Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to...
Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to je teda zmena financovania pre neštátne školy. Ono je to vždy tak, že keď ide o odlišné prideľovanie peňazí, tak samozrejme tam sa ozve najviac hlasov. A áno, táto otázka je veľmi, veľmi výbušná a pre mnohých aj veľmi emotívna. Ja sa na to nepozerám teraz z pohľadu emócií a dokonca by som dala trošku nabok akoby tie veľké princípy o ktorých sa baví, lebo obidve strany v podstate hovoria o spravodlivosti, ale zameriam sa v mojom príhovore na to že ako je to riešenie nakoniec technicky uchopené, čo hovorí legislatíva, aké sú tam nastavené procesy. A moja najväčšia obava je, že akokoľvek na začiatku obe strany argumentovali so spravodlivosťou, tak ten zákon, tak ako ide v konečnom dôsledku do schválenia, do druhého a tretieho čítania, je tak zložitý, že veľmi, veľmi málokto nakoniec teraz presne vie čo tam je napísané. A nejde len o to, že či to teraz vieme, ale ide aj o to, že keď sa to bude v praxi implementovať tak tá miera zložitosti a tým pádom tých rôznych všelijakých skuliniek, ktoré tam vzniknú aj pre zriaďovateľov, aj pre školy, aj pre rodičov, v konečnom dôsledku to celé iba skomplikuje a nebudeme už môcť hovoriť o tej spravodlivosti o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Už len ten pozmeňovák, ktorý prišiel na poslednú chvíľu na výbor, o verejnej dostupnosti, čo je zase teda nejaký nový spôsob zaradenie neštátnych škôl, už len ten sme niekoľko hodín prechádzali a konzultovali s rôznymi ľuďmi a naozaj, naozaj mnohým ani pred ani po výbore nebolo jasné že čo vlastne zavádza.
Skúsim sa teda na to pozrieť a možno aj vás, ktorý počúvate trochu previesť tým, že čo vlastne ten zákon zavádza. A budem veľmi rada ak pán minister, ja viem, že vy zvyknete dôsledne počúvať čo sa tu hovorí a pokojne ma potom aj opravte lebo naozaj si myslím, že pri tej zložitosti už málokto v tom ešte udržal prehľad.
Momentálne súčasný právny stav, keď bavíme o bežných materských a základných školách, čiže nie o špeciálnych školách, o bežných materských a základných školách, tak máme dva typy. Sú tie obecné, ktoré zriaďujú mestá a obce, ktoré sú bezplatné a ktoré sú nejakým spôsobom členené do školských obvodov. Čiže každé dieťa podľa trvalého pobytu by malo byť k dispozícii školu ktorá ho príjme. A potom máme školy neštátne, ktoré majú súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa, ktoré si vyberajú žiakov ako uznajú za vhodné, úplne nezávisle od ich trvalého pobytu alebo iných kritérií, a môžu za to vyberať školné. Čiže máme tu dve kategórie. A pán minister keď celú túto tému otvoril niekedy v júni, tým že to predložil do MPK, tak povedal, že toto mu príde nespravodlivé, to mu príde nespravodlivé, že niektoré školy si dostanú akoby pridelené deti podľa obvodov a iné školy si môžu vyberať deti na základe určitých kritérií a všetky dostanú 100 % normatív. A je to legitímna otázka či to je spravodlivé. Myslím, že tie odpovede sú na to rôzne, je to legitímna otázka či má štát rovnako prispievať na všetky školy, pričom jedny majú predpísané ktoré deti musia vzdelávať a iné to predpísané nemajú. Lenže otázka je či vieme predložiť rozumnejšiu alternatívu. A moja obava je, že tento zákon v konečnom dôsledku po všetkých tých zmenách je tak zložitý a bude tak neprehľadný aj v praxi a vytvorí tak netransparentné školské prostredie, pokiaľ ide o financovanie a výber škôl, respektíve detí, podľa toho z ktorej strany sa pozeráme, že to nebude spravodlivejší systém.
Lebo po novom nám teda vzniká viacero tých kategórií. Prvé sú tie, ktoré zostanú absolútne výberové. Môžme ich trochu nadnesene nazvať elitné. To sú tie súkromné školy, ktoré si povedia, že ony sa nebudú naťahovať so štátom, ony sa uspokoja s tým že dostanú 80 % normatívu a budú si vyberať deti ako uznajú za vhodné. Čiže to budú tie prvé, tie výberové, nazvime ich elitné školy. Naďalej teda budeme mať verejné školy, ktoré idú podľa obvodov a podľa 100 % normatívu. Ja sa potom ku každému z nich detailnejšie vrátim. Čiže máme výberové školy, tie dostanú iba 80 % normatívu, máme verejné školy, máme neštátne školy, ktoré vstúpia do obvodu. To znamená, že tiež si budú mať akoby pridelené deti podľa trvalého pobytu. Máme školy, ktoré pôjdu podľa princípu verejnej dostupnosti, čiže budú brať deti na základe nejakým objektívnych kritérií. V takom prípade tiež nesmú brať školné a môže dostať 100 % normatívu. Máme školy neštátne, súkromné a cirkevné, to už je piata kategória, ktoré uzavrú nejaké dohodu s ministerstvom. A potom máme školy pre ktoré ešte platia trošičku iné pravidlá, pretože už teraz vzdelávajú minimálne tretinu žiakov so špeciálne výchovno-vzdelávacími potrebami 35 %. A potom ešte máme školy v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie podľa medzinárodného programu. Čiže podľa toho ako to počítame, viem že dneska v médiách sa hovorilo o štyroch kategóriách, ja hovorím, že asi sedem nových kategórií nám, alebo sedem kategórií dokopy nám tu vznikne. A teraz pri každej jednej z nich tam v praxi budú vznikať nejaké typy, nejasnosti a problémov. Čiže nazvala som, že zákon naďalej umožňuje tie takzvané elitné súkromné školy. To sú tie školy, ktoré aj teraz berú niekoľko stoviek eur mesačne školné, ony rezignujú nad tým, že prídu o nejakých 20 % normatívu, ony si to vyberú od rodičov, zvýši sa im školné, fungujú ďalej viac-menej ako doteraz. Pri týchto školách sme dosiahli hlavne to, že sa stanú ešte elitnejšie a teda okej, ušetrili sme nejaké peniaze, ale neviem či to je ten hlavný cieľ, lebo veľa tu neušetríme, to bude pár škôl. Čiže máme školy, ktoré už doteraz boli elitné a stanú sa ešte nedostupnejšie a ešte vyššia bude tá akoby tá sociálna bariéra toho, že už naozaj iba najlepšie, najlepšie zarábajúci si to budú môcť dovoliť, pretože školné pôjde ešte hore a uzavrú sa ďalej medzi sebou.
Potom máme teda verejné školy, ktoré budú fungovať viac-menej ako doteraz, trošku sa im menia pravidlá, to teraz nebudem detailne rozoberať, ale budú mať svoj obvod každá verejná škola materská, základná. Zjednodušene bude mať svoj obvod podľa trvalého pobytu. ..., že tu sú tie zmeny pre tie školy dobre nastavené. Problém nastane vtedy, keď do troch obvodov ešte začnú vstupovať tie neštátne školy. Pretože niektorým obciam to môže vyhovovať a môžu byť aj také obce, ktorým to vôbec vyhovovať nebude. A tu dostávame k tej tretej kategórii a to sú teda tie neštátne, ktoré vstúpia do obvodu. Teória hovorí a teda zákon hovorí, zažiadajú si o vstup do obvodu, keď im to obec povolí stanú sa obvodovou školou, budú brať deti z obvodu, nesmú brať školné, dostanú 100 % normatívu.
Ale čo ak tá obec nechce aby vstúpili do obvodu, pretože deti sú peniaze z pohľadu zriaďovateľa a keď do obvodu obecného vstúpi ešte súkromná alebo cirkevná škola, tak možno tá obecná bude mať menej detí. A ony vlastne prídu o normatív. To znamená, že obce budú veľmi silno zvažovať a bude to rôzne, v rôznych mestách, častiach Slovenska. Či sa im to vlastne oplatí vpustiť tú súkromnú školu do obvodu alebo nie. A teraz tam začne vyjednávanie v pozadí. Lebo pre tú školu úplne najvýhodnejšie je keď si zažiadajú o vstup do obvodu, obec im povie, ďakujem, my vás nechceme, my máme dosť kapacít a ony preukážu, že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte že nechcete, všetci budeme spokojní.
===== ... že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať, ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte, že nechcete, všetci budeme spokojní. A teraz ja nikomu nepripisujem zlý úmysel, ani nechcem naznačovať, neviem, akú korupčnú činnosť, to nemusí byť ani korupčná činnosť, budú tam spory na lokálnej úrovni o to, či vlastne tá škola bude vpustená do obvodu alebo nebude vpustená do obvodu. Čiže tuto vzniká jeden typ problémov. Ďalší, po novom teda školy nemusia vstúpiť do obvodu, môžu dostať 100 % normatívu aj vtedy, keď budú mať tzv. objektívne kritériá. Pre cirkevné školy ešte sa zaviedlo, že medzi objektívnymi kritériami je aj viere. Okej. Viera asi je objektívne kritérium. Ale budú tam napr. aj prijímačky? Sú prijímačky objektívne kritériu? Lebo podľa mňa sú. Keď dieťa a to už sa dneska nám deje na niektorých školách, keď šesťročné dieťa príde na prijímačky, kde bude podľa farieb a možno už aj nejaké písmenká, či rozozná a neviem, čo všetko, tak škola potom urobí zoznam, koľko dostalo dieťa bodov na prijímačkách. Ide sa podľa prijímačiek. Elitarizmus ako vyšitý. Veď povedzme si, či to je alebo nie je v poriadku. Ale prijímačky sú tiež objektívnym kritériom, ale sú objektívne kritérium, ktoré nakoniec zvýhodňuje deti z rodín, ktoré majú vyšší sociálno-ekonomický status, ktoré tie deti na to vedia pripraviť, kde tí rodičia sa vyznajú, vedia, čo asi na tých prijímačkách bude alebo nebude. Ako vidíme to už teraz v Bratislave v prípade niektorých súkromných škôl, že už päťročné deti chodia na doučovanie, aby sa dostali cez prijímačky.
Čiže znovu. Objektívne kritérium áno, či to bude nejako úžasne spravodlivé, neviem, nepríde mi. Nehovoriac o tom, že aj pri týchto školách platí, to platí pri viacerých tých kategóriách, že aj tak musia byť do istej miery lokálne, nie nutne obvodové, ale lokálne, lebo polovicu detí majú mať zo vzdialenosti menej ako 12 km. Bavíme sa o veľkom balíku peňazí. Totiž škola dostane 80 alebo 100 % normatívu, či sa im skráti pätina rozpočtu, bavíme sa o veľkom balíku peňazí. A tento balík peňazí, v niektorých prípadoch bude stáť na to, či sa im jedna rodina, ktorá tam má, povedzme, 3 deti na tej škole, presťahuje do väčšej vzdialenosti. A znovu. Ako presne sa to bude počítať? Aké, bude to iba pre prvákov? Alebo to bude k septembru? A čo keď sa presťahujú v inej časti roka. A čo keď niekto bude chcieť prísť, niekto odísť, zase tu budú vznikať tlaky na to, že ktoré, ako si musí tá škola tých žiakov vyskladať, aby im to nakoniec vyšlo na tých 100 % normatívu. Čiže tu nie je nejaký jednoduchý systém, ktorý by sa podarilo zaviesť, na základe ktorého by naozaj tá škola bola jasne dostupná pre všetkých. Nie, tu sa budú hľadať kompromisy v tom, aby nakoniec tá žiacka populácia tej školy spĺňala všetky tie kritériá, ktoré v tom zákone sú.
Ešte totiž trošku iné pravidlá platia pre školy, ktoré majú 35 % zo všetkých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa tam môže započítať iba 50 % s poruchou aktivity a iba 50 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ak sa vám ten vzorec dá zložitý, áno, ten vzorec je pomerne zložitý. Nemusíte mu porozumieť na prvé počutie, ale podľa tohto, nakoniec sa tiež bude počítať, aké pravidlá pre tú školu budú platiť a kde aké peniaze dostane alebo nedostane. A teraz si to zoberme, že za tým číslom, v tomto prípade 35 %, pred tým to bolo 50 %, sú konkrétne deti. A ja som veľmi za využívanie dát vo verejných politikách, ale na analytické účely, nie na prideľovanie peňazí. Za týmto všetkým sú konkrétne deti a teraz tam budú deti, ktorým sa postupne, ktoré majú svoje ťažkosti a chodia do poradne a rieši sa, že či im psychológ uzavrie diagnózu ADHD, alebo či im psychológ uzavrie diagnózu autizmus. Diagnóza autizmus, teda porucha autistického spektra sa zvykne uzatvárať aj dva tri roky, lebo tam treba viacero odborníkov, ktorí sa ku tomu vyjadrujú, v tom veku to dieťa sa ešte mení. A tuto práve môžu vznikať tlaky na to, že či už teda dieťa má uzavretú diagnózu, lebo škole od toho závisia peniaze. A túto situáciu mimochodom máme v školstve už teraz, keď sú zvýšené normatívy na deti so zdravotným znevýhodnením a my vieme, že na niektorých školách tie tlaky už teraz vznikajú. Čiže už teraz sú tlaky, keď vaše dieťa dostane nálepku, že má nejaké špeciálno-výchovnovzdelávacie, uzavretú diagnózu, škola dostane peniaze navyše. Ale teraz sa bavíme o zvýšenom normatíve na jedno dieťa. Tuto sa v hraničných prípadoch budeme baviť o 20 % normatívu na celú školu. A toto sú, podľa mňa, všetko tie situácie, ktoré tam budú vznikať v praxi z roka na rok, lebo odídu deviataci, prídu noví prváci, zase sa to trošku zmení, niektorí bývajú blízko, niektorí nie, niektorí majú také alebo onaké popisy v papieroch. Mimochodom ani sociálne znevýhodňujúce prostredie neni úplne jednoznačne objektívna kategória. Áno, môže byť, keď rodičia predložia, že sú v hmotnej núdzi. Ale väčšinou u nás SZP určujú poradne, kde príde psychologička a tak nejak to vyhodnotí. A povedzme si na rovinu, vyhodnocuje to hlavne tam, kde sú marginalizované rómske komunity, kde sa povie potom celej triede alebo škole, alebo skupine detí, áno, títo dostanú nálepku - sociálne znevýhodňujúce prostredie, ale to tiež neni objektívna kategória.
Máme rodičov, ktorí sú na hranici chudoby a nechcú, aby boli označení, že sú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, lebo im to hrdosť nedovolí, lebo s tým majú osobný problém. Máme rodiny, u ktorých sa to z roka na rok mení, pretože raz tí rodičia pracujú, raz tí rodičia nepracujú. Máme množstvo rôznych situácií, my už teraz vieme, že tie nálepky sú iba orientačné. Áno, potrebujeme ich, aby sme mali dáta. Tomu rozumiem. Ale akonáhle tam budeme aj na základe nich posúvať 20 % normatív a budú školy, ktoré jeden rok na to dosiahnu a jeden rok na to nedosiahnu a školné im bude možno sa kývať. Ten systém je naozaj v praxi donesie toľko nevyspytateľného, že sa obávam, že budeme ďaleko od tej spravodlivosti, o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Ja si veľmi prajem, aby sme mali čo najspravodlivejší školský systém. Ja som presvedčená o tom, že je potrebné, oproti súčasnému stavu aj meniť otázku školských obvodov, že je legitímne sa zamýšľať nad tým, ako súkromné a cirkevné školy vtiahnu do toho, aby boli dostupnejšie, aby boli otvorenejšie, aby naozaj sme mali čo najmenej toho čisto elitárskeho, kde sa zbierajú už v rannom veku deti z najbohatších a sociálne najlepšie postavených rodín vs. potom školy, kde sa stretávajú medzi sebou naopak iba deti najchudobnejšie. Áno, nemáme to teraz dobre nastavené a hľadajme lepšie spôsoby. Ja som určite za. Len sa obávam, že tento zákon, po všetkých tých zmenách, je tak zložitý, že prinesie aj veľa nežiadúcich účinkov alebo nežiaducich efektov.
Ďakujem.
Skryt prepis
