Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Podmanický, ja som si tiež vypočula so záujmom váš príspevok, vašu reč a vypočula som si vaše argumenty, aby som možno zistila, že ako to vlastne myslíte a vy ste prečítali nejaký pochybný prieskum ako už tu bolo aj spomínané, na základe nejakých prieskumov sa naozaj nedá tu každý deň meniť ústava, alebo, alebo akékoľvek aj zákony, len pretože vy si to myslíte. Vy ste tu dokonca sa neštítili aj vymýšľať si o nás, o PS-ku a o našom programe veci, ktoré tam vôbec nie sú. Bolo to úsmevné, áno. Ja som sa neprezliekla za muža, ale bola som muchotrávka na maškarnom, neviem, možno že aj to tam niekedy dáte, že hríby nie, hríby nie a k tejto novele ústavy, a teraz vážne. K tejto novele ústavy sa vyjadrilo veľa renomovaných právnikov, právničiek aj moji kolegovia a kolegyne, ktorí sú fundovaní v tejto téme a oni hovoria, že táto novela nie je len zbytočná, ale je škodlivá.
A ak táto vaša reč teda bola založená na takýchto argumentoch a klamstvách, tak potom je to aj s touto novelou tak. A teraz k veci. Povedzte mi, ako táto novela ústavy, ktorej venujete toľko času a toľko priestoru, pomôže ľuďom na Slovensku. Moji kolegovia, kolegyne vám to tu všetko zreportovali, viete kde začať. To nie je, to nie je žiadna veda. Milión ľudí žije aktuálne na Slovensku v chudobe. To je skoro pätina obyvateľstva, to je množstvo detí, množstvo detí. Ja som vás ani premiéra nepočula o tejto téme hovoriť, že nikdy, nikdy. Takže venujte sa tomu, čo skutočne trápi ľudí na Slovensku a tomu, čo im skutočne pomôže. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Aj ty si povedala, že aj my tu, ako sme teraz pán poslancov a poslankýň, by sme vedeli s niektorými tými problémami, ktoré boli spomenuté aj v príspevku pána ombudsmana pomôcť alebo teda vedeli by sme ich vyriešiť, keby bola tu tá vôľa.
Ja, ja napríklad poviem, že som sa tento týždeň stretla s jednou matkou samoživiteľkou, ako viete, venujem sa tu tejto téme a mňa zarazilo napríklad to, že ona mi spomínala teda, že po troch rokoch je potom pomohol verejný ochranca práv s týmto problémom, ale je to totálna absurdita pre mňa, že ona je sama na dieťa, prišla o prácu, a vtedy bol príspevok na dieťa, prídavok na dieťa len 25 eur, teraz je 60, bol teda 25 eur a štát jej odňal tento prídavok na dieťa, týchto 25 eur mesačne, ktoré patrili tomuto dieťaťu, len preto, že prišla o prácu a potreboval štát preveriť, či náhodou dieťa nemá nárok na tento príspevok od otca dieťaťa, ktorý žil v zahraničí a tam pracoval. A tri roky sa prešetroval tento prípad a potom teda musel zasiahnuť verejný ochranca práv a uznať teda, že mala na to právo, resp. to dieťa, že mne to absolútne, toto je úplne že o elementárnej logike, že zoberieme dieťaťu mesačne 25 eur a tri roky to prešetrujeme. Akože o čo by tento štát prišiel, keby aj z toho druhého štátu to dieťa poberalo nejaký prídavok, veď to je zanedbateľná suma.
Takže aj napríklad takéto prípady rieši verejný ochranca práv. Ja som za to rada, ale ideálne by bolo, keby sme tu my poslanci a poslankyne vôbec vedeli predísť takýmto veciam. Aj dnes sa hlasuje o návrhu zákona o jednorodičovských domácnostiach o piatej, takže tam napríklad by sme vedeli posunúť nejakú tému niekam, kde by to bolo prospešné pre všetkých.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia nemáme zadefinovanú, čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov. K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti. A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem.

sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí. Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190 tis. jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300 tis. detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz. Nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať. Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny. A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach. V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30% zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín, napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám? Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi, sa nemajú s kým striedať, nemajú sa koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí. Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou...

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky a naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny
===== Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky. A naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny? Povedali by vám, že jediný pokrok sú vysoké dane, ktoré ste im zaviedli, ale za to ľudia nemajú ani lepšie služby, ani sa im nežije lepšie a dokonca majú aj nižšie čisté mzdy, čo sa teda o vás vláde povedať nedá. Takže, ako bolo povedané, malo by sa to naozaj v tomto momente premenovať na správu o úpadku Slovenskej republiky a je to celé iba o prejedenej budúcnosti našich detí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky a naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny
===== Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky. A naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny? Povedali by vám, že jediný pokrok sú vysoké dane, ktoré ste im zaviedli, ale za to ľudia nemajú ani lepšie služby, ani sa im nežije lepšie a dokonca majú aj nižšie čisté mzdy, čo sa teda o vás vláde povedať nedá. Takže, ako bolo povedané, malo by sa to naozaj v tomto momente premenovať na správu o úpadku Slovenskej republiky a je to celé iba o prejedenej budúcnosti našich detí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem krátka. Ja sa chcem navrhovateľov opýtať, navrhovateľov tohto zákona, lebo tomu nerozumiem, že čo by sa stalo koalícii a koaličným poslancom, keby konečne schválili a hlasovali za nejaký zákon, ktorý pomôže ľuďom na Slovensku. Že čo by sa stalo. Lebo je mi to záhadou, že prečo sa to nedeje.
Ďakujem.

Ďakujem, kolega Kišš, že si hovoril aj o skúsenostiach, ktoré sme si vypočuli od ľudí na Orave pred týždňom. Tak a sme tu, sme pri zmenách v transakčnej dani, ktorú ste schvaľovali v rámci vašej slávnej konsolidácie pred pol rokom približne. A my sme vám to aj vtedy hovorili a my sme vám to hovorili, aby ste to neschvaľovali, aby ste to zrušili kým je čas, kým to nebude v platnosti a mali ste možnosť ju zrušiť aj po jej zavedení, aby na ľudí nedopadli dopady tejto transakčnej dane v každom jednom nákupe. Každý jeden nákup sa každému človeku na Slovensku predraží kvôli tomu. Táto daň je hlúpa, škodí ekonomike, predraží každý jeden nákup každému občanovi na Slovensku. To je v tejto aktuálnej situácii neúnosné. Takže zrušte ju hneď teraz a začnite šetriť na sebe. Ďakujem.