Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja by som taktiež chcela podčiarknuť tú časť vystúpenia od kolegu Grendela o budovaní dôvery alebo nedôvery, lebo znovu je to také poukázanie na to pokrytectvo toho návrhu, že na jednej strane tvrdia, že verejnosť, a možno to predovšetkým platí teda o voličoch SNS, majú veľkú nedôveru k neziskovým organizáciám, ale vy zároveň robíte aj krok, ktorým túto nedôveru veľmi aktívne podporujete. A obzvlášť tú nedôveru k zahraničným zdrojom. A tuto kolega Grendel na záver povedal, že vytvárate dojem, že za nimi sú akési temné sily, a to je podľa mňa tá podstata, že vy máte pocit, že to, že nezisková organizácia dostane nejaké financovanie zo zahraničia, či už nejaké zahraničné nadácie, alebo z Európskej únie, ktorej sme súčasťou, alebo od nejakej súkromnej osoby, ktorá žije v zahraničí, že akoby to boli nejaké temné sily. No nie sú. Nie. Znovu a znovu tu opakujeme, že, samozrejme, že neziskové organizácie musia mať transparentné financovanie, musí byť jasné, odkiaľ dostávajú financovanie, naozaj všetky väčšie organizácie majú svoje veľmi podrobné výročné správy a je jasné, odkiaľ peniaze pritekajú a na čo ich používajú. Ale nie je žiaden dôvod vytvárať dojem, že pokiaľ časť tých financií prišlo zo zahraničia, a väčšinou sú, je to od našich partnerských krajín z Európskej únie, tak že by to boli nejaké temné sily. A toto je ten problém, že presne tento typ nedôvery vy vytvárate a vytvárate ho voči občanom, ktorí sa združujú, lebo o tom sú občianske združenia. No naozaj je to hanba, že o takomto návrhu tu musíme rokovať. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. A som veľmi vďačná za tento naozaj aj vecný, ale zároveň dôrazný príspevok od kolegu Prostredníka a za to, že tu znovu a znovu odznieva, že áno, organizovaná občianska spoločnosť, čiže občianske združenia či mimovládky sú pilierom demokracie, sú to jedným zo základných práv, aby sa občania mohli združovať a pracovať na tom, čo považujú za dôležité, či sú to ich susedské záhrady, alebo je to práva nejakej skupiny, skupiny v spoločnosti a útok na ne je nejakým autoritárskym sklonom. A znovu tu odznieva, že počúvame zo strany koalície, a teda hlavne od predkladateľov zo SNS, vidíme to v tej dôvodovej správe, že vraj ide o transparentnosť. Ale vybratie si čisto, že zahraničné zdroje teraz označíme za niečo horšie a tie musia tam mať nálepku, to nie je o transparentnosti. Transparentnosť je o tom, že sa prizná, odkiaľ je to financovanie a na čo sa používa. A to funguje už dnes, ako to aj dnes, včera spomenula aj kolegyňa Kosová. Už dneska je nutné viesť účtovníctvo pri, obzvlášť pri tých väčších grantoch, ktoré často chodia zo zahraničia, tam sú neskutočne prísne podmienky na to, že ako sa, ako sa vyúčtovávajú. Ide o to, že vy chcete niekomu dať ten terč na chrbát, vy chcete niekomu dať nálepku, pritom nie je žiaden objektívny dôvod, prečo by tie zahraničné zdroje mali byť, mali byť horšie ako tie domáce. A hlavne tak potom keď už toto chcete robiť, tak aspoň posilnite tie domáce zdroje, tak investujte štátne peniaze do podpory mimovládok, ale vy im aj beriete domáce zdroje, aj im budete komplikovať zháňanie tých zahraničných... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že kolegyňa Števulová vynikajúco zhrnula viaceré problematické aspekty tohto zákona. A mňa teda naozaj úprimne mrzí, že zo všetkých tých možných problémov, ktoré v tejto krajine máme a verím, že aspoň na tom by sme sa zhodli, že tých problémov naozaj nie je málo, tak že Slovenská národná strana ako súčasť vládnej koalície považuje za potrebné predstaviť práve návrh, ktorý naozaj ničomu nepomáha. A to, že tvrdíte, že to zlepšuje transparentnosť mimovládnych organizácií alebo že to nejako zvýši, zvýši dôveru v tieto organizácie, považujem to za naozaj pokrytecké, myslím si, že ani vy tomu neveríte, pretože pokojne hovorme o transparentnosti, bavme sa o tom, že či priznávajú svoje zdroje, či priznávajú, na čo ich používajú, ale tam nie je rozdiel, teda nie je dôležité potom rozlišovať, že tak tuto sú dobré slovenské peniaze, tam až tak veľmi na tú transparentnosť dbať nemusíme, ale potom sú vraj nejaké zlé zahraničné peniaze, tak tam to musíme označovať. Na to nie je absolútne žiaden dôvod. Buď sa bavme teda o tom, že zvyšujme transparentnosť financovania v tejto krajine, a potom by som naozaj navrhla, že začnime politickými stranami a kampaňami, pretože vidíme, že v tomto máme v tejto krajine obrovský problém, alebo začnime médiami, rôznymi webmi na, takzvanými spravodajskými webmi, ktoré nikde nepriznávajú, odkiaľ majú financie, ale neni žiaden rozumný dôvod, prečo by tá deliaca línia mala byť domáce alebo zahraničné zdroje a prečo by toto malo akokoľvek pomôcť. Žiaľ, nepomôže.
Ďakujem.

Môžem? Dobre. Ďakujem. Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Kolíkovej. Ja by som rada vypichla jednu vec, ktorú ste povedali vo vašom príhovore, a to je to, že tieto odborné komisie a teda celkovo fond naozaj posudzuje niekoľko tisíc žiadostí. A stačí si toto uvedomiť, že tu príde niekoľko tisíc žiadostí, teraz niektorí žiadatelia sú úspešní, iní sú neúspešní, tí neúspešní vždy budú nespokojní a ako má dozorná rada, aj keby mala zrazu tridsať členov, ako má zrazu týchto tridsať členov vyberať, že tak teda tieto rozhodnutia tej komisie prijmeme a tieto nie a toto prehodnotíme a toto nie. Ako tam naozaj nemôže vzniknúť žiaden objektívny proces, lebo už len tie čísla tomu nasvedčujú, že oni nemajú ako stihnúť v tomto byť objektívni a keď nebudú objektívni, tak to znamená, že budú posudzovať čisto subjektívne.
A teraz kebyže si to otočíme, že ministerstvo kultúry by malo napríklad Progresívne Slovensko a Progresívne Slovensko by tam dosadilo svojich ľudí do tej komisie a tá komisia by naozaj arbitrárne sa rozhodla, že tak tieto rozhodnutia odborníkov akceptujeme a tieto nie, tak úplne si viem predstaviť, ako by druhá strana napríklad tejto sály alebo teda ako by strany súčasnej koalície vykrikovali, že ako sa do toho vnáša nejaký politický duch a niečo, ako sa politizuje umenie a tak ďalej.
My naozaj skúsme tie procesy nastaviť nezávisle od toho, kto je práve koalícia, kto je práve opozícia, hlavne v takej citlivej veci, ako je umenie. Nechajme to tým odborníkom, pretože neexistuje, aby, tuším, je jedenásť členov dozornej rady, objektívne nejako nanovo posudzovali tisíce žiadostí. To sa jednoducho nedá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Jaurovej. Ja by som chcela reagovať na dve veci.
Prvá je ten nesúlad medzi tým, čo tu na jednej strane odznieva ako kritika fondu a toho riešenia, ktoré prišlo ako, ako návrh poslanca Michelka. A konkrétne teda, keď hovoríme o tom regionálnom rozmere, ja rozumiem, že je to nejakým spôsobom téma a oceňujem, že kolegyňa Jaurová na to jasne poukázala, že áno, diskutuje sa o tom dlhodobo a určite je na zváženie, čím by sa našiel rozpočet na možno nejaké regionálne komisie, alebo ako inak ten regionálny rozmer do, do toho prideľovania projektov zakomponovať. Ale opäť nevidím žiadnu nejakú logickú súvislosť medzi tým, že tvrdíme, že chýba regionálny rozmer prideľovania projektov a potom, že dáme nejakú veľmi nejasnú kompetenciu zasahovať do projektov ľuďom z ministerstva. Ako naozaj tam nevidím, nevidím žiadnu záruku ani žiadne logické pojítko, prečo by táto kompetencia zo strany ministerstva mala jednoznačne zlepšiť nejaký regionálny princíp prideľovania.
A druhý aspekt sa týka toho procesu, že tuto sa, teda poslanec Michelko predložil návrh a zároveň poslanec Michelko bol iniciátorom toho, aby sa teda v druhom čítaní dal pozmeňovák, ktorý ten pôvodný návrh ešte zásadným spôsobom mení, čo napríklad komplikuje aj možnosť teda reagovať, aj možnosť podávať doplňujúce návrhy a myslím si, že z pohľadu nejakej transparentnosti a procesu to naozaj nie je, nie je v poriadku, keď sa to takto robí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som si teda včera vypočula asi hodinové zdôvodnenie od pána predkladateľa poslanca Michelku a naozaj som mala pocit, že sme sa zrazu premiestnili z Národnej rady a teda zákonodarného orgánu demokratickej krajiny na nejaké literárne fórum a teda dostali sme veľa informácií o tom, aké má, aký má literárny vkus pán Michelko, to je úplne v poriadku, každý môžme mať nejaký, ale naozaj si nemyslím, že ako Národná rada toto by malo byť to určujúce na to, aby sme nastavili systém. A ja mám tiež nejaký literárny vkus, zároveň sa určite nepovažujem za odborníčku na umenie, ale myslím si, že rozumiem tomu, ako by mali fungovať nejaké demokratické procesy a toto, čo navrhujete, naozaj s demokratickými procesmi nemá nič dočinenia. Keď sa raz povie, že, a obzvlášť pri umení, kde neni nejaký objektívny názor, kde nemôžme k tomu vytvoriť nejakú excelovskú tabuľku a jednoznačne hodnotiť, tam vždy bude nejaké subjektívne hodnotenie a na to by tam mali byť tie odborné komisie. A veď ako tu už bolo od, od viacerých vrátane pána poslanca Dostála uvedené, môžu sa viesť diskusie o tom, ako tie komisie vylepšiť. Ale dať nad, nad to de facto politicky menovanú radu, ktorá arbitrárne sa rozhodne, že tak tieto rozhodnutia komisie prijme a iné neprijme, a vôbec nebude jasné, či to robia na základe teda svojho súkromného literárneho alebo iného umeleckého vkusu, alebo na základe známostí, alebo na základe korupcie, alebo na základe toho teda, odkiaľ teda pochádzam, a aby sme mali regionálne delenie, tak to dám teda ľuďom z môjho mesta alebo mojej obce, príde mi to absolútne netransparentné toto riešenie a tým pádom naozaj nedemokratické a takmer nehodné demokratickej krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade chcem povedať, že ma teda mrzí, že keďže som sa ešte pred piatimi hodinami prihlásila do rozpravy, tak sa nestihlo hlasovanie o tomto zákone, naozaj to nebol zámer, ale takto to teda časovo vyšlo. Myslím si však, že je dôležité k tomuto, k tomuto zákonu vystúpiť aj za klub Progresívne Slovensko a na úvod rovno poviem, že podporujeme tento návrh, minimálne tak ako je teraz uvedený v prvom čítaní, nepredpokladám tam nejaké zásadné zmeny v druhom čítaní, budeme, budeme to ďalej sledovať. Ale zároveň vnímam, že tento zákon je v kontexte aj ďalších návrhov, o ktorých budeme rokovať na tejto schôdzi, nejakým spôsobom dôležitý alebo v súvislosti, a na to by som chcela, na to by som chcela poukázať.
Dôvod, prečo teda podporujeme tento návrh, je ten, že si uvedomujeme, že je to nejaká cielená pomoc pre veľmi zraniteľnú skupinu, naozaj hovoríme o deťoch so zdravotným postihnutím, o deťoch s duševnými poruchami alebo teda s postihnutím aj či už, či už telesným alebo psychickým, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, kedy sa im hovorili detské domovy, a tam sú umiestnené v špecializovaných skupinách, keďže si vyžadujú starostlivosť navyše a teraz aj tým domovom dáme tie financie navyše.
Uvedomujeme si, že keď už sa dieťa do tejto situácie dostane, tak je potrebné, aby potom tí, ktorí sa oňho starajú, na to mali aj tie financie. Zároveň by som však chcela veľmi jasne zdôrazniť, že to, že dieťa s takýmto postihnutím je umiestnené v špecializovanej skupine v detskom domove, by mala byť naozaj až posledná z viacerých možností, a preto by som si dovolila využiť tento čas a upriamiť pozornosť aj tohto pléna na rôzne kroky a opatrenia, ktoré by sme ako štát mali urobiť, aby sme tomu predišli, aby čo najmenej detí s ťažkým postihnutím končilo v špecializovaných skupinách v detských domovoch, aby čo najviac z nich mohlo zostať vo svojej pôvodnej rodine, biologickej rodine, prípadne keď už nastane tá situácia, že teda rodina sa o nich nevie starať, tak aby v rámci aj filozofie deinštitucionalizácie v prvom rade išli do profesionálnej rodiny a iba keď naozaj ani táto možnosť z nejakého dôvodu sa neuskutoční, tak až potom aby, aby boli umiestnené v detských domovoch a ešte teda tá posledná možnosť sú tie špecializované skupiny.
A, žiaľ, teda som presvedčená, že ako štát nerobíme dosť pre tie rodiny nato, aby sa o tieto deti vedeli plnohodnotne starať. A aj na tejto schôdzi okrem tohto návrhu, a veľmi sa teším, že je to v konečnom dôsledku vládny návrh, aj keď prvotná iniciatíva prišla od poslankyne Marcinkovej, ale práve na tejto schôdzi sú aj ďalšie opozičné návrhy, aj dva, ktoré vychádzajú z klubu Progresívne Slovensko, aj minimálne jeden z klubu KDH, ktoré adresujú niektoré tie problémy, ktorým rodiny čelia a ktoré môžu pomôcť k tomu, aby deti nekončili v detských domovoch a myslím si, že je teda ešte toho oveľa viac, čo by sme mali, čo by sme mali urobiť. Spomeniem aspoň pár takýchto vecí, lebo, ešte aby som to upresnila.
V súčasnosti podľa štatistík priamo z ministerstva sociálnych vecí u detí, ktoré majú zdravotné postihnutie, je asi dvojnásobná šanca, že skončia v detskom domove oproti deťom bez postihnutia. A chápeme asi nejakým spôsobom ľudsky, že naozaj je to pre tie rodiny, kde sa také dieťa narodí, oveľa ťažšie sa o to dieťa starať a skúsme sa preto pozrieť na to, že čo vieme ako štát pre tie deti urobiť. Vieme aj všetci, určite nás všetkých zasiahla, čo sme tu, tragédia, ktorá sa udiala pred, pred pár týždňami na Liptove, kedy mama práve takto ťažko postihnutého dieťaťa už to psychicky nezvládla a aj spolu so svojím dieťaťom sa hodila pod vlak. A aj vtedy sme upozorňovali na to, že je to isté memento pre našu spoločnosť, že nerobíme, že tieto rodiny nemajú dostatočnú podporu.
Jedna teda z kľúčových vecí, na ktoré sa potrebujeme zamerať, je odľahčovacia služba, o ktorej sa aj vtedy veľa hovorilo, a odľahčovacia služba aj v kontexte, samozrejme, hlavne tých biologických rodín alebo primárnych rodín, kde to dieťa vyrastá, ale myslím si, že o kontexte odľahčovacej služby by sme sa mali baviť aj práve pri tých profesionálnych rodinách, aby sme podporili aj to, že to dieťa, keď aj je vyňaté z rodiny, tak aby sa dostalo do profesionálnej rodiny.
Ďalším, ďalšia veľká oblasť je opatrovateľský príspevok. A v tomto oceňujeme iniciatívu KDH, ktorá práve na tento, na túto schôdzu predkladá návrh, aby sa zjednodušil ten súbeh opatrovateľského príspevku s platom, pretože naozaj sú ženy, ktoré, povedzme, vedia si zarobiť aj prácou z domu, ale momentálne vlastne je to taká nejaká dilema finančná, keďže pokiaľ do, ich plat prekročí určitú hranicu, tak už, už to neni, už im je ten opatrovateľský príspevok odňatý.
Ďalšia veľká oblasť je v školstve, ja teraz som zo školského prostredia, čiže tam, tam tie problémy naozaj poznám pomerne dôkladne a aj na túto schôdzu som predložila návrh, ktorý zlepší to, aby sa školy vedeli pripraviť na dieťa so zdravotným znevýhodnením pri tých spádových školách, ale, žiaľ, my dokonca vidíme, že ani tie špeciálne školy často nie sú pripravené na deti s naozaj ťažšími postihnutiami. Ako jeden taký až absurdný príklad z praxe, ktorý mi nedávno hovorila jedna špeciálna pedagogička, ktorá spolupracuje s rodinami, keď špeciálna škola prijímala dieťa na vozíku a očakávali, že to dieťa bude mať iný vozík navonok a iný vozík do interiéru. To ako keby akože paralela s prezuvkami, no tak ale neni to také náročné kúpiť dieťaťu do školy prezuvky ako keď vyslovene a špeciálna škola vyžaduje, aby, aby bol samostatný vozík.
Celá, samozrejme, veľká oblasť kompenzačných pomôcok, vidíme to na tých rodinách, veď mnohí sa s nimi stretávame, že v konečnom dôsledku sú často závislí od toho, že si zakladajú vlastné občianske združenia a, s prepáčením, často až žobronia o dve percentá, aby vôbec vedeli svojim postihnutým rodinným členom zabezpečiť základné pomôcky, presne ako sú vozíky, ako sú nastavovateľné postele a všetko ďalšie, čo, čo ten človek potrebuje.
A všetky tieto veci, tak ako sa týkajú, ako som aj spomenula, ako sa týkajú bežných rodín, tak podobné problémy sa prenášajú do tých profesionálnych rodín. Pretože vieme aj dneska zo štatistík, že tieto deti, keď už im nezabezpečí tú starostlivosť ich rodina, tak veľmi často vlastne sa dostanú do detského domova a ani sa im nepodarí, aby boli umiestnené do profesionálnych rodín, napriek tomu, že zákon veľmi jasne hovorí, že to musí byť tá prioritná, prioritná voľba. A teda som presvedčená, že keby sa viaceré tieto problémy podarilo zmierniť, keby sa podarila väčšia podpora pre rodiny, ktoré majú dieťa alebo teda člena so zdravotným znevýhodnením, tak potom by aj menej sa ich dostalo až do tej hraničnej situácie, že to dieťa, dieťa skončí v detskom domove.
Čiže aby som to zhrnula, áno, uvedomujeme si, že keď už taká situácia nastane, tak je dôležité tie detské domovy v tomto aj finančne podporiť, a preto aj podporujeme tento návrh, ale zároveň by som chcela apelovať na to, aby sme naozaj aj ako Národná rada dbali na to, že vytvárame prevenciu takýchto prípadov, že podporujeme tie rodiny ešte kým je to dieťa v rodine a verím, že tak ako my tuto z opozície podporujeme vládny návrh a tak ako sa vedela opozičná poslankyňa dohodnúť s predstaviteľom vlády, tak verím, že aj pri iných návrhoch, kde naozaj ide o pomoc konkrétnej skupine občanov, tak že bude možné hľadať dialóg aj nadstranícky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, vy nás teda evidentne rád poučujete a veď ja by som sa aj rada učila od skúsenejších, áno, ja som tu prvý mandát, vy ste tu už niekoľko desaťročí v politike. Ale naozaj musím úprimne povedať, že jediné, čo som tu vo vašom vystúpení počula, je vyhováranie sa. A počuli sme, čo všetko urobila zle minulá vláda, pokojne by sme mohli ísť do detailov, že čo urobili a čo bolo dobré, zlé, ale toto nemá byť diskusia o minulej vláde. My sme vám položili veľmi konkrétnu otázku a ja vás poprosím, aby ste na tú konkrétnu otázku zodpovedali.
Čo robí premiér Fico a čo robíte vy ako vláda, aby ste presvedčili Európsku úniu, že vaša vláda nerozkradne európske peniaze a že vaša vláda vie narábať s eurofondami? Pretože to je skutočná obava Európskej únie a to je to, prečo hrozí, že nám tie eurofondy vezmú. Ako veď sme tu polroka, videli sme vaše priority, videli sme, medzi vašimi prioritami bolo najprv založenie nového ministerstva, Trestný zákon, to nebola naša iniciatíva, to sú evidentne priority vašej vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegovi Lackovičovi. Myslím, že si, Marek, veľmi jasne ukázal, že ten hlavný problém alebo naša výtka k tomuto návrhu sa netýka ani tak toho obsahu, ako toho načasovania, že naozaj táto vláda je tu už pol roka, aj z nášho hnutia prišla iniciatíva už skôr, aby sa tento problém riešil, ale tuto, žiaľ, boli priority Trestný zákon a špeciálna prokuratúra, iné veci, ktoré mohli pokojne počkať, kým to financovanie samospráv je naozaj niečo, čo tí občania a občianky v celej tejto krajine pocítia.
A teda neodpustím si poznámku, že naozaj my eurofondy neohrozujeme, ale práve to konanie, ktoré táto vláda urobila za posledné a predviedla za posledného pol roka, to je to, čo ohrozuje aj eurofondy a čo ohrozuje aj zase tie ďalšie služby pre, v tejto krajine. Ja sa na to teda pozerám hlavne cez tú optiku školstva, ktorému sa dlhodobo venujem, materské školy sú ešte stále v originálnych kompetenciách, školské kluby detí, základné umelecké školy a všetky tieto služby aj teraz vidíme, že veľmi často tie samosprávy to vôbec nevedia zriaďovať alebo majú nedostatok, nedostatok kapacít práve preto, lebo nemajú na to dostatok financií a vieme, že často ešte musia aj dofinancovávať veci, ktoré síce nie sú v originálnych kompetenciách, ale napríklad budovy základných škôl, keďže sú zriaďovatelia, tak veľmi často ide o dofinancovanie. Čiže naozaj tuto vnímame, že je extrém, že toto by mali byť tie priority pozrieť sa na to, že z pohľadu občana aké služby dostáva a naozaj tá priorita by tu nemali byť trestné zákony, ale napríklad aj toto a mohlo sa to riešiť skôr.
Čiže ďakujem, že to bolo, na to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ďakujem pekne pani kolegyni Števulovej, že za náš klub Progresívne Slovensko tiež predniesla naozaj vecný príspevok, v ktorom išla aj nad rámec tej situácie, kde sme teraz. Lebo momentálne naozaj sme v situácii, kde sa iba opravuje niečo, čo sa objavilo, či už ako chyba, alebo ako zámer a nakoniec vlastne si... sme vo fáze, že si vydýchneme len za to, že teda zostáva status quo. Že nejdeme teda ešte nižšie s tou ochranou obetí, a že teda neprepadávame sa teda ešte viac pri ochrane obetí sexuálneho násilia. Aspoň sa zachováva status quo.
A áno, aj včera sme za to hlasovali, bola to výnimočná situácia, že celé plénum sa na tom zhodlo, že teda aspoň ideme opraviť tú chybu. Ale pritom táto krajina potrebuje o toľko viac a obzvlášť ženy v tejto krajine potrebujú o toľko viac ochrany. A naozaj, keď si vezmem ten príklad, ktorý tu kolegyňa Števulová spomínala, kde nielenže väčšina tých trestov... tých činov sa teda najprv nenahlásia, lebo sa tie ženy boja. Potom sa nevyšetria a keď sa to aj dostane na súd, tak že 13 rokov sa napríklad v tomto konkrétnom prípade naťahuje konanie, ktoré musí byť nepredstaviteľne retraumatizujúce pre tú obeť a do toho fakt toho, že je, že je zle nastavená vôbec definícia znásilnenia v Trestnom zákone. A priniesla tu už aj opozícia viacero naozaj konštruktívnych návrhov, ako tú ochranu žien a obetí zlepšovať.
Tak naozaj by som si priala, aby sme nezostali s tou latkou tak nízko, že sme radi, že vôbec zachovávame status quo, ale že snáď táto koalícia prinesie aj niečo na zlepšenie tej ochrany obetí.
Ďakujem pekne.