33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú správu.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, spolu s kolegami za stranu Sloboda a Solidarita navrhujeme zmenu zákona o cestnej premávke.
Dôvod, prečo túto novelu predkladáme, dôvodmi sú dva, a to prvým a základným je, že dnes, kedy je už centrálna registrácia vozidiel, už nie je potrebné to, aby sme pri každej zmene menili okres, ktorý je vyznačený na evidenčnom čísle vozidla, a môžme tak ušetriť státisíce plechových tabuliek evidenčného čísla, ďalej budem radšej používať, možno poviem ŠPZ, ospravedlňujem sa tým, ktorí si veľmi potrpia na veľmi odborné pojmy, ale v návrhu zákona to, samozrejme, je tak, ako má byť. Takže to je prvý dôvod, ušetriť kopec peňazí, ktoré dnes platíme za ešpézetky.
Druhý dôvod je ten, že zároveň touto novelou riešime ten problém, ktorý v súčasnosti už máme vo vzťahu k monopolnému dodávateľovi ŠPZ pre ministerstvo vnútra, a to je ten, že už neviem, ako si vysvetliť, že ministerstvo vnútra odsúhlasilo alebo necháva bez povšimnutia to, že jedna konkrétna súkromná spoločnosť si ochráni dizajn tvaru a typu ŠPZ a je vlastne tak ochránená pred konkurenciou a to jej, samozrejme, umožňuje to, že nám dnes dodáva a vyrába ešpézetky za štyrikrát vyššiu cenu, ako je to povedzme v Českej republike. Ak by naša novela prešla, potom by už len tým, že by sa objednala len jedna tretina ešpézetiek, ktoré, oproti tomu, koľko ich štát objednáva dnes, aj pri súčasnom nastavení monopolného dodávateľa by štát výrazne ušetril. To, koľko by ušetril a ako presne by ten celý systém vyzeral po tom, ako by náš návrh prišiel do platnosti, porozprávam v rozprave, aby ste sa tí, ktorí tu ste, mohli prihlásiť cez faktické do, do rozpravy, pýtať sa na otázky, na ktoré vám potom rád zodpoviem.
V tejto chvíli končím úvodné slovo a zároveň by som sa hneď rád prihlásil do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1112.) Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby sa, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem ešte raz za slovo. Takže, vážené dámy, vážení páni, chcel by som teraz sa venovať konkrétne tomu, ako sme našu novelu zákona o cestnej premávke koncipovali.
Oproti súčasnosti bude to teda tak, že vlastníkom ešpézetky bude držiteľ vozidla. Dnes pri každej zmene v prípade, že sa mení okres, sídlo teda, trvalý pobyt držiteľa vozidla alebo, alebo sídlo firmy je z iného okresu, ako bolo vozidlo registrované predtým, tak táto plechová ŠPZ končí v odpade. Podľa nového zákona teda si môžte preniesť ŠPZ na ďalšie vozidlo, a nie kupovať novú ešpézetku, či už v prípade kúpy nového, alebo ojazdeného vozidla. Dokonca to bude platiť tak, že aj keď si vozidlo zakúpite nové a ste povedzme v inom meste oproti tomu, ako máte trvalý pobyt alebo sídlo firmy, tak si budete môcť zaregistrovať vozidlo na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte v Slovenskej republike, to znamená, ak ste povedzme z Banskej Bystrice a kupujete si automobil v Bratislave, môžte bez toho, aby ste boli nútení chodiť späť do Banskej Bystrice prihlasovať si vozidlo, môžte si ho prihlásiť hneď v Bratislave. Samozrejme, v stave, v akom to je dnes, dostali by ste bratislavskú ŠPZ, čo vôbec nie je problém, vzhľadom k tomu, že polícia dnes má priradené k identifikačnému vozidlu tzv. VIN ešpézetku.
Ako to dnes, čo sa týka štatistík, je a ako by potom vyzerala úspora? Celkový počet evidovaných vozidiel dnes je v Slovenskej republike takmer 3,1 mil., počet zmien držby vozidiel je za rok 390-tisíc. To sú tabuľky z roku 2017. Počet novoevidovaných vozidiel za rok je 126-tisíc. Počet individuálne dovezených vozidiel približne 100-tisíc a počet vozidiel vyradených z evidencie alebo vyradených z cestnej premávky je tiež približne 100-tisíc. To je práve ten prípad, kedy ešpézetky končia v odpadkoch.
Štát od monopolnej firmy, ktorá dodáva ešpézetky, objednal pri takýchto štatistikách na rok 2018 takmer 1 mil. ŠPZ. V prepočte teda na, keď to delíme dvomi, na jedno vozidlo jeden pár ešpézetiek, objednal teda takmer na 500-tisíc vozidiel ešpézetky, ktoré vychádzajú z toho, že pri takomto súčasnom nastavení končí približne polovica až dve tretiny v odpade.
Návrh, ktorý predkladáme, pomôže k tomu, že namiesto takmer 1 mil. plechových ešpézetiek budeme potrebovať len približne 300-tisíc z nich. Teda budeme potrebovať na výmenu pri registrácii vozidla asi na počet 150-tisíc vozidiel. Úspora pre štát v tom prvotnom nákupe na jeden rok, a to hovorím pri nastavení toho monopolného dodávateľa ešpézetiek, ako dnes je, by bola 5,6 mil. eur. V prípade, že by tento monopol skončil, o ktorom vieme, že má skončiť v roku 2019, a prebehla by skutočne objektívna súťaž medzi viacerými uchádzačmi, a povedzme, že by sme sa dostali na cenu približne takú, ako je dnes v Českej republike, teda z 8,50 na niekde na úroveň 3 eurá za jednu tabuľku, tak by úspora pri nákupe na jeden rok týchto ešpézetiek bola 7,5 mil. eur. Takéto peniaze končia ročne v koši. Samozrejme, nehovoriac o tom, keď sa pozerám na našu kolegyňu tímlíderku pre životné prostredie, aký vplyv to má na životné prostredie. To znamená, 600-tisíc tabuliek končí niekde v odpadkoch.
Nehovoriac o tom, akú úsporu, kumulovanú úsporu by to znamenalo pre motoristov, ktorí po vynásobení 600-tisíc a úspore, alebo, pardon, 300-tisíc a úspore 33 eur pri každej takejto zmene ročne, sa pohybujeme na úrovni 10 mil. eur. Samozrejme, každý motorista 33. To znamená, pri každej jednej zmene by nebolo potrebné, aby si kupoval novú ešpézetku.
V rámci predstavovania tohto nášho návrhu, som dostal aj niekoľko otázok aj zo strany verejnosti, ako by to bolo v praxi, na niektoré už som odpovedal, niektorá ale by vás možno mohla zaujímať odpoveď a jednalo sa o to, že prečo, prečo nie je na, prečo nie je tak, aby ešpézetka išla s vozidlom trvale až do jeho úplnej ukončenej životnosti. Má to, samozrejme, logiku a nehovorím, že aj toto by neprinieslo úspory. Tvrdím však, že pokiaľ je to na držiteľa, je tam úspora väčšia, a to vzhľadom k tomu, že platnosť alebo, alebo trvanlivosť a udržanie tej ešpézetky, pokiaľ by bola naviazaná na vozidlo, je limitovaná vlastne vekom vozidla alebo životnosťou vozidla. Tá môže byť obmedzená napríklad aj haváriou vozidla, kde v prípade povedzme totálnej škody, čo môže nastať veľmi skoro, a prakticky v tom momente by bola takáto ešpézetka vyradená z evidencie. Preto to nastavenie, aké hovoríme, aby to bolo na držiteľa, je ekonomicky výhodnejšie. Samozrejme, rád si vypočujem pripomienky, ak by, ak by k tejto téme boli.
Čo sa týka nášho návrhu zákona, tá jedna, tá hlavná časť je teda o tom, o tom, aby ŠPZ bola viazaná na držiteľa.
Máme tam ešte dve časti v našom návrhu zákona, a to, aby tzv. dočasné evidenčné čísla vozidla, to sú tie, ktoré vám dáva predajca vozidla a zapožičiava na dobu, kým odkúpi po registráciu vozidla, to sú také tie s tým červeným popisom s označením „M“. A tu je zase ten problém, že platnosť týchto dočasných EČV je len jeden rok. Každý predajca motorových vozidiel musí každý rok prísť na dopravný inšpektorát a predĺžiť si za poplatok platnosť týchto plechových tabuliek evidenčných čísiel. My tvrdíme, že životnosť je určite viac ako jeden rok, týchto tabuliek, a tvrdíme, že je to zbytočné šikanovanie predajcov, aby museli tam chodiť a platiť každý jeden rok za tieto tabuľky. A v našom návrhu navrhujeme, aby platnosť týchto tabuliek bola 10 rokov, a teda aby predajca vozidla nebol nútený chodiť na dopravný inšpektorát jedenkrát ročne len preto, aby predĺžil platnosť a zaplatil poplatok za ne.
Samozrejme, ako som povedal v úvode, keby ešpézetky boli na držiteľa, tak by aj ten proces od kúpy vozidla po registráciu bol oveľa jednoduchší a jednoduchší v tom, že keď dnes vám niekto vozidlo predá, nové v predajni, tak, samozrejme, buď to vám na dôveru zapožičiava takúto dočasnú tabuľku, alebo zaplatíte nejaký depozit, ktorý potom dostanete, keď tabuľku vrátite. A ten systém, kedy by bolo EČV na držiteľa, umožňovalo by to, že skutočne môžte si to registrovať v ktoromkoľvek okrese to vozidlo, najlepšie to urobíte hneď v tom meste, kde auto kupujete, a túto dočasnú tabuľku vrátite predajcovi. Ale to som už odbočil, to sme mali v tej prvej časti.
Tretia časť našej novely sa týka registrácie, resp. vydávanie evidenčného čísla, ktorého, alebo pod ktorým vozidlo bolo niekedy v minulosti odcudzené. Mal som niekoľko takých dopytov od verejnosti, ktorí mi popisovali veľmi nepríjemné zážitky, a stalo sa im to, že, že mali nejakú, mali nejakú ešpézetku a boli s vozidlom v zahraničí, polícia ich zastavila a zastavila ich preto, lebo vozidlo s takouto, po takomto vozidle s takouto ešpézetkou bolo vyhlásené pátranie, pretože to vozidlo bolo odcudzené. Tak si predstavte, že sa v takej situácii ocitnete. Ten človek bol zadržaný na 24 hodín do väzenia v tej krajine, a to len preto, že naše orgány vydali rovnakú ešpézetku na, ešte raz, na vozidlo, ktoré v minulosti bolo odcudzené. Toto sa stalo a ten človek sa úplne zbytočne s celou rodinou ocitol vo veľmi, veľmi nepríjemnej situácii. To je ten tretí bod, ktorý riešime v našom návrhu novely, aby takúto, takéto EČV už nebolo, nebolo vydané na vozidlo v budúcnosti.
Na záver by som len chcel dodať a máte to a nájdete to v dôvodovej správe k tomuto zákonu, náš, náš návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie, ako aj pozitívny vplyv na služby pre občana. Pevne verím, že získa podporu, a ak sú nejaké k tomu povedzme výhrady, tak môžme o nich hovoriť v druhom čítaní.
Ja nie som naivný a si nepamätám návrh, ktorý by prešiel cez prvé čítanie, ktorý sme tu predkladali, ale predkladám ho preto, minimálne preto, aby, ak ma počúva minister dopravy pán Érsek alebo jeho stranícki kolegovia, aby tak, ako to urobili v minulosti, tak nech sa páči, inšpirujte sa týmto nápadom, predložte ho. Ušetríme tým motoristom kopec peňazí, ktoré absolútne, ale že absolútne vyhadzujeme von oknom, to znamená - ani štát z toho nič nemá. Naopak, má z toho len náklady, je z toho väčšia byrokracia, papierovačiek, straty času a v neposlednom rade aj problém, čo s tým plechovým odpadom, ktorý ale nemusí odpadom vôbec byť.
Takže toľko predstavenie nášho návrhu.
Ďakujem za slovo, všetko.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne, že ste mi to umožnili. Takže náš návrh na zmenu legislatívy pri vydávaní EČV vyvolal pomerne veľký ohlas, pričom zaznelo aj niekoľko otázok ohľadne toho, ako by sa nami navrhovaná zmena preniesla do reálneho života, a čo by to motoristom, ale aj štátu prinieslo, resp. čo by bolo inak a čo by sa zmenilo. Preto sa v krátkosti pokúsim vysvetliť princíp fungovania najdôležitejších zmien nášho zákona v praxi.
Ako všetci vieme, v súčasnosti sa pri kúpe nového vozidla alebo kúpe vozidla zo zahraničia, alebo každej zmene majiteľa vozidla mimo okresu musia prideliť vozidlu nové EČV, teda značky na vozidlo. S týmto, samozrejme, súvisia viaceré povinnosti pre toho, kto toto vozidlo predáva, ale aj pre toho kto ho nadobúda. V prvom rade musí kupujúci za nové značky zaplatiť na dopravnom inšpektoráte, pričom cena za pár značiek je v súčasnosti 33 eur. Táto cena je určená štátom a vychádza pravdepodobne z nákladov, ktoré má štát pri ich nadobúdaní, ale o tom poviem niečo trochu neskôr.
Za život si kupujeme vozidlo viackrát, niekedy trikrát, niekto päťkrát, niekto desať. Je to, samozrejme, rôzne, ale dôležité je to, že vždy pri každej kúpe musíme zaplatiť poplatok za nové značky, ktorý je v súčasnosti spomínaných 33 eur. Pri našom návrhu zákona túto sumu zaplatíme len raz, a to pri prvej evidencie značky. Motorista následne dostane svoju značku, ktorá je jeho, a môžu ju používať na všetky vozidlá, ktoré si neskôr zakúpi. Rozdiel oproti dnešnému stavu je teda v tom, že keď si kúpite svoje ďalšie vozidlo, a to prvé predáte alebo vyradíte z prevádzky, jednoducho si značku z neho dáte dolu a pripevníte na nové. To je všetko. Samozrejme, nemáte žiadnu novú značku ani neplatíte žiadnych 33 eur. Stále platí potreba spraviť predpis, prepis či odhlásenie na dopravnom inšpektoráte, kde vám značku skontrolujú, či spĺňa všetky potrebné náležitosti, teda napr. či nie je poškodená.
Ďalšou povinnosťou, ktorú máte dnes pri kúpe vozidla, je povinnosť dať si toto vozidlo zaregistrovať na dopravnom inšpektoráte v mieste bydliska. Čiže v súčasnosti ak si kúpi motorista napríklad z Nitry nové vozidlo v Košiciach, tak dostane prenosné značky, príde do Nitry, tu zaplatí poplatok 33 eur a dostane nové značky. Následne musí prenosné značky vrátiť predajcovi. Ak by si kúpil staršie vozidlo, tak musí prísť na inšpektorát v Nitre s dokladom o odhlásení vozidla, ktoré mu dopraví alebo pošle jeho predajca. Na základe tohto dokladu mu vystavia nový technický preukaz. On odovzdá pôvodné značky z vozidla, ktoré sa zlikvidujú, a dostane nové, za ktoré, samozrejme, zaplatí.
Pri našom návrhu môžu obaja aktéri ísť spolu na inšpektorát v Košiciach, kde urobia zmenu v technickom preukaze, pôvodný vlastník si dá značky dolu a ponechá sa ich. Nový majiteľ si dá na vozidlo svoje značky, ak ich teda má, a to je všetko. Ak svoje značky nedá, môžu mu ich vydať priamo v Košiciach. Čiže všetko si môže vybaviť na jednom mieste a naraz. Ušetrí tak čas a ušetrí aj svoje financie.
A čo by toto všetko spravilo s číslami? Za rok 2018 si ministerstvo vnútra objednalo takmer 1 mil. kusov značiek. V prípade, ak by bol náš zákon schválený, bolo by ich treba približne len 300-tisíc kusov. Ten rozdiel je teda obrovský. Ak si to prerátame, motoristi by celkovo za jeden rok ušetrili približne 10 mil. eur. Jednoducho povedané, štát nechá svojim občanom vo vrecku 10 mil. eur.
Možno si teraz poviete, že tých 10 mil. eur bude štátu chýbať. Ani to však nemusí byť úplne pravda. Stačí, ak štát zmení systém nakupovania značiek. V súčasnosti ich štátu dodáva monopolná firma na základe zmluvy ešte z roku 2005. Predmetom tejto zmluvy je aj cena za značku a dnes platí štát za jeden kus značky takmer 9 eur. Len na porovnanie. Cena za jednu značku v Čechách sú necelé 3 eurá. Skončenie platnosti tejto zmluvy je určené na rok 2019, vďaka čomu môže byť vypísaná verejná súťaž. Podobný stav s dlhodobým dodávateľom a jeho vysokou cenou mali donedávna aj v spomínaných Čechách a ich súčasná cena sú už tie spomínané 3 eurá. Toto všetko je výsledkom riadnej a štátu a najmä občanom prospešnej verejnej súťaže. Verím, že ak sa také niečo podarilo u našich susedov, je to určite možné aj u nás.
Len pre informáciu, ak by si niekto pomyslel, že tu chceme presadzovať nejaký pochybný experiment, treba pripomenúť, že takýto alebo podobný princíp už používa viacero krajín v Európe. Tieto sú však v uľahčovaní života občanov ešte ďalej. Napríklad v Nemecku si každý majiteľ vozidla vyberá výrobcu značiek, za ktorým príde s dokladom od úradu, a ten mu ich na základe takéhoto povolenia vyrobí. Cena je necelých 6 eur. Vo Francúzsku vám značku dokonca vyrobia v kľúčovej službe. Samozrejme, že aj tu platia prísne pravidlá, aby sa predchádzalo zneužívaniu takejto možnosti výroby, čiže najskôr prebehne riadne overenie technického preukazu. V Rakúsku vám vydajú značky v poisťovni, kde si auto chcete poistiť.
Ako vidíte, existuje veľa spôsobov, ako je možné trh so značkami na motorové vozidlo zjednodušiť, liberalizovať v prospech občanov, ale aj štátnych orgánov. Pevne verím, že podobnej zjednodušenej administratívy sa raz dočkáme aj u nás.
Cieľom našej práce poslancov v Národnej rade by malo byť to, aby sme prijímali zákony, ktoré budú ľuďom na prospech, uľahčia im život, skvalitnia ho či zjednodušia. Takisto mám za to, že ak je platný zákon, ktorý sa dá zmeniť na väčší prospech ľudí, ktorý napríklad ušetrí ľuďom, ale aj štátu finančné prostriedky, zníži administratívu, máme sa snažiť o jeho zmenu. Som presvedčený, že náš zákon má ambíciu spĺňať tieto predpoklady, a preto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pavelka, ešte možno by som zdôraznil k tomu, čo si hovoril, že významnou črtou tohto návrhu je, že prispieva k bohatstvu krajiny, zvyšuje ho na rozdiel od napríklad tých známych balíčkov, ktoré presúvajú bohatstvo od jednej skupiny k druhej, a bohatstvo celej krajiny sa nezväčšuje, tak tu sa zväčšuje, lebo ako si hovoril, približne viac dokonca než dve tretiny značiek by sme nemali, nemuseli vôbec kupovať a distribuovať. Čiže tých 10 mil. eur približne sú čiste ušetrené peniaze, ktoré sa nepresúvajú nikam, zväčšujú bohatstvo Slovenska, a teda už sa potom len stačí rozhodnúť, kam by išli, či do platov sestričkám, ktoré chýbajú, do platu povedzme že učiteľom alebo do nejakých investícií, alebo na zníženie daní, čo by sme mnohí určite privítali.
Takže veľký, veľký rozdiel medzi týmito dvomi typmi systémových zmien. A, a tá vaša, ten váš návrh, tá vaša reforma nielen znamená tých 10 mil., čo nie je zanedbateľný balík, ale je to signál, veľmi dôležitý signál, aké reformy momentálne sa veľmi na Slovensku nerobia a aké by sa mali robiť, lebo teraz žijeme v celkom dobrých časoch. Ale takéto systémové zmeny nám môžu zabezpečiť rast toho bohatstva aj vtedy, keď na tom takto dobre nebudeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len toľko povedať, že toto je naozaj taký krásny, elegantný zákon, ktorý ak by bol schválený v Národnej rade, tak okamžite spôsobom pomôže mnohým, mnohým ľuďom uľahčí život. Bolo tu povedané aj ohľadom životného prostredia. Celkom je to tak. Síce plech ako železo sa dostane naspäť do recyklácie, avšak tie rôzne úpravy, ktoré sa tam musia urobiť, farby a nátery antikorózne, tak to sú veci, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie.
Ale tá hlavne tá ľahkosť a elegancia tohto zákona mi veľmi imponuje a naozaj sa prihováram a oslovujem aj poslancov koalície, aby sa k tomuto návrhu pridali.

Ďakujem. Mňa na tomto návrhu zaujala tá črta okrem iných, ktorá zabezpečí to, že tie, že tie značky by neboli identifikačné, pokiaľ ide o pôvodcu alebo geografický pôvod jej držiteľa, čo, si myslím, že napriek tomu, že sa všetci cítime Slováci, tak predsa je len, je tu dosť veľká miera takej, by som povedal, lokálpatriotskej nevraživosti častokrát a toto sa tým veľmi dobre môže potierať. Čiže toto je tiež jeden element, ktorý by veľmi napomohol toho, aby sme všetci žili ako jeden národ, a nezáleží na tom, či má niekto na aute značky z Košíc alebo z Bratislavy. Sme všetci z tej istej krajiny.
Pripomínam, že pre tých, ktorí to nevedia, že v niektorých krajinách bývalej Juhoslávie práve z tohto dôvodu zaviedli tento systém alebo ten systém, že sa nerozlišuje geografické, geografický pôvod toho auta alebo toho držiteľa značky, práve preto, aby sa nevytvárali trenice o tom, že kto odkiaľ je alebo toto auto odkiaľ je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí prispeli k našej rozprave.
Chcel by som len ku kolegovi Baránikovi povedať, že áno, tento pohľad je veľmi dôležitý, čo si povedal, a ja som si ho v podstate ani neuvedomil, keď prvýkrát sme o tomto uvažovali, ale je to naozaj pravda.
Ale súčasne tento návrh, keď by prešiel a keby sme vedeli zrušiť to okresné delenie, bude to mať tú výhodu pri tej praktickej, najmä to, že ten človek si môže to auto prihlásiť hocikde, pretože na začiatku bude mať možno SK a tým pádom, či to urobí v Košiciach, alebo v Bratislave, je to úplne jedno. Je to dôležité napríklad aj vtedy, keď sa presťahuje. Niekto si kúpi a býva, ja neviem, v tej Nitre, kúpi si vozidlo, o dva roky sa presťahuje do Bratislavy a zoberie si značku bez toho, aby niekto ho vedel identifikovať, odkiaľ je, a teda nemyslím v zlom, ale v tom, že si nemusí tú značku meniť. Čiže to je, to je veľká výhoda.
Ku kolekynke Zimanovej, životné prostredie je veľmi dôležité. A ja som veľmi rád, že aj tento návrh zákona k tomu môže pomôcť, aby sme ho trošku šetrili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí zareagovali. Ja len veľmi krátko. Súhlasím s kolegyňou Zemanovou. Najlacnejšia recyklácia je tá, ktorú netreba vôbec vykonať. Áno, toto úplne, že výstižné. Nebolo by treba vôbec recyklovať to, čo dnes musíme robiť.
A zareagujem aj na kolegu Baránika. Ja som to v svojej rozprave nespomenul, že vlastne ak by sme tento zákon zmenili, tak už to, čo je teraz objednané, tých takmer milión tabuliek EČV, by nám vystačilo na ešte minimálne rok, možno dva a zároveň by sme tak vytvorili predpoklad k tomu, aby ministerstvo v svojej vyhláške, ministerstvo vnútra nastavilo už také označovanie tabuliek EČV, ktoré by eliminovalo práve tieto regionálne označenia, povedzme začína každá, každá tabuľka by sa začínala SK, potom znak a potom povedzme kombinácia písmen a čísel a bolo by to oveľa, oveľa jednoduchšie a bol by, bolo by aj po tomto probléme, ktorý pán kolega spomínal.
Ďakujem, to je všetko.