Videokanál poslanca

Ja nadviažem na to, že si povedal, pán kolega Hajko, o tom, že vláda svojimi opatreniami vlastne tých samostatne zárobkovo činné osoby ako keby vyháňala, ako keby ich demotivovala a oni si neotvárajú živnosti, tak chcem povedať, že ja som dostal inzerát pred chvíľou, že preneste si firmu do Poľska. Ak máte, ak máte daň z príjmu, teda ak máte príjem vyšší ako 100 000 eur, tak Poliaci vám ponúkajú 9 % daň z príjmu, pričom naša nad 100 000 eur je 21 %. Poliaci vravia, nemáme transakčnú daň, príďte k nám, my vám zriadime sídlo firmy, bankový účet, povolenie na podnikanie, budeme vám viesť účtovníctvo a poradenstvo po slovensky a nieže len samostatne zárobkovo činných vyháňame, ale my vyháňame zo Slovenska týmito opatreniami postupne aj firmy a nielen do Poľska, ale tí, ktorí sú bližšie k Čechám, tak aj do Česka. A potom ešte chcem spomenúť to, že vláda sa správa ako taký otec v rodine, kde nestíhajú platiť hypotéku a pôžičky, tak otec zahlási šetrenie a všetkým povie, že, že nižšie paušály na telefón, menej budete jesť, znížime teplotu, ale otec má kľúč, samostatný kľúč od chladničky a od komory, kde má whisky a doutníky a drané auto a tak ďalej. A všetci v domácnosti si povedali, tak dosť, keď máme šetriť, tak všetci. Ten otec to je tá vláda, ktorá, ktorá momentálne nešetrí na sebe, ale všetkým naočkuje drakonickú, drakonickú konsolidáciu po slovensky šetrenie a takto to potom dopadne. To čo pán minister ste dosiahli, je, že ľudia sú nespokojní preto, že nevidia lídrov, ktorí povedia, potrebujeme všetci šetriť, potrebujeme sa všetci uskromniť. Ale to čo vidia ľudia, sú drahé autá, nové ministerstvá, nové, nové posty pre priateľov a to nie je dobré.

Ďakujem za slovo. Ja ešte predsa len poviem, že rozpočet Sociálnej poisťovne je vysoko deficitný. Tam nám chýbajú peniaze a takisto poviem taký fakt, že obecní policajti majú nárok na ten dôchodok. Majú zákonný nárok, ale fond, ktorý si oni vytvorili a ktorý si mali plniť, je prázdny a hrozí to, že na budúci rok už nebudú peniaze na vyplácanie ich dôchodkov. Keďže na to majú zákonný nárok, tak tie peniaze sa niekde musia nájsť a preberá túto povinnosť na seba Sociálna poisťovňa. Čiže Sociálna poisťovňa dopláca to, čo niekto sa zle, niekto niečo zle vypočítal, niekto sa pomýlil, teraz tie peniaze chýbajú, ešte som spomenul, že doplácajú sa z môjho pohľadu prištedro a všetko, každý problém, ktorý, ktorý máme v sociálnom systéme, hodíme na Sociálnu poisťovňu, ktorá už dnes potrebuje vždycky injekcie od štátu vo výške miliárd. Čiže vlastne, vlastne prenášame povinnosť na Sociálnu poisťovňu a ku cti, pán Hargaš, čo môžem povedať z výboru zo včera, že ten pozmeňovák je o tom, aby, aby sa to neodhlasovalo a zapadlo prachom a Sociálna poisťovňa ďalej štedro platí niekomu dôchodky, aleže by to bolo iba na určité obdobie, keď sa nemýlim, tak na jeden rok, a aby sa v priebehu budúceho roka tento problém odstránil systémovo. Čiže toto je nesystémové riešenie, je predkladané na dva a pol krát a snáď sa z toho, snáď sa z toho dostaneme von. Ale ja zase volám po spravodlivosti, aby sme nesanovali niečo, čo bolo od začiatku nastavené nepresne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, neboli ste včera na výbore a nám sa to dostalo ako pozmeňováky na stôl len pár minút predtým. Tak aby som tomu dobre porozumel, obecní policajti, mestskí a, a teda obecní policajti majú svoj priebežný systém, do ktorého si majú hradiť peniaze a z neho sa potom im vyplácajú dôchodky. Čo som sa včera dozvedel a čo ma trošku prekvapilo, šokovalo, že tá výška dôchodkov je medzi 1 500 a 3 000 eur na jednu osobu, a že si nestíhajú tam doplatiť, teda platiť priebežne tak, aby sa všetkým ušiel takýto štedrý dôchodok, tak preberie túto zodpovednosť na seba Sociálna poisťovňa. Dobre tomu rozumiem.
No môj problém s týmto riešením je, že v tichosti si ako keby nejaká skupina ľudí nastaví niečo štedrejšie, ako je, ako je fér voči ostatným povedzme generáciám alebo ostatným povolaniam. A ja ako zamestnávateľ učiteľov môžem o takýchto dôchodkoch len snívať. Dokonca ako riaditeľ školy som nemal takýto plat. A teraz sa ide skladať celé Slovensko na to, aby, aby sme tieto štedré dôchodky ďalej dokázali platiť, a včera na výbore sme sa teda dohodli, že ak áno, tak nech je to iba dočasné riešenie na jeden rok, a aby sa celý dôchodkový systém prepracoval tak, aby bol spravodlivý. Lebo ja nemám v zásade problém s tým, že niekto berie štedrý dôchodok za prácu, ktorú odviedol. Mám problém, či je to spravodlivo nastavené. A z môjho pohľadu sa musím teda zastať aj iných profesií, iných ľudí, iných dôchodcov, ktorí o takýchto štedrých dôchodkoch ani len nesnívajú, a čo mi na tom vadí, že samotní mestskí policajti a obecní si neprispievajú dosť do tohto systému, aby im to potom vystačilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za faktické poznámky a ja som potreboval, potreboval som vystúpiť v tom zmysle, že je veľmi pokrytecké rozprávať tu dookola o tom, že potrebujeme šetriť, potrebujeme konsolidovať, musíme sa všetci uskromniť a v tom istom čase vláda rozdáva takýmto spôsobom tisíce a tisíce peňazí, ktoré išli z vrecák tých jednoduchých ľudí, ktorí zarábajú minimum. A potom vysokí štátni úradníci sa svojimi fotografiami na sieťach chvália luxusnými dovolenkami z takých miest, kde ten môj známy a väčšina Slovákov nikdy sa nedostanú a takéto miesta poznajú iba z obrázkov.
Je proste nehorázne dopriať si za štátne peniaze taký obrovský luxus v čase, keď všetci ostatní trpia. To je z môjho pohľadu nemorálne a pokrytecké, a preto som vlastne vyzval vládu, že takéto veci stopnite. Začnime robiť veci, ktoré, alebo začnite robiť veci, ktoré zlepšia chod tohto štátu, ktoré zlepšia život, ktoré zlepšia podmienky pre tvorenie hodnôt, pre ekonomiku, pre podnikanie, pre zamestnávanie. Doživotné renty a ďalšie a ďalšie úradnícke funkcie s vysokými platmi veľmi, veľmi zvyšujú napätie, lebo ľudia to vnímajú ako podlé, ako nečestné a nesprávne.
A to vám hovorím nielen za seba, za KDH, ale aj za tých jednoduchých ľudí. A potreboval som, aby to tu zaznelo.
Tak vám ešte raz veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, keďže sa bavíme o doživotnej rente pána generálneho prokurátora Žilinku, dovoľte mi dať do protikladu jeden skutočný životný príbeh jednej rodiny. Pre poriadok a preto, aby som im neublížil, tak trošku zmením mená a budem hovoriť o Slávovi a Jarke. Slávo je školníkom na základnej škole a celý život sa stará o svoju rodinu, má veľmi ťažko chorého chlapca, ktorý už je v dospelom veku a ktorý potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Okrem toho majú ešte dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Slávo zarába 850 eur v čistom a jeho manželka robila takú drobnú administratívnu prácu v jednej malej firme, ale keďže zdravotný stav ich syna sa zhoršil a babka je už staršia, nevládze sa starať o dospelého človeka, ktorý potrebuje takúto starostlivosť, tak musela odísť domov. 70-2
Príjem tejto rodiny je niečo okolo 1 500 eur. A keby ste videli ruky tohto školníka, aké mozole, aké má šľachy a ako nemá na sebe ani štipku tuku, lebo celý život tvrdo pracuje a predstavte si, že on sa ma opýtal, že čo to je vlastne tá doživotná renta. To ako sa k tomu dostať? Kto vlastne dostáva doživotnú rentu? A ja mu vravím, tak to je 5-6 tisíc eur, ktoré dostane človek, ktorý štyri roky pracoval, nedokončil ani svoje funkčné obdobie a po štyroch rokoch má nárok na to, že môže ísť domov a každý mesiac mu príde na účet 5-6 tisíc eur. A on len krúti hlavou, že kde to žijeme, čo to vlastne, aký to život žijeme. Moja výčitka nie je k úradu generálneho prokurátora. Určite ho potrebujeme a jeho práca je kľúčová. O tom, či je jeho funkcia nastavená dobre, alebo nie, tu hovorili oveľa väčší odborníci ako ja.
Ja vám môžem povedať k tomuto príbehu niečo viac. Problémom s touto doživotnou rentou a nielen s ňou, ale aj s tým, ako vláda hospodári s finančnými prostriedkami, je to, že toto veľmi zvyšuje napätie u jednoduchých ľudí na Slovensku. V tomto volebnom období sa zvýšil počet ministerstiev, zdvojnásobil sa počet štátnych tajomníkov, čo sú námestníci ministra s vysokým platom. Zaviedli ste nových viceguvernérov a rôznych splnomocnencov krajiny. Vytvorili ste desiatky a desiatky ďalších funkcií, v ktorých zarobia títo ľudia 5-6 tisícové platy a na tieto platy sa musia skladať jednoduchí Slováci, ktorí pracujú, zarábajú a odvádzajú dane. A teraz, môj problém s týmto je, či je to čestné, či je to spravodlivé, či vy ako vládni poslanci, ktorí máte v rukách moc a rozhodujete o takých veciach, či to robíte dobre, s dobrým úmyslom. Môj problém s doživotnou rentou pre generálneho prokurátora je, že je účelová, že je urobená tak, aby ste dosiahli nejaký iný zámer, nie to, aby ste odmenili človeka za prácu, ktorú odviedol. Môj problém s ďalšími a ďalšími vysokými štátnymi úradníkmi je, že je to účelové preto, aby ste upratali svojich kamarátov a dali mu krásne peniaze za nič. Predstavte si taký výrobný podnik, kde ľudia pracujú, tvoria hodnoty a riaditeľ má svojho zástupcu, ale postupne má ďalšieho námestníka a ďalšieho a ďalšieho a ďalšieho. A všetci ostatní, ktorí pracujú, sa pýtajú, prečo by sme mali platiť týchto ľudí, ktorých tu nepotrebujeme? A prečo by sme im ešte mali zaplatiť, keď už aj odídu z firmy, už netvoria hodnoty a nejakú doživotnú rentu? Toto sa nedá vysvetliť bežným ľuďom, lebo je to nečestné. A toto vám vytýka váš prezident z vašich radov. Človek, ktorý vyšiel z vašej partie, z vašej skupiny, vám teraz odkázal, táto doživotná renta je nečestná. Sú to verejné zdroje, verejné financie, ktoré vytvárajú Slováci zo svojich daní. A prezident vám odkazuje, že toto je nečestné a toto treba zrušiť. A tak vás za svojho priateľa, ktorého som pomenoval Slavo, aj keď sa volá inak, v mene KDH, aj v mene všetkých ľudí na Slovensku, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty, vás vyzývam, aby ste túto doživotnú rentu odmietli podobne, ako vám to odkázal prezident z vašich radov. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, keďže sa bavíme o doživotnej rente pána generálneho prokurátora Žilinku, dovoľte mi dať do protikladu jeden skutočný životný príbeh jednej rodiny. Pre poriadok a preto, aby som im neublížil, tak trošku zmením mená a budem hovoriť o Slávovi a Jarke. Slávo je školníkom na základnej škole a celý život sa stará o svoju rodinu, má veľmi ťažko chorého chlapca, ktorý už je v dospelom veku a ktorý potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Okrem toho majú ešte dcéru, ktorá študuje na vysokej škole. Slávo zarába 850 eur v čistom a jeho manželka robila takú drobnú administratívnu prácu v jednej malej firme, ale keďže zdravotný stav ich syna sa zhoršil a babka je už staršia, nevládze sa starať o dospelého človeka, ktorý potrebuje takúto starostlivosť, tak musela odísť domov. 70-2
Príjem tejto rodiny je niečo okolo 1 500 eur. A keby ste videli ruky tohto školníka, aké mozole, aké má šľachy a ako nemá na sebe ani štipku tuku, lebo celý život tvrdo pracuje a predstavte si, že on sa ma opýtal, že čo to je vlastne tá doživotná renta. To ako sa k tomu dostať? Kto vlastne dostáva doživotnú rentu? A ja mu vravím, tak to je 5-6 tisíc eur, ktoré dostane človek, ktorý štyri roky pracoval, nedokončil ani svoje funkčné obdobie a po štyroch rokoch má nárok na to, že môže ísť domov a každý mesiac mu príde na účet 5-6 tisíc eur. A on len krúti hlavou, že kde to žijeme, čo to vlastne, aký to život žijeme. Moja výčitka nie je k úradu generálneho prokurátora. Určite ho potrebujeme a jeho práca je kľúčová. O tom, či je jeho funkcia nastavená dobre, alebo nie, tu hovorili oveľa väčší odborníci ako ja.
Ja vám môžem povedať k tomuto príbehu niečo viac. Problémom s touto doživotnou rentou a nielen s ňou, ale aj s tým, ako vláda hospodári s finančnými prostriedkami, je to, že toto veľmi zvyšuje napätie u jednoduchých ľudí na Slovensku. V tomto volebnom období sa zvýšil počet ministerstiev, zdvojnásobil sa počet štátnych tajomníkov, čo sú námestníci ministra s vysokým platom. Zaviedli ste nových viceguvernérov a rôznych splnomocnencov krajiny. Vytvorili ste desiatky a desiatky ďalších funkcií, v ktorých zarobia títo ľudia 5-6 tisícové platy a na tieto platy sa musia skladať jednoduchí Slováci, ktorí pracujú, zarábajú a odvádzajú dane. A teraz, môj problém s týmto je, či je to čestné, či je to spravodlivé, či vy ako vládni poslanci, ktorí máte v rukách moc a rozhodujete o takých veciach, či to robíte dobre, s dobrým úmyslom. Môj problém s doživotnou rentou pre generálneho prokurátora je, že je účelová, že je urobená tak, aby ste dosiahli nejaký iný zámer, nie to, aby ste odmenili človeka za prácu, ktorú odviedol. Môj problém s ďalšími a ďalšími vysokými štátnymi úradníkmi je, že je to účelové preto, aby ste upratali svojich kamarátov a dali mu krásne peniaze za nič. Predstavte si taký výrobný podnik, kde ľudia pracujú, tvoria hodnoty a riaditeľ má svojho zástupcu, ale postupne má ďalšieho námestníka a ďalšieho a ďalšieho a ďalšieho. A všetci ostatní, ktorí pracujú, sa pýtajú, prečo by sme mali platiť týchto ľudí, ktorých tu nepotrebujeme? A prečo by sme im ešte mali zaplatiť, keď už aj odídu z firmy, už netvoria hodnoty a nejakú doživotnú rentu? Toto sa nedá vysvetliť bežným ľuďom, lebo je to nečestné. A toto vám vytýka váš prezident z vašich radov. Človek, ktorý vyšiel z vašej partie, z vašej skupiny, vám teraz odkázal, táto doživotná renta je nečestná. Sú to verejné zdroje, verejné financie, ktoré vytvárajú Slováci zo svojich daní. A prezident vám odkazuje, že toto je nečestné a toto treba zrušiť. A tak vás za svojho priateľa, ktorého som pomenoval Slavo, aj keď sa volá inak, v mene KDH, aj v mene všetkých ľudí na Slovensku, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty, vás vyzývam, aby ste túto doživotnú rentu odmietli podobne, ako vám to odkázal prezident z vašich radov. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani kolegyňa, kolegovia, kolegyne, bol som určený v súlade s rokovacím poriadkom výborom za spravodajcu k tomuto návrhu, tak predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. V zmysle rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 889 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra a gestorský výbor do 8. septembra.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za vaše faktické pripomienky. Veľmi si to vážim.
Pani kolegyni Gažovičovej poviem, že áno, ide o veľmi citlivú hranu, kde môže dochádzať k porušovaniu ľudských práv a musia sa s tým jednotlivé krajiny, spoločnosť, vysporiadať, že do akej miery áno a do akej nie. Zberať citlivé informácie o človeku je za hranicou ľudských práv a tam teda nemôžme ísť, ale monitorovať perimeter tak, aby sme povedzme nerozoznávali alebo neuchovávali nejaké citlivé informácie, to vnímam ako jeden z bezpečnostných prvkov a teraz budeme musieť na miskách váh zvážiť, že kde je, kde je dôležitosť bezpečnosti a kde je dôležitosť osobnej slobody a čo vyvažuje a tam nastaviť tú hranicu, aby bola všeobecne prospešná.
Ona to, nevyriešime to a ja som zvolil takýto tón, pretože ja sa uchádzam o podporu aj vládnych strán. Ak to má prejsť, tak ja dnes sa neznížim k tomu, aby som len nakladal nejakému ministrovi, aký je neschopný, alebo že chce zarobiť. Mimochodom nemyslím si to, ale dávam, dávam do pľacu možnosť, aby sme sa o tom pobavili, aby sme možno prišli s nejakým racionálnym vysvetlením.
Pani kolegyňa Čavojová, vážim si, že ako opozičná poslankyňa tu sedíte na obed v piatok, ste ochotná počúvať a vidíte aj vy zo skúsenosti, že čosi s tou bezpečnosťou musíme urobiť. Tak možno vás chcem požiadať, aby ste aj vo svojich radoch zvážili prípadnú podporu. Zatiaľ by som vás poprosil o podporu pre druhé čít... aby sme prešli do, teda do druhého čítania a tam, tam ponúkam možnosť na takú celospoločenskú alebo diskusiu naprieč politickým spektrom, aby sme, aby sme pomohli ochrane našich detí, našich chorých a našich seniorov.
Ďakujem pekne.

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne a kolegovia, tak skúsime na tretíkrát. Bol som tu v stredu večer o trištvrte na sedem, potom štvrtok večer o trištvrte na sedem. Dneska je piatok, tak beriem to ako také privilégium, že som sa mohol trošku rozcvičiť a dnes to trošku skrátim. Ale keďže ste tu noví, tak aspoň, aspoň také základné veci, tí, čo tu neboli v stredu a štvrtok večer, je vás tu zas zopár nových poslancov, tak skúsim veľmi rýchlo.
Predkladáme z dielne KDH návrh na to, aby sme zvýšili bezpečnosť na školách, v zdravotných a v sociálnych zariadeniach. Ako to chceme spraviť? Chceme zasiahnuť do Zákonníka práce a upraviť možnosť pracovať na dohodu o pracovnej činnosti tak, ako to dneska napríklad majú študenti. Bežný človek môže pracovať na dohodu 10 hodín za týždeň, študenti môžu pracovať 20 hodín za týždeň. My chceme zaviesť pojem a chceme zaviesť do systému na ochranu škôl, školských zariadení, zdravotných a sociálnych zariadení koordinátorov bezpečnosti, pre ktorých potrebujeme rozšíriť tú možnosť pracovať na dohodu 20 hodín týždenne, neskôr vysvetlím. Reagujem aj na výhrady kolegov ministrov, ktorí sa tejto téme venujú. Hovorím o ministrovi školstva, ministrovi vnútra a ministrovi práce a sociálnych vecí, s ktorými komunikujeme a snažíme sa doladiť detaily tak, aby bolo možné, aby tento návrh prešiel týmto plénom aspoň do druhého čítania, kde by sme ho mohli upraviť a možno prinesie osoh celej spoločnosti.
Práca na trvalý pracovný pomer je pre zamestnávateľov komplikovanejšia, pretože po istých opakovaniach už ten človek je zamestnaný navždy, tam potom by muselo dôjsť k výpovedi s ďalšími nákladmi. Pri práci na dohodu môžete napríklad stanoviť dohodu na 10 mesiacov, čo je školský rok a nemusíte človeka zamestnávať na ďalšie dva mesiace, a potom vyplácať výpoveď a tak ďalej, čo je pre zamestnávateľov, pre školy, pre sociálne a zdravotné zariadenia oveľa jednoduchšie a oveľa ľahšie. Okrem toho koordinátorom bezpečnosti sa nemôže stať hocikto. Musí to byť človek, ktorý pochádza z prostredia buď bezpečnostných alebo, alebo záchranných síl, ktorý pracoval v tejto oblasti a povedzme, je výsluhový dôchodca, výsluhový vojak, výsluhový policajt alebo výsluhový záchranár, teda požiarnik. Sú to profesionáli, ktorí riešia komplikované a exponované situácie denne a sú na to pripravení. Poviem takú analógiu.
Všetci sme ako šoféri, ako vodiči vyškolení v prípade dopravnej nehody zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc. Ale ruku na srdce, kto z nás to dokáže? Boli sme vyškolení pred mnohými rokmi, nezažili sme takú situáciu alebo mnohí z nás nezažili takúto situáciu, ktorá by bola tak silno exponovaná, kde by išlo o záchranu života, a ak sa to stane niekomu z nás, tak vtedy zmrzneme. Urobíme, čo dokážeme, ale zvyčajne je to veľmi málo. Preto, lebo sme boli raz na to vyškolení formálne a prešli desiatky rokov a už nevieme, čo ďalej.
Týmto, týmto naším legislatívnym návrhom reagujeme aj na zhoršujúcu sa situáciu bezpečnosti na školách, ale aj v sociálnych a zdravotných zariadenia a reagujeme aj na situácie, ktoré sa stali u nás. Ja som už uviedol konkrétne prípady, Spišskú Starú Ves a traumu, ktorá z toho vznikla pre celé Slovensko, snáď nemusím opakovať. Ale odvtedy sme mali ďalšie situácie. Len, len tento týždeň sme zažili to, čo sa stalo v Grazi, a všetci do nohy, čo sme tu boli, sme minútou ticha podporili pozostalých a vlastne celé Rakúsko, lebo nám je to veľmi ľúto. A ten, tento hrozný čin by sme boli najradšej, aby sa nestal. Ale aby sa nestal aj u nás, aby sa to neopakovalo, musíme s tým niečo urobiť. K podobným fatálnym situáciám došlo už na Slovensku. Už aj na Slovensku učitelia a žiaci prišli o život alebo boli zranení, a tieto prípady neodbúdajú, ale práve pribúdajú.
Chcem povedať, že ak, keď sa takáto situácia stala povedzme v neďalekom Chorvátsku, tak poviem vám, ako na to zareagovali Chorváti. Deň pred, pred Vianocami 23. decembra, posledný školský deň pred Vianocami v Chorvátsku spolužiak zabil spolužiačku. To bolo 23. decembra. Druhého januára všetky chorvátske školy vedeli, ako sa majú zabezpečiť. Vyšli príslušné materiály a pokyny od premiéra, od ministrov školstva a vnútra. A od 2. januára sa zavádzali do škôl opatrenia. Jedným z opatrení už od januára bolo posilniť školské tímy o koordinátorov bezpečnosti z radu záchranných a silových zložiek. Trvalo im to pár dní. Hneď po nástupe do školy vedeli všetci, čo majú robiť. Túto povinnosť musia splniť do konca júna, a dokonca v tomto čase od januára do júna prejdú aj títo ľudia, ktorí sa zapájajú do koordinácie školskej bezpečnosti, prechádzajú tréningom. Ten tréning chorvátska vláda pripravila a poskytla to školám a ľuďom, ktorých sa to týka, tak, aby boli na bezpečnosť škôl pripravení.
U nás po fatálnom útoku v Spišskej Starej Vsi sme zasadali vo vzdelávacom výbore a pani Kurilovská, štátna tajomníčka ministra vnútra, povedala, že automaticky okamžite každej škole prideľuje policajta. Ale reálna prax je taká, že policajtov je málo, preto jeden policajt je určený pre niekoľko škôl. Okrem toho je to operatívec, ktorý má úplne inú prácu. On tie školy síce obišiel a nechal tam vizitku s telefónnym číslom, ale to je zatiaľ všetko. Hovorím to preto, lebo som v kontakte s riaditeľmi Prešovského samosprávneho kraja, Košickej arcidiecézy, povedzme mesta Košice, ktoré je najväčším zriaďovateľom, školským. A reálna prax je taká, že je to absolútne nedostatočné a v prípade, že dôjde k nejakému takémuto ohrozeniu, tak ten policajt nemá šancu stihnúť prísť načas a zareagovať. Preto sme presvedčení o tom, že do školských tímov potrebujeme dostať ľudí, ktorí sú v tejto oblasti naslovovzatí. Pred chvíľkou a ešte, ešte včera sme mohli počúvať ombudsmanov, detských, verejného ochrancu práv a ďalších ombudsmanov a vypočuli sme si aj o tom, niečo o tom, že policajti pochybili a aj, aj nejaké, nejaké kritické slová do radov policajtov. Ale ja chcem povedať, že, že nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca a sú tisícky policajtov, ktorí svoju prácu robia dobre. Dokonca mnohí z nich, ktorí sú už na výsluhovom dôchodku, sú veľmi, veľmi odborne, charakterovo na tom dobre, a dokonca sú vo fyzickej kondícií, lebo sú to štyridsiatnici, päťdesiatnici, ktorí sú potenciálne veľmi, veľmi prospešní alebo boli by veľmi prospešní, ak by sme takýchto ľudí vedeli zakomponovať do bezpečnostných tímov v školách. Pán minister vnútra prišiel s návrhom, že do škôl, do všetkých škôl teda, že chce zaviesť inteligentné kamery. Malo by ísť zhruba o sedem kamier na školu pri 3 500 školách zhruba. Hovoríme o 20 až 25-tisícoch kamier. Aj keď malé školičky to nepotrebujú. Určite ich nepotrebujú sedem. Takže možno tých kamier bude 20-tisíc, možno menej a vyčlenil na to pán minister 63 miliónov eur.
Z nášho pohľadu je to ekonomicky veľmi nákladné riešenie. A vychádza mi z toho, určite ma pán minister opraví, a v tomto sa možno mýlim, rád, rád si vypočujem argumenty, ale, ale ak by takáto kamera stála dve a pol, tritisíc eur, tak je to príliš veľa. Dnes viete dobrú inteligentnú kameru zaobstarať za tisíc, za osemsto až tisíc päťsto eur. A štúdie OBSE, Európskej únie a všetkých vyspelých krajín hovoria, že bezpečnostné kamery sú síce prospešné, ale sú stále chybové a nie sú dostatočným riešením. Iba vtedy, ak sa spoja so živou silou, ak je to kombinácia človeka, ktorý je na bezpečnosť v školách a podobných zariadeniach vyškolený a ktorý takéto prostriedky ovláda, reaguje a tak ďalej.
Čiže naše riešenie otvára možnosť, otvára dvere, aby školy, školské zariadenia, zdravotné a sociálne zariadenia takého človeka zamestnať mohli. Nehovoríme o povinnosti, hovoríme zatiaľ o možnosti s prihliadnutím na, na obmedzené financie povedzme ministerstva školstva.
Trnavská univerzita je jeden z príkladov, ktorý nečaká na legislatívne zmeny, ale uvedomuje si, že táto situácia je vážna, preto oni zaviedli koordinátora bezpečnosti. Oni si robia vnútorný bezpečnostný audit a pripravujú sa na to, aby, aby univerzitu komplexne ochránili. Musia to urobiť takto, lebo my sme trošku v našich riešeniach liknaví. Ešte raz zopakujem, v Chorvátsku po fatálnej, po fatálnom útoku v škole do pol roka boli veci vyriešené najlepšie, ako mohli.
U nás sa stalo to, že ešte na začiatku roku 2024 dostal pán minister Šutaj Eštok za úlohu vypracovať takzvaný akčný plán na ochranu mäkkých cieľov. Ten akčný plán ukladá úlohy jednotlivým ministerstvám, ústredným orgánom štátnej správy, že čo všetko majú urobiť a dokedy. Ja ho mám so sebou. Väčšina vecí je termínovaných do konca roka 2025 a hovorím, že toto je, drahí priatelia, kolegovia z koalície a aj z opozície, toto je pomerne neskoro. Kamery totiž nemajú ruky a nohy, nezídu z fasády a vaše dieťa pri takomto fatálnom útoku neochránia. Oni dokážu, dnes už inteligentné kamery dokážu rozlišovať, možno dokážu v istej situácii povedzme detekovať zbraň, ale to je stále málo. Kamera vaše dieťa v kritickej situácii na konci dňa neochráni a bolo by fatálnym zlyhaním, ak by sme sa cez kameru dozvedeli, že ako došlo k útoku a k nešťastiu.
Toto, toto keď urobíme rodičom bez toho, aby sme neurobili ďalšie opatrenia, ktoré reálne ochránia naše školy, toto budeme vnímať ako zlyhanie nás všetkých. A preto, preto vás teda vyzývam a prosím a žiadam o podporu, o podporu nášho legislatívneho počinu, čo všetko dovolíme tým bezpečnostným koordinátorom robiť. Toto môže byť predmetom druhého čítania, pretože je veľmi citlivé, že do akej miery môže povedzme zasahovať do vzdelávania. My hovoríme aj o tom, že mal by mať na starosti to, aby urobil bezpečnostný projekt školy, aby detekoval všetky rizikové a slabé miesta bezpečnosti, aby po jeho školení, aby dokázal pripraviť učiteľov, žiakov aj študentov, ako sa majú v kritických situáciách správať. Tento človek pochádza zo silových alebo z bezpečnostných zložiek alebo záchranných zložiek a vie s nimi veľmi dobre a efektívne komunikovať. Viete, aká je situácia podľa tejto, podľa tohto akčného plánu, kde na začiatku sú definované pojmy a potom je tam nejaká analýza, tak až polovica zamestnancov škôl, polovica zamestnancov škôl netuší, čo má v takej situácii robiť. Viac ako tretina žiakov a študentov nikdy neboli na to pripravení, neboli na to poučení. To sú dáta z ministerstva vnútra. Tie dáta hovoria o tom, že sme pozadu, že reagujeme pomaly. My v KDH máme pripravené dokonca komplexnejšie riešenie, ale zbytočne ho budeme predkladať bez spolupráce opozície a koalície, lebo potrebujeme aj vašu podporu a preto prichádzame s takým prvým čiastkovým riešením, otvorením dverí, definovaním pojmu koordinátor bezpečnosti a prichádzame s tézou, ktorá nie je naša, ktorá, ktorá je výsledkom skúseností zo sveta. Kamery a ostatné bezpečnostné prvky sú dobré, dôležité, prospešné, ale nedostatočné. Potrebujeme tam koordinátora bezpečnosti, koordinátora, živú silu, profíka, človeka z komunity, ktorý pozná školu a ktorý takýmito životnými situáciami prešiel a vie ich riešiť.
Koľko to bude stáť? Tým, že je to, tým, že je to zatiaľ nie obligatórne, ale fakultatívne, teda je to možnosť, sú to otvorené dvere pre školy, ak by sme aj v tomto momente zamestnali dvetisíc takých koordinátorov bezpečnosti, lebo z 3 500 škôl nie každá maličká škola s deťmi materskej škôlky alebo 1,4 je v takom ohrození, ale ak by sme ich zamestnali hneď aj dvetisíc, tak tá, ten náklad na to, aby boli zaplatení, je niekde medzi 10 až 15 miliónov eur. A zase nehovoríme o povinnosti, aby minister financií tieto peniaze hľadal, ale hovoríme o možnosti pre školy a iné inštitúcie, aby si takéhoto človeka zabezpečili.
O čo prosíme, je len, aby ste im dali možnosť pracovať namiesto desiatich hodín týždenne, dvadsať hodín týždenne. Prečo? Dvadsať delené päť, päť pracovných dní, získate štyri hodiny a to je kritický čas od pol ôsmej do pol dvanástej dopoludnia, kedy k takýmto nešťastiam dochádza na školách. Nie je to úplne komplexné riešenie, ale je to určite viac ako len nejaké inteligentné kamery, ktoré mimochodom, ak mám dobré informácie, zatiaľ pán minister skúša iba na dvoch policajných akadémiách. Prešiel už dosť dlhý čas a my stále nevieme, aké sú tam výsledky a čo bude s tými kamerami ďalej.
Preto som kontaktoval aj všetky poslanecké kluby tu v sále, komunikujem s troma ministrami, ktorých sa to týka, požiadali nás, aby sme nehlasovali o tom hneď, aby sme počkali do budúceho týždňa a aby ešte prebehli rokovania a zvážili ste prípadnú podporu. Tak vás teda, drahí priatelia, kolegovia, žiadam, aby sme sa do toho spolu pustili, nechali to prejsť prvým čítaním, dostane sa to na pretras v septembri a vtedy môžeme prísť všetci s dobrými návrhmi, upraviť to do takej podoby, aby to našim deťom, našim rodinám, našim chorým, našim seniorom, aby to pomohlo.
Zatiaľ vám ďakujem za trpezlivosť s mojou úvodnou rečou a zodpovedám teda všetky prípadné otázky.
Ďakujem.