Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Kolíková povedala, že samotné predĺženie času, teda mala na mysli doby premlčania, samo o sebe nič neznamená, lebo to nemusí riešiť to podstatné. A tým podstatným je samotný prístup k téme sexuálneho násilia. To je pravda. A naozaj platí, že žena rovnako môže mlčať aj 10 a môže mlčať aj 20 rokov. Rovnako aj prístup k téme, teda to, čo sa považuje za znásilnenie, môže byť v krajine rovnaký aj 10 aj 20 rokov. A prístup k obetiam môže byť rovnaký celých 10 rokov alebo aj celých 20 rokov.
Je však veľká pravdepodobnosť, že v čase sa veci budú určite meniť. A čím viac času, tým pravdepodobne nastane viac užitočných zmien, ktoré pomôžu obetiam násilia. Viete, faktor času je veľmi dôležitý. Aj pani prezidentka podpísala zákon a zároveň ho poslala na Ústavný súd, lebo si logicky uvedomuje, aký dôležitý je faktor času. Teda časový priestor, ktorý chce poskytnúť Ústavnému súdu na jeho rozhodovanie vo veci pozastavenia účinnosti zákona. Tiež možno nie je isté, ako súd rozhodne, ale potrebuje čas. A rovnako nie je isté, ako sa rozhodnú obete sexuálneho násilia. Ale ak budú mať dvojnásobok času, tak by sa určite rozhodnúť mohli. A oveľa lepšie, ako keď ten čas bude polovičný.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Jurík spomenula prístup Českej republiky k novelizácii trestného práva z tých posledných dôb.
A tento prístup reprezentuje úplne inú civilizačnú úroveň, než k akej sa dopracúvame u nás, a nielen týmto zákonom. Mohla by som hovoriť o včerajšej tlačovke premiérov V4, ale pôjdem k veci.
Keď český minister spravodlivosti Pavel Blažek predkladal novelu Trestného zákona v Snemovni, zaželal sám sebe, aby nemohla, a to je citát: "aby nemohla byť opisovaná tak, ako je to na Slovensku. Teda že sa robí v prospech niekoho.". Koniec citátu. A kontrast so Slovenskom ani nemohol byť väčší.
Blažkov návrh, ktorý rozširuje definíciu znásilnenia, poslala po niekoľkoročnej odbornej diskusii česká dolná komora do druhého čítania a koalícia a opozícia hlasovali úplne jednomyseľne. Návrh zavádza zásadu: nie, znamená nie. Trestné budú aj prípady, keď obeť stuhne v strese alebo v strachu a páchateľ ju zneužije, zneužije aj proti jej badateľnej vôli. Naozaj dve krajiny, ktoré kedysi tvorili jeden štát, tvoria hodnotovo dve odlišné entity dnes.
A priznám sa, že mi je to ľúto a hanbím sa za to, že kam sme to vôbec dopracovali. Odporúčam všetkým prečítať si knihu antropológa Juraja Buzalku, Postsedliaci, lebo táto kultúra nás definuje aj prístupom k tejto téme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Viete, urobiť úmyselnú chybu je buď hlúposť, alebo zlomyseľnosť. Skrátiť premlčacie doby pri násilných trestných činoch bolo chybou a teraz je iba otázkou, či išlo o úmysel alebo sa to stalo nejako nevdojak. Ja som si pôvodne myslela, že išlo o obyčajné šlendriánstvo, lebo podľa mňa bolo veľmi jednoduché jedným ustanovením odvodiť premlčacie doby od trestných sadzieb bez toho, aby sa rozlišovali jednotlivé skupiny trestných činov. Ale z omylu ste ma vyviedli veľmi ľahko, a to tým, že ste tvrdili, že je to tak, ako to malo byť, čiže išlo o úmysel. A keď sa parlamentom a spoločnosťou prehnala vlna odporu proti skráteniu premlčacích dôb v prípade znásilnenia, dokonca jeden poslanec, a pokiaľ sa dobre pamätám, išlo o spravodajcu, ešte pred hlasovaním povedal, že pokiaľ ide o správnu vec, tak politici musia robiť aj také veci, ktoré sú v rozpore s verejnou mienkou. A keby som nevedela, kto to hovorí, povedala by som, že ide o zodpovedného politika, ale toto dlho nevydržalo. Takže odrazu už nezáleží na správnych veciach, ale na verejnej mienke. A ďakujem pánovi ministrovi, že to tie dôvody, ktoré viedli k predloženiu novely B, veľmi jasne pomenoval. Pomenoval to tak, že HLAS a SMER pochopili, že to škodí ich stranám, že to škodí kandidátovi na prezidenta a zároveň možno aj tieto strany majú nádej, že to niečo môže znamenať aj pred konaním na Ústavnom súde.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Určite bolo dôležité predstaviť a pripomenúť si celý kontext vzniku pôvodnej novely. A ja sa budem ale striktne venovať dôvodom pre skrátené legislatívne konanie novely, ktorú označujem novela B. Keď som sa pozrela na dôvodovú správu k novele trestných zákonov B, teda o tej, o ktorej rokujeme dnes, tak neviem, či to vo mne vzbudilo pobavenie alebo je iba predzvesťou toho, čoho všetkého ešte bude koalícia schopná. Vysvetlím to. Novelu A, teda tej, ktorá smerovala na Ústavný súd, tú novelu bolo nevyhnutné prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo vraj boli porušované ľudské práva. Vtedy vláda aspoň predložila fikciu, ktorá sa verbálne, aj keď nie fakticky viazala na jeden z dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, tak ako ich uvádza rokovací, zákon o rokovacom poriadku. Novela B sa tiež prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, ale v dôvodovej správe sa uvádza, že ju vláda predkladá na základe spoločenskej objednávky. Nie preto, že by novela A viedla k porušovaniu ľudských práv obetí násilných trestných činov, ale na základe spoločenskej objednávky. Návrh novely teda ani formálne nespĺňa náležitosti zákona, ktorý by snemovňa mohla prerokúvať v tomto režime, lebo zákon o rokovacom poriadku tento dôvod pre skrátené legislatívne konanie nepozná. A je to preto, lebo koalícia si nie je schopná priznať, že urobila chybu. Naopak, v dôvodovej správe, tak ako povedala kolegyňa Jurík, sa uvádza, že pôvodné riešenie bolo správne. Neviem, či si uvedomujete ten chaos, tú neprincipiálnosť, ten amate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja nepatrím k rómskej komunite, ale napriek tomu viem, aké to Rómovia majú u nás ťažké. A s odmietaním väčšinovou spoločnosťou sa stretávajú aj deti, ktorých jediným hriechom je to, že sa narodili v rómskej osade. To, samozrejme, predurčuje ich ďalší život. Vždy myslím na to, keď som teda sa stretla s takýmito deťmi, ako by sa vyvíjal môj život, keby som sa narodila nie tam, kde som sa narodila, ale v rómskej osade.
A teraz k tomu návrhu. Ja osobne nie som vyznávačom a priateľom uznesenia a rezolúcií, som skôr priateľom reálnych riešení, ktoré ale v našom prípade, v prípade našej krajiny prichádzajú neskoro – v tom lepšom prípade – alebo neprichádzajú vôbec. Ale v tomto prípade toto uznesenie vnímam ako nejaký výraz zúfalstva, že žijeme v krajine, kde sa veci neriešia alebo sa riešia pomaly, a preto si myslím, že by sme to uznesenie mohli a mali podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Určite by sme sa nemali teraz presviedčať o nevyhnutnosti prijať tento zákon, tak to je úplne niečo prirodzené. Veď neviem si predstaviť, že by niekto mohol pochybovať o tom, že nenesieme kolektívnu morálnu zodpovednosť za hriechy minulosti. A nech sa stali kedykoľvek a komukoľvek. Ospravedlnenie za to, čo sa stalo, je to najmenej, čo pre samotné obete môžeme urobiť. A keď hovorím o ospravedlnení, tak mám na mysli aj odškodnenie. Možno ešte väčší zmysel bude mať naše správne rozhodnutie a verím, že ho urobíme, pre formovanie hodnotového sveta slovenskej spoločnosti.
S pani Kolíkovou ja v 99 % jej vystúpení súhlasím, ale teraz si nemyslím, že naše správne rozhodnutie bude spoločne urobenou bodkou za celou vecou. Bodkou to čiastočne môže byť pre samotné obete, bodkou to môže byť za tým, čo teraz vláda musí urobiť, a dúfam, že to urobí, ale pre spoločnosť by to mal byť začiatok iného pohľadu na zodpovednosť za hriechy minulosti. To si myslím.
Ďakujem.

vymazať rámček

Ďakujem za slovo.
Ja som si doposiaľ myslela, že ešte žijeme posledné obdobie civilizovanej spoločnosti. A to znamená, že do riadiacich pozícií sa dostávajú ľudia na základe objektívnej formy výberu. Robia to súkromné firmy, doposiaľ to robila väčšina organizácií a verej... organizácií verejnej správy. Je to preto, lebo otvorený výber vždy umožňuje porovnávanie uchádzačov a výber toho najlepšieho. Lepší spôsob teda nepoznám, ako to urobiť. A teraz sa razí téza, že za všetko zodpovedá zriaďovateľ, takže má právo vymenovať manažéra kultúrnej inštitúcie bez verejného výberového konania. Len sa teda pýtam, akú zodpovednosť nesie zriaďovateľ za zlyhanie manažéra. Ak zlyhá vymenovaný manažér, ako bude sankcionovaný zriaďovateľ? No podľa mňa nijako.
A ešte tu odznela jedna kuriózna veta a ja ju skúsim zacitovať: Ja ako osoba nikdy nedovolím, aby zriaďovateľ bez jasných dôvodov odvolal riaditeľa erbovej inštitúcie. A každý, kto počúval, vie, kto to povedal. A ja sa pýtam, aký vplyv má pán poslanec Michelko na zriaďovateľa. Ja tej kompetenčnej pyramíde nerozumiem. Zriaďovateľ vymenuje manažéra bez verejného výberového konania, lebo má vrcholovú zodpovednosť. A ak by ten istý zriaďovateľ s vrcholovou zodpovednosťou chcel odvolať manažéra, tak zasiahne pán poslanec Michelko. Tak tomu sa fakt nedá rozumieť.

Ďakujem za slovo.
Ja nebudem viesť debatu o tom, či Centrálny informačný systém štátnej správy má byť riešený samostatným zákonom, alebo má byť súčasťou zákona č. 55/2017 o štátnej službe, ale pokúsim sa vysvetliť Jankovi Hargašovi, ako vnímam tú detailizáciu osobných údajov, ktoré sa budú v tom systéme spracovávať. Určite mal pravdu, že to súvisí so zákonom č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a ten zákon obsahuje zásady spracúvania osobných údajov. Viem, o čom hovorím, lebo sami sme sa snažili do iného zákona dostať v našej práci tie údaje, ktoré naša inštitúcia bola oprávnená spracovávať a museli sme ich veľmi presne detailizovať. Ktoré údaje môžeme zbierať, ako s nimi nakladať, jednoducho v súlade so zásadami spracovania osobných údajov. Bez toho to nebolo možné. Takže ja myslím, že urobené zadosť zákonu, ak sú detailizované. Neviem, či mám pravdu, ale tak to, tak to vidím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Opäť neviem, či nájdem vhodného adresáta na tú doplňujúcu otázku. V prvej časti stanoviska ministerstva odznelo, že monitorovanie segregácie sa do praxe uvedie v prvej polovici roku 2024. Ono je to tak, že v prvom kvartáli roku 2024 sa má uskutočniť pilotné monitorovanie a ďalším údajom je, že na konci roka 2025 má byť kompletná monitorovacia správa a ja sa teda pýtam, prečo ten proces trvá tak dlho, keď ide o administratívne zisťovanie a v podstate sa vyhodnocuje iba 14 indikátorov. To sú veľmi jednoducho zbierateľné a vyhodnotiteľné indikátory a dáta, s ktorými by bolo potrebné pracovať čím skôr a nečakať v podstate dva roky, čiže k tomu by smerovala moja otázka, ale zasa počkám na pána ministra. Ďakujem pekne.