Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Bužo, veľká vďaka za vaše vystúpenie v rozprave. Hovorili ste o nezmyselnej argumentácii na obhajobu rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a poukázali ste tiež na to, ako správa Generálnej prokuratúry odhalila jednu z vecí, ktorá by si skutočne zasluhovala zrýchlené konanie, urýchlené konanie, urýchlenú nápravu. A to je pritom len jedna z vecí, ktoré sú tam naliehavé, pokiaľ ide o stav našej spoločnosti. V tejto rozprave opakovane pripomíname, že už niekoľko týždňov či skoro mesiacov by tento parlament mohol riešiť iné naliehavé veci v našej spoločnosti, problémy školstva, zdravotníctva, životného prostredia, ľudských práv, ľudských práv obrovskej časti občanov a občianok Slovenskej republiky, to sú závažné veci, ktoré by, ktorým by sme sa mali venovať.
Ja znova pripomeniem vyjadrenie pani prezidentky z dnešného jej poludňajšieho prejavu, keď povedala: Nerobte to takto. No vy možno, kolegyne, kolegovia z koalície, poviete, však vy to tu zdržujete, veď ne... nerozprávajte toľko, toto nech je za nami a môžeme sa venovať tým veciam, ktoré som teraz pomenoval. No ja na to môžem odpovedať len to, že my nezdržujeme, my vám len chceme ukázať, že s vašou aroganciou moci ste narazili na ľudí, ktorí chcú brániť spravodlivosť a demokraciu. Nerobte to takto, stiahnite ten návrh a môžeme sa spoločne venovať naozaj dôležitým veciam tejto spoločnosti. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krajčí, vy ste vo vašom vystúpení upozornili aj na to, že Ústavný súd v minulosti sa vyjadroval ku skráteným legislatívnym konaniam. Niektoré podrobnosti ste uviedli a doplním ešte z nálezu Ústavného súdu č. 13 z roku 2022, kde sa hovorí: "Národná rada je pri výkone svojich kompetencií viazaná ústavou, čo platí aj pre proces prerokovania a schvaľovania zákonov. Ak sa Národná rada domnieva, že podmienky na skrátené legislatívne konanie sú nenáležité, môže zmeniť príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, nemôže ich však svojvoľne porušovať" a toho sme, žiaľ, svedkami. Nález Ústavného súdu potom pokračuje: "Procedurálne pravidlá na prijímanie zákonov sú odrazom demokratického pluralitného systému, v ktorom má mať opozícia možnosť vyjadriť sa a presadiť aj záujmy menšiny. S uvedeným korešponduje povinnosť väčšiny rešpektovať ochranu menšín, v tomto prípade parlamentnej opozície, čím sa napokon realizuje aj samotná kontrola parlamentnej väčšiny."
Teda ide tu o stav demokracie, stav spravodlivosti. A využijem túto príležitosť na to, aby som citoval jeden dobre známy text: Blahoslavení sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. A myslím si, že toho sme svedkami teraz, dnes sú námestia opäť plné. Ľudia na Slovensku sú hladní a smädní po spravodlivosti a nemýľte sa, oni sa tej spravodlivosti dočkajú. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krúpa, vy ste vo svojom vystúpení poukázali na to, ako pani prezidentka hovorila o de facto amnestii, ona, ona to aj spresnila, že áno, amnestia je veľmi presný právnický pojem, touto právnou úpravou sa právnicky neudeľuje amnestia, ale, ale de facto to vlastne znamená amnestiu. A má to ešte jeden aspekt, ja si spomínam, ako som v 90. rokoch pracoval v medzinárodnej organizácii, ktorá sa venovala aj ľudskoprávnym otázkam, a tam som sa naučil jedno nové anglické slovo ´impunity´, beztrestnosť. A to sme tu skloňovali už viackrát a zaujímavé bolo, že keď sme vlastne riešili tento problém ako ľudskoprávny problém, tak sa to týkalo predovšetkým štátov, ktoré, pre ktoré bolo príznačné, že ide o autoritárske režimy, totalitárne režimy, režimy, ktoré sú vlastne poznačené mafiánskymi štruktúrami patrónov a klientov. A pre mňa je teda šokujúce, že to, čo som vtedy riešil z pozície výkonného tajomníka pre, pre tieto otázky, musím teraz riešiť tu a skloňovať toto, toto slovo ´impunity´, beztrestnosť v kontexte usporiadania spoločností, ktoré, ktoré považujem za demokratické stále, ktoré považujem za právny štát. Ale chcem teda len upozorniť na to, že tu sa dostávame na hranu kategórie štátov, ktoré, ktoré vlastne porušujú ľudské práva tým, že beztrestnosťou zraňujú právo obetí trestných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani Remišová, ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie. Reagovali ste v ňom na pani prezidentku, na to, ako sa ona vyjadrila k rizikám skráteného legislatívneho konania. Mňa na vystúpení pani prezidentky zvlášť zaujalo to jej veľmi jasné zvolanie "nerobte to takto". Teda ona uznala, že koalícia má mandát, ktorý získala vo voľbách na to, aby prípadne mohla urobiť aj zásahy do trestnej politiky štátu, ale veľmi jasne povedala, že sú tam obrovské riziká predovšetkým pri tom spôsobe, akým to koalícia hodlá urobiť. A teda apelovala na zodpovednosť koaličných poslancov a koaličných politikov a o to tu ide.
Toto, ja by som rád znova zopakoval. Koalícia sa pri tejto bezhlavej reforme Trestného zákona zahráva s dôverou občanov v systém justície, v spravodlivosť v našej spoločnosti. A to je veľmi nezodpovedné konanie. Nezodpovedné v tom zmysle, že môže viesť k tomu, že občania, keď stratia dôveru v justíciu, budú brať spravodlivosť do vlastných rúk. A toto je niečo, čo pri takomto konaní si koalícia berie na svoje triko, berie na zodpovednosť. Ja si myslím, že už je skutočne načase, aby si aj poslanci, aj politici koalície uvedomili, že sa tu zahrávajú s ohňom a že hrajú veľmi nebezpečnú hru.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne, ja mám doplňujúcu otázku. Pán minister totiž na zasadnutí výboru povedal, že reorganizácia NAKA je na stole preto, lebo sa ňou musí reagovať na plánované zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a ktorý podľa pána ministra, citujem, "mal byť zrušený už včera". Chcem sa preto spýtať, či by ste mohli vysvetliť, ak je to možné, za pána ministra, ako to vlastne funguje, že teda či tu neprebieha dostatočná komunikácia medzi koaličnými stranami, lebo o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry sa hovorí už od decembra a odvtedy tu prebieha o tom široká rozprava a pán premiér Fico aj minister spravodlivosti tvrdia, ako je všetko na to pripravené. A odrazu sa teraz tu v polovici januára dozvedáme, že je potrebné aj reorganizovať aj Národnú kriminálnu agentúru, pričom pôvodne mala tá zmena platiť už 1. januára 2024. A ak by to bolo bývalo nastalo, ako by vôbec Policajný zbor a NAKA boli na túto zmenu pripravení? To je moja otázka.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán Pollák, za vaše vystúpenie. Spomínali ste aj škandalózny výrok premiéra Roberta Fica v Davose. Ja chcem len pripomenúť, že katalóg jeho rasistických protirómskych výrokov je veľmi dlhý. A ja som si tu niektoré vyhľadal a v podstate som aj uvažoval, že ich tu budem citovať, ale pripadá mi to tak odporné, že to radšej nebudem robiť. Poviem namiesto toho niečo iné.
Mne sa zdá, že politická moc Roberta Fica a jeho spriaznených ľudí je postavená na rasizme veľkej časti slovenskej populácie. Ten rasizmus je buď skrytý, alebo otvorený. A on vlastne potrebuje tento rasizmus, preto nerieši situáciu Rómov na Slovensku. On potrebuje tú situáciu, aby pretrvávala tak, ako je, aby ľudia zotrvávali na Slovensku v tých svojich protirómskych postojoch. To, čo máme, s čím máme na Slovensku dočinenia, je vlastne to, že zlá sociálna situácia Rómov sa vysvetľuje ich etnicitou a považuje sa to za neriešiteľný problém. Keď je raz niekto Róm, tak jednoducho nemôže robiť; to vyplýva aj z toho citovaného výroku. Kým pri nerómskych ľuďoch, pri Nerómoch sa zlá situácia vysvetľuje spoločenskými alebo politickými okolnosťami, ktoré sa dajú zmeniť, ale to, že je niekto Róm, sa zmeniť nedá. To je obrovský problém, to je jadro toho, čo niektorí antropológovia pomenúvajú ako anticiganizmus. Je to preto absurdné, že moc tejto vlády je postavená na rasizme a je potrebné to zmeniť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Danka, ďakujem, za tvoje vystúpenie. Okrem iného si vo svojom vystúpení hovorila to, že skrátené legislatívne konanie medzi mnohými negatívnymi dopadmi má aj ten, že prehlbuje medzi mladými ľuďmi pocit nedôvery a stratu nádeje, že sa na Slovensku niečo zlepší, a preto odchádzajú. Ja by som doplnil niekoľko faktov k tým, ktoré si už uviedla. Zo Slovenska odchádza študovať do zahraničia 22 % z celkového počtu vysokoškolských študentov. Priemer Európskej únie je 4 %, to znamená, že na Slovensku máme päťnásobne viac mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Medzi dôvodmi, ktoré uvádzajú ako, čo ich vedie k odchodu, je nízka kvalita univerzít, výška mzdy, kvalita pracovného prostredia, možnosť sebarealizácie a vôbec celková atmosféra v krajine, a to je aj ten dôvod, ktorý si pripomenula ty. Je smutné, že tento čas, ktorý venujeme výhradám voči skrátenému legislatívnemu konaniu, by sme mohli ako poslanci, ako zákonodarný orgán venovať prijímaniu užitočných zákonov, ktoré by zlepšili situáciu aj v oblasti vysokého školstva.
Chcem len pripomenúť, že vláda odborníkov, od ktorej moc preberala súčasná vládna koalícia, nechala na stole Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030, v ktorej je niekoľko dobrých návrhov na to, aby sa zlepšilo prostredie aj pre vysoké školy. Hovoria tam o zvýšení počtu doktorandov najmä zo zahraničia. To sú veci, ktorým by sme mali venovať čas, a nie uviaznuť vlastne v takejto diskusii, ktorou, ktorou musíme pripomínať verejnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, tiež ma potešilo, že si prepojila problematiku skráteného legislatívneho konania na ohrozenie životného prostredia a citovala si ministra životného prostredia, podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý, ktorý povedal: „Ochrana životného prostredia nesmie stáť v ceste žiadnej výstavbe.“ To je veľmi príznačný citát pre, pre celý tento proces.
A mňa zaujalo to, že to hovorí vlastne človek, ktorý jednak teda je jedným z hlasných obhajcov tohto skráteného legislatívneho konania a zmien, ktoré sa dotknú ochrany životného prostredia, teda tie sadzby, zníženie sadzieb, pokiaľ ide o, o likvidáciu chránených životných druhov alebo zásahov do, do chránených oblastí. Príznačné je to, že pán minister Taraba sa, vlastne zakladal a bol predsedom a teraz je členom strany ŽIVOT, strany ŽIVOT, ktorá to má v názve, a, a je to strana, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám.
No a to ma vedie k otázke, ku akým kresťanským hodnotám vlastne a k akej kresťanskej teológii vo vzťahu k životnému prostrediu sa hlási táto strana a pán minister Taraba, pretože ak by sme sa pozreli na stanoviská pápeža Františka a jeho posledné vyjadrenie na klimatickej konferencii v Dubaji, na ktorej inak bol aj pán minister tam, pápež František povedal túto vetu – označil ničenie životného prostredia za urážku Boha. Tak verím, že si to vypočul z úst pápeža aj pán minister Taraba.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Remišová, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok. Vy ste okrem iného hovorili opäť o tom, prečo toto skrátené legislatívne konanie je problematické, uvádzali ste, že jedným z dôvodov pre skrátené legislatívne konanie je odvrátenie závažných hospodárskych škôd. No a ukazuje sa, že týmto skráteným legislatívnym konaním, naopak, budú spôsobené závažné hospodárske škody, a to dnes potvrdil aj Európsky parlament svojím uznesením, ako sme už viackrát počuli, ľudia, ktorí sa vyjadrujú z ostatných členských štátov na adresu iných členských štátov, nie sú mechom praštení, veľmi pozorne sledujú, čo sa deje v danej krajine, a keď už niečo takto povedia tak závažné, ako je uznesenie Európskeho parlamentu, tak je to odôvodnené. Ja len doplním, že to uznesenie, ktoré bolo na adresu Slovenska dnes prijaté v Európskom parlamente, zo 630 prítomných podporilo 496 poslancov, 70 bolo proti. A to, čo Európsky parlament hovorí na adresu Slovenska, je, je veľmi vážne.
A ak teda som hovoril o tých hospodárskych škodách, tak si dovolím zacitovať: „Európsky parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozujú integritu súdnych procesov, podkopávajú boj EÚ proti podvodom a ohrozujú ochranu finančných záujmov EÚ a prirodzeného prostredia na Slovensku a vyzýva vládu, aby prehodnotila tieto zmeny vzhľadom na ich možné dôsledky pre právny štát, finančné záujmy EÚ a protikorupčný rámec. Vyzýva Slovenskú vládu, aby dodržiavala záväzné zásady a smernice EÚ.“
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán Hlina, za vaše vystúpenie. Hovorili ste o tom, že toto skrátené legislatívne konanie je poznačené aj tým, že ten... alebo výsledkom vlastne, dôsledkom toho skráteného legislatívneho konania je aj to, že tie sadzby, ktoré sa navrhujú pri novele Trestného zákona sú určované arbitrárne, akosi tak od pása, dalo by sa povedať ľudovo.
No presne to je ten problém, to vlastne ukazuje aj na to, že v radoch tých, ktorí to pripravovali, je nedostatok špecializácie, a to ma privádza na, na jedno zaujímavé spojenie. Pán Danko keď obhajoval v jednej televíznej relácii túto novelu a zrýchlené legislatívne konanie, tak hovoril o tom, že, že všetko, čo je špeciálne, je choré, všetko, čo je špeciálne je choré. Neviem, či si pamätáte na to jeho vystúpenie. A hovoril o tom, že vlastne v európskych krajinách to vôbec nie je, nie je bežné, že len zopár takýchto krajín má špecializovanú prokuratúru.
No ale práve vďaka tomu, že sa nám darí takto celý ten proces naťahovať, tak sa dozvedáme, že okrem iného, a teraz budem citovať pána Novockého z Úradu európskeho prokurátora, ktorý hovorí: „Ako právnik musím povedať, že v súvislosti s existenciou špecializovaných prokuratúr“ – zdôrazňujem špecializovaných – „sa vyskytli v diskusii viaceré nepresnosti. Je bežným štandardom, že prakticky v každom členskom štáte Európskej únie existujú špecializované prokuratúry alebo aj súdy. Je skôr výnimkou, ak takéto orgány nie sú zriadené.“ Špecializácia je veľmi dôležitá. Každý, kto sa venuje niečomu, vie, že špecializácia je potrebná na to, aby sa dosahovali dobré výsledky, a preto je to potrebné aj tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)