Pekný deň všetkým. Dobrý deň. Vážený pán minister, pán predsedajúci, ja len neviem takto rozprávať, keď tu počujem niekoho periférne. Ďakujem pekne.
Prvá vec, prepáčte mi poznámku na úvod, ja som sa dozvedel o zmene programu pred hodinou, takže tak trošku improvizujeme, pripravoval som sa na to na zajtra, nevedel som, nevadí. Keďže sme už v druhom čítaní, tak sa to dá zvládnuť, ale takáto chaotickejšia príprava programu schôdze nie úplne prospieva dobrým pracovným návykom. Ale vecne, možno by som ešte poznamenal, na konci budem mať pozmeňujúci návrh, budem ho čítať, ale teda predtým mi dovoľte niekoľko poznámok.
My sme v prvom čítaní ako poslanecký klub podporili tento návrh zvýšenia minimálnej mzdy s tým, že v druhom čítaní budeme trochu konkrétnejší a budeme hovoriť o iných veciach, o systémových opatreniach, ktoré by mali riešiť situáciu slabšie zarábajúcich pracujúcich ľudí na Slovensku.
Prvá vec je, že my sme, samozrejme, za to, aby pracujúci dostali adekvátne a čo najväčšie odmeňovanie za svoju prácu. Sme za zvyšovanie ich čistých disponibilných príjmov tak, aby sa im žilo lepšie, aby mali vyššiu životnú úroveň. Koalícia dnes životnú úroveň nezvyšuje, naopak, to, čo sme videli posledné týždne aj v parlamente, aj na verejnosti, je, že naopak oslabuje čisté disponibilné príjmy ľudí, na tej druhej strane výdavkovej, teda Ficova drahota v podobe konsolidačného balíčka a ďalšie opatrenia, ktoré spôsobia, že budeme mať menší výber daní na konci dňa kvôli daní z finančných transakcií, kvôli vyššiemu zdaňovaniu príjmov, znamená, že ľudia na Slovensku sa nebudú mať lepšie, dokonca budúci rok, a to sú oficiálne čísla, vládne, bude životná úroveň na Slovensku stagnovať. Takzvane čistá, čistá mzda, alebo teda priemerná mzda na Slovensku budúci rok neporastie kvôli opatreniam, ktoré zavádza vláda.
Druhá vec je, že hlavnou prekážkou pre vyššie disponibilné príjmy v súčasnosti je, na Slovensku je vyššie zdaňovanie práce v porovnaní s nami blízkymi krajinami aj v porovnaní s najmodernejšími krajinami v Európskej únii. Jednoducho, keď som, porovnám s vyspelým svetom, tak zdaňovanie práce je u nás vyššie a obzvlášť je vysoké pre nízkopríjmových ľudí. Čo robí vláda posledné týždne, mesiace? Zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce takmer pre všetkých pracujúcich aj pre firmy. No a z toho dôvodu, z toho dôvodu, že teda pre vyššie disponibilné príjmy potrebujeme znižovať zdaňovanie práce, opakovane navrhujeme opatrenia na zníženie toho zaťaženia, ako napríklad daňovo-odvodová odpočítateľná položka, ktorú, o ktorej je môj pozmeňovák, a takéto opatrenia, môžu byť aj iné, ale toto je jeden z opatrení, ktoré zvyšujú čisté disponibilné príjmy ľudí. Nielen administratívne, tak ako to robí zákon o minimálnej mzde, pretože on prikáže ľuďom, podnikateľom zvýšiť minimálnu mzdu pre tých, ktorí ju majú v tom čase nižšiu. Ale hovorím, aby si to zaplatili sami, čo teda môže mať v niektorých prípadoch aj nejaký vplyv na zamestnanosť a na podnikateľskú aktivitu.
No a ten samotný vplyv, že ako dopadne zvyšovaním minimálnej mzdy na podnikanie, na podnikateľské miesta na Slovensku, sme teda v tej tlači, ktorá je predložená, nevideli. Takže sa, dá sa povedať, len domnievame, že to môže mať nejaký vplyv, ale tú odpoveď sme zo strany predkladateľa ministra práce nedostali. A zároveň ale treba dodať, že v dnešnej dobe, kedy máme na Slovensku 5-, 6-percentnú nezamestnanosť, to je iná doba, akoby sme mali 20 %, alebo čokoľvek medzitým, je to relatívne nízka úroveň nezamestnanosti, takže v takom prostredí ten vplyv na zamestnanosť môže byť menší ako v prípade vyššej 10-, 15-, 20-percentnej nezamestnanosti, ktorú sme tu na Slovensku relatívne nedávno zažili. Napriek tomu ale je dôležité, aby sme aj ochránili tie pracovné miesta, ktoré môžu byť týmto spôsobom zasiahnuté.
No a tiež existujú iné systémové opatrenia. Uviedol som jedno z nich, ktorými sa dá adresovať vyššia, vyššie ohodnotenie práce. Musím však konštatovať, že vláda zlyháva v oblasti základného, stredného vzdelania, ako aj aktívnych politík trhu práce, ktoré sú tiež kľúčové pre lepšiu zamestnanosť a vyššie mzdy. A iste môžete povedať, však ste na to nemali veľa času, pán minister, za posledný rok, ale všetky vlády SMER-u dokopy, ktoré trvajú 13 rokov, na to čas mali, avšak aj v tejto oblasti pomerene zásadne zlyhávajú.
No a teda prejdem postupne ku dvom našim návrhom. Teda jeden z nich je zaviesť vyššiu odvodovú odpočítateľnú položku. A druhý, ktorý prednesie neskôr kolegyňa Jaurová, sa týka toho, že v skutočnosti štát najviac zlyháva v plnení toho zákona minimálnej mzdy. Teda jedným z našich návrhov našich opatrení je, aby štát išiel tak, ako má. Príkladom, že, aby tento protiprávny stav napravil.
Teraz by som pristúpil k čítaniu pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
„Čl. V
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z .z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z .z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., ešte nie som ani v polovici, zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č.125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 13 a) ods. 2 a 3 a odseku 4 písm. a) sa suma „4 560 eur" nahrádza slovami „50 % z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy"
2. V § 16 ods. 16 a 18 sa slová „380 eur mesačne" nahrádzajú slovami „50 % priemernej mesačnej mzdy".
3. V § 16 ods. 17 a v § 19 ods. 1 písm. e) v druhom bode sa suma „380 eur" nahrádza slovami „50 % priemernej mesačnej mzdy" a suma „570 eur" sa nahrádza slovami „75 % priemernej mesačnej mzdy".
4. Za § 38esg, ezg, pardon, sa vkladá § 38 ezh, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 38ezh
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025
(1) Ustanovenia § 13 a) ods. 2 a 3 a ods. 4 písmeno a), § 16 ods. 16 až 18 a § 19 ods. 1 písm. e) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2025 sa prvýkrát použijú pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2024.
(2) Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa § 16 ods. 18, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi prvýkrát do 25. januára 2025."."
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Mám prečítať aj to zdôvodnenie, či? (Rečník sa otočil k predsedajúcemu.) Dobre, mám za to, že som zdôvodnil vo svojej rozprave tento návrh. Zabudol som ním povedať, že je to návrh, ktorý sme už raz predkladali, má aj svoju kvantifikáciu, ktorá je zverejnená na webe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme o toto, o túto kvantifikáciu požiadali. Myslíme si, že takto sa má robiť legislatíva nielen na Slovensku, kdekoľvek v civilizovanom svete.
A posledná vec, keď budem svojim deťom rozprávať, čo bola najzaujímavejšia časť mojej kariéry, tak to bolo čítanie pozmeňovákov.
Ďakujem pekne.