43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.3.2019 o 15:01 hod.

Ing.

Dušan Tittel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:12

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi, milé kolegyne, milí kolegovia, aby som vás informovala o návrhu zákona, ktorý predkladám. Zákonom č. 140 ešte z roka 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa do zákona o sociálnom poistení zaviedol vyrovnávací príplatok, ktorého účelom je pri splnení zákonom stanovených podmienok kompenzovať dôsledky rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spočívajúce v rozdielnej výške dôchodkov pre poistencov v závislosti od príslušnosti štátu na hodnotenie obdobia zamestnania získaného pred rozdelením československej federatívnej republiky. Táto príslušnosť bola založená sídlom zamestnávateľa, u ktorého bol občan československej federatívnej republiky ku dňu rozdelenia zamestnaný.
Jednou z podmienok na získanie nároku bolo najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko práve 25 rokov bolo obdobím zamestnania a to predstavovalo v čase rozdelenia ČSFR jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Takže takýto sme mali východiskový stav.
Naším poslaneckým návrhom, ktorý som vám predostrela v prvom čítaní, sme navrhovali znížiť 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia na 15 rokov na nárok na vyrovnací, vyrovnávací príplatok. Uvedený návrh odôvodnili sme tým, že bolo potrebné zohľadniť potreby aplikačnej praxe, pričom sme odkazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní sporov o starobnom dôchodku vyslovil názor, že s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra 1992 sídlo na území dnešnej Českej republiky, nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra ´92 sídlo na území Slovenskej republiky. A to aj v tých prípadoch, kedy nespĺňali podmienky na priznanie nároku na vyrovnávací príplatok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch konštatoval, že, citujem: "Starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky."
Začali sme spolupracovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí a došlo pozmeňujúcim návrhom k takej úprave, aby sme vyhoveli aj tomuto rozsudku Najvyššieho súdu. Navrhli sme a bolo v ústavnoprávnom výbore, bola schválená taká zmena, ktorá je v plnej miere súladná s aktuálnym vývojom aplikačnej praxe a ktorá rešpektuje túto judikatúru. Dosiahli sme to tým, že predmetný, že sa vypustilo z právnej úpravy vyrovnávací príspevok a doplnili sme právnu úpravu osobitného určovania sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorí pred rozdelením ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia a za ktoré im bol priznaný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky.
Na, tento pozmeňujúci návrh ponúka riešenie v zmysle: Navrhujeme, aby určenie sumy starobného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podmienka získania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky sa navrhuje z dôvodu, že získaním tohto obdobia v minimálnom rozsahu sa preukazuje v zásade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Na určenie starobného dôchodku zostáva aj naďalej zachovaná podmienka priznania starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku za československé obdobia dôchodkového poistenia Českou republikou.
Táto podmienka je v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získa rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky.
Keďže navrhujeme komplexnú úpravu tejto problematiky, tak navrhli sme a bol v ústavnoprávnom výbore schválený pozmeňujúci návrh, kde účinnosť sa presunie z 1. marca na 1. 1. roka 2020.
A čo to znamená pre finančný rozpočet? Túto čiastku vypočítalo ministerstvo práce a sociálnych vecí aj pre potreby ministerstva financií a veľmi rada by som vás informovala, dotknutá skupina osôb, teda poberatelia starobného dôchodku, predčasného dôchodku a invalidného dôchodku, sa odhaduje v roku 2020 na úrovni cca 2 130 osôb, v roku 2021 na úrovni cca 2 280 osôb a v roku 2 022 na úrovni 2 440 osôb. Predpokladá sa teda, že zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne budú predstavovať 2 milióny eur v prvom roku, 2,2 v druhom roku a 2,5 milióna eur v roku 2022.
Musím ale podotknúť, že po odpočítaní výdavkov súvisiacich s úsporou v štátnom rozpočte, ktorá vyplýva zo súčasného vyplácania vyrovnávacieho príplatku z rozpočtovej kapitoly ministerstva, sa odhaduje celkový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 1,3 milióna eur v prvom roku, 1,5 v druhom roku a 1,7 milióna eur v roku 2022. Samozrejme, sme si vedomí toho, že zvýšené výdavky bude potrebné zohľadniť pri príprave návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a aj do rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.3.2019 o 14:12 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:21

Magdaléna Kuciaňová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy a Petra Antala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1238.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1629 zo 7. februára 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1238, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 151 z 26. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.3.2019 o 14:21 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:21

Magdaléna Kuciaňová
Skontrolovaný text
Termín hlasovania o sedemnástej hodine dnes.
Skryt prepis

27.3.2019 o 14:21 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:24

Anton Hrnko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, prepáčte mi, ak by som bol trošku nekonzistentný, ale dúfam, že to pochopíte.
V prvom čítaní v našom návrhu bolo niekoľko pripomienok z pléna. Zákon bol síce označený za bezvýznamný, ale diskutovalo sa o ňom vyše dve a pol hodiny. To znamená, že asi až celkom tak bezvýznamný niektorí, ktorí ho za taký označovali, nepokladali. Ale chcem povedať, že kto sa maximálne snažil vyjsť v ústrety všetkým tým pripomienkam, ktoré boli relevantné, pretože štátne symboly sa dotýkajú nás všetkých, sú naším vlastníctvom, sú našou identifikáciou, a preto mať dobrý zákon o štátnych symboloch je pre nás určitým spôsobom aj taká záruka, že tieto štátne symboly sa nebudú zneužívať, že sa nebudú zosmiešňovať alebo sa nebudú nejakým spôsobom hanlivo používať.
Treba povedať, že štátne symboly sú jedno, jednoznačné, určené v Ústave Slovenskej republiky, to znamená, že na týchto štátnych symboloch ani tento zákon nič nemení. Tak ako sú stanovené v zákone o štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej hymne, takým istým spôsobom sú aj uplatnené v tomto zákone.
Prax však ukázala niektoré veci, ktoré súvisia aj s tým, že zákon v roku 1993 bol prijatý v analógovej sfére. Dnes máme vlastne digitálnu sféru a že treba upravovať aj tieto veci, a pritom sa ukázali aj niektoré veci, ktoré si možno vtedy zákonodarci nevšimli, napríklad to, že štátny znak je na kontúru okolo znamenia štátneho znaku a v štátnej vlajke štátny znak túto kontúru nemá. Takže aj tieto veci sme sa rozhodli upraviť tým, že v spolupráci s ministerstvom vnútra, heraldickou komisiou sme urobili všetky varianty, akým spôsobom sa má štátny znak zobrazovať s kontúrou, bez kontúry, ako má vyzerať štátna vlajka, ako má vyzerať zástava, v rôznych, ako má vyzerať koruhva v rôznych týchto štádiách, a priložili sme do prílohy, ktorú prednesie potom spoločný spravodajca, aj návod na konštrukciu štátnych symbolov.
Takže keď chcem hovoriť o tomto zákone, chcel by som povedať, že som sa snažil maximálne vyjsť v ústrety tomu, čo tu bolo povedané. Zároveň sme zobrali do úvahy názory, ktoré vznikli v odbore legislatívy a práva a na príslušnej sekcii ministerstva vnútra, a tieto všetky návrhy sme dopracovali do jedného komplexného návrhu, ktorý bude, spoločný spravodajca predloží, pretože bol v príslušnom gestorskom výbore schválený.
Niektoré veci, ktoré vznikli ako nedorozumenie, napríklad otázka, čo to je významné športové podujatie, tam sa treba pozrieť do zákona o športe, ktorý kvalifikuje, čo to je významné športové podujatie. Je tam aj tá otázka, ktorá súvisí, že ten znak má, najmä jeho vyobrazeným spôsobom ustanovený týmto zákonom. Viete, ten znak, ktorý používali hokejisti, ktorý používali naši reprezentanti od vzniku Česko-slovenskej republiky nepretržite, mal vždy nejakú podobu, hej? Napríklad keď chceli za socializmu, ešte pred Novotným, dať do toho nášho symbolu červenú hviezdu, tak zrušili štít, hej, a teda nad tým, bez toho štítu bol lev normálne s tým štítkom s tradičným slovenským znakom a namiesto korunky dali levovi červenú hviezdu. Ale hovorím, že takýmto spôsobom vždy, stále išlo o to, že ide o symbol, ktorý je v súlade s týmto princípom. Tam napríklad ruská reprezentácia takisto nemá štátny znak v erbovom poli, ale ho má normálne len ako znamenie štátneho znaku na drese. Podobne to má švédska reprezentácia, ktorá tri korunky nemá v erbe, čo je oficiálny štátny znak Švédskeho kráľovstva, ale má ich v drese. Tak to znamená, že takéto úpravy, ktoré nemenia znamenie štátneho znaku, sú aj v zmysle tohto zákona príbuzné.
Ešte tam bola aj otázka nadradenosti. To sme hovorili aj na ústavnoprávnom výbore, aj na výbore pre kultúru a médiá, bol tam heraldik, ktorý to jasne vysvetlil, že vlastne ten štátny znak nemôže byť konkurenčne podradený nejakému inému symbolu. To sa netýka napríklad čísla športového dresu ani reklamy, ktorá sa dá na športový dres. To sa týka iného symbolu, ktorý by nemal byť nadradený tomuto symbolu.
Bola aj otázka, prečo zavádzame nový termín "znamenie štátneho znaku". No štátny znak je presne definovaný, ako som povedal, ale existuje už prax, že znamenie štátneho znaku, ktorým je vlastne tento konkávny (rečník sa obrátil, poukazujúc na štátny znak v rokovacej sále) patriarchálny kríž na troch kopcoch s vyvýšeným stredným kopcom používaný v rôznych iných, ďalších symboloch. Je to napríklad znamenie, ktoré používa slovenská armáda, je to znamenie, ktoré sa nachádza na prezidentskej štandarde a je to aj znamenie, ktoré sa používa na európskych minciach. To znamená, že treba týmto spôsobom určiť aj toto, že toto je znamenie štátneho znaku a týmto spôsobom sa môže používať aj bez erbového poľa.
Samozrejme, vyšli sme aj v ústrety tomu, že tá hra, kedy sa hrá tá štátna hymna, vlastne vždy to bude závisieť od organizátora. Samozrejme, nie sme za to, aby sa takáto vec nadužívala. Pamätáte si aj tu, vlastne v tejto sále sme prijali zákon, že sa vlastne štátna hymna hrá na začiatku a na konci zasadania. Keďže naše zasadnutie je permanentné, netreba každé ráno hrať štátnu hymnu, ako si niektorí predstavovali, že by to mohlo byť. To znamená, že nie sme za to, aby sa štátne symboly nadužívali, ale tam, kde to je vhodné, príslušné, kde to rozhodnú organizátori a bude to v dôstojnom móde, tak, samozrejme, treba vyjsť týmto smerom v ústrety.
A, samozrejme, vyšli sme aj v ústrety pánovi Dostálovi, ktorý, sa mu zdala veľká a nadbytočná z hľadiska ostatných druhov priestupkového zákona, pokuta pre fyzické osoby, tak to sme zrušili a vlastne tam sa odvolávame na priestupkový zákon, kde je tá pokuta nižšia, samozrejme, je to priestupkové konanie, takže sa pôjde podľa priestupkového zákona.
Myslím si, že tento zákon, ktorý, ja viem, že je to neprípustné používať názorné pomôcky, ale každý ste si mohli zobrať tú správu spoločnú, kde sa vlastne jednoducho určuje, ako majú vyzerať jednotlivé štátne symboly, ako sa majú zobrazovať, že vlastne štátnym znakom nie je možné chápať len teda farebné vyobrazenie. Možno ho chápať aj ako kontúrové, ako sa používa napríklad na úradných pečiatkach. Možno ho vytvoriť heraldickým spôsobom šrafovaním, ako sa napríklad používa na štátnej pečati. Ale za štátny znak možno považovať aj znak čiernobiely, ktorý jednoducho nezohľadňuje existujúce farby.
Takže v tomto zmysle si myslím, že zákon sme čo najviac upravili spôsobom, aby bol prijateľný pre väčšinu tohto parlamentu, a najmä by som chcel zdôvodniť, že nám ide o to, aby štátny znak bol rešpektovaný, aby sa; ešte jednu vec som zabudol. Je tam vlastne zavedený aj pojem náhradného symbolu, a to je to ľudové na troch vŕškoch dvojitý kríž, hej, aj to sa pokladá za národný symbol bez ohľadu na to, akým spôsobom, a ten národný symbol už nie je takým spôsobom chránený ako znamenie štátneho znaku alebo ako štátny znak, ale takisto o ochranu, pretože mnohých ľudí uráža, keď sa ich symboly, ktoré pokladajú za svoje, ktoré pokladajú za svoju identitu, zosmiešňujú. Ja si myslím, že medzi nami by mala existovať elementárna slušnosť a vzájomne by sme sa mali ctiť. Jednému sa to páči, druhému sa to nepáči, jeden je ateista, jeden je veriaci, jeden je katolík, druhý je evanjelik, ak sa nechceme v tomto štáte jednoducho, ľudovo povedané, požrať alebo zožrať, tak sa musíme v týchto osobitostiach rešpektovať a mali by sme rešpektovať aj to, že mnohým ľuďom záleží na tom, akým spôsobom sa nakladá s ich štátnym znakom alebo národným symbolom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

27.3.2019 o 14:24 hod.

PhDr. CSc.

Anton Hrnko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:38

Karol Farkašovský

Vystúpenie v rozprave 14:45

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona bola obsiahla diskusia v prvom čítaní, kde som aj ja prezentoval svoje výhrady, myslím, že ja som nebol medzi tými, ktorí označili ten návrh za bezvýznamný. Mne sa zdá dôležitý, aj keď s ním, aj s ním vecne nesúhlasím. A teda keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa venoval viacej tomu, čo sa má v tom návrhu zákona, o ktorom rokujeme, zmeniť oproti tomu, ako sme ho dostali, dostali v prvom čítaní.
Chcem oceniť, že predkladatelia si vypočuli tú kritiku a niečo z toho si aj osvojili, špeciálne teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou slobodnej správy; spoločnej správy, pardon, a ktorý sa týka vypustenia toho zámeru zahrnúť do zákona o štátnych symboloch aj pokutovanie fyzických osôb, sa mi zdá krokom dobrým smerom. Je mi jasné, že by nemali, nemali šancu nejaké zásadné zmeny, ktoré by úplne zvrátili charakter toho návrhu, ako je predložený, a teda všetkých tých problematických vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, preto by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, resp. dva pozmeňujúce návrhy alebo dva body pozmeňujúceho návrhu, ktorú sú veľmi stručné a ktoré sa dotýkajú, dotýkajú dvoch, dvoch okruhov problémov. Jeden, jedna téma súvisí s hraním štátnej hymny, aj o tom som tu hovoril v prvom čítaní, a druhá s pokutami pre právnické osoby.
Pokúsim sa to stručne vysvetliť. V § 13 ods. 2 je dnes ustanovenie, ktoré sa týka štátnej hymny, že štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. V návrhu zákona sa predpokladá, že sa tam doplnia slová vo vzťahu k tej štátnej hymne "alebo spieva, iba". Čiže, čiže tá veta za bodkočiarkou, ktorá sa týka hrania a spievania štátnej hymny cudzieho štátu, by potom znela: "Štátna hymna iného štátu sa hrá alebo spieva, iba ak je prítomná jeho oficiálna delegácia." To, čo tam považujem za problematické, je práve to slovo "iba", ktoré navrhujem vypustiť a to z toho dôvodu, že ak sa tam to slovo "iba" dá, tak sa nielen doplní slovo alebo teda úprava toho, že štátna hymna cudzieho štátu sa bude nielen hrať, ale aj bude tam možnosť spievania, ak je tam, ak tam bude prítomná oficiálna delegácia toho cudzieho, iného štátu, ale zároveň sa tým vylúči možnosť hrania alebo spievania štátnej hymny iného štátu pri iných príležitostiach, pokiaľ tam nebude, nebude prítomná delegácia, oficiálna delegácia toho iného štátu.
Tá prvá časť vety, ktorá hovorí o štátnej hymne Slovenskej republiky, hovorí o tom, že "štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru" a tak, ako je to formulované, je to v podstate nejaký pokyn, že pri týchto príležitostiach by sa mala hrať štátna hymna Slovenskej republiky, ale nevylučuje to, že by niekto hral štátnu hymnu Slovenskej republiky aj pri nejakej inej príležitosti. Nie je tam slovo "iba". A dnes je to tak upravené aj vo vzťahu, vo vzťahu k hraniu štátnej hymny iného štátu, ak je prítomná oficiálna delegácia, čo, pochopiteľne, nevylučuje, že aj pri iných príležitostiach je možné hrať alebo spievať štátne hymny iného štátu.
Keď sa pozrieme do dôvodovej správy k návrhu zákona, tak účel tejto zmeny v tomto bode je vysvetlený nasledovne. V § 13 ods. 2 sa dopĺňa dosiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala. Čiže ak je účelom tejto zmeny iba doplniť, doplniť spievanie štátnej hymny iného štátu, tak, samozrejme, nie je tam potrebné dopĺňať to slovo "iba". Ak je účelom tej zmeny aj to, aby sa vylúčilo hranie alebo spievanie štátnej hymny pri akejkoľvek príležitosti, ak tam nie je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, tak potom prinajmenšom to malo byť priznané, lebo nič také z dôvodovej správy nevyplýva, ale vyplýva to z textu zákona. Lebo keď tam raz bude napísané, že sa hrá iba, ak je prítomná oficiálna delegácia toho iného štátu, tak to znamená celkom logicky, že nemôže byť štátna hymna cudzieho štátu hraná alebo spievaná pri inej príležitosti. Keď niekto spraví koncert, na ktorom bude hrať štátne hymny členských krajín Európskej únie, tak v zásade, pokiaľ tam nebudú prítomné oficiálne delegácie všetkých ostatných štátov, ktorých hymny sa tam budú stáť; hrať, tak by v prípade, že schválime ten návrh tak, ako bol predložený, porušoval nové znenie, nové znenie toho zákona, preto navrhujeme vypustiť to slovo, to slovo "iba". A vypustením slova "iba", keď tam ostane to doplnenie iba "o spievanie", tak sa naplní to, čo je deklarované v dôvodovej správe ako účel a zároveň, a zároveň sa tým nezasiahne do možnosti hrania štátnych hymien iných štátov pri iných príležitostiach bez prítomnosti, prítomnosti oficiálnej delegácie toho štátu.
Druhý návrh alebo druhý bod pozmeňujúceho návrhu sa týka, sa týka pokút. Ako som povedal, oceňujem, že predkladatelia upúšťajú od zámeru pokutovať fyzické osoby, vo vzťahu k právnickým osobám sa tam však nachádza zvýšenie hornej hranice pre pokuty za porušovanie určitých ustanovení zákona o štátnych symboloch z 6 638 na 10-tisíc eur. To je obsiahnuté v texte zákona, pričom v dôvodovej správe to nie je nijako vysvetlené, prečo by sa mala zvýšiť horná hranica pre pokutovanie právnických osôb za porušovanie zákona o štátnom, o štátnych symboloch.
Neviem, možno, možno máte nejaké vedomosti o tom ako predkladatelia, že dochádza k porušovaniu zákona o štátnych symboloch právnickými osobami. Tieto právnické osoby sú na to upozorňované, sú za to pokutované, dostávajú pokuty na hornej hranici tej možnej sadzby, čiže okolo 6 638 eur, a nepomáha to, je tá pokuta nedostatočná. Keby sme boli v takejto situácii, tak potom asi áno, potom, potom by boli nejaké dôvody, pretože ak máme stanovenú nejakú sankciu a tá sankcia nie je dostatočná na to, aby odradzovala od porušovania nejakej povinnosti uloženej zákonom, tak potom je asi namieste diskusia o tom, že či tá sankcia je dostatočná. A teraz naozaj odhliadnem od toho, že či si myslím, že by porušovanie zákona o štátnych symboloch malo byť sankcionované a v akej výške by malo byť sankcionované, a teda vychádzam z predpokladu, že v zákone je stanovená nejaká povinnosť a existuje sankcia za porušenie tejto povinnosti. Ale ani v dôvodovej správe, ani v rozprave a možno teda to bude ešte teraz dodatočne doplnené, ani v mediálnom nejakom diskurze som sa nestretol s nejakou argumentáciou, prečo je tá pokuta vo výške, v maximálnej výške 6 638 eur nedostatočná a prečo je potrebné zvyšovať ju na 10-tisíc eur. Lebo, samozrejme, že niektoré, niektoré veci sú detaily, ktoré sú v návrhu zákona, ale v dôvodovej správe by malo byť vysvetlené, ak sa niečo v zákone mení.
Ak v tom prvom prípade chceme, chceme zakázať hranie a spievanie štátnych hymien iných štátov okrem situácií, keď je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, tak to treba napísať do dôvodovej správy a otvorene priznať a netvrdiť, že riešime iba spievanie štátnej hymny. Ak teda ide iba o spievanie štátnej hymny, tak to slovo "iba" tam nepatrí a mali by sme ho, mali by sme ho vypustiť. Pokiaľ je zámer nahradiť slovo "obvodný úrad" slovom "okresný úrad", alebo zaviesť, zaviesť sankcie nielen pre právnické osoby, ale aj pre fyzické osoby, a to je tam pomenované aj v dôvodovej správe, a teda čo opakovane tretíkrát oceňujem, že od toho predkladatelia upustili, ale je tam aj zvýšenie, a teda nie je to úplne bezvýznamné zvýšenie, z 6 638 na 10-tisíc eur, tak aj to zvýšenie by malo byť nejako odôvodnené niečim z reality, s niečím z reálneho života, že niečo nefunguje a myslíme si, že ak budú vyššie pokuty, tak to fungovať bude.
Čiže zhrniem obsah tých pozmeňujúcich návrhov. V jednom prípade je vypustiť slovo "iba" z ustanovenia, ktoré rieši hranie a spievanie štátnej hymny cudzieho štátu. V druhom prípade, v druhom prípade navrhujem, aby sa horná hranica pre uloženie pokuty za porušenie zákona pre právnické osoby nezvyšovala zo 6 638 eur na 10-tisíc eur, ale teda keďže sa už zasahuje do textu, do textu tohto ustanovenia, tak navrhujem, aby sa to iba povedzme zaokrúhlilo na 7-tisíc eur, keďže viaceré ustanovenia o pokutách sú z minulosti, tým, že sme mali pokuty stanovené v korunách nejakou okrúhlou sumou a potom, keď sa to prerátalo na eurá, tak sme prišli, prišli k nejakým číslám. Čiže dovoľte, aby som na záver prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Ondreja Dostála a Vladimíra Slobodu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Jaroslava Pašku, Štefana Zelníka, Tibora Jančulu a Dušana Tittela na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov (tlač 1221).
1. v čl. I bod 5 sa vypúšťa slovo "iba".
2. V čl. I bod 8 sa slová "do 10-tisíc eur" nahrádzajú slovami "do 7-tisíc eur".
O bode 1 a bode 2 pozmeňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.3.2019 o 14:45 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:59

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som svoj názor na túto novelu povedal už v prvom čítaní, nevidím dôvod to opakovať. Oceňujem aspoň tú časť pozmeňujúceho návrhu, ktorá teda berie na vedomie, že sa zmenil svet z analógového na digitálny, ale stále si myslím, že keď už by sme mali; keď už ideme robiť takéto rozsiahle zmeny, tak by to malo ísť cez ministerstvo kultúry a cez riadne pripomienkovacie konanie a nie v novele, ktorá je poslanecká, v parlamente, ale budiš. Dúfam, že aspoň všetky príslušné organizácie, ktoré sa tým zaoberali a zaoberajú, mali možnosť sa k tomu vyjadriť.
Čo sa týka pozmeňováku, podporujem ho, dúfam, že si ho osvoja aj navrhovatelia a že ten pozmeňovák podporia aj pri hlasovaní.
Ja mám potom otázku ešte pri tých hymnách iných štátov, ako sa to vzťahuje napr. na hymny už neexistujúcich štátov, pretože pri príležitosti vzniku Česko-slovenska celkom určite už oficiálnu delegáciu Česko-slovenska mať nebudeme, ale hádam nebudeme zakazovať hranie česko-slovenskej hymny každý rok len kvôli tomu, že nemôže byť prítomná oficiálna delegácia štátu, ktorý už neexistuje, preto podporujem ten pozmeňovák. To slovíčko "iba" by malo byť celkom určite vyškrtnuté, nijakým spôsobom sa nenachádza ani v dôvodovej správe, a preto si myslím, že ten pozmeňovák iba vlastne vracia ten nápad a ten, tú novelu tam, kde chcela byť, a to slovíčko je tam zbytočné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.3.2019 o 14:59 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:01

Dušan Tittel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Dostál, chcel by som zareagovať na vašu pripomienku ohľadne hrania inej štátnej hymny. Priznám sa, že nevidím žiadny dôvod, prečo by sme mali hrať inú štátnu hymnu na území Slovenska, keď tu neni žiadny trebárs jej oficiálny činiteľ. Vzhľadom k tomu asi nikdy ste neboli na zápase v Dunajskej Strede a ja by som vám doporučil, aby ste sa zúčastnili jedného zápasu a veľmi rád s vami pôjdem, keď 9-tisíc fanúšikov Dunajskej Stredy začne spievať hymnu maďarskú a keď chceme dopustiť to, aby sa oficiálne hrala aj maďarská, len preto, že tam neni oficiálny činiteľ z Maďarska, len preto, že oni sa rozhodli spievať maďarskú alebo hrať maďarskú hymnu, tak si myslím, že môžeme to vyskúšať a neviem, či budete mať z toho dobrý pocit. Ja si myslím, že nikto neznevažuje iné krajiny tým, že nebudeme hrať ich hymny. Na druhej strane, keď tu príde oficiálny zástupca krajiny, a to je jedno, či to už je športovec, politik, pri kultúrnom predstavení, tak si myslím, že hymna tej krajiny nie je problém, aby sa zahrala, a preto tam to slovíčko bolo "iba", keď sa myslí tým, že tam je oficiálny zástupca niektorej krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.3.2019 o 15:01 hod.

Ing.

Dušan Tittel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:02

Štefan Zelník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, vážený pán kolega Dostál, že hymna a štátny znak sú také symboly, ktoré by sme si mali naozaj chrániť a pokiaľ by sme urobili to, že teda môže sa hrať akákoľvek hymna, tak asi by sme boli svetový unikát, lebo toto asi neni nikde. Ja si skutočne myslím, že pokiaľ tam je štátna delegácia z iného štátu, tak prejavujeme istú úctu voči tomu štátu, a preto je tá štátna hymna hraná po slovenskej štátnej hymne, ale povedať, že teda nech sa hrá akákoľvek štátna hymna, koho ako napadne, myslím si, že by to asi nebolo správne a asi by sme znevažovali ten, tú svoju štátnu hymnu.
Ohľadom tých pokút, ja si myslím skutočne, že ak chceme, aby sa niečo uplatňovalo, tak tam musí byť nejaká vynutiteľnosť práva a ak teda závisí od toho, aká je výška tej sumy, ale nebral by som to tak, že niekto to musí platiť. No veď tak nech neporuší zákon a potom nemusí platiť, ale ak chceme dodržať, aby sa zákon uplatňoval a dodržiaval, tak sankcia tam má byť. A mne sa teda zdá tá suma 10-tisíc možno ešte aj malá na to, aby sme takýto dôležitý zákon, aby sa dodržiaval.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.3.2019 o 15:02 hod.

MUDr. PhD.

Štefan Zelník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:04

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Pán poslanec Poliačik, tie hymny neexistujúcich štátov, o tom sme hovorili aj na výbore, a teda ak ma pamäť neklame, tak to by nemalo byť problémom, lebo tam teda nie je možné vôbec splniť tú podmienku, čiže aj česko-slovenská aj rakúsko-uhorská hymna pokojne.
Pán poslanec Tittel, ak je problémom hranie alebo spievanie štátnej hymny cudzieho štátu na športových zápasoch v Dunajskej Strede, no tak ste mali napísať do toho zákona, že sa hranie alebo spievanie štátnej hymny cudzieho štátu zakazuje tam a tam a za takých a takých podmienok, lebo tuto ste to ani nepriznali a keby som možno menej pozorne čítal ten návrh zákona, tak si ani nevšimnem, že sa tým, že sa tam vkladá slovko "aby" či slovko "iba", tak potom je poctivé si to priznať. Ale potom vlastne stačí, aby na zápasy, zápasy DAC Dunajská Streda chodila nejaká oficiálna delegácia z Maďarska a bude v zásade možné hranie aj spievanie, už ani si neviem predstaviť, že ako by ste teda postihovali, ak fyzické osoby budú spievať štátnu hymnu.
A, pán poslanec Zelník, to vôbec nie je znevažovanie tej cudzej štátnej hymny. Prednedávnom obletelo, obletelo aj Slovensko video detí z Kene, ktoré spievali českú hymnu, spievali slovenskú hymnu, niektorí sa nad tým pohoršovali, niektorí sme to považovali za úplne milú vec a necítil som sa pohoršený alebo znevážený tým, že deti v Keni spievajú slovenskú hymnu. A teda pokuty tam sú už dnes.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.3.2019 o 15:04 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video