Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán premiér, vážení kolegovia, ja chcem naozaj vystúpiť s vecným príspevkom, aj keď možno začnem trochu s pokusom o vtip. Chcem povedať, že som osoba, ktorá má vlastnú bankomatovú kartu, má aj svoj účet a o rozpočet vlastnej domácnosti sa starám sama, čo ma úplne diskvalifikuje na výkon funkcie ministerky financií. Hovorím to preto, lebo boli aj takí ministri financií, ktorí sa teda hrdili tým, že toto všetko nemajú. (Potlesk.)
Napriek tomu vnímam však významové rozdiely v tom, ako komunikujú tému rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024 tí, ktorí by tomu mali rozumieť oveľa lepšie ako ja. Skúsme sa teda spoločne pozrieť na to, ako prezentuje predložený rozpočet domovské ministerstvo, teda ministerstvo financií, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a aký postoj k niektorým opatreniam zaujíma Najvyšší kontrolný úrad. Najbližšia budúcnosť ukáže, kto mal pravdu, kto sa mýlil a či ten omyl bol z nevedomosti alebo zámerný. Čoho sa teda tie rozdielne postoje týkajú?
Prvý nesúlad spočíva v rozdielnom názore na to, podľa akých limitov verejných výdavkov bol konštruovaný rozpočet na rok 2024 a návrhy rozpočtov na tie ďalšie roky. Čo tvrdí ministerstvo financií? Ministerstvo financií tvrdí, že pôvodne stanovené limity, ktoré boli aktualizované vo februári 2023, pre tvorbu rozpočtu na rok 2024 neplatia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že návrh rozpočtu, že na návrh rozpočtu sa bude pozerať najmä cez kritériá limitov výdavkov a dopadov na dlhodobú udržateľnosť. Upozornila, že dokiaľ nedôjde ku schváleniu nových limitov, zostáva formálne v platnosti pre rok ´24 a ´25 posledný schválený limit. Tým bol limit na roky ´23 až ´25 schválený Národnou radou dňa 1. februára 2023. Tento limit návrh rozpočtu z dôvodu prijatia viacerých výdavkových opatrení v priebehu roka 2023 prirodzene nespĺňa. A teraz je otázka, či možno rokovať o rozpočte, keď sme uznesením neschválili nové výdavkové limity.
Druhý nesúlad spočíva v odhade miery inflácie, deficitu, prepáčte. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´24 udáva, že v budúcom roku plánuje vláda znížiť deficit verejných financií na 5,97 % hrubého domáceho produktu alebo teda v absolútnych hodnotách 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako polovicu percentuálneho bodu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že rozpočtovaný pokles deficitu v roku ´24 vyplýva z metodicky nesprávneho posunu financovania energopomoci z Európskej únie. Vykazovaný medziročný pokles deficitu je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti Európskej únie na energopomoc do roku ´24. V prípade započítania refundácie Európskej únie v plnej miere v roku 2023 by rozpočtový deficit sa prejavil v roku ´24 medziročne rastom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ja sa chcem spýtať, že či pán poslanec Pročko robí záznamy, alebo si len číta správy. (Reakcia z pléna.) Dobre, dobre, len sa chcel, len som chcel overiť. Ďakujem veľmi pekne, lebo vidíme vaše záznamy na sociálnych sieťach, tak len pre istotu. Ďakujem pekne.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
Áno, a toto je veľmi podstatná vec, ak dovolíte (hlasy v sále), toto je podstatná vec, rozpočet deklaruje pokles deficitu a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit zo 6,1 % HDP vzhľadom na nesprávny výpočet má vzrásť na 6,2. Čiže nie znížiť sa, ale zvýšiť. Dnes, dnes to potvrdil aj Eurostat, aj slovenský štatistický úrad.
A tretia názorová nezhoda sa dotýka postoja k účinnosti konsolidačných opatrení. Podľa ministerstva financií k poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia a my sme o nich hovorili už veľmi dlho, takže nebudem o nich hovoriť, ale podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vo výsledku celkové trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu vplyvom týchto opatrení predstavuje iba jednu desatinu HDP. Čiže zmysel to naozaj nebude mať. K systému konsolidácie sa vyjadril aj Najvyšší kontrolný úrad a citujem: „Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc ľudí a vytvorením nového ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu? Osobitne v stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rezonuje téma rezervy. Téma rezervy je osobitne zaujímavá záležitosť. Je nebývale veľká. Je veľká v objeme 2,5 mld. eur. Ale v rozpočte chýbajú informácie o účele použitia celého objemu rozpočtových zdrojov. Rozpočet síce informuje o potrebe finančného krytia 13. dôchodku, výdavkov na zabezpečenie činnosti nového ministerstva, ale náklady z tejto rezervy predstavujú iba polovicu a o zvyšku nevieme, na čo bude.
Samozrejmé, že rozpočet tvorí, resp. by mal tvoriť previazanú štruktúru príjmov a výdavkov naprieč jednotlivými kapitolami, ale predsa len v centre môjho záujmu je kapitola ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Na webe ministerstva sa uvádza: „Výdavky ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa medziročne zvýšia o 669 mil. eur na 4,29 mld. eur." Predstavuje to takmer 20-percentný nominálny rast oproti rozpočtu v roku 2023. A to sa zdá opticky veľmi veľa. (Rečníčka sa obrátila smerom k predsedajúcemu.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ak ste boli vyrušená, pokračujte.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
A to sa opticky zdá veľmi veľa. Otázka je ale, aké čísla porovnávame. Ak porovnávame rozpísané, teda počiatočné rozpočtové zdroje roku 2023 s navrhovaným objemom rozpočtových zdrojov pre rok ´24, tak tieto údaje sú správne, to nepopieram. Ak však porovnáme vzťah medzi očakávanou skutočnosťou na konci tohto kalendárneho roka, s navrhovaným objemom rozpočtových zdrojov pre rok ´24, tak nárast je iba na úrovni necelých 12 %. Ak k rozpočtovým zdrojom prirátame ešte ďalšie zdroje, zdroje z európskych fondov a z plánu obnovy a odolnosti a presun finančných prostriedkov z minulého roku, tak rozdiel medzi očakávanými celkovými výdavkami kapitoly v roku 2023 a plánovanými celkovými výdavkami v roku ´24, je iba 5 % v prospech výdavkov v roku ´24. A je to preto, lebo na začiatku kalendárneho roka 2023 ten rozpočet bol tak poddimenzovaný, že sa priebežne počas roku dofinancovával.
Takže prehnaný optimizmus vôbec nie je na mieste. Potvrdzuje to nakoniec aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu na rok ´24, v ktorom sa uvádza: „Výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie rodín, ale aj ohodnotením pedagogických a sociálnych zamestnancov." Národní kontrolóri zároveň v stanovisku upriamujú pozornosť na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu aj v rezorte školstva.
Všimli ste si určite, že ja nehovorím vlastné hodnotiace úsudky, ale porovnávam stanoviská a názory a fakty, ktoré prinášajú rozličné inštitúcie, ministerstvo financií na jednej strane, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na druhej strane a na tej druhej strane je aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten záver si vieme urobiť aj sami.
Ak sa dotknem ešte, ak sa dotknem ešte dvoch detailov kapitoly ministerstva školstva, tak naozaj úprimne musím priznať, že reaguje na mnohé záväzky v programovom vyhlásení vlády, ale nie na všetky. V rozpočte sa ráta so zvýšením príjmov pedagogických a odborných zamestnancov iba na základe kritéria výšky životných nákladov v jednotlivých regiónoch, alebo na základe nedostatkových aprobácií v sume 60 miliónov eur. Ale vôbec sa neráta so splnením ďalšieho záväzku zvyšovať každoročne platy všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom. Na to sa tam zabudlo. Je možné, ja to nepopieram, že je to niekde skryté v tej rezerve, ale vidno to nie je.
A nakoniec ešte jednu poznámku. Keď výbor pre vzdelávanie o tejto téme rokoval, tak okrem rozpočtu kapitoly ministerstva bol prezentovaný aj rozpočet Slovenskej akadémie vied, teda ide o časť investícií, ktoré sú smerované do vedy a výskumu. Predseda akadémie pán Šajgalík jasne formuloval, kde vidí každoročný, teda aj budúcoročný problém vlastného rozpočtu. Ide o mzdy a kapitálové výdavky. No a svoje vystúpenie zakončil lakonickým vyhlásením, no že napriek týmto problémom dá sa nejakým spôsobom s tým rozpočtom existovať. A ja si nemyslím, alebo respektíve nie som si istá, či v zabezpečení iba základných vitálnych funkcií organizácie, ktorá zabezpečuje akademický a neuniverzitný výskum, je v modernej spoločnosti strategické rozhodnutie. To si naozaj nemyslím.
Povedala by som, že tie dôvody, ktoré som uviedla, tie oprávnené námietky finančných autorít a kontrolných autorít, vrátane toho, že rozpočet školstva nemá rozvojový charakter, ale v podstate ten sektor udržiava v nejakom stave hibernácie, je tak závažný, že nemyslím si, že niekto z kruhu mojich priateľov z Progresívneho Slovenska a ja osobne by sme mohli za tento rozpočet zahlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)