Ďakujem pekne.
Tak sme tu opäť trošku v inom zložení. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, takže ešte raz a tentoraz k podstate a ja trošku aj v nadväznosti na to, čo hovoril pán Hlina, poprosím, aby sme sa naozaj počúvali, lebo vo faktických poznámkach koaličných poslancov a poslankýň naozaj zaznievajú mylné, nesprávne tvrdenia. A ja teda neviem, že či vás oklamali úplne, alebo sa takýmto spôsobom s tým snažíte vysporiadať s vlastným svedomím. Ako má to riešenie, veď ak sa vám to nepáči, tak skúste popracovať na tom, aby sa to zmenilo, alebo prípadne podajte pozmeňujúci návrh, ale teda poďme si naozaj povedať ešte raz, o čom je tento zákon.
Tento zákon navrhuje, zjednodušene, uvoľniť pravidlá pre výrub drevín na všetkej nelesnej pôde. Súhlas orgánu ochrany prírody nebude treba pri výruboch väčších stromov ako dnes, až do obvodu 80 centimetrov, dnes je to do 40 centimetrov. Súhlas nebude potrebný ani pri rozsiahlejších krovinách. Doteraz je to buď do desať metrov štvorcových v zastavanom území, alebo dvadsať metrov štvorcových mimo zastaveného územia a po novom to bude jednoducho sto metrov štvorcových. Takýto režim bude a zdôrazňujem, tento režim bude možný aj v chránených územiach, aj na území národných parkov v II. a III. stupni ochrany a bude možný aj v obciach a mestách. To sú jednoducho fakty. Toto bude vaša zodpovednosť, milé poslankyne a poslanci koalície, pokiaľ takémuto zákonu dáte zelenú. Naša krajina sa tým naozaj zmení, už len intuitívne to, ako bude vyzerať.
Tento zákon má teda dva základné problémy. Jednak otvára dvere výrubom cenných biotopov, napríklad brehových porastov, ale aj už starších lesov na nelesnej pôde. Nepredstavujme si to len ako nejaké, veľmi sa tu tak operuje s tým pojmom, nálety, náletové dreviny. Jednoducho osemdesiatcentimetrový obvod to už nie sú len také náletové dreviny, to sú už častokrát iks-desaťročné lesy, na všetko na nelesnej pôde môže ísť dole, jednoducho všade tam, kde dnes už je vzácna príroda, v ktorej žijú chránené živočíchy, len preto, že sa to nevie vojsť do tých ministrových katastrálnych chlievikov, do ktorých sa to snaží on dostať, takým spôsobom argumentuje. Ale jednoducho, ak to nesedí, je nám v podstate jedno, či je tam niečo vzácne, či tam žijú chránené živočíchy, či tam rastú chránené rastliny, nesedí to, pôjde to dole a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. No deje sa. Pri drvivej väčšine prípadov, ktorých sa to dotkne, absolútne neobstojí ten argument, s ktorým sa tu najviac operuje. A ja naozaj budem dotýkať toho skutočného argumentu, tie medvede, to už sme si prešli v rámci skráteného legislatívneho konania, že to je úplná, úplný nezmysel. Ale teda hovorí sa tu o pomoci poľnohospodárom, tak v drvivej väčšine tých prípadov sa to nebude týkať poľnohospodárov, nijako im to nepomôže. Lebo hádam sa nechceme tváriť, že budeme a chceme pestovať kukuricu na brehu Dunaja alebo Ipľa. Lebo to jednoducho nie je fakt. Na tom sa dúfam vieme zhodnúť. Tento zákon umožní rúbať dreviny presne na takýchto územiach bez akýchkoľvek problémov, bez akýchkoľvek prekážok. Po novom sa dokonca minister Taraba vyhráža pokutami, pokiaľ si ľudia nevyčistia svoje pozemky, čo je za mňa absolútna drzosť, aby minister takýmto spôsobom nariaďoval, čo si ľudia môžu a nemôžu robiť na svojich vlastných pozemkoch, a pokutoval ich, ak nenaplnia jeho predstavu.
A uvedomme si a zopakujme si ešte raz, že tá ide, a tá je v rozpore s ochranou prírody. Ak ľudia chcú chrániť prírodu, chcú ju mať na svojich pozemkoch, tak minister hovorí nie a chce ich za to pokutovať.
Povedzme si to aj na veľmi konkrétnom príklade. Ja som to už spomínala, iba názvoslovne, teda takýmto zákonom by bol dotknutý aj napríklad chránený areál Bežnisko, v ktorom platí tretí stupeň ochrany a nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Pripomeňme si, že tam teda medvede nežijú. No a to územie je vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Je to štátnou ochranou prírody uznávané chránené územie a je chránené preto, lebo tu rastú vnútrozemské, teda sú tu, nachádzajú sa tu chránené biotopy, vnútrozemské panónske pieskové duny, vresoviská a teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku. A ja sa pýtam, kto tu čo chce pestovať na piesku? A aký medveď sa skrýva na Záhorí? No, žiaden. Žije tu tak isto na tomto území celý zoznam chránených živočíchov, rastie tu celý zoznam chránených rastlín. To tu čítať nebudem. Nemyslím si, že by to tu padlo na úrodnú pôdu, ale štátna ochrana prírody nám hovorí, že je to naozaj cenné územie.
Ďalšie príklady je napríklad brehová vegetácia pri rieke Ipeľ. To sú krásne lužné lesy. Alebo chránený areál Rudava. Opäť sú to brehové porasty, ktoré sa nezmestia do tých katastrálnych chlievikov, v ktorých by ich chcel vidieť minister Taraba. A mnohé takéto cenné plochy, ktoré by padli za obeť takémuto zákonu, sa nachádzajú aj v Národnom parku Slovenský kras. Takže to sa týka ochrany prírody.
Druhým veľkým problémom, o ktorom sa toľko doteraz nehovorilo, ale ja sa teším, že sa o ňom začína hovoriť čoraz viac, je ten stav v našich mestách a obciach. Tento zákon jednoznačne otvára dvere neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene v obciach a mestách. Mestá a obce môžu kvôli tomu prísť o množstvo dôležitej zelene. V čase klimatickej krízy, keď najmä počas leta čelíme vlnám horúčav, sa zeleň pre nás stáva absolútne strategickým faktorom, ktorý si musíme chrániť, musíme dávať pozor na každý jeden strom, každý jeden prípad potrebujeme riešiť, pretože inak tie letá budú pre nás v tých mestách a obciach neznesiteľné a budú nebezpečné pre ľudí, pre ich zdravie, najmä pre starších ľudí, chronicky chorých ľudí, ale aj tehotné ženy alebo malé deti. To sú skupiny ľudí, o ktorých, ktorými sa zaštiťuje veľmi často táto koalícia. A ja vám hovorím, tento zákon na nich negatívne dopadne. Horúčavy každoročne spôsobujú stovky predčasných úmrtí práve v týchto skupinách obyvateľstva.
Vo výrubových konaniach sa totiž najčastejšie porovnáva, ako aj kolegyňa Dana Kleinert hovorila, až 70 % výrubových konaní hovorí, alebo sa týka práve stromov, ktoré majú obvod medzi 40 centimetrov a 80 centimetrov. Čiže to je presne tá zmena, ktorú by tento zákon prinášal. Okrem toho, že teda takýto zákon by jednoznačne negatívnym spôsobom doľahol na život v mestách a obciach, je to pre nich problém, pre samosprávy problém aj z hľadiska financií. Pretože obce vo výrubových konaniach majú možnosť buď žiadať náhradnú výsadbu, alebo z toho majú príjem, z ktorého potom následne financujú starostlivosť o verejnú zeleň. Takto to jednoducho funguje. Čiže tento zákon, ak by sa schválil, bude mať negatívny dopad aj na verejnú zeleň, hoci minister tvrdí, že nie, že verejnej zelene sa to týkať nebude, no bude. Jednoducho takto vyzerá realita. Bude sa to týkať verejnej zelene a samosprávy sa k tomu začínajú ozývať, z čoho ja mám radosť a teda dúfam, že to tak isto prispeje k tomu, aby ste prehodnotili, ako tento zákon vyzerá.
Ja som počula nejaké odpovede na tieto výčitky aj z ministrových úst, aj teda z rôznych mediálnych vyhlásení, že teda, ja neviem, napríklad stromy na Pasienkoch nepôjdu dole, alebo brehové porasty sa nemajú týmto zákonom rúbať, ani mestám to nemá robiť zle. A ja hovorím, že okej, ale tento zákon to umožňuje. Tak ste ho tak nemali napísať a teraz máte presne tú možnosť ho zmeniť. Ak nechceme, aby dochádzalo k týmto škodám, ktoré sú zjavné, ktoré sú jasné, ktoré sa jednoducho stanú, tak zmeňte tento zákon. Je to teda zásadná zmena aj z pohľadu miest a obcí, nakoľko takýto úbytok zelene nebude nijak kompenzovaný ani v náhradnej výsadbe, ani vo financiách, a teda obec to bude musieť kompenzovať z vlastných zdrojov.
No a tu sa dostávame aj k tomu, čo som už naznačila v predchádzajúcej rozprave, že táto novela je aj v rozpore s európskym nariadením o obnove prírody z tohto roka, z roka 2023, ktorá, konkrétne článok 6, sa týka obnovy mestských ekosystémov, kde sa členské štáty zaviazali k tomu, že zabezpečia, aby v žiadnom veľkom ani v malom meste, či na predmestiach nedošlo do roku 2030 v porovnaní s rokom 2021 k čistému úbytku mestskej zelene a mestského korunového zapojenia stromov. Čiže to, k čomu sme sa zaviazali, to, čo nám nariadenie ukladá a ja som rada, pretože to priamo súvisí s kvalitou života v našich mestách a obciach, je, aby sa rozloha mestskej zelene zvyšovala a nie znižovala, čo bude priamym dôsledkom, ak by sa táto novela prijala.
Ak to teda zhrniem, tento zákon je jednoznačne premárnená príležitosť pomôcť poľnohospodárstvu, pretože v skutočnosti ten dopad nebude taký, ako je zamýšľaný. Aj sme sa tu o tom bavili, že tá pomoc, ktorú poľnohospodári potrebujú, vyzerá inak. Je to zároveň premrhaná príležitosť sfunkčniť aj systém manažmentu chránených území, kde sa tiež musia vysporiadavať s náletovým, teda s odstraňovaním istého typu drevín. Ale toto je premrhaná príležitosť urobiť to funkčne, efektívne, jednoducho tak, aby to malo prínos. A je to zároveň premrhaná príležitosť aj pre mestá a obce, je to priamo negatívny návrh, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvní život nás všetkých.
Preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti a následne budeme podávať aj pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje práve tie problematické časti, lebo rozoznávame v tej diskusii priestor na nejakú zmenu a takto sme sa k tomu postavili. Pripravili sme pozmeňujúci návrh v tom krátkom časovom horizonte, ktorý sme mali. Opäť vyjadrujem tú ľútosť, že musíme opätovne aj v tomto prípade, v neodôvodnenom prípade ísť takýmto zrýchleným konaním. Urobili sme teda maximum práce, aby sme opravili to, čo je najproblematickejšie v tejto novele. A ja pevne verím, že aj keď tento návrh koalícia pravdepodobne nepodporí, že sa ním skúsi aspoň inšpirovať. Aj preto to do parlamentu prinášame.
Ďakujem pekne.
