Ďakujem za slovo. Ja som si myslel, že pán minister čaká na moje vyjadrenie (povedané so smiechom), na moju rozpravu (smiech v sále), ale vysvitlo, že čakal ešte, ešte viac tých rečníkov (povedané so smiechom a smiech v sále), tak začnem.
Už tu (povedané so smiechom) bolo hovorené o tomto predkladanom návrhu zákona strašne veľa odborného, právneho. Vlastne všetky argumenty, ktoré odôvodňovali akože to skrátené legislatívne konanie, boli tu vyvrátené. Podľa ministra siedmimi či šiestimi, ale aj to podľa mňa stačilo, hneď prvým to bolo všetko vyvrátené a nemuselo ich byť sedem. Takže ja sa už tomuto nebudem venovať, že či skrátené, alebo neskrátené, ja sa budem venovať tomu, že čo je vlastne dôsledok tohto skráteného legislatívneho konania.
Priamy úmysel toho skráteného je čo najrýchlejšie, v čo najkratšej dobe zabezpečiť beztrestnosť, zabezpečiť, keď už nie beztrestnosť, tak aspoň maximálne zníženie trestu pre konkrétnych ľudí, konkrétnych ľudí. To je primárny úmysel.
Ale sekundárny úmysel v podstate je zvýšenie bepečno... zvýšenie kriminality, zhoršenie bezpečnostnej situácie na Slovensku a znovuzrodu tzv. mafie, ako to nazveme, alebo odbornejší - organizovaného zločinu. A preto je to úmysel, neni to nedbanlivosť, ale je to nepriamy úmysel, že oni presne vedia, že okrem toho priameho úmyslu zabezpečiť beztrestnosť, nastane aj následok toho nepriameho úmyslu, že naozaj tým znížením trestných sadzieb, posunutím hladiny pre určovanie spoločenskej nebezpečnosti jednotlivých trestných činov, ako aj obmedzenie, zošnurovanie činnosti polície pri objasňovaní organizovanej kriminality, jednoducho nastane následok aj toho nepriameho úmyslu. A ten následok bude oveľa, oveľa škodlivejší pre všetkých. Aj pre nich. Čiže záchrana nejakých desiatich alebo dvanástich ľudí je tu postavená na takú istú váhu ako bezpečnosť všetkých občanov Slovenskej republiky. To je tu váha, ktorú tu ideme vážiť.
Ja by som sa k tomu chcel vyjadriť trochu z kriminalistického uhľa pohľadu, nie právneho vyslovene, lebo kriminalistický, až ten ukáže, o čo tu vlastne ide. Často sa tu hovorí, že promafiánsky balíček, mafia sem, mafia tam, tak ja vám chcem vysvetliť vlastne, čo to tá mafia je, či je, alebo neni, alebo či to, čo tu je, môžme za tú mafiu považovať, alebo nie.
Čiže podľa Trestného zákona poznáme organizovanú skupinu. To je vlastne skupina nejakých troch ľudí, minimálne, ktorí sa dohodnú, že idú páchať konkrétny trestný čin. Rozdelia si nejaké úlohy a spáchajú ho ako organizovaná skupina.
Ďalší pojem je zločinecká skupina. To je tiež, najmenej traja ľudia sa dohodnú, že dlhodobo budú páchať závažnú trestnú činnosť, rozdelia si úlohy a okrem tej závažnej trestnej činnosti ešte budú aj korumpovať, alebo legalizovať príjmy z tej trestnej činnosti. Toto hovorí Trestný zákon.
Ale čo hovorí kriminalistika alebo kriminalistický uhoľ pohľadu? Hovorí, že tieto dve skupiny organizovaná, zločinecká, v Trestnom zákone definovaná, v našom, sú vlastne len také začiatočné štádiá, prvky tej organizovanej kriminality. Nad nimi je zločinecká organizácia. Organizácia, ktorá vlastne zastrešuje, určuje, riadi, korumpuje, legalizuje tie organizované skupiny alebo zločinecké skupiny, ktoré koľkokrát ani nevedia, že na jaký podnet a pre koho vlastne pracujú.
Čiže zločinecká organizácia. Zločinecká organizácia sa definuje kriminalisticky tak, že naozaj tam existuje viac hierarchií, viac prvkov riadenia na rozličných úrovniach, rozdelenie kompetencií, teritória a tak ďalej. No a vyznačuje sa tým táto organizácia, že aby znemožnila odhalenie svojej existencie, korumpuje, aby, ak aj k tomu odhaleniu dôjde, znemožnila vyšetrovanie a odsúdenie, tak zas korumpuje, ale prevažne len štruktúry členov štátnych inštitúcií, ktoré presadzujú to právo, čiže väčšinou policajtov, poťažne prokurátorov alebo aj sudcov. Čiže korumpujú len preto, že chcú a plánujú páchať trestnú činnosť ako takú, čo je trestný čin alebo v Trestnom zákone popísané činnosti, tieto chcú páchať a kvôli tomu korumpujú, aby ich nebolo možné odhaliť alebo odsúdiť.
No a nad týmito je ešte zločinecká organizácia mafiánskeho typu. Táto štruktúra okrem toho, že začala svoju činnosť možno nenápadne ako organizovaná, potom zločinecká, potom organizácia zločinecká, dospela k takým finančným prostriedkom a k takým možnostiam, že už nechce len trestnú činnosť páchať, už chce legálne podnikať, a to prevažne na úkor štátneho rozpočtu. Čiže chce sa podieľať napríklad na stavbe diaľnic, dokonca jadrových elektrární a vlastne podieľať sa na štátnych investíciách, poťažne na európskych fondoch. Čiže navonok chce podnikať, tak jak sa legálne podniká, avšak k tomu podnikaniu sa snaží dopracovať nelegálnym spôsobom, čiže zase korumpovaním. Ale to nie vždy sa podarí korumpovaním. Táto organizácia mafiánskeho typu prioritne sa snaží dosadzovať už nielen do orgánov presadzujúcich právo, ale už aj do kontrolných orgánov, ktoré majú byť nezávislé, alebo do štátnych inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé, alebo do vlády, alebo do parlamentu, alebo do všeobecne do politiky ľudí, ktorí sú činné pre túto organizáciu. Čiže už tak hľadá možnosti, ako ich tam dosadiť, že už sú pre ňu činné, už nie vyhľadáva a korumpuje, ale snaží sa to dosadiť tak, aby už od samého začiatku mala pripravenú pôdu na svoju plánovanú aktivitu, čiže obchádzať, vyhrávať tendre a spolupodieľať sa na odčerpávaní štátnych rozpočtov krajín, kde existujú, keď u nás, tak nášho. Výnimočné alebo mafiánskeho typu. Prečo sa to nazýva mafiánskeho typu? Lebo úplne prvé takéto organizácie a najpoznanejšie boli v Taliansku, kde sa to všeobecne nazýva že mafia. Ale najsilnejšie a najpredsa... najprepracovanejšie takéto štruktúry sú ruskojazyčné. Tam je to jedna k jednej. Štát alebo mafia, nikto presne nevie, že čo je kto.
Takže o čo ide u nás. Mafiánsky alebo promafiánsky balíček, prečo ho takto nazývame. Prečo? Lebo od samého začiatku sa to javí, že to je tak.
Začnem programovým vyhlásením vlády. Tam sa hovorí, že korupcia je veľmi spoločensky nebezpečný jav, avšak boj trestnými, trestno-procesnými úkonmi, postupmi je útok na demokraciu, útok na osobnú slobodu, na základné ľudské právo, toto je tam na písané, v programovom vyhlásení vlády. Boj proti korupcii je tam definovaný ako vytvorenie nejakej komisie a školení, aby sa nekorumpovalo, že aké je to nebezpečné.
Čo sa týka organizovaného zločinu, tak v tom programovom vyhlásení neni napísané vôbec nič, že ako chce táto vláda zabezpečiť boj proti organizovanej kriminalite. Nič. Dokonca je tam napísané, že NAKA, Národná kriminálna agentúra, sa má zaoberať aj inými trestnými činmi, nielen tými, ktorými sa zaoberať má. Čiže, čiže má suplovať bežnú políciu alebo má stáť na hraniciach, aby na nás neútočili migranti. Jednoducho organizovanou kriminalitou nie, tou nie. Tak je to promafiánsky alebo neni promafiánsky ťah? A to ešte sme len pri programovom vyhlásení vlády.
Následne sme tu prerokovávali zákon kompetenčný, kde evidentné je politické ovládnutie inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé. To je presne to, čo som pred chvíľou hovoril, že čo to znamená toho mafiánskeho typu. Ovládnutie inštitúcií, ktoré majú nezávislé, ktoré nebudú nezávisle rozhodovať, ale budú závislé a budú rozhodovať politicky alebo tak ako tí, ktorí tých politikov podporujú, chcú.
Teraz tu prerokovávame návrh novely Trestného zákona, Trestného poriadku, v ktorom sa hovorí všeličo možné, nebudem to tu rozoberať, lebo to potom, až keď dospejeme k rozprave, evidentne, evidentne je to v prospech kriminality. To je ten nežiaduci... alebo možno žiaduci sekundárny úmysel, ktorý prinesie teda zvýšený počet kriminálnych deliktov tej jednoduchej kriminality krádeží, lúpeží, vykrádaní, kradnutí motorových vozidiel. Všetko, čo má do 35-tisíc, v podstate bude odcudzené.
Lenže ja som toto zažil v 90. rokoch, keď tu bola liberalizácia, každý kradol, čo videl, a na... a preto musí nastúpiť, vlastne my možno budeme ďakovať tomu, že tu nejaká organizovaná kriminalita vôbec bude existovať. Lebo kto to bude celé koordinovať? Naozaj, ono to, pokrad... kradnuté autá, niekde ich treba predávať, niekde treba legalizovať príjmy z trestnej činnosti, to neni jednoduchá vec. Viete, všetci policajti budú stáť na hranice, každý meter, aby sem neprišli nejakí migranti, tak kto to tu ustráži?
Ja som to zažil v Dunajskej Strede, že jednoducho, keď sa... keď zanikne organizovaná kriminalita, ktorá vlastne má dozor nad tou bežnou kriminalitou, prihliada, berie výpalné od nich, každý má povolené, čo môže, kedy môže, komu musí niečo odovzdať, kto vôbec nemôže, no tak dúfam, že nenastane tá situácia, že budeme vlastne vďační, že tu nejaká organizovaná kriminalita bude a bude to nejak koordinovať, lebo toto sa môže a toto sa podľa mňa aj stane, ak tento návrh tohto zákona Trestného v tomto znení, v akom je predkladaný, prejde.
Čo sa týka... Ja už zase mám málo času. Čo sa týka špeciálnej prokuratúry, všeličo som vám chcel porozprávať (povedané so smiechom), ja som bol pri tom, keď to vznikalo. Môžem povedať, že som bol možno autorom tej myšlienky, lebo ja som už zriadil Úrad boja proti organizovanej kriminalite, aby som zjednotil jednotlivé línie služby kriminálnej polície do celku, ktorý som nazval že ÚBOK, Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Hlavne sme tam začlenili ten úsek vyšetrovania, lebo dovtedy tu bolo na okresoch a na krajoch a mali sme problém s celoslovenskou pôsobnosťou, služba kriminálnej polície, jednoducho sa dopracovať k nejakému vyšetrovateľovi, ktorý by to bol ochotný, schopný vyšetrovať, ani vôbec netušil, čo má vyšetrovať. Preto som navrhoval zriadiť aj špeciálnu prokuratúru, ktorá bude vedieť, o čo tu ide, lebo my sme chceli bojovať proti tým zločineckým organizáciám až na koniec, toho mafiánskeho typu, sme tu obvinili, objasnili rôzne veci až tých... až takýchto zločincov ruskojazyčných. No čiže horko-ťažko vznikla tá špeciálna prokuratúra aj špecilizova... najskôr špeciálny a následne špecializovaný súd. Sprvopočiatku, no už som bol rok v polícii, potom ma vyhodil pán Kaliňák a štyri roky som bol v civile a ja som sledoval, že čo robí táto špecializovaná alebo špeciálna prokuratúra. Jednoducho som si myslel, lebo som nadobudol dojem, že či náhodou sme sa nepomýlili v tejto koncepcii, lebo jednoducho na úroveň tých zločineckých organizácii mafiánskeho typu nedosiahla. Maximálne na tie zločinecké skupiny, tie, čo páchajú trestnú činnosť, ale tie, čo prenikajú do štátneho systému, tam sa to nejak zastavilo.
Následne vysvitlo, že to zastavuje sám špeciálny prokurátor osobne. Všetko. Medzi tými 62 či -troma skutkami, čo prirovnávame k nule, je aj skutok môj osobný, kde som bol krivo obvinený mafiou, zločincami vyslovenými, že som od nich zobral úplatok 300-tisíc. Pán Kováčik to osobne dozoroval. Preukázalo sa, že to bolo krivé obvinenie, že ten skutok sa nestal. Jednoducho ma chceli krivo obviniť, lebo ma chceli zlikvidovať z tej funkcie. Tak som povedal pánovi Kováčikovi, no tak teraz obviňte tých mafiánov, že ma krivo obvinili. Viete, čo spravil? Nič. Policajti to po dvoch rokoch ukončili, podali návrh na obžalobu a potom 15 rokov to mal pán Kováčik v šuflíku. Až následne, keď boli zas zadržaný, myslím tú skupinu šátorovcov, začali svedčiť, že ako ma krivo obvinili. Vlastne sa popriznávali, že ako to robili, prečo to robili a ako to urobili. Ak by vtedy pán Kováčik konal, tak jeden z tých dvoch, čo bol priamo obvinený, mal byť obžalovaný, teraz je odsúdený na doživotie alebo na 25 rokov, už ani neviem, za nejaké vraždy, a ten ďalší ten bol pomletý v mlynčeku na mäso po tom, ako bol zastrelený. Čiže ak by Kováčik konal, tak ten človek mohol žiť. Možno v base na tri-štyri alebo päť rokov za to krivé obvinenie voči mne, ale mohol žiť. A viacerí mohli žiť, ak by týchto vtedy bol obžaloval.
Čiže mal som pochybnosti o tej špeciálnej prokuratúre, a napriek tomu teraz tvrdím, že je výborná vec. Je to jeden článok neoddeliteľný, neodmysliteľný z tej reťaze, ktorý tu ma potierať ten najzávažnejší organizovaný zločin priamo zaangažovaný v štáte, v štátnych štruktúrach. Tam je jeho poslanie, tam je jeho úloha. No a prišiel som na to až posledné dva-tri roky, keď sa zmenil šéf špecializovanej alebo špeciálnej prokuratúry, ktorý bol odsúdený, že pomáha mafii. Nastúpil tam iný a zrazu som videl zmysel tejto špeciálnej prokuratúry, že má. A zrazu iní ľudia ten zmysel stratili. Zistili, že fúúú, tak toto nie, takto nie. Tak čo urobíme? Zmeníme zákon, zmeníme všetko, všetko možné. Dokonca požiadame tých, čo sú obžalovaní, tí najlepšie vedia, že kde je problém, ako sa treba tomu vyhnúť, tí najlepšie vedia. No tak oni to pekne napísali. Ja som to čítal, ten návrh, a vidím, že jednoducho oni zmaria možnosť polície, akokoľvek špecializovanej, efektívne bojovať s touto formou kriminality.
Keď sme to zriadili, ešte keď som bol viceprezident, sme mali také úspechy s touto štruktúrou, takou vybudovanou, že Europol nás požiadal o vykonanie semináru pre všetky zúčastnené krajiny Európy, ako postupujeme proti organizovanému zločinu, vraždách, nájomných vraždách a tak ďalej. Sme tu vysvetľovali. Taliani prišli, Briti... všetci. A sme vysvetľovali, čo všetko my sme tu boli schopní vyšetriť, ako sú vo väzbe stíhaní najťažší zločinci. Oni že, ako je to možné toto, to na prokuratúre vám prejde? Hovorím, my máme špeciálnu prokuratúru, tam to prejde. Fú, nám závideli všetci, všetci nám závideli.
A teraz to idú zrušiť. Však ma ide šľak trafiť z toho! Viete? (Ruch v sále.) No prepáčte, že som vy... (Reakcie z pléna.) A nikoho neurážam. (Reakcie z pléna.) Prosím? Končím.
Majte sa. (Smiech v sále. Potlesk.)