Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ja sa pripojím, pán predseda, ja vám chcem poďakovať za prácu vášho úradu a jasné stanoviská, že biele je biele a čierne je čierne. Pomenúvate veci tak, ako sú, a riešite veci tak, ako sa majú riešiť, a nie tak, ako pomaly si zvykáme na tento orwellovský prístup, ktorý sa v našej krajine deje.
Ale zároveň by som chcel upozorniť, neviem, či ste si všimli, že sa tu ruší Rada pre štátnu službu. Takisto tam dávate nominanta do tejto Rady pre štátnu službu. Nezachytil som vaše vyjadrenie, že ako sa na to pozeráte. Mne vadí, že tá Rada pre štátnu službu sa zmení pozmeňujúcim zákonom, ktorý nebol v príslušnom výbore, na výbore sociálnych vecí, že poslanci sa to, sa to dozvedajú tuná v pléne, tí, ktorí neboli členmi výboru, že ten pozmeňujúci návrh išiel, išiel 24 hodín predtým, mal desiatky strán a nikto ho nevidel. A takisto viem, že tá rada vznikala v súlade s Európskou komisiou, keď je to, bol jeden z nástrojov, ako predchádzať nejakej korupcii úradníkov, ktorá tuná v tomto bola. Toto bolo ako jedno z riešení a mám obavy, že keď sa táto rada zruší, že zase budú tuto námietky Európskej komisie. Tak chcem, pokiaľ máte nejakú informáciu o tom, že aký je postoj vášho úradu k tomu, keďže tam nominujete svojho člena, či je to v poriadku, že zo dňa na deň sa to zruší.
A ešte možno stihnem jednu vec, že ten zákon má účinnosť neskoršie, ale tá rada sa zruší podpísaním zákona, čo je tiež také nepochopiteľné.
Ďakujem.

Ja budem reagovať krátko iba dvomi bodmi. Áno, nemyslím si, že ochraňujete nejakých svojich nominantov, alebo rušíte nejakých svojich nominantov, že zámer je jednoznačný: utajiť informácie analyticky spracované o štátnej službe, to znamená, keď sa budú navyšovať platy, navyšovať osobné platy, navyšovať sa budú počty úradníkov, navyšovať sa budú tabuľkové miesta, ktoré nebudú obsadené, nebude o nich vedieť nikto, a tým pádom nikto nebude kritizovať, toto si myslím, že je hlavný zámer. A držím naozaj, držím vám prsty, aby sa to nezačalo rozmazávať na pôde Európskej únie, lebo ja osobne som presvedčený, že pokiaľ si to zástupcovia Európskej únie všimnú, že sa budú na to pýtať, budú klásť otázky a bez tých odpovedí budeme mať zase problém s čerpaním.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, rád by som vystúpil k zákonu, ktorý preberáme.
Hneď na začiatok musím povedať, že pokiaľ sme na klube sa o tomto zákone bavili, tak bola tendencia, že náš klub ho aj podporí, až do chvíle, keď prišli pozmeňujúce návrhy. A práve k tomu by som sa chcel vyjadriť, k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ruší, ktorý ruší Radu pre štátnu službu. Chcem povedať, že existencia Rady pre štátnu službu bola požiadavkou zo strany Európskej únie, pri vyjednávaní bola záväzkom Slovenskej republiky a zahrnula sa do záverečných dohôd. Zrušenie Rady pre štátnu službu alebo zrušenie jej nezávislosti ohrozuje peniaze z európskych zdrojov, ako aj z plánu obnovy. A môžte protiargumentovať, ale naše skúsenosti sú také, že keď ste rušili NAKA, ktorá bola tiež zárukou, aby sa európske peniaze nerozkrádali, tak ste tvrdili, že máte všetko dohodnuté s Európskou úniou, že idete po vzore ostatných krajín Európskej únie, a nakoniec vieme, čo všetko z toho bolo, aké konzekvencie z toho vyplývali.
K procesu, k procesu rušenia. Radu pre štátnu službu má v svojej gescii výbor, sociálny výbor, kde rada každý rok predkladá svoju správu a ktorý je príslušný k tomu, že sa k tej rade vyjadruje, rada sa mu ako keby zodpovedá. Výbor zasadal v pondelok. Na tom výbore, neviem akou zhodou okolností, predseda rady predkladal svoju správu, diskusia bola obsiahla a napriek tomu nikto na tej rade nespomenul, že táto rada sa ide rušiť, diskutovalo ako ďalej, ako sa, ako, čo je potrebné zmeniť, aby táto rada bola efektívnejšia. Predseda rady dával nové návrhy s tým, že som na sto percent presvedčený, že nikto z poslancov, ktorí sú v sociálnom výbore, o tom nevedel, lebo celá diskusia by prebiehala v inom smere. Jednohlasne sa prijali závery, to znamená, ako keby sa schválilo a potvrdilo, že tá práca rady je v poriadku. Neviem si predstaviť, pokiaľ by tí poslanci vedeli, že ďalší deň sa ide rušiť táto rada, aby takto konštruktívne k tomu pristúpili a všetko potvrdili.
Ďalší deň rokoval výbor pre verejnú správu, kde prišiel tento pozmeňujúci návrh a tam sa odsúhlasilo, že tá rada sa ide rušiť.
Chcem povedať, že Rada pre štátnu službu alebo nominanti tejto Rady pre štátnu službu sú nominanti Najvyššieho kontrolného úradu, nominanti ombudsmana, nominanti odborov, nominanti neziskových organizácií a nominanti parlamentu a títo partneri o tom nevedeli. Ja veľmi často počúvam vášho pána ministra sociálnych vecí, ktorý hovorí, ako komunikujete, ako na rozdiel od bývalých vlád všetko odkomunikujete, ako sa s partnermi dohodnete, no v tomto prípade váš najbližší partner – odbory – o tom netušili. Vydali stanovisko, ktoré keď mi zvýši čas, tak nakoniec prečítam, ktoré deklaruje jasne, že sú zásadne proti tomu. A ja si myslím, že ostatné inštitúcie, ktoré som tuná spomínal, keď sa o tom dozvedia, tak vydajú obdobné stanoviská.
Chcem upozorniť, že vytvárame si nový problém vo vzťahu k Európskej únii. Miesto toho, aby sme rokovali s Európskou úniou, ako čo najlepšie, najefektívnejšie čerpať prostriedky, miesto toho sa zasekneme a zase budeme vysvetľovať, prečo sme to spravili a aká náhrada bude za zrušenú Radu pre štátnu službu, lebo kompetencie, ktoré prešli na úrad vlády, nedeklarujú nijakým spôsobom nezávislosť a neviem si predstaviť, štátny úradník na niektorom ministerstve, keď bude mať nejaký problém, aby sa obrátil na úrad vlády a ten úrad vlády mal rozdielne stanovisko ako príslušné ministerstvo. Takže bude to bezzubé.
Každý rok nám Rada pre štátnu službu dáva správu a na základe tej správy parlament môže meniť zákony, poprípade dávať návrhy na ministerstvá, aby sa tá štátna správa skvalitnila. Ja si naozaj neviem predstaviť, kto iný nám bude vypracovávať tieto analýzy a tieto správy, lebo, áno, máme tu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale na základe týchto, týchto informácií si určite nevieme zanalyzovať tak dôsledne a tak dôkladne tú štátnu správu, ako to robila Rada pre štátnu službu.
Táto Rada pre štátnu službu vznikla za tretej Ficovej vlády, čiže nominantov, ktorí tam boli a predsedu tej rady, predsedu Rady pre štátnu službu si vlastne zvolil parlament, kde mala väčšinu Ficova vláda. Ten teraz končí, lebo mu končí funkčné obdobie, nanovo kandidovať nemôže, čiže zase by ste si tam dali svojho nominanta. A ja sa zamýšľam a pýtam sa, prečo to robíte, keď vlastne tie posty si môžte obsadiť a toho predsedu si môžte dať nového svojho. A nič iné mi z toho nevychádza, len že nechcete, aby sa verejnosť dozvedela o šafárení v štátnej službe. A naozaj tá správa v niektorých miestach je kritická a upozorňuje, že z roka na rok, z roka na rok sa neefektívnejšie míňajú peniaze pre pracovníkov štátnej služby.
Ja sa tiež pýtam, že ktorý kontrolný úrad najbližšie sa takýmto spôsobom zruší, lebo máme ešte niekoľko kontrolných mechanizmov, ktoré, ktoré nám fungujú, a mám obavy, že takýmto pozmeňovákom bez diskusie, bez diskusie v príslušnom výbore sa zruší.
Ja ešte by som sa pristavil pri tom, čo tá posledná správa nám hovorí. Tá posledná správa nám hovorí o tom, že znova za minulý rok nám počty, o stovky nám narástli počty štátnych úradníkov. Tá posledná správa nám hovorí o tom, že narastajú nám každoročne osobné platy. Tie platy sú spravidla viac ako 5-tisíc euro, ide to až do výšky 20-tisíc a sú ministerstva, ako bolo ministerstvo zdravotníctva, kde každý štvrtý človek, každý štvrtý človek mal osobný plat. A ja si nemyslím, že ten výkon ministerstva bol taký, aby to tak muselo byť.
Takisto táto správa nám hovorí o tom, že nám narastajú, narastajú nám miesta v štátnej správe na dohodu, dohodári. Je ich viac ako 10-tisíc. Ale stále ten, stále ten počet narastá. Takisto nám hovorí o tom, že nám narastajú aj tabuľkové miesta, ktoré sú neobsadené, ale ministerstvo financií na tieto miesta prideľuje jednotlivým ministerstvám peniaze a tieto peniaze sa, samozrejme, minú. A nejedná sa o žiadne drobné, lebo ročne to robí desaťtisíce, pardon, ročne to robí viac ako desiatky miliónov eura a keď zoberieme za štyri roky, za jedno volebné obdobie, vieme na tom ušetriť viac ako 100 miliónov.
Takisto chcem upozorniť na to, že práve táto správa a analytické údaje v nej nám ukazujú slabé miesta v štátnej správe, ako vieme, ako vieme jednak ušetriť zdroje v štátnej správe, ale nám ukazujú aj slabé miesta, napríklad že niektoré regionálne úrady majú tak prestarnutý personál, že keby sa rozhodli ísť všetci do dôchodku, lebo oni už v dôchodkovom veku sú, tak celý regionálny úrad padne. Ja si myslím, že nikto iný na tieto problémy neupozorní lepšie ako zriadená Rada pre štátnu službu.
Včera som tu počul, že pracovníci zo štátnej služby nechodia do práce, majú slabý výkon, sú impotentní. Tak áno, Rada pre štátnu službu má malú kompetenciu, lebo nakoľko je na ňu nejaký podnet a ona reaguje aj pozitívne, tak to príslušné ministerstvo alebo ten úrad prá... alebo ten úrad vlády nemusí zapracovať ten jej podnet, alebo nemusí akceptovať ten jej podnet, čo sa aj niekoľkokrát stalo, napriek tomu viac ako 50 % tých podnetov, tých podnetov bolo akceptovaných.
Ale treba si na rovinu povedať a tie pravidlá ste určovali vy, tretia Ficova vláda, ktorá prijímala tento zákon, ktorá túto Radu pre štátnu službu zaviedla, že pracovníci alebo nominanti Rady pre štátnu službu nemajú určenú pracovnú dobu, nemajú určenú miesto výkonu práce, dokonca nemôžu si ani vyúčtovávať služobné cesty, lebo, lebo v úplne inom režime sú. Takže my sme im zaviedli takýto režim, neviem, ja som tu nebol, neviem, prečo práve takýto režim sa zaviedol, ale potom ich nemôžme kritizovať, že nechodia na ten úrad, lebo jednoducho pracujú v úplne v inom režime. Ani my poslanci nemáme pracovnú dobu, aj my pracujeme v inom režime a takisto by som vám mohol povedať presne to isté, že v mesiaci, kde nerokuje parlament, že tuná ste sa neboli zapísať a ste boli len dva alebo tri dni v práci. To je presne to isté. Keď sa nám to nepáči, tak jednoducho zmeňme pravidlá.
A na záver by som chcel prečítať stanovisko odborov, ktoré včera vydali okamžite, ako sa dozvedeli o tom, že táto, táto Rada pre štátnu službu sa ide rušiť. Odbory s rozhorčením prijali informáciu o predloženom návrhu novely kompetenčného zákona, ktorým sa má rušiť Rada pre štátnu službu. Tento neodôvodnený legislatívny zámer je sporný aj z dôvodu, že existencia Rady pre štátnu službu ako nezávislého orgánu, teda požiadavka Európskej únie, je záväzkom Slovenskej republiky. Rada pre štátnu službu v súčasnosti pôsobí v rôznych oblastiach, predovšetkým napomáha efektívnemu riadeniu ľudských zdrojov, preskúmava podnety a prešetruje výpovede, ochraňuje princípy štátnej služby, zlepšuje kvalitu štátnej správy, vzdelávacích inštitúcií zamestnancov a tiež buduje analytické kapacity pre oblasť štátnej správy, napríklad na tvorbu správy o stave a vývoji štátnej služby na Slovensku.
Osobitne významnou v súvislosti s činnosťou Rady pre štátnu službu je práve jej nezávislosť, ktorá je daná spôsobom jej kreovania a subjektami, ktoré členov Rady pre štátnu službu navrhujú. Členovia Rady pre štátnu službu sú navrhovaní aj inštitúciami, ktoré zaručujú spoločenskú kontrolu vo vzťahu k štátnej službe, kontrolu nakladania s verejnými financiami, zdrojmi, ako aj inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti základných ľudských práv a slobôd, ako aj ochranných práv štátnych zamestnancov.
Charakter a spôsob navrhovania tejto zásadnej legislatívnej zmeny možno spájať s avizovaným prepúšťaním štátnych zamestnancov, ktorí by po zrušení Rady pre štátnu službu stratili priamu možnosť prešetrovania výpovedí nestranným orgánom: Radou pre štátnu službu, keďže po jej zrušení prešetrovať výpovede by mal úrad vlády, ktorý nestranným zjavne nebude. Zrušením Rady pre štátnu službu zamestnanci štátu prídu o nezávislý orgán, ktorý chráni nielen ich službu, ale aj ich práva, a predovšetkým preto Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry spoločne s partnerskými odborovými zväzmi vyjadruje zásadný nesúhlas s predloženým návrhom novely kompetenčného zákona, ktorým sa má zrušiť Rada pre štátnu službu.
To je váš najbližší partner, ktorým sa stále oháňate, takže minimálne by ste ho mali rešpektovať v tom, že predtým, než takú zásadnú vec idete urobiť, ho o tom informujete.
Ďakujem pekne.

Ja len na obranu OĽANO (povedané so smiechom), hoci robím to veľmi nerád, ale pravda je taká, že oni nikdy ten zákon nepodali. Hovorilo sa, že podajú zákon o včelách, ale nikdy ten zákon nepodali, takže, takže nie je o čom.
Ale ja len jednu vec chcem povedať, že ja si myslím, že keď schválime tento zákon, alebo schválite, lebo ja zaň určite hlasovať nebudem, že ešte v tomto volebnom období po tých masívnych výruboch a po, po kritike verejnosti sa to bude meniť, keď nie naspäť, tak ale určite, aby, aby tieto výruby sa obmedzili, lebo ja si viem živo predstaviť, ako tie výruby začnú, a hlavne v oblastiach, kde sa kúri drevom, že toto je veľmi lacný zdroj paliva, a nepôjde tam vôbec o poľnohospodárske pozemky, o ochranu prírody, ale ako, ako si pomôcť, a tie výruby budú masívne a vy to ešte budete meniť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja vás dlho nezdržím, budem reagovať, budem reagovať pozmeňujúce návrhy ktoré boli prijaté na výbore. Chcem vám niektoré veci možno bližšie vysvetliť.
Jedná sa o výrub drevín, ktoré, samozrejme, nie sú označené ako lesné pozemky, ale niektoré z nich už spĺňajú charakter lesa. Treba si uvedomiť, že pokiaľ chceme v lese robiť nejakú činnosť, aj hospodársku činnosť, ťažiť drevo, a hoci ten les na 100 % vlastníte, tak musíte potupovať jednak podľa lesného plánu, a jednak vás kontroluje lesný hospodár, ktorý dbá na to, či dodržujete tú odbornú stránku pri hospodárení lesa. To znamená, aj keď máte vlastný les, musíte dodržiavať pravidlá, ktoré mám určí štát pri výrube, pri výsadbe a pri tej celkovej starostlivosti lesa.
Ale pokiaľ tie dreviny spĺňajú charakter lesa a nie sú označené ako les, sú označené ako pasienok, tak podľa tohto zákona to drevo si môžte tam prísť, vyrúbať, zobrať a žiadne povinnosti sa vás netýkaú. Žiadna výsadba ani žiadne iné povinnosti s tým spojená sa vás netýkajú.
Ja mám, ja mám naozaj vážne obavy a nie som, ja nie som ten poslanec, ktorý, ktorý tu nejakým spôsobom zdržuje. Ale len si pozrite, spomeňte si v hlavách na také ikonické miesta na Slovensku, aké máme, že kríž a skupina stromov. A teraz niekto príde a vytne tie stromy, lebo ten pozemok je jeho. Doteraz to urobiť nemohol, lebo musel potrebovať nejaké povolenie a pri to povoľovacom procese vlastne sa to dozvedeli nejakí ľudia, nejaké neziskové organizácie a často sa ten proces dal zvrátiť. Čiže naozaj mám problém o tie, o tie ikonické miesta.
Ďalej, ďalší problém je zeleň, ktorá spĺňa iné funkcie. Včelári si vysadzovali stromy, samozrejme, nevlastnia tam pozemky, lebo, lebo tam majú len včely. Vysádzali si stromy, majú tam stromy na jarný rozvoj, na... na... a na ďalší rozvoj pre tieto včelstvá a teraz niekto môže prísť, kto tam vlastný ten pozemok, a jednoducho im zlikvidovať to super včelie miesto, ktoré tam majú pripravené.
A aj inú funkciu. Poviem vám, poviem vám príklad obce Spišský Hrhov, ale, ale takých obcí v našom regióne je niekoľko. My máme vodu obecnú, máme pochytanú zo všetkých miest z celého Hrhova pramene a ten prameň vám funguje vtedy, keď tam rastie zeleň, lebo tieni a tá voda, ktorá tam spadne počas dažďa, ju zachytí ten les alebo tá výsadba. Pokiaľ tam máte trávu, tak vám to nezachytí. A ja mám naozaj obavy, že, že teraz tam príde a tie miesta, kde, kde sú vlastníci, a naozaj tie dreviny sú už vhodné na palivové drevo alebo iné využitie, že príde a vyrúbe. A stačí, že jeden jedno miesto nám vyrúbe a ten jeden prameň nám ohrozí celú vodu... vodovod, lebo tá, tá vodovodná sieť je naozaj nastavená na maximum.
Ďalší problém, ktorý tam vidím, je, stromy, ktoré rastú na okrajoch lesa. To už je vlastne les, ale oni rastú na okrajoch lesa. V tom lese, keď vyrúbeme to drevo, musíme urobiť výsadbu a všetko, čo ten lesný plán nám udáva, ale tú časť lesa, ktorý nie je označené ako les, je to označené ako pasienok, ale v skutočnosti je to je les, môžme si kľudne vyrúbať bez toho, aby sa nás nejaké povinnosti týkali.
Ďalší problém, ktorý vidím, je kradnutie dreva. Určite viete, že v našom regióne žijú rôzne sociálne skupiny obyvateľstva, ktorí kradnú drevo. Ale oni vedia, že toho dreva, ktoré nie je v lese, sa nesmú dotknúť, lebo čaká na nich oveľa vyšší trest ako, ako ten, to drevo, čo je v lese. No a teraz im oznamujeme, že sa to celé mení.
Ďalší problém je poľnohospodár verzus vlastník. Viete, tí vlastníci podpísali tým poľnohospodárom zmluvy s tým, že sa budú o tie pozemky starať, že môžu tie kroviská rezať a tak ďalej. A teraz tí vlastníci naraz zistia, že podpísali zmluvy, a týka sa to naraz aj stromov, ktoré sú, už majú nejakú hodnotu a oveľa vyššiu hodnotu. A teraz čo urobí ten vlastník? Čo ide, ide rušiť zmluvu alebo sa bude nejakým spôsobom toho domáhať? Toto v tej, toto ošetrené v tom zákone vôbec nejakým spôsobom nie je.
A viete, som z dediny a celý život chodím pracovať do lesa, na pole a... a ako to na dedine chodí. A ja si neviem predstaviť toho poľnohospodára, ktorý ide obrábať pôdu na rúbanisku s obvodmi kmeňov 90 cm. Povedzme mi ako... (Povedané so smiechom.) Čím tu pôdu bude obrábať? Neexistuje, proste tam môže vysadiť zase nový les alebo jednoducho to vyťahovanie tých koreňov a celá tá činnosť okolo toho je taká drahá, že sa mu to nikdy neoplatí.
Ďakujem.

Ja by som chcel tiež reagovať, že aj mňa vyrušuje tá protichodnosť toho návrhu, že na jednej strane deklarujeme, že potrebujeme remízky pre účely, aby sme chránili pľúca krajiny, ochranu vtákov či iných drobných živočíchov, ktoré sa tam zdržujú, a na druhej strane skrátené konanie, presadíme skrátené konanie v tomto smere a počas tohto skráteného konania alebo počas toho skráteného konania prvého čítania meníme dôvody, prečo ideme prijať takúto novelu. A aj v tom skrátenom, aj v tom prvom sa bavíme o nejakých parametroch, ktoré, ktoré ste nejakým spôsobom tam uviedli a potom pred druhým čítaním na stôl na výbore príde materiál, kde sa to ešte, priemery vyrúbaných stromov zvyšujú, kde sa ešte zvyšuje rozsah možného výrubu, takže naozaj, naozaj to vytvára pochybnosti, že buď to nebolo dobre premyslené, alebo je za tým nejaký zámer, o ktorom sa dozvieme, až keď sa začne rúbať.

Ja by som chcel reagovať na pána ministra v jednej veci a to, že obce nejakým spôsobom sa obohacujú na tom výrube a náhradnej výsadbe. Tak chcem povedať, že obce, samosprávy rozhodujú len v intraviláne o náhradnej výsadbe a to len pre fyzické osoby a okresný úrad životného prostredia rozhoduje v intraviláne o právnických osobách a v extraviláne o všetkých. To znamená, že keď pán minister hovoril, že obce nejakým spôsobom na tom participujú, tak to vôbec nie je pravda a vlastne okresný úrad to robí v zmysle zákona. Takže keď sa, pán minister, vám to nepáči, tak treba zmeniť ten zákon, aby keď vydáva okresný úrad rozhodnutie, aby tá náhradná výsadba nebola tak striktne nariaďovaná, ako je nariaďovaná.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ja by som chcel znova upozorniť na nesúlad zastavaného územia. Naozaj desaťročia sa v našej krajine nedal zmeniť, nedala zmeniť hranica intravilánu a extravilánu. To znamená, že všetky naše obce a mestá sa rozrastali do extravilánu. Čiže ak posudzujeme územie podľa intravilánu a extravilánu, je to skreslené, veľmi skreslené a z toho aj vyplýva, že znižovanie toho obvodu kmeňa v intraviláne, pardon, v zastavanom území obce je vlastne bezpredmetné, lebo ten, to zastavané územie obce už dávno prešla prešlo do extravilánu. A tiež ma prekvapilo zvýšenie obvodu kmeňa, zvýšenie obvodu kmeňa až na 90 cm. Ako stále sa tu bavíme o tom, že sa budú rúbať dospelé stromy a že sa dajú využiť naozaj na kšeft, a my to ešte zvýšime. A mali by sme chrániť prírodu a ju nedevastovať.
A čo ma, čo ma na tom ešte vyrušuje, že dneska z lesa nemôžme zobrať ani suché konáre, lebo porušujeme zákon. Samozrejme, súvisí to s krádežmi dreva, ktoré, alebo s nelegálnymi výrubmi v lese, ktoré bolo, a teraz mimo lesa zas v extraviláne si môžme alebo budeme môcť po schválení tohto zákonu bez nejakých vážnych postihov vyrúbať les v obvode kmeňa 90 cm a jednoducho si ho zobrať. Myslím si, že to nie je v poriadku.

Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel reagovať tiež na túto novelu zákona. V prvom rade musím povedať, že mi vadí, že ide v skrátenom konaní, lebo je to síce veľmi malá, krátka novela, ale, ale silne ovplyvňuje život v jednotlivých obciach na celom Slovensku. A tiež si neuvedomujeme niektoré parametre, ktoré sa dávno zmenili a do toho zasahujú. Ja snáď spomeniem len jeden parameter, že už desaťročia nie je možné na Slovensku meniť extravilán a intravilán, hranice extravilánu a intravilánu, ale, samozrejme, stáva sa, v extraviláne nie je to problém. Stavajú sa tam legálne stavby, ale tým, že, tým, že nevieme zmeniť hranice, tak pri každej novele zákona by sme mali počítať s tým, že to nerozlišujeme na extravilán a intravilán, ale na územie, ktoré je reálne zastavané, a územie, ktoré nie je reálne zastavané. A čo je veľmi dôležité, mali by sme v prvom rade pracovať na tom, aby sa zmenil zákon tak, aby sa naozaj tie hranice zreálnili tam, kde je to územie zastavané, aby to bol intravilán, a tam, kde to územie nie je zastavané, aby to bol extravilán.
Ja si myslím, že náš kraj, naša krajina je už taká, že nielen medveď, nielen medveď sa pred nami neschová, ale už ani živá duša, lebo kto chodí do lesa, tak zisťuje, že máme strašne veľa posedov. Máme, máme vlastne na každom, na každom chotári posedy a navyše aj tie posedy stále pribúdajú.
Ďalší problém je, že poznám kataster, kde v celej obci poľnohospodári si dali tú prácu a vlastne vyrúbali jednotlivé stromy a kry práve kvôli tomu, lebo im to robilo problém s dotáciami, im sťahovali dotácie, tak, tak chceli to mať v poriadku, tak, tak vyrúbali tie stromy, rôzne remízky a osamelé stromy, ktoré v na tých lánoch rástli, a čuduj sa svete, o rok nato na jeseň sa sťažovali na premnožené, premnožené hraboše a problém bol v tom, že naozaj tí dravci nemali kde sadať. Možnože keby im postavili stĺpy, tak že by im troška pomohli, ale, ale sám predseda družstva mi hovoril, že majú s tým problém a že nie celkom to domysleli.
Kríky a náletové dreviny poskytujú domov nespočetnému množstvu drobného vtáctva a má to určite aj vplyv na hmyz. Na otravujúci hmyz. Ja si myslím, že je lepšie, keď to riešia vtáky, ako keby sme to mali riešiť nejakými repelentmi.
Neviem, koľko, koľko včelárov je v tomto, je v tomto zákonodarnom zbore, ale veľmi dôležitý je raný rozvoj včelstva a vlastne raný rozvoj včelstva nám zabezpečujú stromy, ktoré sú práve v týchto porastoch, či už to je, či už sú to osiky, rôzne liesky, alebo či je to, či je to vŕba rakyta, ale iné, ale aj iné stromy, ktoré sú medonosné, a práve tieto stromy sa nenachádzajú v lese, ale nachádzajú sa mimo lesa v zarastených, v zarastených okrajoch lesa, poprípade okolo potokov. A práve týmto zákonom je veľké nebezpečie, že tieto stromy, ktoré sú pre včelárov také dôležité, ktoré včelári vysadzujú, samozrejme. Ten včelár zvyčajne nemá svoj pozemok, tak vysadzuje ich, vysadzuje ich na pozemky, ktoré, ktoré sa tam nachádzajú, a dneska si tieto stromy, keď tento zákon schválime, môžme kedykoľvek vyrezať.
Ja mám aj veľké obavy, lebo len v katastri našej obce je desať kilometrov rôznych, rôznych plôch, ktoré sú, ktoré sú potokmi a celé okolie alebo celé brehy potokov sú zarastené týmito náletovými drevami. Je to zvyčajne do tej rubnej miery 80 % obvodu kmeňa a chcem povedať, že väčšina týchto potokov alebo drvivá väčšina týchto potokov je v správe povodia Bodrogu, Hornádu, samozrejme, v iných obciach je to iné, iné povodie. A keď sme kritizovali v nedávnej minulosti personálne zmeny ľudí, ktorí, ktorí nastúpili na manažérske funkcie týchto podnikov, keď sme spomínali, že nemajú žiadnu citlivosť k životnému prostrediu, tak práve mám obavy, že tento zákon im umožní, že sa začne vo veľkom rúbať a vlastne majú to posvätené zákonom. A myslím si, že to drevo na štiepku alebo na, alebo, alebo na iné využitie je veľmi vhodný biznis.
Skúste sa niekedy zastaviť pri nejakej remízke, ktorá týmto zákonom je odsúdená na zánik, alebo pri nejakom zhluku stromov a počúvajte tú symfóniu vtákov, včiel a všetkých živočíchov, koľko, koľko sa tam toho nachádza. A ja sa pýtam, keď, keď zničíme takéto, takéto sluky, keď zničíme, vyrežeme tie stromy, kde tie spievavce, kde tie včely, kde ten, kde tie opeľovače, kde ten hmyz sa nám podeje. Takže veľké obavy mám, aby, aby sa naša krajina nezačala kántriť a všetci sme, všetci sme na to doplatili. Každý deň počúvame o zmene klímy, ale ju aj priamo cítime. Každý krík, každý strom má pre klímu význam.
Pán minister, ja vás poprosím, keby ste si mohli sadnúť, lebo ma to ruší.
Ako sa nám bude dýchať, keď nám zostane holá krajina? Nie je príjemnejšie prejsť sa po poľnej ceste alebo periférii, sídla, kde rastú kríky a náletové dreviny, ako po asfaltovom chodníku, okolo ktorého nerastie nič? Predstava medveďa, ako sa skrýva v kríkoch neďaleko dediny a číha na hubára, je smiešna. Tým, že zničíme kríky, ho vari odplašíme?
Alebo skryje sa za iný krík? A aj ten ďalší krík vyrúbeme? A takto budeme pokračovať ďalej? Ja si myslím, že v tom chýba silná logika.
Nejedná sa len o kríky v našej predstave, jedná sa o dreviny. O zaujímavé stromy, ktoré podľa pripravovanej normy predstavujú už celkom slušnú drevnú hmotu. Predstavte si 100 stromov takéhoto objemu. To je už slušná hmota, je to už slušný biznis. Čo po nás tuná v tejto krajine ostane, ak tieto biotopy zlikvidujeme?
Stále hovorím, že máme jedinečný región. Každý, každý kút Slovenska je iný. Máme 25 jedinečných regiónov na celom Slovensku. V tých, v tých regiónoch je každá dedina a má svoje zvláštnosti. A týmto zákonom je naozaj možnosť narušiť tú jedinečnosť tým, že legálne, ale aj nelegálne napomáhame ľuďom, ktorí si tu prírodu vážia menej alebo vôbec nevážia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ja by som chcel reagovať na niekoľko vecí. Prvá vec, tie náhrady, ktoré sa dávajú obciam, tak taká skúsenosť, keď sa stavia u nás diaľnica, tak tie obce v našom regióne, každá jedna obec dostala za ten výrub drevín cca 2 milióny slovenských korún. Ale s tým, že tie peniaze musela použiť na náhradnú výsadbu. To znamená, že tá spoločenská hodnota musela sedieť, každý si musel urobiť k tomu projekt. To znamená, že tie, tie peniaze sa neminuli na nejaký iný účel, ale naozaj boli použité, aby tá zeleň, ktorá ubudla, aby na nejakom inom mieste v danom katastri sa vysadila nanovo.
Ale ja by som chcel priblížiť na katastri našej obce a nie sme v regióne nejakí výnimoční, ale tie okolité obce v regióne sú rovnaké, že o akú zeleň sa jedná. Tak v našej obci sú, 80 % tejto zelene tvoria brehové porasty, kde drvivá väčšina je v správe povodia Bodrogu a Hornádu, aj na vlastníctve pozemkov Bodrogu a Hornádu. Jedná sa väčšinou o tie stromy do tých 80 cm a mám obavu, naozaj mám vážnu obavu, že keď si pomyslím na personálne obsadzovanie týchto riadiacich funkcií, že tie brehové porasty budú, budú úplne vyrezané. A 20 % tvoria nálety, ktoré sú pri lesoch a keďže u nás bola komasácia, tak veľká časť týchto náletových drevín sa zaradila do toho lesa a dneska sú to už lesy.
Čiže ja mám naozaj veľkú obavu nie o developerov, že niečo budú u nás stavať, bodaj by, ale skôr obavu o to, že je to namierené naozaj na drevársky biznis, štiepku alebo neviem, kde všade také drevo možno použiť.