18. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcela by som trošku pozrieť na vec z trochu iného pohľadu. Pán Budaj navrhuje 21. august 1968 a 21. jún 1991 za pamätné dni, pretože je dôležité si pripomínať, že Slovensko nie je okupovanou krajinou. S týmto sa dá iba súhlasiť.
Len podľa niektorých vyjadrení pre médiá sa pán Budaj vyjadril, že z poslednej okupácie sme sa vymanili vlastným úsilím. A to celkom nie je pravda. My sme sa z toho nevymanili vlastným úsilím, ale v prvom rade rozhodnutím veľmoci, pretože nastala určitá doba v medzinárodnej situácii, ktorá o tom rozhodla, a pravda je aj tá, ja som vás, pán Budaj, v ’89. v novembri obdivovala, bola som medzi tými, ktorí pochodovali do Rakúska, keď sa strihali ploty a... a tak ďalej a tak ďalej. Ešte som zháňala aj sanitky a oblečenie pre študentov. Žiaľ, dnes je všeobecne známe a dokázané, že udalosti z novembra 1989, tzv. Nežná revolúcia, boli vlastne zinscenované a boli dohodnuté s vtedajším komunistickým československým vedením. Určite nehovorím, že mnohí ľudia sa zúčastnili s veľkým entuziazmom tejto, týchto udalostí, nevediac o tom, že je to dohodnuté, a naozaj v dobrej, v dobrej vôli, a teda chcení dobra. Najmä včera sa na tejto schôdzi veľa hovorilo o zločineckom komunistickom režime.
Tak chcem položiť otázku, kto zavliekol Slovensko do tejto komunistickej totality. Bol to v prvom rade Stalinov agent, agent NKVD, masový vrah, vlastizradca a zlodej Edvard Beneš, ktorý nás zapredal boľševického Sovietskemu zväzu pod vedením Stalina dávno pred skončením druhej svetovej vojny, a takisto českí komunisti, spolu s českými komunistami.
Chcela by som povedať, že o tom, že do akej zóny budeme patriť, znova rozhodli veľmoci. Čiže keď sme, keď prišli tzv. spojenecké vojská, nechcem tým obhajovať, ja neobhajujem vstup vojsk, len chcem povedať, že prišli do svojho, že oni prišli robiť poriadok vo svojej vlastne kolónii alebo vo svojej, pretože im to pripadlo po vojne. A u nás sa dobrovoľne, teda sa to prijalo. V roku 1946 v československých voľbách na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, v Čechách Komunistická strana. Demokratická strana na Slovensku zvíťazila iba, aj to len s pomocou hlasov ľudákov, pretože Hlinkova slovenská ľudová strana bola zakázaná. A Demokratická strana sľúbila za túto podporu milosť pre pána prezidenta Dr. Jozefa Tisa, čo, žiaľ, sa im nepodarilo dodržať.
To znamená, že na Slovensku, že znova ten komunizmus, ten boľševizmus neprišiel, nebol slovenským výmyslom. Znova to prišlo z Čiech. Veď my sme za celý ten čas povojnového Československa, my sme ani len tých komunistov nemali našich na Slovensku, pretože síce bol tu Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska, ale poslúchal príkazy ÚV z Prahy. Čiže my sme, Maďari mali svojich komunistov, ja neviem, Poliaci mali svojich komunistov, Bulhari mali svojich komunistov, len my sme mali českých, československých komunistov. Takže aj to je taká, žiaľ, osobitná situácia pre Slovensko. Dokonca chcem povedať aj to, že aj pánom Budajom teraz a inými ospevovaný pán Dubček patril predsa k tým komunistom, ktorí zakladali tento režim v bývalom Československu. Bol komunistom a zakladajúcim práve v tých časoch, v tých najhorších časoch, čo je neporovnateľné s tým ’68. rokom. Jednoducho sú neporovnateľné zverstvá, ktoré sa páchali od roku 1945 a v 50. rokoch, aj keď teda súhlasím s tým, že bolo veľa strát a obetí v tom ’68. Ale je to neporovnateľné s tým, aké orgie zatýkania a vrážd, a ja neviem, čoho všetkého sa tu diali po roku 1946.
Tak prekvapuje ma napríklad aj to, že pána Budaja, že pánovi Budajovi neprekážal ani Miroslav Kusý, ktorý bol ideológom tejto zločineckej organizácie, znova, ešte predtým, keď to bolo to najhoršie. A nie je to jedine Miroslav Kusý, je to mnoho iných jemu podobných. S myšlienkou, že obdobie okupácie si treba pripomínať, a tiež s tým, že si máme vážiť stav, keď nie sme okupovaní, s tým možno jedine súhlasiť. Pravdou však je, že z okupáciou, to znamená s nelegitímnou prítomnosťou cudzích vojsk sme sa v priebehu minulého storočia stretli viackrát, nielen v roku 1968. Najviac - až päťkrát - na územie Slovenska vstúpili maďarské vojská, a to v rokoch 1919, 1938, 1939, 1944 až ’45 a v roku 19..., v spomínanom roku 1968. Napríklad maďarská armáda pod vlajkou boľševickej revolúcie k nám vtrhla už v júni 1919. Obsadili značnú časť Slovenska a jej príslušníci sa dopúšťali mnohých brutalít, vraždenia národne uvedomelých Slovákov a tak ďalej. Bolo to niekoľko týždňov priam hrôzovlády. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži s podporou Hitlera a Mussoliniho Maďarsko obsadilo viac ako 20 % južného Slovenska. To im však nestačilo a už v marci 1939 vpadlo na východné Slovensko 40-tisíc vojakov fašistického Maďarska a obsadili ďalšie slovenské územie, okresy Snina a Sobrance. Maďarské letectvo bombardovalo 24. marca Spišskú novú Ves. Išlo vlastne o prvé bombardovanie územia cudzieho štátu v Európe ešte pred začatím 2. svetovej vojny.
V roku 1968 bolo maďarské vojsko súčasťou koalície socialistických štátov, ktorých vojská padli na naše územie, tak ako to spomína pán Budaj. Pravdou však... Mnohí liberáli, neviem, myslím, že medzi nimi aj pán Budaj, a väčšina liberálov dnes preklína Rusko. A mnohí zavádzajúco hovoria o ruskej okupácii Československa v roku 1968. Pravdou však je, že nešlo o ruskú okupáciu, pretože štát Rusko neexistoval už dávno. Bol to štát, bol to Sovietsky zväz, čiže nebola to žiadna ruská okupácia, bola to sovietska okupácia. Preklínajú Rusko, druhým dychom však horlia za prítomnosť iných cudzích vojsk na území Slovenska, a to amerických. Vítajú americké kolóny na hraniciach, stavajú pre nich riadiace, či logistické centrá. Slovenská, teda resp. nie slovenská, ale vláda Slovenskej republiky vysiela slovenské jednotky do Pobaltia do chystanej protiruskej vojny. Taktiež zaťahuje našich vojakov do agresívnych nespravodlivých vojen vedených NATO a Spojenými štátmi na Blízkom východe. Ani raz som nepočula, opravte ma, ak sa mýlim, z vašich úst odsúdenie Dzurindovho zločinu, povolenia preletov lietadiel NATO cez naše územie pri vraj humanitárnom bombardovaní civilistov v Juhoslávii, nepočula som to odsúdiť. Opravte a povedzte, kedy ste to verejne odsúdili. Nie je toto pokrytectvo? Nie je toto vojnové štvanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, vyčerpali ste časový limit. Prepáčte, ale podľa rokovacieho poriadku vám musím skrátiť čas.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Dobre.

Ďakujem za slovo. Natália, správne si rozobrala tému. Áno, treba si uctiť pamiatku obetí vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Ale treba si uctiť aj obete v Juhoslávii, keď, kde spáchala Dzurindova vláda vojnový zločin, povolila totižto vtedy prelety lietadiel NATO, hoci sme my v NATO neboli, nemali sme žiadne záväzky. Zabitých boli 2-tisíc civilistov, 5-tisíc bolo zranených. A nebol to vtedy náhodou Dzurindov parťák Ján Budaj jeho, súčasťou jeho koalície? Toto ho netrápi. Netrápi ho 14-tisíc hodených bômb, častokrát s ochudobneným uránom. Toto je typický Budaj. Netrápi ho, že sme boli súčasťou agresívnej akcie NATO. A toto vám hovorím ako chlap, čo dakedy nosil budajku.
Ďakujem za slovo.

Iba jednou vetou, že ešte raz chcem apelovať, aby sme v mene všetkých tých obetí im dali šancu, aby ich príbuzní videli, že ten dátum sa dostal do zoznamu pamätných dní. A pretože aj pre nich je to šanca, že majú pocit, že tí ľudia nezomreli zbytočne. V mene všetkých tých státisícov poškodených, ktorí dnes berú mizerné, mizerné, dôchodky, a ich bývalí likvidátori, tí, ktorí ich robili v prebierkových komisiách, ich likvidovali, tí sú dnes na tom oveľa lepšie. Žiadna spravodlivosť nebola nastolená. Podporte aspoň toto symbolické gesto, ktoré pripomína obidva dátumy.
Ďakujem.

Vy ste sa práve vymenili s vaším predchodcom, pán predsedajúci. Ja som informoval pána Hrnčiara, že chcel navrhnúť, aby snemovňa súhlasila s tým, že sa ten zákon presunie na septembrovú schôdzu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona alebo novelu zákona o dani z príjmov. Už dlhodobo, už vlastne celý rok toto volebné obdobie predstavujeme jednotlivé návrhy zákonov, ktoré sú z oblasti podpory rodinnej politiky. Tento návrh teda sa nijako nevymyká z našej snahy predstaviť postupne komplexne rodinnú politiku, ktorá by mohla v budúcnosti spôsobiť len to, že na Slovensku bude mať kto pracovať, na Slovensku bude mať kto platiť dane, a tým aj do budúcna zabezpečiť dôchodkový pilier.
Návrh zákona je prvým a razantnejším spôsobom podpory odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovaní reprodukčného správania obyvateľstva, na ktorý bude postupne nadväzovať aj, na ktoré budú nadväzovať aj ďalšie legislatívne návrhy, tak ako som spomínala. Obyvateľstvo starne, rodí sa menej detí, a pokiaľ sa nevytvorí propopulačná spoločenská klíma, tento vývoj bude onedlho nezvratný. Z prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 vyplýva, že plodnosť okolo roku 2020 bude iba 1,47 dieťaťa na ženu. Staneme sa jednou z najmenej rozvíjajúcich sa ekonomík v zmysle demografie.
Vzhľadom na špecifickosť súčasnej situácie síce do roku 2020 nie je možné predpokladať dramatický nárast plodnosti, no po tomto horizonte by mladšie generácie v priaznivých podmienkach, ktoré nemenujeme len ako ekonomické, mohli prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti.
Starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období rokov 2020 až 2040 veľmi intenzívne. Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou v Európskej únii a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete. Toto je údaj z Eurostatu. Na budúci vývoj počtu a štruktúru obyvateľstva bude mať rozhodujúci vplyv vývoj plodnosti a migrácie, nakoľko zmiernenie úbytku a starnutia obyvateľstva patrí medzi strategické spoločenské ciele, musí spoločnosť prispieť k ich realizácii. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Aj keď je známe, že reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva možno ovplyvniť len v obmedzenej miere a účinnosť opatrení nemusí byť vysoká, štát by na túto možnosť určite rezignovať nemal. Práve naopak.
Dovoľte mi, aby som vám v skratke predstavila, čoho sa samotný návrh zákona týka. Meníme zákon o dani z príjmov, hlavne, teda iba v časti, kde sa hovorí o daňovom bonuse na deti. Viete, že súčasný stav je v zákone určený rovnaký, že daňový bonus je rovnaký pre všetky deti, ktoré sa v rodine narodia. Alebo na každé dieťa narodené je daňový bonus rovnaký. Je naviazaný na, na životné minimum. Dnes, teda už v náväznosti na životné minimum je suma tohto daňového bonusu na jedno dieťa 21,41 eur. My hovoríme, že podľa okolitých krajín, ktoré už, kde už prebehli zmeny práve aj týchto nastavení, aj poviem, pronatálnych alebo prospoločenských, tak v podobnom duchu sa snažíme upraviť tento daňový bonus, a to tým spôsobom, že na druhé dieťa by sme navrhovali dvojnásobok sumy prvého dieťaťa, pri treťom dieťati navrhujeme trojnásobok sumy daňového zvýhodnenia ako pri prvom dieťati. Tak by sme sa v dnešnej situácii dostali na sumu 21,41 eur, druhého dieťaťa na sumu 42,82 eur a pri treťom dieťati na sumu 64,23 eur. A rovnako aj na každé ďalšie dieťa. To znamená, ak je domácnosť s jedným dieťaťom, rodina by mala úľavu 21,41 eur. Ak by mala rodina, ak by mala rodina tri deti, tak daňové zvýhodnenie tejto rodiny by bolo okolo 130 eur, necelých 130 eur mesačne.
Ako som spomínala, tento rok sa nám bude opäť po dlhšom čase zvyšovať životné minimum, ktorého výška je 1,39 eur na mesiac. Po úprave vzhľadom na toto zvýšené minimum tak predpokladáme, že daňový bonus by mal dosahovať od 1. januára, ak by bola prijatá táto novela sumy, 21,57 eur, druhého dieťaťa 43,14 eur, tretieho dieťaťa 64,71 eur. Teda kompletné, kompletné zvýhodnenie rodín, je jedno, či sú to jednorodičovské rodiny, kompletné rodiny, či ide o rodinu, ktorá má zverené dieťa do náhradnej starostlivosti, daňové zvýhodnenie pri troch deťoch by bolo napríklad takmer 130 eur namiesto dnešných 60 eur.
A možnože také plastickejšie je zvýraznenie, ako by to vyzeralo v rodine za jeden rok. Takže toto daňové zvýhodnenie pri trojdetnej rodine vyjde, bude mať rodina k dobru viac ako 1 550 eur. Iste, s troma deťmi, s troma deťmi, áno. Iste uznáte, že toto už je suma, za ktorú by si mohla dovoliť ísť rodina s troma deťmi aj na slušnú dovolenku.
V závere vás teda žiadam o podporu tohto, tejto novely zákona, ktorá je jedným z nástrojov zlepšenia v našej katastrofálnej demografickej situácii na Slovensku. Tento model nie je nijako špeciálne vymyslený. Tento model sme si požičali z okolitých krajín, kde podobným spôsobom už majú zavedené progresívne daňové bonusy alebo zvýhodnenia na deti. Takže nevymýšľame nič nové, sme vlastne poslednou krajinou z V4, ktorá takéto opatrenie nemá ani o ňom neuvažuje, a mne je ľúto, že takýmto spôsobom nechce Slovenská republika podporiť viacdetné rodiny, najmä tie, ktorých rodičia pracujú a odvádzajú štátu úžitok na daniach.
Takže žiadam vás o podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, predsa ešte zopár slov k tomuto návrhu zákona. V prvom rade som neuviedla, čo toto opatrenie bude stáť Slovenskú republiku. Zopakujem teda pre poriadok, o čo v tomto návrhu zákona ide.
Ide o to, aby bola progresívnym spôsobom zvyšovaná čiastka, ktorá zostane v rodine, ktorej rodičia pracujú. Viete, že každý pracujúci človek, rodič, alebo teda jeden z rodičov má možnosť žiadať si od štátu daňové zvýhodnenie kvôli tomu, že sa stará o dieťa. V zákone o dani z príjmov je uvedená suma na jedno dieťa 19,32 eur mesačne. My navrhujeme teda sumu na druhé dieťa zvýšiť dvojnásobne, sumu na tretie dieťa zvýšiť trojnásobne.
Kolegyňa Anka Verešová bude v ďalšej časti potom hovoriť aj o jednotlivých príkladoch zvýhodnenia alebo progresívneho zvýhodnenia v okolitých krajinách. Viete, uvidíte, že každá krajina to rieši naozaj po svojom. Nám sa zdal pre začiatok takýto model, model možno najvhodnejší a berem to ako možnože počiatočné úvahy nad takouto zmenou. Je to veľký zásah.
Možnože si niektorí spomínate, že pred pár mesiacmi sme prišli s návrhom zvýšiť tento daňový, daňový bonus na dieťa na dvojnásobok. Bol by to daňový bonus na každé jedno narodené dieťa na, do, na sumu 38,64 eur v dani, v zákone o dani z príjmov. Po preštudovaní materiálov, ktoré sme dostali k dispozícii z okolitých krajín, sme uznali, že možnože toto je síce príjemné pre rodiny a určite to každej jednej rodine by to pomohlo, ale na druhej strane videli sme, že tie modely, ktoré používajú okolité krajiny, sú naozaj nastavené progresívne. To znamená možno tak, aby ľudí aj povzbudzovali, ja viem, že toto asi neovplyvní veľmi rozhodovanie o dieťati, ale môže to byť jedno z rozhodovacích kritérií v tom prijatí ďalšie dieťa.
A preto sme sa rozhodli zákon o dani z príjmov upraviť takýmto spôsobom, ak by to bolo možno tiež nie celkom vhodne povedané, stimulačné pre rodičov, ktorí váhajú, či uživia svoje dieťa, ďalšie dieťa, alebo nie. Hranicu nastavujeme zatiaľ ako v maxime na tretie dieťa. Samozrejme, existuje model, že by sme mohli pokračovať takto stupňovito aj do vyšších súm, ja neviem, že štvornásobok na štvrté, štvrté dieťa alebo urobiť, zabezpečiť väčšiu hranicu medzi druhým a tretím dieťaťom. Naozaj, že toto je vec, ktorá by mohla byť veľkým námetom na diskusiu pre ministerstvo aj práce, sociálnych vecí, keď už konečne začne robiť rodinnú politiku ako jeden veľký strategický materiál so svojou, s náhľadom do budúcnosti, ale aj ministerstvo, ministerstvo financií, ktoré je gestorom verejných financií.
Takže zopakujem len, že my sme sa rozhodli pre začiatok začať aspoň predstavovať tému progresívneho daňového bonusu tým najjednoduchším spôsobom, teda zvýhodnenie pre druhé dieťa dvojnásobné, pre tretie dieťa trojnásobné. A zopakujem, že ak teda niekto žiada daňový bonus na tri deti, znamená to najnižšia suma plus stredná suma plus najvyššia suma, čo je približne 20 eur, ďalej necelých 40 eur a potom viac ako 60 eur za mesiac.
Náklady na toto opatrenie predstavujú sumu do 170 mil. eur. Poviete si, že je to dosť. Áno, je to dosť, ale už ako sme veľakrát odtiaľto povedali, že investícia, alebo teda vkladanie peňazí do novej generácie musíme brať ako investíciu, jednoznačne ako investíciu do budúcnosti. O to viac, že v tejto situácii to nie je bezbrehé rozdávanie peňazí, je to výpomoc tým rodičom, ktorí sú pracovne aktívni. Nie je to štátna dávka, ktorá sa dáva en bloc plošne všetkým. Je to výpomoc v tom, že nedostane rodič peniaze na ruku, ale nebude mu odobraté z toho, čo zarobí. To je podľa mňa pre občanov Slovenska tiež veľmi dôležité. Ukazuje to možno chuť štátu aj takýmto spôsobom pomáhať rodinám. Sme presvedčení o tom, že takéto opatrenie by sa vedelo veľmi ľahko vyfinancovať aj prostredníctvom efektívnejšieho výberu daní.
Hovoríme si, kedy, ak nie teraz, keď je najlepší ekonomický rast, prečo nie teraz hneď, keď Slovensko vykazuje naozaj jeden z najlepších ekonomických parametrov vo svojej, všetky vlastne ekonomické parametre vo svojej histórii. Takže opätovne vás prosím o podporu a žiadam, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť, že v rámci podpory rodiny, v kapitole podpora rodiny ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je rozpočtované na rok 2017 nižší rozpočet o 3 736-tisíc eur oproti minulému roku, čo svedčí o tom, že sa nám skutočne rodí stále menej detí. Je potrebné si to naozaj uvedomiť už teraz, keďže ďalších päť až šesť rokov nám bude prichádzať do systému dôchodkového zabezpečenia pomerne vysoké percento dôchodcov, a je potrebné sa pripraviť na dobu, kedy naša krajina bude musieť bojovať o to, aby sme sa vedeli postarať o tých starých ľudí. Návrh, ktorý predkladáme, je naozaj trendom aj v blízkej V4. To znamená, nehovoríme len o škandinávskych krajinách, ale hovoríme aj o Poľsku, Maďarsku, čo sú podobné krajiny ako my, a kde takúto prorodinnú politiku začínajú realizovať. A to nie preto, že aby boli volení, ale preto, že vedia, že národ potrebuje deti, aby prežil.
Takže naozaj chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som mal štyri mladšie sestry, takže ja som v pohode. Chcem sa vyjadriť k tejto téme.
Naozaj rodinná politika ako nielen nejaký okraj alebo nejaké jednotlivé opatrenia, ale ako celok je veľmi potrebná. My sa tejto téme chceme venovať, chceme ju podsúvať. Veríme, že vláda sa chytí a bude to presadzovať, lebo je to teda otázka vlády. Vláda má ministra rodiny a progresívny daňový bonus je niečo, čo je overené vo všetkých krajinách okolo nás. Pomáha to a aj rodinám. Vyjadrenie jednej vysokopostavenej političky, že sa im podarilo dosiahnuť z okolitých krajín, že sa im podarilo dosiahnuť to, že rodiny s deťmi už nežijú v biede, že u nich nemajú už rodiny s deťmi, ktoré žijú v biede. To je niečo, na čo by sme mali pamätať aj z hľadiska toho, že vidíme, že to funguje, aj keď to stojí nemalé peniaze. Ale keď sa pozrieme a hovoríme o nejakých 170 mil. eur, tak príklad. Dneska som cestoval vlakom a pozeral som si pre zaujímavosť modernizáciu trate medzi Považskou Teplou a Žilinou, že bude stáť niečo okolo 400 mil. eur, čo je teda dosť a je to potrebné. Ale v každom prípade si myslím, že investovať do budúcnosti Slovenska, to za tých 170 mil. eur stojí, tak tiež sa prihováram ako spolupredkladateľ tohto zákona, aby sme na to mysleli, a skúsili uvažovať tým smerom.
Nemyslím si, že niekto možno aj z vlády je zásadne proti, ale troška to obchádzame, ako keby sa nevieme nad tým tak solídne a koncepčne zamyslieť. Budeme do toho búšiť, aby sa to stalo. Nie kvôli nám alebo našej politickej agende, ale kvôli práve rodinám s deťmi a kvôli Slovensku.

Ďakujem pekne. Žiada sa mi povedať, že naozaj, ak Slovensko nezmení svoj, svoje nazeranie na prorodinnú politiku, tak sa stane, že staneme sa jednou z najmenej, z krajín, kde je pôrodnosť najnižšia. Budeme, proste v tomto budeme v negatívnom zmysle slova prví.
A čo sa týka ešte toho, tých nákladov finančných. Áno, bude to takmer 170 mil. A aj sme si povedali, že pozeráme sa na to ako na veľkú investíciu do budúcna, ale zároveň treba povedať, že tým, že rodinám zostane viac peňazí na útratu, predpokladáme, a teda okolité krajiny sú toho príkladom, že sa zvýši aj spotreba ekonomicky aktívnych rodín s deťmi, čo len znova podporí ekonomický rast a prosperitu krajiny. A naozaj nesmieme zabúdať ani na to, že teraz onedlho pôjdu najvyššie, najväčšie ročníky do dôchodkov a tá starostlivosť alebo náklady na starostlivosť pre seniorov budú rásť a bude nám chýbať počet ľudí, ktorí sa o týchto seniorov budú starať.
Ďakujem pekne.