Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobitne vítam pána ministra Erika Tomáša, o chvíľu sa ukáže, že prečo je taký vítaný hosť.
Mnoho dní sme sa venovali a podľa všetkého ešte budeme venovať kritike toho, čomu vláda hovorí legislatívna smršť. Pôvodne som si myslela, že toto slovné spojenie znamená predovšetkým množstvo legislatívneho materiálu, s ktorým sa tu stretneme, a teda som sa mýlili, lebo sa ukázalo, že ide o iný rozmer a to o rýchlosť, ktorý prekonáva aj ten dvanásty stupeň Beaufortovej stupnice, to je jednoznačné.
V našom klube je niekoľko bývalých vysokých štátnych úradníkov, patrím medzi nich aj ja a predpokladám, že majú jednu spoločnú skúsenosť. Ten pocit vnútornej istoty, ktorý pramení z toho, že dodržiavame procesné pravidlá. A tie pravidlá, mám na mysli, ktoré rámcujú našu prácu. Toto máme v úradníckej krvi. Neviem si predstaviť, že by som ohrozili výsledok celej práce len preto, že vedome tieto pravidlá poruším. A, mimochodom, fungujúca demokracia je založená práve na dodržiavaní pravidiel. A teraz otázka stojí tak, či ľudia, ktorí dnes vládnu tejto krajine, si význam dodržiavania dohodnutých pravidiel uvedomujú.
Nepriamo na túto otázku odpoviem ohliadnutím sa do nedávnej minulosti a teraz ten príbeh. Presne 6. 12. 2023 minister Erik Tomáš, ktorý tu sedí a za to som sa potešila, že prišiel, v zápale hry o to, komu sa vo vládnej koalícii podarí rozhádzať viac verejných prostriedkov, predniesol na tému skrátené legislatívne konanie tieto vety a citujem ich veľmi presne, lebo minule bol tu trochu problém s parafrázovaním toho jeho výroku, tak teda citujem: "Ja viem, že niekto musí strážiť aj rokovací poriadok," to myslel vás. "Je to bohumilá činnosť, len neviem, čo tým dosiahnete. Obom vám chcem povedať, že dámy a páni, ľudia na to zvysoka kašľú. Im je úplne jedno, či to dostanú v skrátenom alebo riadnom legislatívnom konaní a môžeme sa o to prieť, môžeme tu hovoriť hospodárska škoda štátu alebo nie. Môžeme hovoriť o tom, že je to na hrane, to podčiarkujem. Ja to priznám, to tiež podčiarkujem, ale ľudia na to kašlú. Im je potrebné pomôcť okamžite teraz a môžete to tu roztáčať okolo skráteného legislatívneho konania, koľko len chcete, nikoho to nezaujíma. Ľudia dokonca ani neovládajú ten legislatívny proces a ani ho nepotrebujú ovládať, takže o toto tu ide," koniec citátu.
A dovoľte mi k týmto výrokom pripojiť pár svojich poznámok, čo z toho vyplýva.
Po prvé, podal to ústavný činiteľ, ktorý len pár týždňov pred týmto pamätným výrokom v tejto sále sľúbil s rukou položenou na Ústave Slovenskej republiky, že bude dodržiavať ústavu a všetky zákony.
Po druhé, v tomto krátkom príspevku priznal, že v podstate neexistujú zákonné dôvody alebo sú sporné pre skrátené legislatívne konanie.
Po ďalšie, stálo v tomto príspevku slovami, teraz citujem: "A môžete to tu roztáčať okolo skráteného legislatívneho konania, koľko len chcete, nikoho to nezaujíma. Potvrdil, že limity právneho systému neberie vážne alebo presne povedané, nerešpektuje ich.
A po štvrté, výrok: "Ľudia dokonca ani neovládajú ten legislatívny proces, ani ho nepotrebujú ovládať," a o toto tu ide. Nie je dôkazom ničoho iného ako podceňovania občanov. Ich redukovanie na bytosti, ktoré sa vyrovnajú s tým, že žijú v krajine, kde neplatia zákony, len keď dostanú o kúsok väčší krajec. Pán minister úplne rezignoval na jednu z úloh politika v demokratickej spoločnosti a to kultivácia právneho vedomia občanov. A, samozrejme, nie je v tomto názore sám. Osvojili si ho predseda parlamentu, predseda vlády a nakoniec aj minister spravodlivosti pán Susko. Ale tento príbeh neuvádza len tak, ide totiž o to, že v prípade hazardu s verejnými prostriedkami formou neprimeraných sociálnych dávok, ktoré smerujú k nediferencovaným skupín, by len ťažko populistické strany vedeli zdôvodniť neplnenie predvolebných sľubov. V tomto zmysle sa to pochopiť dá. Ale prípad novely trestných kódexov túto oporu v hrozbe z dôsledkov nenaplnených predvolebných sľubov nemá. Teraz sa nedá povedať, že musíme to urobiť, dokonca rýchlo urobiť, lebo ľudia si to želajú, teda presne povedané.
A teraz tiež sa obraciam na pána Dostála, lebo ten by ma opravil vo faktickej a povedal by, že niektorí ľudia si to želajú. A mal pravdu, lebo sú to presne tí, pre ktorých súčasné platné zákony predstavujú nejaký problém. Pre bežných občanov skôr predstavujú problém tieto navrhované zmeny a budem to ilustrovať výborom výsledkom prieskumu Ipsos, ktoré dokazujú, že ľudia si to neželajú.
Prvý výsledok, s rýchlym rušením Úradu špeciálnych prokuratúry súhlasí zhruba 30 % opýtaných a približne 48 % je proti, ten zvyšok nemá na to názor.
Po druhé, iba štvrtina opýtaných súhlasí s tvrdením, že tresty za ekonomické trestné činy sú na Slovensku vysoké a vláda by ich mala znížiť. Iba štvrtina, 25 %. Ale zaujímavým je pohľad aj na dáta podľa voličov strán, a teda špeciálne sa zameriam na to, čo si myslia voliči koaličných strán. Napríklad až 39 % voličov HLAS-u, 27 % voličov SMER-u a 31 % voličov SNS súhlasí s výrokom: "Vládna koalícia chce zrušením špeciálnej prokuratúry, znižovaním trestov pomôcť svojím vyšetrovaným súdeným ľuďom." To je podľa mňa dosť vážne zistenie.
Po druhé. Koaličným stranám sa nepodarilo presvedčiť ani väčšinu svojich voličov o argumente, že tresty za ekonomické trestné činy na Slovensku sú príliš vysoké a vláda by ich mala znížiť. S takýmto výrokov súhlasí iba, iba 36 % voličov SMER-u, 36 % voličov HLAS-u a 40% voličov SNS. Naopak, s týmto tvrdením nesúhlasia, a to podčiarkujem, najmä pre časť koalície za HLAS, nesúhlasí 53 % voličov HLAS-u. A, kolegovia z HLAS-u, vy sa nebojíte, že časť svojich voličov stratíte a práve v čase pred prezidentskými voľbami? Ja si myslím, že to nie je dobré strategické rozhodnutie už len kvôli blížiacim sa voľbám.
A posledná informácia sa prieskumu Ipsos. Ten zisťoval aj dôveru v prokuratúru, súdy a políciu. Ukazuje sa, že generálna prokuratúra a Úrad špeciálnej prokuratúry majú podobnú mieru dôvery aj nedôvery. Tak prečo teda rušíme iba jeden z tých segmentov? A teraz k tej procesnej stránke legislatívneho procesu a uvádzaním dôvodov.
Odznelo tu mnohokrát, že skrátené legislatívne konanie popiera niektoré zásady, ktoré sú typické pre teóriu práva v procese normotvorby. Napríklad zásada systému práva priamo od zákonodarcu vyžaduje, aby každá právna norma bola systémová, aby vstupovala do hry po riadnom uvážení a aby do neho harmonicky zapadla. A preto sa vyžaduje, aby ten proces prebiehal bez časového tlaku a mohli sa vyjadriť v tejto procedúre všetky zúčastnené subjekty. A preto z toho dôvodu inštitút skráteného legislatívneho konania podľa § 89 ods. 1 rokovac... zákona o rokovacom poriadku, tieto normy síce rešpektovať nemusí, tieto zásady rešpektovať nemusí, ale môže sa použiť len za presne vymedzených podmienok. A už tu dnes nespočetnekrát zaznelo za akých, ale pre istotu ešte raz ich prečítam. Teda v prípade, keď použitie tohto inštitútu navrhne vláda a zároveň ide o mimoriadne okolnosti, za ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. A my sme tu celý čas hovorili o tom, že ani jedna z týchto podmienok nebola splnená a ja tak ironicky dodám, že jedna z nich splnená bola a to, že ten návrh predložila vláda, ale nič viac. Je to tak.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že naliehavosť úpravy trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania. Pripomínam, že ako ilustrácia sa tam uvádzajú nejaké tri prípady, ale ktoré podľa toho, čo som si tu vypočula a, a nechala vysvetliť, nemajú príliš veľa spoločného s tým, o čom sa nás snažia presvedčiť predkladatelia. V tejto snemovni aj v mediálnom priestore odzneli od koaličných predstaviteľov zaručené, a to mám v úvodzovkách napísané, informácie o tom, že ústavný súd vydal 30, niektorí hovoria 30, iní 27 nálezov o porušovaní ľudských práv účastníkov trestného konania, ktorí podali ústavnú sťažnosť. Ale napriek týmto tvrdeniam niekto tu mámil od koho, od, od, ja neviem, od ministra, od pána ministra Suska, od pána Gašpara, neviem ešte od koho, myslím, že ten zoznam zatiaľ predložený nebol a ukazuje sa, že nakoniec, mne to tak vyplýva z tej minulej debaty alebo z vystúpenia pána ministra Suska, že ani neexistujú, lebo povedal: "Neni dôležité, či ich je 27, alebo 30, alebo tých 5."Čiže asi je teda k dispozícii len tých 5 a tých 5 sa týka tohoto. Ja vám prečítam, o čo išlo. Dvakrát sa to týkalo Haščáka, jedenkrát za zadržiavanie korešpondencie po prepustení z väzby a jedenkrát za nedostatočné odôvodnenie prehliadky v Digital parku. No ale teraz je otázka, ak to nedostatočne odôvodnil Úrad špeciálnej prokuratúry, prečo sa s tým súd stotožnil. To je pre mňa teda otázka. Čiže je otázka, či toto ide na vrúbu ŠP.
Ďalší prípad. Nepovolenie návštevy notára u bývalého riaditeľa pobočky SPF v Poprade, ktorý bol vo výkone väzby. Pritom tento človek mal zakázané nakladať so svojím majetkom a ten notár ho mal navštíviť práve kvôli tomu. Ďalší prípad. Prieťahy pri rozhodovaní o odblokovaní majetku firmy AB REAL. A posledný prípad. Neumožnenie kontaktu Tibora Gašpara počas jeho väzby s rodinou. Toto je tých päť prípadov.
Špeciálna prokuratúra pochybila teda v 1,83 % prípadov, ktoré posudzovali ústavní sudcovia. Neviete si predstaviť, ako by som ja bola šťastná, keby som sa vo svojich pracovných rozhodnutiach sekla iba v 2 %, v necelých 2 %. Považovala by som sa za skvelého zamestnanca. Bolo toho určite viac, aj keď to nebolo vedome. V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že dôvodom je aj inštitucionálna vojna medzi generálnou prokuratúrou a ÚŠP, pretože presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu. Ďalší dôvod bol, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálnej prokuratúry a ako príklad, teda asi je to jedna jediná vec, sa uvádza kontext s § 363 Trestného poriadku.
A tretia vec je, že dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a generálnej prokuratúry. Chcem poznamenať, že pohľad na to, kto je v názorovom spore medzi ÚŠP a generálnou prokuratúrou v práve, sa medzi nami môže líšiť. Generálna prokuratúra má v tomto spore navrch, ale nie preto, že by mala vždy pravdu, ale preto, že má iné hierarchické postavenie, jednoducho platí vyššia berie. Čiže toto rozhodnúť my nevieme. A toto hierarchické postavenie vedie k ÚŠP k stratégii a taktike, aby využila všetky možnosti Trestného poriadku, čo sa generálnej prokuratúre a stíhaným osobám určite nepáči. Pokiaľ ide o využívanie § 363, ústavný súd jasne povedal, že ho nemožno uplatniť, pokiaľ neprišlo k obvineniu podozrivého. A generálna, generálny prokurátor to predsa urobil. Takže tento inštitút neuplatnil správne. Kto teda má problém s používaním § 363? A to, že generálny prokurátor a ÚŠP majú rôzne právne náz... názory na rôzne právne otázky? To má byť dôvod na zrušenie? Tak potom ako to logicky opakovane od mnohých rečníkov vyznievalo, odznievalo v týchto dňoch, tak by sme mali zrušiť aj krajské prokuratúry, ktorých rozhodnutia generálny prokurátor reviduje. A to isté platí pre nižšie stupne súdnictva.
Po ďalšie si toto zdôvodnenie vyžaduje aj cvičenie zo základnej logiky. Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol zákonom 458/2003 v normálnom, teda neskrátenom legislatívnom procese. A to dokonca aj napriek tomu, že v postmečiarovských časoch slovenská spoločnosť trpela nesmiernou korupciou, kriminalitou. A keby tu bol pán Spišiak, tak by povedal, aj existenciou dosť krutých mafiánskych skupín. Od roku 2004 Úrad špeciálnej prokuratúry fungoval, pomýlila som sa, existoval pod vedením Dušana Kováčika počas troch vlád SMER-u a existoval napriek tomu, že Robert Kaliňák na otázku: "Prečo nie sú za korupciu stíhané vysoko postavené osoby?" odpovedal vetou, ktorá už zľudovela. Mám na mysli výrok, že je to preto, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje. Po zmene na poste špeciálneho prokurátora sa bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že predsa len existuje.
A hľa, to vyvolalo náhlu potrebu zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže to malé zhrnutie je takéto. Keď ÚŠP korupciu nevyšetrovala, bola táto inštitúcia veľmi potrebná. Naopak, keď korupciu preukázala na najvyšších miestach, bolo ju potrebné rýchlosťou šírenia svetla zrušiť. A teraz tá otázka, ktorá patrí do základov logiky. Tá otázka znie, či ide o paradox, kedy dve protichodné vyjadrenia dávajú zmysel, to je podstata paradoxu alebo o absurditu, čo je niečo, čo odporuje zákonom logiky. Tú odpoveď nechám na vás.
A v poslednej, jednej z posledných poznámok sa vyjadrím k časti dôvodovej správy, ktorá zmeny opiera o porušovanie zásady nullum crimen sine lege, čo znamená, žiadny trestný čin bez zákona, pretože podľa dôvodovej správy ÚŠP kvalifikuje niektoré konania ako trestné bez toho, aby reflektovali pojmové znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Ja som milovníčka latinčiny. A odporúčala by som, aby sme sa držali aj zásady nullum crimen sine poema, poena, čiže žiadny trestný čin bez trestu. Pretože je zrejmé, že obsah trestných noviel, trestných kódexov smeruje k pravému opaku. My nesmerujeme k zásade nullum crimen sine poena. K tomu nesmerujeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)
