26. schôdza

30. 1. 2018 - 15. 2. 2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 15:39 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 15:39

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, štruktúra môjho vystúpenia bude nasledovná: poviem zopár slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, potom niekoľko poznámok k súvisiacim témam s tým návrhom súvisiacim a na koniec prečítam, prečítam pozmeňujúci návrh.
Čiže ten pozmeňujúci návrh má dva body. Jeden hovorí to, že správy súvisiace s predloženým zákonom by mali a budú musieť, ak prejde, dodržiavať princípy hodnoty za peniaze. To znamená merať úspechy cez merateľné ukazovatele, náklady na ne a reportovať hodnotu za peniaze.
Druhá časť pozmeňujúceho návrhu je takzvaná sunset klauzula, ktorá v zásade hovorí to, že v prípade, že sa stane, že v roku 2023 bude pomer nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k nezamestnanosti priemernej za Slovensko ešte vyšší, než je teraz, tak tento zákon stráca účinnosť, pretože nepriniesol úspechy.
Teraz k tým poznámkam. Hovorilo sa aj dnes o tom, že ako keby tá zodpovednosť bola prenesená na okresy za úspešnosť výkonu tohto zákona. Podľa môjho názoru je to principiálne zlý postoj. Aj nám sa stáva, niekedy nám voliči povedia, že prečo vy liberáli nie ste liberálnejší pri míňaní peňazí štátnych. No podľa mňa je to veľký rozdiel a niečo, čo nás odlišuje od vlád Roberta Fica. Tie vlády v zásade hovoria, buďme prísni, etatistickí pri výbere peňazí. Vyberme čo najviac a potom buďme liberáli pri rozdeľovaní peňazí. A my to hovoríme presne naopak, radšej vyberme menej, ale to, čo vyberieme, to musíme potom rozdeľovať prísne, však to sú peniaze ľudí, ktorí zaplatili dane a odvody, tak s nimi potom treba narábať prísne. Prísne znamená merať výsledky, čo sa za tie peniaze dosiahlo.
Tento zákon už pred novelou vytvára, a hovorilo sa to tu dnes niekoľkokrát, vytvára, zvyšuje náklady, tzv. transakčné náklady, proste zvyšuje byrokraciu, vytvára miesta úradníkov, vytvára radu, na tých úradníkov sú naviazané kancelárie, služobné cesty, školenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže nejaké náklady s tým spojené sú. A dnes sú to len tieto náklady. O pár rokov, keď už sa toto všetko dobuduje, tak ten proces rastu byrokracie bude mať svoju dynamiku, pretože získa svojich obhajcov, ktorí budú o päť rokov silnejší, než sú dnes. Preto má význam s takouto klauzulou prichádzať dnes, pretože rušiť nefunkčný zákon, ak sa ukáže, že je nefunkčný, bude ťažšie, keď už, keď už sa vytvoria väzby, keď už tam budú prijatí úradníci, keď už budú miestni podnikatelia zvyknutí na dotácie, potom už bude naozaj oveľa ťažšie, aj keď budú dáta k dispozícii, zrušiť takýto zákon, čiže dôvod všeobecný na sunset klauzulu, ktorú by sme v budúcnosti chceli využívať častejšie.
Ešte k tej nezamestnanosti chcem uviesť, že v roku 2012 bol pomer priemernej nezamestnanosti v menej rozvinutých okresoch k priemernej nezamestnanosti na Slovensku 1,74. Minulý rok v decembri už tento pomer bol 2,06. Čiže tie nožnice sa roztvorili za ostatné roky a ten náš pozmeňujúci návrh vlastne hovorí to, že pokiaľ by sa roztvárali aj naďalej, tak by nemal takýto zákon ďalej byť účinný.
SaS tiež chce a určite chce, aby boli nižšie rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Tá naša predstava, ako to dosiahnuť, je ale iná, už sme o nej, už sa tu dnes o nej hovorilo a je založená skôr na vyššej efektívnosti a na nižších daniach, a nie na prerozdeľovaní navyše takom, že sa deje s pomocou podnikateľov, ktorí, obávam sa, môžu byť v konflikte záujmov. Pretože v tých radách budú podnikatelia, ktorí majú dostať peniaze. A toto vláda nemôže dosť dobre robiť, že vyberie peniaze, zavolá si podnikateľov, dá im peniaze a povie, že rozdeľte si ich nejako. No toto sa bude ťažko vysvetľovať tým, ktorí tie peniaze zaplatia, majiteľom firiem, zamestnávateľom aj zamestnancom, ktorí prispievajú na chod verejnej správy, aj keď majú minimálne mzdy, napríklad cez spotrebné dane.
Teraz si dovolím prečítať text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej, Jozefa Rajtára a Renáty Kaščákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, tlač 764.
Bod 1. V čl. I bod 4 v § 3 ods. 1 písm. b) sa za slová „ročných priorít" vkladajú slová „a vyhodnocuje efektívnosť verejných výdavkov na opatrenia uvedené v akčnom pláne a ročných prioritách".
Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. Za § 11 sa dopĺňa § 12, ktorý vrátane nadpisu znie: § 12 Klauzula o revízii platnosti. Ak k 1. júlu 2023 bude priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch, ktoré boli k 1. máju 2018 zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, vyššia ako dvojnásobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie, tento zákon stráca účinnosť dňom 31. júla 2023.".
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 15:39 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:48

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Eugen, vďaka, že si priniesol do toho tento ďalší rozmer, ktorý je naozaj veľmi dôležitý a ja by som ešte chcel poukázať práve na to, že naozaj ten rozmer diskriminácie v rámci týchto najmenej rozvinutých regiónov pri takejto podpore, kde vlastne tí, ktorí nečerpajú, tak vlastne zo svojich daní podporujú tých, ktorí čerpajú a tým pádom v rámci jedného prostredia sú diskriminovaní, lebo nedostávajú tú istú pomoc. A preto je dôležité práve to, tá taxatívnosť tohto systému, ktorá, samozrejme, tu zatiaľ chýba. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 15:48 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:48

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za poznámku. Všetko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 15:48 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:49

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Možno pár slov na záver. Ja som si veľmi pozorne vypočul vystúpenia všetkých kolegov a musím povedať, že regionálne rozdiely v rámci krajiny, to nie je problém len Slovenskej republiky. Samozrejme Slovenská republika patrí k tým krajinám Európskej únie, kde tie regionálne rozdiely medzi tou najrozvinutejšou a tou zaostalejšou časťou sú jedny z najvýraznejších. Ale v rámci Európskej únie stále takéto problémy pretrvávajú aj v iných krajinách a aj napriek značným investíciám sa ani tam nedarí tie rozdiely zmenšovať takým tempom, ako by sme si všetci predstavovali. Preto môžte mať názor na tento spôsob alebo snahu znížiť tie rozdiely na Slovensku rôzny, ale myslím si, že je správne, ak sa regionálne rozdiely pretavili aj do špeciálneho zákona a konkrétne okresy získali špeciálny status. A to nielen vo vzťahu k akčným plánom, ku ktorým sa na chvíľku ešte vrátim, ale aj k tomu, že vďaka tomuto dnes aj v oblasti eurofondov sú vypisované špeciálne výzvy, ktoré slúžia len rozvinutým regiónom a kde môžu predkladať svoje projekty len subjekty z týchto regiónov, čo im dáva väčšiu šancu na svoj ďalší rozvoj.
Áno, akčné plány sme robili pred tým rokom aj niečo po prvýkrát. Boli tvorené tak, ako hovorili kolegovia poslanci, ktorí s tým majú aj svoju reálnu skúsenosť a práve preto dnes dochádza k revízii týchto akčných plánov a vláda do každého jedného okresu sa vráti a začala už svojím rokovaním v Revúcej tento rok alebo respektíve na sklonku minulého roka a budeme pokračovať v tých rokovaniach. Navštívi vláda každý okres, kde urobí revíziu akčného plánu a kde sa napravia chyby, ktoré tam, samozrejme, v niektorom okrese vznikli, v niektorom okrese menej a napraví sa to.
Ak sa mám dotknúť napríklad transparentnosti, o ktorej hovoril pán poslanec Dostál, chcem ho upozorniť na jednu vec. Ak prejde táto novela, tak vždy na jeden rok dopredu bude vláda schvaľovať investičný plán pre daný okres. To znamená, nieže 15 dní pred uzavretím zmluvy bude potrebné niečo zverejniť, vládny materiál bude zverejnený aj v rámci MPK a potom natrvalo na celý rok a úrad vlády bude môcť podpísať v priebehu toho roku nejakú dotačnú schému na projekty len tie, ktoré sú v tom hlavnom materiáli investičného plánu vlády. To znamená, ten váš pozmeňovák tým pádom aj v skutočnosti by nebol až taký potrebný, pretože to bude rok visieť dopredu na verejnosti a bude sa môcť k tomu každý vyjadriť.
Áno, veď od toho si môžme sľúbiť aj to, že možno, ak prehliadne sa niečo v tom procese, tak niekto z daného regiónu upozorní, že to nemusí byť všetko úplne v poriadku, lebo na diaľku 300-400 kilometrov to z Bratislavy nemusí byť vidieť. Áno, je pravda, aj to, čo hovorili ste vy, pán poslanec, že príspevok tečie pomaly do tých regiónov a malo by to byť rýchlejšie a ja určite tvrdím, že by to malo byť tak, preto aj došlo k zmene, ak ste vnímali, došlo k zmene prechodu celej agendy z ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja priamo na úrad vlády. Tam, samozrejme, tie procesy nejakým spôsobom sa museli nastaviť a ja tak isto by som si želal, aby tie prostriedky tam išli rýchlejšie a pre mňa je to tiež veľmi byrokratické a zložité, ale my máme také zákony, my máme také predpisy, pretože my všetkých v tomto štáte, a vy na čele toho stojíte, samozrejme, my všetkých podozrievame, že iné nerobia, len kradnú a preto si nikto ani nedovolí prísť do parlamentu s nejakou legislatívou, aby sme zjednodušili celý ten proces a skôr verili, že v dobrej viere niekomu dajme peniaze a nech spraví to, čo má spraviť a poďme skontrolovať o rok výsledok a vykašlime sa na to. Ale my venujeme tomu procesu, vôbec, kým sa uzavrú zmluvy, kým sa skontrolujú, kým trikrát sa na to niekto pozrie, kým potom sa bojíme, že príde NKÚ a povie, že došlo k pochybeniu a budú musieť dotyční vracať peniaze, my máme strašne komplikovaný ten byrokratický proces, ale nikto si ho nedovolí zjednodušiť, lebo okamžite ho obviníte a vy by ste možno prvá, pani poslankyňa Kaščáková, prišli s tým, keby som tu stál s nejakou novelou, ktorá má znížiť určité procesy alebo zjednodušiť, že otváram dvere korupcii, aby sme si mohli halabala rozdávať dotácie. To by bola vaša reakcia a nie, že ďakujem veľmi pekne, že z 80 dní spravíte dva. Áno? Čiže musíme toto spraviť.
A váš recept, viete, prepáčte, choďte naozaj, veď prídite tam, veď ja neviem, z ktorého regiónu vy pochádzate, ako často sa doňho vraciate a či patrí medzi takéto ťažšie skúšané regióny. Ja ich mám v Banskobystrickom kraji dosť a som medzi tými ľuďmi. Prosím, choďte tam a povedzte im, viete, čo som ja zistila, ako vám pomôžem, my znížime odvody a my znížime daňové zaťaženie a vy už tu budete prekvitať a vy všetci určite si tu založíte firmy a tu budete zamestnávať tisíce ľudí. A čo by tak asi robili? Skúste do niektorého regiónu ísť a prídite mi povedať, že akú firmu by ste si tam vy otvorili, keby ste aj nulové dane mali platiť, čo by ste tam asi tak robili. To sú ťažko skúšané časti Slovenska, ktoré možno nikdy nedosiahnu tú úroveň, akú má Bratislava, tak ako je, ako sú aj iné krajiny v Nemecku, Francúzsku, kde celé územia nikdy nedosiahnu úroveň toho najsilnejšieho. A pre nich musíme hľadať nejakým spôsobom špeciálne opatrenia a niekedy aj priame intervencie, ktoré jednoducho trh, ale aj obyčajné zlepšenie podnikateľského prostredia nevyriešia, tomu neveríte ani sama, že toto samo by vyriešilo tieto veci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kaščáková, poprosím, nereagujte na ...

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Takže neskúšajme hovoriť, že všetko je zlé. Áno, má to svoje chyby, ja ich tu zodpovedne priznávam, na môj vkus to bolo doteraz pomalé. Dúfame, že dochádza teraz k výraznejšej akcelerácii, že revíziou tých akčných plánov sa tam odstránia aj nejaké takéto pofidérne veci, ktoré tam, samozrejme, niekto z daného regiónu účelovo mohol, mohol vopchať. Tým, že vláda bude verejne rok dopredu informovať, aké investičné projekty ide podporiť, je to dostatočný časový rámec na to, aby verejnosť mohla skontrolovať, či sa tam nenachádza niečo, čo by mohlo vzbudzovať nejaké podozrenie. A ja pevne verím, že aj ten regionálny príspevok začne teraz mohutne tiecť do tých regiónov a že sa veci, veci napravia.
A ešte raz hovorím, netvrdím, že sme našli úplne to najlepšie riešenie, ale treba s tým niečo robiť. A keď to nefunguje nejakým iným spôsobom, treba hľadať nástroje, treba ich vylepšovať, treba reagovať na chyby. Ja si myslím, že mnohé z tých vašich vystúpení boli veľmi korektné, neboli nejaké populistické a išli k podstate veci. A mnohé z nich my sami aj vnímame a snažíme sa na ne reagovať. A ešte raz, vláda v tomto roku navštívi každý jeden menej rozvinutý okres, zreviduje akčný plán, prijme dodatky, prijme ďalšie návrhy tak, aby sa naozaj situácia zlepšila. A ja som rád, že postupne.
A to tiež chcem trochu vyvrátiť, čo ste povedali, že nikde nič sa neudialo. V mnohých okresoch už postupne k nejakému zlepšovaniu dochádza. A nás ako poslancov, členov vlády musí tešiť, ak tie regióny postupne vo svojej životnej úrovni rastú, pretože to je naša úloha a to je naša práca. A ja pevne verím, že aj po novelizácii tohto zákona, ak nájde vašu podporu, sa tie veci zrýchlia, stransparentnia, zefektívnia a budeme sa môcť tešiť, že v tých nasledujúcich rokoch sa tým regiónom bude dariť lepšie, ako dnes. Verte, že iný cieľ my pri príprave týchto zákonov akčných plánov nemáme.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

30. 1. 2018 o 15:49 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:56

Michal Bagačka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcel som vystúpiť ešte dlhšie teraz na záver, ale v podstate pán podpredseda vlády zhrnul všetko, všetky veci alebo pripomienky, ktoré sú v tom zákone a ktoré aj tento návrh upravuje. Snáď ešte tak na doplnenie. Naozaj viem, na začiatku do tých akčných plánov sa tam dostali naozaj všelijaké veci, na ktoré sa môže, môžme byť aj nahnevaní aj môžme sa na niektoré aj pousmievať. A preto je aj teraz čas na to, aby sme niektoré veci zreálnili, aby sme si povedali, že naozaj nám ide v týchto menej rozvinutých okresoch o prácu trebárs pri ľuďoch, aj keď povedzme si otvorene, že tá nezamestnanosť klesá. A aj v okrese Rimavská Sobota pred desiatimi rokmi bolo 35,4 nezamestnanosť alebo 34,5. Teraz je pod 20 %. Ale aj tak je ešte množstvo ľudí, ktorí za tou prácou nechcú ísť a chcú zostať doma a preto asi je našou povinnosťou im na to vytvoriť podmienky a nehľadiac od toho, že tá štruktúra sa zmenila, že mnohí tí ľudia dlhodobo nepracovali a tam vidím dôležitú úlohu aj či vlády či regionálnej samosprávy, ale napríklad aj v rámci ministerstva hospodárstva, aj SARIA ako takého, ktorý aj do nášho okresu permanentne chodí s potencionálnymi záujemcami, predstavujeme, ukazujeme priestory a verím, že aj za ich pomoci, pretože som sa stretol naozaj s viacerými a s takým profesionálnym prístupom, že aj táto pomoc môže do budúcna znamenať zvýšenie, zníženie teda nezamestnanosti a zvýšenie pracovných miest.
Takže sme v rozbehnutom procese. To znamená aj nejaké, mohli by sme sa vyhovárať, že najprv sme schválili zákon, potom boli voľby, potom sa konštituovala vláda, potom to prešlo z ministerstva dopravy na úrad vlády. Ale myslím si, že už sú niekde viac, niekde menej konkrétne projekty, ktoré sa už realizujú. A sú dobré. Nie sú len tie, ktoré sme spomínali a sú dobré. A na tento rok a určite aj na ten ďalší rok bude tých projektov viac, s ktorými by sme sa viac-menej mohli pochváliť a ktoré by tie naše regióny mohli dostať kúštik vpred.
Ďakujem.
A hlasovali by sme teraz o sedemnástej.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30. 1. 2018 o 15:56 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:59

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Do tretice, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o návrh zákona, ktorého spolugestorom je aj Národný bezpečnostný úrad a ktorým sa do národného právneho poriadku preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady z júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, tzv. smernica NIS.
Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Je vyjadrením európskeho konsenzu v otázkach bezpečnostných opatrení v kybernetickom priestore a základných povinností na úseku bezpečnosti, ktoré musia byť v kľúčových sektoroch splnené. Zároveň definuje základný rámec pre spoluprácu orgánov verejnej moci na národnej úrovni, ako aj v európskom priestore. Skutočným cieľom navrhovanej právnej úpravy však nemajú byť len zjednotené bezpečnostné opatrenia. Skutočným cieľom tohto návrhu zákona je vybudovanie dôveryhodného kybernetického prostredia, prostredia, v ktorom sa v súčasnosti odohráva čoraz väčšina, čas, alebo väčšia časť aktivít súkromného života, ako aj komunikácie so štátom pri elektronických službách e-Governmentu, prostredia, v ktorom sa v našom každodennom fungovaní čoraz častejšie pohybujeme. Preto je veľmi dôležité, že príprave návrhu predchádzala široká odborná diskusia, workshopy a stretnutia na tému spôsobu transpozície smernice NIS do nášho národného právneho poriadku na národnej, ale aj európskej úrovni.
Návrh zákona bol vypracovaný nielen na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ale aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti. Bezpečný kybernetický priestor sa totižto týka nás všetkých.
Návrh zákona vytvára priestor pre konkurenčné prostredie v oblasti zamestnávania kvalifikovaných bezpečnostných pracovníkov na strane štátu, sústreďuje oznamovanie bezpečnostných incidentov v jednom informačno-komunikačnom bode a štandardizuje bezpečnostné požiadavky v celoslovenskom meradle v súlade s medzinárodnými štandardmi, čím prispieva k harmonizácii zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti v európskom prostredí. V potrebnej miere tiež vypĺňa právnu medzeru v súvislosti s kybernetickou obranou, a to úpravou príslušných zákonov na úseku zabezpečenia obrany štátu v krízových situáciách. Kybernetická bezpečnosť obsiahnutá v navrhovanom zákone a navrhovaná úprava kybernetickej obrany tak vytvoria efektívny rámec pre preventívne, ako aj reaktívne opatrenia nielen v čase bežného života, ale aj v čase ohrozenia štátu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženej vládnej novely zákona, predloženom návrhu zákona ako takého.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

30. 1. 2018 o 15:59 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:03

Peter Šuca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 763. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 959 z 8. decembra 2017 pridelila vládny návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 322 z 23. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Za hlasovalo 6 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec a hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 102 z 23. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 32, 34 až 36 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bode 33 hlasovať samostatne a tento neschváliť.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 763, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 110 na svojej 42. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30. 1. 2018 o 16:03 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:08

Peter Šuca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predmetnému návrhu vládneho zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 9 ods. 2 sa vypúšťajú slová "okrem vládnej jednotky CSIRT" a vypúšťa sa veta "Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zabezpečuje úlohy podľa odseku 1 písm. a) prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT.".
2. V čl. I § 11 sa slová "Úradu vlády Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu".
Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Navrhuje sa zjednotenie výkonu činnosti ústredného orgánu v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre systémy verejnej správy a činnosti jednotky CSIRT v rovnakej oblasti. Vzhľadom na to, že podľa vládneho návrhu zákona je ústredným orgánom pre danú oblasť Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a sám návrh zákona predpokladá, že činnosti ústredného orgánu bude vykonávať vo veľkej časti prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT, javí sa ako vhodné, aby vládna jednotka CSIRT bola aj organizačne začlenená pod tento úrad. Dosiahne sa tým účinnejšie a efektívnejšie riadenie bezpečnosti v danej oblasti.
3. V čl. I § 13 ods. 2 sa slovo "žiadateľ" nahrádza slovami "ústredný orgán".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová "a ak posúdi zhodu" nahrádzajú slovami "a ak posúdi splnenie zhody".
5. V čl. I § 13 ods. 6 sa za slová "na základe žiadosti" vkladajú slová "ústredného orgánu, ktorý má plniť úlohy jednotky CSIRT".
Odôvodnenie k bodom 3 až 5. V zmysle § 1, pardon, v zmysle čl. I § 13 môže o akreditáciu žiadať aj iný subjekt, ako ústredný orgán, ako ústredný orgán. Táto úprava nepriamo umožňuje využiť súkromné riešenie pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti, čo odporuje koncepčným materiálom v oblasti zabezpečovania kybernetickej bezpečnosti aj účelu návrhu zákona.
Z uvedeného dôvodu sa navrhovanou zmenou jasne vymedzuje, aby túto úlohu mohol vykonávať výhradne štát prostredníctvom ústredného orgánu, v ktorého sektore sa kritická služba a systém nachádzajú. Podľa odseku 4 úrad rozhodne o akreditácii, ak posúdi zhodu jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT. Z ustanovenia teda vyplýva, že jediná podmienka na rozhodnutie je samotné posúdenie zhody jednotky CSIRT s podmienkami, a teda nie ich splnenie, čo nie je vecne ani formálne správne a v praktickej rovine môže pri preukazovaní splnenia takýchto podmienok spôsobovať značné problémy.
6. V čl. I sa § 34 dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: "(10) V súvislosti so zriadením vládnej jednotky CSIRT podľa § 11 prechádzajú odo dňa účinnosti tohto zákona práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon činností jednotky CSIRT v rozpočtovej organizácii DataCentrum, zriadenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len «DataCentrum»), ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov s touto činnosťou súvisiacich, z DataCentra a Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Majetok štátu, ktorý bol do 31. marca 2018 v správe DataCentra alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu činností jednotky CSIRT v DataCentre, prechádza odo dňa účinnosti tohto zákona do správy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky, DataCentrom a Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.".
Odôvodnenie. V nadväznosti na návrh v bodoch 1 a 2 sa navrhuje (rečník si odkašľal), pardon, tiež využiť existujúce kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Keďže v súčasnosti existuje bez výslovnej opory v zákone jednotka CSIRT v organizácii DataCentrum, ktorá je personálne aj kapacitne vybavená na výkon činností, ktoré má podľa vládneho návrhu zákona vykonávať vládna jednotka CSIRT, javí sa ako vhodné využiť tieto kapacity a delimitovať ich z DataCentra na úrad podpredsedu vlády. Zabezpečí sa nielen kontinuita výkonu činnosti, ale aj ušetrenie nákladov na vybudovanie vládnej jednotky CSIRT.
7. Článok III sa vypúšťa. Ostatné články vládneho návrhu zákona sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. V nadväznosti na zmeny v bodoch 3 až 5 je potrebné vypustiť novelizačný článok, ktorým sa v zákone o správnych poplatkoch zavádza nová položka "Podanie žiadosti o akreditáciu jednotky CSIRT".
8. V čl. VIII sa vypúšťa druhý bod.
Ostatné body v čl. VIII vládneho návrhu zákona sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Tento novelizačný bod sa navrhuje vypustiť z dôvodov nadbytočnosti a nesystémového zásahu do platného znenia definície prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry. Platný zákon o kritickej infraštruktúre dostatočným spôsobom vymedzuje prevádzkovateľov prvkov kritickej infraštruktúry, pričom každého správcu informačného systému verejnej správy možno subsumovať pod prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry už podľa platného znenia zákona.
9. V čl. VIII v 5. bode v prílohe č. 3 šiesty bod znie: "6. Informačné a komunikačné technológie. Informačné systémy a siete. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.".
Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať doposiaľ platný názov sektora Informačné a komunikačné technológie, vrátane súvisiacej úpravy podsektora, ktorý ustanovuje príslušný zákon o kritickej infraštruktúre transponovaný právny akt Európskej únie, a to smernica Rady 2008/114 Európskeho spoločenstva z 8. decembra 2008 o identifikácii a o označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu. Preto vzhľadom na kompetenčný zákon postačuje zmeniť len ústredný orgán štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je uvedený sektor, z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
10. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie: Čl. X Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 276/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z. a zákona č. 238/2017 Z. z. sa mení takto: V § 60b ods. 3 sa slová "1. mája 2018" nahrádzajú slovami "1. február 2019" a slová "30. apríla 2018" sa nahrádzajú slovami "31. januára 2019". Ostatné články vládneho návrhu zákona sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa predĺženie prechodného obdobia na automatickú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané do obchodného registra, do obchodného registra. Ide najmä o elektronické schránky organizácií v mimovládnom sektore. Dôvody predĺženia spočívajú v dvoch v súčasnosti prebiehajúcich aktivitách. V legislatívnom procese sa nachádza zákon, ktorý má zriadiť register mimovládnych organizácií a upraviť aj jednotlivé zákony, ktorými sa riadia tak, aby okrem iného bolo možné bez problémov identifikovať ich štatutárov. Druhou aktivitou je zapájanie registrov na register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a konsolidácia údajov, ktoré následne prispejú okrem iného aj k bezchybovému stotožneniu štatutárov. V tejto situácii je vhodné odložiť automatickú aktiváciu elektronických schránok a ponechať len možnosť ich dobrovoľnej aktivácie, aby sa vylúčili aj bezpečnostné riziká spojené s chybovou aktiváciou.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, povedal som, čo som chcel.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30. 1. 2018 o 16:08 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:18

Martin Fedor
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No nie dokonale rozumiem pozmeňujúcemu návrhu predloženého pánom poslancom. Predpokladám, že na výbore ho študovali oveľa lepšie. Rozumiem tomu tak, že pán podpredseda vlády získava týmto pozmeňovacím návrhom nové kompetencie. Je to tak?
Samotný zákon je ale aj tak mimoriadne komplikovaný a technický. Ja chcem len zdôrazniť, že som rád a je najvyšší čas, aby aj Slovensko malo podobný zákon, sám po ňom volám minimálne od roku 2015, kedy okolité krajiny podobný zákon prijímali. A myslím si, že tento zákon je zároveň aj návodom pre štátne inštitúcie, ako sa brániť, brániť voči často podceňovaním v bezpečnostnej hrozbe, ktorá je spojená s celkovou, s celou škálou bezpečnostných incidentov, od výpadkov elektriny cez blokujúce výhradské softvéry, ale ovplyvňuje voľby, úniky tajných materiálov alebo priame bankové lúpeže. Náš svet aj naša spoločnosť je stále viac závislá na kyberpriestore, na internete, na prepojeniach a málokto si uvedomuje, že tieto škody spôsobené potenciálnymi útokmi sú, môžu byť rovnako veľké ako teroristické útoky, vrátane ohrozenia životov a zdravia občanov. Preto si myslím, že štát musí chrániť občanov a mal by vedieť aj zareagovať prípadnému kyberútoku.
A nemyslím si, že tento zákon je dokonalý. Očakávam, že prax prinesie ešte väčšiu potrebu ho upraviť a aktualizovať. Ale si myslím, že je dôležité, že štát, štátne inštitúcie, aby boli koordinované, posilnené a aby sa na tento prípadný útok v kyberpriestore zodpovedne pripravili. Ja preto som rád, že vôbec tento zákon do praxe uvedený bude. Aj keď hovorím, verím a som presvedčený o tom, že bude predmetom ešte mnohých úprav.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 16:18 hod.

Mgr. MEconSc.

Martin Fedor

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:20

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Šuca, dovoľte, aby som vás upozornil a zároveň upozornil pána podpredsedu Národnej rady Bugára, ktorý vedie schôdzu, že ste svojím vystúpením porušili zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 29 ods. 1 stanovuje, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste čítali ten návrh s odôvodnením, čo je síce logické. Ja uznávam, že takto je to oveľa zrozumiteľnejšie a vieme na základe toho posúdiť, čo ste chceli navrhnúť. Tá úprava, ktorá je v zákone o rokovacom poriadku, je podľa môjho názoru hlúpa, lebo núti poslancov najprv niečo iba odôvodniť a potom až čítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Čiže ja by som bol za to, aby to bolo tak, ako ste to práve vy urobili, ale tak, žiaľ, je to v rokovacom poriadku, aj keď je to hlúpe, mali by sme to dodržiavať, teda najmä vy, čo ste si to takto schválili.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 16:20 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video