Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a dvadsať sekúnd, samozrejme, nemôže byť dobrá diskusia o dôchodkoch, takže môj návrh je, že tak ako sme sa rozprávali neformálne, ja sa, ja sa s vami veľmi rád pobavím, či už tuto v kaviarni o našich budúcich dôchodkoch, alebo aj, aj kľudne verejne na akomkoľvek fóre. Najbližšie nás, nás takéto čaká na výbore na obed, takže budem sa tešiť tejto diskusii.

Ste sa tešili, že stratím poradie? Mal ísť pán poslanec Viskupič pôvodne a nevedel som, že sa zmenilo poradie. Ďakujem pekne, stihol som to. Trochu sa vydýcham.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho za to verejne pochválil, som to ocenil, ale tento balíček nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ho centrála SMER-u. Je, bohužiaľ, konzistentný s programovým vyhlásením vlády. Je to rozpočet, alebo zatiaľ konsolidačný balíček, ktorý patrí do minulosti. Neponúka víziu, neponúka vyššie platy, neponúka vyššie dôchodky všetkým, iba prerozdeľuje existujúce zdroje, presúva, presúva peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí, netvorí budúcu hodnotu, netvorí ekonomický rast, z ktorého potom vyplýva vyššia životná úroveň. Napríklad na zdravotníctvo hovorí a ešte sa tým aj v prezentácii chváli, zvyšuje zdroje o 200 miliónov podľa tých, podľa tej prezentácie, ktorú sme videli, čo je 2,5-percentný nominálny nárast. Keď si k tomu prirátame infláciu, tak je to reálne ešte menej, je to negatívny rast. A tak by som mohol, samozrejme, pokračovať veľa príkladmi.
No a teda pán premiér Fico neostal nič dlžný svojej, svojej povesti, ďalej berie peniaze budúcim dôchodcom, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním daní, ešte presnejšie zvyšovaním zdravotných odvodov, teda zaťažením pracujúcich, a neplní jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, tam teda nie je konzistentný, že bude stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Pán Robert Fico neprekonal svoj tieň.
Rád by som sa venoval takým, takým trom podľa nás hlavným problémom, ktoré tento balíček obnáša. Ten, ten prvý sú splátky dlhu. Vláda, konkrétne pán premiér Fico sa v tom, na tlačovej správe teda poslednej, ktorá bola k rozpočtu, zaviazal k minimálnej konsolidácii, teda hovorí, že bude konsolidovať maximálne o 0,5 % ročne, čo teda predkladám, že bude, bude presne 0,5 %, pretože ináč by, ináč by porušil národnú legislatívu, ktorá je zároveň míľnikom z plánu obnovu a vyplynuli by nám z toho stámiliónové sankcie. Čo ale takáto trajektória konsolidácie urobí, že vláda bude, bude šetriť len toľko, koľko musí, aby teda nemusela na tlačovej besede vysvetľovať, prečo nám zlá Európska únia berie stámilióny eur za to, že sme porušili vlastné záväzky. Ale zároveň znamená, že počas volebného obdobia za najbližšie štyri roky verejný dlh vzrastie z 57 % na 64 %. Zároveň, ako sme sa rozprávali v predchádzajúcej rozprave ku úverom na bývanie, rastú aj úroky, rastú všade vo svete, nielen na Slovensku, nielen kvôli našim zlým bankách, ale je to svetový trend, takto ekonomiky funguje, a kvôli tomu, že si budeme musieť tie ďalšie miliardy na sociálne balíčky SMER-u požičať na svetových trhoch, výrazne narastú aj tie splátky za ten dodatočný dlh, ktorý, ktorý si budeme požičiavať.
No a spolu tieto dva faktory znamenajú, že v roku 2026 budeme platiť viac ako dvojnásobok na obsluhu dlhu. Dnes platíme na obsluhu dlhu 1,2 mld., v roku ´26 odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to bude 2,5 mld. Rozdiel je 1,3 mld. Viac ako miliarda. Čo by sme si tam mohli kúpiť za 1,3 mld.? Viete, koľko stojí nemocnica Rázsochy, teda projektovaná, ešte v tých najväčších parametroch, veľa diskusie sa viedlo o tom, že aká má byť veľká, teda či má byť v Rázsochách, alebo má byť niekde inde a tak ďalej. Ale ten najoptimistickejší odhad, teda ten, ktorý rátal s tisíc posteľami, ju odhadol niekde za, okolo 900 mil., povedzme že miliarda, možno niečo, keďže máme 10-percentnú infláciu posledné roky. Takže nemocnicu Rázsochy, najluxusnejšiu nemocnicu, ktorú plánujeme na Slovensku, bude stáť 1 mld., to znamená dokonca ešte menej, ako nám narastie splátka dlhu v roku 2026.
Takže dnes, zajtra vláda zaplatí nejaké svoje sociálne balíčky, budiž 13. dôchodok, neviem, taká dávka, splátka, dotácia na hypotéky a tak ďalej. Všetko sú to legitímne výdavky vlády, ktorá získala politický mandát, ale nebudeme mať napríklad nemocnicu alebo školy, možno ani tie diaľnice.
A kvôli tomu, že situácia s dlhom bude takáto dramatická a čelíme vážnym rizikám, že či si udržíme dôveru finančných trhov, tak by som chcel zároveň vyzvať pána ministra financií, aby nám predložil stratégiu financovania dlhu. Tú sme už roky verejne nevideli. ARDAL, agentúra, ktorá spravuje náš dlh, pracuje, ale koná tak zo dňa na deň, bez stratégie, bez nejakého verejného alebo čo i len formálneho dohľadu zo strany ministerstva financií. Bude to extrémne dôležité najmä z jari, kedy si budeme musieť požičiavať stovky až miliardy na finančných trhoch a toto, ako vyzerá tento konsolidačný plán, ktorý teraz preberieme, bude extrémne dôležitý pre túto dôveru a pre také rozhodnutie o tom, či pôjdeme ďalej po tej gréckej ceste, alebo sa nám od nej podarí vychýliť v tom teda pozitívnom zmysle.
Druhý bod sú už avizované dôchodky. Toto je pre mňa najsmutnejšia správa tohto celého. A tak ako sme sa obávali, tak to aj prišlo. Pán Robert Fico a celá vláda SMER-u a HLAS-u neostala dlžná svojej povesti a predstavila svoj evergreen a opäť berie nám dôchodky. Mne, vám, všetkým, ktorí ste v II. pilieri, všetci budeme mať ešte nižšie dôchodky, ako sú projektované dnes. Takýto ľudí na Slovensku je 1,8 milióna. Strana SMER nechce týchto voličov, berie im peniaze. Doterajšími krokmi v II. pilieri v dôchodkovom systéme v doterajších troch vlád SMER-u od roku 2006 znížili dôchodky budúcich dôchodcov v priemere o 130 eur mesačne v dnešných cenách. To znamená, priemerný štyridsiatnik vtedy, päť, desať rokov dozadu, priemerný, teda s priemerným platom v ekonomike, bude mať o 130 eur mesačne menší dôchodok kvôli, kvôli zmene, teda povinnému prestupu sporiteľov, kvôli zníženiu splátky, kvôli tej povinnosti vykazovať každý rok plusové čísla pre každý fond. Že tí, čo trochu ovládajú finančné trhy, vedia, že akciový trh je, je najvýnosnejší, alebo výnosnejší oproti dlhopisovým, ale nie každý rok, ale v dlhodobom horizonte od päť až desať rokov a dlhšom spravidla je. A ďalšie takého opatrenia nám znížili naše dôchodky, budúce, o 130 eur. A tento presun z II. piliera do I. ponúkne trochu viac kešu Sociálnej poisťovni, trochu v tom zmysle, že má, má obrovský rozpočet a pomôže vláde SMER-u prezentovať ten hedlajnový, ten základný deficit pozitívnejšie ako bude, pozitívnejšie asi o 400 mil., 400 až 500 podľa toho, v ktorom roku. Ale nepomôže vám pri konsolidácii podľa slovenskej legislatívy, pretože takého opatrenie, ktoré oberá budúce generácie, sa do tohto deficitu nerátajú. A teda z môjho pohľadu je len marketingom a prezentáciu takej samozvanej sociálnej demokracie, ale, ale v skutočnosti je to najškodlivejšie opatrenie pre 1,8 mil. ľudí.
A tretí bod, ktorého sa chcem dotknúť, sú, sú odvody. Vláda zvyšuje zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, tie sú už dnes vysoké a naopak tým brzdí ekonomickú aktivitu, čo by mala robiť, pracovné odvody naopak znižovať, najmä pre nízkopríjmových ľudí, tých, ktorých chce cieliť mimochodom svojimi sociálnymi balíčkami, aby tak podporila ekonomickú aktivitu a rast naštartovanie ekonomiky, vďaka ktorému by mohla aj ľahšie konsolidovať, pretože vyšší ekonomický rast, vyšší menovať by zabezpečil nominálne menšiu potrebu konsolidácie. Vláda to týmto a viacerými ďalšími opatreniami nerobí. Naopak, dusí túto ekonomickú aktivitu a nepomáha dlhodobej životnej úrovni nás všetkých.
Už dnes má Slovensku daňovo, najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci, v rámci krajín V4. Konkrétne odvody tvoria až 44 % celkových, celkovej ceny práce. Jedine v Česku je to podobne 45 %. A zároveň patríme medzi tú takú opačnú neslávnu špičku vôbec v rámci krajín či OECD, alebo, alebo EÚ. A vláda sa, vláda sa zároveň neodhodlala na náročnejšie, teda odvážnejšie opatrenia, ktoré sú teda komplikovanejšie, ale pre ekonomický rast by boli naopak, naopak skôr prínosom.
A ešte by som sa rád dotkol jedného bodu, pán minister to spomínal v tom svojom predchádzajúcom prejave, je to tiež taký evergreen tejto politickej verejnej diskusie, že kto ten problém spôsobil. Lebo všetci kolegovia či už SMER-u, alebo HLAS-u, kdekoľvek prídem do diskusie, či už v pléne, vo výboroch alebo v médiách, stále počúvam, že ako každý ukazuje na toho druhého. Veď to oni spôsobili, my sme tuná noví, tak na nás zatiaľ neukazujú, ale, ale jedni na druhých. Toto, toto urobili oni a pozrite sa na nich a také, takýmto vzájomným obviňovaním sa snažia upútať pozornosť niekde inde. Tak pár dát pre pána ministra a všetkých.
Platí a nepopiera to ani, ani samozvaná sociálnodemokratická vláda, že verejné financie máme v komplikovanom stave, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti patria medzi tú nesmutnú, teda smutnú špičku v rámci, v rámci všetkých krajín Európskej únie, ale máme veľmi jasne zdokumentované, že najväčšiu časť tohto nárastu, niekde okolo 80 % toho celého problému, spôsobila vláda SMER-u v roku 2016 až 2020. Páni bývalí premiéri aj ďalší predstavitelia SMER-u radi prezentujú taký jednoduchý fakt, že v roku 2019 sme mali jednopercentný deficit, dnes máme desaťnásobný, spôsobili ho hentí. Lenže nehovoria tú druhú, tú druhú stránku, že vtedy sme žili dobré ekonomické časy. Opäť, bol to, takto sa mal celý svet, nebola to žiadna slovenské nuansa, jednoducho ekonomike globálnej sa darilo, preto ekonomiky rástli, bolo ľahké udržiavať zdravé verejné financie a v tých časoch 17 krajín Európskej únie si šetrilo na, na budúce horšie časy, dosahovalo prebytky. Ten náš rozpočet bol deficitný, siedmy najhorší v Európskej únie. Tak nabudúce keď budeme hovoriť o jednopercentnom deficite, tak spomeňte aj tento kontext.
Druhý dôvod v rámci teda pôsobenia vlády SMER-u 2016 – 2020 bol, bola tá najdrahšia predvolebná kampaň, ktorú vtedy v roku 2020 vtedy pán premiér Pellegrini ohlásil tesne pred voľbami a tým, tým jedným z mnohých sociálnych balíčkov výrazne spôsobil tú dlhodobú neudržateľnosť verejných financií, ktorú v rokoch 2020 – 2023, teda prišli veľmi ťažké časy, celý svet žil v recesii, celý svet tvoril deficity, aj ten náš bol veľký. Áno, správne hovoríte, v niektorom bode dokonca až desaťnásobný oproti 1 % z roku 2012, ale nebol vyšší ako, ako inde vo svete. V priemere za štyri roky – ´20 až 2023, sme mali v porovnaní s priemerom Európskej únie, keď zrátam dokopy všetky štyri roky, nielen 2022, ktorý si vyberá pán minister bývalý Matovič, pretože mu to takto vyhovovalo, ale zarátam aj 2023, kde naopak budeme mať relatívne vysoký deficit kvôli, kvôli energopomoci a ďalším faktorom, tak dokopy tieto štyri roky sme hospodárili ako ekonomika lepšie ako Európska únia.
No a keď to zhrniem, vrátim sa teda konkrétne ku tomu lex konsolidácia, ktorú sme mali možnosť si prečítať, tak vláda si zvolila tú jednoduchšiu cestu krátkodobej konsolidácie na úkor budúcej prosperity. A neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovalo slovenskú ekonomiku, naopak, iba presúva existujúce zdroje, demotivuje podnikanie a brzdí ekonomický rast a vytvorí tak účet, ktorý zaplatia pracujúci a budúce generácie. A výsledkom bude, budú nižšie dôchodky a nižšie platy nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šalitroš, za obdobie 1,1 % v tomto roku a 2,5 % v roku 2026. Tak ako som povedal v rozprave, pozrite si tú správu, tú správu. No veľmi jednoduchý interface, veľmi jednoduchý jazyk, zhrnutie je veľmi krátke, dá sa to veľmi ľahko pochopiť. A nie, nie deti týchto ľudí doplatia na takéto oparenia, ale, ale, ale naše deti a my zo svojich daní zaplatíme vaše sociálne opatrenia.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel položiť pánovi ministrovi jednu otázku, už som sa ju pýtal v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto bodu, že aký problém tuto riešite, pán minister? Pretože ja, ja ho nevidím. Strana SMER už v predvolebnej kampani avizovala, že sa jedná o obrovský problém a potrebuje zachrániť státisíce ľudí pred, pred katastrofickými dopadmi hypoték. Z môjho pohľadu to bolo skôr šírenie poplašnej správy ako, ako skutočného problému. A konštatuje to aj Národná banka Slovenska: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. Ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom." Ten vrchol, ktorý nastane niekedy ku koncu roka 2026 a ´27, kedy budú tie refixy hypoték kulminovať, sa dostane niekde na úroveň 2,5 % tohto, tohto rizika, čo je ešte stále v rámci, v rámci dlhodobého priemeru. Tak prečo sme, prečo sme takýto problém neriešili doteraz a zrazu je to väčší problém ako, ako kedykoľvek predtým? A teda nesúhlasíte s týmto konštatovaním Národnej banky?
Druhá vec a takisto otázka na pána ministra, prečo hovoríte, že toto, že týmto opatrením riešite sociálny problém? Čo sa, čo sa tuto udeje, že nie tí najchudobnejší ľudia, ktorí, ktorí potrebujú pomoc od štátu a sociálnu politiku, dostanú takúto dotáciu, pretože najchudobnejší ani hypotéku nemajú, pán Šalitroš. Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, vôbec na trhu, vôbec nepracujú alebo pracujú za minimálnu mzdu a v živote by cez rizikové ohodnotenie v bankách vzhľadom na ich nízky príjem neprešli. A títo ľudia, ktorým ďalšou legislatívou, ktorú budeme prerokovať, zvýšite dane, tým najchudobnejším napríklad aj dane z tabakových výrobkov, z alkoholu a ďalšie, tak to zaplatia títo ľudia. A zaplatia to aj tí, ktorí platia za minim.... ktorí pracujú za minimálnu alebo nízku mzdu pod priemernou a týmto zvyšujete ešte okrem, okrem týchto spotrebných daní aj daň z práce cez vyššie zdravotné odvody. Takže sa pýtam, toto, toto je naozaj sociálne opatrenie?
A tretí bod, ak dovolíte, celé toto opatrenie nás stojí, nás stojí 130 miliónov, teda vláda to prezentuje v dvoch, v dvoch separátnych zákonoch. Jeden z nich daň z príjmu, ktorý prerokovávame teraz, druhý o dva body neskôr cez dávku úradu práce. Ja som si na výbore od pani štátnej tajomníčky vypočul, že teda sa to týka ix stotisíc ľudí, ktorí, ktorým sa zvýšia hypotéky, ale čakal by som od ministra financií, že okrem teda ľudí, čo je, samozrejme, veľmi relevantný pohľad, vidí aj tých 130 miliónov, ktorý minieme na takýto nafúknutý problém.
A čo je v tomto kontexte pre mňa najabsurdnejšie a podľa mňa by za to dostal vyhadzov akýkoľvek šéf firmy, ktorý, ktorý by s takýmto opatrením prišiel, že na túto dávku, ktorú bude dávať úrad práce s jedným z tých, jedným z tých troch komponentov tohto riešenia, ide minúť štvrtinu všetkých peňazí, ktoré sú na túto dávku alokované. Áno, čiže máme 130 miliónov dokopy na daňový bonus, plus dávku cez ÚPSVaR, dávka cez ÚPSVaR je rozpočtovaná v doložke vplyvov na 90 miliónov, a z toho 25 miliónov, čo je teda vlastne ešte viac ako štvrtina z tých 90 miliónov, ktoré ide cez ÚPSVaR, sa minie na administratívu, na 300 ľudí, ktorí budú túto dávku procesovať. Týchto 300 ľudí potrebuje počítače, potrebuje priestory, potrebuje softvér. Toto má pre mňa veľmi ďaleko od dobrého fungovania vecí verejných. Teda strana SMER alebo teda to bol skôr slogan strany HLAS, že chce, že chce silný štát, ale teda ak silný štát znamená väčší štát, tak toto týmto opatrením plníte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja sa tiež pripájam k tej výzve nepredkladať všetky legislatívy hlava-nehlava skráteným legislatívnym konaním bez dôvodu. Ale aby som teda neopakoval tie argumenty, ktoré tu už dnes odzneli, príklad toho, keď budem, keď nebudeme horúcou ihlou teda šiť legislatívu a môžme mať dostatok času, či už vy na ministerstve a my tu v parlamente, tak napríklad si môžme vychytiť takéto logické slučky, ako som si prečítal v dôvodovej správe k tomuto zákonu, teda ten je už v tlači 95, podotýkam, ale je to, je to, je to aj procesná vec, kde sa píše: Návrh zákona má negatívny a pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tak má negatívny, alebo pozitívny? Oboje nemôže mať naraz, tak si to, prosím, opravte a očakávali by sme v prvom čítaní k tlači 95, aby sme tam takéto chyby nemali. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zareagujem na dve poznámky.
Pán Muňko, my dáta o II. pilieri dnes máme a poznáme jeho výkonnosť a ak si vypýtame takúto aktualizovanú analýzu od, od centrálnej banky, môžme a mohol by to byť, mohla by to byť dobrá platforma na, aj na verejnú diskusiu. Takže s týmto súhlasím. Samozrejme, slovenský trh je malý, výrazne menší ako mnohé, mnohé vyspelé ekonomiky a úspory z II. piliera nemajú byť investované len na Slovensku, samozrejme, ale v nejakej miere a tak, ako píše aj programové vyhlásenie vlády, asi môžu a je to na veľmi technickú diskusiu nájsť ten spôsob, ako to urobiť, aby sme podporili aj slovenskú ekonomiku týmito investíciami, ale je to veľmi, veľmi tenká, tenká línia, takže túto diskusiu by mali viesť v prvom rade odborníci a na technických záveroch, na ktorých sa zhodnú, by boli potom dobrou platformou na takúto politickú diskusiu.
Pán Mažgút, áno, pracoval som na ministerstve financií od roku, od roku 2005, vyše 15 rokov, a platí, že analytici môžu analyzovať a len politici môžu rozhodovať. Niektorí, niektorí pozorovatelia dokonca označili založenie Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2016 za jedinú pozitívnu vec tretej Ficovej vlády. To je, samozrejme, vec názoru, ja by som o tom nechcel, nechcel ďalej viac špekulovať. V každom prípade všetci volení politici vedia, že to rozhodnutie je na nich a analytici môžu, môžu ponúknuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán premiér, predseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja som si v pondelok prečítal štvrtú zlú slohovú prácu pána Roberta Fica. Programové vyhlásenie ako dokument je pomerne vágny, neodpočtovateľný a je tak trochu aj nekonzistentný naprieč, naprieč kapitolami. Najlepší príklad je školstvo verzus kultúra a viaceré ďalšie. Vláda si s ním veľkú námahu ako s dokumentom nedala a môžte si povedať, že je to nejaká formalita, veď ide o text, dôležité sú tie kroky, ktoré nastanú. To je, samozrejme, pravda, ale podľa môjho názoru by dobrý manažér mal vedieť, koľko jeho plán bude stáť a aké sú tie konkrétne kroky, ktoré chce urobiť na to, aby dosiahol ciele, ktoré si stanovil. A ja by som chcel popriať vláde Roberta Fica úspech, aby sa jej podarilo naplniť tie pozitívne časti programu, ktoré, ktoré budú viesť k zlepšeniu životnej úrovne občanov na Slovensku.
A ak dovolíte, rád by som poukázal na štyri také body a smerujú najmä ku ozdraveniu verejných financií a naštartovanie ekonomického rastu.
Programové vyhlásenie vlády ako také nemá víziu a neponúka nádej na lepšiu budúcnosť, na vyššie dôchodky, vyššie, vyššie platy a životnú úroveň všetkých občanov na Slovensku. A vedú ma k tomuto konštatovaniu dva také pozorovania. Prvý je, že veľmi ťažko hľadám ten jasný ťah za naštartovaním ekonomického rastu v samotnom texte, a za druhé vláda SMER-u nie je nepopísaný papier. Máme s ňou dvanásť rokov skúseností a tie výsledky už dnes môžme celkom zreteľne odpočtovať a vidíme ich. Niekoľko príkladov. Kde máme dnes sociálny štát, fungujúce zdravotníctvo alebo moderné školstvo? A prečo ani len nedobiehame Európsku úniu, tak ako naši susedia?
Pán Fico v dokumentárnom filme Premiéri, ktorý sme si pred časom mohli pozrieť, povedal, že najvýznamnejší výsledok budovania sociálneho štátu za dvanásť rokov je zrekonštruovaný Bratislavský hrad. Ja si myslím, že Bratislavský hrad je veľmi pekný, tá rekonštrukcia bola pomerne drahá, ale musíme uznať, vyzerá dobre. Ale určite nemá nič spoločné so sociálnym štátom. Keď sa pozrieme na čísla, tak na sociálnu politiku dnes dávame relatívne viac ako iné krajiny Európskej únie vzhľadom na to, čo si môžme dovoliť, vzhľadom na HDP, ale tie výsledky výraznejšie zaostávajú. Teda sociálna politika nie je, nie je skúpa, ale nie je dostatočne adresná a väčšina tých výdavkov smeruje k ľuďom, ktorí ju v skutočnosti nepotrebujú. A opäť, keď sa pozrieme na čísla, tak to, potenciál našej sociálnej politiky znižovať chudobu je výrazne menšie ako napríklad v Česku. Ten rozdiel je až 15 %.
V zdravotníctve, do neho investujeme približne porovnateľne ako, ako iné krajiny, závisí od toho uhla pohľadu, na ktorý indikátor sa pozrieme, ale výsledky výrazne zaostávajú. Muži na Slovensku žijú o štyri roky kratšie ako, ako priemerní muži Európskej únie, ženy žijú o tri, o tri roky kratšie ako priemer v Európskej únii. Ešte lepšie, ešte lepší je pohľad na odvrátiteľné úmrtia. Kvôli nášmu zdravotníctvu zomiera na Slovensku o štyritisíc ľudí viac ročne ako v Európskej únii a viac ako o dvetisíc viac ako, ako v Česku. Kvôli zanedbanému zdravotníctvu. Aj to je výsledok pôsobenia predchádzajúcich vlád. A výsledkom je aj to, že ľudia masívne odchádzajú zo Slovenska, o tom sme už veľakrát hovorili. Kým z Česka odchádza každý dvadsiaty člo... dvadsiaty človek študovať do, na zahraničnú vysokú školu, na Slovensku je to každý piaty. A v roku 2010 to bol každý siedmy študent alebo študentka.
Ani len tie diaľnice nevieme postaviť. Vláda SMER-u, ktorá kde chodí a sľubuje často aj nemožné, a tak trochu symbolom pokroku na Slovensku, aspoň tým rétorickým, sa stali diaľnice. Na Slovensku sme v rokoch 2010 až 2020 postavili 80 km diaľnic. V Česku to bolo 540. Aj Srbi postavili viac ako päťkrát toľko, 430 km diaľnic. A to už nehovoríme, to ešte nehovorím o cene, za ktorú, za ktorú tieto diaľnice staviame.
No opäť výsledkom je, že sa nám nedarí dobiehať životný štandard Európskej únie, našim, našim susedom sa v tomto darí oveľa lepšie. Kým naše HDP vzrástlo za predchádzajúcich dvoch vlád pána Fica medzi rokmi 2012 a 2020 o 16 %, v Maďarsku to bolo 26, v Poľsku o 29 %, v Rumunsku ešte výrazne viac. A na to, aby sme naštartovali ekonomiku, potrebujeme, potrebujeme reformy vo všetkých oblastiach nášho verejného života a Progresívne Slovensko o nich veľmi konkrétne a podrobne hovorilo vo svojom predvolebnom programe. Ja by som odporučil všetkým členom vlády, aby sa naň pozreli a budeme radi, ak sa ním inšpirujú.
Druhý bod, ktorým, ktorého sa chcem dotknúť, je konsolidácia verejných financií. Tak ako je načrtnutá v dokumente, je nedostatočná. Vláda naďalej hazarduje s dôverou finančných trhov a zahráva sa s gréckou cestou. A nachádzajú sa v ňom aj formulácie, ktoré sú navzájom rozporuplné. Určite sa zhodneme aj s pánom premiérom na diagnostike, ktorá sa nachádza v PVV a to, že naše verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Asi sa ale vzhľadom na jeho vyjadrenia nezhodneme na tom, kto, kto spôsobil tento stav. Pán premiér hovoril vo svojom úvodnom prejave včera, že sa nechce sporiť o číslach, a ja tomu budem veľmi rád a súhlasím s týmto návrhom za predpokladu, že budeme tieto, že budeme akékoľvek čísla prezentovať korektne. Pán Fico aj pán Pellegrini ako bývalí premiéri obidvaja komunikujú, ako odovzdali verejné financie s nízkym deficitom, okolo jedného percenta, a že dnes je desaťnásobne vyšší. To je pravda. V roku 2019 sme mali deficit verejných financií 1,2 % HDP. Čo však páni nehovoria, je, že sme, že sme žili dobré časy. A ten náš stav, náš deficit verejných financií bol siedmy najhorší v Európskej únii. Sedemnásť štátov Európskej únie v tom čase malo prebytok verejných financií. To znamená, si šetrili na, v dobrých časoch na tie horšie, ktoré, ako vieme, nastali veľmi skoro v podobe pandémie a energetickej krízy. A ku koncu volebného obdobia vláda prijala aj ďalšie opatrenia. Bola to veľmi drahá predvolebná kampaň a výsledkom bolo, že vo februári roku 2020 sa verejné financie ocitli v tom najvyššom, najrizikovejšom pásme verejných financií. Rád by som toto zdôraznil. V tom pásme, kde, kde je dnes a je nebezpečné, sa nachádzajú od februára 2020. A namiesto toho sa pán Fico a vláda len vyhovára a hľadá zástupných vinníkov a zástupné problémy.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že vláda bude konsolidovať o 0,5 % HDP, iba, a iba v roku 2024. Na tom istom mieste o odsek nižšie píše, že chce stabilizovať deficit a zadlžovanie. Teda znižovať deficit a stabilizovať zadlžovanie Slovenska. Ja by som rád podporil tú druhú pasáž a cieľ, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Týmto upokojíme finančné trhy a dostaneme sa do bezpečnejších teritórií ako dnes. Na to však potrebujeme predstaviť veľmi jasný plán stabilizácie dlhu, konkrétny konsolidačný plán, čo najskôr aj s primeranou mierou detailu, tak aby nenastalo to, čo aj pán premiér už na svojich predchádzajúcich tlačovkách avizoval, že nám hrozí aj zhoršenie ratingu. Čo by opäť znamenalo len predraženie splácania nášho dlhu, a tým pádom menej peňazí na sociálnu politiku a ďalšie, ktoré potrebujeme pre lepšiu životnú úroveň.
Tretí bod, ak dovolíte, sa týka dôchodkov. Vláda sa opäť zahráva s našimi dôchodkami. V programovom vyhlásení vlády som si prečítal, že zvýši efektivitu všetkých troch pilierov dôchodkovému systému. Samo osebe to môže znieť dobre, ale nie som si istý, čo to znamená. A vzhľadom na doterajšie kroky predchádzajúcich troch vlád pána Fica nemám veľkú pozitívnu nádej, že, že to pôjde dobrým smerom. Verím, že sa budem mýliť. Doterajšie kroky, si myslím, že by sa mohli zapísať do ekon... do ekonomických učebníc ako, ako najväčší dôvod nižších príjmov slovenských občanov. Tie časté a, bohužiaľ, veľmi nešťastné zmeny, ktoré za posledných tých dvanásť, resp. pätnásť rokov nastali, znížili výnosy v II. pilieri dôchodkového systému o 5 miliárd eur. Keď si to preložíme na, na nás, na ľudí, na konkrétnych sporiteľov, tak priemerný sporiteľ, štyridsaťročný muž s priemerným príjmom, bude mať kvôli týmto častým a nešťastným zmenám o 130 eur nižší dôchodok mesačne, ako by mohol mať, keby sa tieto zmeny nestali. A boli to, bolo to časté otváranie II. piliera, z ktorého pri, pri každom pokuse, teda otvorení, ľudia odišli, presuny našich úspor do tzv. garantovaných fondov, ktorých najdôležitejším kritériom sú, že sú menej výnosné, aj zníženie príspevku do II. piliera za tej druhej vlády pána Fica.
Ja by som vás chcel požiadať, pán premiér, aj pána ministra financií, ehm, ministra práce, nezahrávajte sa už s našimi dôchodkami, aj v II., aj v III. pilieri existuje ešte veľký priestor, naopak, na ich zvýšenie. Základné princípy dôchodkového systému by bolo dobré zakotviť aj v Ústave Slovenskej republiky a my vám na to ako Progresívne Slovensko ponúkame jednak expertízu, aj politickú podporu, pretože takéto kroky by boli v záujme nás všetkých.
A štvrtý bod, ktorým sa chcem, o ktorom chcem hovoriť, je daňová politika. Na Slovensku máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä čo sa týka nízkopríjmových ľudí. A je to kľúčové pre ich lepšiu zamestnateľnosť aj zamestnanosť a v konečnom dôsledku pre ekonomickú aktivitu a teda, teda aj rast ekonomiky. Áno, potrebujeme daňové zaťaženie, alebo teda presnejšie odvodové najmä pre nízkopríjmových znížiť a áno, potrebujeme na to nájsť peniaze a to je, to je v dnešnej, obzvlášť v dnešnej dobe náročná otázka a spôsob, ako to urobiť, je v prvom rade naštartovaním reforiem vo všetkých sektoroch a vďaka nim zväčšiť ten koláč, ktorý môžeme prerozdeliť potom občanom. A reformy sa dajú nájsť v každom sektore a tej dôchodkovej som sa čiastočne dotkol.
Druhý spôsob je hodnota za peniaze vo všetkom, čo štát robí. A mnohých tých analýz som bol osobne autorom, áno, áno, pracoval som na ministerstve financií, ako za mnou pán predseda parlamentu podotkol počas môjho príhovoru. Som autorom mnohých týchto analýz, ale len politici ich môžu realizovať. To je, mimochodom, dôvod, prečo som aj dnes tu, pretože by som chcel všetky tie analýzy, ktorých výsledkom je ponuka politikom zefektívniť verejné výdavky vo výške 2 miliárd eur, aby boli aj uvedené do praxe a neostali len na papieri, respektíve na webe ministerstva financií alebo iných štátnych inštitúcií. No a samozrejme, je legitímna otázka hovoriť aj za predpokladu, že máme ambíciu znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, hovoriť, ako to vykompenzovať aj v rámci daňového systému a nastaviť ten daňový mix tak, aby čo najviac pomáhal ekonomike a ekonomickému rastu.
Zopakujem, pán premiér, že vám prajem, aby sa vám v týchto oblastiach darilo realizovať tie pozitívne zámery, ktoré pomôžu všetkým ľuďom na Slovensku, počúvajte pri tom ľudí, ktorých máte na ministerstvách, mnohí z nich sú veľmi šikovní a bez ohľadu na aktuálne politické obsadenie to myslia so Slovenskom dobre a vážne. A tie riešenia sú pripravené, čo potrebujeme, je politický mandát a chuť ich aj zrealizovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)