Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Mňa na vystúpení pána Grendela zaujalo úplne, ale úplne všetko.
Ale najviac zo všetkého ma zaujala citácia listu alebo vyjadrenia Rady prokurátorov. O tom sa tu dosť málo hovorí, hovorí sa o Európe, hovorí sa o všeličom možnom, ale Rada prokurátorov je najvyšší správny orgán prokuratúry, ktorá má byť nezávislá, a práve preto bola kreovaná Rada prokurátorov, aby tú nezávislosť čo najviac potvrdila a samosprávne rozhodovala o záležitostiach prokuratúry.
Čiže toto vyjadrenie je najvyššie možné autoritatívne vyjadrenie názory prokuratúry ako celku. Ako celku, ktorá v svojom vyjadrení negatívne sa stanovuje k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, dokonca tam vyzdvihuje aj rôzne následky a škody a problémy, ktoré toto zrušenie so sebou prinesie, a preto je veľmi dôležité toto vyjadrenie. To neni vyjadrenie, jak povedal pán Grendel, opozičných politikov, to neni vyjadrenie novinárov, nepriateľov Slovenska, ako sa nazývajú niektorí novinári touto koalíciou, to neni vyjadrenie ľudí na ulici, to je vyjadrenie Rady prokurátorov, najvyššieho správneho orgánu prokuratúry ako celku, ktorá má byť nezávislá. Čiže aspoň toto jedno vyjadrenie berte vážne a zastavte tento váš ťah, ktorý tu silou-mocou presadzujete.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja osobne sa nepovažujem za experta na zdravotnú politiku, sa spolieham na expertov, ktorí sú moji kolegovia, ktorí sú po jednom počte zastúpení v opozičných radoch. V každom poslaneckom klube je ich viac vyslovených expertov na zdravotnú politiku, ktorých si rád vypočujem a dám na ich názor. Čiže ako laik som sa tiež pozrel na ten návrh rozpočtu a v podstate mi nehovoril nič konkrétne ako občanovi, že či to zdravotníctvo bude v lepšej kondícii, kde sa to rozvinie a tak ďalej. V podstate nič. Tak som mal taký zlý pocit z toho, že sa do toho nerozumiem, ale tu som zistil, že ani tí vyslovení odborníci z toho nemajú nič. Tak potom usudzujem, že ten návrh rozpočtu je zrejme fakt nejaký nekorektný, nepresný, neadekvátny.
Ale faktická poznámka k rečníkovi. Zaujalo ma hlavne to, že naznačil konkrétne aj v hodnotách, aj v objektoch, že kde sú tie náklady zbytočné, bezkoncepčne sa navrhuje ich míňanie tak, že sa vlastne len minú a do budúcna neprinesie táto investícia viac-menej nič, lebo neni premyslený postup krokov a investícií, ktoré by mohli byť efektívne využité v tom smere, v jakom sú vynakladané.
Takže veľmi pekne ďakujem expertom všetkým zo strany opozície, ktorí sa k tomu vyjadrujú, a je mi ľúto, že experti z koalície zatiaľ k tomu nepovedali nič.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja si vysoko cením príspevok Natálii, ktorá až do veľmi hlbokého detailu rozobrala štátny rozpočet na úseku financovania športu, poukázala od historických vývinov tohto financovania až do blízkej budúcnosti, tak to má vyzerať asi opozičný príspevok do rozpravy, ktorý poukazuje, kritizuje, dokonca hovorí, čo by bolo, keby to bolo inak, tak ako povedzme navrhujeme my. Naozaj, čo by bolo keby. Tu sme v predchádzajúcich dňoch rozoberali, či existujú alebo neexistujú pádne dôvody na zriadenie ministerstva pre šport a turistiku, vecne tu bolo vysvetľované, že či to ministerstvo má zmysel, nemá zmysel, za akých podmienok by zmysel malo a teraz keď hovoríme o rozpočte, tak tu bolo do detailov až na euro alebo stotiny euro vypočítané, čo všetko by sa dalo financovať v prospech rozvoja športu, ak by toto ministerstvo vôbec neexistovalo. Čiže vôbec by šport nezanikol, ba skôr tie či už preferované, alebo menej preferované športové odvetvia by mali násobne viac financií pre svoj rozvoj, pre svoje zdokonaľovanie, tak tu zas sa potvrdila myšlienka, že dá sa manažovať politika športu štátom aj tak, že zbytočne sa nemíňajú peniaze, ale míňajú sa na tie účely, na ktoré v podstate by bolo potrebné ich míňať pre budúcnosť, pre budúcnosť mládeže aj tejto republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážená Darina, opäť si ukázala, že čo je právo, čo je zákon, čo sa musí a ak sme fakt demokracia, fakt parlament, tak čo musí, tak to musí. Nemôžme sa tváriť, že nie, že len akože. Súčasná koalícia má strašnú smolu v tom, že my sme silní, jednotní poslanecký klub a skoro všetci sme tu prvýkrát. Prvýkrát. A nás nemôžu vydierať, nám nemôžu poukazovať, že vy ste to robili tak, tak my to robíme tiež tak. My sme nikdy, nikdy ani raz sa tu nesnažili niečo urobiť len akože a my, my musíme a nedopustíme, pokiaľ sú naše oprávnené možnosti, aby sa tu prijímali zákony len akože v rozpore s legislatívou. Čiže to je všetko, čo som chcel k tomu povedať.
Jednoducho my nemôžme pristúpiť k tomu, že tu prestaneme pripomínať, nedostaneme odpovede, aspoň aké také vysvetlenie. Naše predpoklady sú jasné. My tu uvádzame, že podľa nás je to preto tak, nikto nám nepovedal že nie. To som už tu pred chvíľou hovoril, ale jednoducho mi to nedá a teraz som až hrdý na to, že som tu a dúfam, že všetci, čo sme tu z opozície aspoň z Progresívneho Slovenska, že nedovolíme, aby sa tu robilo len akože a dúfam, že si to uvedomujú aj koaliční poslanci, že my nedopustíme, my nemôžme len tak kývnuť a dobre nech je to akože, len aby sme už to mali za sebou. Však to takto nemôže ísť ďalej.

Ďakujem za slovo.
Na základe nášho predsedu klubu som dospel k veľmi vážnemu poznaniu. Od samého prvého dňa jak som členom tohto alebo poslancom tohto parlamentu, tak nevedel som tie moje zmiešané pocity nejak vyhodnotiť.
Na jednej strane som bol hrdý na seba, že som tu, vidím, že tu prisaháme na ústavu, striktne dodržiavame nejaké procedurálne postupy, procedurálne návrhy musia byť písomne, čítame tu slovo od slova nejaké závery klubov a som si povedal, fúha, tak toto je ono. Som hrdý na seba. A potom zrazu tu ideme schvaľovať zákon, ktorý podľa predpisov podľa doložky nemá nič, je to absolútne nič, takže toto som zistil, že tak mám hanbiť, že som členom tohto parlamentu? Alebo ako? Vtedy toto slovo bolo perfektné, že akože. Akože sme parlament, ktorý tu ide prijímať zákony a nie hocijaký zákon, že ako chovať domácich nejakých maznáčikov, ale kompetenčný zákon, kompetenčný zákon, tvorba ministerstva a ďalšia vec, politické ovládnutie niektorých nezávislých inštitúcií. My tu hovoríme, my všetci sme tu hovorili, že podľa nás je to preto, že tu chcú politicky ovládnuť, že tu chcú zaviesť autokraciu, že tu chcú všeličo možné, len demokraticky riadiť našu spoločnosť a nikto nám to tu nevyvrátil. Nikto ani jedným slovom povedal, že nie, my to nechceme. Nie, my nechceme Gašpara za šéfa SIS, nie, nie, nie. Ani raz nikto, ani len vo fajčiarni mi to nikto takto nepovedal. Tak potom akože tešme sa, hurá, ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Opäť sme počuli jeden príspevok, ktorý sa na prerokovávaný návrh zákona pozrel zas z iného uhla pohľadu, aký sme tu už rozoberali zopár dní. Priniesol do tejto problematiky kreativitu, odbornosť, vecnosť, všetko na zamyslenie. V tomto návrhu zákona mňa, keďže som sa nikdy nevenoval športovej politike, ani turistike, turizmu, nebol som v obraze a v tomto zákone ma najviac vyrušovali, vyrušovalo to politické podmaňovanie si nezávislých inštitúcií, ale ako počúvam tie vecné, odborné príspevky o športe, o cestovnom ruchu, tak dospel som jednoznačne k záveru, že toto ministerstvo je v tejto situácii absolútne zbytočné, nevhodné.
Dá sa tieto problémy riešiť aj inými spôsobmi. A keď by aj teda malo byť, tak by malo byť kreované odborne, vecne, po serióznej diskusií a nie takto veľmi jednoducho a vyzerá to, že len účelovo. A som pevne presvedčený, že k takémuto názoru dospeli aj koaliční poslanci, ktorí sú tu a počúvajú tu a zamyslia sa nad tým, že čo tu vlastne majú schvaľovať a určite vnútorne cítia, že takto by sa to robiť nemalo, lebo je to pre našu spoločnosť momentálne nevhodné, nepotrebné, účelové a vôbec nás to neposunie dopredu do tej budúcnosti, ktorú tu chceme spoločne budovať.
Ďakujem.

Omyl. (Rečník rukou naznačil, že si neželá vystúpiť.)

Ďakujem za slovo.
Natália vo svojej reči veľmi podrobne, veľmi precízne, až na paragrafové znenie, zanalyzovala to, čo tu máme doteraz, a to čo tu chceme mať odteraz aj s patričnými otázkami, že prečo, načo, akým spôsobom na tie odpovede. Tie odpovede sme tu zatiaľ nedostali, ale mňa zaujali na úvod len dve hlavné veci týkajúce sa cestovného ruchu, ktoré neboli vôbec analyzované, lebo nie sú ani vôbec zdôvodňované v tom návrhu. Čiže kúpeľný cestovný ruch a kongresová turistika. Ja som sa nad týmito dvoma pojmami zamyslel alebo zvažoval som v kontexte všetkých navrhovaných zákonov, ktoré tu máme prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, my ich nazývame pracovne, že promafiánske. Čiže ide sa tu zrušiť boj proti organizovanej kriminalite, zruší sa špeciálna, špecializovaná prokuratúra, ktorá je na to určená. Vidíme, že sú reštrukčné, organizačné opatrenia na NAKA, ktorá je určená na boj proti organizovanej kriminalite, znižujú sa tresty za kriminalitu. Všetko sa robí kvôli tomu, aby sa ako keby nemohla odhaľovať, vyšetrovať a súdiť organizovaná kriminalita. Toto je živné prostredie pre tú samotnú ani nie tak možno slovenskú, ale medzinárodnú, lebo pamätám si časy, kým sme nemali tieto špecializované útvary a pracoviská, tak tu boli Rusi, Čečenci, Dagestanci, Srbi, Albánci, dokonca talianska 'Ndrangheta tu mala svoje odnože a títo všetci veľmi dôsledne analyzujú právne poriadky jednotlivých štátov a umiestňujú svoju turistiku a svoje kongresy tam, kde je to najmenej riskantné.

Ďakujem za slovo.
Bolo tu povedané v rozprave, že predloženie alebo rokovanie o tomto zákone je v podstate snaha o politické ovládnutie, autokratické, celej našej spoločnosti a že v súbore so všetkými ostatnými zákonmi, ktoré tu pracovne nazývame, že mafiánske zákony, to aj keď sa ich podarí presadiť, tak aj budú umožňovať a že sa podobáme na maďarskú cestu, alebo skúša, skúša to vládna garnitúra urobiť formou maďarskou.
Lenže vidieť, že oni to robia o niečo profesionálnejšie, čiže chirurgicky presne na hranu, napríklad nezrušia špecializovaný súd, zrušia len prokuratúru, znížia trestné sadzby, ale hovoria, že to bude v súlade s európskym trestným právom, obmedzia trestno-procesné procedúry, ktoré môžu a umožňujú vyšetrovateľom, prokurátorom operovať s osobami, ktoré sú spolupracujúci obvinení. Všetky tieto postupné kroky smerujú k tomu, aby znemožnili ďalší postup orgánov činných v trestnom konaní v takom rozsahu, v akom sme to videli doposiaľ, ale ako keby to všetko bolo v súlade s demokraciou, v súlade s právom, dokonca že sa približujeme k európskemu právu. Toto je len zhruba jedna možno desatina celej pravdy. Tú celú pravdu zamlčiavajú a ja o nej budem hovoriť potom v rozprave, keď sa dostanem k tým konkrétnym zákonom a vysvetlím, že v čom spočíva tá prefíkanosť, ako sa nám snažia podsunúť svoje, svoje návrhy zákonov, ktoré akože sú návrat do demokracie.

Ďakujem za slovo. Ja keď už počúvam poslanca Szalaya, už viem, že idem ja, lebo už viackrát to tak vyšlo.
Ale sledujem, že každý nový rečník vystúpi vlastne k tomu istému návrhu zákona a záhadným spôsobom vždy dokáže nájsť niečo nové, niečo iné, z iného uhla pohľadu skritizovať tento návrh. To je fascinujúce, že koľko rôznych uhlov pohľadu, koľko rôznych problémov tu dokážeme nájsť a ich aj hľadáme, nehovoríme len tak dve na tri. Rôzne uhly pohľadu. Ja vždy hľadám len jeden uhol pohľadu, a to je, či sa zvýši bezpečnostné riziko prijatím tohto zákona.
Áno, aj na základe tohto rečníka som zistil, že áno, existuje bezpečnostné riziko a to v tom, že má dochádzať k rozvoju cestovného ruchu, lenže kto nám príde v tom rozvinutom cestovnom ruchu, keď zvyšujeme dane, zvyšujeme poplatky, podnikateľské prostredie tým pádom bude mať negatívne podmienky? Môže sa stať, že kto bude už len investovať do takej krajiny, kde sa absolútne zlikviduje boj proti organizovanej kriminalite, zlikviduje sa možnosť odhaľovania tejto kriminality, zjednoduší sa obchodovanie s rôznymi zbraňovými systémami, s tovarmi z rôznych ur... rôzneho určenia, čiže kto? Jedine organizovaný zločin. Môžme kľudne dopadnúť, že oni veľmi radi sem prídu, tu sa udomácnia a odtiaľto budú organizovať svoje rekreačno-turistické cesty po Slovensku a popritom sa stretávať a investovať a rozvíjať, lebo budú kľudní, že tu v našej republike len málokto ich odhalí alebo vôbec sa nimi bude zaoberať.
A ešte... no už to nestihnem, to poviem inokedy. (Potlesk.)