Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne.
My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to, ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do 17.00 hod., aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy.
Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ, a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože ony sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili, dobre, pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a v celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo. Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky.
Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok všetkých svätých, 1. novembra.
Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej, a teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené.
Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancom v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa, tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja.
Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá spomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Priemer EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7 %, v Českej republike 13 % a na Slovensku až 21 %. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie.
Takýto pracovný režim má, samozrejme, svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 300-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Čiže napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce, a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere k tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou.
Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch, len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu.
Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode umožnili voľno.
Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú, sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Ja nie som zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje.
Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmich hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne musí si zvýšiť náklady na dopravu, zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber.
Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická, už vôbec nie náboženská alebo filozofická, ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný, rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej, ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to, ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiaduce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné, ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu.
Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák, taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde. Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí.
Takže ak je záujem, ja som otvorený na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie, sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú, a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by rady, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali.
Dobre, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som tak krátko premostil, ak dovolíte, aj s tým predchádzajúci bodom. Aj tento návrh zákona, s ktorým prichádzame s pani poslankyňou Záborskou, máme naňho asi legitímne rôzne názory, prichádzame s dobrým úmyslom a myslím si, že aj keď zaznejú, a je to tak správne, povedzme aj kritické názory, tak stále sa vieme rozprávať slušne a vôbec nie je potrebné, aby sme niekoho dehonestovali, dehumanizovali, urážali a aby sme tu viedli takú nejakú diskusiu, ktorá, ktorá tých druhých, nazvem to tak, podceňuje ľudsky alebo tvári sa, ako keby bolo niečo menej. To mi prekážalo aj na, na tých vyjadreniach konkrétne pána poslanca Huliaka, ale aj ďalších, ktoré tu zazneli, ako spomenul napríklad pán kolega Pročko, spomínal prípad. Čiže vždy mi to prekáža.
Návrh zákona, s ktorým prichádzame s pani poslankyňou Záborskou z Kresťanskej únie, je veľmi jednoduchá novela Zákonníka práce, nevymýšľame žiadne koleso nové, žiadnu, nie je to žiadna jadrová alebo raketová veda, je to drobná úprava Zákonníka práce, kde už dnes máme určené, že počas štátnych sviatkov, ktoré sú tam vymenované, tak nie je možné nariadiť ani dohodnúť zamestnávanie pracovníkov v maloobchode.
My navrhujeme, aby k týmto štátnym sviatkom sa pridali dni, ktorými sú nedele, vlastne ďalšie dni pracovného pokoja. Počas štátnych sviatkov je normálne, už sme si na to zvykli, že, že obchody nie sú otvorené, možno okrem tých najmenších, pretože ide o zamestnávanie, je to novela Zákonníka práce, tak zvykli sme si, že tie obchody nie sú otvorené, lebo je deň pracovného pokoja. Nedeľa je deň pracovného pokoja, to týmto zákonom nezavádzame, ona je dávno-pradávno dňom pracovného pokoja, väčšina populácie okrem výnimočných prevádzok alebo nejakých záchranných zdravotníckych zložiek, ľudia v nedeľu nechodia do zamestnania, deti nechodia do školy a je to teda voľný deň. My tvrdíme, že toto, čo už je v zákone, aj v zákone napríklad o štátnych sviatkoch, tak aby sa to stalo realitou aj v maloobchode.
Prečo v maloobchode? Je to niečo, kde potreby obyvateľstva, a tento výraz pozná aj Zákonník práce, sú dostatočne uspokojení tým, tou ponukou, ktorá je v tých šiestich pracovných dňoch, resp. v šiestich dňoch, ktoré sú obchody otvorené, alebo boli by otvorené, teda pondelok až sobota.
Ja uvediem len taký príklad, myslím, že asi skoro všetci z nás si pamätáme, že bolo úplne bežné, že napríklad mama nás posielala, ešte rýchlo pred jedenástou v sobotu zbehni kúpiť ešte toto, lebo, čo ja viem, o jedenástej, o dvanástej v sobotu sa zatvorilo, ešte bolo, doobeda bolo otvorené v sobotu a potom úplne normálne od soboty obeda do pondelka rána bolo zatvorené. Normálna vec. A ja by som bol rád, keby sme sa na to pozreli ako na normálnu vec.
Je tu, teraz prišiel pán poslanec Škripek, pôsobil v europarlamente, vie, ako je to na Západe, že je úplne bežné, v Belgicku napríklad, ale aj v ďalších krajinách, môžem ich tu vymenovať, na Západe, že v nedeľu nie sú otvorené obchody, berú to ako normálnu vec, nie je to nejaká kultúrna vojna, nie je to niečo, na čom teraz by spoločnosť mala ísť na barikády, je to normálna európska vec, vec západnej Európy, ale aj ďalších častí Európy, že ten dopyt ľudí po spotrebnom tovare sa naplní tým predajom, tým predajom, tým predajom... (Rečník sa obrátil na spravodajcu.) Malé vyjasnenie v réžii. Je normálne, že tieto obchody pokryjú tie potreby obyvateľstva tým predajom v pondelok až sobotu a že nie je potrebné z nejakého dôvodu, aby boli, aby boli otvorené obchody aj v nedeľu. Tuto pán poslanec, ktorý bude pri nasledujúcom bode spravodajca, pán poslanec František Majerský, tak on vie o tom, že záchranári, tam si nevyberiete, príde to v nedeľu, tak to musíte riešiť v nedeľu, hej, je nejaký urgent v nemocnici, tak to musíte riešiť v nedeľu. Nemôžte si to vybrať, že odložíme niektoré veci, niektoré veci sa nedajú odložiť z nedele na pondelok napríklad, ale maloobchodný predaj sa dá odložiť.
Dokonca ja poznám ľudí, ktorí, ktorí povedia, ale ja celý týždeň pracujem a ja si až tú nedeľu môžem nakúpiť. Ja si to viem predstaviť a poznám takých ľudí, ale my máme takú výhodu oproti predchádzajúcim dobám, že my máme voľnú zvyčajne nielen nedeľu, ale aj sobotu. Že v piatok padla, začína víkend, takže tí, ktorí pracujú veľmi intenzívne v pondelok až v piatok, že sa nedostanú do obchodu, aj keď sú tie obchody otvorené do 22.00 hod., nedostanú sa tam, tak si môžu vyjsť prípadne aj s rodinou na nákup v sobotu. Tak sa to dá zariadiť, tak je to zariadené. Keď to zvládnu v Belgicku alebo v ďalších krajinách, tak je jasné, že to zvládneme aj my, o to viac, že sme si tieto veci vyskúšali v Československu, na Slovensku, a dokonca keď sa táto vec stala mimoriadne počas covidu, tak ľudia povedali, v pohode, jasné, keby to tak zostalo, nič sa nedeje, robili sa aj prieskumy, pýtali sa na to, nestojí to, nepadá to na tom, či je v nedeľu otvorené.
Pár hlavných bodov, ktoré potom rozvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Tak prvá vec je, že je to, je to sociálna vec. Tento zákon nie je vec nejaká kultúrna alebo náboženská, je to sociálna vec, je to novela Zákonníka práce, len rozširujeme niečo, čo už máme, a to je voľno počas sviatkov. Asi nikto nebude obviňovať niekoho z náboženských dôvodov, že 1. alebo 8. mája sú zatvorené obchody, takisto paralela s nedeľou je preto, lebo je to deň pracovného pokoja, takisto ako v prípadoch tých štátnych sviatkov.
Napríklad Európska sociálna charta, Rady Európy, hovorí, kde Slovenská republika je zmluvnou stranou, zaviazali sme sa v nej, že citujem: „Zaviazali sme sa v nej k ustanoveniu platených sviatkov a zabezpečeniu odpočinku v týždni, ak je to možné, zhodného s dňom uznaným tradíciou alebo obyčajmi za deň odpočinku v príslušnej krajine alebo regióne.“
U nás nielen zvykovo nedeľa je tým dňom odpočinku, ale aj z hľadiska zákona o štátnych sviatkoch je to deň pokoja. Niekedy som počul také argumenty, že a prečo zrovna nedeľu, prečo, prečo nie stredu? No ja vždy hovorím tým ľuďom, môžte skúsiť nájsť konsenzus na Slovensku, že sa obchody zatvoria v stredu, ale asi by ste to nedosiahli, je prirodzené, že na Slovensku je to nedeľa, keby sme boli v Izraeli, tak by to asi bola sobota, nečudovali by sme sa tomu, je to normálne, aj pán poslanec, ktorý bol v Izraeli, kýve hlavou, že áno, že je to prirodzené, takže v Izraeli by to bola sobota. Takže vzhľadom na historické a kultúrne... kultúrno-náboženské pozadie ide v prípade Slovenskej republiky jednoznačne o nedeľu.
Takisto napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Punto Casa, žalované bolo vtedy Taliansko, lebo malo zákaz nedeľného predaja, a ten Súdny dvor rozhodol v prospech Talianska, keď povedal, že je vo výlučnej právomoci členských štátov upraviť otváracie hodiny a zákaz predaja v isté dni.
Čo sa týka vyspelých európskych krajín, ten zoznam sa mení, niektoré krajiny sa pridávajú, viem, že Chorvátsko sa chcelo pridať, tak napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko, Poľsko majú nejakú formu obmedzenia, obmedzenia predaja alebo zákazu predaja, alebo teda zákazu zamestnávania zamestnancov v tomto čase.
Chcem povedať jednu vec, my sme sa pri svojom návrhu, samozrejme, radili, počúvali sme, debatovali sme, s týmto návrhom neprichádzame prvýkrát, opakovane sme ho predkladali, a inšpirovali sme sa tými niektorými západnými krajinami, kde ony napríklad majú výnimky v tých voľných nedeliach. My sme tiež v nich na základe slovenských reálií navrhli tri, alebo teda, pardon, až štyri výnimky, a to je posledná nedeľa pred začiatkom školského roka, v zásade posledná augustová v tomto prípade, keďže už nám začína 1. septembra školský rok od tohto školského roka, takže posledná vlastne augustová nedeľa. Rodiny prichádzajú z dovoleniek, chcú si nakúpiť, hej, aby boli pripravení na školský rok, dobre, majú to aj v iných štátoch. A potom ešte tri aj z ekonomického hľadiska obvykle, tradične obvykle otvorené nedele, a to sú tie zlatá, strieborná, bronzová, čiže tri adventné nedele pred Vianocami, keď tiež ľudia nakupujú pre svojich blízkych... (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! ... a... a obchody sú zvyknuté vtedy na vyššie tržby, čiže je to určitý zvyk. V niektorých krajinách majú ešte aj zopár ďalších výnimiek, samozrejme, ak by táto novela postúpila do druhého čítania, rozumným návrhom sa nebránime.
Čo sa týka prieskumov, tak máme v dôvodovej správe, môžete sa pozrieť na viaceré prieskumy, ľudia si to vedia predstaviť, že budú obchody v nedeľu zatvorené, samozrejme, najviac si to vedia predstaviť zamestnanci. Tam chcem povedať jednu, ktorá je naozaj taká sociálna. Podľa štatistík až 80 % pracovníkov v maloobchode sú ženy, to aj tak všeobecne väčšinou vidíme, že sú to panie predavačky, a, samozrejme, tie predavačky, mnohé z nich, trúfam si tiež znova povedať, že väčšina, sú matky, ktoré majú doma deti, ktoré majú v nedeľu voľno, takže mamina je v obchode, v práci a ony sú doma.
Niekedy sa hovorí o tom, že vlastne ale poškodzuje to, poškodzuje to tých zamestnancov, pretože v nedeľu si môžu privyrobiť. Beriem túto námietku, ako, by som povedal, že má nejaké ratio, má nejaký základ, ale keď sme sa rozprávali so zástupcami odborov týchto zamestnancov pracujúcich v obchode, tak oni hovorili, že oni to odmietajú, takúto argumentáciu, lebo to je, to je príplatok, ktorý má odradiť tých zamestnávateľov, aby v nedeľu nezamestnávali. To je v istom zmysle sankcia za to, že ťahajú tých ľudí v deň pracovného pokoja do práce. Tie peniaze majú ľudia dostať, a teraz citujem tú pani predsedníčku týchto odborov, majú dostať vo svojej riadnej výplate, nie že si to musia odrobiť v nadštandardnom čase. A, naopak, cieľ odborov je, aby títo ľudia robili čím menej v neštandardných časoch, to znamená cez sviatky, cez dni pracovného pokoja a v noci, keď sú príplatky. Čiže ono je to otočné, my sme to obrátili, my tú mentalitu potrebujeme obrátiť, že slušný plat má človek dostať v štandardnom čase a ideálne má využívať normálny benefit Zákonníka práce, to znamená, že máme pracovné dni a potom máme dni pracovného pokoja.
Ešte jeden argument, ktorý sa týka financií. My sme si to aj vyrátavali v minulom volebnom období, že koľko si taký človek môže zarobiť tým, že pracuje, nie napríklad, má voľno, vymyslím si, vo štvrtok a pracuje v nedeľu. Tak vyrátali sme, že za mesiac si môže privyrobiť nejakých 83 eur. Možno to niekto vyráta inak a možno to bude 91 alebo 77, no, rádovo desiatky, max do 100 eur mesačne.
Ale znova opakujem, že je to sociálny zákon, je to rodinný zákon, pretože, pretože sú to veľmi často ženy a matky a my sme v minulom volebnom období rodinám s deťmi pridali, pracujúcim rodinám s deťmi, pridali na daňových bonusoch a na detských prídavkoch toľko, že to kráľovsky vynahradí nejakých niekoľko desiatok eur, ktoré si môžu privyrobiť tým, že sú nútení v neštandardných časoch, používam výraz odborárov, to znamená v nedeľu alebo v noci.
Samozrejme, sú prevádzky, kde je dvoj-trojzmenná prevádzka a kde kvôli napríklad vysokým peciam, aby sa nezapínali, nevypínali, naozaj z ekonomiky veci sa to akosi vyžaduje, že dosť by ich to poškodilo. Ale maloobchod nie je vysoká pec, maloobchod nie je záchranárska stanica, maloobchod je niečo, kde sa proste vypnú svetlá, stlmia sa a obchod sa pokojne otvorí bez problémov v pondelok ráno, takže nie je to potrebné, a z ekonomického hľadiska, aj keď konsolidačný balíček týmto rodinám, dnes rodinám veľa zobral, predsa zostali, zvlášť pre tých slabšie príjmových, zostali pomerne slušné daňové bonusy a detské prídavky a tým pádom, a tým pádom sa im to oplatí a ten prorodinný, prorodinný charakter je v tom, že môžu byť aj doma s rodinou a aj majú vďaka týmto daňovým bonusom, detským prídavkom majú peniaze, ktoré si nemusia zarábať prácou v neštandardných časoch.
Aj zamestnávatelia a odbory sú za, teraz budem citovať, viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak: „Zatvoreniu obchodov v nedeľu obchodníkom neuškodí a zamestnancom pomôže. My obchodníci si nemyslíme, že by nám klesol obrat, keďže ten obrat sa rozloží na ostatných šesť dní.“
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky Monika Uhlerová povedala, myslím, že to bol rozhovor pre jeden portál: „Nikomu sa nič nestane, keď bude obchod jeden deň zatvorený. Spotrebiteľ to prežije a najmä zamestnankyniam to určite pomôže.“
Všimnite si, mali sme tu teraz debatu o tom, o úcte k ženám, nielen, samozrejme, ale bol to konkrétny prípad, keď sa muž, jeden poslanec, vyjadril veľmi hrubo, neprijateľne na adresu jednej našej kolegyne, čo sme povedali, ja to rád zopakujem, že je to neprijateľné. Ak sa niečo také stane, tak to vyžaduje okamžité ospravedlnenie a nápravu.
Ale tu hovoríme o úcte k ženám, ktoré tam proste pracujú, a ja poznám ľudí, ktorí brigádujú v obchodoch, a to je veľmi náročná práca a myslím si, že súvisí oddych, a čas s rodinou v tú nedeľu je niečo, čo tým zamestnankyniam naozaj patrí, a je to aj prejav úcty, aj pochopenia pre ich život, pre ich súkromný život, aj pre ich rodinný život. Samozrejme, neznamená to, že to platí len pre ženy matky, samozrejme, platí to pre všetkých, ale ak hovoríme o ženách, ak hovoríme o matkách, tak zvlášť pre nich.
Ďalej pokračujem v citátoch od prezidentky Konfederácie odborových zväzov: „Argumentujeme najmä prozamestnaneckou politikou, aby sa v čo najväčšej miere redukoval pracovný čas odpracovaný v tzv. neštandardnom čase, kam možno zaradiť nočnú prácu aj prácu počas víkendov.“ Keby sme... Potom sa jej pýtali na to, že prečo to nenechať na trh, prečo to nenechať na dohodu so zamestnávateľom, a ona odpovedá, tá pani z odborov: „Keby sme tu mali naozaj nastavené prostredie tak, že zamestnávateľ zamestnancovi vo všetkom vyhovie, tak potom nepotrebujeme Zákonník práce, pracovnoprávnu legislatívu ani odborové organizácie, teda nič, čo má zamestnanca chrániť.“
Ono sa veľmi často hovorí o slobode, zvlášť kolegovia tu sediaci v prvej rade, a mne sa to páči na nich, budú hovoriť, že treba dať slobodu, nech si ľudia vyberú. Áno, súhlasím, súhlasím s vami v tomto, keby to bola úplná pravda. Je to čiastočná pravda. Totižto tá sloboda je u mnohých ľudí len iluzórna. Oni v skutočnosti nemajú, určite nie všetci, veľká časť z nich nemá veľmi na výber. Musí prijať to zamestnanie, resp. bolo veľmi komplikované zmeniť zamestnanie, a v zásade, keby nechcela pracovať v nedeľu alebo nechcela pracovať v takej práci, tak by bol s tým problém.
My v tomto návrhu tú slobodu rešpektujeme tak, že my nehovoríme o tom, že obchody nemôžu byť otvorené. Tu vám chcem vysvetliť ešte jednu vec. Tá filozofia nie je o tom, že ona nie je zameraná na obmedzovanie spotrebiteľov, na obmedzovanie nakupovania, ona sa týka zamestnávania. My hovoríme, že, že ten, kto je napríklad živnostník a zamestnáva iba sám seba, tomuto, toho sa ten zákon netýka. To znamená nejaká večierka, v ktorej on sám predáva, náš zákon to nezakazuje. Hovorí sa len o tom, že nemožno nariadiť prácu a nemožno ani dohodnúť, hej, týka sa to zamestnancov. Podľa mňa je to tak správne. Takí ľudia majú slobodu skutočnú a je to o ich slobode, či si otvoria, alebo neotvoria.
Čo sa týka ďalšieho takého argumentu v prospech istej tej iluzórnej slobody, je, veď kto chce, nech si zatvorí a kto nechce, tak nech nechá otvorené. No to je iluzórne v tom, že v tom prípade vám to zatvorenie škodí, pretože ak hovoríme o tom, že všetci majú zatvorené v nedeľu, tak sa to rozloží medzi pondelok až sobotu, tak vám to neškodí, lebo neprídu ku vám v nedeľu, ale prídu ku vám v pondelok. Ale keď vy v nedeľu zatvoríte, napríklad Jednoty sú bežne zatvorené aj v, hlavne v obciach, ale niekde aj v mestách, no tak ten, ten zákazník, ktorý ku nim chodí v pondelok až sobotu, tak povedzme pôjde do iného, nechcem rozoberať názvy obchodných reťazcov, aby sme nerobili nejakú skrytú reklamu alebo negatívnu reklamu, príde k inému a nakúpi si tam. Ale ak majú zatvorené všetci, tak ten človek tam, kam chodí, tak tam pôjde, ale nie v nedeľu, ale v pondelok až v sobotu. Preto, preto hovoríme, že sme za slobodu, áno, sme za slobodu, ale za skutočnú slobodu, kde tí ľudia naozaj na výber majú a nepoškodí ich to.
Ďalej pokračujem v citovaní pani, pani predsedníčky Konfederácie odborových zväzov, prezidentky, pardon: „Odvetvie maloobchodu, ako aj iné odvetvia nášho hospodárstva trpia nedostatkom pracovnej sily, o čom nesvedčia len overiteľné štatistiky. V súčasnosti je v sektore zhruba 2 500 pracovných miest neobsadených či nedostatkových. Problémom je opak. Teda stály nedostatok pracujúcich v maloobchode.“ Takže argument nie je, že tí ľudia stratia zamestnanie. Veľmi často práve to robia aj brigádnici, alebo ľudia, ktorí si teda využívajú to, že majú nízky plat a snažia sa privyrobiť. Ale o tom argumente sme už hovorili.
Ďalej, posledné dva citáty: „Príplatky za prácu v nedeľu, v noci, vo sviatky či v rizikovom prostredí nemajú byť nástrojom zvyšovania platov, ale sú nástrojom kompenzácie zamestnancom, že v takýchto podmienkach či časoch musia pracovať.“ Čiže človek má teda pracovné prostredie nastavené také, aby si zarobil normálne v štandardnom pracovnom čase, a teda ak náhodou musí, je to nevyhnutné v niektorých oblastiach, ale maloobchod to nie je, tak aby to mal kompenzované, tak hovorí pani prezidentka Konfederácie odborových zväzov.
A jej posledný citát, odpoveď na otázku novinára: „Je nedeľa bez nakupovania konzervatívne riešenie?“ Pani prezidentka odpovedá: „Nie. Je to prosociálne opatrenie. Pozerám sa na to čisto prozamestnaneckou optikou.“
Z ekonomického hľadiska patria nedele medzi najmenej ziskové dni, hlavne teda v tom, v tom segmente potravín, čiže takmer bezo zbytku tržby sa presunú na prvých šesť dní, ľudia nebudú nakupovať menej a zamestnávateľ ušetrí náklady.
Viete, ja som sa raz rozprával s jedným, s jedným liberálnym politikom, ktorý mi povedal, že, hej, ale existuje takzvaný impulzívny nákup, kde ľudia, keď už sú v tom obchode, tak kúpia. A ja vám poviem, že to teda nie je niečo, s čím by sme sa mali chváliť. To je vlastne presne definícia konzumu. Som v obchode a nabaláchajú ma, tak kúpim. Ľudia by podľa mňa mali žiť aj nakupovať racionálne, a nie nechať sa nabaláchať a to, že zbytočný nákup, márnivosť, konzum zvyšuje aj ekonomické, roztáča ekonomické kolesá, tomu rozumiem, otázka je, že či je to ako, že to máme podporovať. Ako si jednotlivci vyberú, keď chce on míňať peniaze zbytočne na zbytočnosti, je to jeho vec, ale nie je to niečo, čo by bolo nejaké teraz že žiaduce, a my to máme zo všetkých síl podporovať. Ak si mám vybrať medzi podporou tých impulzívnych nákupov a ochranou tých zamestnankýň, tak volím ochranu zamestnankýň.
Ďalšia vec je, samozrejme, ak máte otvorené šesť dní, tak ušetríte aj na tých platoch, lebo tržbu máte zhruba zhruba rovnakú, ale platíte ľudí len za šesť dní, takisto energie určite menšie. Energie sa minú, ak v ten deň je zatvorené a neotvárajú sa tie chladiace pulty, nesvieti tam toľko tých svetiel.
Jedna taká poznámka, to, čo som hovoril, je, že niekto povie, pán Vašečka, ale vy to predkladáte preto, že vy ste katolík a vy chcete v tú nedeľu všetkým zakázať chodiť do obchodu, aby išli do kostola. Ja by som to povedal takto, že keby som si to fakt myslel, tak by som asi, no bol taký hlúpučký. Predstavu, že keď zakážeme chodiť ľuďom do obchodu, čo nezakazujeme, mimochodom, tak ľudia pôjdu do kostola, je veľmi hlúpe a nie je to vôbec ani žiaduce. Náboženská sloboda je úplne samostatná otázka a tá je zachovaná. Naozaj dnes my nemáme žiaden problém s tým, že by ľudia nemohli navštevovať bohoslužby, lebo sú otvorené obchody. O to vôbec nejde. A to, že je to práve nedeľa, tak vychádzame z toho, že nedeľa je deň pracovného pokoja a tradičným dňom pracovného odpočinku. V našich krajinách je to tak zafixované vo všetkých našich zákonoch.
Takže ak to uzavriem, toto úvodné slovo, tak navrhujeme, aby tak ako sú, ako sú, ako je obmedzené nedeľné zamestnávanie v maloobchode počas štátnych sviatkov, ako to už funguje, tak chceme to zaviesť aj všetky nedele okrem štyroch výnimiek, posledná nedeľa pred začiatkom školského roka a posledné tri nedele pred Vianocami, kde je to odôvodnené, chceme lepšiu kvalitu života pre pracujúcich, aby mali kedy oddychovať, aby mohli tráviť čas s blízkymi, aby v spoločnosti nebol na prvom mieste biznis, ale ľudia. V každom prípade a podľa všetkých prieskumov ide o ich zdravie fyzické i psychické a aj o ich kvalitný život.
Takže ďakujem. Opakujem, že do rozpravy sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Uznesenie, ktoré mám aj otvorené pred sebou, hovorí, že kolektívne Národná rada Slovenskej republiky po a), po b), po c). Nemôžeme donútiť väčšinu v Národnej rade, aby to urobila, ja, ak si dovolíte tak za seba, keďže som jeden z tých 150 členov, tak:
– dôrazne odsudzujem urážlivé, vulgárne a ponižujúce výroky poslanca Huliaka na adresu poslankyne Lucie plavákovej,
b) ospravedlňujem sa poslankyni Lucii Plavákovej za vulgárne, urážlivé a ponižujúce výroky, ktoré zazneli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a
c) vyzývam poslanca Rudolfa Huliaka, aby sa za svoje výroky vyslovené pri výkone svojej funkcie na adresu poslankyne Lucie Plavákovej ospravedlnil, a
– vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby sa dôrazne postavila proti vulgárnym ponižujúcim a urážlivým výrokom voči ženám a dievčatám.
Tak budem aj hlasovať, za, samozrejme, pokladám to za úplne normálne, správne bez ohľadu na rôzne názory a úplne súhlasím s pani poslankyňou Jurík, ktorá vystupovala, že toto je úplne normálna elementárna slušnosť, že môžeme mať rôzne názory, ale ako ľudia, či už sme takého názoru, alebo takej politickej príslušnosti, alebo akejkoľvek orientácie, tak toto je nepochopiteľné, neprijateľné a netolerovateľné.
A poviem jedno ale, ktoré sa ale nevylučuje, s tým čo som teraz povedal, že ak dovolíte, ja medzi tých ľudí, ku ktorým sa treba správať slušne, úctivo a chrániť ich, pokladám aj nenarodené deti, ale to nie je nijak v rozpore s tým, čo tu hovoríme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja som si len tak klikol na článoček na denníku Postoj, kde práve rozoberajú situáciu vo vládnej koalícii a presne ten spor medzi tými súčasnými predkladateľmi zákona, z ktorých jeden ten prvý dokonca minulý týždeň nám tu všetkým ukazoval, ako to bez neho nepôjde a vládna koalícia musela pána poslanca Blcháča sem doviesť, čo je teda podľa mňa celé tak divne postavené na hlavu a aj popri tých vyjadreniach toho predkladateľa, viete, toto je téma, na ktorej možno sa nezhodneme v parlamente a môžme mať rôzne názory, môžme o tom diskutovať, pravdepodobne Progresívne Slovensko má na viaceré tie veci iný názor a je to legitímne, že má taký názor.
Ja mám iný, ja si myslím, že naozaj by nemali sa propagovať to, čo vy ste nazvali, že netradičné sexuálne orientácie pre deti a mládež, ale ten spôsob je taký naozaj huliakovský, prepáčte, že sme si na to už zvykli, videli sme to tieto, tieto posledné týždne a sme z toho takí prekvapení. My to takto nechceme.
My to takto nechceme, aj kolegovia, ktorí vystupovali. Môžeme sa o tom rozprávať, môžeme mať jasné postoje, môžeme byť kresťanskí konzervatívci, to je v poriadku, ale takýmto spôsobom nie. Ten spôsob nie je dobrý.
A to sa vám snažíme povedať bez toho, aby sme my boli nejakým spôsobom, ja neviem, nejakí tvrdí alebo zbytočne osobní. Ale ešte raz, toto nie je spôsob a ja som veľmi zvedavý, ako pri súčasnej situácii vo vládnej koalícii aj medzi predkladateľmi zákona ako toto bude vyzerať pri hlasovaní a či to nebude stiahnuté a či to postúpi do druhého čítania, uvidíme. Ale tej téme škodíte, keď to robíte takto.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie aj za sumarizovanie tých vecí. Ja by som sa pozastavil pri jednej, ktorú si aj spomínal. Zopakujem, v návrhu zákona je dikcia, ministerstvo školstva uloží zriaďovateľovi za porušenie tohto ustanovenia pokutu do 30-tisíc eur aj opakovane. Je nám asi jasné, že ministerstvo školstva je politický orgán, ktorý schádza z nejakých, z nejakých pomerov, je obsadený nejakým straníckym nominantom, je to naozaj aj politické nebezpečenstvo, mávať s takýmito vecami. Opakujem znova, niekomu príde ako ultrakonzervatívny návrh, keď hovoríme, že rodičia vlastného dieťaťa majú o vlastnom dieťati vedieť, čo sa učí v škole a v prípade, že by to tak vyhodnotili, tak aby sa toho nezúčastnil. Nikomu nič nezakazujú, nikomu sa nevyhrážajú pokutami. To bolo zamietnuté, tak ako spomínal pán poslanec, niektoré z tých návrhov sme dávali aj spoločne ako pozmeňujúce návrhy, ja tento zákon som podával opakovane ako samostatný návrh zákona aj v minulom volebnom období, aj v tomto, nejde o presadzovanie môjho návrhu, teraz to už bol aj spoločný s pánom poslancom Horeckým. Ide o to, že my chceme ísť pozitívnou formou, dať, posilniť to právo rodičov. Táto cesta, kde ministerstvo školstva má v ruke až likvidačný nástroj voči školám, a pritom ide o veľmi vágne, vágne znenie, ktoré sa môže rôzne použiť, nemyslím si, že je to dobré, dobrá cesta a ak tak, tak treba naozaj veľmi rázne do toho zasiahnuť. Napriek tomu som, za seba hovorím, som ochotný podporiť do druhého čítania, ale ak bude znieť takto ten zákon, v tom prípade ho už nepodporím v druhom čítaní.

vymazať

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len zopár poznámok k tomuto zákonu, ktorý je v prvom čítaní. Hneď na začiatok by som povedal, že v prvom čítaní sa, alebo po prvom čítaní hlasujeme, či máme o tomto zákone rokovať aj ďalej. Ja si myslím, že áno, vypočujem si ešte rozpravu, aj keď som na vážkach, ale asi sa prikloním k tomu, že budem hlasovať za to, aby sme prerokovali tento návrh v druhom čítaní. Zároveň poviem, že keby sme mali druhé čítanie a hlasovali by sme o definitívnom znení tohto návrhu zákona, tak ako je, tak by som ho nepodporil, pretože podľa mňa má zle nastavené parametre a hoci má deklarovanú pozitívnu myšlienku alebo dobrú myšlienku, tak je robený podľa mňa spôsobom, ktorý je takým troška, s takým bubnom na zajace.
Ppredkladateľmi tohto zákona, to je také zaujímavé, neviem, či by to bolo tak, keby sa ten zákon podával neskôr, sú aj páni poslanci Huliak, aj pán poslanec Danko, ktorí zrovna, no neviem, či sa teraz zhodnú, alebo si vedia prísť na meno. A pán poslanec a podpredseda parlamentu Andrej Danko hlasoval proti návrhu zákona, proti, nielenže nepodporil, nielenže sa zdržal, ale hlasoval proti návrhu zákona, ktorý som predkladal, kde som žiadal informovaný súhlas rodičov s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. Argument podľa mňa falošný, ale uvedený bol, že nebol dostatočne komplexný ten zákon.
Takže máme tu teraz dve veci. Jedna z nich je vládna novela, o ktorej sme rokovali, ktorú priniesol pán minister Drucker, ktorá má akýsi informovaný súhlas, ktorý je ale veľmi deravý, to znamená, že cez neho môže rôznym spôsobom prejsť rôzne indoktrinovanie detí, mládeže cez rôzne škulinky v školskom vzdelávacom programe alebo v tzv. inováciách. My sme chceli len to, aby rodič vedel o svojom dieťati, iba o svojom dieťati, nie aby rozhodoval o iných deťoch, aby rozhodoval o škole, o svojom dieťati. Toto nám bolo zamietnuté a hovorím, pán podpredseda Danko hlasoval proti, lebo povedal, že nie je to dosť komplexné. Tak teraz neviem celkom, či je to tak, že tento návrh, jeho návrh spolu s pánom poslancom Huliakom, aj s pani poslankyňou, ešte myslím s pánom poslancom Lučanským, či je teda zabezpečenie tej komplexnosti, ale mne to príde ako taká naozaj veľmi hrubá alebo až taká obhrublá záplata, ktorá podľa mňa to nerieši. A aby som bol aspoň trochu pozitívny, tak ja súhlasím s myšlienkou, že nemáme propagovať pred deťmi to, čo ste vy nazvali že netradičná sexuálna orientácia v tom slova zmysle, že nemáme deti miasť, lebo to naozaj, ak hovoríme o propagácii, tak to deti môže miasť a skutočne Slovenská republika podľa znenia našej ústavy podporuje manželstvo muža a ženy, to je správne, s tým súhlasím a myslím, že aj väčšina z nás.
Na druhej strane tak ako je ten zákon napísaný, tak pri priamej alebo dokonca nepriamej, taká je dikcia toho návrhu, podpore takejto netradičnej sexuálnej orientácie, tak to som veľmi zvedavý, ako sa tieto veci budú rozhodovať, či to bolo, alebo nebolo, či to bolo priame, alebo nepriame, či to je tradičná alebo netradičná sexuálna orientácia. Takže ja si myslím, že to, čo chcete dosiahnuť, týmto návrhom nedosiahnete a ak pán predseda SNS Andrej Danko bol proti nášmu návrhu, lebo vraj nie je dostatočne komplexný, tak neviem, ako by som nazval toto.
Napriek tomu ja v politike nikdy neberiem veci osobne a ako som povedal do druhého čítania pravdepodobne, stále to ešte zvažujem, tento zákon podporím, ale opakujem znova, ak by mal byť v takejto forme v druhom čítaní bez zmeny, tak keby som aj chcel, nemôžem hlasovať, lebo ten zákon nie je dobrý, nie je spravodlivý, to, čomu najviac venuje rozsahovo, keď si ten zákon pozriete, je pokuta, ktorá môže byť udelená ministerstvom školstva až do výšky 30-tisíc eur. Poznám dosť dobre školské prostredie a myslím si, že za takúto veľmi neurčitú a neurčito formulovanú vec hroziť pokutou vo výške do 30-tisíc eur, a to aj opakovane, je v podstate likvidačné alebo vážne poškodzujúce chod školy, bez ohľadu na to, či je to veľká, alebo malá škola.
Takže to si myslím, že nie je podstata zákona, opakujem znova, moja filozofia môj nápad, môj návrh znel, nech sú rodičia informovaní a v prípade, že by, v iba prípade ich dieťaťa nebolo niečo v poriadku, tak majú právo nesúhlasiť s tým, teda tzv. povinný informovaný súhlas. Nijakým spôsobom sa nezasahovalo do toho, čo robí škola, nikomu sa nevyhrážalo žiadnymi pokutami, žiadnou likvidáciou, myslím si, že to je schodnejšia cesta.
Ono nakoniec o takých veciach sa v školách rozpráva, debatuje a keď niekto určí, že to bola propagácia alebo podpora, tak hrozí pokuta 30-tisíc eur. Nemyslím si, že toto je cesta, nemyslím si, že je to pozitívne naladené voči školám, voči rodičom, deťom, preto myslím, že ak kolegovia chcú, aby sme sa o tom rozprávali ďalej a aby sme naozaj prijali nejaký pozitívny návrh zákona, tak ho bude teda treba, ja by som povedal, že ani nieže prestavať, ale zbúrať a odznova postaviť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za krátke vyjadrenie. Ja chcem všeobecne poďakovať aj kolegom v práci v školskom výbore, že naozaj aj s pánom ministrom aj s kolegami že diskutujeme o týchto veciach, aj keď niekedy vášnivo, ale teda vecne. Takisto príkladom toho bol príspevok pána podpredsedu výboru a kolegu Habánika, ktorý aj naznačil to, čo ja som teda mal tiež informácie, že prídu ešte nejaké pozmeňujúce návrhy, opakujem znova, sme pripravení dohodnúť sa pred hlasovaním, tak aby sa naozaj tie veci dotiahli do konca vecne, dobre. Primárne teraz nejde o tom, že koho pozmeňujúci návrh bude schválený. Predložil som ich preto, lebo vyjadrujú náš postoj a chceme týmto spôsobom dosiahnuť zmenu, ale ak tá zmena na konci v prospech rodičov, v prospech detí, v prospech škôl bude dosiahnutá, tak je skoro jedno, akým spôsobom to bude, a teda či z koalície, či z opozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, o mnohých tých veciach sme už hovorili na výbore aj opakovane, mali sme prerušenú rozpravu, takže nebudem mať ambíciu to tu nejak naťahovať. Navyše mám z viacerých strán avízo, že niektoré tie veci, o ktorých sme hovorili, ešte budú možno menené cez nejaké pozmeňováky, nemyslím tie odo mňa, takže uvidíme. Za seba chcem povedať, že som vďačný za tú spoluprácu aj v rámci výboru, aj s pánom ministrom, mnohé dobré veci tam sú a mnohé aj sme ešte dotiahli a chcem byť aj v tejto rozprave korektný. Nemyslím si, že politika by sa mala robiť nejakým osobných spôsobom, že do niekoho nejak skákať, útočiť len kvôli tomu, že nie vo všetkom súhlasíme, alebo v niečom nesúhlasíme. Chcem povedať aj s takýmto nastavením, že ak prídu nejaké pozmeňujúce návrhy z koalície, ktoré budú mať šancu prejsť, tak ja veľmi rád s tými svojimi pozmeňovákmi ustúpim a môžem ich stiahnuť. Ale v tejto chvíli nevieme, či budú, nevieme, ako to bude, takže ich predložím. Mám ich tri a potom ich teda na záver prečítam.
Asi tá najpodstatnejšia vec, ktorá hovorí aj o celej tej filozofii, na ktorej sa vlastne akoby sporíme, alebo v čom chceme meniť tie veci, je filozofia, že kto je prioritný pri výchove a vzdelávaní detí. A niektoré krajiny nemajú napríklad zadefinovanú povinnú školskú dochádzku, ale povinné vzdelávanie a je to preto, lebo, samozrejme, vzdelávanie je kľúčom k tomu, aby ľudia mohli žiť lepšie, kvalitnejšie, väčšinou je to aj v krajinách mimo Európskej únie, že rozdiel medzi tými chudobnými alebo teda úplne až biednymi a takými tými, čo ako tak žijú alebo žijú dobre, tak je práve v tom vzdelaní. Takže je to dôležitá vec bezpochyby.
Na druhej strane inštitúcia, ktorú možno by som nenazval ani inštitúciou, ale proste organizmus, ktorý funguje celé dejiny ľudstva a predpokladám, že aj bude fungovať, je rodina, teda rodina, ktorá prirodzene je tvorená otcom, matkou, deťmi a vlastne tam vychádza aj tá základná výchova, to základné vzdelávanie zvlášť v tom najmladšom veku. A potom postupne sa k tomu pridáva, pridávajú školské inštitúcie alebo ďalšie vplyvy, materská škola, základná, stredná a tak ďalej. Ja som presvedčený, aj my v Kresťanskej únii sme presvedčení a verím, že aj mnohí ďalší poslanci a ľudia na Slovensku, že tou primárnou inštitúciou je rodina. A tak ako som to povedal možno tak trocha tvrdšie, aj to chcem zopakovať, lebo to tak som o tom presvedčený, je, že to nie je tak, že štát a škola niečo dovoľujú rodičom. Rodičia niečo, čo sa týka ich detí, dovoľujú škole alebo štátu. Aj podľa ústavy, aj podľa zdravého rozumu štát má právo zasiahnuť a niekedy aj povinnosť zasiahnuť, keď je nejaká patologická situácia v rodine a o tom musí rozhodnúť súd, lebo je to tak vážna vec. Dokonca veď vieme aj v rôznych proste komunitách alebo situáciách sociálnych, keď nejaká rodina zlyháva, tak do poslednej chvíle sa snaží, aby to dieťa zostalo vo vlastnej rodine, pokiaľ je to možné, pokiaľ je to možné. Nejaké problémy? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Snažíme sa, aby to dieťa podľa možnosti vyrastalo vo vlastnej rodine so svojimi rodičmi a o to viac ak teda takéto, takáto situácia nie je, tak prednostne je tá rodina, ktorá poskytuje tú výchovu a vzdelávanie. To sa týka aj tých pozmeňujúcich návrhov, aj tých výhrad voči zákonu. Aj na výbore boli teraz, myslím, že to bolo, keď sme mali vo štvrtok výbor, v utorok, to je jedno, minulý týždeň, tak tam boli zástupcovia rodičov, ktorí hovorili napríklad, že viete, a to sú ľudia, ktorí sú pracovití, zodpovední, majú viac detí a hovoria, že pre nás toto je kľúčové. Ja tu mám aj maily, nebudem ich celé čítať, jednak preto, že sú pomerne dosť také dosť, dosť by som povedal, že nazvem to, asertívne a nechcem tu vnášať takúto náladu, ale odvolávajú sa napríklad na petíciu, ktorú podpísalo 16-tisíc rodičov. Sú to ľudia, ktorí sú právne vzdelaní a zameriavajú sa práve na tieto oblasti rodiny, výchovy, čiže nie nejakí iba krikľúni alebo diletanti. A oni majú naozaj výhrady voči niektorým tým veciam v znení zákona.
Ja by som teda pristúpil k odôvodneniu tých návrhov, lebo to je teraz zmysel pri druhom čítaní.
Ten prvý z ich je vypracovaný v spolupráci s kolegom Vetrákom, ktorý bol poslancom v minulom volebnom období a ktorý pracuje v samospráve a je to vec, ktorá je veľmi jednoduchá a týka sa vlastne financovania transferov medzi štátom a samosprávou. A ja budem čítať teda ten návrh nakoniec, ale teraz to odôvodnenie, pretože je také právne, tak ho prečítam radšej.
Ustanovenie § 9aa ods. 8 zákona sa spresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmluvy podľa § 9aa zákona medzi zriaďovateľom podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona alebo zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona na jednej strane (napr. cirkevná alebo súkromná škola alebo školské zariadenie) a obcou (mestom) alebo samosprávnym krajom na strane druhej, poskytne obec alebo samosprávny kraj zriaďovateľovi finančné prostriedky poukázané štátom podľa osobitného zákona v plnej výške.
My vlastne v tom zákone dopĺňame práve tieto slová exaktne zodpovedajúce plnej výške finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu a tak ďalej. To prečítam potom.
Takýto bol aj úmysel zákonodarcu v roku 2021 v podobe zákona č. 507/2021, týkal sa zmluvy medzi obcou alebo samosprávnym krajom a cirkevnými a súkromnými zriaďovateľmi ako aj v roku 2023 v podobe zákona č. 182/2023, to sa týkalo zmluvy medzi Bratislavou a jej mestskými časťami ako zriaďovateľmi. Tento návrh zákona alebo len také precizovanie vlastne reaguje práve na aplikačnú prax konkrétne v Bratislave. V praxi sa pri uplatňovaní zákona vyskytli prípady, keď výška sumy podľa § 9aa ods. 8 zákona bola spochybnená do tej miery, či má ísť skutočne o sumu v plnej výške finančných prostriedkov poskytnutých štátom samospráve (v Bratislave a Košiciach mestu), ktorá má byť následne poskytnutá zriaďovateľom pri absencii tej spomínanej zmluvy. Túto výkladovú nejasnosť je preto potrebné odstrániť spresnením toho ustanovenia.
Čiže to je taká, by som povedal, technická vec, týka sa financií. Boli tam aj nejaké súdne spory, ktoré sa riešili niekde na prokuratúre, preto, aby táto pochybnosť nebola, tak navrhujeme, aby sa to vložilo.
Vzhľadom na to, že nebudeme hlasovať dnes ani zajtra, tak možno ak by bola ochota sa na to pozrieť z pozície ministerstva, tak budem rád. Je to vec, ktorú som dostal nedávno, takže takto ju predkladám.
Ďalšie veci, aby som nezabudol, poprosím pána spravodajcu, že žiadam, aby sa bod 30 a potom body 35 a 36 vyňali na samostatné hlasovanie. Čiže samostatne bod 30 a potom tie dva body 35 a 36 samostatne na hlasovanie, súvisí to s tými nasledujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi.
Pri tom bode 30 sa zastavím, to sa týka tej, toho princípu politickej, ideologickej a náboženskej neutrality. A my sme si to už aj s pánom ministrom vysvetlili, ja tu nevidím a ani necítim žiadnu nejakú podozrievavosť alebo zlý úmysel. Ja si skôr myslím, že tá vec smerom do budúcnosti môže byť nejakým spôsobom využívaná, tak to poviem, využívaná na niektoré tvrdenia. K tomu len taký krátky komentár, mám tiež informácie, že na tom sa pracuje aj v rámci koalície. Ale chcem povedať jednu vec, takú filozofickú, že ja osobne by som uprednostňoval všeobecne pohľad zo stránky náboženskej slobody než náboženskej neutrality. Človek je náboženská bytosť, samozrejme, človek môže byť bez vyznania, to je pochopiteľné, ale vo všeobecnosti sme náboženské bytosti a nekonáme nábožensky neutrálne, aj keď výchova môže byť nábožensky neutrálna, štát podľa ústavy, Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu, náboženstvo, to je v poriadku. Ale výchova v praxi nie je nábožensky neutrálna a, samozrejme, je to úplne špecifické ešte v situácii napríklad cirkevných škôl zriadených rôznymi registrovanými cirkvami na Slovensku. Takže tam ten bod vynímam preto, lebo ja navrhujem, aby sme tu tento bod spoločnej správy, ktorý potom na základe neskoršieho pozmeňováku vkladá tieto princípy aj náboženskej neutrality do zákona. Ja budem hlasovať proti, aby to tam teda bolo, proti tomu, aby to tam bolo, a teda proti bodu 30 spoločnej správy.
Ďalší pozmeňujúci návrh je tiež veľmi jednoduchý, tiež sa tam len vypúšťa jeden bod, tiež to potom prečítam.
Bod 23, ktorý sa týka vydávania dokumentov, vysvedčení napríklad, tiež sme mali o tom už diskusiu s pánom ministrom, nejdem ho znova obviňovať z nejakých nekalých úmyslov. S ľuďmi, s ktorými to konzultujem, sú presvedčení, že je to posledná stopa, ak sa mení niečo v živote človeka, napríklad aj teda pohlavie, čo je, samozrejme, veľmi ojedinelá vec, ale je to posledná stopa, kde je to zaznačené a budúci zamestnávateľ, prípadne aj štát má právo mať k tomu prístup. Opakujem, nejde o verejnú informáciu, že teraz niekto tým bude niekde mávať, ale o to, aby sa takéto veci nemenili. Poviem príklad, aj keď opakujem znova, nepredpokladám, že je to 50 % prípadov, sú tie prípady ojedinelé, že niekto, kto maturoval a v tom čase teda sa hlásil k pohlaviu napríklad ženskému, tak potom príde po zmene pohlavia, to vôbec neriešim, ako k tomu prišlo, to je samostatná vec, irelevantná v tomto prípade, ale príde a bude žiadať dokumenty, ktoré budú potvrdzovať, že teda má dokumenty pod menom mužským a teda aj pod rodom mužským. Samozrejme, z rôznych dôvodov, ktoré sú tu aj uvedené a prečítam ich, to môže byť nežiadúce. Takže čítam odôvodnenie, tiež ho radšej prečítam:
Predkladaná právna úprava nie je žiadúca z pohľadu štátu ako i niektorých ďalších subjektov (ako napríklad fakulty telesnej výchovy a športu, armáda či kňazské semináre), ktoré potrebujú poznať reálne biologické pohlavie svojich členov či uchádzačov, pričom predkladaná právna úprava takéto potvrdenie reálneho biologického pohlavia znemožní. Pri vydávaní základoškolských a stredoškolských vysvedčení je poznanie skutočného pohlavia človeka dôležité pri prijímaní a štúdiu na vysokej škole. Kňazské semináre sú vyhradené zas len pre mužov. Fakulty telesnej výchovy a športu majú odlišné výkonnostné kritériá pre mužov a ženy, pretože biologické schopnosti mužov a žien sú odlišné. Zatajením skutočného pohlavia môže dôjsť k znevýhodneniu biologických žien, pretože budú na ne kladené nároky ako na mužov alebo, naopak, zatajenie mužského pohlavia bude nespravodlivé voči ženským uchádzačkám o štúdium na takejto škole, pretože budú znevýhodnené oproti biologickému mužovi.
To je odôvodnenie ďalšieho pozmeňujúceho návrhu.
A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý podávam spolu s kolegom Jánom Horeckým, mimochodom, kvitujem túto spoluprácu s KDH aj na výbore, aj tu v tom, že sme našli nejaký spoločný prístup. Tie naše dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sme podávali spolu, jeden z nich už predniesol pán poslanec Horecký ráno a má len veľmi mierne odlišný spôsob vyjadrovania súhlasu alebo nesúhlasu. A tento teda z môjho pohľadu ide o informovaný súhlas rodičov s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. Tu chcem podotknúť, že je dôležité to sexuálne správanie, to znamená, neriešime biológiu ako vedu. To znamená, že sa deti učia o ľudskom tele, o rozmnožovacej sústave, s týmto absolútne nikto nemá problémy, v živote som o tom nepočul. Ale sú rôzne aktivity, ktoré sa uskutočňujú v školách a máme iks príkladov, aj keď sme predkladali zákon, tak sme tam uvádzali tieto príklady a oni sa dejú ďalšie. My hovoríme jednu vec, rodičia majú o takýchto veciach vedieť.
Prvá vec, vedieť prečo, aby mohli komunikovať so školou, so svojimi deťmi. Veľakrát hovoríme, že škola prináša pridanú hodnotu práve pre rodiny, v ktorých tieto veci sa nepreberajú alebo nedostatočne sa preberajú s deťmi.
To je pravda, to je pravda, a práve toto je dobrý podnet, že ten rodič má informáciu, že o takom niečom v škole hovorili. Môže si vyžiadať materiály, o ktorých, z ktorých teda mali nejakú tú prednášku alebo aj vyučovaciu hodinu a môže to byť dobrá pomôcka pre neho, aby sa aj on naštartoval a inšpiroval, ako môže hovoriť so svojimi deťmi o týchto veciach. Čiže v žiadnom prípade nejde o to, že by sme chceli niečo tajiť, znemožňovať, vôbec nie, práve naopak, aby sa tieto veci dostali do obehu.
Ale dejú sa veci, pretože povedzme si takto, že ak sa rozprávame o tom, že sú patologické javy v rodinách, tak sú patologické javy aj v školách. Tam neučia len samí bezchybní a absolútne dokonalí ľudia, ktorí nemajú žiadne svoje nejaké problémy. Tiež aj tam sa vyskytnú a je to úplne normálne, nie je to nič zlého, vyskytnú niektoré veci, ktoré je dobre, keď rodičia majú nejakým spôsobom pod kontrolou. Preto hovoríme, že v prípade, nech sa deje sexuálna výchova a vzdelávanie z akéhokoľvek dôvodu, či je to v štátnom školskom vzdelávacom programe, alebo či je to podľa nejakých inovácií, alebo je to nejaká aktivita mimo školského procesu, nech rodičia o tom vedia a nech majú možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Niektorí podozrievajú primárne rodičov, čo pokladám za také zvláštne, že budú chcieť zatajovať tieto veci pred deťmi a budú vyjadrovať nesúhlas, aby sa o tom neučili. No ja osobne si myslím, že ak toto nejaký rodič opakovane urobí pri nejakej normálnej aktivite, tak na seba upozorní triedneho učiteľa alebo ďalších ľudí v okolí toho dieťaťa, že tam môže byť niečo v neporiadku a v tom prípade môže naozaj prísť k preskúmaniu tej rodinnej situácie. A som absolútne presvedčený, že práve rodičia privítajú takúto možnosť, pokiaľ tu bude niečo, čo je normálne, zdravé, bezproblémové. Otázka je, akým spôsobom potom ten súhlas majú teda vyjadriť. Jednoznačne o výchove detí majú rozhodovať rodičia, nie nejaké ideológie a škola je významný faktor v spolupráci s rodičmi pri výchove, tento návrh o žiadosť informovaného súhlasu s výchovou je zameraný na dobrú komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale aj medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Pomôžme tak rodičom, aby o tom mohli vedieť a mohli sa do toho zaangažovať.
Ja by som pristúpil ešte k odôvodneniu tohto posledného návrhu a potom ich budem čítať, takže tento návrh informovaného súhlasu.
Cieľom navrhovanej úpravy je posilniť komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a školou. Nový § 15b upravuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania. Ustanovuje sa osobitná povinnosť školy poskytnúť rodičovi informácie o výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to vopred, keďže ide o oblasť, ktorá je mimoriadne citlivá a zasahuje do najintímnejších sfér vnútorného prežívania dieťaťa. Škola vyzve rodiča na udelenie písomného informovaného súhlasu osobne podpísaného rodičom v minimálnom rozsahu, ako je uvedené v prílohe č. 2 zákona. Rodičia tak budú môcť naplniť svoju kompetenciu primárneho vzdelávateľa svojich detí a práva, ktoré im garantuje zákon o rodine, dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta základných práv EÚ. Navrhovaná úprava ukladá vyžiadanie si informovaného súhlasu rodiča na základe obsahu výchovy a vzdelávania a nie na základe formalistických kritérií. Zároveň ustanovuje nevyhnutnosť aktívneho súhlasu rodiča, nepostačuje súhlas pasívny, tak ako je to v prípade niektorých ďalších.
Ešte by som povedal jednu vec, že vlastne čosi z toho zavádzajú aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté do spoločnej správy.
To je krok dobrým smerom a nekritizujeme ho, ale v každom prípade ako by som to možno povedal tak ľudovo, že stále je ten návrh deravý a zástupcovia rodičov, ktorých aj ja prezentujem a komunikujem, chcú, aby tam neboli žiadne diery. To znamená, aby v každom prípade mali rodičia o tomto vedomosť a podľa možností, tak ako my navrhujeme, aj kontrolu. To znamená, či sa to uskutoční, alebo neuskutoční. Opakujem, nejde o vzdelávanie v oblasti sexuality, to netreba nejak riešiť, o tom netreba ani informovať, to je, samozrejme, na biológii alebo na iných predmetoch sa učíme o týchto veciach, to je v poriadku. Ak ide o sexuálne správanie, o prežívanie intimity, tak treba informovať rodičov.
Za mňa z odôvodenia všetko, poprosím, pán predsedajúci, keby sa zastavil čas, budem čítať pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý nie:
"51. V § 9aa ods. 8 sa za slovom "sume” vkladajú slová "zodpovedajúcej plnej výške finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu^30a) na účely”. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Skončil som s týmto pozmeňujúcim návrhom, budem čítať ďalší.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. V sa vypúšťa bod 23.
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Vypustenie bodu sa primerane premietne aj do článku upravujúceho účinnosť.
Koniec, to je druhý pozmeňujúci návrh.
A teraz tretí pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. V sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie:
"23. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 15b
Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania
(1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä o obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byt' použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 1.
(2) Ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť.
(3) Práva patriace rodičovi podľa odsekov 1 a 2 patria aj iným zákonným zástupcom."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. ČI. V sa dopĺňa bodmi 102 a 103, ktoré znejú:
"102. V § 162 sa za slovo "prílohe” vkladajú slová "č. 2”.
103. Pred prílohu sa vkladá príloha č. 1, ktorá vrátane nadpisu znie:
"Príloha č. 1 k zákonu č. 245/2008 Z. z.
Vzor informovaného súhlasu s výchovou a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania
Škola:
Dátum:
Miesto:
Vec: Informovaný súhlas s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania
V zmysle § 15b ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) Vás informujeme o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, ktorej by sa malo Vaše dieťa zúčastniť.
Obsah výchovy:
Metodika:
Ciele výchovy:
Učitelia a prizvaní lektori:
Edukačné publikácie, ktoré majú byt' použité:
Odhadovaný dátum výchovy:
Doplňujúce informácie Vám poskytne zodpovedný pedagóg:
V prípade potreby máte právo vyžiadať si dodatočné informácie, nahliadať do dokumentov, pomôcok a materiálov v škole a robiť si z nich kópie.
Bez Vášho súhlasu nebude Vaše dieťa navrhovanú výchovu absolvovať, v takomto prípade mu bude zabezpečená náhradná aktivita.
Podčiarkovník dlhý a pod tým
Vyjadrenie rodiča
Svojím podpisom potvrdzujem, že som bol informovaný o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania. V súlade s § 15b ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) v znení neskorších predpisov potvrdzujem, že som bol riadne poučený o dôsledkoch môjho súhlasu. S tým, aby sa tejto výchovy a vzdelávania zúčastnilo moje dieťa:
meno a priezvisko žiaka:
dátum narodenia:
trieda:
súhlasím / nesúhlasím*
V – podčiarkovník, dňa – podčiarkovník, podčiarkovník – meno a podpis rodiča (alebo iného zákonného zástupcu)
* Nehodiace sa preškrtnite.
Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 2.”
Novovložené body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Skončil som.
Ešte by som využil len na zhrnutie. Ponúkame tieto pozmeňujúce návrhy ako pomôcku pre vylepšenie spolupráce medzi rodičmi a školou na vylepšenie tohto zákona. A opakujem znova, v prípade potreby ešte do hlasovania ak bude treba robiť nejaké dohody o hlasovaní, chceme to urobiť tak, aby to prešlo, nie v prvom rade aby prešiel náš návrh, ale aby sa podarila vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem poďakovať pani poslankyni Remišovej za to, že upozornila na viaceré veci. Niektoré z nich sú veľmi konkrétne a praktické a dotýkajú sa rodín s deťmi, čo je pre nás také gro, na ktoré sa sústredíme, aby sme boli prorodinní. To znamená, že treba uvažovať naozaj veľmi citlivo o dopadoch na rodiny s deťmi. A pri rodinách s malými deťmi, ktoré teda navštevujú materskú školu, tak je to ešte citlivejšie, ten príjem a tie veci súvisiace so súladom rodinného a pracovného života. Takže ďakujem ti, že strážiš takéto veci.
A ešte by som sa pozastavil pri jednom bode, o ktorom chcem hovoriť aj ja vo svojej rozprave, keď sa dostanem na rad. A to je práve to, že cez spoločnú správu, cez návrh na výbore sa dostala do návrhu zákona náboženská neutralita alebo princíp náboženskej neutrality. A viete, ono je asi lepšie hovoriť o náboženskej slobode. To znamená, že nikoho nenútime, aby vyznával nejaké náboženstvo a nikomu nebránime, aby ho vyznával. Náboženská neutralita v istom zmysle má svoje opodstatnenie a rozumieme tomu konceptu, ale naozaj potom vznikajú z toho rôzne spory, aj keď vieme, že sú tu nejaké ďalšie zákony alebo ďalšie ustanovenia aj školského zákona, aj ústavy, aj zmluva s Vatikánom, ale myslím si, že je dobré vyňať to na samostatné hlasovanie. Ja by som hlasoval proti tomu bodu, lebo si nemyslím, že je potrebné ho dávať do znenia tohto zákona.
Takže ďakujem pani poslankyni, že na to upozornila.