Videokanál poslanca

Ja len krátko by som chcel zodpovedať na vašu otázku. Tak preto miestna samospráva a nie VÚC-ka, lebo práve tie deti nechodia len na stredné školy, aj na základné školy, to je zriaďovateľom miestna samospráva, má, tá miestna samospráva, samozrejme, má bližšie k tomu zariadeniu, lebo sa nachádza na jej území jak vyšší územný celok. A ešte sme vychádzali z toho, že v minulosti tá miestna samospráva alebo tá miestna samospráva mala člena v rade školy pred niekoľkými rokmi a z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi sme sa o tento problém zaujímali a sme boli prínosom práve pre fungovanie tohto zariadenia.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, tak, samozrejme, k tejto, k tomuto návrhu zákona ma inšpirovala správa generálneho prokurátora, ktorá pobúrila celé Slovensko a niekoľko dní bola, bola aj v médiách. A presne tak ako som predpokladal, ak to odznie v médiách, tento problém prestane platiť aj pre politických predstaviteľov, hlavne pre vládnych, lebo oni majú tú kompetenciu to riešiť.
Generálny prokurátor navrhoval, aby táto správa sa prerokovala v pléne, predseda Národnej rady alebo podpredseda Národnej rady, ktorý teraz vedie tento parlament, ju do pléna nepredložil. Ďalej bol tu návrh poslanca, opozičného poslanca, aby táto správa sa predsa len prerokovala v pléne, hlasovalo sa o tom, zase to nebolo odhlasované, čiže do pléna sa to nedostalo, čiže aj toto je taká príležitosť k tomu, aby sme sa, aby sme sa o tom bavili. Tento zákon, samozrejme, nerieši všetky problémy, ktoré generálny prokurátor odhalil, celú spleť problémov, ktorá je v týchto reedukačných centrách, ale je to taký jeden čriepok do mozaiky, ktorý, ktorý, samozrejme, môže pomôcť.
Ja by som, ja by som povedal, že čo ma motivovalo k tomuto zákonu. Tak v prvom rade, samozrejme, ma motivovala tá správa generálneho prokurátora, ale ma motivovalo to, že k tejto téme mám blízko, lebo jedno z tých reedukačných zariadení sa nachádzalo aj v obci Spišský Hrhov, kde som bol 22 roky starosta a podrobne som vnímal tú problematiku a ten celý systém a vývoj, aj osobne som poznal ako, ako ten personál, tak aj klientov, ktorí v tomto zariadení boli. Poviem vám na príklade našej obce a zariadenia, ktoré v našej obci boli, ktoré, ktoré sa pred niekoľkými rokmi presťahovalo do Levoče, že ako vnímam ten problém.
Tak v Spišskom Hrhove malo to zariadenie perfektné podmienky na výchovu, naozaj boli v krásnom parku, mali, keďže sa tam vyučoval jeden z odborov, bol aj záhradník, mali perfektné priestory, mali skleníky, naozaj na tú výchovu detí mali perfektné zariadenie, ale napriek tomu, že ho tam mali, tak z ekonomického hľadiska, lebo čisto ekonomický záujem rozhodol, celé to zariadenie prešlo do Levoče, kde generálny prokurátor zistil, že nemajú dostatočné priestory. Takže my vlastne, pred tromi alebo štyrmi rokmi to tam prešlo, čiže my vlastne sme vedeli už vtedy o tom, že idú do nevyhovujúcich priestoroch a napriek tomu padlo nejaké rozhodnutie, že sme ich dali, vedeli sme, že tá výchova a alebo, alebo ten prístup k tým klientom bude oveľa horší, ale rozhodla ekonomická stránka.
Ďalšia veľmi dôležitá vec je, že si treba uvedomiť, že sa jedná o deti, kde sú z rodín, kde je silný patologický jav. Tí vychovávatelia hovoria o tom, že nie tie deti by mali sedieť v tom zariadení, ale ich rodičia. Ja len jeden príklad vám poviem, že do tohto zariadenia sa dostalo dievča, ktorú znásilňoval otec a, samozrejme, otec bol väzobne stíhaný a potom sa dostala do toho zariadenia jej dcéra, ktorú znásilňoval jej dedko, a to bol ten istý človek, ktorý, ktorý sa znova dostal do tohto zariadenia. Tak je naozaj na zamyslenie, že pokiaľ ten štát neochráni tie deti, tak je jasné, že tá rodina nieže to nedokáže, ale pred tou rodinu ju ešte musíme, musíme chrániť.
V zahraničí sú bežné ambulantné centrá, to znamená, že sa nepracuje len s tým dieťaťom, ale aj s tou rodinou, lebo viete, pokiaľ z tej problémovej rodiny zoberú to dieťa, štát sa oňho stará, tak tá rodina ako keby si vydýchne, má voľnejšie pole pôsobnosti a stávajú sa prípady, že to dievča sa dobre správa, ide domov na prázdniny a o dva-tri dni volá do tohto zariadenia a povie, že príďte po mňa, ale doneste mi nejaké veci, lebo mama mi predala všetko oblečenie, hej. Čiže naozaj je to, to sú dievčatá, v našom zariadení boli len dievčatá, to sú dievčatá, ktoré sú z takého prostredia, že naozaj pred tým prostredím ich treba chrániť, ale napriek tomu si myslím, že tie ambulantné zariadenia majú zmysel, lebo pracuje sa práve aj s tými rodičmi, čo náš systém, my ich zatvoríme do uzavretého zariadenia, dokonca oni nechodia ani do školy medzi deti, ktoré, ktoré žijú v normálnych rodinách, tri roky ich umelo držíme v tom umelom zariadení a po troch rokoch ich pustíme a potom sa čudujeme, že sa nevedia začleniť do normálneho života, keď ich v pätnástich rokoch zatvoríme a v osemnástich rokoch ich otvoríme a pustíme do sveta. Je to taká naozaj neprirodzená výchova, ktorá, ktorá tomu, tej prevýchove nijakým spôsobom nepomáha.
Ďalší obrovský problém v tom našom zariadení bol ten, že prišli tam klientky, ktoré mali nejaký zdravotný psychický problém a vlastne tá, ten problém so správaním vyplýval z toho zdravotného stavu, nevyplýval z toho, čiže my nemáme zariadenie na Slovensku, kde sa riešia tieto psychické stavy pre takýchto klientov, dáme ich do reedukačných centier a oni vlastne, samozrejme, nemajú lekárov, zdravotný personál a potom im to narúša celú výchovu aj tých ostatných detí, ktoré, ktoré by mohli. Zase na konkrétnom príklade, mali sme tam dieťa, ktoré niekoľkokrát napadlo inú klientku, neskôr skončila vo väzení a tam napadlo spoluväzňa a vlastne stala sa tam vražda a tá naša bývalá klientka navyše ešte k tomu spáchala samovraždu, čiže, čiže naozaj systematicky nemáme veci poriešené.
Čiže ja som navrhol tento zákon, predpokladám, že to je taký malý čriepok naozaj do tohoto systému, ktorý musíme riešiť, systém musíme otvoriť a musíme sa s tým vážne zaoberať, lebo jedná sa o 400 detí v našej republike, o ktoré tie rodiny nieže sa nevedia postarať, ale naopak, musíme ich chrániť pred tými rodinami. A ja mám pocit, že keď to generálny prokurátor ten balíček, ten uzlíček problémov vytiahol na svetlo sveta, tak pokiaľ sa o to zaujímali médiá, tak deklarovali aj politici, že to vážne musia riešiť, a v momente, keď sa o to prestali zaujímať médiá, prestali sa o to zaujímať aj politici.
Takže je to veľmi dôležité, zaoberajme sa s tým, zaoberajme sa tým a riešme to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh novely zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na úvod by som rád ozrejmil cieľ predkladanej novely.
Navrhujeme, aby celkový počet členov rady školy v reedukačných a diagnostických centrách bol 13. Rada školy by podľa predloženého návrhu pozostávala z troch zvolených zástupcov pedagogických zamestnancov, jedného zvoleného zástupcu ostatných zamestnancov, jedného zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a menovaného, menovaného orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jedného zástupcu samosprávy menovaného starostom obce, v územnom obvode ktorej sa diagnostické centrum alebo reedukačné centrum nachádza, a jedného zástupcu menovaného komisárom pre deti spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania a ochrany práv detí alebo spomedzi zamestnancov Úradu komisára pre deti a šiestich delegovaných zástupcov zriaďovateľa.
Ide o pomerne stručný návrh zákona, ktorým reagujeme na katastrofálny stav reedukačných centier na Slovensku. Reedukačné centrá v súčasnosti neplnia svoj účel, nepredstavujú bezpečné miesto pre deti a nie sú tam chránené ich práva. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa deti, ktoré sú dočasne alebo trvalo zbavené domáceho prostredia, majú právo na osobitú ochranu a pomoc poskytovanú štátom, v prípade Slovenska však o tomto napĺňaní nie je možné ani hovoriť. Alarmujúce sú mnohé zásahy do osobných slobôd a práv detí, najmä izolačky, zásahy na kontakt s blízkymi a porušovanie listového tajomstva a tajomstva správ pri telefonovaní. Samozrejme, vychádzam zo správy generálneho prokurátora. Deti nemajú možnosť požiadať o pomoc pri trestnej činnosti, keďže telefonický kontakt je obmedzený.

Zmenou počtu členov, ktorých deleguje samotný zriaďovateľ, a nahradením týchto členov externými členmi sa zvýši transparentnosť prijímania rozhodnutia samotného fungovania rady školy. Zároveň predkladatelia zákona majú za to, že najmä pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí sa venujú práci s mládežou, vrátane maloletých so špeciálnymi výchovnými potrebami, vedia vyhodnotiť dopady rozhodnutí prijímaných na úrovni rady školy a s ohľadom na sledovanie najlepšieho záujmu maloletých, čo musí byť absolútnou prioritou.
Ako som v úvode spomínal, ide o stručný návrh zákona, ktorý nemá žiadne negatívne vplyvy, práve naopak, výrazne môže pomôcť zvýšiť úroveň reedukačného procesu pre deti so špecifickými výchovnými, vzdelávacími potrebami. Preto by som vás pekne prosil o podporu a posunutie zákona do druhého čítania. Ja predstavovanie zákona týmto končím a hlásim sa ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.

Ja ďakujem za tento zákon a pokladám ho v tej sociálnej oblasti jeden z tých najlepších, ktorý sa na tejto schôdzi predložil, a to hlavne kvôli tomu, lebo tí, čo poznáme tie prípady, kde majú ťažko zdravotne postihnutého, o ktorého sa starajú, vieme, že spravidla tie rodiny neoplývajú nejakými vysokými príjmami, práve je to zdôvodnené tým, že ten jeden člen rodiny sa musí starať. A ja poznám tie rodiny v tom zmysle, že naozaj ony sú, ony sú tak súdržní a tak si vedia vzájomne pomáhať a prenášať tú starostlivosť o toho ťažko zdravotného postihnutého z jedného člena na druhého, že pokiaľ má niekto naozaj priestor, že si môže zarobiť viacej tých peňazí, tak mu to doprajme, lebo, lebo toto je životný osud týchto rodín a treba ich obdivovať za to, že tohto svojho člena nedali do nejakého sociálneho zariadenia, ktorý by štát niekoľkonásobne viacej stál, ale starajú sa o neho doma. A je to, je to určite v prospech súdržnosti tej rodiny, je to v prospech toho postihnutého a my ako štát žiadny výdavok v podstate s tým nebudeme mať, len umožníme, aby, aby naozaj svojou prácou prispeli k svojej vyššej mzde a túto snahu naozaj nemáme upierať, ale naopak jej pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja takisto ako ďakujem za ten návrh, ale, ale viete, tá situácia na Slovensku je taká, že máme tritisíc samospráv a vo väčšine samospráv je ten starosta, poprípade nejaká pracovníčka, ktorá sa venuje ekonomike, a aj keď takýto návrh prijmeme, tak v tých obciach sa nič nezmení, nič neudeje. Samozrejme, vo väčších obciach alebo veľkých obciach a v mestách sa niečo udeje, alebo pomôže tomu, a to je práve otázka na zamyslenie, že konečne presuňme kompetencie z malých obcí na tie veľké, ktoré nevedia vykonávať. My stále o tom hovoríme, ale to kde sa pozrieme, je kameň úrazu to, že každá obec robí všetky kompetencie a všetci zainteresovaní zo samosprávy vám povedia, no nerobíme ich, buď nemáme peniaze, alebo nemáme kapacity a tak ďalej. Aj táto odborná pomoc tých kapacít je na Slovensku málo a akože neočakávame, že v Hornej Dolnej niekto tomu človeku pomôže. A keď pôjde, samozrejme, do inej samosprávy a do mesta, tak povedia, čo my máme s vami spoločné. To je jedna vec, ale tu vidím priestor, pripravuje sa reforma sociálnych služieb, ktorá má byť vlastne do konca budúceho roku hotová, tak ja si myslím, že aj túto oblasť by mali podchytiť a nejak systematicky poriešiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajca k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 232. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 230 z 3. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.