Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Stohlová upozornila na jeden z argumentov vlády, ktorý svedčí pre urýchlené zavedenie zmien v trestnej politike, a tým má byť rešpektovanie nejakých civilizačných trendov v tejto oblasti, teda má ísť o uplatňovanie tzv. restoratívnej spravodlivosti.
Vláda tvrdí, že chce páchateľov trestných činov prevychovávať, a proti tomu naozaj nikto nemôže nič mať, ale nezodpovednou... nezodpovedanou otázkou ostáva to, ako je pripravený systém na tento typ spravodlivosti. Ak je cieľom naozaj náprava páchateľov, tak sa pýtam, či existujú technické zariadenia, alebo technické zázemie na monitorovanie výkonu trestu domáceho väzenia, keď z 900 zariadení je údajne pred koncom životnosti nejakých 750 a keď potrebujeme zhruba 300 probačných a mediačných úradníkov a k dispozícii je ich asi 100, tak mne z toho vychádza, že predkladatelia nesledovali cieľ, aby restoratívna spravodlivosť skutočne existovala a fungovala.
Keby to bolo tak, tak sa na zmeny pripraví súdnictvo, vytvoria sa podmienky na dôsledné uplatňovanie tohto typu spravodlivosti, ale keď nebude technických zariadení a dohľadu, tak život v domácom väzení v nejakej vile pri bazéne bude život, ktorý by si mohol predstaviť možno každý z nás.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Bittó Cigániková, sa venovala dôvodom, ktoré videli k skrátenému legislatívnemu konaniu. A má ísť údajne o porušovanie ľudských práv, o ohrozovanie bezpečnosti a štátu a hrozbu vzniku hospodárskych škôd. Poukázala na to, že zatiaľ sa tie dôvody točia výlučne okolo porušovania ľudských práv, ktoré údajne potvrdil Ústavný súd. Ale zatiaľ tých 27 či 30 uznesení nikto okrem pána Gašpara nevidel. A ja teraz doplním informácie pre pani Cigánikovú k tým ďalším dvom dôvodom, lebo som sa ich včera dozvedela z televíznej relácie na TA3.
Dozvedela som sa, že bezpečnosť štátu ohrozuje nezákonné vyšetrovanie NAKA, na ktoré NAKA navádzal Úrad špeciálnej prokuratúry. Hospodárske škody vraj hrozia z toho, že štát bude musieť vyplácať odškodné osobám, práva ktorých boli Úradom špeciálnej prokuratúry poškodzované, takže o dôvodoch sa v tejto krajine nedozvedá z dôvodovej správy, ale z televíznej relácie. Ale pozrime sa na to, kto hovorí, a podľa toho určíme hodnotu toho povedaného. Povedal to pán Gašpar, ktorý spochybňoval objektivitu vzniku stanoviska rady prokurátorov.
V jednej z ďalších televíznych debát, a to bolo s kolegom Vančom, prečítal SMS, ktorú vraj dostal a ktorá hovorí, že 1. 12. sa v Košiciach stretol pri fľaši whisky pán Lipšic s členmi rady pánom Husárom a pánom Jakubčíkom. A to uvádzal ako dôkaz, že stanovisko kritické k novelám bolo vypracované na objednávku.
Pritom pán Jakubčík vie dokázať, že v ten deň bol výlučne v Žiline. S humorom poznamenal, že whisky nepije a s Lipšicom sa stretol posledný raz v októbri vo veci inštalácie špecia...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Jurík, na začiatok chcem poznamenať, že počúvať prežitok je niekedy aj zážitok. (Povedané s pobavením. Smiech v pléne.) A teraz sú spoločenské témy, ktoré majú nesmierny potenciál rozdeľovať občanov, teda jednotlivých ľudí. A veľmi často ide o tie témy, ktoré nazývame kultúrno-etickými. A potom sú to tie témy, o ktorých si hovorila ty, ktoré zasahujú oveľa väčší priestor, keďže rozdeľujú v menšej miere občanov a vo väčšej miere rozdeľujú inštitúcie a krajiny. A práve predložené novely trestných kódexov majú tento deštrukčný potenciál. Názorový nesúlad dnes vládne medzi skupinami sudcov, medzi skupinami prokurátorov, a to nehovorím o tých špeciálnych, medzi slovenskou vládou a európskymi inštitúciami, medzi jedným akademikom z oblasti práva a všetkými ostatnými, a tak by sa dalo pokračovať. To svedčí o tom, že vláda sa nevybrala dobrou cestou.
Veľmi často sa pozornosť v tejto debate upriamuje na to, že sa zmäkčuje prístup k majetkovým trestným činom. Človek by si myslel, že naozaj je to pravda, ale nie je to úplná pravda. Mňa zaujalo to, čo povedal prokurátor Stanislav Jakubčík z Krajskej prokuratúry v Žiline. Jeho kolegom sa podarilo objasniť prípad, keď muž nelegálne použil granát a dnes mu za to hrozí väzenie. Ak prejde vládna novela, muž vyviazne bez trestu. Povedal, že premlčacia doba po novom bude kratšia, takže toto trestné stíhanie bude premlčané. A veď to je niečo hrozné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Aj tebe ďakujem, pán poslanec Dvořák, za to, že si sa zaradil ku skupine interpretov evergreenu, ktorým je skrátené legislatívne konanie k novelám trestných zákonov, trestných kódexov. Koalícia sa snaží všetkými možnými spôsobmi spochybniť kritiku tohto typu legislatívneho procesu vrátane kritikov obsahu noviel a neberie si pritom rukavičky. Osobitne v tejto činnosti vyniká bývalý policajný prezident pán Gašpar a nie je to len šermovanie šanónov, v ktorom sa údajne nachádza 27 či 30 uznesení Ústavného súdu o porušovaní základných práv trestne stíhaných osôb zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry. Pán Gašpar najprv sľúbil, že uznesenia poskytne neodbytným žiadateľom, medzi ktorými vyniká pani Kolíková, pani Plaváková, pani Števulová a mohla by som pokračovať ďalej, že teda tie uznesenia poskytne. A keď sa tak nestalo, tak povedal, že ich bude zverejňovať seriálovo, teda po častiach. Ani to sa zatiaľ nestalo, a pritom ak by skutočne existovali a poskytol by ich, tak sa debata o skrátenom legislatívnom konaní výrazne skráti. Takže mne sa zdá, že pán Gašpar nenápadne spolupracuje s opozíciou a predlžuje rozpravu, za čo mu patrí moja veľká vďaka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení priatelia, vážené priateľky, ďakujem za všetky faktické poznámky. Ony mali síce rôzny obsah, ale v podstate sa v nich odrazil celý charakter politického života v Slovenskej republike v tej esenciálnej podobe. Faktické poznámky síce smerovali k môjmu vystúpeniu, ale v podstate komentovali ciele, nástroje, spôsob a jazyk vládnucej elity a, hm, hm, elity, no, vládnej koalície. A táto esencia nemá dobrú chuť, to treba povedať. Tú pachuť môžeme spláchnuť zrejme iba spolu s občanmi, a preto táto debata a najmä vaše faktické poznámky, komentáre sú jedným z prameňov, z ktorého môžu občania čerpať informácie. My kričíme síce smerom ku koalícii "spamätajte sa", ale nemá to účinok. A teda okrem toho kričíme aj "horí", lebo vieme, že hasiace prístroje majú v rukách občania. A chcem povedať, že už sa spolieham okrem Ústavného súdu iba na občanov.
To je všetko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak v tejto rozprave počas týchto dní nebolo povedané všetko a jasne, tak potom to 18. 1. určite napravila pani prezidentka. Už len ten fakt, že prezidentka sa dostaví do snemovne a varuje poslancov pred prijatím rozsiahlej novely Trestného zákona a Trestného poriadku, je niečo nezvyčajné. Ja si to vo svojom živote nepamätám. Pamätám sa na to, keď prezidenti v správe o stave republiky kritizovali vládu, kritizovali konanie vládnej koalície a malo to aj veľké spoločenské a politické dôsledky. Ale aby prezident pociťoval potrebu dostaviť sa do parlamentu v súvislosti s novelou nejakého zákona, tak na to sa naozaj nepamätám.
Podľa slov prezidentky aj zo samotnej podstaty zákona vyplýva, že trestná politika patrí k tým politikám, ktoré najviac ovplyvňujú život občanov. Závisí od toho bezpečnosť občanov, ale aj vedomie toho, či občania žijú, alebo nežijú v spravodlivej krajine. Dane, ktoré občania odvádzajú do štátneho rozpočtu, majú slúžiť na zabezpečovanie tých služieb, ktoré si jednotlivec nevie zabezpečiť sám. A spravodlivosť na úrovni krajiny si človek naozaj nevie zabezpečiť sám.
Som presvedčená, že koalícia sa márne snaží presvedčiť verejnosť, že išlo o politický prejav. Ja som tam nič čisto politické nenašla, možno jednu politologickú poznámku niekde v strede toho prejavu, keď pani prezidentka povedala, že uplatňovanie politickej moci musí byť v demokratickej spoločnosti rámcované zákonom. Touto poznámkou – možno politickej, možno politologickej povahy – nikoho neurazila, nikomu nestránila, iba upozornila na všeobecne platnú zásadu, podľa ktorej by mala vláda konať. A ako vláda koná a o čom vláda hovorí, budem ilustrovať troma výrokmi. Sú veľmi zaujímavé.
Ide o výroky osôb, ktoré patria k vládnej koalícii a vynechám teda tie chronicky známe nezmysly o tom, že dĺžka rozpravy v parlamente nahrádza riadny legislatívny proces. Ja si myslím, že definitívnu bodku za týmto dá rozhodnutie Ústavného súdu. K tomu sa nebudem vracať.
Prvý výrok, o ktorom chcem hovoriť, zaznel 21. 1. 2024 v jednej z nedeľných diskusií. Čiže je to výrok z tejto nedele. Na tému rokovania o prijatí zákona v skrátenom legislatívnom konaní sa bizarným spôsobom vyjadrila pani poslankyňa, pani europoslankyňa Roth Neveďalová. Podľa jej názoru je nepochopiteľné, prečo sa naťahuje rozprava o skrátenom legislatívnom konaní, keď vôbec nie je jasné, aký bude napokon obsah samotného zákona. Nechce sa mi veriť, že to pani poslankyňa myslí vážne, nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa nevie, že obsah zákona je aj odpoveďou na to, či existujú dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Nechce sa mi veriť, že pani poslankyňa s hrdosťou prizná, že konečný výsledok noviel zákonov bude od predloženého návrhu natoľko iný, že o súčasnom návrhu je úplne zbytočné debatovať. V tom výroku je obsiahnuté aj čaro nechceného, kedy okrem iného pani poslankyňa potvrdila, že predložený zákon je vo svojej podstate a tejto podobe úplný nepodarok.
Druhý a tretí výrok na tému moc a mocenské rozhodnutia patria, samozrejme, Robertovi Ficovi. Známy výrok o tom, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nie je ničím iným ako mocenským rozhodnutím, hovorí o viacerých veciach. Jednak hovorí o tom, že nejde o nevyhnutnosť vyvolanú objektívnymi príčinami, okolnosťami, ale o subjektívne rozhodnutie mocných. Po druhé, ten výrok je aj veľmi dobrou správou pre Slovensko a pre demokratické Slovensko. A skúsim to ilustrovať výrokom mojej obľúbenej političky Margaret Thatcherovej. Tá povedala: Byť mocným je ako byť dámou, keď musíte povedať, že ňou ste, tak potom nie ste. Teda ak Robert Fico hlasno musí presviedčať svoje okolie, že je mocným mužom tejto krajiny, a preto môže urobiť čokoľvek, potom to znamená, že je oveľa slabší, ako chce, aby sme si všetci mysleli. A to je naozaj dobrá správa.
To, že otázka držby moci je ústrednou témou politického myslenia Roberta Fica, potvrdil aj v Sobotných dialógoch, kde odznela na tému výjazdových zasadnutí vlády a ekonomickej podpory obcí a miest v danom regióne z jeho úst veta, kto tomu neverí, môže si to nájsť v 27. a 28. minúte Sobotných dialógov. A teraz ten citát: "Niečo sme dávali teraz a väčšina peňazí ide starostom a primátorom, ktorí sú napojení na vládnu moc." Teda Robert Fico už nič neskrýva a vysiela jasné posolstvo občanom obcí a miest, teda minimálne tým 719, kde nie sú starostovia a primátori, ktorí kandidovali za vládnu koalíciu, vysiela im teda správu, aby nabudúce, ak budú chcieť mať lepšie mestá, lepšie obce, aby teda volili najlepšie SMER a v tom horšom prípade HLAS, o iných nebudem hovoriť. Zdanlivo tento výrok nemá nič spoločné so skráteným legislatívnym konaním, ale naozaj iba zdanlivo. Totiž mocenské rozhodovanie o existencii nejakých organizačných zložiek, a teraz mám na mysli Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré sa teda zaoberajú vymáhaním spravodlivosti, a mocenské rozhodovanie o prideľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu podľa politického kľúča je model, ktorý uplatnil aj Viktor Orbán a ktorý je bez akýchkoľvek pochýb príčinou porušovania zásad právneho štátu so všetkými negatívnymi dôsledkami. Demokratická časť spoločnosti by mala tomuto smerovaniu Slovenska všetkými legitímnymi prostriedkami zabrániť. O tom je aj táto snaha opozície v tomto parlamente a predpokladám, že sme pripravení v tomto zápase vyrovnať sa aj s avizovaným nefyzickým násilím, ktoré by malo pokračovanie rozpravy sprevádzať.
A jednu poznámku by som chcela ešte na záver. Vrátim sa k atmosfére, ktorá tu vládla počas prejavu pani prezidentky. Nemôžem to prejsť mlčaním. Slávny anglický básnik a esejista 18. storočia Samuel Johnson napísal, že vlastenectvo je posledné útočisko každého darebáka. Jeho priateľ to vysvetlil tak, že Johnson nemal na mysli skutočnú a ozajstnú lásku k vlasti, ale to predstierané vlastenectvo, ktorým mnohí vo všetkých časoch a vo všetkých krajinách zastierajú svoj vlastný záujem. Tie demonštratívne umiestnené vlajočky našej krajiny na laviciach niektorých vládnych poslancov potvrdzujú slová oboch mysliteľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Mesterová predniesla jeden ľudský prejav sprevádzaný naliehavým tónom a ten tón smeroval teda najmä do radov opozície. Ústredným motívom toho príspevku bola veta, že zmeny sa dejú pre dobro ár ľudí. Hlavnou obeťou, ktorá má byť prinesená pre zabezpečenie dobra pár ľudí, má byť zánik Úradu špeciálnej prokuratúry. A aké to bude mať dôsledky?
Vyšla správa, že Úrad špeciálnej prokuratúry na základe žiadosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom, známeho OLAF-u, podrobil skúmaniu sumár trestných spisov, ktoré sa týkajú len eurofondov a sú len v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. Zo záverov toho prieskumu vyplynulo, že po prijatí noviel trestných kódexov v tej podobe, v akej boli predložené, bude premlčaných takmer 30 % prípadov, ktoré sa týkajú trestného činu poškodzovania záujmov Európskej únie, a teda dozoruje ich špeciálna prokuratúra. Znamená to, že vyšetrovanie v nich bude musieť byť, bude musieť byť zastavené aj v prípadoch, kde sú už aj obvinené osoby. A potom sa teda určite nemôžeme čudovať, že Európska únia veľmi vážne uvažuje o pozastova, o pozastavení prideľovania eurofondov Slovenskej republike. Veď to je úplne logický krok.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Peter Pollák, pán poslanec sa veľmi striktne držal témy, o ktorej sa teda dnes rokuje a rokuje sa o nej niekoľko dní, teda skráteného legislatívneho konania. A je veľmi zaujímavé, že takmer každá reakcia vládnych predstaviteľov na kritiku toho, že skrátené legislatívne konanie pri novelách trestných zákonov je v rozpore so zákonom, sa končí tým, že dĺžka rokovania, respektíve dĺžka rozpravy je náhradou riadneho legislatívneho procesu. Je to zjavný nezmysel, ktorý ale môže byť menej informovanými občanmi vnímaný ako prijateľné vysvetlenie. Myslím, že v tejto súvislosti by sme mali každého politika, ktorý takto to robí z občanov hlupákov, požiadať, aby citoval to ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí o tom, že návrh zákona predložený v skrátenom legislatívnom konaní sa stáva návrhom zákona, ktorý prešiel riadnym legislatívnym procesom vrátane MPK vtedy, ak rozprava trvá viac dní. A teraz mne zostáva len dúfať, že sa v tomto zmysle nebudú vládni politici inšpirovať týmto nápadom a nepredložia novelu rokovacieho, zákona o rokovacom poriadku v tomto duchu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Bol to naozaj veľmi dobrý a komplexný príspevok, lebo si hovorila o negatívnom vplyve premiéra na to, okrem iného teda, ako je Slovenská republika vnímaná demokratickým svetom, a to nielen v kontexte návrhov noviel, ale aj pre jeho zahranično-politické postoje. A tomu by som sa chcela venovať. Osobitný podiel na strate renomé našej krajiny je postoj premiéra k vojne, ktorou Rusko mieni zmeniť územné pomery na Ukrajine, samozrejme, vo svoj prospech. Najprv sa vyjadroval nejasne a teraz sa pridal úplne otvorene na stranu agresora. S ním máme historické skúsenosti nielen my, ale aj bývalé krajiny Sovietskeho zväzu teraz. Robert Fico, to je veľmi zaujímavé, má úplne totožný postoj s tým, ktorým Jozef Tiso deklaroval zahraničnopolitickú stratégiu Slovenska. Tiso povedal, že v ťažkých chvíľach sa treba prikrčiť, učupiť, počkať, kým veľké dejiny prehrmia ponad nás a potom sa pridať na stranu víťaza. A v čom sa teda Robert Fico líši od Jozefa Tisa? Iba tým, že Robert Fico nečakal ako to dopadne, ale víťaza si vybral vopred. To je celý rozdiel. Je to jasný prejav politickej bezzásadovosti, nedostatku súcitu s nevinnými, ale najmä výrazom straty viery v, vo význam vlastnej krajiny, tak by som to povedala. A za túto éru by sme sa mali hanbiť v minulosti a nie ju teraz replikovať. Ďakujem. (Potlesk.)