Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení poslanci, vážené poslankyne, ja veľmi rada využijem túto ústnu rozpravu, aby som stihla dopovedať to, čo som nestihla vlastne počas tej písomnej, lebo tu sa dá hovoriť naozaj veľmi veľa, a zároveň aby som aj zdôraznila tie absolútne najdôležitejšie body. Už to tu mnohokrát odznelo, ale vyzerá, že sa to neustále akoby odráža od ničoty, že teda táto predkladaná novela Trestného zákona nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Nie sú ohrozené ľudské práva ani bezpečnosť a nehrozia mimoriadne hospodárske škody.
Ono to vyzerá, akoby to vláde bolo jedno, pretože tie argumenty, ktoré uvádzajú, sú úplne iného charakteru. Počúvame o tom, že treba transponovať staré smernice, pričom toto nie je nejaká mimoriadna udalosť, náhla, ktorá by sa nedala predvídať, pretože sú to naozaj staré smernice, tá vedomosť o tom, že nie sú transponované, je tu už dlho a aj vďaka mojim kolegyniam a kolegom vieme, že ešte aj v tejto argumentácii urobili chyby, uviedli zlé roky alebo zlé štádium procesu, v ktorom sa, teda trans... teda v ktorej... transite... toho transponovania tej-ktorej danej smernice.
Hovoria tiež ako o dôvode pre skrátené legislatívne konanie o humanizácii trestov, ale to opäť nie je nejaká mimoriadna udalosť, ktorá by sa nedala predvídať, pretože ten nejaký trend znižovania sadzieb v rámci Európy je tu už dlhodobo, vie sa o ňom, ale treba ho vnímať v kontexte. A my sme si aj pýtali to porovnanie trestných sadzieb v porovnaní s inými krajinami v rámci Európy, ktoré by vypovedalo o takejto potrebe, nedostali sme ho. Opäť nie je to dôvod, ktorý by bol dostatočným pre skrátené legislatívne konanie. Čiže sa môžme zhodnúť, že je to jednoducho neodôvodnené.
Otázkou prijímania systémových zmien, teda takých, o ktorých hovoríme aj dnes, pretože tá novela Trestného zákona je najrozsiahlejšou za posledných 18 rokov, skutočne ide o veľkú, komplexnú, systémovú zmenu, presne takéto novely majú ísť riadnym legislatívnym procesom, tak otázkou prijímania takýchto systémových zmien sa zaoberal aj Ústavný súd. Napríklad tak urobil vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systémovú zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní tejto novely Trestného zákona.
Navrhovateľka v návrhu na Ústavný súd napadla ustanovenia zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky na je 65. schôdzi 24. mája 2022 v skrátenom legislatívnom konaní, pričom navrhovateľka namietala porušovanie podmienok na skrátené legislatívne konanie. Ďalej s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky poukázala na to, že dôvodnosť skráteného legislatívneho konania nemôže byť založená len na konsenze poslancov, ale musí vychádzať z reálnej a objektívnej závažnosti situácie, na ktorú je potrebné reagovať bezprostredne prijatím zákona alebo jeho zmenou.
Navrhovateľka sa teda domnievala, že zneužitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ako závažný procedurálny nedostatok predstavuje výnimočné okolnosti odôvodňujúce vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s jednotlivými ustanoveniami ústavy. To znamená, že takto prijatý zákon, novela nie je v súlade s ústavou. Na skrátené legislatívne konanie neboli podľa navrhovateľky splnené podmienky podľa zákona o rokovacom poriadku.
Naliehavou okolnosťou na prijatie predmetnej úpravy nemohla byť v tomto prípade podľa navrhovateľky pandémia, keďže v tom čase už trvala tri roky. Podľa názoru navrhovateľky bolo jediným dôvodom na skrátené legislatívnej konanie vylúčenie legitímnej politickej a odbornej diskusie a umlčanie názorovej oponentúry. Diskusia poslancov Národnej rady je pritom chránená priamo z ústavy, a teda požíva vysokú mieru právnej ochrany. Ústavný súd v tomto prípade dospel k záveru o neústavnosti legislatívneho procesu.
Konkrétne sa Ústavný súd vyjadril takto, citujem:
„Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou. V povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcom i proti vlastným orgánom, a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
Toto vyjadrenie Ústavného súdu je podľa mňa veľmi jasné a jednoznačné. Neodôvodnené použitie skráteného legislatívneho konania môže viesť k tomu, že prijatý zákon bude protiústavný. Z toho aj vyplýva, že návrh Trestného zákona, o ktorom tu pojednávame, môže viesť k tomu, teda to, že, to, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, môže viesť k tomu, že celá novela v prípade, že by bola prijatá, by mohla skončiť nakoniec ako protiústavná, mohla by byť takto vyhodnotená.
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možné žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, podľa Benátskej komisie musí byť zachovaná možnosť verejnej diskusie. Nevyhnutná je tiež opatrnosť a sebaobmedzenie, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto prístup nie je vhodný na prijímanie zákonov v prípade citlivých a komplexných záležitostí, ktoré majú významný politický a sociálny dopad, aj napriek tomu, že môže byť v súlade s národnou legislatívou. Postup v zrýchlenom konaní je navyše veľmi otázny z hľadiska demokratickej legitimity, inkluzívnosti, zodpovednosti a transparentnosti.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia“ - tá Európska komisia, s ktorou mala byť táto novela vraj odkonzultovaná - konkrétne vo svojej správe o právnom štáte z roku 2022. Európska komisia totiž v tejto správe vo vzťahu k Slovensku poukázala na absenciu dostatočnej diskusie pri prijímaní zákonov, zvlášť takých, ktoré sú nositeľmi významných zmien v našej spoločnosti.
Myslím, že tu sa zhodneme naozaj všetci naprieč spektrom politic... naprieč politickým spektrom, že toto je jednoznačne významná zmena.
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Hrozí, akoby tie argumenty, resp. tie dôvody, ktoré sa používajú pri argumentácii na skrátené legislatívne konanie, v skutočnosti sú hrozbou, ak bude tento zákon takýmto spôsobom prejednávaný a prijímaný. Hrozí presný opak, teda že prijatie takejto najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie ľudských práv, ohrozenie bezpečnosti na Slovensku, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Mám tu ešte pripravený taký celý zoznam o tom, čo by mohlo byť a čo sa domnievame, že je skutočnou motiváciou tejto prijímanej novely a to je pomoc konkrétnym, tzv. našim ľuďom, mám ho tu aj menný s konkrétnymi sadzbami a trestnými činmi, za ktoré sú títo ľudia zodpovední a ako by im táto daná novela pomohla. Ja ho vlastne sa snažím opakovať, lebo je veľmi dôležité opakovať tú skutočnú motiváciu, ale tentokrát to vynechám, pretože sa priznám, že vždy, keď hovoríme o týchto ľuďoch, tak mňa skutočne zaráža, že čo všetko je v skutočnosti táto vláda ochotná riskovať pre pomoc konkrétnej skupine ľudí, jednoducho či sa bavíme o tom, že Slovensko bude destináciou pre organizovaný zločin, či sa bavíme o tom, že ľudia stratia možno pocit, že, že im tu vieme zabezpečiť spravodlivosť a budú ju brať do vlastných rúk.
Takto by sa o tých dôsledkoch dalo pokračovať a mňa neustále prekvapuje a zaráža, že toto všetko je vláda a koalícia ochotná obetovať a riskovať pre pomoc zopár svojim ľuďom.
Ďakujem. (Potlesk.)
