Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Natália, aj ty si sa v argumentácii opierala o stanoviská európskych a domácich autorít. A aká je reakcia v tejto krajine? Ak nejde zničiť tie európske stanoviská, európske autority, tak potom to skúšajú aspoň proti tým domácim stanoviskám. Stanovisko rady prokurátorov zrejme tak rozčúlilo Generálnu prokuratúru, že námestník generálneho prokurátora Sedlák napísal členom rady list nasledovného znenia: Dňa 6. 12. 2023 bolo v médiách zverejnené vyjadrenie Rady prokurátorov SR k zrušeniu ÚŠP. V tejto súvislosti Vás žiadam, aby ste sa obratom vyjadrili k nasledovným otázkam. Po prvé, zadovážila si rada, respektíve jej jednotliví členovia od krajských prokuratúr, respektíve u krajských prokurátorov podklady k vydaniu tohto stanoviska?
Po druhé, informovala sa rada, respektíve jej členovia na krajských prokuratúrach, respektíve u krajských prokurátorov o pripravenosti orgánov prokuratúry na vykonanie zákonov súvisiacich so zmenou organizácie prokuratúry?
A čo tento list znamená? Námestník generálneho prokurátora Sedlák zastrašuje, respektíve spochybňuje stanovisko rady prokurátorov. Inak sa tento list hodnotiť nedá.
A ak pochádza osem členov rady z krajských prokuratúr, tak vnútorné pomery poznajú. Prečo by sa mali pýtať? A napokon z materiálu Pôsobnosť a kompetencie rady vyplýva, že, a to citujem, "orgány samosprávy prokurátorov postupujú samostatne pri zabezpečovaní a ochrane práv a oprávnených záujmov prokurátorov. Pri plnení svojich úloh mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mne sa nesmierne páčil počiatočný optimizmus pána Buža, ale potom teda to úplne realisticky odhadol a odhadol to, s akým výsledkom skončí celý tento proces. Ja to nerada hovorím, ale očividne smerujeme k zániku Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalším adeptom na likvidáciu je NAKA. To ste povedali tiež, ale tu nie je žiadne prekvapenie, lebo každý, kto si poriadne prečítal dôvodovú správu, teda stranu, konkrétne stranu tri k tomuto zákonu, tak našiel text, že zmena Trestného zákona a nadväzujúcich zákonov je okrem iného vyvolaná aj zneužívaním inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami a v zátvorke je napísané kriminál... Národná kriminálna agentúra. Takže to sa dalo čakať. A teda keď pôjdeme ďalej, ďalšou dôležitou inštitúciou, ktorá je možno v poradí, je Súdna rada, resp. skôr jej personálne zloženie. Prvé kroky v Súdnej rade sa už udiali a ak sa dokonajú, tak potom už nič nebude stáť vládnej koalícii v ceste ovplyvňovať aj personálne zloženie súdov. A na súdy sa vrátia Lindtnerovia, Polkovia, Maruniakové, Jankovské, Sádovskí, Molnárovia atď. atď. Nesmierne mi to pripomína normalizačné procesy z rokov 1970, ´69 – ´71. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov Pražskej jari a následne k návratu ku komunistickému systému, ktorý bol tiež založený na kategórii našich ľudí. Tieto dve obdobia sa v mnohom iste líšia, ale majú spoločný prvok, odklon od návra... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Mikulec položil rétorickú otázku, komu návrhy noviel trestných kódexov vlastne slúžia. A keďže to bola rétorická otázka, tak si na ňu aj odpovedal. A odpovedal, že neslúži obyčajným ľuďom, ale vybranej skupine. Ja teda uvediem malú ilustráciu toho, ako vláda uplatňuje, respektíve neuplatňuje princíp rovnakého, teda nediskriminačného prístupu k jednotlivým skupinám ľudí. Vzťah vlády Slovenskej republiky vo vlastnom programovom vyhlásení je definovaný k marginalizovanej rómskej komunite nasledovne: "Vláda je pripravená, berúc na zreteľ všetky špecifická marginalizovanej rómskej komunity, realizovať vo svojej politike k marginalizovaným skupinám filozofiu", a teraz toto podčiarkujem, "rovnováhy medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb." Čiže od ľudí, ktorí v niekoľkých generáciách žijú v neľudských podmienkach, nemajú vzdelanie a ich situácia je taká, že bez systematickej podpory aj vlády, a najmä vlády, nikdy nebudú mať šancu na dôstojný život, tak od týchto ľudí sa očakáva, že len v prípade, ak si budú plniť povinnosti, tak budú mať aj práva, inak nie. Ale iný vzťah je badateľný k ľuďom, ktorí sú vláde blízki. Od nich vláda nevyžaduje rovnovážny vzťah medzi právami a povinnosťami. A pripomínam, že k tým povinnostiam patrí aj dodržiavanie zákonov tejto krajiny. A teda ako sa vláda správa k tejto skupine blízkych? Pokiaľ sa blízki stanú trestne stíhanými osobami za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť, tak vláda Slovenskej republiky predloží návrhy noviel trestných kódexov a zákona o prokuratúre, ktoré vedú k tomu, čomu by mali zabrániť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Moji kolegovia a kolegyne vrátane teba, Marek, podrobili dosť zdrvujúcej kritike práve dôvodovú správu, ktorá mala uviesť všetky argumenty pre skrátené legislatívne konanie. A jasne sa ukázalo v tej debate, že takmer žiadny z tých argumentov nesedí. A človek si tak kladie otázku, ako vôbec tento materiál vznikal. A podľa môjho názoru konštrukcia legislatívneho materiálu sa uskutočňovala v krokoch, ktoré mali nesprávne poradie. Podľa môjho názoru zrejme najprv skupina osôb, ktorá sa nachádzala v konflikte záujmov, si prešla Trestný poriadok, prešla si Trestný zákon a venovala sa zmenám tých ustanovení, ktoré sú pre nich problematické. To bol prvý krok. Potom prešla k zákonu o prokuratúre, vyškrtla odtiaľ Úrad špeciálnej prokuratúry, to bol druhý krok. A potom nastal ten problém, ako napísať tú dôvodovú správu a napísať tam uveriteľné dôvody pre takéto zmeny. No a to sa nedá. To je tak, ako keby najprv amatérska murárska partia postavila dom a potom sa hľadal architekt, ktorý by skonštruoval architektonický návrh takejto stavby tak, aby zodpovedal aj existujúcej stavbe, aj stavebným normám. A to sa nedá. Môže to dopadnúť iba tak, ako tá architektonická štúdia bude z odborného hľadiska nepodarkom, rovnako ako samotná stavba, tak aj dôvodová správa k trestným kódexom je totálnym nepodarkom, rovnako ako samotné predložené návrhy noviel. Takto to muselo fungovať, ten proces.

Ďakujem za slovo. Beáta tu načrtla taký geometrický útvar, trojuholník, ktorý má tri vrcholy, jedným z nich je teda dianie na Slovensku, druhým reakcia Európskej únie a tretím, tým mimoriadne zaujímavým je reakcia slovenskej vládnej koalície na reakciu Európskej únie. A hovorím to v tom kontexte informácie, ktorá ma teda prekvapila, ako, ako to vyzeralo na zasadnutí výboru, kde sa koalícia sťažovala, že ľudia s iným názorom na dianie v krajine sa obracajú na orgány Európskej únie. A orgány Európskej únie, prirodzene, reagujú.
Koalícia tieto aktivity považuje za vlastizradu a ja si myslím pravý opak. Podľa môjho názoru najväčší prínos Európskej únie nespočíva v tom, že sme príjemcami eurofondov alebo že tu funguje nejaký voľný pohyb osôb, kapitálu, služieb, tovarov a tak ďalej, ale v tom, že sa nás pokúša chrániť. A otázka je, že pred kým. No a odpoveď je – pred nami samými. A to najpodstatnejšie ale musíme urobiť sami a možno tu aj teraz, a to nielen v kontexte s trestnými kódexami, ale aj s tým budúcim prerokúvaným zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Mesterová viedla pomerne smutnú debatu o smutných momentoch moderných slovenských dejín. Ale mala pravdu, že defetizmus vôbec nie je namieste. Tento súboj o charakter štátu napriek tomu, že víťaz prvého kola je úplne jasný, má nesmierny význam. A v čom teda ten význam spočíva?
Po prvé. Ukazuje sa, že nie je jedno, či prezidentom bude človek, ktorý môže trpieť fantómovými bolesťami chrbtice, alebo to bude človek, ktorého chrbtová kosť je vystužená hodnotami demokracie.
Po druhé. Ak hovorím o víťazovi iba prvého kola, hovorím to preto, lebo v tejto sále to nekončí. Je to v ďalšom kole prezidentka s využitím možnosti veta. A v ďalšom kole je tu opäť prezidentka s možnosťou obrátiť sa na Ústavný súd. A v ďalšom kole sme tu my poslanci s možnosťou obrátiť sa na Ústavný súd. A v ďalšom kole je to samotný Ústavný súd so svojím rozhodnutím.
A čo je najdôležitejšie, sú tu občania, pred ktorými sa odhaľujú pravé zámery tejto vlády a jej charakter, a ktorí v budúcich voľbách sa určite budú rozhodovať aj podľa toho, čoho sme tu dnes svedkami. O toto sa tu dnes hrá. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, že to bol skvelý príspevok, kde rozum a cit boli v dokonalej harmónii, naozaj, to sa málokedy počuje.
Chcem povedať, že je pre mňa nesmierne zaujímavé pozorovať, s akou ľahkosťou tu prebiehajú procesy, ktoré vedú k základným, k deštrukcii základných pilierov právneho štátu, ktorými sú okrem iného aj rešpekt k normotvorným pravidlám. Tí, ktorí napokon o tom rozhodnú, mlčia. Nie je na tom nič čudné, lebo v histórii vždy všetko, čo bolo spoločensky nebezpečné, sa dialo s požehnaním mlčiacej väčšiny. Ale paradoxom je, že tá mlčiaca väčšina sedí v parlamente. To zase také bežné nebýva. Tieto procesy v budúcnosti a možno aj v tej najbližšej bude možné zvrátiť v prospech ochrany bezpečného a naozaj spravodlivého štátu.
Ale čo je ešte zaujímavejšie pozorovať, ako ľahko možno prísť o profesionálnu česť. Ministrom zahraničných vecí sa nestal pán Kmec a možno aj preto, aby pri presadzovaní zahraničnej politiky tejto vlády nestratil povesť rešpektovaného diplomata.
Pána ministra Suska som považovala za človeka, ktorý je odborne a ľudsky uspôsobený tak, že si je vedomý hraníc, za ktorými už nebude môcť byť považovaný za rešpektovaného odborníka. Tieto hranice ale súborom predložených noriem prekročil a tých noriem alebo tých noviel zákonov, o ktorých dnes hovoríme.
Ja to považujem za jeho osobnú tragédiu, lebo tento výsledok na rozdiel od toho predchádzajúceho, o ktorom som hovorila, sa nedá už zvrátiť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Príspevok pani poslankyne Plavákovej bol veľmi komplexný, ale ja z neho si vyberiem jednu časť a to tú, kedy poukázala na rozpor medzi slovami a činmi. Nie som si istá ale, že ten apel na zdravý rozum a na rešpekt k vlastným záväzkom, na rešpekt k legislatívnemu procesu, má v tejto sále nejaký zmysel. To naozaj nie som si istá.
S vládnou koalíciou nerobí nič ani nesúhlasné stanovisko Rady prokurátorov, nerobí s ňou nič ani nesúhlasné stanovisko európskych inštitúcií. Predsedníčka európskej prokuratúry pani Laura Kövesi vyhlásila, že zamýšľané zmeny predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu a minimalizujú odhalenia podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Ale tento výrok nesúvisí len s rušením úradu Špeciálnej prokuratúry, ale súvisí aj so samotnými navrhovanými zmenami trestných kódexov.
A ak v tomto období pozorujeme nepretržitý prúd stíhania korupcie na najvyšších miestach, akú logiku má znižovanie trestných sadzieb súbežne so skracovaním premlčacích lehôt a súbežne s nárastom výšky škôd? To môže mať len jediný jeden význam, postarať sa o to, aby predkladatelia zmien a ich blízke osoby zabezpečili svoju ochranu. Veď koho možno korumpovať? Toho, kto má v rukách moc. A koho možno korumpovať veľmi? No toho, kto má v rukách veľkú moc. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán premiér, vážení kolegovia, ja chcem naozaj vystúpiť s vecným príspevkom, aj keď možno začnem trochu s pokusom o vtip. Chcem povedať, že som osoba, ktorá má vlastnú bankomatovú kartu, má aj svoj účet a o rozpočet vlastnej domácnosti sa starám sama, čo ma úplne diskvalifikuje na výkon funkcie ministerky financií. Hovorím to preto, lebo boli aj takí ministri financií, ktorí sa teda hrdili tým, že toto všetko nemajú. (Potlesk.)
Napriek tomu vnímam však významové rozdiely v tom, ako komunikujú tému rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024 tí, ktorí by tomu mali rozumieť oveľa lepšie ako ja. Skúsme sa teda spoločne pozrieť na to, ako prezentuje predložený rozpočet domovské ministerstvo, teda ministerstvo financií, ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a aký postoj k niektorým opatreniam zaujíma Najvyšší kontrolný úrad. Najbližšia budúcnosť ukáže, kto mal pravdu, kto sa mýlil a či ten omyl bol z nevedomosti alebo zámerný. Čoho sa teda tie rozdielne postoje týkajú?
Prvý nesúlad spočíva v rozdielnom názore na to, podľa akých limitov verejných výdavkov bol konštruovaný rozpočet na rok 2024 a návrhy rozpočtov na tie ďalšie roky. Čo tvrdí ministerstvo financií? Ministerstvo financií tvrdí, že pôvodne stanovené limity, ktoré boli aktualizované vo februári 2023, pre tvorbu rozpočtu na rok 2024 neplatia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že návrh rozpočtu, že na návrh rozpočtu sa bude pozerať najmä cez kritériá limitov výdavkov a dopadov na dlhodobú udržateľnosť. Upozornila, že dokiaľ nedôjde ku schváleniu nových limitov, zostáva formálne v platnosti pre rok ´24 a ´25 posledný schválený limit. Tým bol limit na roky ´23 až ´25 schválený Národnou radou dňa 1. februára 2023. Tento limit návrh rozpočtu z dôvodu prijatia viacerých výdavkových opatrení v priebehu roka 2023 prirodzene nespĺňa. A teraz je otázka, či možno rokovať o rozpočte, keď sme uznesením neschválili nové výdavkové limity.
Druhý nesúlad spočíva v odhade miery inflácie, deficitu, prepáčte. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok ´24 udáva, že v budúcom roku plánuje vláda znížiť deficit verejných financií na 5,97 % hrubého domáceho produktu alebo teda v absolútnych hodnotách 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako polovicu percentuálneho bodu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že rozpočtovaný pokles deficitu v roku ´24 vyplýva z metodicky nesprávneho posunu financovania energopomoci z Európskej únie. Vykazovaný medziročný pokles deficitu je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti Európskej únie na energopomoc do roku ´24. V prípade započítania refundácie Európskej únie v plnej miere v roku 2023 by rozpočtový deficit sa prejavil v roku ´24 medziročne rastom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ja sa chcem spýtať, že či pán poslanec Pročko robí záznamy, alebo si len číta správy. (Reakcia z pléna.) Dobre, dobre, len sa chcel, len som chcel overiť. Ďakujem veľmi pekne, lebo vidíme vaše záznamy na sociálnych sieťach, tak len pre istotu. Ďakujem pekne.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
Áno, a toto je veľmi podstatná vec, ak dovolíte (hlasy v sále), toto je podstatná vec, rozpočet deklaruje pokles deficitu a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit zo 6,1 % HDP vzhľadom na nesprávny výpočet má vzrásť na 6,2. Čiže nie znížiť sa, ale zvýšiť. Dnes, dnes to potvrdil aj Eurostat, aj slovenský štatistický úrad.
A tretia názorová nezhoda sa dotýka postoja k účinnosti konsolidačných opatrení. Podľa ministerstva financií k poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia a my sme o nich hovorili už veľmi dlho, takže nebudem o nich hovoriť, ale podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vo výsledku celkové trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu vplyvom týchto opatrení predstavuje iba jednu desatinu HDP. Čiže zmysel to naozaj nebude mať. K systému konsolidácie sa vyjadril aj Najvyšší kontrolný úrad a citujem: „Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však aj s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc ľudí a vytvorením nového ministerstva. Najvyšší kontrolný úrad to považuje za jedno z rizík návrhu rozpočtu. Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu? Osobitne v stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rezonuje téma rezervy. Téma rezervy je osobitne zaujímavá záležitosť. Je nebývale veľká. Je veľká v objeme 2,5 mld. eur. Ale v rozpočte chýbajú informácie o účele použitia celého objemu rozpočtových zdrojov. Rozpočet síce informuje o potrebe finančného krytia 13. dôchodku, výdavkov na zabezpečenie činnosti nového ministerstva, ale náklady z tejto rezervy predstavujú iba polovicu a o zvyšku nevieme, na čo bude.
Samozrejmé, že rozpočet tvorí, resp. by mal tvoriť previazanú štruktúru príjmov a výdavkov naprieč jednotlivými kapitolami, ale predsa len v centre môjho záujmu je kapitola ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Na webe ministerstva sa uvádza: „Výdavky ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa medziročne zvýšia o 669 mil. eur na 4,29 mld. eur." Predstavuje to takmer 20-percentný nominálny rast oproti rozpočtu v roku 2023. A to sa zdá opticky veľmi veľa. (Rečníčka sa obrátila smerom k predsedajúcemu.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, ak ste boli vyrušená, pokračujte.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
A to sa opticky zdá veľmi veľa. Otázka je ale, aké čísla porovnávame. Ak porovnávame rozpísané, teda počiatočné rozpočtové zdroje roku 2023 s navrhovaným objemom rozpočtových zdrojov pre rok ´24, tak tieto údaje sú správne, to nepopieram. Ak však porovnáme vzťah medzi očakávanou skutočnosťou na konci tohto kalendárneho roka, s navrhovaným objemom rozpočtových zdrojov pre rok ´24, tak nárast je iba na úrovni necelých 12 %. Ak k rozpočtovým zdrojom prirátame ešte ďalšie zdroje, zdroje z európskych fondov a z plánu obnovy a odolnosti a presun finančných prostriedkov z minulého roku, tak rozdiel medzi očakávanými celkovými výdavkami kapitoly v roku 2023 a plánovanými celkovými výdavkami v roku ´24, je iba 5 % v prospech výdavkov v roku ´24. A je to preto, lebo na začiatku kalendárneho roka 2023 ten rozpočet bol tak poddimenzovaný, že sa priebežne počas roku dofinancovával.
Takže prehnaný optimizmus vôbec nie je na mieste. Potvrdzuje to nakoniec aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu na rok ´24, v ktorom sa uvádza: „Výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie rodín, ale aj ohodnotením pedagogických a sociálnych zamestnancov." Národní kontrolóri zároveň v stanovisku upriamujú pozornosť na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu aj v rezorte školstva.
Všimli ste si určite, že ja nehovorím vlastné hodnotiace úsudky, ale porovnávam stanoviská a názory a fakty, ktoré prinášajú rozličné inštitúcie, ministerstvo financií na jednej strane, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na druhej strane a na tej druhej strane je aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten záver si vieme urobiť aj sami.
Ak sa dotknem ešte, ak sa dotknem ešte dvoch detailov kapitoly ministerstva školstva, tak naozaj úprimne musím priznať, že reaguje na mnohé záväzky v programovom vyhlásení vlády, ale nie na všetky. V rozpočte sa ráta so zvýšením príjmov pedagogických a odborných zamestnancov iba na základe kritéria výšky životných nákladov v jednotlivých regiónoch, alebo na základe nedostatkových aprobácií v sume 60 miliónov eur. Ale vôbec sa neráta so splnením ďalšieho záväzku zvyšovať každoročne platy všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom. Na to sa tam zabudlo. Je možné, ja to nepopieram, že je to niekde skryté v tej rezerve, ale vidno to nie je.
A nakoniec ešte jednu poznámku. Keď výbor pre vzdelávanie o tejto téme rokoval, tak okrem rozpočtu kapitoly ministerstva bol prezentovaný aj rozpočet Slovenskej akadémie vied, teda ide o časť investícií, ktoré sú smerované do vedy a výskumu. Predseda akadémie pán Šajgalík jasne formuloval, kde vidí každoročný, teda aj budúcoročný problém vlastného rozpočtu. Ide o mzdy a kapitálové výdavky. No a svoje vystúpenie zakončil lakonickým vyhlásením, no že napriek týmto problémom dá sa nejakým spôsobom s tým rozpočtom existovať. A ja si nemyslím, alebo respektíve nie som si istá, či v zabezpečení iba základných vitálnych funkcií organizácie, ktorá zabezpečuje akademický a neuniverzitný výskum, je v modernej spoločnosti strategické rozhodnutie. To si naozaj nemyslím.
Povedala by som, že tie dôvody, ktoré som uviedla, tie oprávnené námietky finančných autorít a kontrolných autorít, vrátane toho, že rozpočet školstva nemá rozvojový charakter, ale v podstate ten sektor udržiava v nejakom stave hibernácie, je tak závažný, že nemyslím si, že niekto z kruhu mojich priateľov z Progresívneho Slovenska a ja osobne by sme mohli za tento rozpočet zahlasovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)