Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, chcem pre záznam uviesť, že pri bode 54, tlač 622, ma vykázalo zariadenie, že som sa zdržal a malo pravdu, zdržal som sa, ale chybu som urobil ja, chcel som byť za, ale pri množstve tých hlasovaní som si pomýlil číslo tlače. Čiže pri tlači 622 za. Ďakujem, pre záznam.

Ďakujem pekne, keďže dneska rokujeme až do ôsmej, my sme si to už tak natiahli poslanci, hej. Tak trocha odľahčene to poviem, že mňa to veľmi zaujalo a keby tento zákon prešiel do druhého čítania, o čo vás poprosím. Ja ho teda sám aj podporím a tak ja by som, ak to bude potrebné dal pozmeňujúci návrh do druhého čítania, že ja keby som teda už skončil, ako poslanec a bol v nejakom zamestnaní, tak ja by som si to chcel nastaviť, že jeden týždeň robím pondelok až štvrtok a ten ďalší utorok až piatok a potom zase pondelok až, a tak by som mal nie, že tri dni, ale štyri dni by som mal, tak by som si to ešte predĺžil, ale nie. To tak na odľahčenie. Ale podľa mňa je vždy dobré, keď je flexibilita, ak je možná. To tam bolo zopakované, ak to tej povahe práce sedí, tak je dobré, ak ľudia majú možnosť si svoj rodinný, voľný čas jednoducho organizovať sami. Dneska je taká doba, že to nie je ako za čias socializmu, že všetci chodili rovnako a všetko bolo rovnaké, že dneska skutočne tie možnosti sú väčšie a myslím, že ľudia sú aj nejakí takí aktívnejší, uvedomelejší, vedeli by podľa mňa ten čas využiť dobre, ale zároveň teda pokiaľ by to boli zodpovední ľudia zodpovedalo by to teda aj povahe tej práce, tak skutočne by mnohí radšej intenzívne zvlášť v určitom veku alebo v určitých podmienkach odviedli intenzívne tú prácu tých 40 hodín, povedzme za štyri dni. A mohlo by to byť naozaj prínosné aj pre toho zamestnávateľa, aj pre tú rodinu, aj pre toho konkrétneho zamestnanca pre jeho osobný život. Takže podporujem, páči sa mi to, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som ešte nadviazal na to, čo som povedal, že lebo súvisí to s tými právnymi argumentmi, že objavil som pri príprave na tento návrh zákona, že v Nemecku sú potraty nelegálne. Ja sám som tomu nemohol na prvý pohľad uveriť, keď som to čítal, ale zistil som, že v Nemecku sú naozaj potraty nelegálne, akurát sú dekriminalizované. To znamená, že keď sa urobia za určitých podmienok, nevedie sa žiaden postih proti lekárovi ani matke alebo teda ďalším ľuďom. Pre mňa je to zaujímavé z toho filozofického hľadiska, že nepozerať sa na potrat ako na niečo dobré, ale na niečo čo je teda povedzme súčasťou života našej spoločnosti, nevieme to vykoreniť akoby okamžite alebo celkovo alebo až do koreňa, ale vieme to pomenovať, že nechceme to, nie je to dobré, nie je to legálne, čiže právne. Ale dobre, nechoďme cestou kriminalizácie, ale hľadajme iné cesty. Ak bolo hovorené o tom, že možno bola nejaká iná doba, hovoril to pán kolega Šmilňák, iná doba, keď to bolo vhodnejšie, tak neviem celkom, že či myslel 90. roky alebo ktoré obdobie. Vždy sú nejaké okolnosti, vždy sú nejaké súvislosti. Vždy je aj priestor snažiť sa pomáhať nenarodenému životu. Takže ja ešte raz ďakujem za túto debatu. Ďakujem kolegom, aj z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí avizovali, že tento návrh podporia, tak ako my sme veľmi radi podporili zase ich návrh Ústavy pretože dobré veci je dobré podporovať a my veríme, že tak ako ich návrh bol dobrý, tak aj tento je dobrý. A verím, že sme zažili po mnohých veciach posun v diskusii pozitívnym smerom. Ďakujem.

...že ja nemám nejakú záľubu v rozprávaní o ochrane nenarodeného života a ja sám som trochu v rozpakoch lebo tehotná bola moja manželka, rodila ona. Bol som pri všetkých pôrodoch a som za to veľmi vďačný a stál som pri nej počas celého tehotenstva, ale tak chápem, že pre ženu je to niečo interné, veľmi intímne a my muži tak trochu sme ako keby tak, tak sa pozeráme tak trocha zvonka na to. A ja to cítim a rozprávam o tom s rešpektom a na druhej strane, len tak čisto biologicky, ak by sme sa do toho nemiešali, tak by žiadne deti neboli. To znamená, že vlastne z toho že sa miešame muži a ženy, tak vznikajú deti čiže nie sme len nejaký plodiči, ale sme rodičia. Máme rovnaké rodičovské práva aj povinnosti a to je problém, že mnohí muži toto skutočne zanedbávajú a oni a ich postoj je príčinou umelého potratu alebo rozhodnutia ženy, že chce ísť na umelý potrat. Ešte jedna vec, čítal som raz v jednom v podstate liberálnom denníku taký, takú anketu, že čo ľutujú zomierajúci ľudia. A nikto zo zomierajúcich neľutoval, že nezarobil viac peňazí, že nechodil viac do práce, že si neurobil väčšiu kariéru. Ale takmer všetci ľutovali to, že strávili málo času so svojimi blízkymi, že sa im, neviem, rozpadla rodina alebo proste to je naozaj také to najcennejšie. A áno, sú ekonomické ťažkosti, sú sociálne ťažkosti, ale to čo som povedal, mne sa skutočne veľmi páči to čínske príslovie, ja som to povedal vo faktickej poznámke, že kto žije bezdetný, nevie čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie čo radosť. A znova, opakujem, to nie fyzikálny zákon. Ale niečo chce vyjadriť to príslovie. Že skutočne tá hodnota ľudského života, tá hodnota dieťaťa je veľmi veľká. Ja to teraz prežívam tak veľmi osobne lebo my máme teda štyri deti a opakujem, že iba štyri deti lebo susedia naľavo majú päť a susedia napravo majú šesť, ale predbehli sme v jednej veci, že my už máme vnúčatko trojtýždňové. Takže teraz to tak zažívame trošku od začiatku s tým malým bábätkom a skutočne si neviem predstaviť, že by sme ho nechceli, že by ho nechceli teda jeho rodičia a že je to krásne, že ho môžu prijať. A samozrejme, je na nás všetkých tu na Slovensku, aby sme maximálne podporovali túto možnosť, aby sa nenarodené deti mohli narodiť a aby aj dobre a dôstojne žili. Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne ako predkladateľ zákona za rozpravu, za diskusiu. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ja by som skúsil možno pár poznámok k celej tej debate, ktorá sa vyvíja môžem úprimne povedať, že lepšie ako som z doterajších skúseností očakával. A naozaj to pokladám za dôležité a nie je to ľahké, lebo naozaj ako povedal pán spravodajca, že je to téma, ktorá je samozrejme veľmi osobná. Že my sa tu nebavíme o niečom, čo je nejaká teória, ktorá sa deje kdesi v Amerike alebo na Marse, ale niečo, čo prechádza naprieč rodinami na Slovensku. Je to citlivá vec, hej. To znamená, v žiadnom prípade tu nejde o to, aby sme teraz niekoho, na niekoho ukazovali prstom, odsudzovali, alebo tvrdili že niekto je horší a niekto je lepší atď. Na druhej strane ide nám o to, tak ako to povedal pán poslanec Krátky, že ak sme presvedčení a máme na to solídne argumenty, že nenarodené dieťa je človek a tie argumenty sú jednak biologické, sú právne, sú filozofické, akékoľvek, nakoniec je to aj osobná skúsenosť, tak sa snažíme ten nenarodený život chrániť. A je to možné rôznymi spôsobmi. Bolo tu o nich povedané. Ale niekto povie, to nemá Slovensko iné problémy? No ja si myslím, že demografia je obrovský problém Slovenska a nielen Slovenska a my si teda nemyslíme nejak tak s klapkami na očiach, že teraz obmedzíme potraty, alebo rovno keby sme ich zakázali, tak že tým pádom je vyriešený demografický problém Slovenska. Nie, nie, samozrejme tak to nefunguje, ale samotná tá vec, aby sme na to nezabúdali, že sú ľudia, ktorí možno by aj chceli a nemôžu, alebo sa neodhodlajú počať dieťa. A tu hovoríme o deťoch, ktoré už sú počaté, čiže sú o krok ďalej tie rodiny, zvlášť teda tie tehotné matky, už ide o ten druhý krok, aby teda to dieťa, ktoré už je počaté, už je živou bytosťou, aby sa mohlo narodiť. A tam im treba poskytnúť teda pomoc, ale zároveň chcem povedať jednu vec, ktorá možno trocha objasní ten posun z toho 12. na 8. týždeň. Viackrát tu bolo povedané, že súčasný legislatívny stav ohľadom umelého potratu je spoločenský konsenzus. No nemôžem úplne súhlasiť, pretože tento zákon bol prijatý v roku 1986 a myslím platil od 1. januára 1987, no a to dobre vieme, že tu vládla komunistická totalita. Že to nebolo nejaký parlament, ktorý si sadol, boli nejaké odborné komisie, bolo prvé čítanie, druhé čítanie, medzirezortné pripomienkové konanie a došlo sa k nejakému konsenzu. To bol výsledok rozhodnutia komunistickej totality. Dneska keď rátame rok 1986 sme takmer o 40 rokov ďalej a veda, nie politika, ale veda postúpila míľovými krokmi dopredu. Dnes vedia pôrodníci, gynekológovia, lekári oveľa skôr indikovať tehotenstvo, teda že dieťa sa už počalo, majú zobrazovacie zariadenia, ženy chodia na ultrazvuk atď. a vďaka tomu aj veľmi dobre vieme, ako je to s dieťaťom, že dneska mnohí opakujú, aj tuto v tých laviciach sme to zažili, že to je nejaký zhluk buniek atď. My vieme, že v 8. týždni to v žiadnom prípade nie je zhluk buniek a nie je to nejaká neurčitá pena, alebo také som ešte tu niečo počul, ale že je to človek. A myslím si, že ten posun z toho 12. na 8. týždeň nie je len nejaká salámová metóda, ale je to naozaj niečo, čo zodpovedá tomu 40-ročnému posunu vo vede. Že proste veda odôvodňuje, lebo prečo sa určil ten 12. týždeň. No vychádzalo to z vtedajšej nejakej úrovne poznania, vedy, možno aj k príkladu iných krajín a definícia, ktorú si asi pamätám ešte z občianskej náuky, že veda je súhrn poznatkov z danej oblasti, ktoré dobovo najlepšie vystihujú danú skutočnosť. Dobovo najlepšie, v 80. rokoch to bol 12. týždeň. My sme presvedčení na základe, znova nie, že my sme si tu sadli a sme si dali, tak dáme 8. týždeň, debatovali sme o iných lehotách, hovorili sme napríklad o 9. o 7. atď. a z nejakých dôvodov sme hovorili, že dobre, tak tam dáme 8. týždeň. V prvom rade je to samozrejme aj symbolická vec, že nechcem tak sprisahanecky mlčať o tých nenarodených deťoch. Ono je to nepríjemné. Ja si nemyslím, že si to pani poslankyňa tu užíva, alebo že si to užívam ja, alebo ktokoľvek iný. Alebo že my tu chceme dostať do trápnej situácie ženy, ktoré vo svojom živote podstúpili umelý potrat. Nie nechcem a je mi to ľúto. Keby som mohol, že mohol by som mlčať a vyriešiť ten problém, tak by som mlčal, aby som nezraňoval. Ale to, čo povedal pán poslanec Krátky a ja to znova zopakujem, že žene akoby obrazne môžeme zničiť život tým, keď to dieťa sa narodí, lebo niečo sa stane, to sme hovorili, ale tomu dieťaťu doslovne. Ja nemôžem ukazovať, aby som už druhýkrát neporušil rokovací poriadok, ale mám tu cigaretovú krabičku, ktorú som si zobral od jedného kolegu, ktorý fajčil, ja teda nefajčím a mňa fascinovalo, že na tej krabičke, ja vám to len poviem, nebudem to ukazovať, je napísané: Fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa. A mňa to veľmi tak zaskočilo, že teda predpokladám, že ministerstvo zdravotníctva je pôvodcom týchto výrokov, že deklaruje, že fajčenie môže zabiť vaše nenarodené dieťa. To znamená je to jasné neodporúčanie, je tam aj obrázok, ktorý nebudem ukazovať znova a je veľmi teda nepríjemný, ale to je práve cieľ, odradiť od toho fajčenia. Odradiť od toho fajčenia, ktoré môže teda nielen váš život, ale aj život vášho nenarodeného dieťaťa poškodiť. Viete, ale potom by sa malo na nejaký formulár, kde sa vypisuje žiadosť o umelé ukončenie tehotenstva napísať, že potrat určite zabije vaše nenarodené dieťa. Že keď fajčenie môže zabiť, tak potrat určite zabije. A tým chcem povedať to, že preto o tom hovoríme, že skutočne tu sa vedú také nejaké zástupné termíny, ktoré sa akoby, áno snaží sa tým vyriešiť... Dobre, žena sa cíti tlačená do kúta, tak ide na potrat a teraz aby to nebolo také trpké, tak používame jazyk, ktorý to uľahčuje. Áno, ja som za to, aby všetkými desiatimi sme každej žene, nech už sa rozhodne akokoľvek, uľahčili. Ale zároveň musíme dať na vážky, tiež to hovoril pán poslanec Krátky, na vážky život toho dieťaťa. Ešte jednu takú nevedeckú vec by som spomenul, že je tu často spomínané, že muži, nemiešajte sa do toho. Ja vám poviem úprimne, že ja nemám nejakú záľubu v rozprávaní o ochrane nenarodeného života a ja sám som trochu v rozpakoch, lebo tehotná bola moja manželka, rodila ona. Bol som pri všetkých pôrodoch a som za to veľmi vďačný a stál som pri nej počas celého tehotenstva, ale tak chápem, že pre ženu je to niečo interné, veľmi intímne a my muži tak trochu sme ako keby tak
=====

Nechcem vyvolať rozbušku, ale poviem to tak obrazne, že vaše vystúpenie mi... človeka, teda vás človeka, ktorý nebudete hlasovať za ten návrh, mi prišlo oveľa korektnejšie, férovejšie, aj rozumnejšie, ako vystúpenie človeka, ktorý za tento návrh hlasovať bude. Toľko k tomu. Kto vie, pochopí, kto nevie, tak nemusí sa s tým trápiť. Chcem naozaj poďakovať za to, že ste povedali veľmi rozumný pohľad a že naozaj my s Ankou Záborskou, ale aj s ďalšími ľuďmi, to nie je len o nás dvoch samozrejme, že nie sme extrémisti a že počúvame rozumné návrhy, rozumnú kritiku a snažíme sa podľa toho aj upravovať svoje návrhy a pôsobenie v tejto oblasti. Je pravda, že niekedy naozaj aj v tom hnutí za život, tom Pro-Life hnutí je veľa rôznych názorov a predstáv, ako by to malo a čo by sa malo spraviť atď. a niektoré z nich sme aj skúšali a vieme, že niektoré cesty vedú k cieľu, niektoré nie. Skutočne to, čo nám bolo paradoxne vyčítané, tak s Ankou Záborskou keď sme tú možnosť mali, tak spolu s vládnou koalíciou sme sa snažili presadzovať práve riešenie tých napríklad sociálnych alebo vzťahových situácií, kde naozaj mnohí vtedy váhajú, že či je to dobrá správa, že čakajú bábätko a boja sa ho prijať. Takže áno, ja súhlasím a úplne na 100 % akceptujem toto vystúpenie a je úplne v poriadku, že máte iný názor a že nebudete hlasovať za ten zákon, lebo od toho tu sme, aby sme na konci dňa vyhodnotili, čo pokladáme za produktívne, čo za kontraproduktívne a čo je prínosné. A v tomto absolútne chápem vašu voľbu z vášho pohľadu ako racionálnu a ďakujem za to vystúpenie.

Rasťo, ďakujem pekne za vystúpenie, aj za takú viditeľnú snahu byť vecný, vyvážený, snažiť sa pochopiť a snažiť sa vysvetliť, to veľmi oceňujem. Niekoľko vecí ma zaujalo. Jedna z nich bolo, že keď žena nestihne ísť na potrat alebo skomplikujeme jej to, že jej to môže obrazne zničiť život, ale to čo so povedal, že tomu dieťaťu ten potrat doslovne zničí život. To je podľa mňa silné a dôležité, samozrejme môžeme sa baviť o tom, že kto ako kedy vníma kedy začína život, to je mimochodom to, čo pred tebou vravela poslankyňa Záborská a druhá vec je, že to zničenie života, môže to byť aj zničenie života muža, ktorý má veľa detí a má pocit, že mu to zničilo kariéru alebo veľa peňazí a tak ďalej, ale ja som raz počul také veľmi zaujímavé čínske príslovie, nie kresťanské, ale vyslovene čínske z ich kultúry a oni hovoria niečo také, takto by sa to dalo preložiť, že kto žije bezdetný, nevie čo je bolesť, kto zomiera bezdetný, nevie čo je radosť, je to príslovie samozrejme, nie fyzikálny zákon, ale hovorí to o tom, že áno, mať deti je náročné, áno, ženy to vedia najlepšie, to je úplne bezpochyby, o tom nie je nejaká pochybnosť, samozrejme samotné tehotenstvo, pôrod, dojčenie a tak ďalej a tá starostlivosť, to ženy stojí najviac, ale zároveň byť matkou a byť otcom je taký veľký prínos, taká veľká radosť a aj pre jednotlivcov, pre tú rodinu aj pre spoločnosť, že sa oplatí za to zabojovať a pomôcť, aby sa to dieťa narodilo.

Ďakujem pekne. Ja chcem potvrdiť slová pani poslankyni Záborskej, ktorá hovorila o pôsobení pána ministra Milana Krajniaka, ako naozaj veľmi intenzívne a veľmi múdro politicky pracoval v prospech týchto prolife opatrení a ja osobne, samozrejme, veľmi oceňujem tých 200, až 200 eur pre dieťa, ktoré pomáhali rodičom, dokiaľ ich táto vláda nezrušila, pomáhali rodičom, aby mohli prijať deti, aby ich mohli dôstojne vychovávať, na čo som veľmi hrdý, ale pri srdci a tak politicky a filozoficky ma ešte viac hreje ten rodičovský bonus, rodičovský dôchodok, keď naozaj z daní detí, ktoré vychovali, ktoré zostali tu na Slovensku, pracujú tu na Slovensku a platia tu dane, tak dostanú rodičia, dostávali rodičia určitú časť. Na to som veľmi hrdý ako na výsledok našej, našej politickej činnosti počas minulej vlády.
A myslím si, že každý z nás rozumie tomu a chce rozumieť, že máte vždy iné možnosti počas toho, keď ste v koalícii, aj keď ste v opozícii. V opozícii ste voľnejší, slobodnejší, takže aj KDH môže hlasovať za tento návrh, nie je viazané žiadnou opozičnou zmluvou s nikým. Keď ste v koalícii, tak, samozrejme, slobodne sme hlasovali, nech to predložil ktokoľvek, to sme si povedali a to sme mali aj dohodnuté, ale, samozrejme, snažili sme sa presadiť také veci, ktoré by mohli prejsť, boli reálne. Takže tak sme to robili, ako hovorila pani, pani poslankyňa Záborská, za čo jej ďakujem.

V prvom rade ďakujem pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi, že zahlasuje za návrh tohto zákona predpokladám, že preto lebo ho považuje za dobrý. To je aj náš dôvod prečo ho predkladáme. Akékoľvek iné úvahy sú podľa mňa príliš smelé vedieť prečo ho pani poslankyňa Záborská a teda ja ako spolupredkladateľ tento návrh zákona predkladáme a tvrdiť, že to z iných dôvodov než deklarujeme. Pani poslankyňa Záborská veľmi usilovne celé minulé obdobie predkladala podstatne jednoduchší návrh zákona o pomoci tehotným matkám a práve kvôli silnej opozícii medzi členmi koalície, ako bola strana SaS, konkrétne však viete že pani poslankyňa Cigániková robila niekedy aj obštrukcie aby to neprešlo, tak sa neprijal ani tento mäkký návrh zákona. Návrhy takéhoto zákona v rôznej forme, ktoré upozorňujú na hodnotu nenarodeného života sme podávali aj poslankyňa Záborská, aj ja po celú našu nejakú politickú kariéru alebo politickú pôsobnosť. Ja som taký trochu prekvapený, že prečo musíme takýmto spôsobom si klásť otázky na ktoré je v podstate ľahká a zrejmá odpoveď. Ale keď ste citovali pápeža Františka, lebo to mnohí robia, keď chcú akoby zľahčiť niektoré veci, lebo radi vytrhujú jeho slová z kontextu, tak pápež František úplne jasne opakovane, bez akýchkoľvek pochybností nazval potrať nájomnou vraždou. Ďakujem.