Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi poslancovi Viskupičovi za záujem vystúpiť, že sa prihlásil písomne. My sme si túto debatu už zo tri razy, zo štyri razy absolvovali a ja to poviem takto, že už som tu dosť dlho na to, aby som mu dal šancu ešte pred tým, ako bude hlasovanie, takže využijem ten čas a prednesiem argumenty až do sedemnástej, aby ste ostatní mohli byť spokojní, ale teraz môžte na mňa už reagovať aj s faktickými poznámkami, preto som sa prihlásil aj do rozpravy.
Viete, ja som pomerne dlhoročný učiteľ a keď preberáte nejaké témy opakovane, tak postupne do toho zapracujete už tie otázky a námietky študentov, pretože oni sa opakujú. To neznamená, že nemôžu byť nejaké nové. Vždy sú nejaké nové a to je super a aj teraz dúfam, že v tejto debate padne aj niečo nové. Ale tie, o ktorých viete, tak tam zapracujete a ušetríte čas. Tým pádom ale môže niektorá časť trvať dlhšie. Takže preto, že sme si tú debatu nielen s pánom poslancom Viskupičom, ale aj s mnohými ďalšími absolvovali mnohokrát, mnoho rozhovorov aj so zamestnávateľmi, s predstaviteľmi maloobchodu, s odborármi, poviem, poviem vám príklad, že kde napríklad uznávam, že ten argument o tom impulzívnom predaji je relevantný, boli napríklad ľudia, ktorí hovorili dobre. Pri potravinovom tovare to v zásade sedí. Ale predstavte si, že niekto ide v nedeľu do kina, a to je teda otvorené, ale my tam máme zlatníctvo a viete, koľko ľudí relatívne, keď ide z romantického filmu, tak normálne sa zastavia a pozrú sa a celkom slušne v relevantnej miere si kúpia nejaký prstienok, retiazku, ja neviem čo.
Ja tomu rozumiem, áno. A ja som sa stretol s takýmito zástupcami tohto segmentu a uznávam, že ekonomicky tento ich návrh dáva zmysel a pokojne sa môžme baviť o tom, že teda povedzme si, že nejaké tie výnimky môžme, môžme rozšíriť. Už teraz sú tam výnimky, ktoré sme nezaviedli my, ale predtým poslanci, ktorí navrhovali zákon o štátnych sviatkoch, aby boli voľné, výnimky.
Prečítam tie výnimky, aké sú dnes: čerpacie stanice, lekárne, letiská, prístavy, ostatná verejná hromadná doprava, nemocnice, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov, niektoré, niektoré z tých štátnych sviatkov aj predaj kvetov a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta. Teraz sme to mali, keď bol Sviatok Všetkých svätých 1. novembra.
Takže ak sa bavíme o tom, že dobre, chceme, aby bolo, aby zlatníctva mohli byť otvorené v tých obchodných domoch, dobre, bavme sa, hej? A teraz ja nehovorím, že v tomto ja som najväčší odborník, ale chcem tým povedať to, že sedíme poctivo s tými ľuďmi, rozprávame sa, počúvame ich a uznávam, že v niektorých prípadoch naozaj im to môže priniesť zaujímavý finančný benefit, ak majú v tú nedeľu otvorené. Ale myslím, že drvivá väčšina z nás sa stretáva a drvivá väčšina tých zamestnancov maloobchodu, o ktorých hovoríme a pre ktorých prinášame tento zákon, pracuje práve v tých veľkých supermarketoch, kde naozaj nie je nevyhnutné pre naplnenie potrieb obyvateľstva, aby boli otvorené.
Niekoľko čísiel. Slovensko má vysoký podiel práce zamestnancov počas nedele oproti zamestnancov v iných krajinách EÚ. Myslím, že až piaty, každý piaty človek na Slovensku pracuje v tom neštandardnom čase, to znamená v nedeľu alebo v noci a priemer EÚ je o dosť nižší, ako je to na Slovensku. Práca počas nedele spôsobuje najmä u žien, ktoré tvoria 80 % zamestnancov v maloobchode, nemožnosť stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká...
===== ...sú v maloobchode, nemožno stráviť voľný deň s rodinou.
Zastavím sa ešte trochu o tej, u, u toho, u tej, u tej nedele, že asi, asi to nie je nejaká, nejaká, nejaké prekvapenie, že hovoríme práve o tom, že by to mala byť nedeľa. Tak ako nie je prekvapujúce, že to boli štátne sviatky. Ja si tiež pamätám, že bola debata o tom, že či je dobré zavádzať voľno v štátne sviatky, či to potom práve nevyblokuje tie nedele, keď bude príliš veľa dní zatvorené. Okej, bavme sa o tom, ale ja si myslím, že štátny sviatok, keď je voľný deň, tak to pripisuje význam tomu sviatku, že jednoducho je to tak významná vec, že sa to oplatí podporiť aj dňom pracovného pokoja. Na návrh zákazu nedeľného, nedeľného maloobchodného predaja máme veľmi vážne dôvody. Slovenská republika je v tom čase, keď sa robil tento prieskum, prvá s pomedzi všetkých krajín EÚ v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Prieme EÚ je zhruba 14 % ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu, v Maďarsku je to 6 %, v Poľsku 7, v Českej republike 13 a na Slovensku až 21. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou, pritom toto číslo za posledné roky výrazne rastie. Takýto pracovný režim má samozrejme aj svoje negatívne následky. V maloobchode pracuje až 30-tisíc ľudí, prevažne žien, a práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožijú v dobrom zdraví je štatisticky najnižší v celej Európskej únii. Pre porovnanie, v Rumunsku je to 59 a v Čechách až 65 rokov. A keď sa argumentuje ekonomickými dôvodmi, tak počul som veľmi dobrú poznámku a štatisticky platí na Slovensku, že nedeľnou prácou nebohatneme. Nedeľnou prácou štát nebohatne. Že napriek tomu, že máme najväčší podiel nedeľnej práce a nielen v maloobchode teda, tak naše mzdy v pomere tým, ktorí majú menší podiel a sú porovnateľne ekonomicky silní, tak sú nižšie. To znamená, že cesta k prosperite nevedie tým, že budeme pracovať viac dní v týždni, budeme viac v práci, budeme menej, menej s rodinou.
Znova chcem aj pripomenúť, že pri tomto návrhu nezavádzame žiadne voľno. My pracovne ten názov voláme, že voľná nedeľa, ale nedeľa už je voľná, to je deň pracovného pokoja, to nezavádzame, to máme v zákone o štátnych sviatkoch. Len ten deň pre pracovníkov koncentrujeme, to voľno koncentrujeme v jednom dni. Ak vyhradíme na maloobchodný predaj šesť dní, pondelok až sobota, nezavádzame tým nijaké nové voľno. Zákonník práce už dnes obsahuje limity určujúce štandardný rozsah pracovného času na päť pracovných dní. Dosiahneme však to, že ľudia pracujúci v maloobchode nebudú mať voľno rozhádzané krížom krážom po celom týždni, ale budú ho mať skoncentrované s istotou minimálne v jednom dni, v nedeľu. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Vidno to v dňoch školského vyučovania i prázdnin, a tiež napríklad v doprave. Jednoducho nedeľa nie je streda. Takisto nechceme nikomu prikazovať, že nemôže nakupovať. Tam, kde je obchod otvorený, niekto môže navštíviť nejakého, nejakého živnostníka, ktorý má otvorenú nejakú večierku. Niekto možno býva blízko hraníc a ide tam nakupovať. Nám nejde o to, aby sme obmedzili spotrebiteľov, aby sme obmedzili nakupovanie, ale ide nám o to, aby sme tým ľuďom, ktorí pracujú v tom maloobchode umožnili voľno.
Vrátim sa ešte k tej dôležitej veci týkajúcej sa slobody, že naozaj, ja súhlasím s tým, že ľudia majú si slobodne vybrať aj spotrebitelia, aj zamestnanci, ale v prípade týchto zamestnancov, preto tu máme aj Zákonník práce, lebo ich, ich chráni, pretože oni majú len iluzórnu slobodu. Neznamená, že nemajú vôbec žiadnu, ale nie je absolútna tá sloboda. Proste tí ľudia, keď majú obmedzenú možnosť zamestnania a nemôžu si vyberať, že či budú zamestnaní na troch pracovných miestach, možno niektorí to nevedia pochopiť, ale mnohí ľudia takto sú. Sú determinovaní, tak potom nemôžu povedať, že viete, ale ja v nedeľu pracovať nebudem. Ja nastúpim k vám do obchodu, ale ja v nedele pracovať nebudem. Ja verím tomu, že niekde sa tak dá dohodnúť. Niekde určite áno, ale tak ako hovorila pani prezidentka odborových zväzov, keby to fungovalo všade, nepotrebujeme Zákonník práce. To by bolo krásne, ale my vieme, že Zákonník práce potrebujeme a potrebujeme vyvažovať tie vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Ja nie som zástancu, zástanca nejakého príliš, príliš prebujnelého a silného Zákonníka práce, ale nedeľa je niečo úplne normálne, čo nezavádzame, čo už existuje. Častokrát je zamestnávanie sa v nedeľu alebo práca v nedeľu aj problémom z hľadiska dopravy. Keď idete do práce pondelok až piatok, tak tie spoje sú na to nastavené. Proste ráno ide niekoľko spojov takých tých pracovných, školských, prípadne fabriky majú nejaké autobusy. No, ale skúste sa niekam dostať v nedeľu ráno, napríklad z nejakej obce takej okrajovej do práce ráno, to vôbec nie je jednoduché. To znamená, že ten človek, ktorý pracuje, v tomto prípade nejaká pravdepodobne žena, možno aj matka, tak musí vstávať oveľa skôr a vlastne zabije úplne celý deň. To nie je len o nejakých ôsmych hodinách, pretože dostať sa tam, prípadne, musí si zvýšiť náklady na dopravu zobrať si auto a tak ďalej, nemôže ísť verejnou dopravou, ale musí si zobrať auto, pretože sa tam nevie, nevie dostať. Takže nie je to, nie je to až také výhodné, zvlášť ak nemá veľmi na výber. Jedna z veľmi dôležitých vecí, ktorá, ktorá nie je primárne ekonomická už vôbec nie náboženská alebo filozofická ale veľmi reálna, je zdravie. Nie, teraz na Slovensku, nie v 21. storočí, ale celé dejiny ľudstva je skúsenosť, že pracovný rytmus, ktorý je pravidelný. Rytmus práce a oddychu je extrémne dôležitý, a že ľudia si na to zvyknú a sú v oveľa lepšej psychickej ale aj fyzickej pohode, keď majú pravidelne voľno. Vidíme to špeciálne u ľudí, ktorí robia napríklad na smeny, to je úplne najväčší extrém, ako majú rozbitý biorytmus, keď jeden týždeň robia doobeda a ďalší týždeň v noci. Znova, niekedy je to ak nie nevyhnuté, tak veľmi žiadúce. Napríklad v niektorých prevádzkach, ktoré potrebujú bežať, ako napríklad vysoké pece, okej, nevedia to inak vyriešiť alebo bolo by to strašne drahé. Zaviesť voľno pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode v nedeľu vôbec nie je extrémne ani náročné ani drahé, je to veľmi jednoduché. Tak ako som nepočul o tom, že nejaký podnik, pardon, nejaký obchodník nezvláda to, že je zatvorené cez štátne sviatky, že bolo zatvorené 1. novembra, tak takisto to nie je problém, zvlášť ak je to pravidelne, ak je to každú nedeľu.
Ja vás chcem poprosiť o zamyslenie sa nad tým. V prípade, že koaliční poslanci si povedia, dobre, je to opozičný návrh, za taký hlasovať nebudeme, nemáme súhlas na koaličnej rade, rozumiem, aj my sme boli vo vláde, tak si to adoptujte. Nedávno sme sa dohodli na tom, že keď bol tu pán minister školstva Drucker a bol pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že ideme vypustiť z jeho návrhu zákona to spätné menenie vysvedčení, zjednodušujem to, tak prišli za mnou, podal som ten návrh, pozmeňujúci návrh zákona, prišli za mnou koaliční poslanci a povedali, pán poslanec, stiahnite podpisy, stiahnite ten pozmeňovák taký istý podá kolega alebo kolegyňa a ten prejde. Samozrejme, ide nám o vec, urobíme to. Takisto ak je problém, že je to opozičný návrh, podajte vlastný a nech sa to stane v prospech tých ľudí. Takže ak je záujem, ja som otvorené na rokovanie, my s pani poslankyňou Záborskou, ktorí podávame tento návrh zákona z Kresťanskej únie sme otvorení na rokovanie. A tak ako sme hovorili s tými partnermi, so sociálnymi partnermi, to znamená so zamestnávateľmi, s odborármi, zástupcami rôznych segmentov obchodu, tak takisto sme ochotní rozprávať s opozičnými aj koaličnými poslancami pre dobro najmä tých žien, matiek, ktoré pracujú a veľmi často je to tak nie úplne slobodne a boli by radi, keby, keby, keby im to zakázali, keby sme im to zakázali.
Dobre, ďakujem pekne.
