26. schôdza

30. 1. 2018 - 15. 2. 2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

30. 1. 2018 o 17:53 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie 17:53

Jana Cigániková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné.
Zo 115 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Anny Verešovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny hlasovalo za 92 poslancov, proti 13, zdržalo sa 10 poslancov. Na zvolenie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za podpredsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny zvolená Anna Verešová.
Na tajné hlasovanie o návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali takisto 118 lístkov, z toho boli 3 neplatné. Zo 115 hlasovacích lístkov o návrhu na voľbu Vladimíra Slobodu za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií hlasovalo za 98 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zvolený Vladimír Sloboda.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie

30. 1. 2018 o 17:53 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:56

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Na Slovensku, hádam, nenájdete človeka, snáď s výnimkou vás vládnej koalície, ktorý by bol spokojný s úrovňou nezamestnanosti, resp. s počtom pracovných miest u nás. Áno, panuje tu všeobecný názor, že nezamestnanosť je historicky na najnižšej úrovni, ale o čom sa už hovorí menej, je fakt, koľko Slovákov pracuje za hranicami Slovenskej republiky. Koľko otcov nevidí svoje ženy, deti, či iných príbuzných niekoľko mesiacov alebo aj celý rok len kvôli tomu, že nemá prácu doma, ale v cudzine. Toto číslo rozhodne nie je malé. Je ich vyše 150-tisíc a to hovorím len o tých, čo chodia do zahraničia na menej ako jeden rok. Celkový počet Slovákov pracujúcich v zahraniční sa totiž odhaduje až na 300-tisíc.
Nechcem tu teraz ale dopodrobna rozprávať o tom, čo všetko tento stav so sebou prináša. Napokon je nespočet ľudí, ktorí majú osobné skúsenosti s touto problematikou, ktorí to cítia na vlastnej koži, či už sú to rozvody, rozpadnuté a neúplné rodiny, deti, ktoré vyrastajú bez patričnej výchovy oboch rodičov a ktoré sa práve dôsledku toho prepadajú do užívania drog, do promiskuity, do kriminálnych činov a asociálneho správania.
Nič z toho by však, páni poslanci, nemuselo byť, alebo by to nemuselo byť až také vypuklé, keby mal Slovák zamestnanie na Slovensku a nie v cudzine. No na miesto toho, aby sa vláda starala predovšetkým o vytváranie pracovných miest pre slovenských občanov, hľadá spôsoby, ako zamestnať u nás cudzincov. Na miesto toho, aby nastavila školstvu a mzdovú politiku tak, aby na každé voľné pracovné miesto na Slovensku sa našiel dostatočne kvalifikovaný a motivovaný Slovák, či Slovenka, rozhodla sa ísť vláda cestou zháňania lacnej pracovnej sily z cudziny, cestou, ktorá vedie do pekla.
A presne o tom je tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Na mysli mám konkrétne § 34 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Jeho podstata spočíva v tom, že cudzinci, ktorí k nám prídu študovať alebo za účelom výskumu a vývoja, budú môcť na Slovensku legálne zostať ďalších deväť mesiacov po tom, čo skončia štúdium alebo výskumnú činnosť, teda po tom, čo pominie dôvod, pre ktorý na naše územie prišli. A to vtedy, ak si budú chcieť na našom území hľadať prácu alebo začať podnikať.
Inými slovami vláda, ktorá si hovorí sociálna, ktorá sa štylizuje do pozície, že pracuje v prospech slovenských občanov, tak táto vláda poskytne cudzincom deväť mesiacov čas na to, aby u nás zostali a zobrali prácu Slovákom, alebo aby Slovákom vytvorili v podnikaní konkurenciu. Pri takomto prístupe sa potom skutočne nemôžme diviť, že naši ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku vláda jednoducho obsadzuje slovenské pracovné miesta cudzincami. A že týchto cudzincov u nás nie je málo, o tom svedčí fakt, že ku koncu septembra minulého roka pracovalo na Slovensku takmer 46-tisíc cudzincov a ich počet u nás raketovým tempom rastie. A to hovorím len o tých, čo u nás pracujú legálne, pretože skutočný počet cudzincov pracujúcich u nás je ešte ďaleko vyšší. A keď hovorím o cudzincoch, ktorým chce vláda dať deväť mesiacov na to, aby si našli prácu u nás, nemám na mysli cudzincov z členských štátov Európskej únie, ale cudzincov z tzv. tretích krajín, napríklad z Afriky či Ázie. Tí všetci tu budú môcť po novom zostať aj po skončení štúdia deväť mesiacov, aby mohli u nás v konečnom dôsledku sa usadiť a pracovať. Slovenskú spoločnosť a slovenských ľudí teda neohrozujú len migranti, ktorí k nám prichádzajú nelegálne, ale aj migranti, ktorí k nám prichádzajú celkom legálne a ktorým vláda umožní u nás legálne zostať, žiť, aj pracovať.
Páni poslanci, to ale nie je všetko. Málokto dnes vie, že na území Slovenskej republiky môžu žiť cudzinci prichádzajúci zo štátov mimo Európskej únie, či dokonca mimo Európy bez toho, aby odstali od slovenských orgánov povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. Stačí, ak dostanú povolenie na pobyt v inom členskom štáte Európskej únie. Doteraz to bolo možné len na účely tzv. vnútropodnikového presunu, teda presunu cudzinca z jedného štátu do druhého v rámci toho istého podniku. Novela zákona o pobyte cudzincov však prináša zmenu aj v tejto veci. Po novom to bude možné aj v prípade presunov študentov vysokých škôl a výskumných pracovníkov. No čo je najhoršie, po novom to bude možné aj v prípade rodinných príslušníkov migrujúcich zamestnancov, teda v prípade ľudí, ktorí tu nebudú ani pracovať a ani študovať.
Čo to v praxi znamená? Predstavme si imigranta z Afriky, ktorý sa rozhodne prísť do Európy za lepším životom, čiže nie ako nejaký utečenec, ale ako čistý ekonomický migrant, ktorý chce ťažiť z hospodárskeho a sociálneho systému v Európe a z materiálnych výhod, ktoré mu poskytuje. V Nemecku, ktorý je členským štátom Európskej únie, sa tento africký migrant bez problémov zamestná v nejakom podniku a dostane povolenie na pobyt. Nie je to nič neobvyklé vzhľadom na veľmi benevolentnú prisťahovaleckú politiku tamojšej vlády. Po istom čase sa však tohto cudzinca nemecký majiteľ rozhodne presunúť do svojho podniku na Slovensku. A tak tento africký migrant prichádza k nám a môže u nás žiť a pracovať bez toho, aby mu slovenské orgány udelili povolenie na prechodný či trvalý pobyt, čiže aj bez toho, aby skúmali, či jeho pobyt u nás je alebo nie je vo verejnom záujme. Lebo tak to umožňuje už súčasný právny poriadok Slovenskej republiky.
Ak ale schválime túto novelu zákona o pobytu cudzincov, ktorú tu dnes pán minister predkladá, tak na Slovensko nepríde len tento cudzinec z Afriky sám, ale príde sem aj so svojou početnou rodinou a rodinnými príslušníkmi. A opäť bez toho, aby museli mať na to povolenie od slovenských orgánov, bez toho, aby sa posudzovalo, či je to vo verejnom záujme alebo nie. To v princípe znamená, že o tom, akí cudzinci budú na Slovensku medzi nami žiť, už viac nerozhodujeme my slovenskí občania, ale cudzie orgány v iných členských štátoch Európskej únie. A ja sa pýtam prečo? Ak chcú ísť Nemecko, Francúzsko, Taliansko, či iné západoeurópske štáty cestou národnej samovraždy bezbrehým prijímaním a zamestnávaním afrických či ázijských migrantov, nech idú. Ale o tom, či potom títo migranti prídu žiť k nám, musí rozhodovať výlučne Slovenská republika a jej občania a nikto iný za nás.
A ja vám hovorím, páni poslanci, Slovensko nechce a ani nepotrebuje cudzincov a už vôbec nie cudzincov z krajín, ktoré nemajú so Slovenskom spoločné vôbec nič. Ani históriu, ani vieru, ani kultúru, ani tradície, ani spôsob života. Takíto cudzinci sú pre nás za každých okolností vždy len a len bezpečnostnou hrozbou. Hrozbou, že jedného dňa budú aj na našom území búrať kresťanské kostoly a namiesto nich budú vyrastať mešity, ako sa to deje vo Francúzsku, v Nemecku, či v inej západnej Európe. Hrozbou, že Slovensko už nikdy nebude také, ako ho poznali naši prastarí rodičia, starí rodičia, či naši rodičia. Hrozbou, že naše dcéry sa budú báť vychádzať na ulicu, aby ich neznásilnil nejaký asociálny migrant, ktorý si pomýlil civilizovanú krajinu s divokou džungľou a naše ženy so zvieratami. No za tento stav, za tento stav nie je zodpovedná len vláda, ale všetci poslanci a všetci politici, ktorí podporovali a stále podporujú naše členstvo v Európskej únii. Táto novela zákona o pobyte cudzincov totiž nie je len z hlavy našich politikov, ale aj predovšetkým z hlavy bruselských byrokratov, ktorí si v roku 2016 vymysleli európsku smernicu č. 801, ktorú nútia teraz Slovensko prijať. Aj na tomto príklade teraz môžme vidieť, do čoho všetkého Brusel zasahuje a že Európska únia už dávno nie je len nejaká hospodárska organizácia, nie je len o nejakej ekonomickej spolupráci, ako si mnohí naivní ľudia doteraz myslia. Preto sa všetkým milovníkom Európskej únie, ktorých je, bohužiaľ, v tomto parlamente viac než dosť, pýtam: Toto ste chceli? Aby Slovensko prijímalo zákony, ktoré idú proti jeho vlastným záujmom? Ktoré nás doslova likvidujú len preto, že nám to prikáže Brusel? Dočerta so všetkými európskymi smernicami a dočerta s Európskou úniou! Obnovme suverenitu Slovenskej republiky a správajme sa ako nezávislý štát!
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 17:56 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:05

Natália Grausová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pán kolega Schlosár, veľmi dobre si to povedal a chcem povedať, že úlohou vlády Slovenskej republiky, bojím sa povedať, že slovenskej vlády, tak poviem vlády Slovenskej republiky, pretože to často nie je vláda Slovenska. Úlohou prvoradou je zabezpečiť prácu Slovákom, občanom Slovenskej republiky. A to všetko ostatné je už úplne, úplne okrajové. Pokiaľ bude čo len pár, čo len jeden človek nezamestnaný na území Slovenskej republiky, jeden Slovák, jeden občan Slovenskej republiky, nemá vláda právo volať cudzincov. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 18:05 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:07

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, toto je mimoriadna situácia. Obvinený bude rečniť vedľa samotného veľkého ministra vnútra, toto by nevymyslel ani Bolek Polívka. Návrh tohto zákona považujem za strach a hrôzu. Phobos a Deimos, mesiace Marsa. Už to, že do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov z tretích krajín, je hrôza. To máme preberať smernicu od absolútne neschopného Európskeho parlamentu a Rady EÚ? Od týchto dvoch najneschopnejších inštitúcií v Európe, čo spôsobili krach západnej civilizácie a jej premeny na multi-kulti chaos? Premeny veľkých častí týchto krajín na moslimské ostrovy a tam, kde nie je no-go zóna a šaría, tam tancujú čudné kreatúry na gay parádach. Kostoly sa menia na mešity, či sa menia na nákupné strediská. Títo ľudia nám dávajú smernice a my ich máme prijať? To mi vadí, vadilo a bude vadiť. Slovenská republika musí konečne konať sama v prospech svojich ľudí a neprijímať smernice Európskej únie.
Hovorí sa, že podľa stáda ovečiek spoznáme pastiera. Či je darebný, vtedy sú ovečky prašivé, choré, špinavé. Keď je pastier normálny, je všetko v pohode. Ale keď sa pozrieme, čo spôsobil parlament EÚ a Rada Európy, tak by som to priradil ku tomu darebnému pastierovi. Stačí sa pozrieť do Londýna, Marseille a iných miest, hlavne v Nemecku a vo Švédsku. A my máme aplikovať do našej právnej praxe návrhy takýchto darebákov, čo zhumpľovali vlastné krajiny? Tak to teda nie.
Pán minister, toto nie je zákon o študentoch a tak ďalej, o podnikateľoch. Toto je zákon, ktorý je príprava na varenie žaby alebo časť dajakej salámovej metódy. Aj tam na západe prišli, pred tou veľkou migračnou vlnou prišli študenti, obchodníci, vytvorili predpolie na konečnú inváziu. Venujem sa vojenskej taktike, tak vám to hovorím. No a takýchto salámových metód, čo sa podniká voči nášmu ľudu, je strašne veľa.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 18:07 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:09

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, vy páni poslanci, ktorí ste vystupovali v rozprave, skúsim to sformulovať tak, že, alebo rozdeliť obidva prejavy pána poslanca Mizíka, aj pána poslanca Schlosára.
Pán poslanec Mizík de facto prezentoval politiku, ktorú vaša strana vlastne prezentuje pravidelne a na to máme demokraciu, aby každý mohol povedať slobodne svoj názor. Pán poslanec Schlosár sa snažil do toho zapojiť aj vecné argumenty, ktoré nám ale trochu nesedia a aj vo faktickej pani poslankyňa Grausová. Ak si spomeniete, ešte pred naším členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii sme bojovali ako Slovensko o to, aby nás najprv uznali v roku ´93. Potom sme sa všetci snažili, aby sme mali zrušenú vízovú povinnosť, aby sme vlastne to, čo najviac občania chceli v roku ´89, to znamená slobodné voľby, slobodu cestovania a všeobecne zrušenie všetkých obmedzujúcich pravidiel komunistickej strany. A jeden z nich boli práve možnosti cestovania, štúdia, ale aj práca v zahraničí.
Keď zoberieme tých 300-tisíc, o ktorých hovoríte, čo tak nám nejako vyjde niekde na úrovni okolo 6-7 %, patrí to medzi najnižšie číslo v Európskej únii. Nie sme teda nejakí veľkí cestovatelia, pretože aj krajiny ako Nemecko alebo Anglicko, o Írsku ani nehovoriac, majú ďaleko väčší počet svojich občanov za prácou v zahraničí. A práve toto sme veľmi chceli a preto vlastne Slovenská republika pristupovala k jednotlivým bezvízovým dohodám s jednotlivými štátmi ešte predtým, než sme vstúpili do Európskej únie.
A to, čoho sa tak strašne bojíte, teda ľudia, ktorí majú vzdelanie a ktorí, dajme tomu, chcú u nás študovať, keď už nehovorím o tých vedcoch z tretích krajín, ja vám to poviem naopak, pre mňa sú tretie krajiny aj Ukrajina, ale aj Bielorusko, kde od aj dnes mnohých lekárov, ktorí chýbajú na východe Slovenska, nie je to o tom, že je niekto nezamestnaný, pretože nezamestnaných lekárov asi veľa nie je. Naopak sú obce, ktoré sa nevedia dostať k lekárskej starostlivosti, lebo jednoducho všeobecného lekára ku nim dostať nevieme. Takže aj taký lekár, ktorý u nás vyštuduje z Ukrajiny a bude tu chcieť pracovať, tak určite nejaký ten priestor by mohol dostať.
Čiže netreba sa na všetko pozerať tak všeobecne a jednorazovo a rovnako tak platí, keďže už máme tie bezvízové kontakty s Európou už od roku ´93, mnohé, tak takisto platí, že občania týchto štátov ku nám môžu tiež prísť a mnohí potom neskôr, keď už sme vstúpili do Únie, aj študovať a pracovať. Nemusia to byť len ekonomickí migranti z Afriky, pretože tam platia nejaké pravidlá, predovšetkým bezpečnostné. Na to, aby mohol vôbec prísť, musí prejsť bezpečnostnou previerkou, našou. To znamená, nie je to úplne tak, že sme absolútne bez akýchkoľvek možností, pretože tie stále zostali. Len platí to pravidlo, že čo urobíte voči občanom Európskej únie, ktorí sú nebezpeční, keby to tak bolo, ako hovoríte?
A práve to je ten dôvod, pre ktorý sa snažíme veľmi podrobne monitorovať všetkých, ktorí sú u nás a nie sú občanmi Slovenskej republiky, nakoniec aj v mnohých prípadoch aj občanov, aj my sme si sami sebe niekedy nebezpeční, ale aj vďaka tomu, aj tej politike, ktorú robí vláda už viac ako desať rokov, tak patríme medzi najbezpečnejšie krajiny. Dočítali ste sa v poslednom prieskume alebo teda zverejnenom indexe, že Slovensko je tridsiatou najlepšou krajinou na život vo svete, ale v oblasti bezpečnosti sme už osemnásty, a to je pre nás určitá pozitívna vizitka v tom, že aj k takým výzvam, o akých ste hovorili, sa vieme postaviť k tomu, aby sme zagarantovali bezpečnosť na Slovensku. A ja sa teraz opýtam, a to si musíme dať na váhu, že keď máme dajme tomu nejakú zahraničnú spoločnosť, v ktorej bude 90 % pracovať Slovákov a 10 % ich už nebudú vedieť zohnať, pretože v niektorých regiónoch ten problém proste je, čo sa rozhodneme? Pripraviť o prácu tých 90 % Slovákov alebo tam za podmienok, ktoré nebudú výhodnejšie ako zamestnávanie Slovákov, zamestnáme tých, aby sme tú fabriku udržali? To je otázka, na ktorú si budete musieť pri tej politike, ktorú teraz presadzujete absolútneho čohokoľvek odmietania, zodpovedať.
Keď hovorila pani poslankyňa Grausová o tom, že do posledného Slováka, ktorý bude nezamestnaný, tak sú ľudia, ktorí nechcú pracovať, niektorí, ktorí nikdy nebudú pracovať, ale platí pravidlo, že chceme teda riziko ohrozovať, lebo tá politika vlády viete, aká je. To je sociálny dumping, ktorý po slovensky znamená, že nie je možné, aby bolo pre akýchkoľvek investorov, či domácich alebo zahraničných, výhodnejšie zamestnávať cudzinca ako Slováka. To je základ. Pretože, keby ich mohli zamestnávať za nižšie peniaze, tak samozrejme zoberú tie miesta, o ktorých hovoríte, ale dneska tá situácia taká nie je. Voči nemu sa intenzívne bojuje. Je len otázka, či ak je tu fabrika, ktorá má tisíc zamestnancov, má 900 Slovákov a 100 jej chýba, lebo už nevie proste nájsť, či ju necháme odísť a pripravíme tak o zamestnanie 900 Slovákov len preto, lebo máme tento postoj, o ktorom vy hovoríte. To je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 18:09 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:15

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja nebudem dlhšie zdržiavať, pretože tento zákon bol predmetom širokej diskusie aj vo výboroch, v niektorých prípadoch padli aj pozmeňovacie návrhy, bola tu predovšetkým iniciatíva Združenia miest a obcí, aby sa niektoré praktické aplikačné veci upravili v novom návrhu zákona, takže ja dám priestor predovšetkým poslancom, aby sa v tejto veci bližšie vyjadrili. Z môjho pohľadu išlo o niekoľko úprav, ktoré mohli umožňovať do budúcna záchranu niektorých obcí, ktoré dlhodobo nemajú svoje vedenie, ale rovnako tak aj otázka úpravy odmien a ďalších vecí, ktoré sa stretli so širokou diskusiou v parlamente a preto vlastne aj v tomto prípade ako predkladateľ návrhu chcem dopredu povedať, že mnohé z návrhov poslancov budeme akceptovať, práve pretože vychádzajú zo skúseností zo samotných samospráv. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 18:15 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:17

Elemér Jakab

Vystúpenie v rozprave 18:21

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako sme aj za náš klub vystúpili v prvom čítaní a upozornili sme na dva problematické body tohto návrhu zákona, a to vo vzťahu k počtu poslancov a hosťov ku kontrolórovi, si dovoľujem predložiť dva pozmeňujúce a doplňujúce, pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh je obšírnejší vzhľadom na to, že sme identifikovali v tomto návrhu zákona alebo celkovo, nieže v tomto návrhu zákona, ktorý je predložený, ale celkovo v zákone o obecnom zriadení viaceré problematické alebo dokonca prežité ustanovenia a teda chceme, by som povedal, čo najlepšie, keď sa už robí novela zákona o obecnom zriadení, aby tá novela bola kvalitná, aby sa nemusela opäť otvárať preto, lebo ten zákon tak, ako vstupuje do práv a povinností 2 800 obcí, je komplikovaný a ministerstvo môže mať jeden názor, ZMOS ďalší názor. Preto je veľmi problematické nájsť taký ten ideálny stred, aby boli akoby všetci spokojní, aj keď to nie je nikdy možné.
Ak dovolíte, prešiel by som k pozmeňujúcim návrhom a teda k ich odôvodneniu v prvom rade, keďže tak nám ukladá zákon o rokovacom poriadku.
Bod 1 pozmeňujúceho návrhu, v podstate v tomto novelizačnom bode sa systematicky usporadúvajú jednotlivé splnomocňujúce ustanovenia na vydanie všeobecno-záväzných nariadení obcí. V novom § 4 ods. 5 písm. a) ide o taxatívne vymedzenie kogentných splnomocňovacích ustanovení v zákone o obecnom zriadení, ktorými sa obci ukladá povinnosť vydať všeobecne záväzné nariadenie, pričom ich rozsah vychádza z jeho platného znenia, ktoré sa v podstate osvedčilo. Zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že viaceré osobitné zákony obsahujú tento druh splnomocňujúcich ustanovení.
V písm. b) rovnakého odseku na rozdiel od návrhu zákona nie je podmienka týkajúca sa možnosť vydať všeobecné záväzné nariadenie vo veciach územnej samosprávy vyjadrená slovami "ak tak ustanovuje osobitný zákon". Navrhovanou úpravou sa zabezpečí úplný súlad s článkom 68 ústavy a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, v ktorých je zrejmé, že na vydanie všeobecne záväzného nariadenia v obciach vo veciach územnej samosprávy na rozdiel od VZN-iek obce vo veciach štátnej správy sa nevyžaduje ďalšie osobitné zákonné zmocnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je potrebné ani žiaduce vymedziť konkrétnu vecnú problematiku územnej samosprávy, ktorú obec môže, teda nemá povinnosť upraviť VZN-kom, ako sa nevhodne navrhuje v doterajšom § 4 ods. 5 písm. b).
Bod 2. Bod 2 pozmeňujúceho návrhu v podstate v čl. I vypúšťa 31. bod a 71. bod. V podstate sa jedná o, tak ako som avizoval, o to navrhované zníženie rozpätia počtu poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Sme toho názoru, že ak sa chcelo tým riešiť nejaký finančný vplyv alebo vysoké odmeňovanie, alebo niečo podobné, dalo sa to riešiť aj iným, aj keď sa to rieši v zákone tým jednomesačným platom primátora. Ak bola, ak bol úmysel ešte viac obmedziť odmeňovanie poslancov, dalo sa to iným, ale nie sme stotožnení s tým, že sa má znižovať počet poslancov. Myslím, že na to nie sme nastavení a taká tá názorovosť rozdielov, ktorá v zastupiteľstvách v mnohých prevláda, je, by som povedal, žiaduca a dobrá. Zároveň z návrhu sa vypúšťa prechodné ustanovenie, to je ten bod 71, ktorý súvisí práve práve, práve s týmto bodom 31.
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu sa v podstate, podľa § 11 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení je obecnému zastupiteľstvu vyhradené určovať náležitosti verejnej dávky. Právny inštitút verejnej dávky však nemožno považovať za kompatibilný s čl. 59 a čl. 65 ods. 2 druhou vetou ústavy, v ktorých sa ustanovuje o miestnych daniach, miestnych poplatkoch a štátnych dotáciách ako príjmoch obce. Nadväzne na ústavnú úpravu zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovuje druhy miestnych daní, ktoré obec môže ukladať a príslušný miestny poplatok, ktorý obec ukladá, a to vždy formou VZN-ka.
Verejná dávka, ako striktný spôsob získavania finančných prostriedkov od obyvateľov, sa zjavne vymyká z uvedenej právnej konštrukcie. Preto, preto citované ustanovenie pôsobí izolovane, neurčito, a teda nekoncepčne a navrhujeme ho vypustiť. Právny inštitút doposiaľ nenašiel v územnej samospráve reálne uplatnenie.
Zároveň je potrebné vypustiť aj ustanovenie z dôvodu duplicity, že zastupiteľstvo rozhoduje o prijatí úveru alebo pôžičky preto, lebo sa o tom hovorí v § 11 ods. 4 písm. b). Čiže je to duplicitné ustanovenie.
Bod 4. Bod 4 pozmeňujúceho návrhu v podstate hovorí o tom, ako má obec postupovať v prípade miestneho referenda, keďže návrh bol iba ten, že sa má zverejniť na webovom sídle obce, čo nepovažujeme za dostatočné a preto navrhujeme doplniť ako aj iný spôsob, ktorý určí ale obecné zastupiteľstvo ako, teda kde ešte a akým spôsobom sa ešte bude oznamovať toto referendum. Či to už bude schránkovaním do schránok alebo alebo iným spôsobom, alebo pomaly každému obyvateľovi obce do rúk, to už je na rozhodnutí obecného zastupiteľstva.
Bod 5. Bod 5 hovorí práve o oprávnení starostu určovať úlohy kontrolórovi, kde tiež sa nestotožňujeme, že to má byť tak široko koncipované, že rovnako ako zastupiteľstvo, tak aj starosta môžu ukladať úlohy kontrolórovi. V tých obciach, kde je problém, alebo teda kde nie je problém medzi starostom a kontrolórom, ten, to funguje normálne. Avšak tam, kde sú názorovo rozdielni, by mohlo dôjsť k tomu, že starosta bude ukladať úlohy aj nezmyselne kontrolórovi a bude mu chcieť dokázať, že je jednoducho neschopný. Zároveň však si myslíme, že je potrebné, aby starosta v určitých prípadoch mal možnosť požiadať o vykonanie kontroly hlavného kontrolóra.
Mrzí ma, že celá debata, ktorá sa viedla na verejnosti aj medzi kontrolórmi aj včera dokonca vo verejnoprávnej televízii, bola len o tom, že kontrolór kontroluje starostu a zabúda sa na jednu vec, že zákon hovorí aj o ďalších štyroch subjektoch, ktorých kontrolór môže kontrolovať. Kontrolór nikdy nekontroluje starostu. Kontroluje v zmysle zákona o obecný úrad ako taký. Jasné, že to je v prvom rade práca pod starostom, ale to je v poriadku. Avšak navrhujeme, aby tam bolo doplnené, že starosta môže požiadať o vykonanie kontroly, ak vec neznesie odklad. A zároveň bude musieť starosta na najbližšom zastupiteľstve odôvodniť to, prečo požiadal kontrolóra o vykonanie takejto kontroly. Avšak sme toho názoru, že že takéto ad hoc kontroly, ktoré neznesú odklad do najbližšieho zastupiteľstva, keďže zastupiteľstvá v mnohých obciach bývajú len raz za tri mesiace, mal by mať starosta právo požiadať o kontrolu.
Zároveň sa zabúda na jednu skutočnosť. Inštitút hlavného kontrolóra je taký, že je v pracovnoprávnom vzťahu k obci. Ja si myslím, že toto v prvom rade by sa malo venovať pozornosť tomu, ako, ako hlavného kontrolóra dostať mimo, absolútne mimo takýchto pracovnoprávnych vzťahov z, a či, ale to je už na širokú debatu hlavne na samostatný zákon. Lebo ak by sme to chceli upravovať v tomto zákone, tak pomaly zákon o obecnom zriadení bude o hlavnom kontrolórovi a nie o všetkých ostatných veciach. Čiže dávam na zváženie a pokiaľ viem, tak je, existuje aj dokonca nejaká komisia, ktorá sa už zaoberá hlavným kontrolórom a čo ďalej s hlavným kontrolórom, čiže to vítam. V podstate to je v skratke zhrnutý prvý pozmeňovací, pozmeňovací návrh.
Druhý pozmeňovací návrh z našej dielne je, hovorí o, o tom, že v prípade pričlenia obce, o čom je aj táto novela, treba vziať do úvahy aj národnostné zloženie obce, ktorá sa má pričleniť k susediacej obci. Viaže nás k tomu aj Európska charta regionálnych a menšinových jazykov. Čiže aby sa dbalo na to, keď sa bude pričleňovať takáto obec, aby, aby na tieto menšinové práva bolo pamätané. Čiže ak dovolíte, prečítal by som obidva pozmeňujúce návrhy.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh poslancov Petra Antala, Andreja Hrnčiara, Eleméra Jakaba a Dušana Bublavého.
Bod 1. V čl. I 18. bod znie:
"18. V § 4 odsek 5 znie: (5) Obec vo veciach územnej samosprávy
a) ustanoví nariadením
1. názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, ako aj ich zmeny (§ 2b),
2. pravidlá na udržiavanie čistoty v obci a ochranu verejnej zelene (odsek 3 písm. g),
3. pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb (odsek 3 písm. i),
4. podrobnosti o organizácii miestneho referenda [odsek 3 písm. m) a § 11a],
5. činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste [odsek 3 písm. n)]
6. ďalšie podrobnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
b) môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písmene a).
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 a 8 sa vypúšťajú.".
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu:
V čl. I sa vypúšťajú 31. bod a 71. bod.
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za 32. bod vkladá nový 33. bod, ktorý znie:
33. V § 11 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová "a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky".
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v 34. bode sa za slovami "na webovom sídle obce" bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ako aj iným spôsobom, ktorý určí obecné zastupiteľstvo.".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v 57. bode sa slová "alebo starosta" nahrádzajú slovami "alebo starosta, ak vec neznesie odklad".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Prečítam druhý pozmeňujúci návrh poslancov Petra Antala, Gábora Gála, Eleméra Jakaba a Petra Kresáka.
V čl. I v bode 2 § 2aa ods. 3 posledná veta znie: "Okresný úrad v sídle kraja pri postupe podľa prvej a tretej vety prihliada na oprávnené záujmy a potreby obyvateľov nefunkčnej obce a osobitne na rešpektovanie regionálneho jazyka alebo menšinového jazyka tak, by takéto pričlenenie nekládlo prekážky podpore tohto regionálneho jazyka alebo menšinového jazyka".
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30. 1. 2018 o 18:21 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:34

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ako naozaj je vaším názorom, že je správne, aby starosta mal možnosť ukladať kontrolu na svoj vlastný výkon? Starosta je štatutárom obce a predsa on má byť kontrolovaný a aby sám sebe zadával kontroly, je absolútny nezmysel. Na druhej strane to môže byť ešte aj ďalšou obštrukciou, pretože úlohy kontrolórovi zadáva obecné alebo mestské zastupiteľstvo a zadáva mu ich tak, aby ich stihol spraviť. Čiže ak bude zadaná nejaká nepríjemná kontrola a starosta sa do toho vloží a zadá kontrolu, bude mať moc zadať ďalšiu úlohu, tak vlastne vyaltuje z kontroly tie kontroly, ktoré by mohli byť zamerané na neho a uložené obecným zastupiteľstvom. Toto, kontrolór je jeden z mála nástrojov, ktorý zastupiteľstvá majú voči starostovi a preto aj keď je voľba kontrolóra, tak je to často veľká politická bitka, aby, je snahou často starostov, aby to bol jeho človek, ktorý potom tie kontroly, pri kontrolách prižmúri oči. Že ešte keď sa posilní takto pozícia starostu, tak myslím si, že ten inštitút bude dosť nefunkčný.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 18:34 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:36

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Antal, tri veci by som mal. Jednak tie body vášho prvého pozmeňujúceho návrhu vnímam zväčša teda, ako posun k lepšiemu a vylepšenie toho vládneho návrhu, či už ide o vypustenie, zníženie počtu poslancov, alebo aj tie body, ktoré sa týkajú možnosti ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi starostom obce, ak to bude iba v neodkladných situáciách a informovanie voličov o referende nielen na úradnej tabuli a na webovom sídle obce, ale aj, aj iným spôsobom, ktorý určí obecné zastupiteľstvo. Sú to pozitívne zmeny, podľa môjho názoru sú nedostatočné. Ja si myslím, že malo by sa zachovať informovanie voličov, pokiaľ ide o teda doručovaním, o doručovanie informácí o konaní miestneho referenda a starosta by vôbec nemal mať možnosť ukladať úlohy hlavnému kontrolórovi, ale teda v porovnaní s vládnym návrhom je to nepochybne posun správnym smerom.
A pokiaľ ide o tie, o ten druhý pozmeňujúci návrh, menšinové jazyky a teda rešpektovanie práv príslušníkov menšín, tak tam treba na jednej strane brať do úvahy záujem o efektívny výkon verejnej správy a na druhej strane samozrejme, že rešpektovať práva príslušníkov národnostných menšín. Ja by som sa skôr to snažil postaviť tak, že budeme veľkorysejšie pristupovať k právam národnostných menšín a umožníme teraz používanie menšinových jazykov aj v iných obciach, trebárs znížime ten koeficient. Nie, nie biť sa s návrhmi, teda potrebou spájania obcí. Nakoniec načo je príslušníkom menšín právo používať menšinový jazyk v úradnom styku, keď je obec absolútne nefunkčná.
A súhlasím, pokiaľ ide o tých hlavných kontrolórov, že by si to vyžadovalo oveľa hlbšiu úpravu a nielen ako pracovno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 1. 2018 o 18:36 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video