ktorých sa to týka a dal si tú námahu a rokoval mesiace. A všetky pripomienky, ktoré boli, všetky výhrady, všetko zobral do úvahy. Vyriešil to s vlastníkmi, vyriešil to s turistami, vyriešil to so samosprávami, prešiel si politické kluby. A zdalo sa, že podpora je.
Prvé čítanie dopadlo perfektne. Zrazu sa zmení minister a ani pánovi. Nie a grac. A tento princíp, že nie a grac opozícii, tento nás dostane ešte do väčšej biedy. Veď nám nefungujú veci na Slovensku a robíme si naschvál. Tu nie je dôvod si robiť naschvál, lebo tu o politiku nejde. Nech by to podával hocikto, toto je tak prospešné pre väčšinu Slovákov, ktorí milujú prírodu, takmer pre každého.
A pozdravujem pána Ševčíka a týmto ho vyzývam a prosím, podporte tie turistické trasy. Porozprávajte sa o tom zajtra. Keď sa bude hlasovať, tak prehltnime svoje egá. My sme ochotní spolupracovať na veciach. My pomaličky ustupujeme z princípu, že koalícia, opozícia a tento múr sa neprekročí. Keď nenájdeme zhodu, nebudeme hľadať styčné body, my neupokojíme ani spoločnosť, ani nedosiahneme lepší blahobyt. A preto mi dovoľte, aj keď je vás tu len toľko, poďakovať Jánovi Horeckému za tú obrovskú námahu, ktorú vynaložil, aj všetkým, ktorí boli do toho zainteresovaní. Mňa mrzí, že som nemohol na tomto spolupracovať, lebo je to pekné dielo. Je to zaujímavá, dobrá a prospešná vec pre Slovákov. Tak vás teda, aspoň tí, ktorí ste pri obrazovkách, alebo počúvate ešte z vládnej koalície, prosím, zvážte podporu, prekonajte sami seba a ukážte kus dobroty v prospech Slovákov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nasledovnú informáciu výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Horeckého a Janckulíka na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 524, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uzniesla uznesením z 3. decembra 2024 pod číslom 708 prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruchu a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote s týmito stanoviskami:
Ústavnoprávny výbor to prerokoval 30. januára 2025 a neprijal uznesenie. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh zákona 19. marca 2025 a neprijal uznesenie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh 25. marca a uzniesli sa uznesením č. 105 odporučiť návrh zákona schváliť. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 192 z 20. marca 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. tejto informácie.
Pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ma určila za spoločného spravodajcu, a teda vyzvala ma, aby som teda vás informoval o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Ja využívam tento priestor na to, aby som ešte raz vyzval pána Kamenického. Pán minister, začnite šetriť na sebe. Ukážte ľuďom príklad, ukážte príklad obyvateľom Slovenska, ukážte príklad zamestnávateľom, ako sa to dá. Vy nemôžte očakávať od ľudí ani od zamestnávateľov, že si budú uťahovať donekonečna opasky a vy sa tu budete prepchávať peniazmi a míňať také výdavky, ktoré nie sú podstatné. Rozbehnite krajinu, rozpodnikajte krajinu, zabezpečte to, aby každé jedno verejné euro bolo minuté správne.
To je celé moje vystúpenie a ešte raz vám ďakujem za pozornosť a za faktické.