Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu tu veľmi gestikuloval, veľmi inteligentne kritizoval opozíciu, že tu hovorí nezmysly, že to nemá spočítané, všetko sú len klamstvá. No, lenže podľa mňa táto schôdza mala byť o tom, že príde vláda. Požiada o vyslovenie dôvery, a to tým, že už jak pán Mierna alebo všetci ministri nám tu predložia svoj plán, ako zvrátiť tie rozvrátené financie, ako znížiť dlh. Konkrétny nový plán, lebo ich plán, ktorý sme tu schvaľovali pri programovom vyhlásení vlády, zrejme nevychádza. Dlh rastie. A teraz by bol potrebný nový plán. O tom je toto rokovanie, o tom je tá rozpočtová zodpovednosť aj s ústavným zákonom. Čiže oni sem mali prísť, predložiť svoj plán, svoje fakty, tie svoje argumenty, svoje dokumenty a o nich sme tu mali rokovať. Keďže oni s tým neprišli, tak potom hovorí opozícia, čo si myslí o tejto vláde. Ale ministri mali predkladať svoj plán. O tom tu nepadlo ani jedno jediné slovo. Len to, že na vine je predchádzajúca vláda. Lenže oni išli do vlády, vedeli, do čoho idú, vedeli. Tak teraz nech sa nevyhovárajú, nech predstavia svoj plán. Každý jeden minister a potom sa budeme k tomu môcť vyjadrovať. Lenže takto nemáme sa k čomu, tak sa vyjadrujeme k tomu, čo vidíme sami od seba, čo táto vláda v tomto období dokázala. A im sa to nepáči, že stále my tu niečo vyčítame. No ale tak oni nepredstavili nič. Nič. Tak k čomu sa mám vyjadrovať? K niečomu? No tak hovoríme to, čo si myslíme sami od seba. A to, čo si myslia naši voliči. Tak nech sa páči, tu to je.

Debatíme tu o pokroku alebo teda mali by sme. Lenže pokrok v legálnej ekonomike sa dá v prvom rade zabezpečiť tak, že utlmíme alebo znemožníme pokrok šedej ekonomiky. Táto vláda urobila svojou trestnoprávnou politikou presný opak. Motivovala, povzbudzovala. Možno nepriamo, ale reálne zmenou trestnoprávnej politiky, znižovaním trestných sadzieb a rozkladaním Policajného zboru, Špeciálnej prokuratúry a všetko možné urobila preto, aby potenciálni páchatelia ekonomickej trestnej činnosti, prevažne daňovej, sa cítili ako vraj a v pohode sa pustili do toho, do čoho možno by sa reálne ani nepustili. Výsledok je jasný. Podľa štatistiky Generálnej prokuratúry v roku 2025 bolo o 57 % daňových alebo ekonomických trestných činov menej objasnených. O 57 %. O 61 % menej obžalovaných bolo osôb. A špeciálne pri daňových trestných činoch v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty o 49 % menej trestných činov bolo objasnených a obžalovaných osôb bolo o 57 % menej. Menej obžalovaných bolo osôb. A špeciálne pri daňových trestných činoch v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty o 49 % menej trestných činov bolo objasnených a obžalovaných osôb bolo o 57 % menej ako rok predtým. Čiže toto je výsledok pokroku. Vlády, ktorá je aktuálna. Pán poslanec Krátky, ďakujem za rozpravu.

Debatíme tu o pokroku alebo teda mali by sme. Lenže pokrok v legálnej ekonomike sa dá v prvom rade zabezpečiť tak, že utlmíme alebo znemožníme pokrok šedej ekonomiky. Táto vláda urobila svojou trestnoprávnou politikou presný opak. Motivovala, povzbudzovala. Možno nepriamo, ale reálne zmenou trestnoprávnej politiky, znižovaním trestných sadzieb a rozkladaním Policajného zboru, Špeciálnej prokuratúry a všetko možné urobila preto, aby potenciálni páchatelia ekonomickej trestnej činnosti, prevažne daňovej, sa cítili ako vraj a v pohode sa pustili do toho, do čoho možno by sa reálne ani nepustili. Výsledok je jasný. Podľa štatistiky Generálnej prokuratúry v roku 2025 bolo o 57 % daňových alebo ekonomických trestných činov menej objasnených. O 57 %. O 61 % menej obžalovaných bolo osôb. A špeciálne pri daňových trestných činoch v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty o 49 % menej trestných činov bolo objasnených a obžalovaných osôb bolo o 57 % menej. Menej obžalovaných bolo osôb. A špeciálne pri daňových trestných činoch v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty o 49 % menej trestných činov bolo objasnených a obžalovaných osôb bolo o 57 % menej ako rok predtým. Čiže toto je výsledok pokroku. Vlády, ktorá je aktuálna. Pán poslanec Krátky, ďakujem za rozpravu.

Úplne iné veci som hovoril. Ja som hovoril, že priznal sa v rozsahu obvinenia. Čiže nie hocičo povedal. Ale v rozsahu obvinenia, v rozsahu tom, o čom vedela polícia, že to urobil. To tak bolo definované. A ja nehovorím, že nepotrebuje. Polícia bola povinná skúmať aj pre aj proti. Či hovorí pravdu? Nemohol si vymýšľať. A hlavne nie pri tom samopriznaní. To samopriznanie tam ide v prvom rade.

Kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemný dobrý deň. Máme tu pred sebou tretí pokus novelizovať Trestný poriadok v súvislosti so spolupracujúcimi osobami, tretí v poradí. To je dôvod na zamyslenie, že v podstate prečo zákonodarca už tretíkrát sa snaží zmeniť to isté. Že prvýkrát to bolo možno nedostačujúce. Druhýkrát to zrušil Ústavný súd alebo teda odložil účinnosť a teraz máme tu tretí pokus. Takže v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som trošku urobil rekapituláciu tohto celého procesu. Už Slovenská republika, sme republikou výnimočnou. Jedinou na svete. To viem kategoricky vyhlásiť. Vo svete demokratickom, nie totalitnom a diktátorskom, kde došlo tak k masívnemu obvineniu a dokonca momentálne už aj obžalovaniu takých osôb, ako je policajný prezident, špeciálny prokurátor, ktorý je vrcholný predstaviteľ boja proti organizovanej kriminalite a korupcii. Riaditeľ policajnej inštitúcie, ktorá je garantom tohto boja, čiže riaditeľ NAKA, protikorupčný riaditeľ protikorupčnej jednotky, riaditeľ finančnej polície a mnoho iných policajtov aj nepolicajtov. Takto masívne sa to nikde na svete nestalo. Ale povedzme, mohlo sa stať. Ale čo je ďalší stupeň výnimočnosti? Že tá politická strana, počas ktorej sa toto všetko dialo, z čoho sú už momentálne obžalované tieto osoby. Čiže tá politická strana ich neodsudzuje, nedištancuje sa od nich, že počas ich vlády sa toto tu mohlo diať. Ona ich vyslovene vyviňuje, podporuje a na tlačových besedách sústavne degraduje a dehonestuje všetkých, ktorí sa pričinili o to, že takýmto spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dostali vo svojom procesnom konaní k takýmto výsledkom. Čiže už to je, už to je podivuhodné. Politická strana, normálna politická strana, by sa dištancovala od takýchto ľudí. Prosila by o odpustenie svojich voličov, že sa počas našej vlády toto mohlo stať, že sme takýchto ľudí dosadzovali, umožnili im vykonávať svoju funkciu. A jednoducho, stalo sa, môže sa stať aj v iných štátoch, policajný prezident alebo iný vysoký policajný funkcionár bol obvinený, ale tá politická strana, počas ktorej, alebo ktorá ho nominovala do funkcie, sa dištancuje automaticky, že s tým nemá nič spoločné. Odvolávajú ho a neprikláňajú sa k nemu, neobranňujú ho. U nás je presný opak. Aspoň, jasné, že prezumpcia neviny platí všade, lenže aspoň deklaratórne – do vyšetrenia, do právoplatného uznania viny alebo neviny – sa dištancujeme. U nás nie. To je ďalší stupeň tej výnimočnosti. Tretí stupeň výnimočnosti vidím v tom, že táto politická strana napriek tomu, že sa stavia za týchto ľudí, vyhrá voľby. Napriek všetkým možným preukázaným aj odsúdeným v týchto veciach vyhrá voľby v Slovenskej republike. A štvrtý stupeň je, že táto politická strana po výhre vo voľbách jedného z týchto členov, bývalého policajného prezidenta, navrhne a schváli za podpredsedu parlamentu. To už je štvrtý stupeň. A piaty stupeň je teraz. Že. Táto skupina ľudí, ktorá je momentálne už obžalovaná, si v tom procese pripravila svoju obhajobu. Pripravila, a aby túto obhajobu mohla zákonne prezentovať pred súdom, aby tá obhajoba mohla byť zákonná, vykonávaná v zmysle Trestného poriadku, tak si prispôsobia Trestný poriadok. Toto je piaty stupeň až. Toto už fakt nikde na svete nie je. Obžalovaný tu navrhuje zmeniť zákon, aby mohol uplatniť svoju obhajobu. Možno sa dopracujeme aj k 6. stupňu počas rozpravy. Čiže toto je taký politický úvod a teraz by som pristúpil fakt k rozboru tejto aktuálnej novely, ale aby som to mohol urobiť, aby som mohol zvýrazniť to, že ide účelovo o konkrétnu zmenu, aby pomohla v trestnom procese konkrétnym osobám. Už v prvej novele, keď sme tu mali rozpravu o prvej novele zákona Trestného zákona a Trestného poriadku, tak som tu kategoricky prehlásil, že jediný dôvod, prečo to robia, jediný a najdôležitejší, je zmeniť ustanovenia upravujúce spoluprácu s kajúcnikmi či so spolupracujúcimi osobami. Mohli to urobiť jednoznačne tak, že zmenia len to, čo potrebujú pre tú svoju obhajobu, lenže to by bolo príliš okaté. Bežná verejnosť alebo aj drvivá väčšina poslancov by si to možno ani nevšimla, že to je čisto kvôli tomu, ale bolo by to napriek tomu okaté. Tak preto sa podujali zmeniť úplne celý Trestný zákon aj Trestný poriadok, samozrejme s rôznymi chybami a s tým, že my sme upozorňovali na to, že to bude mať negatívny vplyv na kriminalitu, aj malú, aj organizovanú, aj akúkoľvek. Bezpodmienečný bezprostredný vplyv, čo v podstate sa aj preukázalo nárastom drobnej majetkovej kriminality alebo teda protispoločenskej činnosti, keďže sa malo jednať už podľa nového o priestupky. Premlčacími lehotami 3 500 ľudí bolo prepustených z väzby, zastavili sa trestné konania pre premlčanie aj bežným kriminálnikom, dokonca aj ľuďom, ktorí páchali závažnejšiu trestnú činnosť a boli akože tí, o ktorých sa malo jednať. Ale najdôležitejší bol proces zmeny spolupracujúcich obvinených, ich právneho postavenia. A toto by som teraz chcel povedať, že vysvetlím presne. Čiže v tej prvej novele Trestného poriadku zaviedli pojem benefit. Predtým také tam nebolo. Bolo len päť paragrafov, na základe ktorých sa spolupracovalo s obvinenými alebo s tými spolupracujúcimi osobami. Čiže jednalo sa o päť základných inštitútov trestného procesu: dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcej osobe, prerušenie trestného stíhania a udelenie nižšieho trestu spodnou hranicou podľa Trestného zákona. Toto bolo tých päť. Ja potom vysvetlím, že ako sa to aplikuje v praxi, lebo to je jeden koncept, ako spolupracovať so spolupracujúcimi osobami. Oni tam zaviedli pojem, že toto sú tie benefity, tieto nechali. A pridali tam taký neurčitý pojem alebo sled slov, že „a iný benefit, ktorý spočíva v inom trestnom procese, postupe alebo konaní alebo opomenutí konať podľa Trestného poriadku, ktoré orgány činné v trestnom konaní tej spolupracujúcej osobe poskytnú, navrhnú, zabezpečia, sprostredkujú, formálne alebo neformálne sľúbia“. Čiže toto môže byť hocičo. Čo v bežnej praxi sa nazýva taktický postup vyšetrovania. Alebo iný postup vyšetrovania za účelom efektívneho dokončenia vyšetrovania tak, aby smerovalo k podaniu návrhu na obžalobu, lenže toto sa malo nazývať ako benefit. Benefit, ten názov tam dali podľa mňa naschvál, že benefit, lebo to evokuje v ľuďoch, že to je benefícia, to je nejaká dobročinnosť, to je nejaký dar pre toho, kto spolupracuje. Lenže to nie je dar. To je výmena za spoluprácu, ktorá je presne definovaná. Čiže, ak to chceli použiť názov z angličtiny, tak skôr sa to podobá na advantage. Má výhodu, lebo sa priznal, lebo pomáha, lebo chce svedčiť proti ostatným vyšším štruktúram tej zločineckej skupiny. Čiže nejakú výhodu mu treba poskytnúť, aby sa vôbec do toho pustil, aby mal výhodu pred tými, proti ktorým svedčí, ktorí zatajujú, ktorí sa nechcú priznať. Čiže benefit. Ale prečo zaviedli tieto formálne, neformálne sľuby a vybavovačky všelijaké? Preto, lebo už tu bol spomínaný obhajca Para, zastupoval Lališa a iných zločincov. A konkrétne v prípade svedka jedného z tých spolupracujúcich obvinených, keď vypovedal na súde, tak ten svedok povedal, budem to parafrázovať, ale aby podstata bola jasná: „Kýbel nám rozdal zbrane. Povedal, koho máme ísť zavraždiť. Išli sme, zavraždili, zakopali.“ A to stručne podstata. Obhajca Para sa ho opýtal: „Pán Švec, máte zbrojný preukaz?“ On odpovedal, že nemá. „Takže ste spáchali trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Boli ste za to obvinený?“ „Nebou.“ Čiže bol mu poskytnutý nejaký benefit. Mal byť obvinený, lebo spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Lenže popri tom trestnom čine, v ktorom je spolupracujúci, ktorý spáchal, je to trestný čin zanedbateľný, čiže ten prokurátor ho mal obviniť a zároveň zastaviť trestné stíhanie pre neúčelnosť. Tak toto neurobil. No a pán Para argumentoval týmto, že ten svedok dostal neoprávnený nadmerný benefit a preto je nedôveryhodný. Sudca vtedy ešte mal právo sám sa rozhodnúť, či mu uverí alebo neuverí. A uveril mu, lebo táto aféra s tým nedovoleným ozbrojovaním bola vlastne malichernosť u advokáta Paru. No a teraz, keď navrhli tieto zmeny, že sľúbi formálne, neformálne, sprostredkuje, tak oni dúfali, ešte okrem toho zaviedli, že musí napísať prokurátor zoznam všetkých benefitov. Čiže aj týchto formálne, neformálne sľúbených, a predpokladali, že tam nenapíšu úplne všetko, lebo to sú také činnosti, ktoré jednoducho sa bežne v praxi používali. Nebolo to nič protizákonné oproti tomu, o čo sa jednalo – o vyšetrovanie zločineckých štruktúr mafiánskych. A predpokladali, že niečo v tom zozname možno nebude napísané. Alebo opomenie to tam napísať prokurátor. Oni sa o tom svojimi činnosťami dozvedia, budú poukazovať, že neboli uvedené v zozname všetky benefity, tým pádom výpoveď spolupracujúcej osoby je nepoužiteľná ako dôkaz. To je jeden dôvod, prečo toto bolo cielené a účelové. Ďalší pokus bol, že zastavenie trestného stíhania a podmienečné zastavenie stíhania dovtedy mohol vykonať prokurátor. Oni zmenili, že sudca na návrh prokurátora. Dúfali, že tí sudcovia nebudú pristupovať k tomu tak, ako pristupovali k tomu prokurátori, ktorých obviňujú mediálne, že teda pomaly sú oni tí zločinci. Skutočnosť bola taká, že v tom čase ešte niektorí z tých inkriminovaných kajúcnikov mali len prerušené trestné stíhanie, ešte nebolo ani zastavené, ani podmienečne zastavené. Dúfali, že tí sudcovia nebudú súhlasiť s týmto zastavením alebo podmienečným zastavením, ale čuduj sa svete, súhlasili a zastavili aj podmienečne zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo. Ďalej prísnejšie definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej… Zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo? Ďalej, príliš si definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej svedčí. Predtým to bolo napísané, že spoločensky musí byť nebezpečnejšia ako tá, ktorú spáchal on. To je dosť voľný pojem, musí byť nebezpečnejšia pre spoločnosť. Oni tam zaviedli pojem, že záujem spoločnosti. Stíhať trestný čin, proti ktorému svedčí, musí byť jednoznačne a preukázateľne vyšší ako záujem spoločnosti a poškodeného stíhať toho kajúcnika. Čiže záujem spoločnosti a poškodeného. A teraz, ak niektorí z tých poškodených, ktorých tí zločinci, povedzme, vydierali, povie, že ja nesúhlasím s tým, aby tento človek bol kajúcnik, aby sa mu znížil trest. Ja chcem, aby on bol potrestaný v plnom rozsahu. Tým pádom by tento človek nemohol byť spolupracujúci. Záujem spoločnosti celej, že treba stíhať mafiu, najzávažnejší zločin, je nič v tomto prípade oproti individuálnej vôli potenciálneho teda poškodeného. A okrem toho „jednoznačne a preukázateľne“ – som sa pýtal na brannobezpečnostnom výbore predkladateľa, vtedy tam nebol pán minister, ale jeho štátny tajomník, že ako to chápu, to „jednoznačne a preukázateľne“. Tak toto sa tak dá napríklad výškou škody, akú spôsobil ten kajúcnik a proti akej svedčí. Alebo spoločenská nebezpečnosť trestného činu. Na koľko rokov môže byť odsúdený on a na koľko ten, proti komu svedčí. Toto sa dá jednoznačne a preukázateľne. Ostatné je len na posúdenie všeobecnom. Čiže pýtal som sa, ako to chcú vyhodnotiť. Čo je jednoznačné a čo je preukázateľné. Uviedol som príklad. Napríklad spolupracujúci sa prizná, že páchal trestnú činnosť, škoda 2 milióny, skorumpovaný bol, zobral 2 milióny úplatkov. Priznáš sa k tomu? Áno. A svedčí o špeciálnom prokurátorovi, že ten zobral 50 000. Tak čo, je záujem spoločnosti vyšší? Tak podľa toho, čo sa dá jednoznačne preukázať, sú tie milióny a tých 50 000. Čiže podľa mňa a podľa záujmu spoločnosti má byť oveľa vyšší záujem preukázať a stíhať špeciálneho prokurátora, ktorý je tu na to, aby bojoval proti korupcii, a nie preto, aby ju páchal. Čiže tých 50 000, ktoré on zobral, je podľa mňa spoločensky oveľa významnejšie ako nejaký úradník, ktorý zobral 2 milióny. No a ten štátny tajomník mi povedal, že to nevie. No viete, ani netuším, prečo je takáto zmena tam, že ako sa to všetko musí v každom prípade individuálne nejak posudzovať. No individuálne znamená, že ak je to náš človek, tak bude platiť taká vec, ak je to nejaký iný, na ktorom nám nezáleží, tak tam sa to bude posudzovať inak. Čiže takto nemôže fungovať trestné právo. No toto boli základné zmeny tej prvej novely, lenže im to nevychádzalo. Napriek tomu sudcovia odsúdili, nezastavili trestné stíhania. A kauza očistenia pokračovala ďalej. Dostala sa až do procesu obžaloby. Tak potom prišli v novembri, v decembri sám obžalovaný s novelou, kde chceli týchto kajúcnikov úplne zmeniť, že ak kedykoľvek v minulosti niečo neuviedol úplne presne v podstatnej záležitosti alebo sa preukáže, že klamal, tak celá jeho výpoveď nemôže byť použitá v žiadnom konaní, nikde. Tak našťastie sme podali podnet na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil účinnosť. Čiže aj Ústavný súd uznal, že toto už je priveľa. Už v decembri sa museli ponáhľať, lebo už sa blížil proces. A stále v tom nemali jasno, ako budú prezentovať tú svoju obhajobu. Tak teraz prichádzajú s tým, že navrhnú aktuálnu novelu, ktorá v podstate mení celý koncept spolupráce s tými spolupracujúcimi osobami. Lebo vo svete sú dva základné koncepty. Ja sa k tomu dosť presne viem vyjadriť, lebo som bol spoluautorom alebo spoluiniciátorom aj tvorcom tej pôvodnej istiny, ktorá má pojednávať o spolupracujúcich osobách a ako to má vyzerať v štruktúrach Policajného zboru, prokuratúry, aj v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. To je ucelený koncept boja proti organizovanej kriminalite. Ak vytrhneme z toho niektorú súčasť, tak ten koncept sa zrúti, je prakticky nepoužiteľný v praxi. No a tie dva koncepty sú takéto: že buď poskytneme tým spolupracujúcim osobám nejaké výhody, ktoré fakt budú považovať za výhody už počas toho procesu spolupráce, alebo to, čo navrhujú oni. Spolupráca trvá, ale ten finálny benefit, jak to nazvali, tá výhoda alebo to plus, že spoločnosť už znáša, že potrebuje aj takéhoto človeka, ktorý je síce zločinec, ale usvedčí iných zločincov, že má právo na nejakú výhodu. Čiže až na konci súd pri rozhodovaní rozhodne, že mu uloží nižší trest, ako je spodná sadzba trestu, ktorý by mal dostať, alebo že upustí úplne od potrestania, čiže až na konci toho procesu. A v celom tom procese musí stále hovoriť pravdu. To rozoberiem do detailov, len chcem zdôrazniť dve odlišnosti v tých konceptoch. My v tom roku 2004 sme zvolili tú prvú verziu, lebo tá sa zdala efektívnejšia v boji proti zločinu. Lebo predtým sme stíhali zločin bez týchto vymožeností a išlo to problematicky. Tak preto z praxe som vedel, čo by nám pomohlo pri stíhaní organizovaného zločinu. Presne som vedel, ako pracujú advokáti, ako pracujú mafiáni a čo je pre políciu výhodné. A aké vymoženosti musí mať, aby mohla byť efektívna. Samozrejme za zachovanie ústavy a celej demokracie. Nie príliš. Lebo som tvrdil, a je 30-krát radšej, nech behá po svete 10 neodsúdených mafiánov ako jeden odsúdený nevinný. To je dôležité. Tento koncept je tiež použiteľný, ale nie vtedy, keď ho píšu advokáti. Nechcem byť úplne zlý, ale vidieť z toho kontextu, že ten náš písali policajti, prokurátori, ktorí chceli stíhať. Tento písali advokáti, ktorí chceli oslobodiť a znemožniť stíhanie a odsúdenie páchateľov závažnej trestnej činnosti. Jednoznačne je to tak. To vidím, možno laická verejnosť alebo možno vy to ani nevidíte v tých maličkých detailoch, kde sa snažili tam vsunúť niečo, s čím neuspeli na súde. Napríklad konkrétne s tým pánom Lališom alebo s ďalšími mafiánmi vedeli, že neuspeli. Sudca voľne zhodnotil dôkazy, rozhodol sa odsúdiť, uznať vinnými všetkých a toto advokátom vadilo. Tak teraz preto tieto veci nejak zmodifikovali, upresnili, dokonca podľa aktuálnej novely dokonca prikazujú sudcovi, ako má rozhodnúť alebo na základe čoho vôbec nesmie rozhodnúť o vine. Toto je tiež nevídané, že sudca je v podstate obmedzený na tom, aby voľne hodnotil dôkazy. Lebo nemôže použiť dôkaz, ktorý mu zákon zakazuje použiť pri uznaní viny, keď chce uznať vinu. Ale k tomu sa všetkému vrátim. Čiže kde sme? Ak by tá forma tej spolupráce, ktorú už postupne rušili svojimi novelami, existovala napríklad v roku 1999, prípadne 2000, tak by sme možno dokázali včas objasniť aj tú desaťnásobnú vraždu v Dunajskej Strede. My sme na základe starších princípov, bez princípu takto definovaného v rekodifikovanom Trestnom poriadku, dokázali obviniť páchateľov zo spoluúčasti, z organizovania, zo zabezpečenia tej desaťnásobnej vraždy, boli dokonca už na súde súdení, že zabezpečili zbrane, zabezpečili úkryt, zabezpečili všetko potrebné. A boli stíhaní za desaťnásobnú vraždu ako spolupáchatelia. Čiže im hrozil vysoký trest všetkým. Ale nebola tam možnosť poskytnúť im tú formu spolupráce, akú potom rekodifikovaný poriadok umožňoval. Možno by sa niektorý z nich priznal, ktorý len dielčím spôsobom sa podieľal na tej vražde, aby povedal, kto presne strieľal, lebo to sme nevedeli dokázať, kto presne strieľal, lebo tí strelci, to komando strelecké bolo tak utajované, že o ňom vedeli len oni, čo sa na tom spolupodieľali, ani to nie všetci. Čiže obvinili sme všetkých okolo, ale nie tých strelcov. Strelcov sa podarilo až teraz, keď som sa stal policajným prezidentom, vtedy už bola aktuálna tá novela, ktorú teraz rušia. Že sa jeden z nich, ktorého sme obvinili z inej trestnej činnosti, priznal, svedčil, že bol tiež spolupáchateľ v tej desaťnásobnej vražde. Presne pomenoval, ktorí boli tí strelci. Tak dostal výhodu. Teraz je už obžalovaný ten hlavný strelec, konkrétna osoba. To je význam tej spolupráce. Ja neskôr vysvetlím, prečo táto navrhovaná forma nikdy nebude viesť k týmto požadovaným výsledkom. Dobre viete, píšu, že spolupracujúci obvinený je pomaly nenahraditeľný prvok pri dokazovaní tej najzávažnejšej formy trestnej činnosti organizovanej, je to veľmi dôležitá vec a preto teda navrhujú túto novelu Trestného poriadku. Ako už to vo faktickej bolo povedané, táto novela skôr ide opačne ako pozitívne. Ale kvôli tomu, aby som naozaj vysvetlil, prečo sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby veľmi dôležité pri stíhaní tej organizovanej trestnej činnosti. Najdôležitejší paragraf Trestného zákona je paragraf „založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny“, prípadne teroristickej skupiny. Tu je sadzba v našom Trestnom zákone 5 až 10 rokov. Čo je smiešne, lebo podľa mňa toto je ten najzávažnejší trestný čin. To je najzávažnejší, lebo hovorí o tom, že keď sa najmenej traja na dlhšiu určitú dobu spoja v nejakej štruktúre osôb s úmyslom, s úmyslom páchať zločiny, tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, alebo korupciu v obidvoch formách, alebo legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Sú to všetko tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti, akú náš Trestný zákon pozná. A oni sa spoja, organizujú, aby toto robili. Čiže s cieľom toto robiť sa spoja. A za to majú dostať päť až 10 rokov. No za to by mali mať 25, tie najvyššie sadzby, keď ešte len plánujú toto robiť. Nie jednoducho, ale plánovanie – toto je to najhoršie, čo môže zločinec chcieť: spojiť sa, združiť sa, zorganizovať sa, aby páchal závažné zločiny, nie hocijaké závažné, najzávažnejšie. A k tomu, aby to mohol robiť, chce práť výnosy, legalizovať príjmy z tejto závažnej trestnej činnosti a korumpovať, aby vôbec mohol existovať. Skorumpovať všetkých naokolo, aby si ich nikto nevšimol a ak si ich všimne, aby prestal. Ak budú pred súdom, tak aby neboli odsúdení. Toto je u nás hodnotené na päť až 10 rokov. To je ten problém. No a teraz „založí, zosnuje, podporuje“. Háčik tohto trestného činu je ten najzávažnejší. Čo to znamená, že podporuje? To znamená, že úmyselne koná tak, aby svojim úmyselným konaním – chcem to trochu zjednodušiť, aby to zvládli – svojim úmyselným konaním im zabezpečil finančné prostriedky, inak prosím tri etikety: spoluprácu, súčinnosť. Aby ti súril úmysel, nie konanie. Zabezpečil finančné prostriedky? Ideme prostriedky? Spoluprácu, súčinnosť preto, aby tá zločinecká skupina mohla vzniknúť. Alebo aby zabezpečil jej existenciu. Že tu nemôžeš povedať, že mi tresne činom. Ani jeden, ani tí traja, čo to zosnovávajú, nemusia byť vôbec zločinci. Len s cieľom páchať tú najzávažnejšiu trestnú činnosť sa zoskupia. A tieto ich podporujú tým, že im dajú peniaze, iné prostriedky, spolupracujú s nimi. Iná závažnosť je to písmeno a) vznik. Alebo zabezpečia, aby mohla existovať. Zamaskovať. Až písmeno b) hovorí, že poskytnú tieto pomocné služby na páchanie tej samotnej trestnej činnosti. To je až písmeno b). Písmeno a) vôbec sa nemusí jednať o to, že ten spolupracovník pácha trestnú činnosť. Vôbec. A to je ešte veľmi dôležité, že úmyselné konanie. No úmyselné konanie podľa trestného zákona je aj nekonanie v prípade, že tá osoba konať má. Napríklad, že má takú povinnosť zo svojho postavenia vyplývajúcu, mal konať, ale on nekoná. Aj toto je úmyselné konanie v tomto kontexte. Čiže zabezpečuje podporu tým, že nekoná. Napriek tomu, napriek aktuálnemu prípadu, akokoľvek. Odmyslíme si trestnú činnosť zločineckej skupiny v tom zločine, v tom očistci, tak policajný prezident nekonal napriek tomu, že konať mal. Ak vedel, že niekto z jeho podriadených tu pácha trestnú činnosť. Alebo špeciálny prokurátor nekonal napriek tomu, že zo svojho postavenia konať mal. To je ten trestný čin, že nekonal, ale mal konať. Aj to je úmyselné konanie pre podporu zločineckej skupiny. K tomu sa ešte dostanem, k tým rôznym iným formám podpory, lebo až druhé písmeno hovorí, že páchať trestnú činnosť. Toto furt ešte sme len v príprave na to hrozné páchanie. No a keď sme si toto vysvetlili, tak teraz zas prichádza tá stať, ktorá hovorí, že bez tých spolupracujúcich osôb sa toto jednoducho dokázať nedá. Už ten vznik. Nie je napísaná zakladajúca listina zločineckej skupiny, že kedy bola založená, kto sú členovia. Preto je organizovaná kriminalita, aby sa zorganizovala tak, aby to nikto nevedel objasniť, vyšetriť. To je všade na svete. Preto sa to volá organizovaná. Preto je to vyššia forma. Nie je to nikde napísané, kto to založil, kto to zosnoval, kto je teda ten priamy aktér. A čo je ešte dôležitejšie, nikde nie je napísané, že kto podporoval ten vznik, kto robil to, čo som pred chvíľou hovoril, pomáhal, zabezpečil súčinnosť spoluprácou akokoľvek, aj nekonaním. Toto nie je nikde napísané. Nikde zadokumentovateľné ničím. Maximálne, ak spravia chybu, že si napíšu SMS alebo inou formou komunikačnou elektronickou, to sa možno dá, lenže oni to robia tak, že toto ústne, ústne. Činný pre tú zločineckú skupinu je ten, kto tiež úmyselne koná. To isté písmeno a) aby zabezpečil existenciu tej skupiny. A b), že pácha tie trestné činy tej skupiny. Vlastne pre tú skupinu. Nemusí byť jej členom, len na objednávku tej skupiny. Je činný pre tú zločineckú skupinu, ale písmeno a) len zabezpečí nejakú činnosť, ktorá je za účelom zabezpečenia existencie tej skupiny. Čiže vôbec žiadny trestný čin nemusí páchať, len musí niečo robiť tak, aby, povedzme, zamaskoval, znemožnil odhaliť tú zločineckú skupinu. Toto tiež nie je možné dokázať nijak ináč, len kajúcnikmi. Čiže ľuďmi, ktorí sú priami aktéri tých rokovaní, tých dojednávaní, tých vydávaní príkazov. Lebo tí, čo tú skupinu založili, oni vôbec nemusia byť zločinci so zdokumentovanou kriminálnou minulosťou. To môžu byť bežní podnikatelia, ktorí zvážia, že ju založíme, urobíme si takú skupinu. Ty zabezpečíš to, ty to, ja toto. Najmeme si nejakého policajta, aby kryl našu činnosť. Zabezpečíme nejakého prokurátora, koho máme známeho. Proste to nemusia byť zločinci. Tú trestnú činnosť, ktorú chcú páchať, páchajú úplne iné osoby. Tie činné alebo potenciálne členovia v tých najnižších štruktúrach. Čiže tí kajúcnici sú dôležití všade na svete preto, aby rozkryli, aby mohla polícia, prokuratúra a súd odsúdiť ľudí za tento trestný čin. A následne za trestné činy potom, ktoré tá skupina naozaj spáchala. Ale ak aj nespáchala nič, aj tak sám o sebe je toto trestný čin. S cieľom sa spolčovať, aby sme páchali zločiny, korumpovali alebo prali špinavé peniaze. To pranie špinavých peňazí je tiež v dvoch formách. Že periem zo svojej trestnej činnosti, čo my páchame, máme výnosy, tak urobíme legalizáciu príjmov sami svojich výnosov, sami pre seba. Vyššia forma je, keď existuje zločinecká skupina direkt na to založená, že my budeme legalizovať výnosy pre iných, ktorí si nás objednajú. Páchajú inú všelijakú trestnú činnosť, nevedia, ako zlegalizovať, tak toto je iná. To je už forma biznisu. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Čiže, ak chceme stíhať organizovanú kriminalitu, musíme dokázať existenciu tých zločineckých skupín. Lebo bez nich by sa tu páchala len bežná kriminalita, ktorú vieme dokazovať policajne. Tam existujú stopy, tam existujú faktúry, existuje DNA, existujú odposluchy, existuje všetko možné, na základe čoho sa dá objasniť trestný čin, akýkoľvek závažný, ak je páchaný klasickými formami. Čiže ten kajúcnik nie je až tak dôležitý, aby usvedčil spolupáchateľov, povedzme nejakej vraždy alebo nejakého veľkého ekonomického DPH-čkového konglomerátu. Áno, usvedčí tých, ktorí sú spolupáchatelia. Tí sa možno dajú usvedčiť aj inými formami. Tam je možné na základe jeho výpovede zabezpečiť aj iné dôkazy, ktoré podporujú jeho výpoveď. Je možné. Ale keď vyšetrujeme založenie zoskupenia zločineckej skupiny, tam nie. Tam, keď on povie, že robil som to, priznám sa, robil som to s týmito, v poriadku, dokáže sa to. Ale keď povie, že prikázal mi to tento. Lebo to je zločinecká skupina. Robil som to na pokyn, na požiadanie, za peniaze. Tak na to neexistuje iný dôkaz, len výpoveď toho kajúcnika. Potenciálne výpoveď ďalšieho kajúcnika, ktorý je s ním spolupáchateľ tej trestnej činnosti. Tiež povie: áno, aj ja sa priznám, ale sme to robili preto, lebo sme to mohli robiť, lebo tento to zabezpečil. Tento to prikázal. Tento to kryl iným spôsobom. No a toto sa nedá inak, len výpoveďou kajúcnika. Len výpoveďou kajúcnika. Preto je to forma zločineckej štruktúry. V roku 1987 Giovanni Falcone zabezpečil maxiproces na Sicílii, kde stíhal 740 mafiánov Cosa Nostry naraz, všetkých na základe výpovede kajúcnika Thomasa Bruchetu, ktorý sa rozhodol svedčiť, lebo mu zavraždili brata, syna, synovca, zaťa. Skupina Corleone. Áno, 360 odsúdil súd v prvom stupni na základe výpovede. A potom nastal proces ten, čo je tu teraz, že sa to všetko spochybňovalo. Sudca, ktorý ich púšťal z väzby, bolo preukázané, že bol skorumpovaný. A rôzne procesy sa tam diali o spochybňovaní tohto procesu. Presne to, čo sa teraz deje, že tomu kajúcnikovi nemôžeme veriť, že nehovorí pravdu, lebo je nejako podmienený tým, že dostal výhody. Za tie výhody zobchodoval a hovorí nepravdy, len aby usvedčil hocikoho, aby mal tie výhody. Po rôznych peripetiách až v januári 1992 najvyšší súd taliansky uznal jeho výpoveď a uznal, že kajúcnik Tomaso Brunetta pri tom svojom opise tej Cosa Nostry, ako to funguje, aké sú tam funkcie, aké sú povinnosti, aké sú tresty, jednoducho to uznal a na základe tohto mohli právoplatne odsúdiť najvyšších šéfov tej Cosa Nostry. Toto Riina, ktorý bol šéf, Bernardo Provenzano, ktorý bol jeho zástupca, a ďalší podriadení, lebo oni tú trestnú činnosť už nepáchali, oni len prikazovali. A na základe toho kajúcnika už bolo jasné, že tí vrahovia by ani nemohli vraždiť, keby to nemali prikázané. No. Čiže vtedy to bol prelom v boji proti organizovanej kriminalite. Toto rozhodnutie, že je možné uznať, samozrejme na základe aj iných okolností, nielen vyslovene jednej výpovede toho jedného svedka. Potom už prišli do radu aj ďalší kajúcnici, ktorí opisovali tú štruktúru. Čiže na základe tohto som ja staval tú našu koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, lebo len kajúcnik môže byť svedok, ktorý svedčí, že kto to prikazuje, kto to organizuje, kto zabezpečí, aby sme to vôbec mohli konať. Viete? Bez tých šéfov by sa to nerobilo. Robilo by sa to tak, že by na nich prišli rovno možno pri páchaní tej trestnej činnosti. Preto je kajúcnik dôležitý, aby sme identifikovali tých podporovateľov, osobitne tých, ktorí nie sú napísaní na zozname, kto je člen. To sa len dá výpoveďami tých kajúcnikov, že kto je člen, kto sa zúčastňuje akej porady, v akej výške, v akých štruktúrach. Čiže všade na svete, kde vypovedajú kajúcnici, tak sú dôležití pre toto. Rozkryť štruktúru, ktorá to celé riadi, ktorá to umožňuje tým nižším, aby vôbec to páchali. Ktorí to potom páchajú bez toho, že by s tým mali niečo spoločné tí, čo to riadia. V tom páchaní skutkov oni nie sú nejako aktívni. Sedia úplne niekde inde. Úplne preč. Nikto nevie, že vôbec sú oni. Že mali kajúcnika, ktorý vypovedal napríklad toto, že jeho úloha bola sledovať určitú osobu a keď tá osoba sa pohne z toho miesta, tak má napísať SMS-ku, že „nákup“. To bola jeho robota. A potom v televíznych novinách si všimol, že večer bol zavraždený HaVaŠI na Prístavnom moste. A vlastne až vtedy si uvedomil, že on im dal signál tým vrahom, že už ide. Alebo iný kajúcnik by povedal, že on mal za úlohu, stretával sa len s jedným. Ani nevedel, ako sa ten človek vôbec volá. Len vedel, že má vytetované nejaké emblémy na lýtku jednom, keď v lete chodil v šortkách. Ani presne nevedel opísať ten obrázok, či to je orol, vták alebo čo to chce byť. Komplikovaný obrázok. Len s ním debatí a nevie, či sa volá tak, ako sa mu predstavuje. A ten mu dával rôzne príkazy. Napríklad dostal lístok, dostal SMS-ku, že „15 VS 3“. On vedel podľa tohto, že o 3 dni má ísť do Prahy, o 15:00 má byť na Václavskom námestí pred sochou Václava a tam čakať. Čakal. Prišiel k nemu iný človek, dal mu zase lístok a z toho lístka vedel, že kam má zase ísť. No a toto bez toho kajúcnika, ako by sme ináč vedeli zadefinovať riadenie zločineckej štruktúry? Tieto informácie sú také dôležité, aby sa mu možno poskytla nejaká výhoda už v procese toho, lebo on bol tiež zločinec. No a teraz, ak sa vrátim k tejto aktuálnej novele. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam postacie. Inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri top. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam. Postacie inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri. To všetko ostatné je len kamufláž. Tie štyri paragrafy sú tie novelizované paragrafy v Trestnom poriadku: 2, 119, 168 a 264. Tieto potrebovali zmeniť v aktuálnom Trestnom poriadku. Nežije na to ostatné vymysleli preto, ako kebyže chcú zmodernizovať prácu s kajúcnikmi, zefektívniť ich prácu a tak ďalej. Lenže ak by naozaj platila táto nová verzia a nová verzia, tak tieto štyri paragrafy sú úplne bezpredmetné, lebo by sa to vyriešilo v tej novej verzii. Tieto štyri paragrafy hovoria o tom, že keď sa osoba prizná, treba ďalej skúmať jej priznanie aj pre, aj proti, aj či úplne svedčí presne tak o mieste, o čase a spôsobe vykonania skutku. To je tak sprísnené, ešte v ďalšom inom paragrafe sa hovorí v tej 19, že nie je možné použiť pri odsudzujúcom rozsudku ďalšieho kajúcnika. Jedného vôbec nie a druhého tiež nie. Čiže ak sa osoba prizná, preskúma sa všetko a podporiť to jeho priznanie by mal svedectvom nejaký iný kajúcnik, tak nemôžu ho použiť. Čiže to jeho priznanie možno aj nemusí byť právoplatné. To je tiež tak pofidérne, lebo oni to tam napísali, že pri odsudzujúcom rozsudku, lenže v najnovšej verzii v tejto aktuálnej aj ten kajúcnik musí byť odsúdený. Nie je možné v procese mu zastaviť stíhanie alebo potom mu ešte zastaviť. Musí dôjsť až do fázy súdu. A súd ho najskôr uzná vinným z toho všetkého, z čoho sa priznal aj z toho, čo svedčil. A potom mu môže udeliť, nie, že môže, podľa mňa musí udeliť nižší trest, ako je spodná hranica podľa tej trestnej činnosti, alebo môže úplne, môže upustiť od potrestania. Čiže to priznanie teraz je tak sprísnené, že možno, že ten súd ani nemusí uznať to jeho priznanie, čiže ten benefit najvýznamnejší možno ani nemusí dať. Ale to je len hypotetická otázka. Môže sa aj toto stať, ale vyslovene to je písané úplne v inom prípade, že odsudzujúci rozsudok obyčajných zločincov, proti ktorým svedčí ten kajúcnik. Čiže tu je úmysel obhajoby spochybniť spolupracujúce osoby. Lebo doteraz prax bola taká, že bol obvinený zločinec a on sa priznal v rozsahu toho obvinenia, lebo už museli byť nejaké dôkazy, na základe ktorých ho obvinili, že spáchal si trestný čin tak a tak a tak. A on: dobre, priznal sa k tomu, presne ako hovoríte, policajti, presne tak to bolo. A potom začal svedčiť ďalej o ďalších. No a oni, títo obhajcovia, chcú spochybniť tento proces, lebo, aby som to ešte upresnil, v tých prechodných ustanoveniach hovoria, že konanie podľa paragrafu pre zrušenie, pre zastavenie trestného stíhania, pre podmienečné, ak bolo už vykonané pre tých hajzlíkov, tak bude pokračovať podľa aktuálnej, podľa tejto starej, starej úpravy. Ale vyslovene napíšu tieto štyri paragrafy, ktoré som menoval, sa budú používať už podľa novely. Čiže aj to priznanie, jak niekedy bolo tým kajúcnikom, tak teraz ho bude potrebné ešte výraznejšie preskúmať. To môžeš mi preložiť. V tom § 119 sa pojednáva o tom, že je možné pri dokazovaní použiť zápisnice aj iného svedka v tej kauze, aj zápisnice z výpovedí v iných kauzách, kde vypovedal niekde úplne v nejakých iných kauzách. Ale len zápisnice. Že on je tu svedok, on svedčí. Ale možno v nejakom inom konaní tiež bol svedok alebo v akomkoľvek inom postavení, možno bol niekde obvinený, tak zápisnice sa tu môžu použiť. Lenže keď bol v procese obvinený, tam mohol povedzme aj klamať. Viete, čiže to nikde na svedení. Súd u nás je bezprostredný, že musí sa vykonať dôkaz osobne na súde. A len to má platiť pre sudcu, a nie zápisnica z nejakého iného konania. Oni to vedia. Napísali to, že sa môže, a všetky zápisnice zo všetkých výpovedí kajúcnika kdekoľvek v akom inom, v inej niekade. Napríklad výpoveď pána Haščáka v kauze Kajúcnik, kde hovorí všeličo možné, spochybňuje všetko, tak môže byť použitá. Výpovede tých rôznych kajúcnikov, či v kauze iných, ktoré sa tu riešia, alebo v kauzách, ktoré vyšetrujú na inšpekcii. No. Zároveň píšu, že táto zápisnica nemôže byť použitá ako dôkaz, na základe ktorého by odsúdil obvineného alebo toho obžalovaného. Čiže to vedia, že to nie je možné, ale čítať to sa tam môže, lebo aby ten sudca nejak zvážil, že ten kajúcnik, či je dôveryhodný alebo pravdovravný, viete. Ale ako dôkaz to použiť nemôže. Len dobre, tak každý v rôznych spisoch je v rôznom inom trestno-procesnom postavení, v iných časoch, v iných súvislostiach, tak možno, že sa tam nájde nejaký nesúlad. Ale keď je raz svedok pred súdom, tak tam, čo hovorí pred tým súdom, to má ten súd len uznať, že to je tak. Viete. Oni tu vsúvajú toto, že môžu sa tam použiť tie zápisnice na preverenie pravdivosti, spoľahlivosti toho kajúcnika. A čo je ešte dôležitejšie, že ak má vysloviť výrok o vine, tak nemôže to urobiť len na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Musí mať iné podporné dôkazy, ktoré to nejakým spôsobom potvrdzujú. A zároveň toto potvrdenie, ten iný dôkaz, nemôže byť výpoveď osoby, ktorá je tiež spolupracujúca. To znamená, že v podstate výpoveď kajúcnikov, ak by ich bolo koľkokoľvek, tak ten sudca nemôže použiť. Napísali to tak, že nie, že ďalšieho, jedného, ale akéhokoľvek. To znamená, že všetkých. Zoberte si, že napríklad, verme, aby to bolo jednoduché, nejakú vraždu. Ekonomický, to je jedno. Je obvinený jeden, prizná sa, usvedčí ďalších troch. Tak z tých troch sa tiež niektorý prizná, možno ešte jeden sa prizná, usvedčia tých, čo zvýšili, a zároveň tí traja všetci rovnako hovoria, že nám to kázal, lebo sme v štruktúre takejto, nám to kázal tento človek, lebo to je náš šéf, on nás riadil, on nám zabezpečil všeličo. No iný dôkaz nie je proti tomu jednému. Ústne im to povedal. A darmo aj traja hovoria, presne rovnako, rovnako sme to spáchali, rovnako, a sudca nemôže toho organizátora toho celého odsúdiť, lebo iný dôkaz neexistuje. No, preto je dôležité, aby spoločnosť uznala, že preto sú dôležití tí kajúcnici, aby toto odsvedčili, kto to prikazuje, kto to riadi, kto to zabezpečí, kto to legalizuje celé, aj keď nemusí páchať trestnú činnosť. Viete, trestná činnosť je, že je podporovateľom tej zločineckej štruktúry alebo že je pre ňu činný. Nie, že pácha vyslovene trestnú činnosť. Takže toto je dôležité. No a toto týmto § 119 jednoznačne znemožnia tomu sudcovi. V § 168 hovoria, že ak aj sa rozhodne odsúdiť osobu na základe aj výpovede kajúcnika, aj tých iných podporných dôkazov, musí do detailov rozpísať, na základe akých dôkazov, akého rozhodnutia, ako presne dospel k tomu, že tak rozhodol. Viete, to sudcovi rozkazujú, že čo má napísať do rozsudku. Vyslovene. Aj doteraz sudca sa rozhodol, aj pri Slobodníkovi, aj pri tom Lališovi, sám, že či ten kajúcnik je hodnoverný, alebo nie je, alebo že či sa mu dá veriť. Jednoducho sa rozhodol a hotovo. Ale teraz to musí presne napísať, dôkazy, na základe ktorých tých potvrdených dôkazov sa tak rozhodol. Povedzme, to by až také hrozné nebolo. A § 240 hovorí zase o tom, že sa môžu použiť tie rôzne zápisnice z rôznych iných, ale len ako podporný materiál, aby sa zistilo, že tu hovorí trochu tak, tu hovorí trochu inak. Proste, aby spochybnili tých kajúcnikov. No toto sú štyri paragrafy, ktoré sú pre nich, kvôli ktorým sa toto celé napísalo. Tieto štyri. A tieto štyri jednoznačne smerujú k tomu, aby v každej veci ste tí, čo to riadili, neboli odsúdení. Lebo nepísali zápisnicu zo zasadnutia porady v tom Transpetrole aj uloženie úloh, kto, čo má robiť. To by bola porada Policajného prezídia, kde sa píšu zápisnice a uložené úlohy a splnené úlohy vykonal, spravil, viete? Všade na svete tí kajúcnici sú dôležití pre tú štruktúru, ale nie pre ten trestný čin. Tu riešia účel. A vždy je na tých orgánoch činných v trestnom konaní, ktorí majú tak vyšetrovať, tak postupovať, lebo oni vedia nakoniec, že nakoniec ten kajúcnik, keď príde na súd, tak tá obhajoba ho bude chcieť nejakým spôsobom znemožniť. Všade na svete robia, od toho Talianska cez Ameriku, krížom-krážom, všade. Jediná vec je spochybniť kajúcnika a spochybňuje sa to vždy tým, že dostal nejaké neúmerné výhody, že to zobchodoval a preto hovorí čokoľvek, len aby sa sám vyvinil. Viete, on sa nevyvinil, on sa sám priznal všetkému. Či žaluje vec spoločnosti, či uzná, či uzná, že takáto osoba si zaslúži nejaké výhody od tej spoločnosti, preto, že usvedčí tie hlavné štruktúry, alebo neuzná. A teraz k samotnej tej novele. Už. A ešte čas? Ak je problém. Ešte chvíľu. Ako som hovoril, ten § 2 je veľmi dôležitý pre aktuálnu situáciu. Potom sa tam upravuje, kto je ten spolupracujúci. Kto poskytne orgánom činným v trestnom konaní vierohodné informácie o trestných činoch uvedených tých závažných, nebudem to citovať, ktoré orgánom činným v trestnom konaní dovtedy neboli známe. Vidíš? 19. To je čudné, lebo polícia pozná veľa, má spravodajských informácií, operatívnych informácií. Dokonca ten človek bol obvinený už z niečoho, aj možno jeho spolupracovník už z niečoho obvinený, tak čo nové už len môže povedať? Ak nepovie nič nové, tak nemôže byť spolupracujúci. Tu ešte by to možno sa dalo pochopiť, že niečo neznáme im povie. Len horšie to je, ak chce byť aj iná osoba spolupracujúci obvinený. Ako som to už ukázal, že traja, štyria, piati niečo spáchali, tak jeden sa rozhodne byť spolupracujúci. Povie niečo nové. Aj druhý chcel spolupracovať, lenže ten nemá, čo nové povedať. On hovorí len to, čo vie aj ten prvý, že. Čiže ak nepovie nič nové, nemôže byť spolupracujúci. Nemôže. Lebo prokurátor v zázname, kde spisuje s tým spolupracujúcim formy a spôsoby tej spolupráce, tak musí uviesť, že na základe čoho sa rozhodol, že je vierohodný a že oznámil niečo nové. Viete, a keď oznámi len to, čo vie, to, čo vedel aj ten prvý, tak nemôže byť. Čiže týmto dokonca vylučujú v niektorých prípadoch dvoch alebo troch. A zároveň znemožňujú sudcovi odsúdiť na základe dvoch alebo troch. Čiže ešte zdvojnásobili to, aby ani len náhodou nemohli byť. Alebo ten prokurátor by prižmúril oči a povedal, že ja som orgán činný v trestnom konaní, kriminálka, operatívno-pátracia časť nie je orgán, tak oni, že niečo vedia, to ako ja o tom nič neviem, viete. Ja som orgán. Ale keď už niekoho obviní, už keď s ním spolupracuje, už tam je napísané, že z čoho. To už nemôže povedať, že o tom nič nevedel. Jedno, čo je pozitívne, tak upravili to porovnanie tých spoločenských nebezpečenstiev toho kajúcnika a toho, proti čomu svedčí. Čiže napísali, to je pozitívna vec, že tá trestná činnosť musí byť primeraná alebo o niečo vyššia musí byť tá, proti ktorej svedčí. Takto by to malo byť: primeraná alebo o niečo vyššia. A zároveň toto neplatí, to je tiež výborné, že forma a spôsob tej spolupráce je tak významný, oveľa významnejší ako tá trestná činnosť, v ktorej je obvinený. Čiže toto je pozitívne v tomto jediné. Toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No, z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupráci. Čiže toto je pozitívne v tomto. Jedine toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupracujúcej osobe samotnej, v čom je problém? Čiže ako prvé ho musia poučiť, keď sa rozhodne na spoluprácu, že nemusí, že osoba, že obvinený teda nemusí svedčiť proti sebe. Ak by si spôsobil problémy s trestným stíhaním, ale ani proti osobe blízkej. Hneď v druhom odseku mu hovoria: ak zamlčí niečo, čo vie, že je trestný čin, tak nemôže mať benefit. Čiže najskôr ho vystrašia. Že ak chceš svedčiť, tak nemusíš. Ale potom nemáš benefit, aby si to zvážil, že do čoho ide. To možno je rozumné. Ale zavádza sa tá 180-dňová lehota pre teda vysvetlenie, spísanie všetkej trestnej činnosti, ktorú tu ten, čo chce byť spolupracujúci, spáchal v celom svojom živote. A zároveň musí vypovedať o všetkých osobách, o ktorých vie, že páchali trestnú činnosť. No do tohto sa nepustí nikto v živote. Veď ja. Napríklad, keď sme chceli stíhať Černáka, Černák bol veľký zločinec, to uzná každý. Bolo ho potrebné nejakým spôsobom odstíhať. Bol vo väzbe Kaštan za prípravu vraždy a ekonomickú trestnú činnosť v súvislosti s tými naftárskymi kšeftami. Tak sa s ním dohodlo, že sa zastaví trestné stíhanie za prípravu vraždy a za to on bude svedčiť proti Černákovi. Čiže svedčil vo veciach vrážd, bratia Gromlusovci, Šípoš, Potáč, aj ukázal, kde boli zakopaní, aj sme ich vykopali. Ale nepovedal všetko o svojej trestnej činnosti. Ale napriek tomu pomohol zabezpečiť, aby Černák bol odstíhaný a odsúdený na doživotie. Čiže. Čo je dôležité pre spoločnosť? Teda uznať, že ten jeden svedok, možno nemusíme vedieť celú jeho genézu trestno-procesnú, trestnoprávnu, ale či je dôležitejšie, aby svedčil radšej. Aj keď nepovie úplne všetko. O tom vedel povedať otec pána Lučanského, ako to prebiehalo úplne, že to bola tá výhoda, že nemusel povedať všetko. Musel povedať len to, z čoho bol obvinený, z toho sa priznal v plnej miere a zároveň, čo polícia vie o jeho trestnej činnosti, tak tomu tiež a ešte k tomu, o čom chce svedčiť. No tak ten Kaštan svedčil o tých bratoch Gromusovcoch, kde vlastne bol len privolaný telefónom, že sa tá vražda stala, tak prišiel pomáhať likvidovať mŕtvoly. Aj pri tom Potáčovi len tam stál a iní vraždili, tak takéto trestné činy uviedol. Nie tie, kde aj on sám vraždil, viete. To je tak vo všetkých štruktúrach tých zločineckých. Ak by mal vypovedať všetko, tak sa dostáva do nevýhodnej pozície voči tým. Na základe toho poslancov… Do botičiek som prerušil vystúpenia pána poslanca. A privítame spolu žiakov zo základnej školy v Drietome. Pozdravujeme vás. Pán poslanec, môžete pokračovať. Dobre, že ste ma upozornili, že sú tu mladí ľudia, takže ja prestanem s týmito vecami, lebo nechcem ich zbytočne vydesiť a vyplašiť. Že čo všetko sa tu deje. Ja si myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že prečo sa táto novela predkladá. Prečo práve teraz? Prečo tie štyri paragrafy sú dôležité? Všetko ostatné je len kamufláž. Lebo ak by naozaj malo platiť to sprísnenie práce s tým spolupracujúcim, ako tu je všetko popísané, že sa musí priznať, musí vydať všetky zisky z trestnej činnosti, kedy, aké, všetky veci, všetkých musí nahlásiť, o ktorých niečo vie. A ešte musí stále hovoriť stále len pravdu. A ten, voči komu svedčí, ten je obvinený, ten môže klamať, ten nemusí nič. Čiže ten, čo mal mať nejaký benefit za to, že spolupracuje, pomáha usvedčiť tých závažnejších, je v horšej trestno-procesnej situácii ako ten, voči komu svedčí. Ten organizátor alebo ten väčší, výraznejší zločinec. A toto je… Ako to môže… Kto do toho by vôbec išiel, keď si sám zhorší svoje pozície, a okrem toho, keď sa znížili tresty rapídne, tak. Tak v podstate mu je jedno, keď ho aj odsúdia, keď mu to dokážu, lebo môže dostať, povedzme, veľmi ľahkú podmienku alebo peňažný trest, ktorý za neho tí organizátori aj zaplatia, keď ich nebude usvedčovať. Bude stále s nimi, lebo je hrdina, lebo nezradil. Viete, sa mu to viac oplatí ako svedčiť, čakať až nakoniec počas toho procesu nemať žiadny benefit, len samé horšie pozície. Pri vyšetrovaní, pred súdom, všade on je ten, kde musí stále hovoriť pravdu. Ak sa niekde pomýli, ak ešte z nejakých iných spisov kdesi inde, kdesi niečo povedal, čo presne nesedí s tým, čo teraz vie, možno niečo zabudol, tak príde o všetko. Príde o všetko. Takže ďakujem za pozornosť. Pred deťmi. Mal som aj celé príklady, som chcel rozprávať, ale nebudem to tu rozprávať, lebo by som tu mohol hovoriť 400 minút. Ja som ho mal pripravený na 400 minút, vážení. Aj konkrétne veci, že prečo sa dalo, čo sa nedá a prečo to nie je. Ja to hovorím z praxe. Oni píšu, že na základe praxe napísali tú novelu. Problém je v tej advokátskej praxi. My sme to písali z policajnej praxe. To je obrovský rozdiel. Ďakujem za pozornosť. Pán poslanec Mikloš: tak to nové ráno Trestného poriadku zavádza jednu nehoráznu a škandalóznu retrospektívu do práva. Preto je nehorázna, preto je škandalózna a preto je to retrospektíva, lebo sa týka ľudí, ktorí momentálne patria k vládnej koalícii a týka sa ľudí, o novele ktorého tohto zákona budú hlasovať ľudia im spriaznení z koalície. V tom je tá nehoráznosť. Táto koalícia rozvracia právny štát a používa na to orwellovskú inováciu. Rozvrat právneho štátu nazýva posilnením právnej istoty. Ten orwellovský jazyk, ale uvedomme si, že sa zavádza vždy na začiatku každej totality, autoritárskeho štátu alebo mafiánskeho štátu. A ja sa teraz pýtam, pán minister Susko. Tí, ktorí vám písali túto novelu, zrejme tí advokáti, niektorých ľudí vynechali. Tí, ktorí pomáhate. Ktorých sa to bude týkať. Aj tí, ktorí to písali, aj tí, ktorým pomáhate, sa budú za vás nakoniec skrývať. Zostanú v anonymite. Tí, ktorí budú hlasovať za túto novelu, teda v tomto parlamente, aj tí zostanú nakoniec v anonymite. Ale vy sa stanete symbolom tejto nehoráznosti. Ja sa pýtam, začalo ma to šokovať. Vy ste jeden vážny človek, ktorý pracoval v advokácii a pracoval v práve. A čo teraz? Čo teraz chcete s ním dorobiť? Za čo vám to stojí? Všetci, ktorých sa to týka, budú za vami. A vy budete ten, ktorý sa stane toho symbolom. Načo vám to je? A páči sa mi, ako povedzme tuná je málo ľudí z vládnej koalície. Ako nechcú počuť tieto veľmi nepríjemné veci. Pripomína mi to jedného… Pán poslanec Dubovický, ďakujem za slovo. Je to až priam desivé, ako kolega Spišiak tuná zdieľal tie príbehy, tie skúsenosti z praxe ako policajného prezidenta. A zároveň je desivé, že tuná sedí minister spravodlivosti, ktorý si tu hrkúta s obžalovaným podpredsedom parlamentu v prípade, kde je obžalovaný, kde sú kajúcnici. Tak ja by som sa chcel opýtať v prvom rade, či pán minister spravodlivosti nie je v konflikte záujmov. Mne sa veľmi páčilo, Jaro, ako si vravel. Však ty si prakticky odkryl ten diabolský plán vládnej koalície, ako oslabiť spolupracujúcu osobu v trestných konaniach. A ja som zvedavý, ako sa vládni poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS k tomu postavia. Ako sa postavia pred ľudí a povedia, že momentálne sa tu ide schvaľovať ďalší mafiánsky zákon, ktorý má pomôcť kajúcnikom. Pardon, to je opačne, má pomôcť ľuďom, ktorí sú v súčasnosti obžalovaní, a oslabiť postavenie kajúcnika. No ako? Mňa by to celkom zaujímalo, že ako sa k tomu vy, vládni poslanci, postavíte. Si spomeňte roky pred rokom 2020, ako to všetko tu vyzeralo. Si spomeňte na tie 90. roky a ja neviem, že prečo vy ste sa rozhodli takto paktovať, takto predať krajinu kvôli pár ľuďom. Vám chcem povedať… A sa smejete? Pán poslanec Kéry, čo je na tomto vtipné? Čo je na tom vtipné, čo pán Spišiak povedal tuná, že ako bojoval proti mafii. Čo je na tomto smiešne? Hej, ja som vtipný, no. Som zvedavý, ako za to zahlasujete a potom aký to bude mať dopad na ľudí. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Spišiak, ďakujem za vaše vystúpenie a aj tie príklady a presne si to pomenoval, že je rozdiel, ak nejakú novelu trestného zákona, respektíve akéhokoľvek zákona píše niekto z praxe a so skúsenosťou z praxe. A v tomto prípade, ak by tú novelu pripravovali naozaj ľudia, ktorí tú zločinnosť, kriminalitu, organizovaný zločin chcú vyšetrovať, a že rozdiel, ak to píšu advokáti. Kto toto nikdy v živote nezažil, nemá absolútne ani predstavu o tom, čo to znamená v praxi a ja ti ďakujem aj za tie mnohé príklady. Mňa veľmi zaujalo aj to, čo si povedal a ja s tým absolútne súhlasím, že aj ľudia, ktorí nekonajú, môžu úmyselne konať v zmysle trestného práva, Trestného poriadku a v tomto prípade, pán minister Susko, vy ako minister spravodlivosti ste povinný, alebo mali by ste byť teoreticky na strane spravodlivosti. Vy by ste tu mali predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré chránia ľudí od toho, aby nejakí zločinci tu zakladali… Vy neukazujte prstom na mňa, dobre? Buďte taký láskavý, pán Susko, lebo jedného dňa sa vy môžete ocitnúť v nejakej pozícii, kedy sa ešte budete veľmi čudovať o tom, čo ste si tu poschvaľovali. Vy máte byť na strane spravodlivosti a nie tu predkladať zákony, ktoré pomáhajú zločincom a bežní ľudia sa znova cítia v 90. rokoch, že tu budú za chvíľu hrubokrkí mafiáni behať po uliciach bez toho, aby sa cítili nejakým spôsobom ohrození. Takže presne súhlasím s tým, pán Spišiak, že aj osoby, a to sa týka aj poslancov koalície, rovnako tak mali by konať, mali by tu upozorňovať na to, čo sa tu ide schvaľovať, aký mafiánsky zákon, a oni tu sedia a ešte aj s tými prštekmi to budú schvaľovať. Hanba. Pán poslanec Čipus nie je v sále, stráca možnosť faktickej. Pán poslanec Lackovič, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok, kolega Spišiak. Ty si hovoril v úvode svojho prejavu o tom, že títo kajúcnici, čo tu prejednávame dnes, že je to účelová, konkrétna zmena, ktorá má pomôcť predovšetkým Tiborovi Gašparovi, ktorý je obžalovaný ako podpredseda Národnej rady. Ja som si spomenul pritom, ja som bol, keď som bol päť rokov starostom, my sme mali samozrejme obecné zastupiteľstvo, my sme tam mali poslancov, už aj poslanci obecného zastupiteľstva, všetci dnes na Slovensku vedia, že keď sa aj schvaľuje hoci aj nejaká nájomná zmluva od obce alebo od mesta, kde by si ten poslanec drobný prenajal nejaký pozemok, čo len na nejaký chov sliepok, tak vie, že je v konflikte záujmov a za takúto nájomnú zmluvu, za takýto prípad hodný osobitného zreteľa by nemal hlasovať, mal by sa zdržať, ideálne odísť, keby sa ho to čo len okrajovo dotýkalo. A my tu dnes máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý rád-radom za všetky tieto veci tu v tomto pléne od roku 2023 hlasuje. A že tá kauza Očistec, to nie je, že tu sa vytiahol nejaký ráno Jožo v šľapkách a prišiel vypovedať ako jeden kajúcnik. To je prípad, ktorý má, len obžaloba má 181 strán. Tu je 11 obžalovaných, viac ako 20 rôznych skutkov. Samotný spis má 19 000 strán. Tak o čom sa tu bavíme, čo tu dokáže aj ten obžalovaný podpredseda Národnej rady trepať tie svoje nezmysly už tretí rok. Naozaj sa preberme, zíďte z kratšej cesty, dostaňte ešte kúsok rozumu, ak sa dá aspoň na konci tohto polroka. Ďakujem. Pani poslankyňa Hatráková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega, ty si hovoril, že to, čo sa deje tu na Slovensku, že sme asi jediná krajina v demokratickom svete, kde namiesto toho, aby sa teda najsilnejšia strana dištancovala od ľudí, ktorí sú obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti, tak oni ešte pre nich teda píšu a menia zákony, ale čo by sme teda mohli čakať, veď sme si vlastne tento…

Kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemný dobrý deň. Máme tu pred sebou tretí pokus novelizovať Trestný poriadok v súvislosti so spolupracujúcimi osobami, tretí v poradí. To je dôvod na zamyslenie, že v podstate prečo zákonodarca už tretíkrát sa snaží zmeniť to isté. Že prvýkrát to bolo možno nedostačujúce. Druhýkrát to zrušil Ústavný súd alebo teda odložil účinnosť a teraz máme tu tretí pokus. Takže v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som trošku urobil rekapituláciu tohto celého procesu. Už Slovenská republika, sme republikou výnimočnou. Jedinou na svete. To viem kategoricky vyhlásiť. Vo svete demokratickom, nie totalitnom a diktátorskom, kde došlo tak k masívnemu obvineniu a dokonca momentálne už aj obžalovaniu takých osôb, ako je policajný prezident, špeciálny prokurátor, ktorý je vrcholný predstaviteľ boja proti organizovanej kriminalite a korupcii. Riaditeľ policajnej inštitúcie, ktorá je garantom tohto boja, čiže riaditeľ NAKA, protikorupčný riaditeľ protikorupčnej jednotky, riaditeľ finančnej polície a mnoho iných policajtov aj nepolicajtov. Takto masívne sa to nikde na svete nestalo. Ale povedzme, mohlo sa stať. Ale čo je ďalší stupeň výnimočnosti? Že tá politická strana, počas ktorej sa toto všetko dialo, z čoho sú už momentálne obžalované tieto osoby. Čiže tá politická strana ich neodsudzuje, nedištancuje sa od nich, že počas ich vlády sa toto tu mohlo diať. Ona ich vyslovene vyviňuje, podporuje a na tlačových besedách sústavne degraduje a dehonestuje všetkých, ktorí sa pričinili o to, že takýmto spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dostali vo svojom procesnom konaní k takýmto výsledkom. Čiže už to je, už to je podivuhodné. Politická strana, normálna politická strana, by sa dištancovala od takýchto ľudí. Prosila by o odpustenie svojich voličov, že sa počas našej vlády toto mohlo stať, že sme takýchto ľudí dosadzovali, umožnili im vykonávať svoju funkciu. A jednoducho, stalo sa, môže sa stať aj v iných štátoch, policajný prezident alebo iný vysoký policajný funkcionár bol obvinený, ale tá politická strana, počas ktorej, alebo ktorá ho nominovala do funkcie, sa dištancuje automaticky, že s tým nemá nič spoločné. Odvolávajú ho a neprikláňajú sa k nemu, neobranňujú ho. U nás je presný opak. Aspoň, jasné, že prezumpcia neviny platí všade, lenže aspoň deklaratórne – do vyšetrenia, do právoplatného uznania viny alebo neviny – sa dištancujeme. U nás nie. To je ďalší stupeň tej výnimočnosti. Tretí stupeň výnimočnosti vidím v tom, že táto politická strana napriek tomu, že sa stavia za týchto ľudí, vyhrá voľby. Napriek všetkým možným preukázaným aj odsúdeným v týchto veciach vyhrá voľby v Slovenskej republike. A štvrtý stupeň je, že táto politická strana po výhre vo voľbách jedného z týchto členov, bývalého policajného prezidenta, navrhne a schváli za podpredsedu parlamentu. To už je štvrtý stupeň. A piaty stupeň je teraz. Že. Táto skupina ľudí, ktorá je momentálne už obžalovaná, si v tom procese pripravila svoju obhajobu. Pripravila, a aby túto obhajobu mohla zákonne prezentovať pred súdom, aby tá obhajoba mohla byť zákonná, vykonávaná v zmysle Trestného poriadku, tak si prispôsobia Trestný poriadok. Toto je piaty stupeň až. Toto už fakt nikde na svete nie je. Obžalovaný tu navrhuje zmeniť zákon, aby mohol uplatniť svoju obhajobu. Možno sa dopracujeme aj k 6. stupňu počas rozpravy. Čiže toto je taký politický úvod a teraz by som pristúpil fakt k rozboru tejto aktuálnej novely, ale aby som to mohol urobiť, aby som mohol zvýrazniť to, že ide účelovo o konkrétnu zmenu, aby pomohla v trestnom procese konkrétnym osobám. Už v prvej novele, keď sme tu mali rozpravu o prvej novele zákona Trestného zákona a Trestného poriadku, tak som tu kategoricky prehlásil, že jediný dôvod, prečo to robia, jediný a najdôležitejší, je zmeniť ustanovenia upravujúce spoluprácu s kajúcnikmi či so spolupracujúcimi osobami. Mohli to urobiť jednoznačne tak, že zmenia len to, čo potrebujú pre tú svoju obhajobu, lenže to by bolo príliš okaté. Bežná verejnosť alebo aj drvivá väčšina poslancov by si to možno ani nevšimla, že to je čisto kvôli tomu, ale bolo by to napriek tomu okaté. Tak preto sa podujali zmeniť úplne celý Trestný zákon aj Trestný poriadok, samozrejme s rôznymi chybami a s tým, že my sme upozorňovali na to, že to bude mať negatívny vplyv na kriminalitu, aj malú, aj organizovanú, aj akúkoľvek. Bezpodmienečný bezprostredný vplyv, čo v podstate sa aj preukázalo nárastom drobnej majetkovej kriminality alebo teda protispoločenskej činnosti, keďže sa malo jednať už podľa nového o priestupky. Premlčacími lehotami 3 500 ľudí bolo prepustených z väzby, zastavili sa trestné konania pre premlčanie aj bežným kriminálnikom, dokonca aj ľuďom, ktorí páchali závažnejšiu trestnú činnosť a boli akože tí, o ktorých sa malo jednať. Ale najdôležitejší bol proces zmeny spolupracujúcich obvinených, ich právneho postavenia. A toto by som teraz chcel povedať, že vysvetlím presne. Čiže v tej prvej novele Trestného poriadku zaviedli pojem benefit. Predtým také tam nebolo. Bolo len päť paragrafov, na základe ktorých sa spolupracovalo s obvinenými alebo s tými spolupracujúcimi osobami. Čiže jednalo sa o päť základných inštitútov trestného procesu: dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcej osobe, prerušenie trestného stíhania a udelenie nižšieho trestu spodnou hranicou podľa Trestného zákona. Toto bolo tých päť. Ja potom vysvetlím, že ako sa to aplikuje v praxi, lebo to je jeden koncept, ako spolupracovať so spolupracujúcimi osobami. Oni tam zaviedli pojem, že toto sú tie benefity, tieto nechali. A pridali tam taký neurčitý pojem alebo sled slov, že „a iný benefit, ktorý spočíva v inom trestnom procese, postupe alebo konaní alebo opomenutí konať podľa Trestného poriadku, ktoré orgány činné v trestnom konaní tej spolupracujúcej osobe poskytnú, navrhnú, zabezpečia, sprostredkujú, formálne alebo neformálne sľúbia“. Čiže toto môže byť hocičo. Čo v bežnej praxi sa nazýva taktický postup vyšetrovania. Alebo iný postup vyšetrovania za účelom efektívneho dokončenia vyšetrovania tak, aby smerovalo k podaniu návrhu na obžalobu, lenže toto sa malo nazývať ako benefit. Benefit, ten názov tam dali podľa mňa naschvál, že benefit, lebo to evokuje v ľuďoch, že to je benefícia, to je nejaká dobročinnosť, to je nejaký dar pre toho, kto spolupracuje. Lenže to nie je dar. To je výmena za spoluprácu, ktorá je presne definovaná. Čiže, ak to chceli použiť názov z angličtiny, tak skôr sa to podobá na advantage. Má výhodu, lebo sa priznal, lebo pomáha, lebo chce svedčiť proti ostatným vyšším štruktúram tej zločineckej skupiny. Čiže nejakú výhodu mu treba poskytnúť, aby sa vôbec do toho pustil, aby mal výhodu pred tými, proti ktorým svedčí, ktorí zatajujú, ktorí sa nechcú priznať. Čiže benefit. Ale prečo zaviedli tieto formálne, neformálne sľuby a vybavovačky všelijaké? Preto, lebo už tu bol spomínaný obhajca Para, zastupoval Lališa a iných zločincov. A konkrétne v prípade svedka jedného z tých spolupracujúcich obvinených, keď vypovedal na súde, tak ten svedok povedal, budem to parafrázovať, ale aby podstata bola jasná: „Kýbel nám rozdal zbrane. Povedal, koho máme ísť zavraždiť. Išli sme, zavraždili, zakopali.“ A to stručne podstata. Obhajca Para sa ho opýtal: „Pán Švec, máte zbrojný preukaz?“ On odpovedal, že nemá. „Takže ste spáchali trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Boli ste za to obvinený?“ „Nebou.“ Čiže bol mu poskytnutý nejaký benefit. Mal byť obvinený, lebo spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Lenže popri tom trestnom čine, v ktorom je spolupracujúci, ktorý spáchal, je to trestný čin zanedbateľný, čiže ten prokurátor ho mal obviniť a zároveň zastaviť trestné stíhanie pre neúčelnosť. Tak toto neurobil. No a pán Para argumentoval týmto, že ten svedok dostal neoprávnený nadmerný benefit a preto je nedôveryhodný. Sudca vtedy ešte mal právo sám sa rozhodnúť, či mu uverí alebo neuverí. A uveril mu, lebo táto aféra s tým nedovoleným ozbrojovaním bola vlastne malichernosť u advokáta Paru. No a teraz, keď navrhli tieto zmeny, že sľúbi formálne, neformálne, sprostredkuje, tak oni dúfali, ešte okrem toho zaviedli, že musí napísať prokurátor zoznam všetkých benefitov. Čiže aj týchto formálne, neformálne sľúbených, a predpokladali, že tam nenapíšu úplne všetko, lebo to sú také činnosti, ktoré jednoducho sa bežne v praxi používali. Nebolo to nič protizákonné oproti tomu, o čo sa jednalo – o vyšetrovanie zločineckých štruktúr mafiánskych. A predpokladali, že niečo v tom zozname možno nebude napísané. Alebo opomenie to tam napísať prokurátor. Oni sa o tom svojimi činnosťami dozvedia, budú poukazovať, že neboli uvedené v zozname všetky benefity, tým pádom výpoveď spolupracujúcej osoby je nepoužiteľná ako dôkaz. To je jeden dôvod, prečo toto bolo cielené a účelové. Ďalší pokus bol, že zastavenie trestného stíhania a podmienečné zastavenie stíhania dovtedy mohol vykonať prokurátor. Oni zmenili, že sudca na návrh prokurátora. Dúfali, že tí sudcovia nebudú pristupovať k tomu tak, ako pristupovali k tomu prokurátori, ktorých obviňujú mediálne, že teda pomaly sú oni tí zločinci. Skutočnosť bola taká, že v tom čase ešte niektorí z tých inkriminovaných kajúcnikov mali len prerušené trestné stíhanie, ešte nebolo ani zastavené, ani podmienečne zastavené. Dúfali, že tí sudcovia nebudú súhlasiť s týmto zastavením alebo podmienečným zastavením, ale čuduj sa svete, súhlasili a zastavili aj podmienečne zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo. Ďalej prísnejšie definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej… Zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo? Ďalej, príliš si definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej svedčí. Predtým to bolo napísané, že spoločensky musí byť nebezpečnejšia ako tá, ktorú spáchal on. To je dosť voľný pojem, musí byť nebezpečnejšia pre spoločnosť. Oni tam zaviedli pojem, že záujem spoločnosti. Stíhať trestný čin, proti ktorému svedčí, musí byť jednoznačne a preukázateľne vyšší ako záujem spoločnosti a poškodeného stíhať toho kajúcnika. Čiže záujem spoločnosti a poškodeného. A teraz, ak niektorí z tých poškodených, ktorých tí zločinci, povedzme, vydierali, povie, že ja nesúhlasím s tým, aby tento človek bol kajúcnik, aby sa mu znížil trest. Ja chcem, aby on bol potrestaný v plnom rozsahu. Tým pádom by tento človek nemohol byť spolupracujúci. Záujem spoločnosti celej, že treba stíhať mafiu, najzávažnejší zločin, je nič v tomto prípade oproti individuálnej vôli potenciálneho teda poškodeného. A okrem toho „jednoznačne a preukázateľne“ – som sa pýtal na brannobezpečnostnom výbore predkladateľa, vtedy tam nebol pán minister, ale jeho štátny tajomník, že ako to chápu, to „jednoznačne a preukázateľne“. Tak toto sa tak dá napríklad výškou škody, akú spôsobil ten kajúcnik a proti akej svedčí. Alebo spoločenská nebezpečnosť trestného činu. Na koľko rokov môže byť odsúdený on a na koľko ten, proti komu svedčí. Toto sa dá jednoznačne a preukázateľne. Ostatné je len na posúdenie všeobecnom. Čiže pýtal som sa, ako to chcú vyhodnotiť. Čo je jednoznačné a čo je preukázateľné. Uviedol som príklad. Napríklad spolupracujúci sa prizná, že páchal trestnú činnosť, škoda 2 milióny, skorumpovaný bol, zobral 2 milióny úplatkov. Priznáš sa k tomu? Áno. A svedčí o špeciálnom prokurátorovi, že ten zobral 50 000. Tak čo, je záujem spoločnosti vyšší? Tak podľa toho, čo sa dá jednoznačne preukázať, sú tie milióny a tých 50 000. Čiže podľa mňa a podľa záujmu spoločnosti má byť oveľa vyšší záujem preukázať a stíhať špeciálneho prokurátora, ktorý je tu na to, aby bojoval proti korupcii, a nie preto, aby ju páchal. Čiže tých 50 000, ktoré on zobral, je podľa mňa spoločensky oveľa významnejšie ako nejaký úradník, ktorý zobral 2 milióny. No a ten štátny tajomník mi povedal, že to nevie. No viete, ani netuším, prečo je takáto zmena tam, že ako sa to všetko musí v každom prípade individuálne nejak posudzovať. No individuálne znamená, že ak je to náš človek, tak bude platiť taká vec, ak je to nejaký iný, na ktorom nám nezáleží, tak tam sa to bude posudzovať inak. Čiže takto nemôže fungovať trestné právo. No toto boli základné zmeny tej prvej novely, lenže im to nevychádzalo. Napriek tomu sudcovia odsúdili, nezastavili trestné stíhania. A kauza očistenia pokračovala ďalej. Dostala sa až do procesu obžaloby. Tak potom prišli v novembri, v decembri sám obžalovaný s novelou, kde chceli týchto kajúcnikov úplne zmeniť, že ak kedykoľvek v minulosti niečo neuviedol úplne presne v podstatnej záležitosti alebo sa preukáže, že klamal, tak celá jeho výpoveď nemôže byť použitá v žiadnom konaní, nikde. Tak našťastie sme podali podnet na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil účinnosť. Čiže aj Ústavný súd uznal, že toto už je priveľa. Už v decembri sa museli ponáhľať, lebo už sa blížil proces. A stále v tom nemali jasno, ako budú prezentovať tú svoju obhajobu. Tak teraz prichádzajú s tým, že navrhnú aktuálnu novelu, ktorá v podstate mení celý koncept spolupráce s tými spolupracujúcimi osobami. Lebo vo svete sú dva základné koncepty. Ja sa k tomu dosť presne viem vyjadriť, lebo som bol spoluautorom alebo spoluiniciátorom aj tvorcom tej pôvodnej istiny, ktorá má pojednávať o spolupracujúcich osobách a ako to má vyzerať v štruktúrach Policajného zboru, prokuratúry, aj v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. To je ucelený koncept boja proti organizovanej kriminalite. Ak vytrhneme z toho niektorú súčasť, tak ten koncept sa zrúti, je prakticky nepoužiteľný v praxi. No a tie dva koncepty sú takéto: že buď poskytneme tým spolupracujúcim osobám nejaké výhody, ktoré fakt budú považovať za výhody už počas toho procesu spolupráce, alebo to, čo navrhujú oni. Spolupráca trvá, ale ten finálny benefit, jak to nazvali, tá výhoda alebo to plus, že spoločnosť už znáša, že potrebuje aj takéhoto človeka, ktorý je síce zločinec, ale usvedčí iných zločincov, že má právo na nejakú výhodu. Čiže až na konci súd pri rozhodovaní rozhodne, že mu uloží nižší trest, ako je spodná sadzba trestu, ktorý by mal dostať, alebo že upustí úplne od potrestania, čiže až na konci toho procesu. A v celom tom procese musí stále hovoriť pravdu. To rozoberiem do detailov, len chcem zdôrazniť dve odlišnosti v tých konceptoch. My v tom roku 2004 sme zvolili tú prvú verziu, lebo tá sa zdala efektívnejšia v boji proti zločinu. Lebo predtým sme stíhali zločin bez týchto vymožeností a išlo to problematicky. Tak preto z praxe som vedel, čo by nám pomohlo pri stíhaní organizovaného zločinu. Presne som vedel, ako pracujú advokáti, ako pracujú mafiáni a čo je pre políciu výhodné. A aké vymoženosti musí mať, aby mohla byť efektívna. Samozrejme za zachovanie ústavy a celej demokracie. Nie príliš. Lebo som tvrdil, a je 30-krát radšej, nech behá po svete 10 neodsúdených mafiánov ako jeden odsúdený nevinný. To je dôležité. Tento koncept je tiež použiteľný, ale nie vtedy, keď ho píšu advokáti. Nechcem byť úplne zlý, ale vidieť z toho kontextu, že ten náš písali policajti, prokurátori, ktorí chceli stíhať. Tento písali advokáti, ktorí chceli oslobodiť a znemožniť stíhanie a odsúdenie páchateľov závažnej trestnej činnosti. Jednoznačne je to tak. To vidím, možno laická verejnosť alebo možno vy to ani nevidíte v tých maličkých detailoch, kde sa snažili tam vsunúť niečo, s čím neuspeli na súde. Napríklad konkrétne s tým pánom Lališom alebo s ďalšími mafiánmi vedeli, že neuspeli. Sudca voľne zhodnotil dôkazy, rozhodol sa odsúdiť, uznať vinnými všetkých a toto advokátom vadilo. Tak teraz preto tieto veci nejak zmodifikovali, upresnili, dokonca podľa aktuálnej novely dokonca prikazujú sudcovi, ako má rozhodnúť alebo na základe čoho vôbec nesmie rozhodnúť o vine. Toto je tiež nevídané, že sudca je v podstate obmedzený na tom, aby voľne hodnotil dôkazy. Lebo nemôže použiť dôkaz, ktorý mu zákon zakazuje použiť pri uznaní viny, keď chce uznať vinu. Ale k tomu sa všetkému vrátim. Čiže kde sme? Ak by tá forma tej spolupráce, ktorú už postupne rušili svojimi novelami, existovala napríklad v roku 1999, prípadne 2000, tak by sme možno dokázali včas objasniť aj tú desaťnásobnú vraždu v Dunajskej Strede. My sme na základe starších princípov, bez princípu takto definovaného v rekodifikovanom Trestnom poriadku, dokázali obviniť páchateľov zo spoluúčasti, z organizovania, zo zabezpečenia tej desaťnásobnej vraždy, boli dokonca už na súde súdení, že zabezpečili zbrane, zabezpečili úkryt, zabezpečili všetko potrebné. A boli stíhaní za desaťnásobnú vraždu ako spolupáchatelia. Čiže im hrozil vysoký trest všetkým. Ale nebola tam možnosť poskytnúť im tú formu spolupráce, akú potom rekodifikovaný poriadok umožňoval. Možno by sa niektorý z nich priznal, ktorý len dielčím spôsobom sa podieľal na tej vražde, aby povedal, kto presne strieľal, lebo to sme nevedeli dokázať, kto presne strieľal, lebo tí strelci, to komando strelecké bolo tak utajované, že o ňom vedeli len oni, čo sa na tom spolupodieľali, ani to nie všetci. Čiže obvinili sme všetkých okolo, ale nie tých strelcov. Strelcov sa podarilo až teraz, keď som sa stal policajným prezidentom, vtedy už bola aktuálna tá novela, ktorú teraz rušia. Že sa jeden z nich, ktorého sme obvinili z inej trestnej činnosti, priznal, svedčil, že bol tiež spolupáchateľ v tej desaťnásobnej vražde. Presne pomenoval, ktorí boli tí strelci. Tak dostal výhodu. Teraz je už obžalovaný ten hlavný strelec, konkrétna osoba. To je význam tej spolupráce. Ja neskôr vysvetlím, prečo táto navrhovaná forma nikdy nebude viesť k týmto požadovaným výsledkom. Dobre viete, píšu, že spolupracujúci obvinený je pomaly nenahraditeľný prvok pri dokazovaní tej najzávažnejšej formy trestnej činnosti organizovanej, je to veľmi dôležitá vec a preto teda navrhujú túto novelu Trestného poriadku. Ako už to vo faktickej bolo povedané, táto novela skôr ide opačne ako pozitívne. Ale kvôli tomu, aby som naozaj vysvetlil, prečo sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby veľmi dôležité pri stíhaní tej organizovanej trestnej činnosti. Najdôležitejší paragraf Trestného zákona je paragraf „založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny“, prípadne teroristickej skupiny. Tu je sadzba v našom Trestnom zákone 5 až 10 rokov. Čo je smiešne, lebo podľa mňa toto je ten najzávažnejší trestný čin. To je najzávažnejší, lebo hovorí o tom, že keď sa najmenej traja na dlhšiu určitú dobu spoja v nejakej štruktúre osôb s úmyslom, s úmyslom páchať zločiny, tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, alebo korupciu v obidvoch formách, alebo legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Sú to všetko tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti, akú náš Trestný zákon pozná. A oni sa spoja, organizujú, aby toto robili. Čiže s cieľom toto robiť sa spoja. A za to majú dostať päť až 10 rokov. No za to by mali mať 25, tie najvyššie sadzby, keď ešte len plánujú toto robiť. Nie jednoducho, ale plánovanie – toto je to najhoršie, čo môže zločinec chcieť: spojiť sa, združiť sa, zorganizovať sa, aby páchal závažné zločiny, nie hocijaké závažné, najzávažnejšie. A k tomu, aby to mohol robiť, chce práť výnosy, legalizovať príjmy z tejto závažnej trestnej činnosti a korumpovať, aby vôbec mohol existovať. Skorumpovať všetkých naokolo, aby si ich nikto nevšimol a ak si ich všimne, aby prestal. Ak budú pred súdom, tak aby neboli odsúdení. Toto je u nás hodnotené na päť až 10 rokov. To je ten problém. No a teraz „založí, zosnuje, podporuje“. Háčik tohto trestného činu je ten najzávažnejší. Čo to znamená, že podporuje? To znamená, že úmyselne koná tak, aby svojim úmyselným konaním – chcem to trochu zjednodušiť, aby to zvládli – svojim úmyselným konaním im zabezpečil finančné prostriedky, inak prosím tri etikety: spoluprácu, súčinnosť. Aby ti súril úmysel, nie konanie. Zabezpečil finančné prostriedky? Ideme prostriedky? Spoluprácu, súčinnosť preto, aby tá zločinecká skupina mohla vzniknúť. Alebo aby zabezpečil jej existenciu. Že tu nemôžeš povedať, že mi tresne činom. Ani jeden, ani tí traja, čo to zosnovávajú, nemusia byť vôbec zločinci. Len s cieľom páchať tú najzávažnejšiu trestnú činnosť sa zoskupia. A tieto ich podporujú tým, že im dajú peniaze, iné prostriedky, spolupracujú s nimi. Iná závažnosť je to písmeno a) vznik. Alebo zabezpečia, aby mohla existovať. Zamaskovať. Až písmeno b) hovorí, že poskytnú tieto pomocné služby na páchanie tej samotnej trestnej činnosti. To je až písmeno b). Písmeno a) vôbec sa nemusí jednať o to, že ten spolupracovník pácha trestnú činnosť. Vôbec. A to je ešte veľmi dôležité, že úmyselné konanie. No úmyselné konanie podľa trestného zákona je aj nekonanie v prípade, že tá osoba konať má. Napríklad, že má takú povinnosť zo svojho postavenia vyplývajúcu, mal konať, ale on nekoná. Aj toto je úmyselné konanie v tomto kontexte. Čiže zabezpečuje podporu tým, že nekoná. Napriek tomu, napriek aktuálnemu prípadu, akokoľvek. Odmyslíme si trestnú činnosť zločineckej skupiny v tom zločine, v tom očistci, tak policajný prezident nekonal napriek tomu, že konať mal. Ak vedel, že niekto z jeho podriadených tu pácha trestnú činnosť. Alebo špeciálny prokurátor nekonal napriek tomu, že zo svojho postavenia konať mal. To je ten trestný čin, že nekonal, ale mal konať. Aj to je úmyselné konanie pre podporu zločineckej skupiny. K tomu sa ešte dostanem, k tým rôznym iným formám podpory, lebo až druhé písmeno hovorí, že páchať trestnú činnosť. Toto furt ešte sme len v príprave na to hrozné páchanie. No a keď sme si toto vysvetlili, tak teraz zas prichádza tá stať, ktorá hovorí, že bez tých spolupracujúcich osôb sa toto jednoducho dokázať nedá. Už ten vznik. Nie je napísaná zakladajúca listina zločineckej skupiny, že kedy bola založená, kto sú členovia. Preto je organizovaná kriminalita, aby sa zorganizovala tak, aby to nikto nevedel objasniť, vyšetriť. To je všade na svete. Preto sa to volá organizovaná. Preto je to vyššia forma. Nie je to nikde napísané, kto to založil, kto to zosnoval, kto je teda ten priamy aktér. A čo je ešte dôležitejšie, nikde nie je napísané, že kto podporoval ten vznik, kto robil to, čo som pred chvíľou hovoril, pomáhal, zabezpečil súčinnosť spoluprácou akokoľvek, aj nekonaním. Toto nie je nikde napísané. Nikde zadokumentovateľné ničím. Maximálne, ak spravia chybu, že si napíšu SMS alebo inou formou komunikačnou elektronickou, to sa možno dá, lenže oni to robia tak, že toto ústne, ústne. Činný pre tú zločineckú skupinu je ten, kto tiež úmyselne koná. To isté písmeno a) aby zabezpečil existenciu tej skupiny. A b), že pácha tie trestné činy tej skupiny. Vlastne pre tú skupinu. Nemusí byť jej členom, len na objednávku tej skupiny. Je činný pre tú zločineckú skupinu, ale písmeno a) len zabezpečí nejakú činnosť, ktorá je za účelom zabezpečenia existencie tej skupiny. Čiže vôbec žiadny trestný čin nemusí páchať, len musí niečo robiť tak, aby, povedzme, zamaskoval, znemožnil odhaliť tú zločineckú skupinu. Toto tiež nie je možné dokázať nijak ináč, len kajúcnikmi. Čiže ľuďmi, ktorí sú priami aktéri tých rokovaní, tých dojednávaní, tých vydávaní príkazov. Lebo tí, čo tú skupinu založili, oni vôbec nemusia byť zločinci so zdokumentovanou kriminálnou minulosťou. To môžu byť bežní podnikatelia, ktorí zvážia, že ju založíme, urobíme si takú skupinu. Ty zabezpečíš to, ty to, ja toto. Najmeme si nejakého policajta, aby kryl našu činnosť. Zabezpečíme nejakého prokurátora, koho máme známeho. Proste to nemusia byť zločinci. Tú trestnú činnosť, ktorú chcú páchať, páchajú úplne iné osoby. Tie činné alebo potenciálne členovia v tých najnižších štruktúrach. Čiže tí kajúcnici sú dôležití všade na svete preto, aby rozkryli, aby mohla polícia, prokuratúra a súd odsúdiť ľudí za tento trestný čin. A následne za trestné činy potom, ktoré tá skupina naozaj spáchala. Ale ak aj nespáchala nič, aj tak sám o sebe je toto trestný čin. S cieľom sa spolčovať, aby sme páchali zločiny, korumpovali alebo prali špinavé peniaze. To pranie špinavých peňazí je tiež v dvoch formách. Že periem zo svojej trestnej činnosti, čo my páchame, máme výnosy, tak urobíme legalizáciu príjmov sami svojich výnosov, sami pre seba. Vyššia forma je, keď existuje zločinecká skupina direkt na to založená, že my budeme legalizovať výnosy pre iných, ktorí si nás objednajú. Páchajú inú všelijakú trestnú činnosť, nevedia, ako zlegalizovať, tak toto je iná. To je už forma biznisu. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Čiže, ak chceme stíhať organizovanú kriminalitu, musíme dokázať existenciu tých zločineckých skupín. Lebo bez nich by sa tu páchala len bežná kriminalita, ktorú vieme dokazovať policajne. Tam existujú stopy, tam existujú faktúry, existuje DNA, existujú odposluchy, existuje všetko možné, na základe čoho sa dá objasniť trestný čin, akýkoľvek závažný, ak je páchaný klasickými formami. Čiže ten kajúcnik nie je až tak dôležitý, aby usvedčil spolupáchateľov, povedzme nejakej vraždy alebo nejakého veľkého ekonomického DPH-čkového konglomerátu. Áno, usvedčí tých, ktorí sú spolupáchatelia. Tí sa možno dajú usvedčiť aj inými formami. Tam je možné na základe jeho výpovede zabezpečiť aj iné dôkazy, ktoré podporujú jeho výpoveď. Je možné. Ale keď vyšetrujeme založenie zoskupenia zločineckej skupiny, tam nie. Tam, keď on povie, že robil som to, priznám sa, robil som to s týmito, v poriadku, dokáže sa to. Ale keď povie, že prikázal mi to tento. Lebo to je zločinecká skupina. Robil som to na pokyn, na požiadanie, za peniaze. Tak na to neexistuje iný dôkaz, len výpoveď toho kajúcnika. Potenciálne výpoveď ďalšieho kajúcnika, ktorý je s ním spolupáchateľ tej trestnej činnosti. Tiež povie: áno, aj ja sa priznám, ale sme to robili preto, lebo sme to mohli robiť, lebo tento to zabezpečil. Tento to prikázal. Tento to kryl iným spôsobom. No a toto sa nedá inak, len výpoveďou kajúcnika. Len výpoveďou kajúcnika. Preto je to forma zločineckej štruktúry. V roku 1987 Giovanni Falcone zabezpečil maxiproces na Sicílii, kde stíhal 740 mafiánov Cosa Nostry naraz, všetkých na základe výpovede kajúcnika Thomasa Bruchetu, ktorý sa rozhodol svedčiť, lebo mu zavraždili brata, syna, synovca, zaťa. Skupina Corleone. Áno, 360 odsúdil súd v prvom stupni na základe výpovede. A potom nastal proces ten, čo je tu teraz, že sa to všetko spochybňovalo. Sudca, ktorý ich púšťal z väzby, bolo preukázané, že bol skorumpovaný. A rôzne procesy sa tam diali o spochybňovaní tohto procesu. Presne to, čo sa teraz deje, že tomu kajúcnikovi nemôžeme veriť, že nehovorí pravdu, lebo je nejako podmienený tým, že dostal výhody. Za tie výhody zobchodoval a hovorí nepravdy, len aby usvedčil hocikoho, aby mal tie výhody. Po rôznych peripetiách až v januári 1992 najvyšší súd taliansky uznal jeho výpoveď a uznal, že kajúcnik Tomaso Brunetta pri tom svojom opise tej Cosa Nostry, ako to funguje, aké sú tam funkcie, aké sú povinnosti, aké sú tresty, jednoducho to uznal a na základe tohto mohli právoplatne odsúdiť najvyšších šéfov tej Cosa Nostry. Toto Riina, ktorý bol šéf, Bernardo Provenzano, ktorý bol jeho zástupca, a ďalší podriadení, lebo oni tú trestnú činnosť už nepáchali, oni len prikazovali. A na základe toho kajúcnika už bolo jasné, že tí vrahovia by ani nemohli vraždiť, keby to nemali prikázané. No. Čiže vtedy to bol prelom v boji proti organizovanej kriminalite. Toto rozhodnutie, že je možné uznať, samozrejme na základe aj iných okolností, nielen vyslovene jednej výpovede toho jedného svedka. Potom už prišli do radu aj ďalší kajúcnici, ktorí opisovali tú štruktúru. Čiže na základe tohto som ja staval tú našu koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, lebo len kajúcnik môže byť svedok, ktorý svedčí, že kto to prikazuje, kto to organizuje, kto zabezpečí, aby sme to vôbec mohli konať. Viete? Bez tých šéfov by sa to nerobilo. Robilo by sa to tak, že by na nich prišli rovno možno pri páchaní tej trestnej činnosti. Preto je kajúcnik dôležitý, aby sme identifikovali tých podporovateľov, osobitne tých, ktorí nie sú napísaní na zozname, kto je člen. To sa len dá výpoveďami tých kajúcnikov, že kto je člen, kto sa zúčastňuje akej porady, v akej výške, v akých štruktúrach. Čiže všade na svete, kde vypovedajú kajúcnici, tak sú dôležití pre toto. Rozkryť štruktúru, ktorá to celé riadi, ktorá to umožňuje tým nižším, aby vôbec to páchali. Ktorí to potom páchajú bez toho, že by s tým mali niečo spoločné tí, čo to riadia. V tom páchaní skutkov oni nie sú nejako aktívni. Sedia úplne niekde inde. Úplne preč. Nikto nevie, že vôbec sú oni. Že mali kajúcnika, ktorý vypovedal napríklad toto, že jeho úloha bola sledovať určitú osobu a keď tá osoba sa pohne z toho miesta, tak má napísať SMS-ku, že „nákup“. To bola jeho robota. A potom v televíznych novinách si všimol, že večer bol zavraždený HaVaŠI na Prístavnom moste. A vlastne až vtedy si uvedomil, že on im dal signál tým vrahom, že už ide. Alebo iný kajúcnik by povedal, že on mal za úlohu, stretával sa len s jedným. Ani nevedel, ako sa ten človek vôbec volá. Len vedel, že má vytetované nejaké emblémy na lýtku jednom, keď v lete chodil v šortkách. Ani presne nevedel opísať ten obrázok, či to je orol, vták alebo čo to chce byť. Komplikovaný obrázok. Len s ním debatí a nevie, či sa volá tak, ako sa mu predstavuje. A ten mu dával rôzne príkazy. Napríklad dostal lístok, dostal SMS-ku, že „15 VS 3“. On vedel podľa tohto, že o 3 dni má ísť do Prahy, o 15:00 má byť na Václavskom námestí pred sochou Václava a tam čakať. Čakal. Prišiel k nemu iný človek, dal mu zase lístok a z toho lístka vedel, že kam má zase ísť. No a toto bez toho kajúcnika, ako by sme ináč vedeli zadefinovať riadenie zločineckej štruktúry? Tieto informácie sú také dôležité, aby sa mu možno poskytla nejaká výhoda už v procese toho, lebo on bol tiež zločinec. No a teraz, ak sa vrátim k tejto aktuálnej novele. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam postacie. Inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri top. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam. Postacie inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri. To všetko ostatné je len kamufláž. Tie štyri paragrafy sú tie novelizované paragrafy v Trestnom poriadku: 2, 119, 168 a 264. Tieto potrebovali zmeniť v aktuálnom Trestnom poriadku. Nežije na to ostatné vymysleli preto, ako kebyže chcú zmodernizovať prácu s kajúcnikmi, zefektívniť ich prácu a tak ďalej. Lenže ak by naozaj platila táto nová verzia a nová verzia, tak tieto štyri paragrafy sú úplne bezpredmetné, lebo by sa to vyriešilo v tej novej verzii. Tieto štyri paragrafy hovoria o tom, že keď sa osoba prizná, treba ďalej skúmať jej priznanie aj pre, aj proti, aj či úplne svedčí presne tak o mieste, o čase a spôsobe vykonania skutku. To je tak sprísnené, ešte v ďalšom inom paragrafe sa hovorí v tej 19, že nie je možné použiť pri odsudzujúcom rozsudku ďalšieho kajúcnika. Jedného vôbec nie a druhého tiež nie. Čiže ak sa osoba prizná, preskúma sa všetko a podporiť to jeho priznanie by mal svedectvom nejaký iný kajúcnik, tak nemôžu ho použiť. Čiže to jeho priznanie možno aj nemusí byť právoplatné. To je tiež tak pofidérne, lebo oni to tam napísali, že pri odsudzujúcom rozsudku, lenže v najnovšej verzii v tejto aktuálnej aj ten kajúcnik musí byť odsúdený. Nie je možné v procese mu zastaviť stíhanie alebo potom mu ešte zastaviť. Musí dôjsť až do fázy súdu. A súd ho najskôr uzná vinným z toho všetkého, z čoho sa priznal aj z toho, čo svedčil. A potom mu môže udeliť, nie, že môže, podľa mňa musí udeliť nižší trest, ako je spodná hranica podľa tej trestnej činnosti, alebo môže úplne, môže upustiť od potrestania. Čiže to priznanie teraz je tak sprísnené, že možno, že ten súd ani nemusí uznať to jeho priznanie, čiže ten benefit najvýznamnejší možno ani nemusí dať. Ale to je len hypotetická otázka. Môže sa aj toto stať, ale vyslovene to je písané úplne v inom prípade, že odsudzujúci rozsudok obyčajných zločincov, proti ktorým svedčí ten kajúcnik. Čiže tu je úmysel obhajoby spochybniť spolupracujúce osoby. Lebo doteraz prax bola taká, že bol obvinený zločinec a on sa priznal v rozsahu toho obvinenia, lebo už museli byť nejaké dôkazy, na základe ktorých ho obvinili, že spáchal si trestný čin tak a tak a tak. A on: dobre, priznal sa k tomu, presne ako hovoríte, policajti, presne tak to bolo. A potom začal svedčiť ďalej o ďalších. No a oni, títo obhajcovia, chcú spochybniť tento proces, lebo, aby som to ešte upresnil, v tých prechodných ustanoveniach hovoria, že konanie podľa paragrafu pre zrušenie, pre zastavenie trestného stíhania, pre podmienečné, ak bolo už vykonané pre tých hajzlíkov, tak bude pokračovať podľa aktuálnej, podľa tejto starej, starej úpravy. Ale vyslovene napíšu tieto štyri paragrafy, ktoré som menoval, sa budú používať už podľa novely. Čiže aj to priznanie, jak niekedy bolo tým kajúcnikom, tak teraz ho bude potrebné ešte výraznejšie preskúmať. To môžeš mi preložiť. V tom § 119 sa pojednáva o tom, že je možné pri dokazovaní použiť zápisnice aj iného svedka v tej kauze, aj zápisnice z výpovedí v iných kauzách, kde vypovedal niekde úplne v nejakých iných kauzách. Ale len zápisnice. Že on je tu svedok, on svedčí. Ale možno v nejakom inom konaní tiež bol svedok alebo v akomkoľvek inom postavení, možno bol niekde obvinený, tak zápisnice sa tu môžu použiť. Lenže keď bol v procese obvinený, tam mohol povedzme aj klamať. Viete, čiže to nikde na svedení. Súd u nás je bezprostredný, že musí sa vykonať dôkaz osobne na súde. A len to má platiť pre sudcu, a nie zápisnica z nejakého iného konania. Oni to vedia. Napísali to, že sa môže, a všetky zápisnice zo všetkých výpovedí kajúcnika kdekoľvek v akom inom, v inej niekade. Napríklad výpoveď pána Haščáka v kauze Kajúcnik, kde hovorí všeličo možné, spochybňuje všetko, tak môže byť použitá. Výpovede tých rôznych kajúcnikov, či v kauze iných, ktoré sa tu riešia, alebo v kauzách, ktoré vyšetrujú na inšpekcii. No. Zároveň píšu, že táto zápisnica nemôže byť použitá ako dôkaz, na základe ktorého by odsúdil obvineného alebo toho obžalovaného. Čiže to vedia, že to nie je možné, ale čítať to sa tam môže, lebo aby ten sudca nejak zvážil, že ten kajúcnik, či je dôveryhodný alebo pravdovravný, viete. Ale ako dôkaz to použiť nemôže. Len dobre, tak každý v rôznych spisoch je v rôznom inom trestno-procesnom postavení, v iných časoch, v iných súvislostiach, tak možno, že sa tam nájde nejaký nesúlad. Ale keď je raz svedok pred súdom, tak tam, čo hovorí pred tým súdom, to má ten súd len uznať, že to je tak. Viete. Oni tu vsúvajú toto, že môžu sa tam použiť tie zápisnice na preverenie pravdivosti, spoľahlivosti toho kajúcnika. A čo je ešte dôležitejšie, že ak má vysloviť výrok o vine, tak nemôže to urobiť len na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Musí mať iné podporné dôkazy, ktoré to nejakým spôsobom potvrdzujú. A zároveň toto potvrdenie, ten iný dôkaz, nemôže byť výpoveď osoby, ktorá je tiež spolupracujúca. To znamená, že v podstate výpoveď kajúcnikov, ak by ich bolo koľkokoľvek, tak ten sudca nemôže použiť. Napísali to tak, že nie, že ďalšieho, jedného, ale akéhokoľvek. To znamená, že všetkých. Zoberte si, že napríklad, verme, aby to bolo jednoduché, nejakú vraždu. Ekonomický, to je jedno. Je obvinený jeden, prizná sa, usvedčí ďalších troch. Tak z tých troch sa tiež niektorý prizná, možno ešte jeden sa prizná, usvedčia tých, čo zvýšili, a zároveň tí traja všetci rovnako hovoria, že nám to kázal, lebo sme v štruktúre takejto, nám to kázal tento človek, lebo to je náš šéf, on nás riadil, on nám zabezpečil všeličo. No iný dôkaz nie je proti tomu jednému. Ústne im to povedal. A darmo aj traja hovoria, presne rovnako, rovnako sme to spáchali, rovnako, a sudca nemôže toho organizátora toho celého odsúdiť, lebo iný dôkaz neexistuje. No, preto je dôležité, aby spoločnosť uznala, že preto sú dôležití tí kajúcnici, aby toto odsvedčili, kto to prikazuje, kto to riadi, kto to zabezpečí, kto to legalizuje celé, aj keď nemusí páchať trestnú činnosť. Viete, trestná činnosť je, že je podporovateľom tej zločineckej štruktúry alebo že je pre ňu činný. Nie, že pácha vyslovene trestnú činnosť. Takže toto je dôležité. No a toto týmto § 119 jednoznačne znemožnia tomu sudcovi. V § 168 hovoria, že ak aj sa rozhodne odsúdiť osobu na základe aj výpovede kajúcnika, aj tých iných podporných dôkazov, musí do detailov rozpísať, na základe akých dôkazov, akého rozhodnutia, ako presne dospel k tomu, že tak rozhodol. Viete, to sudcovi rozkazujú, že čo má napísať do rozsudku. Vyslovene. Aj doteraz sudca sa rozhodol, aj pri Slobodníkovi, aj pri tom Lališovi, sám, že či ten kajúcnik je hodnoverný, alebo nie je, alebo že či sa mu dá veriť. Jednoducho sa rozhodol a hotovo. Ale teraz to musí presne napísať, dôkazy, na základe ktorých tých potvrdených dôkazov sa tak rozhodol. Povedzme, to by až také hrozné nebolo. A § 240 hovorí zase o tom, že sa môžu použiť tie rôzne zápisnice z rôznych iných, ale len ako podporný materiál, aby sa zistilo, že tu hovorí trochu tak, tu hovorí trochu inak. Proste, aby spochybnili tých kajúcnikov. No toto sú štyri paragrafy, ktoré sú pre nich, kvôli ktorým sa toto celé napísalo. Tieto štyri. A tieto štyri jednoznačne smerujú k tomu, aby v každej veci ste tí, čo to riadili, neboli odsúdení. Lebo nepísali zápisnicu zo zasadnutia porady v tom Transpetrole aj uloženie úloh, kto, čo má robiť. To by bola porada Policajného prezídia, kde sa píšu zápisnice a uložené úlohy a splnené úlohy vykonal, spravil, viete? Všade na svete tí kajúcnici sú dôležití pre tú štruktúru, ale nie pre ten trestný čin. Tu riešia účel. A vždy je na tých orgánoch činných v trestnom konaní, ktorí majú tak vyšetrovať, tak postupovať, lebo oni vedia nakoniec, že nakoniec ten kajúcnik, keď príde na súd, tak tá obhajoba ho bude chcieť nejakým spôsobom znemožniť. Všade na svete robia, od toho Talianska cez Ameriku, krížom-krážom, všade. Jediná vec je spochybniť kajúcnika a spochybňuje sa to vždy tým, že dostal nejaké neúmerné výhody, že to zobchodoval a preto hovorí čokoľvek, len aby sa sám vyvinil. Viete, on sa nevyvinil, on sa sám priznal všetkému. Či žaluje vec spoločnosti, či uzná, či uzná, že takáto osoba si zaslúži nejaké výhody od tej spoločnosti, preto, že usvedčí tie hlavné štruktúry, alebo neuzná. A teraz k samotnej tej novele. Už. A ešte čas? Ak je problém. Ešte chvíľu. Ako som hovoril, ten § 2 je veľmi dôležitý pre aktuálnu situáciu. Potom sa tam upravuje, kto je ten spolupracujúci. Kto poskytne orgánom činným v trestnom konaní vierohodné informácie o trestných činoch uvedených tých závažných, nebudem to citovať, ktoré orgánom činným v trestnom konaní dovtedy neboli známe. Vidíš? 19. To je čudné, lebo polícia pozná veľa, má spravodajských informácií, operatívnych informácií. Dokonca ten človek bol obvinený už z niečoho, aj možno jeho spolupracovník už z niečoho obvinený, tak čo nové už len môže povedať? Ak nepovie nič nové, tak nemôže byť spolupracujúci. Tu ešte by to možno sa dalo pochopiť, že niečo neznáme im povie. Len horšie to je, ak chce byť aj iná osoba spolupracujúci obvinený. Ako som to už ukázal, že traja, štyria, piati niečo spáchali, tak jeden sa rozhodne byť spolupracujúci. Povie niečo nové. Aj druhý chcel spolupracovať, lenže ten nemá, čo nové povedať. On hovorí len to, čo vie aj ten prvý, že. Čiže ak nepovie nič nové, nemôže byť spolupracujúci. Nemôže. Lebo prokurátor v zázname, kde spisuje s tým spolupracujúcim formy a spôsoby tej spolupráce, tak musí uviesť, že na základe čoho sa rozhodol, že je vierohodný a že oznámil niečo nové. Viete, a keď oznámi len to, čo vie, to, čo vedel aj ten prvý, tak nemôže byť. Čiže týmto dokonca vylučujú v niektorých prípadoch dvoch alebo troch. A zároveň znemožňujú sudcovi odsúdiť na základe dvoch alebo troch. Čiže ešte zdvojnásobili to, aby ani len náhodou nemohli byť. Alebo ten prokurátor by prižmúril oči a povedal, že ja som orgán činný v trestnom konaní, kriminálka, operatívno-pátracia časť nie je orgán, tak oni, že niečo vedia, to ako ja o tom nič neviem, viete. Ja som orgán. Ale keď už niekoho obviní, už keď s ním spolupracuje, už tam je napísané, že z čoho. To už nemôže povedať, že o tom nič nevedel. Jedno, čo je pozitívne, tak upravili to porovnanie tých spoločenských nebezpečenstiev toho kajúcnika a toho, proti čomu svedčí. Čiže napísali, to je pozitívna vec, že tá trestná činnosť musí byť primeraná alebo o niečo vyššia musí byť tá, proti ktorej svedčí. Takto by to malo byť: primeraná alebo o niečo vyššia. A zároveň toto neplatí, to je tiež výborné, že forma a spôsob tej spolupráce je tak významný, oveľa významnejší ako tá trestná činnosť, v ktorej je obvinený. Čiže toto je pozitívne v tomto jediné. Toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No, z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupráci. Čiže toto je pozitívne v tomto. Jedine toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupracujúcej osobe samotnej, v čom je problém? Čiže ako prvé ho musia poučiť, keď sa rozhodne na spoluprácu, že nemusí, že osoba, že obvinený teda nemusí svedčiť proti sebe. Ak by si spôsobil problémy s trestným stíhaním, ale ani proti osobe blízkej. Hneď v druhom odseku mu hovoria: ak zamlčí niečo, čo vie, že je trestný čin, tak nemôže mať benefit. Čiže najskôr ho vystrašia. Že ak chceš svedčiť, tak nemusíš. Ale potom nemáš benefit, aby si to zvážil, že do čoho ide. To možno je rozumné. Ale zavádza sa tá 180-dňová lehota pre teda vysvetlenie, spísanie všetkej trestnej činnosti, ktorú tu ten, čo chce byť spolupracujúci, spáchal v celom svojom živote. A zároveň musí vypovedať o všetkých osobách, o ktorých vie, že páchali trestnú činnosť. No do tohto sa nepustí nikto v živote. Veď ja. Napríklad, keď sme chceli stíhať Černáka, Černák bol veľký zločinec, to uzná každý. Bolo ho potrebné nejakým spôsobom odstíhať. Bol vo väzbe Kaštan za prípravu vraždy a ekonomickú trestnú činnosť v súvislosti s tými naftárskymi kšeftami. Tak sa s ním dohodlo, že sa zastaví trestné stíhanie za prípravu vraždy a za to on bude svedčiť proti Černákovi. Čiže svedčil vo veciach vrážd, bratia Gromlusovci, Šípoš, Potáč, aj ukázal, kde boli zakopaní, aj sme ich vykopali. Ale nepovedal všetko o svojej trestnej činnosti. Ale napriek tomu pomohol zabezpečiť, aby Černák bol odstíhaný a odsúdený na doživotie. Čiže. Čo je dôležité pre spoločnosť? Teda uznať, že ten jeden svedok, možno nemusíme vedieť celú jeho genézu trestno-procesnú, trestnoprávnu, ale či je dôležitejšie, aby svedčil radšej. Aj keď nepovie úplne všetko. O tom vedel povedať otec pána Lučanského, ako to prebiehalo úplne, že to bola tá výhoda, že nemusel povedať všetko. Musel povedať len to, z čoho bol obvinený, z toho sa priznal v plnej miere a zároveň, čo polícia vie o jeho trestnej činnosti, tak tomu tiež a ešte k tomu, o čom chce svedčiť. No tak ten Kaštan svedčil o tých bratoch Gromusovcoch, kde vlastne bol len privolaný telefónom, že sa tá vražda stala, tak prišiel pomáhať likvidovať mŕtvoly. Aj pri tom Potáčovi len tam stál a iní vraždili, tak takéto trestné činy uviedol. Nie tie, kde aj on sám vraždil, viete. To je tak vo všetkých štruktúrach tých zločineckých. Ak by mal vypovedať všetko, tak sa dostáva do nevýhodnej pozície voči tým. Na základe toho poslancov… Do botičiek som prerušil vystúpenia pána poslanca. A privítame spolu žiakov zo základnej školy v Drietome. Pozdravujeme vás. Pán poslanec, môžete pokračovať. Dobre, že ste ma upozornili, že sú tu mladí ľudia, takže ja prestanem s týmito vecami, lebo nechcem ich zbytočne vydesiť a vyplašiť. Že čo všetko sa tu deje. Ja si myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že prečo sa táto novela predkladá. Prečo práve teraz? Prečo tie štyri paragrafy sú dôležité? Všetko ostatné je len kamufláž. Lebo ak by naozaj malo platiť to sprísnenie práce s tým spolupracujúcim, ako tu je všetko popísané, že sa musí priznať, musí vydať všetky zisky z trestnej činnosti, kedy, aké, všetky veci, všetkých musí nahlásiť, o ktorých niečo vie. A ešte musí stále hovoriť stále len pravdu. A ten, voči komu svedčí, ten je obvinený, ten môže klamať, ten nemusí nič. Čiže ten, čo mal mať nejaký benefit za to, že spolupracuje, pomáha usvedčiť tých závažnejších, je v horšej trestno-procesnej situácii ako ten, voči komu svedčí. Ten organizátor alebo ten väčší, výraznejší zločinec. A toto je… Ako to môže… Kto do toho by vôbec išiel, keď si sám zhorší svoje pozície, a okrem toho, keď sa znížili tresty rapídne, tak. Tak v podstate mu je jedno, keď ho aj odsúdia, keď mu to dokážu, lebo môže dostať, povedzme, veľmi ľahkú podmienku alebo peňažný trest, ktorý za neho tí organizátori aj zaplatia, keď ich nebude usvedčovať. Bude stále s nimi, lebo je hrdina, lebo nezradil. Viete, sa mu to viac oplatí ako svedčiť, čakať až nakoniec počas toho procesu nemať žiadny benefit, len samé horšie pozície. Pri vyšetrovaní, pred súdom, všade on je ten, kde musí stále hovoriť pravdu. Ak sa niekde pomýli, ak ešte z nejakých iných spisov kdesi inde, kdesi niečo povedal, čo presne nesedí s tým, čo teraz vie, možno niečo zabudol, tak príde o všetko. Príde o všetko. Takže ďakujem za pozornosť. Pred deťmi. Mal som aj celé príklady, som chcel rozprávať, ale nebudem to tu rozprávať, lebo by som tu mohol hovoriť 400 minút. Ja som ho mal pripravený na 400 minút, vážení. Aj konkrétne veci, že prečo sa dalo, čo sa nedá a prečo to nie je. Ja to hovorím z praxe. Oni píšu, že na základe praxe napísali tú novelu. Problém je v tej advokátskej praxi. My sme to písali z policajnej praxe. To je obrovský rozdiel. Ďakujem za pozornosť. Pán poslanec Mikloš: tak to nové ráno Trestného poriadku zavádza jednu nehoráznu a škandalóznu retrospektívu do práva. Preto je nehorázna, preto je škandalózna a preto je to retrospektíva, lebo sa týka ľudí, ktorí momentálne patria k vládnej koalícii a týka sa ľudí, o novele ktorého tohto zákona budú hlasovať ľudia im spriaznení z koalície. V tom je tá nehoráznosť. Táto koalícia rozvracia právny štát a používa na to orwellovskú inováciu. Rozvrat právneho štátu nazýva posilnením právnej istoty. Ten orwellovský jazyk, ale uvedomme si, že sa zavádza vždy na začiatku každej totality, autoritárskeho štátu alebo mafiánskeho štátu. A ja sa teraz pýtam, pán minister Susko. Tí, ktorí vám písali túto novelu, zrejme tí advokáti, niektorých ľudí vynechali. Tí, ktorí pomáhate. Ktorých sa to bude týkať. Aj tí, ktorí to písali, aj tí, ktorým pomáhate, sa budú za vás nakoniec skrývať. Zostanú v anonymite. Tí, ktorí budú hlasovať za túto novelu, teda v tomto parlamente, aj tí zostanú nakoniec v anonymite. Ale vy sa stanete symbolom tejto nehoráznosti. Ja sa pýtam, začalo ma to šokovať. Vy ste jeden vážny človek, ktorý pracoval v advokácii a pracoval v práve. A čo teraz? Čo teraz chcete s ním dorobiť? Za čo vám to stojí? Všetci, ktorých sa to týka, budú za vami. A vy budete ten, ktorý sa stane toho symbolom. Načo vám to je? A páči sa mi, ako povedzme tuná je málo ľudí z vládnej koalície. Ako nechcú počuť tieto veľmi nepríjemné veci. Pripomína mi to jedného… Pán poslanec Dubovický, ďakujem za slovo. Je to až priam desivé, ako kolega Spišiak tuná zdieľal tie príbehy, tie skúsenosti z praxe ako policajného prezidenta. A zároveň je desivé, že tuná sedí minister spravodlivosti, ktorý si tu hrkúta s obžalovaným podpredsedom parlamentu v prípade, kde je obžalovaný, kde sú kajúcnici. Tak ja by som sa chcel opýtať v prvom rade, či pán minister spravodlivosti nie je v konflikte záujmov. Mne sa veľmi páčilo, Jaro, ako si vravel. Však ty si prakticky odkryl ten diabolský plán vládnej koalície, ako oslabiť spolupracujúcu osobu v trestných konaniach. A ja som zvedavý, ako sa vládni poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS k tomu postavia. Ako sa postavia pred ľudí a povedia, že momentálne sa tu ide schvaľovať ďalší mafiánsky zákon, ktorý má pomôcť kajúcnikom. Pardon, to je opačne, má pomôcť ľuďom, ktorí sú v súčasnosti obžalovaní, a oslabiť postavenie kajúcnika. No ako? Mňa by to celkom zaujímalo, že ako sa k tomu vy, vládni poslanci, postavíte. Si spomeňte roky pred rokom 2020, ako to všetko tu vyzeralo. Si spomeňte na tie 90. roky a ja neviem, že prečo vy ste sa rozhodli takto paktovať, takto predať krajinu kvôli pár ľuďom. Vám chcem povedať… A sa smejete? Pán poslanec Kéry, čo je na tomto vtipné? Čo je na tom vtipné, čo pán Spišiak povedal tuná, že ako bojoval proti mafii. Čo je na tomto smiešne? Hej, ja som vtipný, no. Som zvedavý, ako za to zahlasujete a potom aký to bude mať dopad na ľudí. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Spišiak, ďakujem za vaše vystúpenie a aj tie príklady a presne si to pomenoval, že je rozdiel, ak nejakú novelu trestného zákona, respektíve akéhokoľvek zákona píše niekto z praxe a so skúsenosťou z praxe. A v tomto prípade, ak by tú novelu pripravovali naozaj ľudia, ktorí tú zločinnosť, kriminalitu, organizovaný zločin chcú vyšetrovať, a že rozdiel, ak to píšu advokáti. Kto toto nikdy v živote nezažil, nemá absolútne ani predstavu o tom, čo to znamená v praxi a ja ti ďakujem aj za tie mnohé príklady. Mňa veľmi zaujalo aj to, čo si povedal a ja s tým absolútne súhlasím, že aj ľudia, ktorí nekonajú, môžu úmyselne konať v zmysle trestného práva, Trestného poriadku a v tomto prípade, pán minister Susko, vy ako minister spravodlivosti ste povinný, alebo mali by ste byť teoreticky na strane spravodlivosti. Vy by ste tu mali predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré chránia ľudí od toho, aby nejakí zločinci tu zakladali… Vy neukazujte prstom na mňa, dobre? Buďte taký láskavý, pán Susko, lebo jedného dňa sa vy môžete ocitnúť v nejakej pozícii, kedy sa ešte budete veľmi čudovať o tom, čo ste si tu poschvaľovali. Vy máte byť na strane spravodlivosti a nie tu predkladať zákony, ktoré pomáhajú zločincom a bežní ľudia sa znova cítia v 90. rokoch, že tu budú za chvíľu hrubokrkí mafiáni behať po uliciach bez toho, aby sa cítili nejakým spôsobom ohrození. Takže presne súhlasím s tým, pán Spišiak, že aj osoby, a to sa týka aj poslancov koalície, rovnako tak mali by konať, mali by tu upozorňovať na to, čo sa tu ide schvaľovať, aký mafiánsky zákon, a oni tu sedia a ešte aj s tými prštekmi to budú schvaľovať. Hanba. Pán poslanec Čipus nie je v sále, stráca možnosť faktickej. Pán poslanec Lackovič, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok, kolega Spišiak. Ty si hovoril v úvode svojho prejavu o tom, že títo kajúcnici, čo tu prejednávame dnes, že je to účelová, konkrétna zmena, ktorá má pomôcť predovšetkým Tiborovi Gašparovi, ktorý je obžalovaný ako podpredseda Národnej rady. Ja som si spomenul pritom, ja som bol, keď som bol päť rokov starostom, my sme mali samozrejme obecné zastupiteľstvo, my sme tam mali poslancov, už aj poslanci obecného zastupiteľstva, všetci dnes na Slovensku vedia, že keď sa aj schvaľuje hoci aj nejaká nájomná zmluva od obce alebo od mesta, kde by si ten poslanec drobný prenajal nejaký pozemok, čo len na nejaký chov sliepok, tak vie, že je v konflikte záujmov a za takúto nájomnú zmluvu, za takýto prípad hodný osobitného zreteľa by nemal hlasovať, mal by sa zdržať, ideálne odísť, keby sa ho to čo len okrajovo dotýkalo. A my tu dnes máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý rád-radom za všetky tieto veci tu v tomto pléne od roku 2023 hlasuje. A že tá kauza Očistec, to nie je, že tu sa vytiahol nejaký ráno Jožo v šľapkách a prišiel vypovedať ako jeden kajúcnik. To je prípad, ktorý má, len obžaloba má 181 strán. Tu je 11 obžalovaných, viac ako 20 rôznych skutkov. Samotný spis má 19 000 strán. Tak o čom sa tu bavíme, čo tu dokáže aj ten obžalovaný podpredseda Národnej rady trepať tie svoje nezmysly už tretí rok. Naozaj sa preberme, zíďte z kratšej cesty, dostaňte ešte kúsok rozumu, ak sa dá aspoň na konci tohto polroka. Ďakujem. Pani poslankyňa Hatráková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega, ty si hovoril, že to, čo sa deje tu na Slovensku, že sme asi jediná krajina v demokratickom svete, kde namiesto toho, aby sa teda najsilnejšia strana dištancovala od ľudí, ktorí sú obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti, tak oni ešte pre nich teda píšu a menia zákony, ale čo by sme teda mohli čakať, veď sme si vlastne tento…

Kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemný dobrý deň. Máme tu pred sebou tretí pokus novelizovať Trestný poriadok v súvislosti so spolupracujúcimi osobami, tretí v poradí. To je dôvod na zamyslenie, že v podstate prečo zákonodarca už tretíkrát sa snaží zmeniť to isté. Že prvýkrát to bolo možno nedostačujúce. Druhýkrát to zrušil Ústavný súd alebo teda odložil účinnosť a teraz máme tu tretí pokus. Takže v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som trošku urobil rekapituláciu tohto celého procesu. Už Slovenská republika, sme republikou výnimočnou. Jedinou na svete. To viem kategoricky vyhlásiť. Vo svete demokratickom, nie totalitnom a diktátorskom, kde došlo tak k masívnemu obvineniu a dokonca momentálne už aj obžalovaniu takých osôb, ako je policajný prezident, špeciálny prokurátor, ktorý je vrcholný predstaviteľ boja proti organizovanej kriminalite a korupcii. Riaditeľ policajnej inštitúcie, ktorá je garantom tohto boja, čiže riaditeľ NAKA, protikorupčný riaditeľ protikorupčnej jednotky, riaditeľ finančnej polície a mnoho iných policajtov aj nepolicajtov. Takto masívne sa to nikde na svete nestalo. Ale povedzme, mohlo sa stať. Ale čo je ďalší stupeň výnimočnosti? Že tá politická strana, počas ktorej sa toto všetko dialo, z čoho sú už momentálne obžalované tieto osoby. Čiže tá politická strana ich neodsudzuje, nedištancuje sa od nich, že počas ich vlády sa toto tu mohlo diať. Ona ich vyslovene vyviňuje, podporuje a na tlačových besedách sústavne degraduje a dehonestuje všetkých, ktorí sa pričinili o to, že takýmto spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dostali vo svojom procesnom konaní k takýmto výsledkom. Čiže už to je, už to je podivuhodné. Politická strana, normálna politická strana, by sa dištancovala od takýchto ľudí. Prosila by o odpustenie svojich voličov, že sa počas našej vlády toto mohlo stať, že sme takýchto ľudí dosadzovali, umožnili im vykonávať svoju funkciu. A jednoducho, stalo sa, môže sa stať aj v iných štátoch, policajný prezident alebo iný vysoký policajný funkcionár bol obvinený, ale tá politická strana, počas ktorej, alebo ktorá ho nominovala do funkcie, sa dištancuje automaticky, že s tým nemá nič spoločné. Odvolávajú ho a neprikláňajú sa k nemu, neobranňujú ho. U nás je presný opak. Aspoň, jasné, že prezumpcia neviny platí všade, lenže aspoň deklaratórne – do vyšetrenia, do právoplatného uznania viny alebo neviny – sa dištancujeme. U nás nie. To je ďalší stupeň tej výnimočnosti. Tretí stupeň výnimočnosti vidím v tom, že táto politická strana napriek tomu, že sa stavia za týchto ľudí, vyhrá voľby. Napriek všetkým možným preukázaným aj odsúdeným v týchto veciach vyhrá voľby v Slovenskej republike. A štvrtý stupeň je, že táto politická strana po výhre vo voľbách jedného z týchto členov, bývalého policajného prezidenta, navrhne a schváli za podpredsedu parlamentu. To už je štvrtý stupeň. A piaty stupeň je teraz. Že. Táto skupina ľudí, ktorá je momentálne už obžalovaná, si v tom procese pripravila svoju obhajobu. Pripravila, a aby túto obhajobu mohla zákonne prezentovať pred súdom, aby tá obhajoba mohla byť zákonná, vykonávaná v zmysle Trestného poriadku, tak si prispôsobia Trestný poriadok. Toto je piaty stupeň až. Toto už fakt nikde na svete nie je. Obžalovaný tu navrhuje zmeniť zákon, aby mohol uplatniť svoju obhajobu. Možno sa dopracujeme aj k 6. stupňu počas rozpravy. Čiže toto je taký politický úvod a teraz by som pristúpil fakt k rozboru tejto aktuálnej novely, ale aby som to mohol urobiť, aby som mohol zvýrazniť to, že ide účelovo o konkrétnu zmenu, aby pomohla v trestnom procese konkrétnym osobám. Už v prvej novele, keď sme tu mali rozpravu o prvej novele zákona Trestného zákona a Trestného poriadku, tak som tu kategoricky prehlásil, že jediný dôvod, prečo to robia, jediný a najdôležitejší, je zmeniť ustanovenia upravujúce spoluprácu s kajúcnikmi či so spolupracujúcimi osobami. Mohli to urobiť jednoznačne tak, že zmenia len to, čo potrebujú pre tú svoju obhajobu, lenže to by bolo príliš okaté. Bežná verejnosť alebo aj drvivá väčšina poslancov by si to možno ani nevšimla, že to je čisto kvôli tomu, ale bolo by to napriek tomu okaté. Tak preto sa podujali zmeniť úplne celý Trestný zákon aj Trestný poriadok, samozrejme s rôznymi chybami a s tým, že my sme upozorňovali na to, že to bude mať negatívny vplyv na kriminalitu, aj malú, aj organizovanú, aj akúkoľvek. Bezpodmienečný bezprostredný vplyv, čo v podstate sa aj preukázalo nárastom drobnej majetkovej kriminality alebo teda protispoločenskej činnosti, keďže sa malo jednať už podľa nového o priestupky. Premlčacími lehotami 3 500 ľudí bolo prepustených z väzby, zastavili sa trestné konania pre premlčanie aj bežným kriminálnikom, dokonca aj ľuďom, ktorí páchali závažnejšiu trestnú činnosť a boli akože tí, o ktorých sa malo jednať. Ale najdôležitejší bol proces zmeny spolupracujúcich obvinených, ich právneho postavenia. A toto by som teraz chcel povedať, že vysvetlím presne. Čiže v tej prvej novele Trestného poriadku zaviedli pojem benefit. Predtým také tam nebolo. Bolo len päť paragrafov, na základe ktorých sa spolupracovalo s obvinenými alebo s tými spolupracujúcimi osobami. Čiže jednalo sa o päť základných inštitútov trestného procesu: dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcej osobe, prerušenie trestného stíhania a udelenie nižšieho trestu spodnou hranicou podľa Trestného zákona. Toto bolo tých päť. Ja potom vysvetlím, že ako sa to aplikuje v praxi, lebo to je jeden koncept, ako spolupracovať so spolupracujúcimi osobami. Oni tam zaviedli pojem, že toto sú tie benefity, tieto nechali. A pridali tam taký neurčitý pojem alebo sled slov, že „a iný benefit, ktorý spočíva v inom trestnom procese, postupe alebo konaní alebo opomenutí konať podľa Trestného poriadku, ktoré orgány činné v trestnom konaní tej spolupracujúcej osobe poskytnú, navrhnú, zabezpečia, sprostredkujú, formálne alebo neformálne sľúbia“. Čiže toto môže byť hocičo. Čo v bežnej praxi sa nazýva taktický postup vyšetrovania. Alebo iný postup vyšetrovania za účelom efektívneho dokončenia vyšetrovania tak, aby smerovalo k podaniu návrhu na obžalobu, lenže toto sa malo nazývať ako benefit. Benefit, ten názov tam dali podľa mňa naschvál, že benefit, lebo to evokuje v ľuďoch, že to je benefícia, to je nejaká dobročinnosť, to je nejaký dar pre toho, kto spolupracuje. Lenže to nie je dar. To je výmena za spoluprácu, ktorá je presne definovaná. Čiže, ak to chceli použiť názov z angličtiny, tak skôr sa to podobá na advantage. Má výhodu, lebo sa priznal, lebo pomáha, lebo chce svedčiť proti ostatným vyšším štruktúram tej zločineckej skupiny. Čiže nejakú výhodu mu treba poskytnúť, aby sa vôbec do toho pustil, aby mal výhodu pred tými, proti ktorým svedčí, ktorí zatajujú, ktorí sa nechcú priznať. Čiže benefit. Ale prečo zaviedli tieto formálne, neformálne sľuby a vybavovačky všelijaké? Preto, lebo už tu bol spomínaný obhajca Para, zastupoval Lališa a iných zločincov. A konkrétne v prípade svedka jedného z tých spolupracujúcich obvinených, keď vypovedal na súde, tak ten svedok povedal, budem to parafrázovať, ale aby podstata bola jasná: „Kýbel nám rozdal zbrane. Povedal, koho máme ísť zavraždiť. Išli sme, zavraždili, zakopali.“ A to stručne podstata. Obhajca Para sa ho opýtal: „Pán Švec, máte zbrojný preukaz?“ On odpovedal, že nemá. „Takže ste spáchali trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Boli ste za to obvinený?“ „Nebou.“ Čiže bol mu poskytnutý nejaký benefit. Mal byť obvinený, lebo spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Lenže popri tom trestnom čine, v ktorom je spolupracujúci, ktorý spáchal, je to trestný čin zanedbateľný, čiže ten prokurátor ho mal obviniť a zároveň zastaviť trestné stíhanie pre neúčelnosť. Tak toto neurobil. No a pán Para argumentoval týmto, že ten svedok dostal neoprávnený nadmerný benefit a preto je nedôveryhodný. Sudca vtedy ešte mal právo sám sa rozhodnúť, či mu uverí alebo neuverí. A uveril mu, lebo táto aféra s tým nedovoleným ozbrojovaním bola vlastne malichernosť u advokáta Paru. No a teraz, keď navrhli tieto zmeny, že sľúbi formálne, neformálne, sprostredkuje, tak oni dúfali, ešte okrem toho zaviedli, že musí napísať prokurátor zoznam všetkých benefitov. Čiže aj týchto formálne, neformálne sľúbených, a predpokladali, že tam nenapíšu úplne všetko, lebo to sú také činnosti, ktoré jednoducho sa bežne v praxi používali. Nebolo to nič protizákonné oproti tomu, o čo sa jednalo – o vyšetrovanie zločineckých štruktúr mafiánskych. A predpokladali, že niečo v tom zozname možno nebude napísané. Alebo opomenie to tam napísať prokurátor. Oni sa o tom svojimi činnosťami dozvedia, budú poukazovať, že neboli uvedené v zozname všetky benefity, tým pádom výpoveď spolupracujúcej osoby je nepoužiteľná ako dôkaz. To je jeden dôvod, prečo toto bolo cielené a účelové. Ďalší pokus bol, že zastavenie trestného stíhania a podmienečné zastavenie stíhania dovtedy mohol vykonať prokurátor. Oni zmenili, že sudca na návrh prokurátora. Dúfali, že tí sudcovia nebudú pristupovať k tomu tak, ako pristupovali k tomu prokurátori, ktorých obviňujú mediálne, že teda pomaly sú oni tí zločinci. Skutočnosť bola taká, že v tom čase ešte niektorí z tých inkriminovaných kajúcnikov mali len prerušené trestné stíhanie, ešte nebolo ani zastavené, ani podmienečne zastavené. Dúfali, že tí sudcovia nebudú súhlasiť s týmto zastavením alebo podmienečným zastavením, ale čuduj sa svete, súhlasili a zastavili aj podmienečne zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo. Ďalej prísnejšie definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej… Zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo? Ďalej, príliš si definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej svedčí. Predtým to bolo napísané, že spoločensky musí byť nebezpečnejšia ako tá, ktorú spáchal on. To je dosť voľný pojem, musí byť nebezpečnejšia pre spoločnosť. Oni tam zaviedli pojem, že záujem spoločnosti. Stíhať trestný čin, proti ktorému svedčí, musí byť jednoznačne a preukázateľne vyšší ako záujem spoločnosti a poškodeného stíhať toho kajúcnika. Čiže záujem spoločnosti a poškodeného. A teraz, ak niektorí z tých poškodených, ktorých tí zločinci, povedzme, vydierali, povie, že ja nesúhlasím s tým, aby tento človek bol kajúcnik, aby sa mu znížil trest. Ja chcem, aby on bol potrestaný v plnom rozsahu. Tým pádom by tento človek nemohol byť spolupracujúci. Záujem spoločnosti celej, že treba stíhať mafiu, najzávažnejší zločin, je nič v tomto prípade oproti individuálnej vôli potenciálneho teda poškodeného. A okrem toho „jednoznačne a preukázateľne“ – som sa pýtal na brannobezpečnostnom výbore predkladateľa, vtedy tam nebol pán minister, ale jeho štátny tajomník, že ako to chápu, to „jednoznačne a preukázateľne“. Tak toto sa tak dá napríklad výškou škody, akú spôsobil ten kajúcnik a proti akej svedčí. Alebo spoločenská nebezpečnosť trestného činu. Na koľko rokov môže byť odsúdený on a na koľko ten, proti komu svedčí. Toto sa dá jednoznačne a preukázateľne. Ostatné je len na posúdenie všeobecnom. Čiže pýtal som sa, ako to chcú vyhodnotiť. Čo je jednoznačné a čo je preukázateľné. Uviedol som príklad. Napríklad spolupracujúci sa prizná, že páchal trestnú činnosť, škoda 2 milióny, skorumpovaný bol, zobral 2 milióny úplatkov. Priznáš sa k tomu? Áno. A svedčí o špeciálnom prokurátorovi, že ten zobral 50 000. Tak čo, je záujem spoločnosti vyšší? Tak podľa toho, čo sa dá jednoznačne preukázať, sú tie milióny a tých 50 000. Čiže podľa mňa a podľa záujmu spoločnosti má byť oveľa vyšší záujem preukázať a stíhať špeciálneho prokurátora, ktorý je tu na to, aby bojoval proti korupcii, a nie preto, aby ju páchal. Čiže tých 50 000, ktoré on zobral, je podľa mňa spoločensky oveľa významnejšie ako nejaký úradník, ktorý zobral 2 milióny. No a ten štátny tajomník mi povedal, že to nevie. No viete, ani netuším, prečo je takáto zmena tam, že ako sa to všetko musí v každom prípade individuálne nejak posudzovať. No individuálne znamená, že ak je to náš človek, tak bude platiť taká vec, ak je to nejaký iný, na ktorom nám nezáleží, tak tam sa to bude posudzovať inak. Čiže takto nemôže fungovať trestné právo. No toto boli základné zmeny tej prvej novely, lenže im to nevychádzalo. Napriek tomu sudcovia odsúdili, nezastavili trestné stíhania. A kauza očistenia pokračovala ďalej. Dostala sa až do procesu obžaloby. Tak potom prišli v novembri, v decembri sám obžalovaný s novelou, kde chceli týchto kajúcnikov úplne zmeniť, že ak kedykoľvek v minulosti niečo neuviedol úplne presne v podstatnej záležitosti alebo sa preukáže, že klamal, tak celá jeho výpoveď nemôže byť použitá v žiadnom konaní, nikde. Tak našťastie sme podali podnet na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil účinnosť. Čiže aj Ústavný súd uznal, že toto už je priveľa. Už v decembri sa museli ponáhľať, lebo už sa blížil proces. A stále v tom nemali jasno, ako budú prezentovať tú svoju obhajobu. Tak teraz prichádzajú s tým, že navrhnú aktuálnu novelu, ktorá v podstate mení celý koncept spolupráce s tými spolupracujúcimi osobami. Lebo vo svete sú dva základné koncepty. Ja sa k tomu dosť presne viem vyjadriť, lebo som bol spoluautorom alebo spoluiniciátorom aj tvorcom tej pôvodnej istiny, ktorá má pojednávať o spolupracujúcich osobách a ako to má vyzerať v štruktúrach Policajného zboru, prokuratúry, aj v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. To je ucelený koncept boja proti organizovanej kriminalite. Ak vytrhneme z toho niektorú súčasť, tak ten koncept sa zrúti, je prakticky nepoužiteľný v praxi. No a tie dva koncepty sú takéto: že buď poskytneme tým spolupracujúcim osobám nejaké výhody, ktoré fakt budú považovať za výhody už počas toho procesu spolupráce, alebo to, čo navrhujú oni. Spolupráca trvá, ale ten finálny benefit, jak to nazvali, tá výhoda alebo to plus, že spoločnosť už znáša, že potrebuje aj takéhoto človeka, ktorý je síce zločinec, ale usvedčí iných zločincov, že má právo na nejakú výhodu. Čiže až na konci súd pri rozhodovaní rozhodne, že mu uloží nižší trest, ako je spodná sadzba trestu, ktorý by mal dostať, alebo že upustí úplne od potrestania, čiže až na konci toho procesu. A v celom tom procese musí stále hovoriť pravdu. To rozoberiem do detailov, len chcem zdôrazniť dve odlišnosti v tých konceptoch. My v tom roku 2004 sme zvolili tú prvú verziu, lebo tá sa zdala efektívnejšia v boji proti zločinu. Lebo predtým sme stíhali zločin bez týchto vymožeností a išlo to problematicky. Tak preto z praxe som vedel, čo by nám pomohlo pri stíhaní organizovaného zločinu. Presne som vedel, ako pracujú advokáti, ako pracujú mafiáni a čo je pre políciu výhodné. A aké vymoženosti musí mať, aby mohla byť efektívna. Samozrejme za zachovanie ústavy a celej demokracie. Nie príliš. Lebo som tvrdil, a je 30-krát radšej, nech behá po svete 10 neodsúdených mafiánov ako jeden odsúdený nevinný. To je dôležité. Tento koncept je tiež použiteľný, ale nie vtedy, keď ho píšu advokáti. Nechcem byť úplne zlý, ale vidieť z toho kontextu, že ten náš písali policajti, prokurátori, ktorí chceli stíhať. Tento písali advokáti, ktorí chceli oslobodiť a znemožniť stíhanie a odsúdenie páchateľov závažnej trestnej činnosti. Jednoznačne je to tak. To vidím, možno laická verejnosť alebo možno vy to ani nevidíte v tých maličkých detailoch, kde sa snažili tam vsunúť niečo, s čím neuspeli na súde. Napríklad konkrétne s tým pánom Lališom alebo s ďalšími mafiánmi vedeli, že neuspeli. Sudca voľne zhodnotil dôkazy, rozhodol sa odsúdiť, uznať vinnými všetkých a toto advokátom vadilo. Tak teraz preto tieto veci nejak zmodifikovali, upresnili, dokonca podľa aktuálnej novely dokonca prikazujú sudcovi, ako má rozhodnúť alebo na základe čoho vôbec nesmie rozhodnúť o vine. Toto je tiež nevídané, že sudca je v podstate obmedzený na tom, aby voľne hodnotil dôkazy. Lebo nemôže použiť dôkaz, ktorý mu zákon zakazuje použiť pri uznaní viny, keď chce uznať vinu. Ale k tomu sa všetkému vrátim. Čiže kde sme? Ak by tá forma tej spolupráce, ktorú už postupne rušili svojimi novelami, existovala napríklad v roku 1999, prípadne 2000, tak by sme možno dokázali včas objasniť aj tú desaťnásobnú vraždu v Dunajskej Strede. My sme na základe starších princípov, bez princípu takto definovaného v rekodifikovanom Trestnom poriadku, dokázali obviniť páchateľov zo spoluúčasti, z organizovania, zo zabezpečenia tej desaťnásobnej vraždy, boli dokonca už na súde súdení, že zabezpečili zbrane, zabezpečili úkryt, zabezpečili všetko potrebné. A boli stíhaní za desaťnásobnú vraždu ako spolupáchatelia. Čiže im hrozil vysoký trest všetkým. Ale nebola tam možnosť poskytnúť im tú formu spolupráce, akú potom rekodifikovaný poriadok umožňoval. Možno by sa niektorý z nich priznal, ktorý len dielčím spôsobom sa podieľal na tej vražde, aby povedal, kto presne strieľal, lebo to sme nevedeli dokázať, kto presne strieľal, lebo tí strelci, to komando strelecké bolo tak utajované, že o ňom vedeli len oni, čo sa na tom spolupodieľali, ani to nie všetci. Čiže obvinili sme všetkých okolo, ale nie tých strelcov. Strelcov sa podarilo až teraz, keď som sa stal policajným prezidentom, vtedy už bola aktuálna tá novela, ktorú teraz rušia. Že sa jeden z nich, ktorého sme obvinili z inej trestnej činnosti, priznal, svedčil, že bol tiež spolupáchateľ v tej desaťnásobnej vražde. Presne pomenoval, ktorí boli tí strelci. Tak dostal výhodu. Teraz je už obžalovaný ten hlavný strelec, konkrétna osoba. To je význam tej spolupráce. Ja neskôr vysvetlím, prečo táto navrhovaná forma nikdy nebude viesť k týmto požadovaným výsledkom. Dobre viete, píšu, že spolupracujúci obvinený je pomaly nenahraditeľný prvok pri dokazovaní tej najzávažnejšej formy trestnej činnosti organizovanej, je to veľmi dôležitá vec a preto teda navrhujú túto novelu Trestného poriadku. Ako už to vo faktickej bolo povedané, táto novela skôr ide opačne ako pozitívne. Ale kvôli tomu, aby som naozaj vysvetlil, prečo sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby veľmi dôležité pri stíhaní tej organizovanej trestnej činnosti. Najdôležitejší paragraf Trestného zákona je paragraf „založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny“, prípadne teroristickej skupiny. Tu je sadzba v našom Trestnom zákone 5 až 10 rokov. Čo je smiešne, lebo podľa mňa toto je ten najzávažnejší trestný čin. To je najzávažnejší, lebo hovorí o tom, že keď sa najmenej traja na dlhšiu určitú dobu spoja v nejakej štruktúre osôb s úmyslom, s úmyslom páchať zločiny, tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, alebo korupciu v obidvoch formách, alebo legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Sú to všetko tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti, akú náš Trestný zákon pozná. A oni sa spoja, organizujú, aby toto robili. Čiže s cieľom toto robiť sa spoja. A za to majú dostať päť až 10 rokov. No za to by mali mať 25, tie najvyššie sadzby, keď ešte len plánujú toto robiť. Nie jednoducho, ale plánovanie – toto je to najhoršie, čo môže zločinec chcieť: spojiť sa, združiť sa, zorganizovať sa, aby páchal závažné zločiny, nie hocijaké závažné, najzávažnejšie. A k tomu, aby to mohol robiť, chce práť výnosy, legalizovať príjmy z tejto závažnej trestnej činnosti a korumpovať, aby vôbec mohol existovať. Skorumpovať všetkých naokolo, aby si ich nikto nevšimol a ak si ich všimne, aby prestal. Ak budú pred súdom, tak aby neboli odsúdení. Toto je u nás hodnotené na päť až 10 rokov. To je ten problém. No a teraz „založí, zosnuje, podporuje“. Háčik tohto trestného činu je ten najzávažnejší. Čo to znamená, že podporuje? To znamená, že úmyselne koná tak, aby svojim úmyselným konaním – chcem to trochu zjednodušiť, aby to zvládli – svojim úmyselným konaním im zabezpečil finančné prostriedky, inak prosím tri etikety: spoluprácu, súčinnosť. Aby ti súril úmysel, nie konanie. Zabezpečil finančné prostriedky? Ideme prostriedky? Spoluprácu, súčinnosť preto, aby tá zločinecká skupina mohla vzniknúť. Alebo aby zabezpečil jej existenciu. Že tu nemôžeš povedať, že mi tresne činom. Ani jeden, ani tí traja, čo to zosnovávajú, nemusia byť vôbec zločinci. Len s cieľom páchať tú najzávažnejšiu trestnú činnosť sa zoskupia. A tieto ich podporujú tým, že im dajú peniaze, iné prostriedky, spolupracujú s nimi. Iná závažnosť je to písmeno a) vznik. Alebo zabezpečia, aby mohla existovať. Zamaskovať. Až písmeno b) hovorí, že poskytnú tieto pomocné služby na páchanie tej samotnej trestnej činnosti. To je až písmeno b). Písmeno a) vôbec sa nemusí jednať o to, že ten spolupracovník pácha trestnú činnosť. Vôbec. A to je ešte veľmi dôležité, že úmyselné konanie. No úmyselné konanie podľa trestného zákona je aj nekonanie v prípade, že tá osoba konať má. Napríklad, že má takú povinnosť zo svojho postavenia vyplývajúcu, mal konať, ale on nekoná. Aj toto je úmyselné konanie v tomto kontexte. Čiže zabezpečuje podporu tým, že nekoná. Napriek tomu, napriek aktuálnemu prípadu, akokoľvek. Odmyslíme si trestnú činnosť zločineckej skupiny v tom zločine, v tom očistci, tak policajný prezident nekonal napriek tomu, že konať mal. Ak vedel, že niekto z jeho podriadených tu pácha trestnú činnosť. Alebo špeciálny prokurátor nekonal napriek tomu, že zo svojho postavenia konať mal. To je ten trestný čin, že nekonal, ale mal konať. Aj to je úmyselné konanie pre podporu zločineckej skupiny. K tomu sa ešte dostanem, k tým rôznym iným formám podpory, lebo až druhé písmeno hovorí, že páchať trestnú činnosť. Toto furt ešte sme len v príprave na to hrozné páchanie. No a keď sme si toto vysvetlili, tak teraz zas prichádza tá stať, ktorá hovorí, že bez tých spolupracujúcich osôb sa toto jednoducho dokázať nedá. Už ten vznik. Nie je napísaná zakladajúca listina zločineckej skupiny, že kedy bola založená, kto sú členovia. Preto je organizovaná kriminalita, aby sa zorganizovala tak, aby to nikto nevedel objasniť, vyšetriť. To je všade na svete. Preto sa to volá organizovaná. Preto je to vyššia forma. Nie je to nikde napísané, kto to založil, kto to zosnoval, kto je teda ten priamy aktér. A čo je ešte dôležitejšie, nikde nie je napísané, že kto podporoval ten vznik, kto robil to, čo som pred chvíľou hovoril, pomáhal, zabezpečil súčinnosť spoluprácou akokoľvek, aj nekonaním. Toto nie je nikde napísané. Nikde zadokumentovateľné ničím. Maximálne, ak spravia chybu, že si napíšu SMS alebo inou formou komunikačnou elektronickou, to sa možno dá, lenže oni to robia tak, že toto ústne, ústne. Činný pre tú zločineckú skupinu je ten, kto tiež úmyselne koná. To isté písmeno a) aby zabezpečil existenciu tej skupiny. A b), že pácha tie trestné činy tej skupiny. Vlastne pre tú skupinu. Nemusí byť jej členom, len na objednávku tej skupiny. Je činný pre tú zločineckú skupinu, ale písmeno a) len zabezpečí nejakú činnosť, ktorá je za účelom zabezpečenia existencie tej skupiny. Čiže vôbec žiadny trestný čin nemusí páchať, len musí niečo robiť tak, aby, povedzme, zamaskoval, znemožnil odhaliť tú zločineckú skupinu. Toto tiež nie je možné dokázať nijak ináč, len kajúcnikmi. Čiže ľuďmi, ktorí sú priami aktéri tých rokovaní, tých dojednávaní, tých vydávaní príkazov. Lebo tí, čo tú skupinu založili, oni vôbec nemusia byť zločinci so zdokumentovanou kriminálnou minulosťou. To môžu byť bežní podnikatelia, ktorí zvážia, že ju založíme, urobíme si takú skupinu. Ty zabezpečíš to, ty to, ja toto. Najmeme si nejakého policajta, aby kryl našu činnosť. Zabezpečíme nejakého prokurátora, koho máme známeho. Proste to nemusia byť zločinci. Tú trestnú činnosť, ktorú chcú páchať, páchajú úplne iné osoby. Tie činné alebo potenciálne členovia v tých najnižších štruktúrach. Čiže tí kajúcnici sú dôležití všade na svete preto, aby rozkryli, aby mohla polícia, prokuratúra a súd odsúdiť ľudí za tento trestný čin. A následne za trestné činy potom, ktoré tá skupina naozaj spáchala. Ale ak aj nespáchala nič, aj tak sám o sebe je toto trestný čin. S cieľom sa spolčovať, aby sme páchali zločiny, korumpovali alebo prali špinavé peniaze. To pranie špinavých peňazí je tiež v dvoch formách. Že periem zo svojej trestnej činnosti, čo my páchame, máme výnosy, tak urobíme legalizáciu príjmov sami svojich výnosov, sami pre seba. Vyššia forma je, keď existuje zločinecká skupina direkt na to založená, že my budeme legalizovať výnosy pre iných, ktorí si nás objednajú. Páchajú inú všelijakú trestnú činnosť, nevedia, ako zlegalizovať, tak toto je iná. To je už forma biznisu. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Čiže, ak chceme stíhať organizovanú kriminalitu, musíme dokázať existenciu tých zločineckých skupín. Lebo bez nich by sa tu páchala len bežná kriminalita, ktorú vieme dokazovať policajne. Tam existujú stopy, tam existujú faktúry, existuje DNA, existujú odposluchy, existuje všetko možné, na základe čoho sa dá objasniť trestný čin, akýkoľvek závažný, ak je páchaný klasickými formami. Čiže ten kajúcnik nie je až tak dôležitý, aby usvedčil spolupáchateľov, povedzme nejakej vraždy alebo nejakého veľkého ekonomického DPH-čkového konglomerátu. Áno, usvedčí tých, ktorí sú spolupáchatelia. Tí sa možno dajú usvedčiť aj inými formami. Tam je možné na základe jeho výpovede zabezpečiť aj iné dôkazy, ktoré podporujú jeho výpoveď. Je možné. Ale keď vyšetrujeme založenie zoskupenia zločineckej skupiny, tam nie. Tam, keď on povie, že robil som to, priznám sa, robil som to s týmito, v poriadku, dokáže sa to. Ale keď povie, že prikázal mi to tento. Lebo to je zločinecká skupina. Robil som to na pokyn, na požiadanie, za peniaze. Tak na to neexistuje iný dôkaz, len výpoveď toho kajúcnika. Potenciálne výpoveď ďalšieho kajúcnika, ktorý je s ním spolupáchateľ tej trestnej činnosti. Tiež povie: áno, aj ja sa priznám, ale sme to robili preto, lebo sme to mohli robiť, lebo tento to zabezpečil. Tento to prikázal. Tento to kryl iným spôsobom. No a toto sa nedá inak, len výpoveďou kajúcnika. Len výpoveďou kajúcnika. Preto je to forma zločineckej štruktúry. V roku 1987 Giovanni Falcone zabezpečil maxiproces na Sicílii, kde stíhal 740 mafiánov Cosa Nostry naraz, všetkých na základe výpovede kajúcnika Thomasa Bruchetu, ktorý sa rozhodol svedčiť, lebo mu zavraždili brata, syna, synovca, zaťa. Skupina Corleone. Áno, 360 odsúdil súd v prvom stupni na základe výpovede. A potom nastal proces ten, čo je tu teraz, že sa to všetko spochybňovalo. Sudca, ktorý ich púšťal z väzby, bolo preukázané, že bol skorumpovaný. A rôzne procesy sa tam diali o spochybňovaní tohto procesu. Presne to, čo sa teraz deje, že tomu kajúcnikovi nemôžeme veriť, že nehovorí pravdu, lebo je nejako podmienený tým, že dostal výhody. Za tie výhody zobchodoval a hovorí nepravdy, len aby usvedčil hocikoho, aby mal tie výhody. Po rôznych peripetiách až v januári 1992 najvyšší súd taliansky uznal jeho výpoveď a uznal, že kajúcnik Tomaso Brunetta pri tom svojom opise tej Cosa Nostry, ako to funguje, aké sú tam funkcie, aké sú povinnosti, aké sú tresty, jednoducho to uznal a na základe tohto mohli právoplatne odsúdiť najvyšších šéfov tej Cosa Nostry. Toto Riina, ktorý bol šéf, Bernardo Provenzano, ktorý bol jeho zástupca, a ďalší podriadení, lebo oni tú trestnú činnosť už nepáchali, oni len prikazovali. A na základe toho kajúcnika už bolo jasné, že tí vrahovia by ani nemohli vraždiť, keby to nemali prikázané. No. Čiže vtedy to bol prelom v boji proti organizovanej kriminalite. Toto rozhodnutie, že je možné uznať, samozrejme na základe aj iných okolností, nielen vyslovene jednej výpovede toho jedného svedka. Potom už prišli do radu aj ďalší kajúcnici, ktorí opisovali tú štruktúru. Čiže na základe tohto som ja staval tú našu koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, lebo len kajúcnik môže byť svedok, ktorý svedčí, že kto to prikazuje, kto to organizuje, kto zabezpečí, aby sme to vôbec mohli konať. Viete? Bez tých šéfov by sa to nerobilo. Robilo by sa to tak, že by na nich prišli rovno možno pri páchaní tej trestnej činnosti. Preto je kajúcnik dôležitý, aby sme identifikovali tých podporovateľov, osobitne tých, ktorí nie sú napísaní na zozname, kto je člen. To sa len dá výpoveďami tých kajúcnikov, že kto je člen, kto sa zúčastňuje akej porady, v akej výške, v akých štruktúrach. Čiže všade na svete, kde vypovedajú kajúcnici, tak sú dôležití pre toto. Rozkryť štruktúru, ktorá to celé riadi, ktorá to umožňuje tým nižším, aby vôbec to páchali. Ktorí to potom páchajú bez toho, že by s tým mali niečo spoločné tí, čo to riadia. V tom páchaní skutkov oni nie sú nejako aktívni. Sedia úplne niekde inde. Úplne preč. Nikto nevie, že vôbec sú oni. Že mali kajúcnika, ktorý vypovedal napríklad toto, že jeho úloha bola sledovať určitú osobu a keď tá osoba sa pohne z toho miesta, tak má napísať SMS-ku, že „nákup“. To bola jeho robota. A potom v televíznych novinách si všimol, že večer bol zavraždený HaVaŠI na Prístavnom moste. A vlastne až vtedy si uvedomil, že on im dal signál tým vrahom, že už ide. Alebo iný kajúcnik by povedal, že on mal za úlohu, stretával sa len s jedným. Ani nevedel, ako sa ten človek vôbec volá. Len vedel, že má vytetované nejaké emblémy na lýtku jednom, keď v lete chodil v šortkách. Ani presne nevedel opísať ten obrázok, či to je orol, vták alebo čo to chce byť. Komplikovaný obrázok. Len s ním debatí a nevie, či sa volá tak, ako sa mu predstavuje. A ten mu dával rôzne príkazy. Napríklad dostal lístok, dostal SMS-ku, že „15 VS 3“. On vedel podľa tohto, že o 3 dni má ísť do Prahy, o 15:00 má byť na Václavskom námestí pred sochou Václava a tam čakať. Čakal. Prišiel k nemu iný človek, dal mu zase lístok a z toho lístka vedel, že kam má zase ísť. No a toto bez toho kajúcnika, ako by sme ináč vedeli zadefinovať riadenie zločineckej štruktúry? Tieto informácie sú také dôležité, aby sa mu možno poskytla nejaká výhoda už v procese toho, lebo on bol tiež zločinec. No a teraz, ak sa vrátim k tejto aktuálnej novele. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam postacie. Inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri top. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam. Postacie inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri. To všetko ostatné je len kamufláž. Tie štyri paragrafy sú tie novelizované paragrafy v Trestnom poriadku: 2, 119, 168 a 264. Tieto potrebovali zmeniť v aktuálnom Trestnom poriadku. Nežije na to ostatné vymysleli preto, ako kebyže chcú zmodernizovať prácu s kajúcnikmi, zefektívniť ich prácu a tak ďalej. Lenže ak by naozaj platila táto nová verzia a nová verzia, tak tieto štyri paragrafy sú úplne bezpredmetné, lebo by sa to vyriešilo v tej novej verzii. Tieto štyri paragrafy hovoria o tom, že keď sa osoba prizná, treba ďalej skúmať jej priznanie aj pre, aj proti, aj či úplne svedčí presne tak o mieste, o čase a spôsobe vykonania skutku. To je tak sprísnené, ešte v ďalšom inom paragrafe sa hovorí v tej 19, že nie je možné použiť pri odsudzujúcom rozsudku ďalšieho kajúcnika. Jedného vôbec nie a druhého tiež nie. Čiže ak sa osoba prizná, preskúma sa všetko a podporiť to jeho priznanie by mal svedectvom nejaký iný kajúcnik, tak nemôžu ho použiť. Čiže to jeho priznanie možno aj nemusí byť právoplatné. To je tiež tak pofidérne, lebo oni to tam napísali, že pri odsudzujúcom rozsudku, lenže v najnovšej verzii v tejto aktuálnej aj ten kajúcnik musí byť odsúdený. Nie je možné v procese mu zastaviť stíhanie alebo potom mu ešte zastaviť. Musí dôjsť až do fázy súdu. A súd ho najskôr uzná vinným z toho všetkého, z čoho sa priznal aj z toho, čo svedčil. A potom mu môže udeliť, nie, že môže, podľa mňa musí udeliť nižší trest, ako je spodná hranica podľa tej trestnej činnosti, alebo môže úplne, môže upustiť od potrestania. Čiže to priznanie teraz je tak sprísnené, že možno, že ten súd ani nemusí uznať to jeho priznanie, čiže ten benefit najvýznamnejší možno ani nemusí dať. Ale to je len hypotetická otázka. Môže sa aj toto stať, ale vyslovene to je písané úplne v inom prípade, že odsudzujúci rozsudok obyčajných zločincov, proti ktorým svedčí ten kajúcnik. Čiže tu je úmysel obhajoby spochybniť spolupracujúce osoby. Lebo doteraz prax bola taká, že bol obvinený zločinec a on sa priznal v rozsahu toho obvinenia, lebo už museli byť nejaké dôkazy, na základe ktorých ho obvinili, že spáchal si trestný čin tak a tak a tak. A on: dobre, priznal sa k tomu, presne ako hovoríte, policajti, presne tak to bolo. A potom začal svedčiť ďalej o ďalších. No a oni, títo obhajcovia, chcú spochybniť tento proces, lebo, aby som to ešte upresnil, v tých prechodných ustanoveniach hovoria, že konanie podľa paragrafu pre zrušenie, pre zastavenie trestného stíhania, pre podmienečné, ak bolo už vykonané pre tých hajzlíkov, tak bude pokračovať podľa aktuálnej, podľa tejto starej, starej úpravy. Ale vyslovene napíšu tieto štyri paragrafy, ktoré som menoval, sa budú používať už podľa novely. Čiže aj to priznanie, jak niekedy bolo tým kajúcnikom, tak teraz ho bude potrebné ešte výraznejšie preskúmať. To môžeš mi preložiť. V tom § 119 sa pojednáva o tom, že je možné pri dokazovaní použiť zápisnice aj iného svedka v tej kauze, aj zápisnice z výpovedí v iných kauzách, kde vypovedal niekde úplne v nejakých iných kauzách. Ale len zápisnice. Že on je tu svedok, on svedčí. Ale možno v nejakom inom konaní tiež bol svedok alebo v akomkoľvek inom postavení, možno bol niekde obvinený, tak zápisnice sa tu môžu použiť. Lenže keď bol v procese obvinený, tam mohol povedzme aj klamať. Viete, čiže to nikde na svedení. Súd u nás je bezprostredný, že musí sa vykonať dôkaz osobne na súde. A len to má platiť pre sudcu, a nie zápisnica z nejakého iného konania. Oni to vedia. Napísali to, že sa môže, a všetky zápisnice zo všetkých výpovedí kajúcnika kdekoľvek v akom inom, v inej niekade. Napríklad výpoveď pána Haščáka v kauze Kajúcnik, kde hovorí všeličo možné, spochybňuje všetko, tak môže byť použitá. Výpovede tých rôznych kajúcnikov, či v kauze iných, ktoré sa tu riešia, alebo v kauzách, ktoré vyšetrujú na inšpekcii. No. Zároveň píšu, že táto zápisnica nemôže byť použitá ako dôkaz, na základe ktorého by odsúdil obvineného alebo toho obžalovaného. Čiže to vedia, že to nie je možné, ale čítať to sa tam môže, lebo aby ten sudca nejak zvážil, že ten kajúcnik, či je dôveryhodný alebo pravdovravný, viete. Ale ako dôkaz to použiť nemôže. Len dobre, tak každý v rôznych spisoch je v rôznom inom trestno-procesnom postavení, v iných časoch, v iných súvislostiach, tak možno, že sa tam nájde nejaký nesúlad. Ale keď je raz svedok pred súdom, tak tam, čo hovorí pred tým súdom, to má ten súd len uznať, že to je tak. Viete. Oni tu vsúvajú toto, že môžu sa tam použiť tie zápisnice na preverenie pravdivosti, spoľahlivosti toho kajúcnika. A čo je ešte dôležitejšie, že ak má vysloviť výrok o vine, tak nemôže to urobiť len na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Musí mať iné podporné dôkazy, ktoré to nejakým spôsobom potvrdzujú. A zároveň toto potvrdenie, ten iný dôkaz, nemôže byť výpoveď osoby, ktorá je tiež spolupracujúca. To znamená, že v podstate výpoveď kajúcnikov, ak by ich bolo koľkokoľvek, tak ten sudca nemôže použiť. Napísali to tak, že nie, že ďalšieho, jedného, ale akéhokoľvek. To znamená, že všetkých. Zoberte si, že napríklad, verme, aby to bolo jednoduché, nejakú vraždu. Ekonomický, to je jedno. Je obvinený jeden, prizná sa, usvedčí ďalších troch. Tak z tých troch sa tiež niektorý prizná, možno ešte jeden sa prizná, usvedčia tých, čo zvýšili, a zároveň tí traja všetci rovnako hovoria, že nám to kázal, lebo sme v štruktúre takejto, nám to kázal tento človek, lebo to je náš šéf, on nás riadil, on nám zabezpečil všeličo. No iný dôkaz nie je proti tomu jednému. Ústne im to povedal. A darmo aj traja hovoria, presne rovnako, rovnako sme to spáchali, rovnako, a sudca nemôže toho organizátora toho celého odsúdiť, lebo iný dôkaz neexistuje. No, preto je dôležité, aby spoločnosť uznala, že preto sú dôležití tí kajúcnici, aby toto odsvedčili, kto to prikazuje, kto to riadi, kto to zabezpečí, kto to legalizuje celé, aj keď nemusí páchať trestnú činnosť. Viete, trestná činnosť je, že je podporovateľom tej zločineckej štruktúry alebo že je pre ňu činný. Nie, že pácha vyslovene trestnú činnosť. Takže toto je dôležité. No a toto týmto § 119 jednoznačne znemožnia tomu sudcovi. V § 168 hovoria, že ak aj sa rozhodne odsúdiť osobu na základe aj výpovede kajúcnika, aj tých iných podporných dôkazov, musí do detailov rozpísať, na základe akých dôkazov, akého rozhodnutia, ako presne dospel k tomu, že tak rozhodol. Viete, to sudcovi rozkazujú, že čo má napísať do rozsudku. Vyslovene. Aj doteraz sudca sa rozhodol, aj pri Slobodníkovi, aj pri tom Lališovi, sám, že či ten kajúcnik je hodnoverný, alebo nie je, alebo že či sa mu dá veriť. Jednoducho sa rozhodol a hotovo. Ale teraz to musí presne napísať, dôkazy, na základe ktorých tých potvrdených dôkazov sa tak rozhodol. Povedzme, to by až také hrozné nebolo. A § 240 hovorí zase o tom, že sa môžu použiť tie rôzne zápisnice z rôznych iných, ale len ako podporný materiál, aby sa zistilo, že tu hovorí trochu tak, tu hovorí trochu inak. Proste, aby spochybnili tých kajúcnikov. No toto sú štyri paragrafy, ktoré sú pre nich, kvôli ktorým sa toto celé napísalo. Tieto štyri. A tieto štyri jednoznačne smerujú k tomu, aby v každej veci ste tí, čo to riadili, neboli odsúdení. Lebo nepísali zápisnicu zo zasadnutia porady v tom Transpetrole aj uloženie úloh, kto, čo má robiť. To by bola porada Policajného prezídia, kde sa píšu zápisnice a uložené úlohy a splnené úlohy vykonal, spravil, viete? Všade na svete tí kajúcnici sú dôležití pre tú štruktúru, ale nie pre ten trestný čin. Tu riešia účel. A vždy je na tých orgánoch činných v trestnom konaní, ktorí majú tak vyšetrovať, tak postupovať, lebo oni vedia nakoniec, že nakoniec ten kajúcnik, keď príde na súd, tak tá obhajoba ho bude chcieť nejakým spôsobom znemožniť. Všade na svete robia, od toho Talianska cez Ameriku, krížom-krážom, všade. Jediná vec je spochybniť kajúcnika a spochybňuje sa to vždy tým, že dostal nejaké neúmerné výhody, že to zobchodoval a preto hovorí čokoľvek, len aby sa sám vyvinil. Viete, on sa nevyvinil, on sa sám priznal všetkému. Či žaluje vec spoločnosti, či uzná, či uzná, že takáto osoba si zaslúži nejaké výhody od tej spoločnosti, preto, že usvedčí tie hlavné štruktúry, alebo neuzná. A teraz k samotnej tej novele. Už. A ešte čas? Ak je problém. Ešte chvíľu. Ako som hovoril, ten § 2 je veľmi dôležitý pre aktuálnu situáciu. Potom sa tam upravuje, kto je ten spolupracujúci. Kto poskytne orgánom činným v trestnom konaní vierohodné informácie o trestných činoch uvedených tých závažných, nebudem to citovať, ktoré orgánom činným v trestnom konaní dovtedy neboli známe. Vidíš? 19. To je čudné, lebo polícia pozná veľa, má spravodajských informácií, operatívnych informácií. Dokonca ten človek bol obvinený už z niečoho, aj možno jeho spolupracovník už z niečoho obvinený, tak čo nové už len môže povedať? Ak nepovie nič nové, tak nemôže byť spolupracujúci. Tu ešte by to možno sa dalo pochopiť, že niečo neznáme im povie. Len horšie to je, ak chce byť aj iná osoba spolupracujúci obvinený. Ako som to už ukázal, že traja, štyria, piati niečo spáchali, tak jeden sa rozhodne byť spolupracujúci. Povie niečo nové. Aj druhý chcel spolupracovať, lenže ten nemá, čo nové povedať. On hovorí len to, čo vie aj ten prvý, že. Čiže ak nepovie nič nové, nemôže byť spolupracujúci. Nemôže. Lebo prokurátor v zázname, kde spisuje s tým spolupracujúcim formy a spôsoby tej spolupráce, tak musí uviesť, že na základe čoho sa rozhodol, že je vierohodný a že oznámil niečo nové. Viete, a keď oznámi len to, čo vie, to, čo vedel aj ten prvý, tak nemôže byť. Čiže týmto dokonca vylučujú v niektorých prípadoch dvoch alebo troch. A zároveň znemožňujú sudcovi odsúdiť na základe dvoch alebo troch. Čiže ešte zdvojnásobili to, aby ani len náhodou nemohli byť. Alebo ten prokurátor by prižmúril oči a povedal, že ja som orgán činný v trestnom konaní, kriminálka, operatívno-pátracia časť nie je orgán, tak oni, že niečo vedia, to ako ja o tom nič neviem, viete. Ja som orgán. Ale keď už niekoho obviní, už keď s ním spolupracuje, už tam je napísané, že z čoho. To už nemôže povedať, že o tom nič nevedel. Jedno, čo je pozitívne, tak upravili to porovnanie tých spoločenských nebezpečenstiev toho kajúcnika a toho, proti čomu svedčí. Čiže napísali, to je pozitívna vec, že tá trestná činnosť musí byť primeraná alebo o niečo vyššia musí byť tá, proti ktorej svedčí. Takto by to malo byť: primeraná alebo o niečo vyššia. A zároveň toto neplatí, to je tiež výborné, že forma a spôsob tej spolupráce je tak významný, oveľa významnejší ako tá trestná činnosť, v ktorej je obvinený. Čiže toto je pozitívne v tomto jediné. Toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No, z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupráci. Čiže toto je pozitívne v tomto. Jedine toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupracujúcej osobe samotnej, v čom je problém? Čiže ako prvé ho musia poučiť, keď sa rozhodne na spoluprácu, že nemusí, že osoba, že obvinený teda nemusí svedčiť proti sebe. Ak by si spôsobil problémy s trestným stíhaním, ale ani proti osobe blízkej. Hneď v druhom odseku mu hovoria: ak zamlčí niečo, čo vie, že je trestný čin, tak nemôže mať benefit. Čiže najskôr ho vystrašia. Že ak chceš svedčiť, tak nemusíš. Ale potom nemáš benefit, aby si to zvážil, že do čoho ide. To možno je rozumné. Ale zavádza sa tá 180-dňová lehota pre teda vysvetlenie, spísanie všetkej trestnej činnosti, ktorú tu ten, čo chce byť spolupracujúci, spáchal v celom svojom živote. A zároveň musí vypovedať o všetkých osobách, o ktorých vie, že páchali trestnú činnosť. No do tohto sa nepustí nikto v živote. Veď ja. Napríklad, keď sme chceli stíhať Černáka, Černák bol veľký zločinec, to uzná každý. Bolo ho potrebné nejakým spôsobom odstíhať. Bol vo väzbe Kaštan za prípravu vraždy a ekonomickú trestnú činnosť v súvislosti s tými naftárskymi kšeftami. Tak sa s ním dohodlo, že sa zastaví trestné stíhanie za prípravu vraždy a za to on bude svedčiť proti Černákovi. Čiže svedčil vo veciach vrážd, bratia Gromlusovci, Šípoš, Potáč, aj ukázal, kde boli zakopaní, aj sme ich vykopali. Ale nepovedal všetko o svojej trestnej činnosti. Ale napriek tomu pomohol zabezpečiť, aby Černák bol odstíhaný a odsúdený na doživotie. Čiže. Čo je dôležité pre spoločnosť? Teda uznať, že ten jeden svedok, možno nemusíme vedieť celú jeho genézu trestno-procesnú, trestnoprávnu, ale či je dôležitejšie, aby svedčil radšej. Aj keď nepovie úplne všetko. O tom vedel povedať otec pána Lučanského, ako to prebiehalo úplne, že to bola tá výhoda, že nemusel povedať všetko. Musel povedať len to, z čoho bol obvinený, z toho sa priznal v plnej miere a zároveň, čo polícia vie o jeho trestnej činnosti, tak tomu tiež a ešte k tomu, o čom chce svedčiť. No tak ten Kaštan svedčil o tých bratoch Gromusovcoch, kde vlastne bol len privolaný telefónom, že sa tá vražda stala, tak prišiel pomáhať likvidovať mŕtvoly. Aj pri tom Potáčovi len tam stál a iní vraždili, tak takéto trestné činy uviedol. Nie tie, kde aj on sám vraždil, viete. To je tak vo všetkých štruktúrach tých zločineckých. Ak by mal vypovedať všetko, tak sa dostáva do nevýhodnej pozície voči tým. Na základe toho poslancov… Do botičiek som prerušil vystúpenia pána poslanca. A privítame spolu žiakov zo základnej školy v Drietome. Pozdravujeme vás. Pán poslanec, môžete pokračovať. Dobre, že ste ma upozornili, že sú tu mladí ľudia, takže ja prestanem s týmito vecami, lebo nechcem ich zbytočne vydesiť a vyplašiť. Že čo všetko sa tu deje. Ja si myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že prečo sa táto novela predkladá. Prečo práve teraz? Prečo tie štyri paragrafy sú dôležité? Všetko ostatné je len kamufláž. Lebo ak by naozaj malo platiť to sprísnenie práce s tým spolupracujúcim, ako tu je všetko popísané, že sa musí priznať, musí vydať všetky zisky z trestnej činnosti, kedy, aké, všetky veci, všetkých musí nahlásiť, o ktorých niečo vie. A ešte musí stále hovoriť stále len pravdu. A ten, voči komu svedčí, ten je obvinený, ten môže klamať, ten nemusí nič. Čiže ten, čo mal mať nejaký benefit za to, že spolupracuje, pomáha usvedčiť tých závažnejších, je v horšej trestno-procesnej situácii ako ten, voči komu svedčí. Ten organizátor alebo ten väčší, výraznejší zločinec. A toto je… Ako to môže… Kto do toho by vôbec išiel, keď si sám zhorší svoje pozície, a okrem toho, keď sa znížili tresty rapídne, tak. Tak v podstate mu je jedno, keď ho aj odsúdia, keď mu to dokážu, lebo môže dostať, povedzme, veľmi ľahkú podmienku alebo peňažný trest, ktorý za neho tí organizátori aj zaplatia, keď ich nebude usvedčovať. Bude stále s nimi, lebo je hrdina, lebo nezradil. Viete, sa mu to viac oplatí ako svedčiť, čakať až nakoniec počas toho procesu nemať žiadny benefit, len samé horšie pozície. Pri vyšetrovaní, pred súdom, všade on je ten, kde musí stále hovoriť pravdu. Ak sa niekde pomýli, ak ešte z nejakých iných spisov kdesi inde, kdesi niečo povedal, čo presne nesedí s tým, čo teraz vie, možno niečo zabudol, tak príde o všetko. Príde o všetko. Takže ďakujem za pozornosť. Pred deťmi. Mal som aj celé príklady, som chcel rozprávať, ale nebudem to tu rozprávať, lebo by som tu mohol hovoriť 400 minút. Ja som ho mal pripravený na 400 minút, vážení. Aj konkrétne veci, že prečo sa dalo, čo sa nedá a prečo to nie je. Ja to hovorím z praxe. Oni píšu, že na základe praxe napísali tú novelu. Problém je v tej advokátskej praxi. My sme to písali z policajnej praxe. To je obrovský rozdiel. Ďakujem za pozornosť. Pán poslanec Mikloš: tak to nové ráno Trestného poriadku zavádza jednu nehoráznu a škandalóznu retrospektívu do práva. Preto je nehorázna, preto je škandalózna a preto je to retrospektíva, lebo sa týka ľudí, ktorí momentálne patria k vládnej koalícii a týka sa ľudí, o novele ktorého tohto zákona budú hlasovať ľudia im spriaznení z koalície. V tom je tá nehoráznosť. Táto koalícia rozvracia právny štát a používa na to orwellovskú inováciu. Rozvrat právneho štátu nazýva posilnením právnej istoty. Ten orwellovský jazyk, ale uvedomme si, že sa zavádza vždy na začiatku každej totality, autoritárskeho štátu alebo mafiánskeho štátu. A ja sa teraz pýtam, pán minister Susko. Tí, ktorí vám písali túto novelu, zrejme tí advokáti, niektorých ľudí vynechali. Tí, ktorí pomáhate. Ktorých sa to bude týkať. Aj tí, ktorí to písali, aj tí, ktorým pomáhate, sa budú za vás nakoniec skrývať. Zostanú v anonymite. Tí, ktorí budú hlasovať za túto novelu, teda v tomto parlamente, aj tí zostanú nakoniec v anonymite. Ale vy sa stanete symbolom tejto nehoráznosti. Ja sa pýtam, začalo ma to šokovať. Vy ste jeden vážny človek, ktorý pracoval v advokácii a pracoval v práve. A čo teraz? Čo teraz chcete s ním dorobiť? Za čo vám to stojí? Všetci, ktorých sa to týka, budú za vami. A vy budete ten, ktorý sa stane toho symbolom. Načo vám to je? A páči sa mi, ako povedzme tuná je málo ľudí z vládnej koalície. Ako nechcú počuť tieto veľmi nepríjemné veci. Pripomína mi to jedného… Pán poslanec Dubovický, ďakujem za slovo. Je to až priam desivé, ako kolega Spišiak tuná zdieľal tie príbehy, tie skúsenosti z praxe ako policajného prezidenta. A zároveň je desivé, že tuná sedí minister spravodlivosti, ktorý si tu hrkúta s obžalovaným podpredsedom parlamentu v prípade, kde je obžalovaný, kde sú kajúcnici. Tak ja by som sa chcel opýtať v prvom rade, či pán minister spravodlivosti nie je v konflikte záujmov. Mne sa veľmi páčilo, Jaro, ako si vravel. Však ty si prakticky odkryl ten diabolský plán vládnej koalície, ako oslabiť spolupracujúcu osobu v trestných konaniach. A ja som zvedavý, ako sa vládni poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS k tomu postavia. Ako sa postavia pred ľudí a povedia, že momentálne sa tu ide schvaľovať ďalší mafiánsky zákon, ktorý má pomôcť kajúcnikom. Pardon, to je opačne, má pomôcť ľuďom, ktorí sú v súčasnosti obžalovaní, a oslabiť postavenie kajúcnika. No ako? Mňa by to celkom zaujímalo, že ako sa k tomu vy, vládni poslanci, postavíte. Si spomeňte roky pred rokom 2020, ako to všetko tu vyzeralo. Si spomeňte na tie 90. roky a ja neviem, že prečo vy ste sa rozhodli takto paktovať, takto predať krajinu kvôli pár ľuďom. Vám chcem povedať… A sa smejete? Pán poslanec Kéry, čo je na tomto vtipné? Čo je na tom vtipné, čo pán Spišiak povedal tuná, že ako bojoval proti mafii. Čo je na tomto smiešne? Hej, ja som vtipný, no. Som zvedavý, ako za to zahlasujete a potom aký to bude mať dopad na ľudí. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Spišiak, ďakujem za vaše vystúpenie a aj tie príklady a presne si to pomenoval, že je rozdiel, ak nejakú novelu trestného zákona, respektíve akéhokoľvek zákona píše niekto z praxe a so skúsenosťou z praxe. A v tomto prípade, ak by tú novelu pripravovali naozaj ľudia, ktorí tú zločinnosť, kriminalitu, organizovaný zločin chcú vyšetrovať, a že rozdiel, ak to píšu advokáti. Kto toto nikdy v živote nezažil, nemá absolútne ani predstavu o tom, čo to znamená v praxi a ja ti ďakujem aj za tie mnohé príklady. Mňa veľmi zaujalo aj to, čo si povedal a ja s tým absolútne súhlasím, že aj ľudia, ktorí nekonajú, môžu úmyselne konať v zmysle trestného práva, Trestného poriadku a v tomto prípade, pán minister Susko, vy ako minister spravodlivosti ste povinný, alebo mali by ste byť teoreticky na strane spravodlivosti. Vy by ste tu mali predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré chránia ľudí od toho, aby nejakí zločinci tu zakladali… Vy neukazujte prstom na mňa, dobre? Buďte taký láskavý, pán Susko, lebo jedného dňa sa vy môžete ocitnúť v nejakej pozícii, kedy sa ešte budete veľmi čudovať o tom, čo ste si tu poschvaľovali. Vy máte byť na strane spravodlivosti a nie tu predkladať zákony, ktoré pomáhajú zločincom a bežní ľudia sa znova cítia v 90. rokoch, že tu budú za chvíľu hrubokrkí mafiáni behať po uliciach bez toho, aby sa cítili nejakým spôsobom ohrození. Takže presne súhlasím s tým, pán Spišiak, že aj osoby, a to sa týka aj poslancov koalície, rovnako tak mali by konať, mali by tu upozorňovať na to, čo sa tu ide schvaľovať, aký mafiánsky zákon, a oni tu sedia a ešte aj s tými prštekmi to budú schvaľovať. Hanba. Pán poslanec Čipus nie je v sále, stráca možnosť faktickej. Pán poslanec Lackovič, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok, kolega Spišiak. Ty si hovoril v úvode svojho prejavu o tom, že títo kajúcnici, čo tu prejednávame dnes, že je to účelová, konkrétna zmena, ktorá má pomôcť predovšetkým Tiborovi Gašparovi, ktorý je obžalovaný ako podpredseda Národnej rady. Ja som si spomenul pritom, ja som bol, keď som bol päť rokov starostom, my sme mali samozrejme obecné zastupiteľstvo, my sme tam mali poslancov, už aj poslanci obecného zastupiteľstva, všetci dnes na Slovensku vedia, že keď sa aj schvaľuje hoci aj nejaká nájomná zmluva od obce alebo od mesta, kde by si ten poslanec drobný prenajal nejaký pozemok, čo len na nejaký chov sliepok, tak vie, že je v konflikte záujmov a za takúto nájomnú zmluvu, za takýto prípad hodný osobitného zreteľa by nemal hlasovať, mal by sa zdržať, ideálne odísť, keby sa ho to čo len okrajovo dotýkalo. A my tu dnes máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý rád-radom za všetky tieto veci tu v tomto pléne od roku 2023 hlasuje. A že tá kauza Očistec, to nie je, že tu sa vytiahol nejaký ráno Jožo v šľapkách a prišiel vypovedať ako jeden kajúcnik. To je prípad, ktorý má, len obžaloba má 181 strán. Tu je 11 obžalovaných, viac ako 20 rôznych skutkov. Samotný spis má 19 000 strán. Tak o čom sa tu bavíme, čo tu dokáže aj ten obžalovaný podpredseda Národnej rady trepať tie svoje nezmysly už tretí rok. Naozaj sa preberme, zíďte z kratšej cesty, dostaňte ešte kúsok rozumu, ak sa dá aspoň na konci tohto polroka. Ďakujem. Pani poslankyňa Hatráková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega, ty si hovoril, že to, čo sa deje tu na Slovensku, že sme asi jediná krajina v demokratickom svete, kde namiesto toho, aby sa teda najsilnejšia strana dištancovala od ľudí, ktorí sú obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti, tak oni ešte pre nich teda píšu a menia zákony, ale čo by sme teda mohli čakať, veď sme si vlastne tento…

Kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemný dobrý deň. Máme tu pred sebou tretí pokus novelizovať Trestný poriadok v súvislosti so spolupracujúcimi osobami, tretí v poradí. To je dôvod na zamyslenie, že v podstate prečo zákonodarca už tretíkrát sa snaží zmeniť to isté. Že prvýkrát to bolo možno nedostačujúce. Druhýkrát to zrušil Ústavný súd alebo teda odložil účinnosť a teraz máme tu tretí pokus. Takže v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som trošku urobil rekapituláciu tohto celého procesu. Už Slovenská republika, sme republikou výnimočnou. Jedinou na svete. To viem kategoricky vyhlásiť. Vo svete demokratickom, nie totalitnom a diktátorskom, kde došlo tak k masívnemu obvineniu a dokonca momentálne už aj obžalovaniu takých osôb, ako je policajný prezident, špeciálny prokurátor, ktorý je vrcholný predstaviteľ boja proti organizovanej kriminalite a korupcii. Riaditeľ policajnej inštitúcie, ktorá je garantom tohto boja, čiže riaditeľ NAKA, protikorupčný riaditeľ protikorupčnej jednotky, riaditeľ finančnej polície a mnoho iných policajtov aj nepolicajtov. Takto masívne sa to nikde na svete nestalo. Ale povedzme, mohlo sa stať. Ale čo je ďalší stupeň výnimočnosti? Že tá politická strana, počas ktorej sa toto všetko dialo, z čoho sú už momentálne obžalované tieto osoby. Čiže tá politická strana ich neodsudzuje, nedištancuje sa od nich, že počas ich vlády sa toto tu mohlo diať. Ona ich vyslovene vyviňuje, podporuje a na tlačových besedách sústavne degraduje a dehonestuje všetkých, ktorí sa pričinili o to, že takýmto spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dostali vo svojom procesnom konaní k takýmto výsledkom. Čiže už to je, už to je podivuhodné. Politická strana, normálna politická strana, by sa dištancovala od takýchto ľudí. Prosila by o odpustenie svojich voličov, že sa počas našej vlády toto mohlo stať, že sme takýchto ľudí dosadzovali, umožnili im vykonávať svoju funkciu. A jednoducho, stalo sa, môže sa stať aj v iných štátoch, policajný prezident alebo iný vysoký policajný funkcionár bol obvinený, ale tá politická strana, počas ktorej, alebo ktorá ho nominovala do funkcie, sa dištancuje automaticky, že s tým nemá nič spoločné. Odvolávajú ho a neprikláňajú sa k nemu, neobranňujú ho. U nás je presný opak. Aspoň, jasné, že prezumpcia neviny platí všade, lenže aspoň deklaratórne – do vyšetrenia, do právoplatného uznania viny alebo neviny – sa dištancujeme. U nás nie. To je ďalší stupeň tej výnimočnosti. Tretí stupeň výnimočnosti vidím v tom, že táto politická strana napriek tomu, že sa stavia za týchto ľudí, vyhrá voľby. Napriek všetkým možným preukázaným aj odsúdeným v týchto veciach vyhrá voľby v Slovenskej republike. A štvrtý stupeň je, že táto politická strana po výhre vo voľbách jedného z týchto členov, bývalého policajného prezidenta, navrhne a schváli za podpredsedu parlamentu. To už je štvrtý stupeň. A piaty stupeň je teraz. Že. Táto skupina ľudí, ktorá je momentálne už obžalovaná, si v tom procese pripravila svoju obhajobu. Pripravila, a aby túto obhajobu mohla zákonne prezentovať pred súdom, aby tá obhajoba mohla byť zákonná, vykonávaná v zmysle Trestného poriadku, tak si prispôsobia Trestný poriadok. Toto je piaty stupeň až. Toto už fakt nikde na svete nie je. Obžalovaný tu navrhuje zmeniť zákon, aby mohol uplatniť svoju obhajobu. Možno sa dopracujeme aj k 6. stupňu počas rozpravy. Čiže toto je taký politický úvod a teraz by som pristúpil fakt k rozboru tejto aktuálnej novely, ale aby som to mohol urobiť, aby som mohol zvýrazniť to, že ide účelovo o konkrétnu zmenu, aby pomohla v trestnom procese konkrétnym osobám. Už v prvej novele, keď sme tu mali rozpravu o prvej novele zákona Trestného zákona a Trestného poriadku, tak som tu kategoricky prehlásil, že jediný dôvod, prečo to robia, jediný a najdôležitejší, je zmeniť ustanovenia upravujúce spoluprácu s kajúcnikmi či so spolupracujúcimi osobami. Mohli to urobiť jednoznačne tak, že zmenia len to, čo potrebujú pre tú svoju obhajobu, lenže to by bolo príliš okaté. Bežná verejnosť alebo aj drvivá väčšina poslancov by si to možno ani nevšimla, že to je čisto kvôli tomu, ale bolo by to napriek tomu okaté. Tak preto sa podujali zmeniť úplne celý Trestný zákon aj Trestný poriadok, samozrejme s rôznymi chybami a s tým, že my sme upozorňovali na to, že to bude mať negatívny vplyv na kriminalitu, aj malú, aj organizovanú, aj akúkoľvek. Bezpodmienečný bezprostredný vplyv, čo v podstate sa aj preukázalo nárastom drobnej majetkovej kriminality alebo teda protispoločenskej činnosti, keďže sa malo jednať už podľa nového o priestupky. Premlčacími lehotami 3 500 ľudí bolo prepustených z väzby, zastavili sa trestné konania pre premlčanie aj bežným kriminálnikom, dokonca aj ľuďom, ktorí páchali závažnejšiu trestnú činnosť a boli akože tí, o ktorých sa malo jednať. Ale najdôležitejší bol proces zmeny spolupracujúcich obvinených, ich právneho postavenia. A toto by som teraz chcel povedať, že vysvetlím presne. Čiže v tej prvej novele Trestného poriadku zaviedli pojem benefit. Predtým také tam nebolo. Bolo len päť paragrafov, na základe ktorých sa spolupracovalo s obvinenými alebo s tými spolupracujúcimi osobami. Čiže jednalo sa o päť základných inštitútov trestného procesu: dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcej osobe, prerušenie trestného stíhania a udelenie nižšieho trestu spodnou hranicou podľa Trestného zákona. Toto bolo tých päť. Ja potom vysvetlím, že ako sa to aplikuje v praxi, lebo to je jeden koncept, ako spolupracovať so spolupracujúcimi osobami. Oni tam zaviedli pojem, že toto sú tie benefity, tieto nechali. A pridali tam taký neurčitý pojem alebo sled slov, že „a iný benefit, ktorý spočíva v inom trestnom procese, postupe alebo konaní alebo opomenutí konať podľa Trestného poriadku, ktoré orgány činné v trestnom konaní tej spolupracujúcej osobe poskytnú, navrhnú, zabezpečia, sprostredkujú, formálne alebo neformálne sľúbia“. Čiže toto môže byť hocičo. Čo v bežnej praxi sa nazýva taktický postup vyšetrovania. Alebo iný postup vyšetrovania za účelom efektívneho dokončenia vyšetrovania tak, aby smerovalo k podaniu návrhu na obžalobu, lenže toto sa malo nazývať ako benefit. Benefit, ten názov tam dali podľa mňa naschvál, že benefit, lebo to evokuje v ľuďoch, že to je benefícia, to je nejaká dobročinnosť, to je nejaký dar pre toho, kto spolupracuje. Lenže to nie je dar. To je výmena za spoluprácu, ktorá je presne definovaná. Čiže, ak to chceli použiť názov z angličtiny, tak skôr sa to podobá na advantage. Má výhodu, lebo sa priznal, lebo pomáha, lebo chce svedčiť proti ostatným vyšším štruktúram tej zločineckej skupiny. Čiže nejakú výhodu mu treba poskytnúť, aby sa vôbec do toho pustil, aby mal výhodu pred tými, proti ktorým svedčí, ktorí zatajujú, ktorí sa nechcú priznať. Čiže benefit. Ale prečo zaviedli tieto formálne, neformálne sľuby a vybavovačky všelijaké? Preto, lebo už tu bol spomínaný obhajca Para, zastupoval Lališa a iných zločincov. A konkrétne v prípade svedka jedného z tých spolupracujúcich obvinených, keď vypovedal na súde, tak ten svedok povedal, budem to parafrázovať, ale aby podstata bola jasná: „Kýbel nám rozdal zbrane. Povedal, koho máme ísť zavraždiť. Išli sme, zavraždili, zakopali.“ A to stručne podstata. Obhajca Para sa ho opýtal: „Pán Švec, máte zbrojný preukaz?“ On odpovedal, že nemá. „Takže ste spáchali trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Boli ste za to obvinený?“ „Nebou.“ Čiže bol mu poskytnutý nejaký benefit. Mal byť obvinený, lebo spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Lenže popri tom trestnom čine, v ktorom je spolupracujúci, ktorý spáchal, je to trestný čin zanedbateľný, čiže ten prokurátor ho mal obviniť a zároveň zastaviť trestné stíhanie pre neúčelnosť. Tak toto neurobil. No a pán Para argumentoval týmto, že ten svedok dostal neoprávnený nadmerný benefit a preto je nedôveryhodný. Sudca vtedy ešte mal právo sám sa rozhodnúť, či mu uverí alebo neuverí. A uveril mu, lebo táto aféra s tým nedovoleným ozbrojovaním bola vlastne malichernosť u advokáta Paru. No a teraz, keď navrhli tieto zmeny, že sľúbi formálne, neformálne, sprostredkuje, tak oni dúfali, ešte okrem toho zaviedli, že musí napísať prokurátor zoznam všetkých benefitov. Čiže aj týchto formálne, neformálne sľúbených, a predpokladali, že tam nenapíšu úplne všetko, lebo to sú také činnosti, ktoré jednoducho sa bežne v praxi používali. Nebolo to nič protizákonné oproti tomu, o čo sa jednalo – o vyšetrovanie zločineckých štruktúr mafiánskych. A predpokladali, že niečo v tom zozname možno nebude napísané. Alebo opomenie to tam napísať prokurátor. Oni sa o tom svojimi činnosťami dozvedia, budú poukazovať, že neboli uvedené v zozname všetky benefity, tým pádom výpoveď spolupracujúcej osoby je nepoužiteľná ako dôkaz. To je jeden dôvod, prečo toto bolo cielené a účelové. Ďalší pokus bol, že zastavenie trestného stíhania a podmienečné zastavenie stíhania dovtedy mohol vykonať prokurátor. Oni zmenili, že sudca na návrh prokurátora. Dúfali, že tí sudcovia nebudú pristupovať k tomu tak, ako pristupovali k tomu prokurátori, ktorých obviňujú mediálne, že teda pomaly sú oni tí zločinci. Skutočnosť bola taká, že v tom čase ešte niektorí z tých inkriminovaných kajúcnikov mali len prerušené trestné stíhanie, ešte nebolo ani zastavené, ani podmienečne zastavené. Dúfali, že tí sudcovia nebudú súhlasiť s týmto zastavením alebo podmienečným zastavením, ale čuduj sa svete, súhlasili a zastavili aj podmienečne zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo. Ďalej prísnejšie definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej… Zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo? Ďalej, príliš si definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej svedčí. Predtým to bolo napísané, že spoločensky musí byť nebezpečnejšia ako tá, ktorú spáchal on. To je dosť voľný pojem, musí byť nebezpečnejšia pre spoločnosť. Oni tam zaviedli pojem, že záujem spoločnosti. Stíhať trestný čin, proti ktorému svedčí, musí byť jednoznačne a preukázateľne vyšší ako záujem spoločnosti a poškodeného stíhať toho kajúcnika. Čiže záujem spoločnosti a poškodeného. A teraz, ak niektorí z tých poškodených, ktorých tí zločinci, povedzme, vydierali, povie, že ja nesúhlasím s tým, aby tento človek bol kajúcnik, aby sa mu znížil trest. Ja chcem, aby on bol potrestaný v plnom rozsahu. Tým pádom by tento človek nemohol byť spolupracujúci. Záujem spoločnosti celej, že treba stíhať mafiu, najzávažnejší zločin, je nič v tomto prípade oproti individuálnej vôli potenciálneho teda poškodeného. A okrem toho „jednoznačne a preukázateľne“ – som sa pýtal na brannobezpečnostnom výbore predkladateľa, vtedy tam nebol pán minister, ale jeho štátny tajomník, že ako to chápu, to „jednoznačne a preukázateľne“. Tak toto sa tak dá napríklad výškou škody, akú spôsobil ten kajúcnik a proti akej svedčí. Alebo spoločenská nebezpečnosť trestného činu. Na koľko rokov môže byť odsúdený on a na koľko ten, proti komu svedčí. Toto sa dá jednoznačne a preukázateľne. Ostatné je len na posúdenie všeobecnom. Čiže pýtal som sa, ako to chcú vyhodnotiť. Čo je jednoznačné a čo je preukázateľné. Uviedol som príklad. Napríklad spolupracujúci sa prizná, že páchal trestnú činnosť, škoda 2 milióny, skorumpovaný bol, zobral 2 milióny úplatkov. Priznáš sa k tomu? Áno. A svedčí o špeciálnom prokurátorovi, že ten zobral 50 000. Tak čo, je záujem spoločnosti vyšší? Tak podľa toho, čo sa dá jednoznačne preukázať, sú tie milióny a tých 50 000. Čiže podľa mňa a podľa záujmu spoločnosti má byť oveľa vyšší záujem preukázať a stíhať špeciálneho prokurátora, ktorý je tu na to, aby bojoval proti korupcii, a nie preto, aby ju páchal. Čiže tých 50 000, ktoré on zobral, je podľa mňa spoločensky oveľa významnejšie ako nejaký úradník, ktorý zobral 2 milióny. No a ten štátny tajomník mi povedal, že to nevie. No viete, ani netuším, prečo je takáto zmena tam, že ako sa to všetko musí v každom prípade individuálne nejak posudzovať. No individuálne znamená, že ak je to náš človek, tak bude platiť taká vec, ak je to nejaký iný, na ktorom nám nezáleží, tak tam sa to bude posudzovať inak. Čiže takto nemôže fungovať trestné právo. No toto boli základné zmeny tej prvej novely, lenže im to nevychádzalo. Napriek tomu sudcovia odsúdili, nezastavili trestné stíhania. A kauza očistenia pokračovala ďalej. Dostala sa až do procesu obžaloby. Tak potom prišli v novembri, v decembri sám obžalovaný s novelou, kde chceli týchto kajúcnikov úplne zmeniť, že ak kedykoľvek v minulosti niečo neuviedol úplne presne v podstatnej záležitosti alebo sa preukáže, že klamal, tak celá jeho výpoveď nemôže byť použitá v žiadnom konaní, nikde. Tak našťastie sme podali podnet na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil účinnosť. Čiže aj Ústavný súd uznal, že toto už je priveľa. Už v decembri sa museli ponáhľať, lebo už sa blížil proces. A stále v tom nemali jasno, ako budú prezentovať tú svoju obhajobu. Tak teraz prichádzajú s tým, že navrhnú aktuálnu novelu, ktorá v podstate mení celý koncept spolupráce s tými spolupracujúcimi osobami. Lebo vo svete sú dva základné koncepty. Ja sa k tomu dosť presne viem vyjadriť, lebo som bol spoluautorom alebo spoluiniciátorom aj tvorcom tej pôvodnej istiny, ktorá má pojednávať o spolupracujúcich osobách a ako to má vyzerať v štruktúrach Policajného zboru, prokuratúry, aj v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. To je ucelený koncept boja proti organizovanej kriminalite. Ak vytrhneme z toho niektorú súčasť, tak ten koncept sa zrúti, je prakticky nepoužiteľný v praxi. No a tie dva koncepty sú takéto: že buď poskytneme tým spolupracujúcim osobám nejaké výhody, ktoré fakt budú považovať za výhody už počas toho procesu spolupráce, alebo to, čo navrhujú oni. Spolupráca trvá, ale ten finálny benefit, jak to nazvali, tá výhoda alebo to plus, že spoločnosť už znáša, že potrebuje aj takéhoto človeka, ktorý je síce zločinec, ale usvedčí iných zločincov, že má právo na nejakú výhodu. Čiže až na konci súd pri rozhodovaní rozhodne, že mu uloží nižší trest, ako je spodná sadzba trestu, ktorý by mal dostať, alebo že upustí úplne od potrestania, čiže až na konci toho procesu. A v celom tom procese musí stále hovoriť pravdu. To rozoberiem do detailov, len chcem zdôrazniť dve odlišnosti v tých konceptoch. My v tom roku 2004 sme zvolili tú prvú verziu, lebo tá sa zdala efektívnejšia v boji proti zločinu. Lebo predtým sme stíhali zločin bez týchto vymožeností a išlo to problematicky. Tak preto z praxe som vedel, čo by nám pomohlo pri stíhaní organizovaného zločinu. Presne som vedel, ako pracujú advokáti, ako pracujú mafiáni a čo je pre políciu výhodné. A aké vymoženosti musí mať, aby mohla byť efektívna. Samozrejme za zachovanie ústavy a celej demokracie. Nie príliš. Lebo som tvrdil, a je 30-krát radšej, nech behá po svete 10 neodsúdených mafiánov ako jeden odsúdený nevinný. To je dôležité. Tento koncept je tiež použiteľný, ale nie vtedy, keď ho píšu advokáti. Nechcem byť úplne zlý, ale vidieť z toho kontextu, že ten náš písali policajti, prokurátori, ktorí chceli stíhať. Tento písali advokáti, ktorí chceli oslobodiť a znemožniť stíhanie a odsúdenie páchateľov závažnej trestnej činnosti. Jednoznačne je to tak. To vidím, možno laická verejnosť alebo možno vy to ani nevidíte v tých maličkých detailoch, kde sa snažili tam vsunúť niečo, s čím neuspeli na súde. Napríklad konkrétne s tým pánom Lališom alebo s ďalšími mafiánmi vedeli, že neuspeli. Sudca voľne zhodnotil dôkazy, rozhodol sa odsúdiť, uznať vinnými všetkých a toto advokátom vadilo. Tak teraz preto tieto veci nejak zmodifikovali, upresnili, dokonca podľa aktuálnej novely dokonca prikazujú sudcovi, ako má rozhodnúť alebo na základe čoho vôbec nesmie rozhodnúť o vine. Toto je tiež nevídané, že sudca je v podstate obmedzený na tom, aby voľne hodnotil dôkazy. Lebo nemôže použiť dôkaz, ktorý mu zákon zakazuje použiť pri uznaní viny, keď chce uznať vinu. Ale k tomu sa všetkému vrátim. Čiže kde sme? Ak by tá forma tej spolupráce, ktorú už postupne rušili svojimi novelami, existovala napríklad v roku 1999, prípadne 2000, tak by sme možno dokázali včas objasniť aj tú desaťnásobnú vraždu v Dunajskej Strede. My sme na základe starších princípov, bez princípu takto definovaného v rekodifikovanom Trestnom poriadku, dokázali obviniť páchateľov zo spoluúčasti, z organizovania, zo zabezpečenia tej desaťnásobnej vraždy, boli dokonca už na súde súdení, že zabezpečili zbrane, zabezpečili úkryt, zabezpečili všetko potrebné. A boli stíhaní za desaťnásobnú vraždu ako spolupáchatelia. Čiže im hrozil vysoký trest všetkým. Ale nebola tam možnosť poskytnúť im tú formu spolupráce, akú potom rekodifikovaný poriadok umožňoval. Možno by sa niektorý z nich priznal, ktorý len dielčím spôsobom sa podieľal na tej vražde, aby povedal, kto presne strieľal, lebo to sme nevedeli dokázať, kto presne strieľal, lebo tí strelci, to komando strelecké bolo tak utajované, že o ňom vedeli len oni, čo sa na tom spolupodieľali, ani to nie všetci. Čiže obvinili sme všetkých okolo, ale nie tých strelcov. Strelcov sa podarilo až teraz, keď som sa stal policajným prezidentom, vtedy už bola aktuálna tá novela, ktorú teraz rušia. Že sa jeden z nich, ktorého sme obvinili z inej trestnej činnosti, priznal, svedčil, že bol tiež spolupáchateľ v tej desaťnásobnej vražde. Presne pomenoval, ktorí boli tí strelci. Tak dostal výhodu. Teraz je už obžalovaný ten hlavný strelec, konkrétna osoba. To je význam tej spolupráce. Ja neskôr vysvetlím, prečo táto navrhovaná forma nikdy nebude viesť k týmto požadovaným výsledkom. Dobre viete, píšu, že spolupracujúci obvinený je pomaly nenahraditeľný prvok pri dokazovaní tej najzávažnejšej formy trestnej činnosti organizovanej, je to veľmi dôležitá vec a preto teda navrhujú túto novelu Trestného poriadku. Ako už to vo faktickej bolo povedané, táto novela skôr ide opačne ako pozitívne. Ale kvôli tomu, aby som naozaj vysvetlil, prečo sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby veľmi dôležité pri stíhaní tej organizovanej trestnej činnosti. Najdôležitejší paragraf Trestného zákona je paragraf „založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny“, prípadne teroristickej skupiny. Tu je sadzba v našom Trestnom zákone 5 až 10 rokov. Čo je smiešne, lebo podľa mňa toto je ten najzávažnejší trestný čin. To je najzávažnejší, lebo hovorí o tom, že keď sa najmenej traja na dlhšiu určitú dobu spoja v nejakej štruktúre osôb s úmyslom, s úmyslom páchať zločiny, tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, alebo korupciu v obidvoch formách, alebo legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Sú to všetko tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti, akú náš Trestný zákon pozná. A oni sa spoja, organizujú, aby toto robili. Čiže s cieľom toto robiť sa spoja. A za to majú dostať päť až 10 rokov. No za to by mali mať 25, tie najvyššie sadzby, keď ešte len plánujú toto robiť. Nie jednoducho, ale plánovanie – toto je to najhoršie, čo môže zločinec chcieť: spojiť sa, združiť sa, zorganizovať sa, aby páchal závažné zločiny, nie hocijaké závažné, najzávažnejšie. A k tomu, aby to mohol robiť, chce práť výnosy, legalizovať príjmy z tejto závažnej trestnej činnosti a korumpovať, aby vôbec mohol existovať. Skorumpovať všetkých naokolo, aby si ich nikto nevšimol a ak si ich všimne, aby prestal. Ak budú pred súdom, tak aby neboli odsúdení. Toto je u nás hodnotené na päť až 10 rokov. To je ten problém. No a teraz „založí, zosnuje, podporuje“. Háčik tohto trestného činu je ten najzávažnejší. Čo to znamená, že podporuje? To znamená, že úmyselne koná tak, aby svojim úmyselným konaním – chcem to trochu zjednodušiť, aby to zvládli – svojim úmyselným konaním im zabezpečil finančné prostriedky, inak prosím tri etikety: spoluprácu, súčinnosť. Aby ti súril úmysel, nie konanie. Zabezpečil finančné prostriedky? Ideme prostriedky? Spoluprácu, súčinnosť preto, aby tá zločinecká skupina mohla vzniknúť. Alebo aby zabezpečil jej existenciu. Že tu nemôžeš povedať, že mi tresne činom. Ani jeden, ani tí traja, čo to zosnovávajú, nemusia byť vôbec zločinci. Len s cieľom páchať tú najzávažnejšiu trestnú činnosť sa zoskupia. A tieto ich podporujú tým, že im dajú peniaze, iné prostriedky, spolupracujú s nimi. Iná závažnosť je to písmeno a) vznik. Alebo zabezpečia, aby mohla existovať. Zamaskovať. Až písmeno b) hovorí, že poskytnú tieto pomocné služby na páchanie tej samotnej trestnej činnosti. To je až písmeno b). Písmeno a) vôbec sa nemusí jednať o to, že ten spolupracovník pácha trestnú činnosť. Vôbec. A to je ešte veľmi dôležité, že úmyselné konanie. No úmyselné konanie podľa trestného zákona je aj nekonanie v prípade, že tá osoba konať má. Napríklad, že má takú povinnosť zo svojho postavenia vyplývajúcu, mal konať, ale on nekoná. Aj toto je úmyselné konanie v tomto kontexte. Čiže zabezpečuje podporu tým, že nekoná. Napriek tomu, napriek aktuálnemu prípadu, akokoľvek. Odmyslíme si trestnú činnosť zločineckej skupiny v tom zločine, v tom očistci, tak policajný prezident nekonal napriek tomu, že konať mal. Ak vedel, že niekto z jeho podriadených tu pácha trestnú činnosť. Alebo špeciálny prokurátor nekonal napriek tomu, že zo svojho postavenia konať mal. To je ten trestný čin, že nekonal, ale mal konať. Aj to je úmyselné konanie pre podporu zločineckej skupiny. K tomu sa ešte dostanem, k tým rôznym iným formám podpory, lebo až druhé písmeno hovorí, že páchať trestnú činnosť. Toto furt ešte sme len v príprave na to hrozné páchanie. No a keď sme si toto vysvetlili, tak teraz zas prichádza tá stať, ktorá hovorí, že bez tých spolupracujúcich osôb sa toto jednoducho dokázať nedá. Už ten vznik. Nie je napísaná zakladajúca listina zločineckej skupiny, že kedy bola založená, kto sú členovia. Preto je organizovaná kriminalita, aby sa zorganizovala tak, aby to nikto nevedel objasniť, vyšetriť. To je všade na svete. Preto sa to volá organizovaná. Preto je to vyššia forma. Nie je to nikde napísané, kto to založil, kto to zosnoval, kto je teda ten priamy aktér. A čo je ešte dôležitejšie, nikde nie je napísané, že kto podporoval ten vznik, kto robil to, čo som pred chvíľou hovoril, pomáhal, zabezpečil súčinnosť spoluprácou akokoľvek, aj nekonaním. Toto nie je nikde napísané. Nikde zadokumentovateľné ničím. Maximálne, ak spravia chybu, že si napíšu SMS alebo inou formou komunikačnou elektronickou, to sa možno dá, lenže oni to robia tak, že toto ústne, ústne. Činný pre tú zločineckú skupinu je ten, kto tiež úmyselne koná. To isté písmeno a) aby zabezpečil existenciu tej skupiny. A b), že pácha tie trestné činy tej skupiny. Vlastne pre tú skupinu. Nemusí byť jej členom, len na objednávku tej skupiny. Je činný pre tú zločineckú skupinu, ale písmeno a) len zabezpečí nejakú činnosť, ktorá je za účelom zabezpečenia existencie tej skupiny. Čiže vôbec žiadny trestný čin nemusí páchať, len musí niečo robiť tak, aby, povedzme, zamaskoval, znemožnil odhaliť tú zločineckú skupinu. Toto tiež nie je možné dokázať nijak ináč, len kajúcnikmi. Čiže ľuďmi, ktorí sú priami aktéri tých rokovaní, tých dojednávaní, tých vydávaní príkazov. Lebo tí, čo tú skupinu založili, oni vôbec nemusia byť zločinci so zdokumentovanou kriminálnou minulosťou. To môžu byť bežní podnikatelia, ktorí zvážia, že ju založíme, urobíme si takú skupinu. Ty zabezpečíš to, ty to, ja toto. Najmeme si nejakého policajta, aby kryl našu činnosť. Zabezpečíme nejakého prokurátora, koho máme známeho. Proste to nemusia byť zločinci. Tú trestnú činnosť, ktorú chcú páchať, páchajú úplne iné osoby. Tie činné alebo potenciálne členovia v tých najnižších štruktúrach. Čiže tí kajúcnici sú dôležití všade na svete preto, aby rozkryli, aby mohla polícia, prokuratúra a súd odsúdiť ľudí za tento trestný čin. A následne za trestné činy potom, ktoré tá skupina naozaj spáchala. Ale ak aj nespáchala nič, aj tak sám o sebe je toto trestný čin. S cieľom sa spolčovať, aby sme páchali zločiny, korumpovali alebo prali špinavé peniaze. To pranie špinavých peňazí je tiež v dvoch formách. Že periem zo svojej trestnej činnosti, čo my páchame, máme výnosy, tak urobíme legalizáciu príjmov sami svojich výnosov, sami pre seba. Vyššia forma je, keď existuje zločinecká skupina direkt na to založená, že my budeme legalizovať výnosy pre iných, ktorí si nás objednajú. Páchajú inú všelijakú trestnú činnosť, nevedia, ako zlegalizovať, tak toto je iná. To je už forma biznisu. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Čiže, ak chceme stíhať organizovanú kriminalitu, musíme dokázať existenciu tých zločineckých skupín. Lebo bez nich by sa tu páchala len bežná kriminalita, ktorú vieme dokazovať policajne. Tam existujú stopy, tam existujú faktúry, existuje DNA, existujú odposluchy, existuje všetko možné, na základe čoho sa dá objasniť trestný čin, akýkoľvek závažný, ak je páchaný klasickými formami. Čiže ten kajúcnik nie je až tak dôležitý, aby usvedčil spolupáchateľov, povedzme nejakej vraždy alebo nejakého veľkého ekonomického DPH-čkového konglomerátu. Áno, usvedčí tých, ktorí sú spolupáchatelia. Tí sa možno dajú usvedčiť aj inými formami. Tam je možné na základe jeho výpovede zabezpečiť aj iné dôkazy, ktoré podporujú jeho výpoveď. Je možné. Ale keď vyšetrujeme založenie zoskupenia zločineckej skupiny, tam nie. Tam, keď on povie, že robil som to, priznám sa, robil som to s týmito, v poriadku, dokáže sa to. Ale keď povie, že prikázal mi to tento. Lebo to je zločinecká skupina. Robil som to na pokyn, na požiadanie, za peniaze. Tak na to neexistuje iný dôkaz, len výpoveď toho kajúcnika. Potenciálne výpoveď ďalšieho kajúcnika, ktorý je s ním spolupáchateľ tej trestnej činnosti. Tiež povie: áno, aj ja sa priznám, ale sme to robili preto, lebo sme to mohli robiť, lebo tento to zabezpečil. Tento to prikázal. Tento to kryl iným spôsobom. No a toto sa nedá inak, len výpoveďou kajúcnika. Len výpoveďou kajúcnika. Preto je to forma zločineckej štruktúry. V roku 1987 Giovanni Falcone zabezpečil maxiproces na Sicílii, kde stíhal 740 mafiánov Cosa Nostry naraz, všetkých na základe výpovede kajúcnika Thomasa Bruchetu, ktorý sa rozhodol svedčiť, lebo mu zavraždili brata, syna, synovca, zaťa. Skupina Corleone. Áno, 360 odsúdil súd v prvom stupni na základe výpovede. A potom nastal proces ten, čo je tu teraz, že sa to všetko spochybňovalo. Sudca, ktorý ich púšťal z väzby, bolo preukázané, že bol skorumpovaný. A rôzne procesy sa tam diali o spochybňovaní tohto procesu. Presne to, čo sa teraz deje, že tomu kajúcnikovi nemôžeme veriť, že nehovorí pravdu, lebo je nejako podmienený tým, že dostal výhody. Za tie výhody zobchodoval a hovorí nepravdy, len aby usvedčil hocikoho, aby mal tie výhody. Po rôznych peripetiách až v januári 1992 najvyšší súd taliansky uznal jeho výpoveď a uznal, že kajúcnik Tomaso Brunetta pri tom svojom opise tej Cosa Nostry, ako to funguje, aké sú tam funkcie, aké sú povinnosti, aké sú tresty, jednoducho to uznal a na základe tohto mohli právoplatne odsúdiť najvyšších šéfov tej Cosa Nostry. Toto Riina, ktorý bol šéf, Bernardo Provenzano, ktorý bol jeho zástupca, a ďalší podriadení, lebo oni tú trestnú činnosť už nepáchali, oni len prikazovali. A na základe toho kajúcnika už bolo jasné, že tí vrahovia by ani nemohli vraždiť, keby to nemali prikázané. No. Čiže vtedy to bol prelom v boji proti organizovanej kriminalite. Toto rozhodnutie, že je možné uznať, samozrejme na základe aj iných okolností, nielen vyslovene jednej výpovede toho jedného svedka. Potom už prišli do radu aj ďalší kajúcnici, ktorí opisovali tú štruktúru. Čiže na základe tohto som ja staval tú našu koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, lebo len kajúcnik môže byť svedok, ktorý svedčí, že kto to prikazuje, kto to organizuje, kto zabezpečí, aby sme to vôbec mohli konať. Viete? Bez tých šéfov by sa to nerobilo. Robilo by sa to tak, že by na nich prišli rovno možno pri páchaní tej trestnej činnosti. Preto je kajúcnik dôležitý, aby sme identifikovali tých podporovateľov, osobitne tých, ktorí nie sú napísaní na zozname, kto je člen. To sa len dá výpoveďami tých kajúcnikov, že kto je člen, kto sa zúčastňuje akej porady, v akej výške, v akých štruktúrach. Čiže všade na svete, kde vypovedajú kajúcnici, tak sú dôležití pre toto. Rozkryť štruktúru, ktorá to celé riadi, ktorá to umožňuje tým nižším, aby vôbec to páchali. Ktorí to potom páchajú bez toho, že by s tým mali niečo spoločné tí, čo to riadia. V tom páchaní skutkov oni nie sú nejako aktívni. Sedia úplne niekde inde. Úplne preč. Nikto nevie, že vôbec sú oni. Že mali kajúcnika, ktorý vypovedal napríklad toto, že jeho úloha bola sledovať určitú osobu a keď tá osoba sa pohne z toho miesta, tak má napísať SMS-ku, že „nákup“. To bola jeho robota. A potom v televíznych novinách si všimol, že večer bol zavraždený HaVaŠI na Prístavnom moste. A vlastne až vtedy si uvedomil, že on im dal signál tým vrahom, že už ide. Alebo iný kajúcnik by povedal, že on mal za úlohu, stretával sa len s jedným. Ani nevedel, ako sa ten človek vôbec volá. Len vedel, že má vytetované nejaké emblémy na lýtku jednom, keď v lete chodil v šortkách. Ani presne nevedel opísať ten obrázok, či to je orol, vták alebo čo to chce byť. Komplikovaný obrázok. Len s ním debatí a nevie, či sa volá tak, ako sa mu predstavuje. A ten mu dával rôzne príkazy. Napríklad dostal lístok, dostal SMS-ku, že „15 VS 3“. On vedel podľa tohto, že o 3 dni má ísť do Prahy, o 15:00 má byť na Václavskom námestí pred sochou Václava a tam čakať. Čakal. Prišiel k nemu iný človek, dal mu zase lístok a z toho lístka vedel, že kam má zase ísť. No a toto bez toho kajúcnika, ako by sme ináč vedeli zadefinovať riadenie zločineckej štruktúry? Tieto informácie sú také dôležité, aby sa mu možno poskytla nejaká výhoda už v procese toho, lebo on bol tiež zločinec. No a teraz, ak sa vrátim k tejto aktuálnej novele. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam postacie. Inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri top. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam. Postacie inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri. To všetko ostatné je len kamufláž. Tie štyri paragrafy sú tie novelizované paragrafy v Trestnom poriadku: 2, 119, 168 a 264. Tieto potrebovali zmeniť v aktuálnom Trestnom poriadku. Nežije na to ostatné vymysleli preto, ako kebyže chcú zmodernizovať prácu s kajúcnikmi, zefektívniť ich prácu a tak ďalej. Lenže ak by naozaj platila táto nová verzia a nová verzia, tak tieto štyri paragrafy sú úplne bezpredmetné, lebo by sa to vyriešilo v tej novej verzii. Tieto štyri paragrafy hovoria o tom, že keď sa osoba prizná, treba ďalej skúmať jej priznanie aj pre, aj proti, aj či úplne svedčí presne tak o mieste, o čase a spôsobe vykonania skutku. To je tak sprísnené, ešte v ďalšom inom paragrafe sa hovorí v tej 19, že nie je možné použiť pri odsudzujúcom rozsudku ďalšieho kajúcnika. Jedného vôbec nie a druhého tiež nie. Čiže ak sa osoba prizná, preskúma sa všetko a podporiť to jeho priznanie by mal svedectvom nejaký iný kajúcnik, tak nemôžu ho použiť. Čiže to jeho priznanie možno aj nemusí byť právoplatné. To je tiež tak pofidérne, lebo oni to tam napísali, že pri odsudzujúcom rozsudku, lenže v najnovšej verzii v tejto aktuálnej aj ten kajúcnik musí byť odsúdený. Nie je možné v procese mu zastaviť stíhanie alebo potom mu ešte zastaviť. Musí dôjsť až do fázy súdu. A súd ho najskôr uzná vinným z toho všetkého, z čoho sa priznal aj z toho, čo svedčil. A potom mu môže udeliť, nie, že môže, podľa mňa musí udeliť nižší trest, ako je spodná hranica podľa tej trestnej činnosti, alebo môže úplne, môže upustiť od potrestania. Čiže to priznanie teraz je tak sprísnené, že možno, že ten súd ani nemusí uznať to jeho priznanie, čiže ten benefit najvýznamnejší možno ani nemusí dať. Ale to je len hypotetická otázka. Môže sa aj toto stať, ale vyslovene to je písané úplne v inom prípade, že odsudzujúci rozsudok obyčajných zločincov, proti ktorým svedčí ten kajúcnik. Čiže tu je úmysel obhajoby spochybniť spolupracujúce osoby. Lebo doteraz prax bola taká, že bol obvinený zločinec a on sa priznal v rozsahu toho obvinenia, lebo už museli byť nejaké dôkazy, na základe ktorých ho obvinili, že spáchal si trestný čin tak a tak a tak. A on: dobre, priznal sa k tomu, presne ako hovoríte, policajti, presne tak to bolo. A potom začal svedčiť ďalej o ďalších. No a oni, títo obhajcovia, chcú spochybniť tento proces, lebo, aby som to ešte upresnil, v tých prechodných ustanoveniach hovoria, že konanie podľa paragrafu pre zrušenie, pre zastavenie trestného stíhania, pre podmienečné, ak bolo už vykonané pre tých hajzlíkov, tak bude pokračovať podľa aktuálnej, podľa tejto starej, starej úpravy. Ale vyslovene napíšu tieto štyri paragrafy, ktoré som menoval, sa budú používať už podľa novely. Čiže aj to priznanie, jak niekedy bolo tým kajúcnikom, tak teraz ho bude potrebné ešte výraznejšie preskúmať. To môžeš mi preložiť. V tom § 119 sa pojednáva o tom, že je možné pri dokazovaní použiť zápisnice aj iného svedka v tej kauze, aj zápisnice z výpovedí v iných kauzách, kde vypovedal niekde úplne v nejakých iných kauzách. Ale len zápisnice. Že on je tu svedok, on svedčí. Ale možno v nejakom inom konaní tiež bol svedok alebo v akomkoľvek inom postavení, možno bol niekde obvinený, tak zápisnice sa tu môžu použiť. Lenže keď bol v procese obvinený, tam mohol povedzme aj klamať. Viete, čiže to nikde na svedení. Súd u nás je bezprostredný, že musí sa vykonať dôkaz osobne na súde. A len to má platiť pre sudcu, a nie zápisnica z nejakého iného konania. Oni to vedia. Napísali to, že sa môže, a všetky zápisnice zo všetkých výpovedí kajúcnika kdekoľvek v akom inom, v inej niekade. Napríklad výpoveď pána Haščáka v kauze Kajúcnik, kde hovorí všeličo možné, spochybňuje všetko, tak môže byť použitá. Výpovede tých rôznych kajúcnikov, či v kauze iných, ktoré sa tu riešia, alebo v kauzách, ktoré vyšetrujú na inšpekcii. No. Zároveň píšu, že táto zápisnica nemôže byť použitá ako dôkaz, na základe ktorého by odsúdil obvineného alebo toho obžalovaného. Čiže to vedia, že to nie je možné, ale čítať to sa tam môže, lebo aby ten sudca nejak zvážil, že ten kajúcnik, či je dôveryhodný alebo pravdovravný, viete. Ale ako dôkaz to použiť nemôže. Len dobre, tak každý v rôznych spisoch je v rôznom inom trestno-procesnom postavení, v iných časoch, v iných súvislostiach, tak možno, že sa tam nájde nejaký nesúlad. Ale keď je raz svedok pred súdom, tak tam, čo hovorí pred tým súdom, to má ten súd len uznať, že to je tak. Viete. Oni tu vsúvajú toto, že môžu sa tam použiť tie zápisnice na preverenie pravdivosti, spoľahlivosti toho kajúcnika. A čo je ešte dôležitejšie, že ak má vysloviť výrok o vine, tak nemôže to urobiť len na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Musí mať iné podporné dôkazy, ktoré to nejakým spôsobom potvrdzujú. A zároveň toto potvrdenie, ten iný dôkaz, nemôže byť výpoveď osoby, ktorá je tiež spolupracujúca. To znamená, že v podstate výpoveď kajúcnikov, ak by ich bolo koľkokoľvek, tak ten sudca nemôže použiť. Napísali to tak, že nie, že ďalšieho, jedného, ale akéhokoľvek. To znamená, že všetkých. Zoberte si, že napríklad, verme, aby to bolo jednoduché, nejakú vraždu. Ekonomický, to je jedno. Je obvinený jeden, prizná sa, usvedčí ďalších troch. Tak z tých troch sa tiež niektorý prizná, možno ešte jeden sa prizná, usvedčia tých, čo zvýšili, a zároveň tí traja všetci rovnako hovoria, že nám to kázal, lebo sme v štruktúre takejto, nám to kázal tento človek, lebo to je náš šéf, on nás riadil, on nám zabezpečil všeličo. No iný dôkaz nie je proti tomu jednému. Ústne im to povedal. A darmo aj traja hovoria, presne rovnako, rovnako sme to spáchali, rovnako, a sudca nemôže toho organizátora toho celého odsúdiť, lebo iný dôkaz neexistuje. No, preto je dôležité, aby spoločnosť uznala, že preto sú dôležití tí kajúcnici, aby toto odsvedčili, kto to prikazuje, kto to riadi, kto to zabezpečí, kto to legalizuje celé, aj keď nemusí páchať trestnú činnosť. Viete, trestná činnosť je, že je podporovateľom tej zločineckej štruktúry alebo že je pre ňu činný. Nie, že pácha vyslovene trestnú činnosť. Takže toto je dôležité. No a toto týmto § 119 jednoznačne znemožnia tomu sudcovi. V § 168 hovoria, že ak aj sa rozhodne odsúdiť osobu na základe aj výpovede kajúcnika, aj tých iných podporných dôkazov, musí do detailov rozpísať, na základe akých dôkazov, akého rozhodnutia, ako presne dospel k tomu, že tak rozhodol. Viete, to sudcovi rozkazujú, že čo má napísať do rozsudku. Vyslovene. Aj doteraz sudca sa rozhodol, aj pri Slobodníkovi, aj pri tom Lališovi, sám, že či ten kajúcnik je hodnoverný, alebo nie je, alebo že či sa mu dá veriť. Jednoducho sa rozhodol a hotovo. Ale teraz to musí presne napísať, dôkazy, na základe ktorých tých potvrdených dôkazov sa tak rozhodol. Povedzme, to by až také hrozné nebolo. A § 240 hovorí zase o tom, že sa môžu použiť tie rôzne zápisnice z rôznych iných, ale len ako podporný materiál, aby sa zistilo, že tu hovorí trochu tak, tu hovorí trochu inak. Proste, aby spochybnili tých kajúcnikov. No toto sú štyri paragrafy, ktoré sú pre nich, kvôli ktorým sa toto celé napísalo. Tieto štyri. A tieto štyri jednoznačne smerujú k tomu, aby v každej veci ste tí, čo to riadili, neboli odsúdení. Lebo nepísali zápisnicu zo zasadnutia porady v tom Transpetrole aj uloženie úloh, kto, čo má robiť. To by bola porada Policajného prezídia, kde sa píšu zápisnice a uložené úlohy a splnené úlohy vykonal, spravil, viete? Všade na svete tí kajúcnici sú dôležití pre tú štruktúru, ale nie pre ten trestný čin. Tu riešia účel. A vždy je na tých orgánoch činných v trestnom konaní, ktorí majú tak vyšetrovať, tak postupovať, lebo oni vedia nakoniec, že nakoniec ten kajúcnik, keď príde na súd, tak tá obhajoba ho bude chcieť nejakým spôsobom znemožniť. Všade na svete robia, od toho Talianska cez Ameriku, krížom-krážom, všade. Jediná vec je spochybniť kajúcnika a spochybňuje sa to vždy tým, že dostal nejaké neúmerné výhody, že to zobchodoval a preto hovorí čokoľvek, len aby sa sám vyvinil. Viete, on sa nevyvinil, on sa sám priznal všetkému. Či žaluje vec spoločnosti, či uzná, či uzná, že takáto osoba si zaslúži nejaké výhody od tej spoločnosti, preto, že usvedčí tie hlavné štruktúry, alebo neuzná. A teraz k samotnej tej novele. Už. A ešte čas? Ak je problém. Ešte chvíľu. Ako som hovoril, ten § 2 je veľmi dôležitý pre aktuálnu situáciu. Potom sa tam upravuje, kto je ten spolupracujúci. Kto poskytne orgánom činným v trestnom konaní vierohodné informácie o trestných činoch uvedených tých závažných, nebudem to citovať, ktoré orgánom činným v trestnom konaní dovtedy neboli známe. Vidíš? 19. To je čudné, lebo polícia pozná veľa, má spravodajských informácií, operatívnych informácií. Dokonca ten človek bol obvinený už z niečoho, aj možno jeho spolupracovník už z niečoho obvinený, tak čo nové už len môže povedať? Ak nepovie nič nové, tak nemôže byť spolupracujúci. Tu ešte by to možno sa dalo pochopiť, že niečo neznáme im povie. Len horšie to je, ak chce byť aj iná osoba spolupracujúci obvinený. Ako som to už ukázal, že traja, štyria, piati niečo spáchali, tak jeden sa rozhodne byť spolupracujúci. Povie niečo nové. Aj druhý chcel spolupracovať, lenže ten nemá, čo nové povedať. On hovorí len to, čo vie aj ten prvý, že. Čiže ak nepovie nič nové, nemôže byť spolupracujúci. Nemôže. Lebo prokurátor v zázname, kde spisuje s tým spolupracujúcim formy a spôsoby tej spolupráce, tak musí uviesť, že na základe čoho sa rozhodol, že je vierohodný a že oznámil niečo nové. Viete, a keď oznámi len to, čo vie, to, čo vedel aj ten prvý, tak nemôže byť. Čiže týmto dokonca vylučujú v niektorých prípadoch dvoch alebo troch. A zároveň znemožňujú sudcovi odsúdiť na základe dvoch alebo troch. Čiže ešte zdvojnásobili to, aby ani len náhodou nemohli byť. Alebo ten prokurátor by prižmúril oči a povedal, že ja som orgán činný v trestnom konaní, kriminálka, operatívno-pátracia časť nie je orgán, tak oni, že niečo vedia, to ako ja o tom nič neviem, viete. Ja som orgán. Ale keď už niekoho obviní, už keď s ním spolupracuje, už tam je napísané, že z čoho. To už nemôže povedať, že o tom nič nevedel. Jedno, čo je pozitívne, tak upravili to porovnanie tých spoločenských nebezpečenstiev toho kajúcnika a toho, proti čomu svedčí. Čiže napísali, to je pozitívna vec, že tá trestná činnosť musí byť primeraná alebo o niečo vyššia musí byť tá, proti ktorej svedčí. Takto by to malo byť: primeraná alebo o niečo vyššia. A zároveň toto neplatí, to je tiež výborné, že forma a spôsob tej spolupráce je tak významný, oveľa významnejší ako tá trestná činnosť, v ktorej je obvinený. Čiže toto je pozitívne v tomto jediné. Toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No, z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupráci. Čiže toto je pozitívne v tomto. Jedine toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupracujúcej osobe samotnej, v čom je problém? Čiže ako prvé ho musia poučiť, keď sa rozhodne na spoluprácu, že nemusí, že osoba, že obvinený teda nemusí svedčiť proti sebe. Ak by si spôsobil problémy s trestným stíhaním, ale ani proti osobe blízkej. Hneď v druhom odseku mu hovoria: ak zamlčí niečo, čo vie, že je trestný čin, tak nemôže mať benefit. Čiže najskôr ho vystrašia. Že ak chceš svedčiť, tak nemusíš. Ale potom nemáš benefit, aby si to zvážil, že do čoho ide. To možno je rozumné. Ale zavádza sa tá 180-dňová lehota pre teda vysvetlenie, spísanie všetkej trestnej činnosti, ktorú tu ten, čo chce byť spolupracujúci, spáchal v celom svojom živote. A zároveň musí vypovedať o všetkých osobách, o ktorých vie, že páchali trestnú činnosť. No do tohto sa nepustí nikto v živote. Veď ja. Napríklad, keď sme chceli stíhať Černáka, Černák bol veľký zločinec, to uzná každý. Bolo ho potrebné nejakým spôsobom odstíhať. Bol vo väzbe Kaštan za prípravu vraždy a ekonomickú trestnú činnosť v súvislosti s tými naftárskymi kšeftami. Tak sa s ním dohodlo, že sa zastaví trestné stíhanie za prípravu vraždy a za to on bude svedčiť proti Černákovi. Čiže svedčil vo veciach vrážd, bratia Gromlusovci, Šípoš, Potáč, aj ukázal, kde boli zakopaní, aj sme ich vykopali. Ale nepovedal všetko o svojej trestnej činnosti. Ale napriek tomu pomohol zabezpečiť, aby Černák bol odstíhaný a odsúdený na doživotie. Čiže. Čo je dôležité pre spoločnosť? Teda uznať, že ten jeden svedok, možno nemusíme vedieť celú jeho genézu trestno-procesnú, trestnoprávnu, ale či je dôležitejšie, aby svedčil radšej. Aj keď nepovie úplne všetko. O tom vedel povedať otec pána Lučanského, ako to prebiehalo úplne, že to bola tá výhoda, že nemusel povedať všetko. Musel povedať len to, z čoho bol obvinený, z toho sa priznal v plnej miere a zároveň, čo polícia vie o jeho trestnej činnosti, tak tomu tiež a ešte k tomu, o čom chce svedčiť. No tak ten Kaštan svedčil o tých bratoch Gromusovcoch, kde vlastne bol len privolaný telefónom, že sa tá vražda stala, tak prišiel pomáhať likvidovať mŕtvoly. Aj pri tom Potáčovi len tam stál a iní vraždili, tak takéto trestné činy uviedol. Nie tie, kde aj on sám vraždil, viete. To je tak vo všetkých štruktúrach tých zločineckých. Ak by mal vypovedať všetko, tak sa dostáva do nevýhodnej pozície voči tým. Na základe toho poslancov… Do botičiek som prerušil vystúpenia pána poslanca. A privítame spolu žiakov zo základnej školy v Drietome. Pozdravujeme vás. Pán poslanec, môžete pokračovať. Dobre, že ste ma upozornili, že sú tu mladí ľudia, takže ja prestanem s týmito vecami, lebo nechcem ich zbytočne vydesiť a vyplašiť. Že čo všetko sa tu deje. Ja si myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že prečo sa táto novela predkladá. Prečo práve teraz? Prečo tie štyri paragrafy sú dôležité? Všetko ostatné je len kamufláž. Lebo ak by naozaj malo platiť to sprísnenie práce s tým spolupracujúcim, ako tu je všetko popísané, že sa musí priznať, musí vydať všetky zisky z trestnej činnosti, kedy, aké, všetky veci, všetkých musí nahlásiť, o ktorých niečo vie. A ešte musí stále hovoriť stále len pravdu. A ten, voči komu svedčí, ten je obvinený, ten môže klamať, ten nemusí nič. Čiže ten, čo mal mať nejaký benefit za to, že spolupracuje, pomáha usvedčiť tých závažnejších, je v horšej trestno-procesnej situácii ako ten, voči komu svedčí. Ten organizátor alebo ten väčší, výraznejší zločinec. A toto je… Ako to môže… Kto do toho by vôbec išiel, keď si sám zhorší svoje pozície, a okrem toho, keď sa znížili tresty rapídne, tak. Tak v podstate mu je jedno, keď ho aj odsúdia, keď mu to dokážu, lebo môže dostať, povedzme, veľmi ľahkú podmienku alebo peňažný trest, ktorý za neho tí organizátori aj zaplatia, keď ich nebude usvedčovať. Bude stále s nimi, lebo je hrdina, lebo nezradil. Viete, sa mu to viac oplatí ako svedčiť, čakať až nakoniec počas toho procesu nemať žiadny benefit, len samé horšie pozície. Pri vyšetrovaní, pred súdom, všade on je ten, kde musí stále hovoriť pravdu. Ak sa niekde pomýli, ak ešte z nejakých iných spisov kdesi inde, kdesi niečo povedal, čo presne nesedí s tým, čo teraz vie, možno niečo zabudol, tak príde o všetko. Príde o všetko. Takže ďakujem za pozornosť. Pred deťmi. Mal som aj celé príklady, som chcel rozprávať, ale nebudem to tu rozprávať, lebo by som tu mohol hovoriť 400 minút. Ja som ho mal pripravený na 400 minút, vážení. Aj konkrétne veci, že prečo sa dalo, čo sa nedá a prečo to nie je. Ja to hovorím z praxe. Oni píšu, že na základe praxe napísali tú novelu. Problém je v tej advokátskej praxi. My sme to písali z policajnej praxe. To je obrovský rozdiel. Ďakujem za pozornosť. Pán poslanec Mikloš: tak to nové ráno Trestného poriadku zavádza jednu nehoráznu a škandalóznu retrospektívu do práva. Preto je nehorázna, preto je škandalózna a preto je to retrospektíva, lebo sa týka ľudí, ktorí momentálne patria k vládnej koalícii a týka sa ľudí, o novele ktorého tohto zákona budú hlasovať ľudia im spriaznení z koalície. V tom je tá nehoráznosť. Táto koalícia rozvracia právny štát a používa na to orwellovskú inováciu. Rozvrat právneho štátu nazýva posilnením právnej istoty. Ten orwellovský jazyk, ale uvedomme si, že sa zavádza vždy na začiatku každej totality, autoritárskeho štátu alebo mafiánskeho štátu. A ja sa teraz pýtam, pán minister Susko. Tí, ktorí vám písali túto novelu, zrejme tí advokáti, niektorých ľudí vynechali. Tí, ktorí pomáhate. Ktorých sa to bude týkať. Aj tí, ktorí to písali, aj tí, ktorým pomáhate, sa budú za vás nakoniec skrývať. Zostanú v anonymite. Tí, ktorí budú hlasovať za túto novelu, teda v tomto parlamente, aj tí zostanú nakoniec v anonymite. Ale vy sa stanete symbolom tejto nehoráznosti. Ja sa pýtam, začalo ma to šokovať. Vy ste jeden vážny človek, ktorý pracoval v advokácii a pracoval v práve. A čo teraz? Čo teraz chcete s ním dorobiť? Za čo vám to stojí? Všetci, ktorých sa to týka, budú za vami. A vy budete ten, ktorý sa stane toho symbolom. Načo vám to je? A páči sa mi, ako povedzme tuná je málo ľudí z vládnej koalície. Ako nechcú počuť tieto veľmi nepríjemné veci. Pripomína mi to jedného… Pán poslanec Dubovický, ďakujem za slovo. Je to až priam desivé, ako kolega Spišiak tuná zdieľal tie príbehy, tie skúsenosti z praxe ako policajného prezidenta. A zároveň je desivé, že tuná sedí minister spravodlivosti, ktorý si tu hrkúta s obžalovaným podpredsedom parlamentu v prípade, kde je obžalovaný, kde sú kajúcnici. Tak ja by som sa chcel opýtať v prvom rade, či pán minister spravodlivosti nie je v konflikte záujmov. Mne sa veľmi páčilo, Jaro, ako si vravel. Však ty si prakticky odkryl ten diabolský plán vládnej koalície, ako oslabiť spolupracujúcu osobu v trestných konaniach. A ja som zvedavý, ako sa vládni poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS k tomu postavia. Ako sa postavia pred ľudí a povedia, že momentálne sa tu ide schvaľovať ďalší mafiánsky zákon, ktorý má pomôcť kajúcnikom. Pardon, to je opačne, má pomôcť ľuďom, ktorí sú v súčasnosti obžalovaní, a oslabiť postavenie kajúcnika. No ako? Mňa by to celkom zaujímalo, že ako sa k tomu vy, vládni poslanci, postavíte. Si spomeňte roky pred rokom 2020, ako to všetko tu vyzeralo. Si spomeňte na tie 90. roky a ja neviem, že prečo vy ste sa rozhodli takto paktovať, takto predať krajinu kvôli pár ľuďom. Vám chcem povedať… A sa smejete? Pán poslanec Kéry, čo je na tomto vtipné? Čo je na tom vtipné, čo pán Spišiak povedal tuná, že ako bojoval proti mafii. Čo je na tomto smiešne? Hej, ja som vtipný, no. Som zvedavý, ako za to zahlasujete a potom aký to bude mať dopad na ľudí. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Spišiak, ďakujem za vaše vystúpenie a aj tie príklady a presne si to pomenoval, že je rozdiel, ak nejakú novelu trestného zákona, respektíve akéhokoľvek zákona píše niekto z praxe a so skúsenosťou z praxe. A v tomto prípade, ak by tú novelu pripravovali naozaj ľudia, ktorí tú zločinnosť, kriminalitu, organizovaný zločin chcú vyšetrovať, a že rozdiel, ak to píšu advokáti. Kto toto nikdy v živote nezažil, nemá absolútne ani predstavu o tom, čo to znamená v praxi a ja ti ďakujem aj za tie mnohé príklady. Mňa veľmi zaujalo aj to, čo si povedal a ja s tým absolútne súhlasím, že aj ľudia, ktorí nekonajú, môžu úmyselne konať v zmysle trestného práva, Trestného poriadku a v tomto prípade, pán minister Susko, vy ako minister spravodlivosti ste povinný, alebo mali by ste byť teoreticky na strane spravodlivosti. Vy by ste tu mali predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré chránia ľudí od toho, aby nejakí zločinci tu zakladali… Vy neukazujte prstom na mňa, dobre? Buďte taký láskavý, pán Susko, lebo jedného dňa sa vy môžete ocitnúť v nejakej pozícii, kedy sa ešte budete veľmi čudovať o tom, čo ste si tu poschvaľovali. Vy máte byť na strane spravodlivosti a nie tu predkladať zákony, ktoré pomáhajú zločincom a bežní ľudia sa znova cítia v 90. rokoch, že tu budú za chvíľu hrubokrkí mafiáni behať po uliciach bez toho, aby sa cítili nejakým spôsobom ohrození. Takže presne súhlasím s tým, pán Spišiak, že aj osoby, a to sa týka aj poslancov koalície, rovnako tak mali by konať, mali by tu upozorňovať na to, čo sa tu ide schvaľovať, aký mafiánsky zákon, a oni tu sedia a ešte aj s tými prštekmi to budú schvaľovať. Hanba. Pán poslanec Čipus nie je v sále, stráca možnosť faktickej. Pán poslanec Lackovič, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok, kolega Spišiak. Ty si hovoril v úvode svojho prejavu o tom, že títo kajúcnici, čo tu prejednávame dnes, že je to účelová, konkrétna zmena, ktorá má pomôcť predovšetkým Tiborovi Gašparovi, ktorý je obžalovaný ako podpredseda Národnej rady. Ja som si spomenul pritom, ja som bol, keď som bol päť rokov starostom, my sme mali samozrejme obecné zastupiteľstvo, my sme tam mali poslancov, už aj poslanci obecného zastupiteľstva, všetci dnes na Slovensku vedia, že keď sa aj schvaľuje hoci aj nejaká nájomná zmluva od obce alebo od mesta, kde by si ten poslanec drobný prenajal nejaký pozemok, čo len na nejaký chov sliepok, tak vie, že je v konflikte záujmov a za takúto nájomnú zmluvu, za takýto prípad hodný osobitného zreteľa by nemal hlasovať, mal by sa zdržať, ideálne odísť, keby sa ho to čo len okrajovo dotýkalo. A my tu dnes máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý rád-radom za všetky tieto veci tu v tomto pléne od roku 2023 hlasuje. A že tá kauza Očistec, to nie je, že tu sa vytiahol nejaký ráno Jožo v šľapkách a prišiel vypovedať ako jeden kajúcnik. To je prípad, ktorý má, len obžaloba má 181 strán. Tu je 11 obžalovaných, viac ako 20 rôznych skutkov. Samotný spis má 19 000 strán. Tak o čom sa tu bavíme, čo tu dokáže aj ten obžalovaný podpredseda Národnej rady trepať tie svoje nezmysly už tretí rok. Naozaj sa preberme, zíďte z kratšej cesty, dostaňte ešte kúsok rozumu, ak sa dá aspoň na konci tohto polroka. Ďakujem. Pani poslankyňa Hatráková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega, ty si hovoril, že to, čo sa deje tu na Slovensku, že sme asi jediná krajina v demokratickom svete, kde namiesto toho, aby sa teda najsilnejšia strana dištancovala od ľudí, ktorí sú obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti, tak oni ešte pre nich teda píšu a menia zákony, ale čo by sme teda mohli čakať, veď sme si vlastne tento…

Kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemný dobrý deň. Máme tu pred sebou tretí pokus novelizovať Trestný poriadok v súvislosti so spolupracujúcimi osobami, tretí v poradí. To je dôvod na zamyslenie, že v podstate prečo zákonodarca už tretíkrát sa snaží zmeniť to isté. Že prvýkrát to bolo možno nedostačujúce. Druhýkrát to zrušil Ústavný súd alebo teda odložil účinnosť a teraz máme tu tretí pokus. Takže v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som trošku urobil rekapituláciu tohto celého procesu. Už Slovenská republika, sme republikou výnimočnou. Jedinou na svete. To viem kategoricky vyhlásiť. Vo svete demokratickom, nie totalitnom a diktátorskom, kde došlo tak k masívnemu obvineniu a dokonca momentálne už aj obžalovaniu takých osôb, ako je policajný prezident, špeciálny prokurátor, ktorý je vrcholný predstaviteľ boja proti organizovanej kriminalite a korupcii. Riaditeľ policajnej inštitúcie, ktorá je garantom tohto boja, čiže riaditeľ NAKA, protikorupčný riaditeľ protikorupčnej jednotky, riaditeľ finančnej polície a mnoho iných policajtov aj nepolicajtov. Takto masívne sa to nikde na svete nestalo. Ale povedzme, mohlo sa stať. Ale čo je ďalší stupeň výnimočnosti? Že tá politická strana, počas ktorej sa toto všetko dialo, z čoho sú už momentálne obžalované tieto osoby. Čiže tá politická strana ich neodsudzuje, nedištancuje sa od nich, že počas ich vlády sa toto tu mohlo diať. Ona ich vyslovene vyviňuje, podporuje a na tlačových besedách sústavne degraduje a dehonestuje všetkých, ktorí sa pričinili o to, že takýmto spôsobom sa orgány činné v trestnom konaní dostali vo svojom procesnom konaní k takýmto výsledkom. Čiže už to je, už to je podivuhodné. Politická strana, normálna politická strana, by sa dištancovala od takýchto ľudí. Prosila by o odpustenie svojich voličov, že sa počas našej vlády toto mohlo stať, že sme takýchto ľudí dosadzovali, umožnili im vykonávať svoju funkciu. A jednoducho, stalo sa, môže sa stať aj v iných štátoch, policajný prezident alebo iný vysoký policajný funkcionár bol obvinený, ale tá politická strana, počas ktorej, alebo ktorá ho nominovala do funkcie, sa dištancuje automaticky, že s tým nemá nič spoločné. Odvolávajú ho a neprikláňajú sa k nemu, neobranňujú ho. U nás je presný opak. Aspoň, jasné, že prezumpcia neviny platí všade, lenže aspoň deklaratórne – do vyšetrenia, do právoplatného uznania viny alebo neviny – sa dištancujeme. U nás nie. To je ďalší stupeň tej výnimočnosti. Tretí stupeň výnimočnosti vidím v tom, že táto politická strana napriek tomu, že sa stavia za týchto ľudí, vyhrá voľby. Napriek všetkým možným preukázaným aj odsúdeným v týchto veciach vyhrá voľby v Slovenskej republike. A štvrtý stupeň je, že táto politická strana po výhre vo voľbách jedného z týchto členov, bývalého policajného prezidenta, navrhne a schváli za podpredsedu parlamentu. To už je štvrtý stupeň. A piaty stupeň je teraz. Že. Táto skupina ľudí, ktorá je momentálne už obžalovaná, si v tom procese pripravila svoju obhajobu. Pripravila, a aby túto obhajobu mohla zákonne prezentovať pred súdom, aby tá obhajoba mohla byť zákonná, vykonávaná v zmysle Trestného poriadku, tak si prispôsobia Trestný poriadok. Toto je piaty stupeň až. Toto už fakt nikde na svete nie je. Obžalovaný tu navrhuje zmeniť zákon, aby mohol uplatniť svoju obhajobu. Možno sa dopracujeme aj k 6. stupňu počas rozpravy. Čiže toto je taký politický úvod a teraz by som pristúpil fakt k rozboru tejto aktuálnej novely, ale aby som to mohol urobiť, aby som mohol zvýrazniť to, že ide účelovo o konkrétnu zmenu, aby pomohla v trestnom procese konkrétnym osobám. Už v prvej novele, keď sme tu mali rozpravu o prvej novele zákona Trestného zákona a Trestného poriadku, tak som tu kategoricky prehlásil, že jediný dôvod, prečo to robia, jediný a najdôležitejší, je zmeniť ustanovenia upravujúce spoluprácu s kajúcnikmi či so spolupracujúcimi osobami. Mohli to urobiť jednoznačne tak, že zmenia len to, čo potrebujú pre tú svoju obhajobu, lenže to by bolo príliš okaté. Bežná verejnosť alebo aj drvivá väčšina poslancov by si to možno ani nevšimla, že to je čisto kvôli tomu, ale bolo by to napriek tomu okaté. Tak preto sa podujali zmeniť úplne celý Trestný zákon aj Trestný poriadok, samozrejme s rôznymi chybami a s tým, že my sme upozorňovali na to, že to bude mať negatívny vplyv na kriminalitu, aj malú, aj organizovanú, aj akúkoľvek. Bezpodmienečný bezprostredný vplyv, čo v podstate sa aj preukázalo nárastom drobnej majetkovej kriminality alebo teda protispoločenskej činnosti, keďže sa malo jednať už podľa nového o priestupky. Premlčacími lehotami 3 500 ľudí bolo prepustených z väzby, zastavili sa trestné konania pre premlčanie aj bežným kriminálnikom, dokonca aj ľuďom, ktorí páchali závažnejšiu trestnú činnosť a boli akože tí, o ktorých sa malo jednať. Ale najdôležitejší bol proces zmeny spolupracujúcich obvinených, ich právneho postavenia. A toto by som teraz chcel povedať, že vysvetlím presne. Čiže v tej prvej novele Trestného poriadku zaviedli pojem benefit. Predtým také tam nebolo. Bolo len päť paragrafov, na základe ktorých sa spolupracovalo s obvinenými alebo s tými spolupracujúcimi osobami. Čiže jednalo sa o päť základných inštitútov trestného procesu: dočasné odloženie obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcej osobe, prerušenie trestného stíhania a udelenie nižšieho trestu spodnou hranicou podľa Trestného zákona. Toto bolo tých päť. Ja potom vysvetlím, že ako sa to aplikuje v praxi, lebo to je jeden koncept, ako spolupracovať so spolupracujúcimi osobami. Oni tam zaviedli pojem, že toto sú tie benefity, tieto nechali. A pridali tam taký neurčitý pojem alebo sled slov, že „a iný benefit, ktorý spočíva v inom trestnom procese, postupe alebo konaní alebo opomenutí konať podľa Trestného poriadku, ktoré orgány činné v trestnom konaní tej spolupracujúcej osobe poskytnú, navrhnú, zabezpečia, sprostredkujú, formálne alebo neformálne sľúbia“. Čiže toto môže byť hocičo. Čo v bežnej praxi sa nazýva taktický postup vyšetrovania. Alebo iný postup vyšetrovania za účelom efektívneho dokončenia vyšetrovania tak, aby smerovalo k podaniu návrhu na obžalobu, lenže toto sa malo nazývať ako benefit. Benefit, ten názov tam dali podľa mňa naschvál, že benefit, lebo to evokuje v ľuďoch, že to je benefícia, to je nejaká dobročinnosť, to je nejaký dar pre toho, kto spolupracuje. Lenže to nie je dar. To je výmena za spoluprácu, ktorá je presne definovaná. Čiže, ak to chceli použiť názov z angličtiny, tak skôr sa to podobá na advantage. Má výhodu, lebo sa priznal, lebo pomáha, lebo chce svedčiť proti ostatným vyšším štruktúram tej zločineckej skupiny. Čiže nejakú výhodu mu treba poskytnúť, aby sa vôbec do toho pustil, aby mal výhodu pred tými, proti ktorým svedčí, ktorí zatajujú, ktorí sa nechcú priznať. Čiže benefit. Ale prečo zaviedli tieto formálne, neformálne sľuby a vybavovačky všelijaké? Preto, lebo už tu bol spomínaný obhajca Para, zastupoval Lališa a iných zločincov. A konkrétne v prípade svedka jedného z tých spolupracujúcich obvinených, keď vypovedal na súde, tak ten svedok povedal, budem to parafrázovať, ale aby podstata bola jasná: „Kýbel nám rozdal zbrane. Povedal, koho máme ísť zavraždiť. Išli sme, zavraždili, zakopali.“ A to stručne podstata. Obhajca Para sa ho opýtal: „Pán Švec, máte zbrojný preukaz?“ On odpovedal, že nemá. „Takže ste spáchali trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Boli ste za to obvinený?“ „Nebou.“ Čiže bol mu poskytnutý nejaký benefit. Mal byť obvinený, lebo spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Lenže popri tom trestnom čine, v ktorom je spolupracujúci, ktorý spáchal, je to trestný čin zanedbateľný, čiže ten prokurátor ho mal obviniť a zároveň zastaviť trestné stíhanie pre neúčelnosť. Tak toto neurobil. No a pán Para argumentoval týmto, že ten svedok dostal neoprávnený nadmerný benefit a preto je nedôveryhodný. Sudca vtedy ešte mal právo sám sa rozhodnúť, či mu uverí alebo neuverí. A uveril mu, lebo táto aféra s tým nedovoleným ozbrojovaním bola vlastne malichernosť u advokáta Paru. No a teraz, keď navrhli tieto zmeny, že sľúbi formálne, neformálne, sprostredkuje, tak oni dúfali, ešte okrem toho zaviedli, že musí napísať prokurátor zoznam všetkých benefitov. Čiže aj týchto formálne, neformálne sľúbených, a predpokladali, že tam nenapíšu úplne všetko, lebo to sú také činnosti, ktoré jednoducho sa bežne v praxi používali. Nebolo to nič protizákonné oproti tomu, o čo sa jednalo – o vyšetrovanie zločineckých štruktúr mafiánskych. A predpokladali, že niečo v tom zozname možno nebude napísané. Alebo opomenie to tam napísať prokurátor. Oni sa o tom svojimi činnosťami dozvedia, budú poukazovať, že neboli uvedené v zozname všetky benefity, tým pádom výpoveď spolupracujúcej osoby je nepoužiteľná ako dôkaz. To je jeden dôvod, prečo toto bolo cielené a účelové. Ďalší pokus bol, že zastavenie trestného stíhania a podmienečné zastavenie stíhania dovtedy mohol vykonať prokurátor. Oni zmenili, že sudca na návrh prokurátora. Dúfali, že tí sudcovia nebudú pristupovať k tomu tak, ako pristupovali k tomu prokurátori, ktorých obviňujú mediálne, že teda pomaly sú oni tí zločinci. Skutočnosť bola taká, že v tom čase ešte niektorí z tých inkriminovaných kajúcnikov mali len prerušené trestné stíhanie, ešte nebolo ani zastavené, ani podmienečne zastavené. Dúfali, že tí sudcovia nebudú súhlasiť s týmto zastavením alebo podmienečným zastavením, ale čuduj sa svete, súhlasili a zastavili aj podmienečne zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo. Ďalej prísnejšie definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej… Zastavili, čiže akceptovali návrhy prokurátorov. Čiže ani toto nezabralo? Ďalej, príliš si definovali ten pomer medzi trestnou činnosťou kajúcnika, ktorý sa prizná, a trestnou činnosťou, o ktorej svedčí. Predtým to bolo napísané, že spoločensky musí byť nebezpečnejšia ako tá, ktorú spáchal on. To je dosť voľný pojem, musí byť nebezpečnejšia pre spoločnosť. Oni tam zaviedli pojem, že záujem spoločnosti. Stíhať trestný čin, proti ktorému svedčí, musí byť jednoznačne a preukázateľne vyšší ako záujem spoločnosti a poškodeného stíhať toho kajúcnika. Čiže záujem spoločnosti a poškodeného. A teraz, ak niektorí z tých poškodených, ktorých tí zločinci, povedzme, vydierali, povie, že ja nesúhlasím s tým, aby tento človek bol kajúcnik, aby sa mu znížil trest. Ja chcem, aby on bol potrestaný v plnom rozsahu. Tým pádom by tento človek nemohol byť spolupracujúci. Záujem spoločnosti celej, že treba stíhať mafiu, najzávažnejší zločin, je nič v tomto prípade oproti individuálnej vôli potenciálneho teda poškodeného. A okrem toho „jednoznačne a preukázateľne“ – som sa pýtal na brannobezpečnostnom výbore predkladateľa, vtedy tam nebol pán minister, ale jeho štátny tajomník, že ako to chápu, to „jednoznačne a preukázateľne“. Tak toto sa tak dá napríklad výškou škody, akú spôsobil ten kajúcnik a proti akej svedčí. Alebo spoločenská nebezpečnosť trestného činu. Na koľko rokov môže byť odsúdený on a na koľko ten, proti komu svedčí. Toto sa dá jednoznačne a preukázateľne. Ostatné je len na posúdenie všeobecnom. Čiže pýtal som sa, ako to chcú vyhodnotiť. Čo je jednoznačné a čo je preukázateľné. Uviedol som príklad. Napríklad spolupracujúci sa prizná, že páchal trestnú činnosť, škoda 2 milióny, skorumpovaný bol, zobral 2 milióny úplatkov. Priznáš sa k tomu? Áno. A svedčí o špeciálnom prokurátorovi, že ten zobral 50 000. Tak čo, je záujem spoločnosti vyšší? Tak podľa toho, čo sa dá jednoznačne preukázať, sú tie milióny a tých 50 000. Čiže podľa mňa a podľa záujmu spoločnosti má byť oveľa vyšší záujem preukázať a stíhať špeciálneho prokurátora, ktorý je tu na to, aby bojoval proti korupcii, a nie preto, aby ju páchal. Čiže tých 50 000, ktoré on zobral, je podľa mňa spoločensky oveľa významnejšie ako nejaký úradník, ktorý zobral 2 milióny. No a ten štátny tajomník mi povedal, že to nevie. No viete, ani netuším, prečo je takáto zmena tam, že ako sa to všetko musí v každom prípade individuálne nejak posudzovať. No individuálne znamená, že ak je to náš človek, tak bude platiť taká vec, ak je to nejaký iný, na ktorom nám nezáleží, tak tam sa to bude posudzovať inak. Čiže takto nemôže fungovať trestné právo. No toto boli základné zmeny tej prvej novely, lenže im to nevychádzalo. Napriek tomu sudcovia odsúdili, nezastavili trestné stíhania. A kauza očistenia pokračovala ďalej. Dostala sa až do procesu obžaloby. Tak potom prišli v novembri, v decembri sám obžalovaný s novelou, kde chceli týchto kajúcnikov úplne zmeniť, že ak kedykoľvek v minulosti niečo neuviedol úplne presne v podstatnej záležitosti alebo sa preukáže, že klamal, tak celá jeho výpoveď nemôže byť použitá v žiadnom konaní, nikde. Tak našťastie sme podali podnet na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil účinnosť. Čiže aj Ústavný súd uznal, že toto už je priveľa. Už v decembri sa museli ponáhľať, lebo už sa blížil proces. A stále v tom nemali jasno, ako budú prezentovať tú svoju obhajobu. Tak teraz prichádzajú s tým, že navrhnú aktuálnu novelu, ktorá v podstate mení celý koncept spolupráce s tými spolupracujúcimi osobami. Lebo vo svete sú dva základné koncepty. Ja sa k tomu dosť presne viem vyjadriť, lebo som bol spoluautorom alebo spoluiniciátorom aj tvorcom tej pôvodnej istiny, ktorá má pojednávať o spolupracujúcich osobách a ako to má vyzerať v štruktúrach Policajného zboru, prokuratúry, aj v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. To je ucelený koncept boja proti organizovanej kriminalite. Ak vytrhneme z toho niektorú súčasť, tak ten koncept sa zrúti, je prakticky nepoužiteľný v praxi. No a tie dva koncepty sú takéto: že buď poskytneme tým spolupracujúcim osobám nejaké výhody, ktoré fakt budú považovať za výhody už počas toho procesu spolupráce, alebo to, čo navrhujú oni. Spolupráca trvá, ale ten finálny benefit, jak to nazvali, tá výhoda alebo to plus, že spoločnosť už znáša, že potrebuje aj takéhoto človeka, ktorý je síce zločinec, ale usvedčí iných zločincov, že má právo na nejakú výhodu. Čiže až na konci súd pri rozhodovaní rozhodne, že mu uloží nižší trest, ako je spodná sadzba trestu, ktorý by mal dostať, alebo že upustí úplne od potrestania, čiže až na konci toho procesu. A v celom tom procese musí stále hovoriť pravdu. To rozoberiem do detailov, len chcem zdôrazniť dve odlišnosti v tých konceptoch. My v tom roku 2004 sme zvolili tú prvú verziu, lebo tá sa zdala efektívnejšia v boji proti zločinu. Lebo predtým sme stíhali zločin bez týchto vymožeností a išlo to problematicky. Tak preto z praxe som vedel, čo by nám pomohlo pri stíhaní organizovaného zločinu. Presne som vedel, ako pracujú advokáti, ako pracujú mafiáni a čo je pre políciu výhodné. A aké vymoženosti musí mať, aby mohla byť efektívna. Samozrejme za zachovanie ústavy a celej demokracie. Nie príliš. Lebo som tvrdil, a je 30-krát radšej, nech behá po svete 10 neodsúdených mafiánov ako jeden odsúdený nevinný. To je dôležité. Tento koncept je tiež použiteľný, ale nie vtedy, keď ho píšu advokáti. Nechcem byť úplne zlý, ale vidieť z toho kontextu, že ten náš písali policajti, prokurátori, ktorí chceli stíhať. Tento písali advokáti, ktorí chceli oslobodiť a znemožniť stíhanie a odsúdenie páchateľov závažnej trestnej činnosti. Jednoznačne je to tak. To vidím, možno laická verejnosť alebo možno vy to ani nevidíte v tých maličkých detailoch, kde sa snažili tam vsunúť niečo, s čím neuspeli na súde. Napríklad konkrétne s tým pánom Lališom alebo s ďalšími mafiánmi vedeli, že neuspeli. Sudca voľne zhodnotil dôkazy, rozhodol sa odsúdiť, uznať vinnými všetkých a toto advokátom vadilo. Tak teraz preto tieto veci nejak zmodifikovali, upresnili, dokonca podľa aktuálnej novely dokonca prikazujú sudcovi, ako má rozhodnúť alebo na základe čoho vôbec nesmie rozhodnúť o vine. Toto je tiež nevídané, že sudca je v podstate obmedzený na tom, aby voľne hodnotil dôkazy. Lebo nemôže použiť dôkaz, ktorý mu zákon zakazuje použiť pri uznaní viny, keď chce uznať vinu. Ale k tomu sa všetkému vrátim. Čiže kde sme? Ak by tá forma tej spolupráce, ktorú už postupne rušili svojimi novelami, existovala napríklad v roku 1999, prípadne 2000, tak by sme možno dokázali včas objasniť aj tú desaťnásobnú vraždu v Dunajskej Strede. My sme na základe starších princípov, bez princípu takto definovaného v rekodifikovanom Trestnom poriadku, dokázali obviniť páchateľov zo spoluúčasti, z organizovania, zo zabezpečenia tej desaťnásobnej vraždy, boli dokonca už na súde súdení, že zabezpečili zbrane, zabezpečili úkryt, zabezpečili všetko potrebné. A boli stíhaní za desaťnásobnú vraždu ako spolupáchatelia. Čiže im hrozil vysoký trest všetkým. Ale nebola tam možnosť poskytnúť im tú formu spolupráce, akú potom rekodifikovaný poriadok umožňoval. Možno by sa niektorý z nich priznal, ktorý len dielčím spôsobom sa podieľal na tej vražde, aby povedal, kto presne strieľal, lebo to sme nevedeli dokázať, kto presne strieľal, lebo tí strelci, to komando strelecké bolo tak utajované, že o ňom vedeli len oni, čo sa na tom spolupodieľali, ani to nie všetci. Čiže obvinili sme všetkých okolo, ale nie tých strelcov. Strelcov sa podarilo až teraz, keď som sa stal policajným prezidentom, vtedy už bola aktuálna tá novela, ktorú teraz rušia. Že sa jeden z nich, ktorého sme obvinili z inej trestnej činnosti, priznal, svedčil, že bol tiež spolupáchateľ v tej desaťnásobnej vražde. Presne pomenoval, ktorí boli tí strelci. Tak dostal výhodu. Teraz je už obžalovaný ten hlavný strelec, konkrétna osoba. To je význam tej spolupráce. Ja neskôr vysvetlím, prečo táto navrhovaná forma nikdy nebude viesť k týmto požadovaným výsledkom. Dobre viete, píšu, že spolupracujúci obvinený je pomaly nenahraditeľný prvok pri dokazovaní tej najzávažnejšej formy trestnej činnosti organizovanej, je to veľmi dôležitá vec a preto teda navrhujú túto novelu Trestného poriadku. Ako už to vo faktickej bolo povedané, táto novela skôr ide opačne ako pozitívne. Ale kvôli tomu, aby som naozaj vysvetlil, prečo sú tí spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby veľmi dôležité pri stíhaní tej organizovanej trestnej činnosti. Najdôležitejší paragraf Trestného zákona je paragraf „založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny“, prípadne teroristickej skupiny. Tu je sadzba v našom Trestnom zákone 5 až 10 rokov. Čo je smiešne, lebo podľa mňa toto je ten najzávažnejší trestný čin. To je najzávažnejší, lebo hovorí o tom, že keď sa najmenej traja na dlhšiu určitú dobu spoja v nejakej štruktúre osôb s úmyslom, s úmyslom páchať zločiny, tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, alebo korupciu v obidvoch formách, alebo legalizáciu výnosov z trestnej činnosti. Sú to všetko tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti, akú náš Trestný zákon pozná. A oni sa spoja, organizujú, aby toto robili. Čiže s cieľom toto robiť sa spoja. A za to majú dostať päť až 10 rokov. No za to by mali mať 25, tie najvyššie sadzby, keď ešte len plánujú toto robiť. Nie jednoducho, ale plánovanie – toto je to najhoršie, čo môže zločinec chcieť: spojiť sa, združiť sa, zorganizovať sa, aby páchal závažné zločiny, nie hocijaké závažné, najzávažnejšie. A k tomu, aby to mohol robiť, chce práť výnosy, legalizovať príjmy z tejto závažnej trestnej činnosti a korumpovať, aby vôbec mohol existovať. Skorumpovať všetkých naokolo, aby si ich nikto nevšimol a ak si ich všimne, aby prestal. Ak budú pred súdom, tak aby neboli odsúdení. Toto je u nás hodnotené na päť až 10 rokov. To je ten problém. No a teraz „založí, zosnuje, podporuje“. Háčik tohto trestného činu je ten najzávažnejší. Čo to znamená, že podporuje? To znamená, že úmyselne koná tak, aby svojim úmyselným konaním – chcem to trochu zjednodušiť, aby to zvládli – svojim úmyselným konaním im zabezpečil finančné prostriedky, inak prosím tri etikety: spoluprácu, súčinnosť. Aby ti súril úmysel, nie konanie. Zabezpečil finančné prostriedky? Ideme prostriedky? Spoluprácu, súčinnosť preto, aby tá zločinecká skupina mohla vzniknúť. Alebo aby zabezpečil jej existenciu. Že tu nemôžeš povedať, že mi tresne činom. Ani jeden, ani tí traja, čo to zosnovávajú, nemusia byť vôbec zločinci. Len s cieľom páchať tú najzávažnejšiu trestnú činnosť sa zoskupia. A tieto ich podporujú tým, že im dajú peniaze, iné prostriedky, spolupracujú s nimi. Iná závažnosť je to písmeno a) vznik. Alebo zabezpečia, aby mohla existovať. Zamaskovať. Až písmeno b) hovorí, že poskytnú tieto pomocné služby na páchanie tej samotnej trestnej činnosti. To je až písmeno b). Písmeno a) vôbec sa nemusí jednať o to, že ten spolupracovník pácha trestnú činnosť. Vôbec. A to je ešte veľmi dôležité, že úmyselné konanie. No úmyselné konanie podľa trestného zákona je aj nekonanie v prípade, že tá osoba konať má. Napríklad, že má takú povinnosť zo svojho postavenia vyplývajúcu, mal konať, ale on nekoná. Aj toto je úmyselné konanie v tomto kontexte. Čiže zabezpečuje podporu tým, že nekoná. Napriek tomu, napriek aktuálnemu prípadu, akokoľvek. Odmyslíme si trestnú činnosť zločineckej skupiny v tom zločine, v tom očistci, tak policajný prezident nekonal napriek tomu, že konať mal. Ak vedel, že niekto z jeho podriadených tu pácha trestnú činnosť. Alebo špeciálny prokurátor nekonal napriek tomu, že zo svojho postavenia konať mal. To je ten trestný čin, že nekonal, ale mal konať. Aj to je úmyselné konanie pre podporu zločineckej skupiny. K tomu sa ešte dostanem, k tým rôznym iným formám podpory, lebo až druhé písmeno hovorí, že páchať trestnú činnosť. Toto furt ešte sme len v príprave na to hrozné páchanie. No a keď sme si toto vysvetlili, tak teraz zas prichádza tá stať, ktorá hovorí, že bez tých spolupracujúcich osôb sa toto jednoducho dokázať nedá. Už ten vznik. Nie je napísaná zakladajúca listina zločineckej skupiny, že kedy bola založená, kto sú členovia. Preto je organizovaná kriminalita, aby sa zorganizovala tak, aby to nikto nevedel objasniť, vyšetriť. To je všade na svete. Preto sa to volá organizovaná. Preto je to vyššia forma. Nie je to nikde napísané, kto to založil, kto to zosnoval, kto je teda ten priamy aktér. A čo je ešte dôležitejšie, nikde nie je napísané, že kto podporoval ten vznik, kto robil to, čo som pred chvíľou hovoril, pomáhal, zabezpečil súčinnosť spoluprácou akokoľvek, aj nekonaním. Toto nie je nikde napísané. Nikde zadokumentovateľné ničím. Maximálne, ak spravia chybu, že si napíšu SMS alebo inou formou komunikačnou elektronickou, to sa možno dá, lenže oni to robia tak, že toto ústne, ústne. Činný pre tú zločineckú skupinu je ten, kto tiež úmyselne koná. To isté písmeno a) aby zabezpečil existenciu tej skupiny. A b), že pácha tie trestné činy tej skupiny. Vlastne pre tú skupinu. Nemusí byť jej členom, len na objednávku tej skupiny. Je činný pre tú zločineckú skupinu, ale písmeno a) len zabezpečí nejakú činnosť, ktorá je za účelom zabezpečenia existencie tej skupiny. Čiže vôbec žiadny trestný čin nemusí páchať, len musí niečo robiť tak, aby, povedzme, zamaskoval, znemožnil odhaliť tú zločineckú skupinu. Toto tiež nie je možné dokázať nijak ináč, len kajúcnikmi. Čiže ľuďmi, ktorí sú priami aktéri tých rokovaní, tých dojednávaní, tých vydávaní príkazov. Lebo tí, čo tú skupinu založili, oni vôbec nemusia byť zločinci so zdokumentovanou kriminálnou minulosťou. To môžu byť bežní podnikatelia, ktorí zvážia, že ju založíme, urobíme si takú skupinu. Ty zabezpečíš to, ty to, ja toto. Najmeme si nejakého policajta, aby kryl našu činnosť. Zabezpečíme nejakého prokurátora, koho máme známeho. Proste to nemusia byť zločinci. Tú trestnú činnosť, ktorú chcú páchať, páchajú úplne iné osoby. Tie činné alebo potenciálne členovia v tých najnižších štruktúrach. Čiže tí kajúcnici sú dôležití všade na svete preto, aby rozkryli, aby mohla polícia, prokuratúra a súd odsúdiť ľudí za tento trestný čin. A následne za trestné činy potom, ktoré tá skupina naozaj spáchala. Ale ak aj nespáchala nič, aj tak sám o sebe je toto trestný čin. S cieľom sa spolčovať, aby sme páchali zločiny, korumpovali alebo prali špinavé peniaze. To pranie špinavých peňazí je tiež v dvoch formách. Že periem zo svojej trestnej činnosti, čo my páchame, máme výnosy, tak urobíme legalizáciu príjmov sami svojich výnosov, sami pre seba. Vyššia forma je, keď existuje zločinecká skupina direkt na to založená, že my budeme legalizovať výnosy pre iných, ktorí si nás objednajú. Páchajú inú všelijakú trestnú činnosť, nevedia, ako zlegalizovať, tak toto je iná. To je už forma biznisu. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Čiže, ak chceme stíhať organizovanú kriminalitu, musíme dokázať existenciu tých zločineckých skupín. Lebo bez nich by sa tu páchala len bežná kriminalita, ktorú vieme dokazovať policajne. Tam existujú stopy, tam existujú faktúry, existuje DNA, existujú odposluchy, existuje všetko možné, na základe čoho sa dá objasniť trestný čin, akýkoľvek závažný, ak je páchaný klasickými formami. Čiže ten kajúcnik nie je až tak dôležitý, aby usvedčil spolupáchateľov, povedzme nejakej vraždy alebo nejakého veľkého ekonomického DPH-čkového konglomerátu. Áno, usvedčí tých, ktorí sú spolupáchatelia. Tí sa možno dajú usvedčiť aj inými formami. Tam je možné na základe jeho výpovede zabezpečiť aj iné dôkazy, ktoré podporujú jeho výpoveď. Je možné. Ale keď vyšetrujeme založenie zoskupenia zločineckej skupiny, tam nie. Tam, keď on povie, že robil som to, priznám sa, robil som to s týmito, v poriadku, dokáže sa to. Ale keď povie, že prikázal mi to tento. Lebo to je zločinecká skupina. Robil som to na pokyn, na požiadanie, za peniaze. Tak na to neexistuje iný dôkaz, len výpoveď toho kajúcnika. Potenciálne výpoveď ďalšieho kajúcnika, ktorý je s ním spolupáchateľ tej trestnej činnosti. Tiež povie: áno, aj ja sa priznám, ale sme to robili preto, lebo sme to mohli robiť, lebo tento to zabezpečil. Tento to prikázal. Tento to kryl iným spôsobom. No a toto sa nedá inak, len výpoveďou kajúcnika. Len výpoveďou kajúcnika. Preto je to forma zločineckej štruktúry. V roku 1987 Giovanni Falcone zabezpečil maxiproces na Sicílii, kde stíhal 740 mafiánov Cosa Nostry naraz, všetkých na základe výpovede kajúcnika Thomasa Bruchetu, ktorý sa rozhodol svedčiť, lebo mu zavraždili brata, syna, synovca, zaťa. Skupina Corleone. Áno, 360 odsúdil súd v prvom stupni na základe výpovede. A potom nastal proces ten, čo je tu teraz, že sa to všetko spochybňovalo. Sudca, ktorý ich púšťal z väzby, bolo preukázané, že bol skorumpovaný. A rôzne procesy sa tam diali o spochybňovaní tohto procesu. Presne to, čo sa teraz deje, že tomu kajúcnikovi nemôžeme veriť, že nehovorí pravdu, lebo je nejako podmienený tým, že dostal výhody. Za tie výhody zobchodoval a hovorí nepravdy, len aby usvedčil hocikoho, aby mal tie výhody. Po rôznych peripetiách až v januári 1992 najvyšší súd taliansky uznal jeho výpoveď a uznal, že kajúcnik Tomaso Brunetta pri tom svojom opise tej Cosa Nostry, ako to funguje, aké sú tam funkcie, aké sú povinnosti, aké sú tresty, jednoducho to uznal a na základe tohto mohli právoplatne odsúdiť najvyšších šéfov tej Cosa Nostry. Toto Riina, ktorý bol šéf, Bernardo Provenzano, ktorý bol jeho zástupca, a ďalší podriadení, lebo oni tú trestnú činnosť už nepáchali, oni len prikazovali. A na základe toho kajúcnika už bolo jasné, že tí vrahovia by ani nemohli vraždiť, keby to nemali prikázané. No. Čiže vtedy to bol prelom v boji proti organizovanej kriminalite. Toto rozhodnutie, že je možné uznať, samozrejme na základe aj iných okolností, nielen vyslovene jednej výpovede toho jedného svedka. Potom už prišli do radu aj ďalší kajúcnici, ktorí opisovali tú štruktúru. Čiže na základe tohto som ja staval tú našu koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, lebo len kajúcnik môže byť svedok, ktorý svedčí, že kto to prikazuje, kto to organizuje, kto zabezpečí, aby sme to vôbec mohli konať. Viete? Bez tých šéfov by sa to nerobilo. Robilo by sa to tak, že by na nich prišli rovno možno pri páchaní tej trestnej činnosti. Preto je kajúcnik dôležitý, aby sme identifikovali tých podporovateľov, osobitne tých, ktorí nie sú napísaní na zozname, kto je člen. To sa len dá výpoveďami tých kajúcnikov, že kto je člen, kto sa zúčastňuje akej porady, v akej výške, v akých štruktúrach. Čiže všade na svete, kde vypovedajú kajúcnici, tak sú dôležití pre toto. Rozkryť štruktúru, ktorá to celé riadi, ktorá to umožňuje tým nižším, aby vôbec to páchali. Ktorí to potom páchajú bez toho, že by s tým mali niečo spoločné tí, čo to riadia. V tom páchaní skutkov oni nie sú nejako aktívni. Sedia úplne niekde inde. Úplne preč. Nikto nevie, že vôbec sú oni. Že mali kajúcnika, ktorý vypovedal napríklad toto, že jeho úloha bola sledovať určitú osobu a keď tá osoba sa pohne z toho miesta, tak má napísať SMS-ku, že „nákup“. To bola jeho robota. A potom v televíznych novinách si všimol, že večer bol zavraždený HaVaŠI na Prístavnom moste. A vlastne až vtedy si uvedomil, že on im dal signál tým vrahom, že už ide. Alebo iný kajúcnik by povedal, že on mal za úlohu, stretával sa len s jedným. Ani nevedel, ako sa ten človek vôbec volá. Len vedel, že má vytetované nejaké emblémy na lýtku jednom, keď v lete chodil v šortkách. Ani presne nevedel opísať ten obrázok, či to je orol, vták alebo čo to chce byť. Komplikovaný obrázok. Len s ním debatí a nevie, či sa volá tak, ako sa mu predstavuje. A ten mu dával rôzne príkazy. Napríklad dostal lístok, dostal SMS-ku, že „15 VS 3“. On vedel podľa tohto, že o 3 dni má ísť do Prahy, o 15:00 má byť na Václavskom námestí pred sochou Václava a tam čakať. Čakal. Prišiel k nemu iný človek, dal mu zase lístok a z toho lístka vedel, že kam má zase ísť. No a toto bez toho kajúcnika, ako by sme ináč vedeli zadefinovať riadenie zločineckej štruktúry? Tieto informácie sú také dôležité, aby sa mu možno poskytla nejaká výhoda už v procese toho, lebo on bol tiež zločinec. No a teraz, ak sa vrátim k tejto aktuálnej novele. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam postacie. Inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri top. Ona sa snaží prispôsobiť sa tomu talianskemu vzoru a českému vzoru. Že zavádzajú tam. Postacie inak v tejto novele sú dôležité štyri paragrafy. Štyri. To všetko ostatné je len kamufláž. Tie štyri paragrafy sú tie novelizované paragrafy v Trestnom poriadku: 2, 119, 168 a 264. Tieto potrebovali zmeniť v aktuálnom Trestnom poriadku. Nežije na to ostatné vymysleli preto, ako kebyže chcú zmodernizovať prácu s kajúcnikmi, zefektívniť ich prácu a tak ďalej. Lenže ak by naozaj platila táto nová verzia a nová verzia, tak tieto štyri paragrafy sú úplne bezpredmetné, lebo by sa to vyriešilo v tej novej verzii. Tieto štyri paragrafy hovoria o tom, že keď sa osoba prizná, treba ďalej skúmať jej priznanie aj pre, aj proti, aj či úplne svedčí presne tak o mieste, o čase a spôsobe vykonania skutku. To je tak sprísnené, ešte v ďalšom inom paragrafe sa hovorí v tej 19, že nie je možné použiť pri odsudzujúcom rozsudku ďalšieho kajúcnika. Jedného vôbec nie a druhého tiež nie. Čiže ak sa osoba prizná, preskúma sa všetko a podporiť to jeho priznanie by mal svedectvom nejaký iný kajúcnik, tak nemôžu ho použiť. Čiže to jeho priznanie možno aj nemusí byť právoplatné. To je tiež tak pofidérne, lebo oni to tam napísali, že pri odsudzujúcom rozsudku, lenže v najnovšej verzii v tejto aktuálnej aj ten kajúcnik musí byť odsúdený. Nie je možné v procese mu zastaviť stíhanie alebo potom mu ešte zastaviť. Musí dôjsť až do fázy súdu. A súd ho najskôr uzná vinným z toho všetkého, z čoho sa priznal aj z toho, čo svedčil. A potom mu môže udeliť, nie, že môže, podľa mňa musí udeliť nižší trest, ako je spodná hranica podľa tej trestnej činnosti, alebo môže úplne, môže upustiť od potrestania. Čiže to priznanie teraz je tak sprísnené, že možno, že ten súd ani nemusí uznať to jeho priznanie, čiže ten benefit najvýznamnejší možno ani nemusí dať. Ale to je len hypotetická otázka. Môže sa aj toto stať, ale vyslovene to je písané úplne v inom prípade, že odsudzujúci rozsudok obyčajných zločincov, proti ktorým svedčí ten kajúcnik. Čiže tu je úmysel obhajoby spochybniť spolupracujúce osoby. Lebo doteraz prax bola taká, že bol obvinený zločinec a on sa priznal v rozsahu toho obvinenia, lebo už museli byť nejaké dôkazy, na základe ktorých ho obvinili, že spáchal si trestný čin tak a tak a tak. A on: dobre, priznal sa k tomu, presne ako hovoríte, policajti, presne tak to bolo. A potom začal svedčiť ďalej o ďalších. No a oni, títo obhajcovia, chcú spochybniť tento proces, lebo, aby som to ešte upresnil, v tých prechodných ustanoveniach hovoria, že konanie podľa paragrafu pre zrušenie, pre zastavenie trestného stíhania, pre podmienečné, ak bolo už vykonané pre tých hajzlíkov, tak bude pokračovať podľa aktuálnej, podľa tejto starej, starej úpravy. Ale vyslovene napíšu tieto štyri paragrafy, ktoré som menoval, sa budú používať už podľa novely. Čiže aj to priznanie, jak niekedy bolo tým kajúcnikom, tak teraz ho bude potrebné ešte výraznejšie preskúmať. To môžeš mi preložiť. V tom § 119 sa pojednáva o tom, že je možné pri dokazovaní použiť zápisnice aj iného svedka v tej kauze, aj zápisnice z výpovedí v iných kauzách, kde vypovedal niekde úplne v nejakých iných kauzách. Ale len zápisnice. Že on je tu svedok, on svedčí. Ale možno v nejakom inom konaní tiež bol svedok alebo v akomkoľvek inom postavení, možno bol niekde obvinený, tak zápisnice sa tu môžu použiť. Lenže keď bol v procese obvinený, tam mohol povedzme aj klamať. Viete, čiže to nikde na svedení. Súd u nás je bezprostredný, že musí sa vykonať dôkaz osobne na súde. A len to má platiť pre sudcu, a nie zápisnica z nejakého iného konania. Oni to vedia. Napísali to, že sa môže, a všetky zápisnice zo všetkých výpovedí kajúcnika kdekoľvek v akom inom, v inej niekade. Napríklad výpoveď pána Haščáka v kauze Kajúcnik, kde hovorí všeličo možné, spochybňuje všetko, tak môže byť použitá. Výpovede tých rôznych kajúcnikov, či v kauze iných, ktoré sa tu riešia, alebo v kauzách, ktoré vyšetrujú na inšpekcii. No. Zároveň píšu, že táto zápisnica nemôže byť použitá ako dôkaz, na základe ktorého by odsúdil obvineného alebo toho obžalovaného. Čiže to vedia, že to nie je možné, ale čítať to sa tam môže, lebo aby ten sudca nejak zvážil, že ten kajúcnik, či je dôveryhodný alebo pravdovravný, viete. Ale ako dôkaz to použiť nemôže. Len dobre, tak každý v rôznych spisoch je v rôznom inom trestno-procesnom postavení, v iných časoch, v iných súvislostiach, tak možno, že sa tam nájde nejaký nesúlad. Ale keď je raz svedok pred súdom, tak tam, čo hovorí pred tým súdom, to má ten súd len uznať, že to je tak. Viete. Oni tu vsúvajú toto, že môžu sa tam použiť tie zápisnice na preverenie pravdivosti, spoľahlivosti toho kajúcnika. A čo je ešte dôležitejšie, že ak má vysloviť výrok o vine, tak nemôže to urobiť len na základe výpovede spolupracujúcej osoby. Musí mať iné podporné dôkazy, ktoré to nejakým spôsobom potvrdzujú. A zároveň toto potvrdenie, ten iný dôkaz, nemôže byť výpoveď osoby, ktorá je tiež spolupracujúca. To znamená, že v podstate výpoveď kajúcnikov, ak by ich bolo koľkokoľvek, tak ten sudca nemôže použiť. Napísali to tak, že nie, že ďalšieho, jedného, ale akéhokoľvek. To znamená, že všetkých. Zoberte si, že napríklad, verme, aby to bolo jednoduché, nejakú vraždu. Ekonomický, to je jedno. Je obvinený jeden, prizná sa, usvedčí ďalších troch. Tak z tých troch sa tiež niektorý prizná, možno ešte jeden sa prizná, usvedčia tých, čo zvýšili, a zároveň tí traja všetci rovnako hovoria, že nám to kázal, lebo sme v štruktúre takejto, nám to kázal tento človek, lebo to je náš šéf, on nás riadil, on nám zabezpečil všeličo. No iný dôkaz nie je proti tomu jednému. Ústne im to povedal. A darmo aj traja hovoria, presne rovnako, rovnako sme to spáchali, rovnako, a sudca nemôže toho organizátora toho celého odsúdiť, lebo iný dôkaz neexistuje. No, preto je dôležité, aby spoločnosť uznala, že preto sú dôležití tí kajúcnici, aby toto odsvedčili, kto to prikazuje, kto to riadi, kto to zabezpečí, kto to legalizuje celé, aj keď nemusí páchať trestnú činnosť. Viete, trestná činnosť je, že je podporovateľom tej zločineckej štruktúry alebo že je pre ňu činný. Nie, že pácha vyslovene trestnú činnosť. Takže toto je dôležité. No a toto týmto § 119 jednoznačne znemožnia tomu sudcovi. V § 168 hovoria, že ak aj sa rozhodne odsúdiť osobu na základe aj výpovede kajúcnika, aj tých iných podporných dôkazov, musí do detailov rozpísať, na základe akých dôkazov, akého rozhodnutia, ako presne dospel k tomu, že tak rozhodol. Viete, to sudcovi rozkazujú, že čo má napísať do rozsudku. Vyslovene. Aj doteraz sudca sa rozhodol, aj pri Slobodníkovi, aj pri tom Lališovi, sám, že či ten kajúcnik je hodnoverný, alebo nie je, alebo že či sa mu dá veriť. Jednoducho sa rozhodol a hotovo. Ale teraz to musí presne napísať, dôkazy, na základe ktorých tých potvrdených dôkazov sa tak rozhodol. Povedzme, to by až také hrozné nebolo. A § 240 hovorí zase o tom, že sa môžu použiť tie rôzne zápisnice z rôznych iných, ale len ako podporný materiál, aby sa zistilo, že tu hovorí trochu tak, tu hovorí trochu inak. Proste, aby spochybnili tých kajúcnikov. No toto sú štyri paragrafy, ktoré sú pre nich, kvôli ktorým sa toto celé napísalo. Tieto štyri. A tieto štyri jednoznačne smerujú k tomu, aby v každej veci ste tí, čo to riadili, neboli odsúdení. Lebo nepísali zápisnicu zo zasadnutia porady v tom Transpetrole aj uloženie úloh, kto, čo má robiť. To by bola porada Policajného prezídia, kde sa píšu zápisnice a uložené úlohy a splnené úlohy vykonal, spravil, viete? Všade na svete tí kajúcnici sú dôležití pre tú štruktúru, ale nie pre ten trestný čin. Tu riešia účel. A vždy je na tých orgánoch činných v trestnom konaní, ktorí majú tak vyšetrovať, tak postupovať, lebo oni vedia nakoniec, že nakoniec ten kajúcnik, keď príde na súd, tak tá obhajoba ho bude chcieť nejakým spôsobom znemožniť. Všade na svete robia, od toho Talianska cez Ameriku, krížom-krážom, všade. Jediná vec je spochybniť kajúcnika a spochybňuje sa to vždy tým, že dostal nejaké neúmerné výhody, že to zobchodoval a preto hovorí čokoľvek, len aby sa sám vyvinil. Viete, on sa nevyvinil, on sa sám priznal všetkému. Či žaluje vec spoločnosti, či uzná, či uzná, že takáto osoba si zaslúži nejaké výhody od tej spoločnosti, preto, že usvedčí tie hlavné štruktúry, alebo neuzná. A teraz k samotnej tej novele. Už. A ešte čas? Ak je problém. Ešte chvíľu. Ako som hovoril, ten § 2 je veľmi dôležitý pre aktuálnu situáciu. Potom sa tam upravuje, kto je ten spolupracujúci. Kto poskytne orgánom činným v trestnom konaní vierohodné informácie o trestných činoch uvedených tých závažných, nebudem to citovať, ktoré orgánom činným v trestnom konaní dovtedy neboli známe. Vidíš? 19. To je čudné, lebo polícia pozná veľa, má spravodajských informácií, operatívnych informácií. Dokonca ten človek bol obvinený už z niečoho, aj možno jeho spolupracovník už z niečoho obvinený, tak čo nové už len môže povedať? Ak nepovie nič nové, tak nemôže byť spolupracujúci. Tu ešte by to možno sa dalo pochopiť, že niečo neznáme im povie. Len horšie to je, ak chce byť aj iná osoba spolupracujúci obvinený. Ako som to už ukázal, že traja, štyria, piati niečo spáchali, tak jeden sa rozhodne byť spolupracujúci. Povie niečo nové. Aj druhý chcel spolupracovať, lenže ten nemá, čo nové povedať. On hovorí len to, čo vie aj ten prvý, že. Čiže ak nepovie nič nové, nemôže byť spolupracujúci. Nemôže. Lebo prokurátor v zázname, kde spisuje s tým spolupracujúcim formy a spôsoby tej spolupráce, tak musí uviesť, že na základe čoho sa rozhodol, že je vierohodný a že oznámil niečo nové. Viete, a keď oznámi len to, čo vie, to, čo vedel aj ten prvý, tak nemôže byť. Čiže týmto dokonca vylučujú v niektorých prípadoch dvoch alebo troch. A zároveň znemožňujú sudcovi odsúdiť na základe dvoch alebo troch. Čiže ešte zdvojnásobili to, aby ani len náhodou nemohli byť. Alebo ten prokurátor by prižmúril oči a povedal, že ja som orgán činný v trestnom konaní, kriminálka, operatívno-pátracia časť nie je orgán, tak oni, že niečo vedia, to ako ja o tom nič neviem, viete. Ja som orgán. Ale keď už niekoho obviní, už keď s ním spolupracuje, už tam je napísané, že z čoho. To už nemôže povedať, že o tom nič nevedel. Jedno, čo je pozitívne, tak upravili to porovnanie tých spoločenských nebezpečenstiev toho kajúcnika a toho, proti čomu svedčí. Čiže napísali, to je pozitívna vec, že tá trestná činnosť musí byť primeraná alebo o niečo vyššia musí byť tá, proti ktorej svedčí. Takto by to malo byť: primeraná alebo o niečo vyššia. A zároveň toto neplatí, to je tiež výborné, že forma a spôsob tej spolupráce je tak významný, oveľa významnejší ako tá trestná činnosť, v ktorej je obvinený. Čiže toto je pozitívne v tomto jediné. Toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No, z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupráci. Čiže toto je pozitívne v tomto. Jedine toto asi nechali z tej českej verzie, to zabudli asi prepísať, ale toto je fakt pozitívne. No z tohto vidíme teraz, keď prídeme k tej spolupracujúcej osobe samotnej, v čom je problém? Čiže ako prvé ho musia poučiť, keď sa rozhodne na spoluprácu, že nemusí, že osoba, že obvinený teda nemusí svedčiť proti sebe. Ak by si spôsobil problémy s trestným stíhaním, ale ani proti osobe blízkej. Hneď v druhom odseku mu hovoria: ak zamlčí niečo, čo vie, že je trestný čin, tak nemôže mať benefit. Čiže najskôr ho vystrašia. Že ak chceš svedčiť, tak nemusíš. Ale potom nemáš benefit, aby si to zvážil, že do čoho ide. To možno je rozumné. Ale zavádza sa tá 180-dňová lehota pre teda vysvetlenie, spísanie všetkej trestnej činnosti, ktorú tu ten, čo chce byť spolupracujúci, spáchal v celom svojom živote. A zároveň musí vypovedať o všetkých osobách, o ktorých vie, že páchali trestnú činnosť. No do tohto sa nepustí nikto v živote. Veď ja. Napríklad, keď sme chceli stíhať Černáka, Černák bol veľký zločinec, to uzná každý. Bolo ho potrebné nejakým spôsobom odstíhať. Bol vo väzbe Kaštan za prípravu vraždy a ekonomickú trestnú činnosť v súvislosti s tými naftárskymi kšeftami. Tak sa s ním dohodlo, že sa zastaví trestné stíhanie za prípravu vraždy a za to on bude svedčiť proti Černákovi. Čiže svedčil vo veciach vrážd, bratia Gromlusovci, Šípoš, Potáč, aj ukázal, kde boli zakopaní, aj sme ich vykopali. Ale nepovedal všetko o svojej trestnej činnosti. Ale napriek tomu pomohol zabezpečiť, aby Černák bol odstíhaný a odsúdený na doživotie. Čiže. Čo je dôležité pre spoločnosť? Teda uznať, že ten jeden svedok, možno nemusíme vedieť celú jeho genézu trestno-procesnú, trestnoprávnu, ale či je dôležitejšie, aby svedčil radšej. Aj keď nepovie úplne všetko. O tom vedel povedať otec pána Lučanského, ako to prebiehalo úplne, že to bola tá výhoda, že nemusel povedať všetko. Musel povedať len to, z čoho bol obvinený, z toho sa priznal v plnej miere a zároveň, čo polícia vie o jeho trestnej činnosti, tak tomu tiež a ešte k tomu, o čom chce svedčiť. No tak ten Kaštan svedčil o tých bratoch Gromusovcoch, kde vlastne bol len privolaný telefónom, že sa tá vražda stala, tak prišiel pomáhať likvidovať mŕtvoly. Aj pri tom Potáčovi len tam stál a iní vraždili, tak takéto trestné činy uviedol. Nie tie, kde aj on sám vraždil, viete. To je tak vo všetkých štruktúrach tých zločineckých. Ak by mal vypovedať všetko, tak sa dostáva do nevýhodnej pozície voči tým. Na základe toho poslancov… Do botičiek som prerušil vystúpenia pána poslanca. A privítame spolu žiakov zo základnej školy v Drietome. Pozdravujeme vás. Pán poslanec, môžete pokračovať. Dobre, že ste ma upozornili, že sú tu mladí ľudia, takže ja prestanem s týmito vecami, lebo nechcem ich zbytočne vydesiť a vyplašiť. Že čo všetko sa tu deje. Ja si myslím, že som dostatočne zdôvodnil, že prečo sa táto novela predkladá. Prečo práve teraz? Prečo tie štyri paragrafy sú dôležité? Všetko ostatné je len kamufláž. Lebo ak by naozaj malo platiť to sprísnenie práce s tým spolupracujúcim, ako tu je všetko popísané, že sa musí priznať, musí vydať všetky zisky z trestnej činnosti, kedy, aké, všetky veci, všetkých musí nahlásiť, o ktorých niečo vie. A ešte musí stále hovoriť stále len pravdu. A ten, voči komu svedčí, ten je obvinený, ten môže klamať, ten nemusí nič. Čiže ten, čo mal mať nejaký benefit za to, že spolupracuje, pomáha usvedčiť tých závažnejších, je v horšej trestno-procesnej situácii ako ten, voči komu svedčí. Ten organizátor alebo ten väčší, výraznejší zločinec. A toto je… Ako to môže… Kto do toho by vôbec išiel, keď si sám zhorší svoje pozície, a okrem toho, keď sa znížili tresty rapídne, tak. Tak v podstate mu je jedno, keď ho aj odsúdia, keď mu to dokážu, lebo môže dostať, povedzme, veľmi ľahkú podmienku alebo peňažný trest, ktorý za neho tí organizátori aj zaplatia, keď ich nebude usvedčovať. Bude stále s nimi, lebo je hrdina, lebo nezradil. Viete, sa mu to viac oplatí ako svedčiť, čakať až nakoniec počas toho procesu nemať žiadny benefit, len samé horšie pozície. Pri vyšetrovaní, pred súdom, všade on je ten, kde musí stále hovoriť pravdu. Ak sa niekde pomýli, ak ešte z nejakých iných spisov kdesi inde, kdesi niečo povedal, čo presne nesedí s tým, čo teraz vie, možno niečo zabudol, tak príde o všetko. Príde o všetko. Takže ďakujem za pozornosť. Pred deťmi. Mal som aj celé príklady, som chcel rozprávať, ale nebudem to tu rozprávať, lebo by som tu mohol hovoriť 400 minút. Ja som ho mal pripravený na 400 minút, vážení. Aj konkrétne veci, že prečo sa dalo, čo sa nedá a prečo to nie je. Ja to hovorím z praxe. Oni píšu, že na základe praxe napísali tú novelu. Problém je v tej advokátskej praxi. My sme to písali z policajnej praxe. To je obrovský rozdiel. Ďakujem za pozornosť. Pán poslanec Mikloš: tak to nové ráno Trestného poriadku zavádza jednu nehoráznu a škandalóznu retrospektívu do práva. Preto je nehorázna, preto je škandalózna a preto je to retrospektíva, lebo sa týka ľudí, ktorí momentálne patria k vládnej koalícii a týka sa ľudí, o novele ktorého tohto zákona budú hlasovať ľudia im spriaznení z koalície. V tom je tá nehoráznosť. Táto koalícia rozvracia právny štát a používa na to orwellovskú inováciu. Rozvrat právneho štátu nazýva posilnením právnej istoty. Ten orwellovský jazyk, ale uvedomme si, že sa zavádza vždy na začiatku každej totality, autoritárskeho štátu alebo mafiánskeho štátu. A ja sa teraz pýtam, pán minister Susko. Tí, ktorí vám písali túto novelu, zrejme tí advokáti, niektorých ľudí vynechali. Tí, ktorí pomáhate. Ktorých sa to bude týkať. Aj tí, ktorí to písali, aj tí, ktorým pomáhate, sa budú za vás nakoniec skrývať. Zostanú v anonymite. Tí, ktorí budú hlasovať za túto novelu, teda v tomto parlamente, aj tí zostanú nakoniec v anonymite. Ale vy sa stanete symbolom tejto nehoráznosti. Ja sa pýtam, začalo ma to šokovať. Vy ste jeden vážny človek, ktorý pracoval v advokácii a pracoval v práve. A čo teraz? Čo teraz chcete s ním dorobiť? Za čo vám to stojí? Všetci, ktorých sa to týka, budú za vami. A vy budete ten, ktorý sa stane toho symbolom. Načo vám to je? A páči sa mi, ako povedzme tuná je málo ľudí z vládnej koalície. Ako nechcú počuť tieto veľmi nepríjemné veci. Pripomína mi to jedného… Pán poslanec Dubovický, ďakujem za slovo. Je to až priam desivé, ako kolega Spišiak tuná zdieľal tie príbehy, tie skúsenosti z praxe ako policajného prezidenta. A zároveň je desivé, že tuná sedí minister spravodlivosti, ktorý si tu hrkúta s obžalovaným podpredsedom parlamentu v prípade, kde je obžalovaný, kde sú kajúcnici. Tak ja by som sa chcel opýtať v prvom rade, či pán minister spravodlivosti nie je v konflikte záujmov. Mne sa veľmi páčilo, Jaro, ako si vravel. Však ty si prakticky odkryl ten diabolský plán vládnej koalície, ako oslabiť spolupracujúcu osobu v trestných konaniach. A ja som zvedavý, ako sa vládni poslanci SMER-u, HLAS-u, SNS k tomu postavia. Ako sa postavia pred ľudí a povedia, že momentálne sa tu ide schvaľovať ďalší mafiánsky zákon, ktorý má pomôcť kajúcnikom. Pardon, to je opačne, má pomôcť ľuďom, ktorí sú v súčasnosti obžalovaní, a oslabiť postavenie kajúcnika. No ako? Mňa by to celkom zaujímalo, že ako sa k tomu vy, vládni poslanci, postavíte. Si spomeňte roky pred rokom 2020, ako to všetko tu vyzeralo. Si spomeňte na tie 90. roky a ja neviem, že prečo vy ste sa rozhodli takto paktovať, takto predať krajinu kvôli pár ľuďom. Vám chcem povedať… A sa smejete? Pán poslanec Kéry, čo je na tomto vtipné? Čo je na tom vtipné, čo pán Spišiak povedal tuná, že ako bojoval proti mafii. Čo je na tomto smiešne? Hej, ja som vtipný, no. Som zvedavý, ako za to zahlasujete a potom aký to bude mať dopad na ľudí. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Spišiak, ďakujem za vaše vystúpenie a aj tie príklady a presne si to pomenoval, že je rozdiel, ak nejakú novelu trestného zákona, respektíve akéhokoľvek zákona píše niekto z praxe a so skúsenosťou z praxe. A v tomto prípade, ak by tú novelu pripravovali naozaj ľudia, ktorí tú zločinnosť, kriminalitu, organizovaný zločin chcú vyšetrovať, a že rozdiel, ak to píšu advokáti. Kto toto nikdy v živote nezažil, nemá absolútne ani predstavu o tom, čo to znamená v praxi a ja ti ďakujem aj za tie mnohé príklady. Mňa veľmi zaujalo aj to, čo si povedal a ja s tým absolútne súhlasím, že aj ľudia, ktorí nekonajú, môžu úmyselne konať v zmysle trestného práva, Trestného poriadku a v tomto prípade, pán minister Susko, vy ako minister spravodlivosti ste povinný, alebo mali by ste byť teoreticky na strane spravodlivosti. Vy by ste tu mali predkladať zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, ktoré chránia ľudí od toho, aby nejakí zločinci tu zakladali… Vy neukazujte prstom na mňa, dobre? Buďte taký láskavý, pán Susko, lebo jedného dňa sa vy môžete ocitnúť v nejakej pozícii, kedy sa ešte budete veľmi čudovať o tom, čo ste si tu poschvaľovali. Vy máte byť na strane spravodlivosti a nie tu predkladať zákony, ktoré pomáhajú zločincom a bežní ľudia sa znova cítia v 90. rokoch, že tu budú za chvíľu hrubokrkí mafiáni behať po uliciach bez toho, aby sa cítili nejakým spôsobom ohrození. Takže presne súhlasím s tým, pán Spišiak, že aj osoby, a to sa týka aj poslancov koalície, rovnako tak mali by konať, mali by tu upozorňovať na to, čo sa tu ide schvaľovať, aký mafiánsky zákon, a oni tu sedia a ešte aj s tými prštekmi to budú schvaľovať. Hanba. Pán poslanec Čipus nie je v sále, stráca možnosť faktickej. Pán poslanec Lackovič, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok, kolega Spišiak. Ty si hovoril v úvode svojho prejavu o tom, že títo kajúcnici, čo tu prejednávame dnes, že je to účelová, konkrétna zmena, ktorá má pomôcť predovšetkým Tiborovi Gašparovi, ktorý je obžalovaný ako podpredseda Národnej rady. Ja som si spomenul pritom, ja som bol, keď som bol päť rokov starostom, my sme mali samozrejme obecné zastupiteľstvo, my sme tam mali poslancov, už aj poslanci obecného zastupiteľstva, všetci dnes na Slovensku vedia, že keď sa aj schvaľuje hoci aj nejaká nájomná zmluva od obce alebo od mesta, kde by si ten poslanec drobný prenajal nejaký pozemok, čo len na nejaký chov sliepok, tak vie, že je v konflikte záujmov a za takúto nájomnú zmluvu, za takýto prípad hodný osobitného zreteľa by nemal hlasovať, mal by sa zdržať, ideálne odísť, keby sa ho to čo len okrajovo dotýkalo. A my tu dnes máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý rád-radom za všetky tieto veci tu v tomto pléne od roku 2023 hlasuje. A že tá kauza Očistec, to nie je, že tu sa vytiahol nejaký ráno Jožo v šľapkách a prišiel vypovedať ako jeden kajúcnik. To je prípad, ktorý má, len obžaloba má 181 strán. Tu je 11 obžalovaných, viac ako 20 rôznych skutkov. Samotný spis má 19 000 strán. Tak o čom sa tu bavíme, čo tu dokáže aj ten obžalovaný podpredseda Národnej rady trepať tie svoje nezmysly už tretí rok. Naozaj sa preberme, zíďte z kratšej cesty, dostaňte ešte kúsok rozumu, ak sa dá aspoň na konci tohto polroka. Ďakujem. Pani poslankyňa Hatráková, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega, ty si hovoril, že to, čo sa deje tu na Slovensku, že sme asi jediná krajina v demokratickom svete, kde namiesto toho, aby sa teda najsilnejšia strana dištancovala od ľudí, ktorí sú obžalovaní zo závažnej trestnej činnosti, tak oni ešte pre nich teda píšu a menia zákony, ale čo by sme teda mohli čakať, veď sme si vlastne tento…

Ja chcem požiadať predsedajúceho, či by bolo možné teraz túto schôdzu ukončiť a pokračovať najbližšie k ránu, lebo ja mám svoj diskusný príspevok teda tak konštituovaný, že jedna časť nadväzuje na druhú, filozofická a meritórna. Jednoducho nechcel by som, aby sa to odtrhlo a zabudlo sa, čo som vlastne povedal na úvod, lebo priamo na to nadväzuje aj tá druhá, aj tretia, aj štvrtá časť toho, čo chcem tu vlastne povedať. Vetu poviete, analyzovať celý tento návrh. Prerušujem ešte. Rokovanie budeme pokračovať v utorok o 9:00.