Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Žiaľ, kolegyňa sa teraz nemohla zúčastniť, čiže stručný príspevok za náš klub prednesiem ja.
Ja možno poviem tak osob... teda v prvom rade k prvému bodu sa ani vyjadrovať nebudem, tam rozumieme, že ide o nejaké technické, technické zosúladenie. Druhý a tretí bod vnímam, vnímam v jednom, keďže teda ide podľa vašich slov podporu rodiny, a teda podporu tehotných študentiek a, a všetkých študentov, ktorí sa starajú o malé dieťa. Ja tomu zámeru, ktorý sa mi zdá, že tu sledujete, rozumiem. Môžem povedať, že tiež som pred 12 rokmi prerušovala doktorandské štúdium z dôvodu vtedy mojej prvej materskej dovolenky, v úvodzovkách dovolenky. A čiže myslím si, že mám isté pochopenie pre ten zámer, ktorý predkladáte, ale zároveň máme akoby niekoľko takých otázok, možno nejasností, a teda dovolím si dovolím si predniesť ich tu v pléne a verím, že potom, ak teda zákon prejde do druhého čítania, tak tam, tam bude priestor ešte o nich diskutovať viac.
Tá prvá otázka znie alebo pripomienka na základe toho, ako ste to naformulovali, tak rektor odpúšťa školné. To znamená, že to školné de facto vznikne, ale rektor, ktorý doteraz ho mohol odpustiť tejto skupine študentov a študentiek, zrazu bude povinný ho odpustiť. Školský zákon, teda vysokoškolský zákon by však umožňoval aj inú cestu a to je cesta, ktorú pozná napríklad pri zahraničných mobilitách, kedy pri niektorých dôvodoch predĺženia vysokoškolského štúdia ten poplatok za predĺženie štúdia ani nevznikne. Čiže to sú v podstate dva, dva spôsoby a z pohľadu toho študenta sa môže zdať, že to vyjde narovnako, pretože v konečnom dôsledku jednoducho nemusí platiť školné, ale z pohľadu tej vysokej školy je to rozdiel, pretože ak ten poplatok za predĺženie štúdia de facto vznikne, ale rektor ho musí odpustiť, tak dá sa povedať, že to financovanie musí ísť z rozpočtu univerzity. Pokiaľ by sa išlo cez to, že ten poplatok vlastne ani nevznikne, ako je to pri zahraničných mobilitách, tak to v podstate financuje štát. A z tohto dôvodu by som sa teda chcela opýtať, že prečo ste si vybrali túto cestu, kedy rektor má odpustiť ten poplatok, a nie cestou, že poplatok vlastne ani nevznikne.
Druhá otázka je, a tu trochu narážam na tú dôvodovú správu, teda na nie dôvodovú správu, ale na doložku vplyvov, v ktorej sa deklaruje, že žiadne vplyvy to mať nebude, no my sme presvedčení, že to bude mať nejaké vplyvy na rozpočet tých vysokých škôl, ale zároveň tam, žiaľ, nie je žiadna analýza toho, že koľko vôbec prípadov takýchto v súčasnosti máme. Ja mám za to, že na ministerstve školstva tieto údaje sú k dispozícii, prípadne spárovaním dát vysokých škôl a ÚPSVaR-ov predpokla... ÚPSVaR-ov, resp. Sociálnej poisťovne, a záleží od toho, či vznikol nárok na materskú, alebo iba na rodičovský príspevok. Myslím si, že existuje minimálne nejaký odhad, že existujú dáta, na základe ktorých by sa dal vytvoriť minimálne nejaký odhad toho, že o akom počte študentiek a študentov teda vlastne hovoríme, a to by nám potom dalo aj lepší obraz o tom, že koľko to naozaj bude stáť, lebo, myslím, že neni pravdivé povedať, že to nebude stáť nikoho nič. A veď môžme si ako parlament povedať, že pre našu spoločnosť to stojí za to, ale bolo by dobré vedieť, koľko to tak bude stáť v eurách, aby sme vedeli potom posúdiť ten, ten sociálny dopad.
A tretia otázka sa týka tej cieľovej skupiny, lebo práve aj tým, že nevieme, koľko vôbec takýchto študentiek a študentov je, si myslím, že ani nevieme veľmi dobre odhadnúť, že aký pozitívny by mal byť ten sociálny dopad. A vnímame tu aj ďalšie skupiny, že pokiaľ už sa teda chceme baviť o tom, že podpora rodiny a podpora zosúlaďovania rodinného života a študentského života, tak si myslím, že je na mieste sa pýtať, že či práve toto je tá najkľúčovejšia cieľová skupina a či je dobre zadefinovaná. A tu by som hneď pripomenula, že napríklad vo vašom zák... v návrhu vášho zákona sa explicitne hovorí, že sa to týka študentov a študentiek, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov. Ale vieme, že pokiaľ má dieťa zdravotné znevýhodnenie, tak rodičovský príspevok, alebo teda materská sa predlžuje; rodičovský, až do šiestich rokov. Čiže hneď by som napríklad akoby zvážila, že či tam nepridať, či to nenaviazať, teda tieto dve kategórie, aby sa to aspoň prelínalo, že, že keď teda je oso... tá žena alebo aj muž na predĺženej materskej z dôvodu toho, že to dieťa má zdravotné znevýhodnenie vyžaduje si vyššiu starostlivosť, tak potom by sa týkal aj tento zákon.
Otázka je aj celkovo starostlivosť o staršie deti, lebo napríklad v prípade materských škôl vieme, že často naozaj deti, ktoré čerstvo dosiahli tri roky, tiež to neznamená, že hneď môžu nastúpiť do materskej školy. Potom je otázka, čo ak napríklad opatrujú iného člena rodiny. To môžu byť aj osoby, ktoré poberajú opatrovateľský príspevok, alebo teda sa starajú aj o iného člena rodiny, ktorý nemusí nutne byť, byť ich dieťa.
A ja teda chápem, že vy ste si tu vybrali nejakú cieľovú skupinu, môže, môže to byť legitímne, ale teda zamyslela by som sa nad tým, že či je zadefinovaná naozaj dobre, či vieme sa dostať k nejakým dátam o tom, aby sme teda vedeli, že o akej skupine sa vlastne bavíme, a od toho teda závisí, že koľko to vlastne bude stáť a či je naozaj vhodné prenášať to finančné bremeno, ktoré tam vznikne, na plecia tých vysokých škôl tým, že donútime rektorov, aby ten poplatok odpustili, a či by nebolo lepšie, aby teda štát, keď už sa štát rozhodne podporovať mladé rodiny, zároveň študujúcich rodičov, že to potom vezme na seba a povie, že dobre, tak týmto ľuďom ten poplatok akoby ani nevznikne a budú sa jednoducho rátať ako, ako bežní študenti a pôjde, pôjde na nich poplatok z, z štátnej kasy.
Takže toľko, toľko moje otázky a budem, budem sa tešiť na ďalšiu diskusiu. Čiastočne tu a asi čiastočne na výbore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Nash, toto je naozaj téma, ktorej málokto odborne rozumie, a som rada, že, že si sa k tomu vyjadrila. A zarezonovalo vo mne najmä to, že je tento návrh iste nevyužitá príležitosť. A asi ako najdôležitejšie vnímam práve to, čo odznelo, čo sa týka alkoholu pri lyžovaní, lebo tiež teda aj chodím lyžovať, aj chodím lyžovať so svojimi deťmi. Veľmi citlivo vnímam otázku bezpečnosti, a keď si uvedomujem, že akýkoľvek bufet (povedané so smiechom) pri lyžiarskej trati je aj uprostred dňa plný ľudí, ktorí tam popíjajú alkohol, tak naozaj si toto vnímam ako, ako obrovské, obrovské bezpečnostné riziko.
Čiže myslím si, že keď už sa tejto téme venujeme, tak naozaj by bolo vhodné sa pozrieť aj na ďalšie aspekty, lebo to je síce fajn, že dieťa bude mať helmu, ale tá otázka bezpečnosti zďaleka, zďaleka nekončí tam. Takže ďakujem, ďakujem za vystúpenia.

Ďakujem za slovo.
A v niečom je to také krásne ironické, na čo poukázala kolegyňa Bihariová, že aký veľký je tu nesúlad medzi tým, čo na jednej strane predkladatelia deklarujú aj vo svojich vyjadreniach, aj v dôvodovej správe a čo na druhej strane naozaj predložili ako konkrétny návrh a aký to, aký to bude mať dopad.
A myslím si, že krásne to tak rozplietla kolegyňa Bihariová, že tak kritizujete nejaké tzv. politické mimovládky, dokonca včera tu explicitne odznelo od koaličnej partnerky vašej poslankyni Vaľovej, že treba oddeliť zrno od pliev. Ale potom to, čo sú tie údajné politické mimovládky, napríklad tie, ktoré teda poukazujú na korupciu a tým pádom kritizujú, dovolia si, majú tú drzosť, dovoliť si kritizovať politické strany, ako je napríklad nezisková organizácia Zastavme korupciu, tak vlastne zistíme, že ona na zozname nebude, pretože zahraničné peniaze neberie, pretože sa nájde možno dosť ľudí alebo firiem, alebo sponzorov na Slovensku, ktorým na skutočnej transparentnosti a skutočnej efektívnosti vynakladania verejných zdrojov natoľko záleží, že im na to prispejú aj zo svojich, teda tzv. dobrých slovenských peňazí.
A potom na druhej strane tu môžme mať kopec organizácií, začínajúc veľkými športovými, ako by bol slovenský futbalový a hokejový zväz až po, naozaj to môžu byť aj malé organizácie, ktoré pomáhajú jednotlivcom, ale stačí, aby mali jednu podporu od príbuzného zo zahraničia, a zrazu budú na zozname. Tak akú má toto logiku?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Keby som mala toto vystúpenie od kolegyne Števulovej zhrnúť do jednej vety, tak by som povedala, že táto vláda vodu káže a víno pije, lebo naozaj tu je vidno, že na jednej strane je tu obrovská snaha umlčať akúkoľvek kritiku, nezávislosť, nejaký odlišný svetonázor, a vidíme to pri tých mimovládkach, kde sa umelo podsúva, že sú nejaké politické mimovládky, ktoré majú nejaké zlé zahraničné peniaze, a preto ich treba teda označkovávať. Vidíme to v oblasti médií, pri snahe ovládnuť RTVS, vidíme to v súdnictve, v polícii a tak ďalej.
A najjasnejšie, keď teda tuto sme pri debate o mimovládkach, je to vidno presne na tom, že na jednej strane sa tento zákon, návrh zákona pokrytecky zastiera tým, že ide zvyšovať transparentnosť, čo vôbec nie je pravda, lebo on nehovorí nič o transparentnosti v zmysle priznania zdrojov. Už teraz ako opakovane tu odznelo, mimovládky priznávajú zdroje, aj tie, aj tie zahraničné, hlavne pokiaľ ide o tie napríklad z Európskej únie alebo, alebo Západnej Európy. Oveľa väčší problém máme s financovaním z Ruska, ktoré nebýva priznané.
Na jednej strane teda útoky na mimovládky s tým odôvodnením, vraj ide o transparentnosť, ale na druhej strane prideľovanie peňazí zo štátneho rozpočtu, či už práve cez dotačné schémy, alebo pri Fonde na podporu umenia, tam sa tá latka transparentnosti nestále znižuje a znižuje. A toto je ten problém, že síce vodu kážete, ale víno pijete.

Ďakujem za slovo.
Rada by som podčiarkla jednu vetu, ktorá tu odznela od kolegu Dostála, a to je, že právo vyjadrovať sa nemáme len my politici, a toto je podľa mňa strašne dôležité si uvedomiť, že áno, my, politické strany majú nejakú funkciu v štáte a v tomto pléne sedia iba zástupcovia politických strán, ale pre celé fungovanie štátu akékoľvek vyjadrovanie sa, verejné vyjadrovanie sa, zhromažďovanie sa, združovanie sa, majú právo všetci a nemusia to byť politické strany.
A príde mi naozaj absurdné toto delenie na nejaké dobré a zlé mimovládky, lebo teda jedny sú politické a druhé sú nepolitické. Presne ako to povedal pán Dostál, tak sú mimovládky, ktoré sa... vznikli, občianske združenie, ktoré vzniklo, lebo združuje ľudí, ktorí sa rozhodli, že chcú kontrolovať transparentnosť a mieru korupcie, a teda sa k tomu vyjadrujú a áno, potom kritizujú politické strany, ako pán Lučanský dneska sám povedal, áno, každý má právo aj sa kriticky vyjadrovať. A potom sú organizácie, ktoré vy nazývate teda tie dobročinné alebo tie charitatívne, a to sú tie kvázi dobré. A kebyže si zoberieme organizáciu, ktorá sa napríklad venuje deťom s rakovinou, tak asi by ste povedali, že to sú tie dobré, no ale čo ak náhodou vláda predloží nejaký návrh, ktorý mení niečo v zdravotníctve, a táto organizácia, ktorá pomáha deťom s rakovinou, by sa ozvala, že ale viete, našim pacientom tento návrh uškodí. Tak zrazu už je politická, zlá, lebo si dovolila sa kriticky vyjadriť?
Ono celé to delenie jednoducho nesedí. Nedajú sa deliť mimovládky na politické a nepolitické. Ani občanov nemôžme deliť na politických a nepolitických.
A na záver k tým peniazom. Nielen mimovládky sú financované zo zahraničia, celá naša krajina je napríklad aj cez eurofondy do veľkej miery financovaná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Som rada, že máme možnosť reagovať na pána ministra, lebo naozaj znovu sme si tu vypočuli viacero aj osobných útokov, a ako naozaj by som chcela zdôrazniť, že či a aký máme vek a či iní ministri sú starší, alebo mladšie ako my, alebo to, že kde chodím do lesa, o čom pán Taraba naozaj, naozaj nič nevie, tak to naozaj nie sú argumenty proti tomu, čo obsahovo hovoríme.
A ja by som pripomenula, že sme tu v debate k SLK, a nepripomínam to preto... ani si pán, dobre, som rada, že pán minister neodchádza, nepripomínam to preto, aby som sa chcela nejako úzkoprso držať, držať rokovacieho, ale pripomínam to preto, lebo ako tu kolegyňa Stohlová hovorila, toto je problém, o ktorom sa vedelo. To nie je tak, že prvú jar v tomto roku sa zrazu medvede prebúdzajú aj na Slovensku. Napriek tomu, že aj SNS to využívalo aj vo svojej predvolebnej kampani, aj dlhodobo o tejto téme hovoria a využívajú ju komunikačne, napriek tomu sme v situácii, kedy včera uprostred schôdze z vlády prišiel návrh zákona, ktorý nebol v MPK, o ktorom nebola hlbšia diskusia, a my ako Progresívne Slovensko máme pripravený pozmeňovák k tomuto zákonu, lenže teraz nám vyčítať, že my sme tu nič nepredložili, je úplne absurdné.
Keď vy ste vláda, vy ste o tom vedeli dlhodobo, vy ste o tom hovorili už pred voľbami, teraz ste to predložili do SLK a vadí vám, že sme my zatiaľ nič nepredložili, je naozaj absurdné.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Stohlovej za vynikajúce vystúpenie a rada by som podčiarkla dve veci, ktoré tu odzneli, a to je po prvé to, že naozaj aj my v Progresívnom Slovensku berieme tú tému vážne, lebo sa nám zvykne podsúvať, že veď nám je to jedno. Nie, nie je to tak, ale práve preto, že berieme tú tému a ten problém vážne, tak rovnako vážne pristupujeme aj k tým riešeniam. A tuto, žiaľ, vidíme zo strany SNS, že kým, by som povedala, že nafukujú problém, alebo teda dobre, lebo aj oni berú problém vážne, ale nepristupujú s dostatočnou vážnosťou k tomu návrhu riešení.
A ja teda tiež rada a veľa chodím do prírody a áno, aj som opatrná vo vzťahu k medveďom alebo iným zvieratám, dávam si pozor, zakričím aj do lesa, keď sa boj... keď chcem, aby ma tie zvieratá včas zaregistrovali, aby ušli, ale úprimne vám poviem, keď si tu tak hovoríme, že kto sa čoho bojí, ja sa rovnako bojím ľudí, ktorí chodia do lesa strieľať, či sú to poľovníci, alebo jednoducho iba ľudia, ktorí si myslia, že je to zábava, a naozaj by som si nepriala pre našu krajinu, aby sa zjednodušili pravidlá toho, že niekto si povie, že aha, tuto som počul zašuchotanie v... v kríkoch a mohol by to byť medveď a cítia sa oprávnení tam prísť a začať strieľať.
Naozaj si dávajme na toto obrovský pozor, aby sme z jedného problému nakoniec nemali dva problémy a aby, keď chceme riešiť nebezpečné jedince medveďov, aby ich riešili odborníci, aby ich riešili tie zásahové tímy a aby sa nám nestalo to, že sa budeme nakoniec všetci ešte viacej báť chodiť do lesa, lebo pokiaľ nemáme zbraň, tak sa môžme stať obeťou nie zvierat, ale ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som taktiež chcela podčiarknuť tú časť vystúpenia od kolegu Grendela o budovaní dôvery alebo nedôvery, lebo znovu je to také poukázanie na to pokrytectvo toho návrhu, že na jednej strane tvrdia, že verejnosť, a možno to predovšetkým platí teda o voličoch SNS, majú veľkú nedôveru k neziskovým organizáciám, ale vy zároveň robíte aj krok, ktorým túto nedôveru veľmi aktívne podporujete. A obzvlášť tú nedôveru k zahraničným zdrojom. A tuto kolega Grendel na záver povedal, že vytvárate dojem, že za nimi sú akési temné sily, a to je podľa mňa tá podstata, že vy máte pocit, že to, že nezisková organizácia dostane nejaké financovanie zo zahraničia, či už nejaké zahraničné nadácie, alebo z Európskej únie, ktorej sme súčasťou, alebo od nejakej súkromnej osoby, ktorá žije v zahraničí, že akoby to boli nejaké temné sily. No nie sú. Nie. Znovu a znovu tu opakujeme, že, samozrejme, že neziskové organizácie musia mať transparentné financovanie, musí byť jasné, odkiaľ dostávajú financovanie, naozaj všetky väčšie organizácie majú svoje veľmi podrobné výročné správy a je jasné, odkiaľ peniaze pritekajú a na čo ich používajú. Ale nie je žiaden dôvod vytvárať dojem, že pokiaľ časť tých financií prišlo zo zahraničia, a väčšinou sú, je to od našich partnerských krajín z Európskej únie, tak že by to boli nejaké temné sily. A toto je ten problém, že presne tento typ nedôvery vy vytvárate a vytvárate ho voči občanom, ktorí sa združujú, lebo o tom sú občianske združenia. No naozaj je to hanba, že o takomto návrhu tu musíme rokovať. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. A som veľmi vďačná za tento naozaj aj vecný, ale zároveň dôrazný príspevok od kolegu Prostredníka a za to, že tu znovu a znovu odznieva, že áno, organizovaná občianska spoločnosť, čiže občianske združenia či mimovládky sú pilierom demokracie, sú to jedným zo základných práv, aby sa občania mohli združovať a pracovať na tom, čo považujú za dôležité, či sú to ich susedské záhrady, alebo je to práva nejakej skupiny, skupiny v spoločnosti a útok na ne je nejakým autoritárskym sklonom. A znovu tu odznieva, že počúvame zo strany koalície, a teda hlavne od predkladateľov zo SNS, vidíme to v tej dôvodovej správe, že vraj ide o transparentnosť. Ale vybratie si čisto, že zahraničné zdroje teraz označíme za niečo horšie a tie musia tam mať nálepku, to nie je o transparentnosti. Transparentnosť je o tom, že sa prizná, odkiaľ je to financovanie a na čo sa používa. A to funguje už dnes, ako to aj dnes, včera spomenula aj kolegyňa Kosová. Už dneska je nutné viesť účtovníctvo pri, obzvlášť pri tých väčších grantoch, ktoré často chodia zo zahraničia, tam sú neskutočne prísne podmienky na to, že ako sa, ako sa vyúčtovávajú. Ide o to, že vy chcete niekomu dať ten terč na chrbát, vy chcete niekomu dať nálepku, pritom nie je žiaden objektívny dôvod, prečo by tie zahraničné zdroje mali byť, mali byť horšie ako tie domáce. A hlavne tak potom keď už toto chcete robiť, tak aspoň posilnite tie domáce zdroje, tak investujte štátne peniaze do podpory mimovládok, ale vy im aj beriete domáce zdroje, aj im budete komplikovať zháňanie tých zahraničných... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že kolegyňa Števulová vynikajúco zhrnula viaceré problematické aspekty tohto zákona. A mňa teda naozaj úprimne mrzí, že zo všetkých tých možných problémov, ktoré v tejto krajine máme a verím, že aspoň na tom by sme sa zhodli, že tých problémov naozaj nie je málo, tak že Slovenská národná strana ako súčasť vládnej koalície považuje za potrebné predstaviť práve návrh, ktorý naozaj ničomu nepomáha. A to, že tvrdíte, že to zlepšuje transparentnosť mimovládnych organizácií alebo že to nejako zvýši, zvýši dôveru v tieto organizácie, považujem to za naozaj pokrytecké, myslím si, že ani vy tomu neveríte, pretože pokojne hovorme o transparentnosti, bavme sa o tom, že či priznávajú svoje zdroje, či priznávajú, na čo ich používajú, ale tam nie je rozdiel, teda nie je dôležité potom rozlišovať, že tak tuto sú dobré slovenské peniaze, tam až tak veľmi na tú transparentnosť dbať nemusíme, ale potom sú vraj nejaké zlé zahraničné peniaze, tak tam to musíme označovať. Na to nie je absolútne žiaden dôvod. Buď sa bavme teda o tom, že zvyšujme transparentnosť financovania v tejto krajine, a potom by som naozaj navrhla, že začnime politickými stranami a kampaňami, pretože vidíme, že v tomto máme v tejto krajine obrovský problém, alebo začnime médiami, rôznymi webmi na, takzvanými spravodajskými webmi, ktoré nikde nepriznávajú, odkiaľ majú financie, ale neni žiaden rozumný dôvod, prečo by tá deliaca línia mala byť domáce alebo zahraničné zdroje a prečo by toto malo akokoľvek pomôcť. Žiaľ, nepomôže.
Ďakujem.