Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, veľa dôležitého k novele Trestného zákona už bolo povedaného a to aj vďaka diskusii, ktorú tu ako opozícia vedieme a do ktorej Peter Pellegrini nedôstojne zasiahol najprv nočným rokovaním a potom úplne hulvátsky časovým obmedzením tejto obsahovej rozpravy, pretože Robert Fico zavelil (rekcia predsedu NR SR). Ja, ja budem veľmi rada, ak budete reagovať na moje...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, veľa dôležitého k novele Trestného zákona už bolo povedaného a to aj vďaka diskusii, ktorú tu ako opozícia vedieme a do ktorej Peter Pellegrini nedôstojne zasiahol najprv nočným rokovaním a potom úplne hulvátsky časovým obmedzením tejto obsahovej rozpravy, pretože Robert Fico zavelil (rekcia predsedu NR SR). Ja, ja budem veľmi rada, ak budete reagovať na moje vystúpenie (rečníčka sa obrátila smerom k predsedajúcemu, reakcie z pléna). Dobre, to bolo tak desať sekúnd, keď už sme tu časovo obmedzení, tak by sme na to mohli, k tomu aj nejako s rešpektom pristupovať.
Obsahovú rozpravu k novele Trestného zákona, teda najrozsiahlejšej zmene za posledných 18 rokov, sa rozhodli ohraničiť na 20 hodín vrátane všetkého. K skrátenému legislatívnemu konaniu sme tu rokovali od začiatku januára a každý jeden deň sa podarilo objaviť nový problém. Tak ja sa pýtam: Toto je tá nová politická kultúra? Toto je ten pokoj, ktorý chcete priniesť?
Slovensko vraj potrebuje prezidenta, za ktorého sa nemusíme hanbiť doma ani v zahraničí. Koľko podaní na Ústavný súd bude výsledkom tých troch mesiacov, ktoré predsedá Národnej rade Peter Pellegrini? A čo je to, ak nie hanba, keď nás európske inštitúcie opakovane upozorňujú na riziká zamýšľaných krokov s výzvou nerobte to?
Slovensko vraj tiež potrebuje prezidenta, ktorý nerozdeľuje národ, ale spája. Štyri mesiace od volieb tu máme protesty, aké Slovensko ešte nevidelo, a je to z veľkej časti zodpovednosť práve prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho. Ale jedno je pravda, tých ľudí na námestiach naprieč Slovenskom to skutočne spája.
Ja sa prioritne venujem životnému prostrediu, preto využijem tento priestor na nasvietenie dopadov, ktoré by novela Trestného zákona priniesla práve vo vzťahu k tejto téme. Je to, žiaľ, jedna z tých, ktorá túto vládu absolútne nezaujíma, preto aj oponentúru v tomto prípade vedie len a len opozícia. Ako inak, keď ministerstvo riadia ľudia, ktorí ani len nerozumejú, aká dôležitá je to téma či vo vzťahu k zdraviu ľudí, alebo aj našej budúcnosti. Napokon ide len o vzduch, ktorý dýchame, či o vodu, ktorú pijeme. Ako inak, keď ministerstvo riadia ľudia, ktorí budú až na dno hanby obhajovať pytliaka na čele národného parku a to aj potom, čo sa zistilo, že človek, ktorý má chrániť našu najvzácnejšiu prírodu, neusmrtil len vlka, ale aj rysa a kamzíka.
Viete, čo je hlavným motívom loga TANAP-u? Pre tých, ktorí potrebujú osviežiť pamäť, je to práve kamzík. Pritom trestné činy proti životnému prostrediu sú lukratívnou príležitosťou pre medzinárodný organizovaný zločin, napríklad obchod s odpadom. Ministra to nezaujíma, možno mu to aj vyhovuje. Akože technokrat, akože manažér.
Poďme teda detailnejšie k Trestnému zákonu, ku ktorému minister popri svojej vytrvalej snahe brániť pytliaka nestihol vyjadriť jedinú výhradu napriek tomu, že dopad po schválení by bol zásadne negatívny. Začnime výškou škody a príkladom, prečo je dôležité, prečo je to dôležité napríklad aj z hľadiska preventívneho účinku, ktorý tresty majú napĺňať. Ilustrujem to opäť na príklade pytliaka na čele TANAP-u. Ten za trestný čin pytliactva dostal finančný trest 300 eur, zabavili mu zbraň a lebku usmrteného vlka. Predstavitelia ministerstva práve tento nízky trest dnes používajú na zľahčovanie celej veci, hovoria, že o nič nejde, veď dostal pokutu len 300 eur, pseudokauza, uzatvorená vec. Čo z toho vyplýva? Tresty za envirokriminalitu už dnes zjavne nie sú odstrašujúce, nemajú preventívny charakter, a oni ich chcú ešte znižovať. Novela Trestného zákona navrhuje výšku malej škody v hodnote 700 eur, čo skutočne nezodpovedá miere inflácie na Slovensku, hoci to používajú ako jeden z argumentov. V samotnom odôvodnení k predkladanému návrhu zákona sa nenachádza nijaký spôsob výpočtu ktorejkoľvek z navrhovaných súm za jednotlivé škody. Doterajšie zvyšovanie po desaťnásobkoch je minulosťou, inak by napríklad väčšia škoda mala byť vo výške 7-tisíc eur, a nie 35-tisíc eur, ako to čítame v novele. A ďalšie škody sa tomuto vzorcu rovnako vymykajú so závažnými následkami.
Takto radikálne zvýšenie úrovne škody bez akejkoľvek odbornej diskusie bude viesť k beztrestnosti mnohých vážnych činov v oblasti životného prostredia. Pri poškodzovaní prírody sa totiž často trestnosť činu posudzuje práve podľa úrovne škody. Problémom je, že dôsledky pre životné prostredie môžu byť nezvratné. Veľmi dobre tomu rozumejú všetci, ktorým vyrúbali napríklad les za domom či za dedinou. Za ich života tam ten les už nebude.
Prijatie novely by znamenalo amnestiu pri už začatých trestných konaniach a zanedbateľné tresty môžu motivovať ľudí k ďalšej poškodzujúcej trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Návrh vlády jednoznačne zásadne oslabuje ochranu prírody a vracia ju o dobrých 20 rokov dozadu. Ilustrujme si to na prípade. Rys ostrovid, to je ten, ktorého mal doma pytliak Olexa, riaditeľ TANAP-u, alebo tiež orol skalný, rovnako chránený živočích, majú každý spoločenskú hodnotu 10-tisíc eur. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov sa vyžaduje podľa návrhu novely Trestného zákona spôsobenie škody väčšieho rozsahu 35-tisíc eur oproti aktuálnej právnej úprave, kedy stačí len 2 660 eur. Podľa aktuálnej právnej úpravy by bolo usmrtenie jedného rysa ostrovida už klasifikované v základnej skutkovej podstate ako trestný čin. Podľa navrhovanej právnej úpravy by bolo možné usmrtiť až troch rysov a stále by išlo len o priestupok, za ktorý hrozia iba nižšie peňažné tresty v rádovo stovkách či nanajvýš tisíckach eur. A to, ako už vieme vďaka predstaviteľom ministerstva životného prostredia, nie je čokoľvek, čo by stálo za reč.
Najvzácnejších živočíchov žije na Slovensku len pár desiatok a strata každého jedinca ohrozuje prežitie celého druhu. V prípade, že si takýmto spôsobom zničíme prírodné bohatstvo, snahy o jeho návrat budú, budú oveľa drahšie ako prevencia, teda samotná ochrana prírody. A možno to už ani nebude možné. Čo robia akože vlastenci z SNS? Mlčia a pritakávajú, lebo im o ochranu prírody nikdy nešlo. Usmrtenie chráneného živočícha za takýchto podmienok bude predstavovať aj významné finančné lákadlo za účelom obchodovania s ohrozenými druhmi, kde je nízka nebezpečnosť pre páchateľa, zato veľký finančný zisk z transakcie. By ste sa čudovali, aké časti vzácnych zvierat sú dnes ochotní niektorí ľudia mlieť napríklad do prášku na zvýšenie potencie alebo na zabezpečenie dlhovekosti. Alebo čo všetko sú si ochotní ľudia zavesiť trebárs v obývačke ako takú trofej. Napríklad u pána poslanca Huliaka, ktorý v tomto pléne palcom ovláda poslancov za akože vlasteneckú SNS, by ste v minulosti našli lebku medveďa aj s penisovou kostičkou v papuli. Tú podľa všetkého nedržal oprávnene a dostal za to pokutu. Zmenilo to jeho prístup k ochrane životného prostredia? Nevieme, ale nie je ťažké si to domyslieť podľa jeho konania v tomto parlamente.
Že skutočne nejde o maličkosti, potvrdzuje aj toto vyhlásenie Polície Slovenskej republiky: „Protiprávne obchodovanie s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov dnes patrí medzi štyri najvýznamnejšie svetové bezpečnostné hrozby z pohľadu obratu finančných prostriedkov. Na jej páchaní sa často podieľajú rozsiahle siete medzinárodných zločineckých organizácií, pre ktoré je táto činnosť lákavá z dôvodu nízkeho rizika odhalenia a nízkych trestov, ktoré sú za takúto trestnú činnosť ukladané."
Navrhované zmeny v Trestnom zákone sa dotknú aj trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. To je ten vzduch, ktorý dýchame, a tá voda, ktorú pijeme. O trestný čin pôjde, až keď spôsobená škoda presiahne neuveriteľnú sumu 350-tisíc eur. Doteraz to bolo 26 600 eur. Toto je zjavne neprimerané k závažnosti následkov, ktoré môžu byť, ako som už predtým hovorila, nezvratné. Už pritom možno pochybovať, už, už dnes pritom možno pochybovať, či sú tresty účinné. Ako príklad uvediem rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa, z roku 2013, citujem: „Pri nasadzovaní hlavice na postrekovač vinník nedopatrením pootvoril ventil, čím došlo k úniku roztoku fungicídneho prípravku z postrekovača do toku rieku Turiec, v dôsledku čoho sa rieka kontaminovala fungicídom, ktorého zložky zapríčinili hromadný úhyn chráneného živočícha raka riečneho v počte viac ako 400 jedincov. Toto konanie v rozpore s ustanoveniami zákona o vodách spôsobilo havarijné zhoršenie kvality povrchových vôd a súčasne hromadný úhyn chránených živočíchov. Slovenskej republike tým spôsobil spoločenskú škodu vo výške viac ako 26-tisíc eur." Bolo to vyhodnotené ako prečin porušovania ochrany vôd a ovzdušia s peňažným trestom vo výmere 800 eur. Myslíte si, že po novom by si dotyčný dával väčší pozor?
Príkladov je veľa a bolo by to smutné počúvanie. Príroda, naše životné prostredie, od ktorého bytostne záleží aj naše zdravie, prírodné bohatstvo, dedičstvo, dedovizeň, akokoľvek to nazveme, to je niečo, na čo je drvivá väčšina Slovákov a Sloveniek naozaj hrdá. Slovenská príroda a láska k nej je jedna z mála vecí, ktoré majú potenciál nás spájať, nech máme akokoľvek rozdielne názory v iných témach. Tento pokus znížiť tresty za trestné činy proti životnému prostrediu, ako to navrhujú v predmetnej novele, ide proti akémukoľvek vlastenectvu a deklaráciám o obhajobe slovenských záujmov, ktorými sa tak radi a často zaštiťujú.
Ľudia na námestiach vám včera odkázali, že to všetko vidia. Vidia, že Robertovi Ficovi ide len o zabezpečenie beztrestnosti pre svojich kamošov. Vidia, že Peter Pellegrini ho v tom ako nesvojprávny poslúcha. Všetko to vidia. Ale ľudia na námestiach aj my v opozícii máme pre vás jasný odkaz: Nás neodradíte, nedáme sa. Koalícia krváca každý deň a všetci dobre vieme, že to nemáte šancu vydržať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis