Videokanál poslanca

Chcem sa poďakovať obom pánom, pánovi Grendelovi a Jakabovi za to, že môžem prežiť jeden z najveselších večerov tohto mesiaca. Moja faktická poznámka nebude taká dlhá, ako ten valorizačný zoznam, ale chcem úplne vážne pripomenúť jeden výrok, na ktorý by vláda pri zostavovaní podobných zoznamov nemala zabúdať.
Margaret Thatcherová povedala problém socializmu spočíva v tom, že peňaženky tých druhých nie sú bezodné a na to netreba zabúdať.
A teraz k tomu zoznamu ešte. Keď som sa doňho pozrela, tak človek má obavy aj zomrieť, lebo poplatky za fotokópie dokumentov, matričné knihy, úmrtné listy, povolenie na prevoz ostatkov dávajú zrejme celkom veľkú sumu a neviem ešte akú, nemala som čas to spočítať, ale keďže vidím, že táto zábava ešte bude pokračovať aj zrejme zajtra, tak ja to spočítam a ešte niekoľkokrát sa prihlásim a poviem to aj v starých, aj v nových cenách. (Smiech v sále a potlesk.)

Všetky analýzy ukazujú, že ak sa prijmú konsolidačné opatrenia, ktoré budú málo razantné, tak dlh bude neustále narastať. To napokon priznal aj pán minister. Vláda tvrdí, že konsolidačné opatrenia verejných financií alebo konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. A ja som netušila doposiaľ, a to sa pridávam k pánovi Sulíkovi, že dotovanie cien energií v mojej domácnosti patrí k môjmu sociálnemu štandardu. To je pre mňa fakt novina, lebo štandard znamená, že ide o niečo, čo je bežné, čo je bežná úroveň. V Európe je mnoho oveľa bohatších krajín, oveľa sociálne orientovanejších krajín, ako je naša, a takýto štandard nemajú, ani to za štandard nepovažujú. Za to majú zdravé verejné financie na rozdiel od nás.
Za sociálny štandard sa v našej krajine považuje aj súbeh 13. dôchodku v budúcom roku vo výške priemerného dôchodku spolu s rodičovským dôchodkom. Ani to sa nedá považovať za štandard. Ja som jedna z mála poslankýň v tomto parlamente, ktorá sa k tomu môže vyjadriť bez toho, aby ju niekto podozrieval z nechuti k dôchodcom, to musím povedať. Ale ten súbeh 13. dôchodku s rodičovským dôchodkom v takej ekonomickej situácii, v akej Slovensko je, to je niečo úplne nemiestne, skutočne, pri istej výške dôchodkov, to musím povedať.
V situácii, keď sa Slovensko potáca nad priepasťou, sú tieto opatrenia len podstrčením ku kraju pádu do finančnej pasce. To je fakt. A vie to aj pán minister. Sám sa razantne vyjadril, že nepredpokladá, že máme na to, aby sme mohli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcela by som požiadať, aby Národná rada nerokovala v pléne, pokiaľ neskončí zasadnutie výboru pre európske záležitosti. Hneď prvý prihlásený do rozpravy na dnešný deň je pán Valášek a nemôže sa zúčastniť kvôli zasadnutiu výboru.

Chcem upriamiť pozornosť tohto pléna aj na to, aj teda v súvislosti s tým, ako vystúpil môj kolega, že včera diskutovala o návrhu štátneho rozpočtu aj o konsolidačnom balíčku tripartita. Aj odbory, aj zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas aj so spôsobom konsolidácie, aj s návrhom štátneho rozpočtu. To, že s ním nesúhlasili, je normálne, lebo odbory vždy chcú viac výhod pre zamestnancov a zamestnávatelia pre zamestnávateľov. Ale tento raz to bolo trochu iné. Je zaujímavé, že formulovali rovnaké výhrady, ako v tomto pléne urobil Štefan Kišš a ako to pred tým urobil pán Sulík. A teda zhrnula by som to asi tak. Namietali proti tomu, ku komu smeruje sociálna pomoc a v akom rozsahu a akým spôsobom a v akom rozsahu sa konsoliduje. A teraz otázka znie, kto okrem politickej koalície podporuje tento systém konsolidácie štátneho rozpočtu. Zdá sa, že nikto.

Ďakujem pánovi Habánikovi, že sa stotožnil s tým, čo som povedala. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme počuli, predložený návrh novely zákona 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je drobnou novelou z hľadiska svojho rozsahu, ale je logickým pokračovaním procesov transformácie poradenských zariadení.
Cieľom je naplnenie záväzku štátu poskytnúť podporné opatrenia deťom, žiakom; to je jednoducho klientela poradenských zariadení. Chcem povedať, že toto je iba jeden malý modul celého systému, ktorý sa transformuje. Kľúčové zmeny boli uskutočnené v nedávnej minulosti už v školskom zákone, kde sa postavila úplne nová konštrukcia poradenského systému. Zmenila sa ich štruktúra, zmenili sa ich kompetencie, boli nastavené personálne normatívy a bol nastavený systém podporných opatrení, ktoré majú byť poskytované klientom.
A dnes, dnes rokujeme o ďalšej podstatnej veci, ktorou je posilnenie kapacít poradenského systému tým, že do systému za rovnakých podmienok, v ktorom fungujú štátne zariadenia poradenstva a prevencie, začleníme aj neštátne, t. j. súkromné a cirkevné.
Pán podpredseda vlády jasne deklaroval, že neštátne zariadenia už nebudú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, prostredníctvom obcí a samosprávnych krajov, ale zo štátneho rozpočtu. A tu je podstatná jedna vec. Tiež už v tejto snemovni zaznela, ale chcela by som ju dovysvetliť.
Zatiaľ čo v tomto roku bolo investované do chodu neštátnych poradenských zariadení niečo cez 11 mil. eur, tak od budúceho roku tá suma bude podstatne vyššia, viac ako 16 mil. eur. A teraz otázka je, či je to rozšafnosť, zvýšiť takto rozpočet, alebo je to nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu je to správne rozhodnutie a obávam sa, že ani to nemusí stačiť. A hovorím to preto, lebo len v štátnych poradniach chýba na celom Slovensku zhruba 600 odborných zamestnancov. A ďalší podstatný údaj, ktorý sa týka celého poradenského systému, je ten, že 64 % všetkých poradní odkladá neodkladné intervencie a vyšetrenia kvôli tomu, že nemá personálne kapacity. No a ja sa domnievam, že aj toto malé zvýšenie rozpočtu nejakého segmentu poradenských zariadení môže v sebe niesť nejaký rozvojový potenciál. Preto si myslím, že je to správne, správne rozhodnutie.
Tá ďalšia zmena spočíva v tom, že sa odkláňame od systému financovania per capita. Tí, ktorí sledujú túto oblasť, určite vedia, že ešte pred týmto systémom fungoval ešte menej logický systém, ktorý bol založený na financovaní potenciálnych klientov. To znamená počtu žiakov a detí, ktoré žili v nejakom regióne, hoci nemuseli byť priamo klientami. Potom sa prešlo k systému financovania na hlavu a dnes to začína dostávať úplne logické kontúry, že sa kombinuje financovanie na hlavu reálneho klienta v kombinácii s náročnosťou výkonu, teda s náročnosťou odbornej činnosti, ktorá je tomu klientovi poskytovaná. To je správne a ja to tak sama pre seba nazývam malé poradenské DRG.
Samozrejme, že existujú aj riziká, ktoré súvisia s celým systémom aj so systémom financovania, a spomeniem teda dve. Či sa naplnia, to, samozrejme, ukáže iba čas. K tým rizikám patrí aj to, ako sa ministerstvo dokáže vyrovnať s personálnym stavom v neštátnych zariadeniach. A tá situácia bola veľmi jasne vykreslená výsledkami kontrol, ktoré prebehli v mesiacoch február a marec 2023, a jasne sa ukázalo, že až 30 %, tá kontrola sa uskutočnila v 75 zariadeniach a z nich 30 % neplnilo požiadavky personálneho normatívu. A prečo je to zlé? No ten personálny normatív bol stanovený ako personálne minimum, kedy je schopné zariadenie poskytovať požadované služby. A 30 % to neplní a dokonca 18 % tých poradní je v takom stave, že tam pracujú ľudia, ktorí nespĺňajú požiadavky na odbornosť. Čiže nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. To považujem tiež za problém a je možné, že to súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ale aj s nedostatkom teda tohto typu zamestnancov.
Ďalšie riziko, ktoré súvisí s prechodom na to malé poradenské DRG, vidím v tom, že systémy kontroly nie sú pripravené na to, aby overovali správnosť a pravdivosť tých údajov, ktoré subjekty poskytujú ministerstvu s cieľom teda stanoviť rozpočty. Je veľmi jednoduché zistiť, koľko klientov reálne tie zariadenia majú, ale je veľmi zložité skutočne objektívne overiť, aká náročná poradenská činnosť a odborná činnosť im bola poskytnutá. Toto je úloha pre ministerstvo, aby tie systémy dopracovalo. Je to preto dôležité, lebo keď si zoberieme, ako je zložený rozpočet každého zariadenia, tak iba 20 % ide na hlavu klienta a 80 % teda pochádza z vykonaných činností, z ich charakteru, z ich náročnosti.
Napriek týmto rizikám chcem povedať jednu vec a chcem svoje vystúpenie uzavrieť tým, že ja a moji priatelia z nášho hnutia tento zákon podporíme napriek tomu, že pochádza z dielne vládnej koalície. Tento zákon je svojím charakterom niekde úplne inde ako tie zákony, a mnohé zákony, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze.
A keď hovorím o tej väčšine zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdze, na tejto schôdzi, tak by som použila metaforu a povedala by som, že vedú Slovensko zo šera, v ktorom žijeme, do temnoty. Jednoducho z hľadiska spoločenského vývoja sme odbočili do slepej uličky. Samozrejme, v moderných dejinách Slovenska sa to nestalo prvýkrát, vrátime sa, ale škoda toho strateného času.
Tento zákon je svojou povahou naozaj niekde úplne inde. Je súčasťou procesov, ktoré majú zlepšiť život detí, žiakov v tých momentoch, keď to najviac potrebujú. A preto ho podporíme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

K pánovi Šmilňákovi len jedno drobné upresnenie. Samosprávy neprídu k 16 mil., lebo honorovali tie zariadenia poradenstva a prevencie niekde v rozsahu medzi 10 a 11 mil. a zo štátneho rozpočtu pôjde 16,2 mil., tak nejako si to pamätám. A teraz otázka je, či je to dobré alebo zlé. Ja na ňu odpoviem možno v rozprave v druhom čítaní detailnejšie, ale som presvedčená, že to bol dobrý krok zvýšiť ten príspevok štátu zhruba o tých 5 mil.

Milý Ondrej, pridávam sa k tebe v kontexte zámerov vlády v oblasti hodnotovej výchovy mládeže a rovnako sa pýtam, my naozaj tak málo dôverujeme odborníkom, ktorí nastavujú ciele a obsah vzdelávania. Tak málo dôverujeme riaditeľom škôl a učiteľom, ktorí vychovávajú naše deti, vaše deti, vašich vnukov, že sa vopred a dobrovoľne vzdávame formatívnej roly vzdelávania a výchovy, ktorú uskutočňujú naše školy? Dobrovoľne sa vzdávame nádeje, že školy budú vychovávať deti k tolerancii, k chápaniu toho, že svet vôbec nie je jednofarebný, k pocitu zodpovednosti za svoje vlastné správanie, intímny a osobný život nevynímajúc? A uvedomujeme si vôbec, že budovanie nedôvery v inštitúcie, a v tomto prípade vzdelávacej inštitúcie, je začiatok konca demokracie? (Potlesk.)

Zuzka, to generalizované hodnotenie programového vyhlásenia vlády ako nedôveryhodného materiálu nie je iba tvojím názorom, ale je faktom, ktorý včera potvrdil aj Tomáš Taraba, pre Hospodárske noviny povedal toto: „Jedna vec je znenie programového vyhlásenia, ktoré je naschvál robené tak, aby sme tam nedávali konkrétne termíny a predstavy o zákonoch. Nie sme politickí amatéri, aby sme dali opozícii náboj, aby vedeli, aký zákon, v akej podobe pôjde na štyri roky dopredu." A dodáva tiež, že: „V programovom vyhlásení nie je ani zrušenie transgender vyhlášky, a napriek tomu sa to bude riešiť. My sme cielene zvolili takúto formu." A ku kľúčovým otázkam, a to už dodávam ja a nie Tomáš Taraba, odrazu teda nepatrí len odhadovanie toho, čo sa skrýva za nejasným textom, ale už aj to, čo má koalícia formulované v tom právnom a skutočnom programovom vyhlásení vlády a pred nami to tají. (Potlesk.)