Videokanál poslanca

Nehovorím, hovorím. Dobré ráno všetkým, ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, včera sme si tu vypočuli rôzne dôvody, prečo toto nie je skrátené legislatívne konanie, prečo nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a mňa to naozaj mrzí, že tu musíme takéto základné veci vlastne riešiť pri takejto samozvanej vláde odborníkov, že im dokazovať vlastne, že na toto nie je dôvod, a že ak sú naozaj takí odborníci, tak tieto konsolidačné závažné opatrenia mali prísť už niekedy na jar, aby sme mali dostatok času to prebrať, aby mali dostatok času sa pripraviť na to ľudia, možno im to lepšie aj vysvetliť a nebolo by to také devastačné teraz a takisto aby sa na to pripravili aj podnikatelia a živnostníci, ktorých čaká najväčšia rana teda po, v budúcom, v budúcom roku.
Takže mrzí ma to, že to robíte takto a my sme tu nato, aby sme vám ukázali, že sa to dá robiť aj inak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegyni za jej fundované vystúpenie, venovala si sa aj téme podnikateľského prostredia. A ja by som chcela tejto vláde odborníkov povedať taký poznatok. Je to taká skutočnosť na Slovensku, že ženy po materskej a rodičovskej dovolenke sa veľmi neľahko vracajú naspäť do pôvodnej práce, pretože to nie je časovo flexibilné pre ne, keďže vychovávajú deti a starajú sa aj o ich mimoškolské aktivity. Takže 16 % týchto žien podľa portálu Akčné ženy volí dráhu podnikania, lebo je to časovo flexibilnejšie. A je to fajn a bolo by super, keby to bolo ešte oveľa vyššie číslo, pretože malí a strední podnikatelia a inovatívne, inovatívni ľudia sú kostrou našej ekonomiky. A čo robíte vy? Vy robíte presný opak. Maríte im aj túto možnosť. Takže vy v skutočnosti nerobíte ani skutočnú konsolidáciu, ani skutočnú prorodinnú politiku, ani skutočnú sociálnu politiku a ani nepodporujete našu ekonomiku, aby rástla, aby sa tu v skutočnosti mali na konci dňa lepšie všetci, či rodiny, deti, dôchodcovia, pracujúci ľudia, mladí ľudia. Takže za mňa je toto odkaz pre vás od občanov tejto krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem ti, Michal, že si pomenoval tie skutočné dôvody na skrátené legislatívne konanie. Nie sú to objektívne dôvody, z ktorých by malo byť legislatívne konanie skrátené a dnes už naozaj veľmi veľa ľudí vidí a cíti na Slovensku, že táto vláda úplne rezignovala na službu ľuďom a na odbornosť. Dva roky ožobračovania, to je výsledok vašich konsolidácií, takú drastickú a zbabranú konsolidáciu má na svedomí vaša vláda a postavte sa k tomu čelom a stavajte sa na hlavu koľko chcete, je to tak. Za posledných 19 rokov tu vládol 14 rokov Robert Fico. Takže ja si myslím, že to hovorí za všetko. Vy tu stále opakujete tie napríklad tie výšky úrokov, za ktoré si také onaké vlády požičiavali, opakujete tu stále tú výšku dlhu, ale prečo nehovoríte o tom napríklad, že či sa za vašich vlád tu dobre investovalo, robilo sa tu dobré podnikateľské prostredie, bolo tu prostredie na rast ekonomiky, či sme tu zveľaďovali túto krajinu, či ste tu zveľaďovali vašu krajinu. No nehovoríte o tom, či sa tu napríklad efektívne čerpali eurofondy ako v Poľsku. No nehovoríte o tom, lebo sa nemáte čím chváliť. Absolútne. Táto konsolidácia je zbabraná len a len kvôli vám a je to vaša vina. Predkladáte ju neskoro, ožobračujete ľudí a my preto pozývame Slovákov a Slovensky dnes o osemnástej do 16 slovenských miest na to, aby vám ukázali vlastne čo si o tom myslia oni. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Podmanický, ja som si tiež vypočula so záujmom váš príspevok, vašu reč, a vypočula som si vaše argumenty, aby som možno zistila, že ako to vlastne myslíte a vy ste prečítali nejaký pochybný prieskum. Ako už tu bolo aj spomínané, na základe nejakých prieskumov sa naozaj nedá tu každý deň meniť ústava alebo akékoľvek aj zákony len preto, že vy si to myslíte. Vy ste tu dokonca sa neštítili aj vymýšľať si o nás, o PS-ku a o našom programe veci, ktoré tam vôbec nie sú. Bolo to úsmevné, áno. Ja som sa neprezliekla za muža, ale bola som muchotrávka na maškarnom. Neviem, možnože aj to tam niekedy dáte, že hríby nie, hríby nie.
A k tejto novele ústavy, a teraz vážne, k tejto novele ústavy sa vyjadrilo veľa renomovaných právnikov, právničiek, aj moji kolegovia a kolegyne, ktorí sú fundovaní v tejto téme a oni hovoria, že táto novela nie je len zbytočná, ale je škodlivá. A ak táto vaša reč teda bola založená na takýchto argumentoch a klamstvách, tak potom je to aj s touto novelou tak.
A teraz k veci. Povedzte mi, ako táto novela ústavy, ktorej venujete toľko času a toľko priestoru, pomôže ľuďom na Slovensku. Moji kolegovia, kolegyne vám to tu všetko zreportovali, viete, kde začať. To nie je žiadna veda.
Milión ľudí žije aktuálne na Slovensku v chudobe. To je skoro pätina obyvateľstva, to je množstvo detí. Ja som vás, ani premiéra, nepočula o tejto téme hovoriť, že nikdy, nikdy. Takže venujte sa tomu, čo skutočne trápi ľudí na Slovensku a tomu, čo im skutočne pomôže. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, Lucia, za tvoj príspevok. Aj ty si povedala, že aj my tu, ako sme teraz pár poslancov a poslankýň, by sme vedeli s niektorými tými problémami, ktoré boli spomenuté aj v príspevku pána ombudsmana, pomôcť alebo teda vedeli by sme ich vyriešiť, keby bola tu tá vôľa.
Ja napríklad poviem, že som sa tento týždeň stretla s jednou matkou samoživiteľkou, ako viete, venujem sa tu tejto téme, a mňa zarazilo napríklad to, že ona mi spomínala teda, že po troch rokoch jej potom pomohol verejný ochranca práv s týmto problémom, ale je to totálna absurdita pre mňa, že ona je sama na dieťa, prišla o prácu a vtedy bol príspevok na dieťa, prídavok na dieťa len 25 eur, teraz je 60, bol teda 25 eur a štát jej odňal tento prídavok na dieťa, týchto 25 eur mesačne, ktoré patrili tomuto dieťaťu, len preto, že prišla o prácu a potreboval štát preveriť, či náhodou dieťa nemá nárok na tento príspevok od otca dieťaťa, ktorý žil v zahraničí a tam pracoval. A tri roky sa prešetroval tento prípad a potom teda musel zasiahnuť verejný ochranca práv a uznať teda, že mala na to právo, resp. to dieťa. Že mne to absolútne, toto je úplne že o elementárnej logike, že zoberieme dieťaťu mesačne 25 eur a tri roky to prešetrujeme. Akože o čo by tento štát prišiel, keby aj z toho druhého štátu to dieťa poberalo nejaký prídavok, veď to je zanedbateľná suma.
Takže aj napríklad takéto prípady rieši verejný ochranca práv. Ja som za to rada, ale ideálne by bolo, keby sme tu my, poslanci a poslankyne, vôbec vedeli predísť takýmto veciam. Aj dnes sa hlasuje o návrhu zákona o jednorodičovských domácnostiach o piatej, takže tam napríklad by sme vedeli posunúť nejakú tému niekam, kde by to bolo prospešné pre všetkých.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým za reakcie a začnem pánom Ledeckým, že áno, tá moja posledná veta bola na základe toho, že to tu presne zaznelo minulý rok, keď som mala príspevok k jednorodičom v rozprave, tak tu zaznelo to, zo strany koalície teda, že si za to môžu sami, mnohí boli z toho veľmi zarmútení. A áno, ako hovoríte, máme zadefinované marginalizované skupiny, napríklad dôchodcov, ZŤP, teda zdravotne ťažko postihnutých a vieme na to naväzovať nejaké formy pomoci a túto skupinu, ktorá je aktuálne najchudobnejšia, nemáme zadefinovanú. Čiže ja mám za to, že by sme to mali aktualizovať, nato sme tu. Ako bolo povedané, toto je ďalší zákon, ktorý by vedel adresne pomôcť tej najohrozenejšej skupine a neviem, ja sa ešte stále asi čudujem, že takéto návrhy zákonov prichádzajú zväčša len zo strany opozície a nie od sociálnych demokratov.
K pánovi Radačovskému, ďakujem za reakciu, veľmi si to vážim. Spomínali ste druhého rodiča. Áno, máme rôzne dôvody, prečo máme jednorodičovské rodiny. Niekedy je až z 30 % to, že vlastne ten druhý rodič zomrel. Tam pri mladých rodinách nám vzniká problém, že nemajú ani pomoc zo sociálneho zabezpečenia, ktoré majú potom rodiny, ktoré sú trošku staršie a tam druhý rodič taktiež zomrie napríklad. A spomínali ste aj ten systém výživného, áno, presne, aj systém výživného, aj výživného, ktoré odvádza štát vlastne za nejakého nezodpovedného rodiča, by sa mal zmeniť, pretože štát by mal pomôcť tomu rodičovi, ktorý je na všetko sám, aby nemal ešte ďalšiu tú záťaž, že si musí ako keby znovu papierovačkami na úradoch vybavovať niečo, na čo má nárok nielen on, ale tak hlavne jeho deti.
A ďakujem pani kolegyni Holečkovej, že takisto ešte nie je unavená z tohto boja, ale ja si myslím, že sa nám to podarí. Ďakujem.

108-2
Realita na Slovensku je taká, že takmer polovica týchto rodín žije pod hranicou chudoby. Áno, to číslo je stále aktuálne a ak im štát nepomôže, riskuje tak budúcnosť celej krajiny. Neviem, či si to tu kompetentní a zodpovední vôbec uvedomujú. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 190-tisíc jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 300-tisíc detí do 18 rokov. Pri deťoch do 25 rokov je to väčšie číslo, to spomínala aj kolegyňa Holečková. Ak táto vláda to s prorodinnou politikou myslí vážne, tieto rodiny by mali byť tiež v centre jej záujmu, lebo nie sú to len čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú adresnú pomoc teraz, nie o rok, nie po ďalšej analýze, nie až keď vám to bude politicky vyhovovať.
Preto som rada, že o návrhu na zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť do slovenskej legislatívy opäť rokujeme, a zároveň opäť zdôrazňujem, že na tejto téme by mala existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Dnes už totiž nejde o to, kto návrh predkladá, ide o to, aby sa systémovo a čo najskôr zlepšil život detí a rodičov v jednorodičovských rodinách, a tým pádom sme prispeli aj k lepšej budúcnosti našej krajiny.
A odkaz na záver a nie, jednorodičia si za svoju situáciu zväčša nemôžu sami. Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nasledujúcich vetách vám chcem vás chcem presvedčiť o dvoch kľúčových veciach.
V jednorodičovských rodinách, ktoré ešte stále nemáme zadefinované, žije 30 % zo všetkých detí na Slovensku. Bez adresnej legislatívy pre jednorodičovské rodiny si nemôžeme hovoriť, že sme štátom, ktorému záleží na rodinách. Dovoľte mi začať tým, že zopakujem, čo som povedala v pléne Národnej rady začiatkom apríla tohto roka. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa venuje pomoci jednorodičovským domácnostiam. Túto vetu som tu povedala, keď sme spolu s kolegyňami z Progresívneho Slovenska predkladali návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a rodinám. Odvtedy prešli dva mesiace a zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tejto veci nepohlo nič. Dnes pritom rokujeme o podobnom návrhu, ktorý taktiež navrhuje zavedenie pojmu jednorodičovská domácnosť, čo by bol prvý ozajstný krok k pomoci tejto najohrozenejšej skupine obyvateľstva. Tentokrát ho predkladám aj s kolegyňami z opozície. Aj to je dôkazom toho, že ide o tému, ktorá prekračuje stranícke línie, ako to už bolo povedané, a že ju už naďalej nemôžeme ignorovať. Jednorodičovské rodiny sú na Slovensku naďalej jednou z najohrozenejších skupín napriek tomu, že minister práce Erik Tomáš túto tému v posledných mesiacoch aspoň komunikačne otvoril, žiadna konkrétna pomoc z jeho rezortu k dnešnému dňu neprišla. Situácia je pritom mimoriadne vážna a čakať ďalšie mesiace na systémové riešenia je naozaj nezodpovedné. Ako bolo povedané, byť rodičom je samo o sebe jednou z najväčších výziev. Predstavte si potom, aké náročné je čeliť tomu sám. Jednorodičovské rodiny čelia dvojnásobnému tlaku ekonomickému aj psychickému a na rozdiel od domácnosti s dvoma rodičmi sa nemajú s kým striedať, nemajú sa o koho oprieť. Jediný príjem musí pokryť všetky výdavky, taktiež všetok čas, ktorý jednorodičia majú, musia vynaložiť na prácu a najnutnejšie úlohy okolo dieťaťa či detí.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem kolegovi Viskupičovi za jeho zhrnutie tejto správy o pokroku Slovenskej republiky. A naozaj na papieri to znie dobre, ale čo si myslíte, akú správu o pokroku Slovenskej republiky by vám napísali občania tejto krajiny? Povedali by vám, že jediný pokrok sú vysoké dane, ktoré ste im zaviedli, ale za to ľudia nemajú ani lepšie služby, ani sa im nežije lepšie a dokonca majú aj nižšie čisté mzdy, čo sa teda o vás, vláde, povedať nedá. Takže ako bolo povedané, mala by sa tá správa naozaj v tomto momente premenovať na správu o úpadku Slovenskej republiky a je to celé iba o prejedenej budúcnosti našich detí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem ti Janka, ty sa aj dlhodobo venuješ téme komunálnej politika a vnímaš túto potrebu, že aj mladí ľudia sa chcú zapájať minimálne v týchto komunitách do tvorby, alebo do pretvárania svojho okolia. A ja vítam tento návrh, aby teda mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť či už v komunálnych voľbách, alebo teda potom možno aj v tých národných a v eurovoľbách. A ja si myslím, že to je nástroj akým mladých ľudí prizvať k tomu aby sa podieľali na budúcnosti našej krajiny. Mladí ľudia sú oveľa viac rozhľadení, ako si možno tu mnohí myslia a áno aj to že, máme občiansky preukaz od 15 rokov, alebo trestnoprávnu zodpovednosť od 14 rokov, je znakom a je aj dôvod toho, aby bolo volebné právo možné od tých 16 rokov. Ten je vek je daný tým, že aby sa to zosúladilo s európskymi krajinami, takže ja to úplne vítam. A ďakujem predkladateľke a predkladateľom a PSku, že sa tomuto venuje. Som veľmi rada. Ďakujem.