35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poďakovať kolegyni, že spomenula tých PhD.- študentov. Toto je niečo, na čo sa aj na mňa obrátili, že to z toho, z tej novej úpravy vypadlo. Aj tie vnútorné vlastne presuny zamestnancov, ktoré sa mne zadajú, tak ako kolegyňa to vypichla, tak niečo absurdné, že jednoducho keď si chcete v tej štruktúre zamestnancov presunúť cudzinca, tak sa musí vrátiť a jednoducho žiadať o to zastupiteľský úrad. Že nerozumiem úplne významu a zmyslu týchto zmien, čiže budem rada, keď možno aj pán minister prítomný nám bude vedieť k tomu povedať viac. Ak sa to odstráni, ak je tá pôda naozaj vyhovieť, podľa mňa legitímnym pripomienkam, tak tým lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani kolegyňa. Upozornili ste na niekoľko nedostatkov. My sme tu včera celkom obšírne diskutovali práve o tejto novele a o jej nedostatkoch. Vy ste si ešte urobili aj tú prácu a išli ste na ministerstvo vnútra, na odbor legislatívy, kde ste sa snažili, aby boli aspoň niektoré tie nedostatky odstránené, keďže samotná tá novela v podstate má veľa nedostatkov. Ale to je výsledkom toho systému, ktorý tu zaviedla táto vládna koalícia, to je masívne využívanie skráteného legislatívneho konania, ktoré nám ináč vyčítala aj misia Live, ktorá tu včera bola, že sa zneužíva tento inštitút a videl som na reakcii pána ministra Duckera, ktorý tu dnes zastupuje pána ministra Šutaja Eštoka v tejto záležitosti, že je tak trošku prekvapený z tej informácie, ktorú mu poskytla práve kolegyňa Števulová o tom, o tých študentoch PhD.. A toto je ďalší výsledok SLK. Toto je ďalší výsledok toho, že vlastne ani vy v tej vláde ministri ste nevedeli, čo to vlastne je, čo sa tu predkladá. A vidíme, že to bude ďalší problém. Bude to ďalší problém. Ja som presvedčený, že o pár mesiacov sa tu znova zjaví nejaké SLK, alebo nejaká novela, alebo akýkoľvek nejaký prílepok k nejakému zákonu, ktorý bude opravovať zase tento návrh zákona, alebo teda túto novelu zákona, pretože je zlá. Jednoducho toto sú výsledky vašej práce. Práce tejto vládnej koalície, ktorá nevie zvládnuť problémy, ktoré tu máme.
Ďalší tento príklad o pobyte cudzincov je jasný. Je to novela, ktorá má nejakým spôsobom zefektívniť práve systém fungovania cudzineckej polície, ale zároveň priznáva, že IT systém, ktorý tam je je nefunkčný, nestačí kapacitne a tad ďalej. Čiže tá novela sa míňa účinkom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja musím zareagovať na to, čo ste povedali v úvode, že kde je ten minister vnútra. Pani poslankyňa, sama dobre viete, že keď je aj tu v sále, tak buď je za predsedníckym stolom a vybavuje sa tam s predsedajúcim, alebo tuto vzadu je skrytý a diskutuje. Jeho to vôbec nezaujíma. On sem príde so skráteným legislatívnym konaním a oni to odhlasujú. To, že naozaj ste predložili argumenty a že argumentujete, to ich vôbec nezaujíma. Oni to tu valcujú tak, ako chcú. Pán Drucker si to dnes odsedí, pretože má tu ešte iné zákony. On vám povie, že viete je výjazdové rokovanie vlády. No a čo, že je výjazdové rokovanie vlády. Čo, čo tam bude rozhodovať. Tu má zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tu má sedieť a počúvať vaše výhrady, naše výhrady. Má tu sedieť, to je jeho psia povinnosť. Ale ten politický propagandizmus, čo robí táto vládna koalícia, tak sa vytrepú niekde do regiónu, budú tam zase breptať o tom, ako oni pomáhajú regiónom, akí sú sociálni, akí sú skvelí, akí sú fantastickí. Namiesto toho, namiesto toho zdierajú tých občanov v tom regióne. Takže pán minister aj keby tu bol, tak viete čo, zapne si telefón a bude si robiť na telefóne svoje, vybavovať si svoje veci a úplne, ale úplne má v paži každé jedno vystúpenie poslancov. Takže ja len reagujem naozaj na to, že ste sa spytovali, teda ale ste hovorili, a právom, že minister vnútra by tu mal sedieť. Je to jeho psia povinnosť.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým za reakcie, ale teda na záver by som povedala, že už len to, že sme tu mali túto diskusiu dva dni po sebe, že už to nie je tak, ako kedysi, že tu téma cudzincov naozaj nikoho nezaujímala. Tých cudzincov je tu už niekoľko 100 tisíc, cez 300 tisíc. To sú ľudia, ktorí tu majú rodiny, ktorí tu majú svojich známych, ktorí tu majú zamestnávateľov, školy a podobne. Čiže ja aj preto apelujem na to ministerstvo vnútra, aby zodpovedne riešili túto tému, lebo ono sa nám to vráti. Dnes už v akomkoľvek obchode, v MHD-čke, v službách stretnete vlastne tých cudzincov v škole. Títo ľudia keď dostanú trvalý pobyt, sú voličmi v komunálnych voľbách. Oni si budú a všímajú si, ako k nim táto vláda pristupuje, či už na tej veľkej, alebo na tej komunálnej úrovni. Sú to ľudia, ktorí tu raz možno získajú občianstvo, alebo ich deti budú našimi občanmi. Čiže už sa nemôžeme tváriť, že je to téma, ktorá zaujíma troch ľudí a jeden odbor na cudzineckej polícii, hej. Čiže apelujem na vás, na ministerstvo vnútra, aby ste k tejto téme pristupovali zodpovedne a naozaj hlavne tú krízu na tej cudzineckej polícii, ktorá trvá od minulého leta, konečne vyriešili. Lebo to je fakt že na hanbu, že my tu nevieme sfunkčniť jeden IT systém objednávací za toľko mesiacov a nevieme si poradiť s obchodovaním s termínmi, kde ja by som vám tu teraz mohla dať číslo na jedného priekupníka a že proste doteraz nebol nikto zatknutý, nič. Len nám stále odpovedá ministerstvo, že z dôvodu vyšetrovania nemôže nič povedať mesiace, je úplne absurdné. Fakt apelujem na vás, sfunkčnite ten systém a reálne predstavte nejaké výsledky toho vyšetrovania toho, ako je možné, že sa obchoduje s termínmi.
Ďakujem.

Raz, dva, skúška mikrofónu. Dobre.
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja, priznám sa, dám tomu trošku možno taký ekonomický rozmer celej tejto problematike, pretože tu sa nerozprávame len o nejakých, nejakých cudzincoch. Tu sa rozprávame poteciálne o talentoch, ktoré na Slovensko môžu prísť a pomôcť rozvíjať našu ekonomiku, čo v čase, keď máme takmer nulový ekonomický rast, že naša ekonomika stagnuje, je podľa mňa veľmi relevantná téma. A možno svojím spôsobom je aj tak symptomatické, že namiesto predkladateľa tu teraz sedí pán minister školstva, pretože ja by som chcel rád poukázať na, napríklad oblasť, ktorej sa ja dlhodobo venujem a to je digitalizácia. V informatizácii, digitalizácii nám na Slovensku chýba približne 15 tisíc odborníkov. 15 tisíc IT-čkárov chýba firmám a celému sektoru na to, aby vedel fungovať optimálne. Hej, že to sú dáta, ktoré prichádzajú z toho sektora, ktorý presne vie, koľko ľudí mu dnes chýba. Krajine ako napríklad taká Ukrajina, ktorú teraz nemáte úplne v láske koalície, ale to je krajina, ktorá cieľavedome a cielene išla za tým, že podporuje svoj IT sektor zníženými daňami, lákaním talentov zo zahraničia. Oni pochopili, že v tomto je budúcnosť. U nás očividne ideme úplne opačným smerom.
Keď som pracoval na MIRRI, tak sa vlastne spravila prvýkrát systematická nejaká stratégia a koncepcia budovania ľudských kapacít v oblasti IT, digitálnych zručností. A teda jedna z tých domén, ktorej sme sa venovali popri všetkých ostatných, ja neviem digitálnych zručností znevýhodnených skupín, podiel žien v IT a tak ďalej, tak jedna z tých domén bolo aj budovanie kapacít. Aby sme naozaj na Slovensku mali dostatočné kapacity. Z toho vychádza aj to číslo, že 10 až 15 tisíc IT-čkárov chýba. No a vtedy sme spolupracovali s ministerstvom školstva a jednoducho záver celej tej koncepcie a stratégie bolo, že organickým rastom to jednoducho nedáme. Ja mám veľkú, veľmi fandím pánovi ministrovi, aby sa mu podarilo reformu v školstve, ale žiaľ organickým rastom len v tomto jednom sektore na ktorý upozorňujem, to jednoducho nedám. Čiže my sme odkázaní na cielenú imigráciu minimálne v oblasti IT. Jednoducho my si tých IT-čkárov nevychováme toľko, koľko potrebujeme. To znamená, že budeme zaostávať, ak nebudeme teda čerpať talenty zo zahraničia.
No ako chce táto vláda čerpať talenty zo zahraničia v počte 700 ročne. Lebo to je presne, viete IT sektor, to je sektor, kde ľudia bežne fungujú na firmu, alebo na živnosť, čiže to sú presne tí ľudia, ktorých chcete obmedziť. V minulom roku tých žiadostí bolo 10 tisíc, teraz chcete, aby sa schválilo 700. Tak naozaj, ja by som možno čakal aj od vás, pán minister, že vy budete ten, kto na vláde povie, že počkajte, toto je zle. Hej, že potrebujeme tie kapacity pre pracovný trh, potrebujeme investovať do oblasti, ktorá teraz zažíva boom, keď chceme byť, keď chceme znamenať niečo v budúcnosti, tak potrebujeme jednoducho odborníkov na digitalizáciu na IT. Tak ja by som čakal, že možno aj vy sa postavíte a poviete, viete čo, organickým rastom to nedáme. Ja mám toľkoto a toľkoto študentov v pain plane, možno nejakí mi pribudnú, neviem čo, ale jednoducho ja vám to, čo potrebujete.... Celé toto je vlastne taká hra ministrov HLAS-u, keď nad tým tak rozmýšľam. Minister práce Tomáš by mal prvý kričať, že potrebujú nejaké pracovné, potrebuje nejaké pracovné kapacity na tom trhu. V druhom rade by mal kričať, podľa mňa, pán minister Drucker, minister školstva, lebo ten by mu mal povedať, no Erik ja ti žiaľ tých IT-čkárov nevychovám, hej, kapacity na to nestačia. No a obidvaja by mali kričať potom na ministra vnútra, na svojho predsedu, že Matúš potrebujeme cielenú imigráciu. Potrebujeme odborníkov zo zahraničia. No, takto nejak by to asi mohlo fungovať, ale neviem ako to prebieha, tá debata. Ale možno by ste si ju naozaj mohli dať v rámci HLAS-u, lebo toto celé je akoby že hlasácky problém, by som povedal.
Takže áno, chýba nám 10 až 15 tisíc odborníkov, organickým rastom si ich nevychováme. Ako sa budeme snažiť, tak sa budeme snažiť, nevychováme si ich, keďže sa proste nepustia. Hej, nenarodí sa namiesto 40 tisíc zrazu v jednom roku 80 tisíc detí. Hej, tak to nebude, hej. Tam tá trajektória, tá prognóza je pomerne jasná v tomto. Čiže namiesto toho, aby sme my si uvedomili, že pre rast tejto ekonomiky, pre prospech tejto krajiny potrebujeme sem lákať tých odborníkov. Potrebujeme im zjednodušiť podmienky vstupu, potrebujeme normálne robiť propagačnú kampaň, že poďte k nám pracovať na Slovensko. Tu sú perfektné podmienky, tu vás potrebujeme, ten talent, tú vašu ekonomickú aktivitu. Nie, my ideme úplne opačným smerom, úplne opačným smerom. 700 ich sem pustíme, namiesto 10 tisíc žiadostí, ktoré prišli.
No, čiže to je prvá...
===== ... potrebujeme im zjednodušiť podmienky vstupu, potrebujeme normálne robiť propagačnú kampaň, že poďte k nám pracovať na Slovensko, tu sú perfektné podmienky, tu vás potrebujeme, ten talent, tú vašu ekonomickú aktivitu. Nie, my ideme úplne opačným smerom. Úplne opačným smerom, 700 ich sem pustíme namiesto 10-tisíc žiadostí, ktoré prišli.
No, čiže to je, to je prvá výhrada. Druhá výhrada je, že tá doložka je podľa môjho názoru odfláknutá, pretože pokiaľ ide o ekonomické vplyvy, tak jediné, čo vy priznávate, je, že keď sa počet žiadostí z 10-tisíc zníži na 700, tak to bude znamenať nejaký výpadok v štátnom rozpočte. Ale vy úplne abstrahujete od toho, že tých 10-tisíc ľudí, ktorí predtým dostali, alebo teda žiadali, ktorí to teda sú, je ich, myslím, že 40-tisíc podnikateľov zo zahraničia, teda z tretích krajín, tak oni tu vytvárajú nejakú ekonomickú hodnotu. Oni nejakým spôsobom prispievajú k HDP, oni tu platia dane a keď to seknete na 700, tak to sú ďalšie peniaze, o ktoré prídeme. Čiže neprídeme len o peniaze zo správnych poplatkov, že z desaťtisíc žiadostí bude iba 700 a tým pádom v štátnom rozpočte bude menej peňazí. Nie, tam bude rádovo, rádovo oveľa menej peňazí, pretože tí ľudia, ktorí by tu mohli vytvárať ekonomickú hodnotu, ju nebudú vytvárať, lebo ich sem pustíme len 700. A od tohto tá doložka úplne abstrahuje, od celej tejto makroúrovne, že imigranti, to sú ľudia, ktorí tu pracujú a platia dane a vytvárajú ekonomickú hodnotu, vďaka čomu má tento štát potom viac peňazí na to, aby mohol robiť nejakú sociálnu politiku. Od tohto úplne abstrahujete, ako by ste to nevnímali. Špeciálne ma to prekvapuje, pretože sa bavíme o podnikateľoch, kde dokonca títo zahraniční podnikatelia majú dokonca povinnosť, že musia byť ziskoví, že dáme im teda to povolenie na podnikanie na Slovensku, len ak budú vytvárať zisk. Čiže tam je to akoby že stávka na istotu, že oni musia byť ziskoví, čiže budú platiť nejakú pozitívnu daň a od tohto úplne abstrahujete.
Že vraj na výbore pani štátna tajomníčka Kurilovská hovorila, že majú nejakú analýzu, že že vraj tí podnikatelia tuná síce získajú povolenie, ale potom idú do ďalších krajín. No ale keď sme sa pýtali, že teda nech nám tu analýzu ukážu, že naozaj aké sú tie čísla, tak už taká zdielna veľmi nebola. A to je podľa mňa taká odfláknutá legislatíva. Hej, ja vám hovorím argumenty, prečo tu potrebujeme imigrantov, vy, a podkladám ich dátami, vy hovoríte, že oni nám utekajú aj tak do iných krajín, ale dátami to nepodložíte. Tak to je potom taká debata, viete. To sa veľmi akože k výsledkom, k výsledkom nedopracujeme.
Čiže toto som, na toto som chcel nejakým spôsobom poukázať, v čom vnímam, v čom vnímam problém v tejto legislatíve, že akoby abstrahuje alebo úplne ignoruje jednak ekonomickú realitu, že tí ľudia sem prinášajú nejakú ekonomickú hodnotu, a úplne abstrahuje od toho, že my na to, aby táto krajina prosperovala, ich potrebujeme, bytostne ich potrebujeme a potrebujeme ich sem lákať, najmä tých vyššie kvalifikovaných odborníkov, špecialistov a teda ja vám hovorím konkrétne za sektor, ktorému sa venujem, v IT nás nečakajú dobré časy, pokiaľ nebudeme umožňovať riadenú, riadenú imigráciu odborníkov zo zahraničia. Ale holt, je to vaša zodpovednosť, tak verím, že sa potom budete zodpovedať verejnosti, že prečo sme na tom tak, ako sme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolega Hargaš, že si tak ozvučil tú tému toho, že my tu tých cudzincov naozaj potrebujeme, že to nie je teraz len o tom, že si akoby, že sa bavíme len o nejakých papieroch, ale o tom, že naša ekonomika, ale aj naše školstvo a ďalšie oblasti naozaj potrebujú sa v tomto otvoriť svetu. A ja by som tu priniesla také dva príklady a jeden je, boli tu už spomínaní aj predtým v rozprave tí PhD. študenti, no tak keď sme nedávno boli na zasadnutí školského výboru na SAV-ke a jedna z tém, o ktorých sa hovorilo, bolo práve, práve PhD. študenti a teda som si to aj dohľadala, že SAV-ka má 20 % doktorandov zo zahraničia, valná väčšina z nich teda nie sú z krajín Európskej únie, ale z tretích krajín, a na tom stretnutí nám hovorili, že ešte asi nikdy sa im nestalo, že by im ten človek naozaj nastúpil v septembri, pretože vždy mesiace a mesiace vôbec riešia všetko to, čo to obnáša, aby mohol nastúpiť. A to sú ľudia, ktorí už absolvovali vysoké školy v zahraničí, ktorí už sú vysokokvalifikovaní, ktorých si naša Slovenská akadémia vied vybrala ako interných doktorandov, lebo tu prinášajú nejaké know-how, lebo tu budú tvoriť nejaké hodnoty, možno patenty, ktoré potom budú pod vlajkou Slovenskej republiky. A napriek tomu tie polená, ktoré sú im hádzané pod nohy, vlastne musia riešiť, riešiť z roka na rok. A ešte ťažšie to je u študentov, ktorí by mali nastúpiť na bakalárske alebo na magisterské štúdium, kde je to ešte prísnejšie posudzované, lebo teda nemajú ani ešte ukončenú, ukončenú tú, tú vysokú školu zo zahraničia.
Čiže naozaj myslime na to, že je to aj v našom záujme, aby sem títo ľudia prichádzali.
Ďakujem pekne.

Ja chcem na záver poďakovať tebe, Jano, že si priniesol aj tú perspektívu IT biznisu, ja by som pridala možno gastro biznis, už len keď sa pozrieme tu na Zámockej, keď ideme dole, máme tu gruzínsku reštauráciu, myslím, že tam pribudla nejaká kórejská a keď sa prejdeme po Bratislave, je jasné, že ten gastro biznis už u nás takisto ako v celej Európe do veľkej miery je určovaný tým, že sem prišli ľudia zo zahraničia a priniesli sem svoje kuchyne, však mohli by sme spomenúť aj vietnamskú, aj kebaby, ktoré sú po celom Slovensku, keby som chcela byť veľmi ironická, tak poviem, že nie je národným jedlom Slovenska halušky, ale v podstate vietnamská kuchyňa a kebab, pretože to je, a pizza možno, to je úplne v každom meste, aj v Rimavskej Sobote, aj neviem kde, a je to vplyv vlastne cudzincov a my nemôžme ten talent, ktorý sem prichádza, pretože aj urobiť dobrú gastronomickú prevádzku, či už malý bufet navštevovaný, alebo nejakú fancy reštauráciu, je talent, tak my to nemôžme zviazať do 700 miest ročne. A hlavne nie je vôbec jasné, že ako sa týchto 700 ľudí bude vyberať, že či to bude prvých 700, ktorých požiada, alebo teda budú nejaké kritériá, alebo čokoľvek, prosto z tej novely to vôbec nie je jasné. Rovnako ako k tomu nie je priložená žiadna analýza, že prečo 700. Padá tu príklad Českej republiky, no dobre, ale prečo sa inšpirujeme práve Českom, to nikto nepovedal, prečo práve 700, to tiež nikto nepovedal, a takisto tu padá informácia, že údajne väčšina z tých cudzincov, čo má povolenie na podnikanie, buď fejkuje podnikanie a nahrádza ho zamestnaním, alebo tu nie je. Ale k tomu tiež nie je žiadna analýza, čiže keby sme tento zákon neprijímali za tri dni v SLK, tak sme možno mohli diskutovať poriadne a odborne, veď ja netvrdím, že mám stopercentnú pravdu, ale chcela by som prosto vidieť tie dáta, na základe ktorých práve toto opatrenie bolo vymyslené a ktoré ideme prijať a malo byť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyne, za reakcie a naozaj by som ešte raz chcel apelovať na ten ekonomický rozmer tejto riadenej imigrácie. Viete, že z manažérskeho hľadiska sa na to pozrime, hej, že dnes, a naozaj sa bojíme za toho IT sektora, dnes vieme, že nám chýba 10- až 15-tisíc odborníkov v tomto sektore. A teraz pozerám aj na navrhovateľa, aj na pána spravodajcu. Vieme, že nám chýbajú, vieme, že ich nebudeme mať, lebo demografická krivka nepustí. Keď sa nám aj v tomto roku narodí o dvakrát viac detí, tak kým sa z nich stanú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov, hej? Čiže, kolegovia, matika, nepustí to. Čiže sa vás pýtam, ako to chcete riešiť? Lebo ja hovorím, že inak ako riadenou imigráciou a lákaním talentov v tomto sektore sem na Slovensko to nevyriešime. Čiže buď hovoríte verejnosti, že tak budeme zaostávať, chýbajú nám, nechceme ich tu, budeme zaostávať, alebo máte nejaké zázračné riešenie, o ktorom nikomu nehovoríte. Tak to by ma naozaj zaujímalo, že ako to chcete spraviť, hej? Aj keby teraz nastal nejaký bum, hej, Husákove deti II, začne sa strašne veľa detí rodiť, tak kým z nich budú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov. A nám dnes chýba tých 10- až 15-tisíc. A vy namiesto toho, aby ste to uľahčovali, tak to sťažujete. Tak naozaj sa vás pýtam, že ako to idete riešiť. Chcete, aby táto krajina prosperovala, predpokladám, digitalizácia je budúcnosť, potrebujeme tie talenty, vy ich odmietate. Tak ako to chcete riešiť, kde máte, idete preškoľovať teraz čo, ľudí z gastra na IT, alebo, aj to je riešenie, ale nevidím ho od vás. Hej, že ja naozaj nevidím tie programy, ktoré majú zabezpečiť, že v tejto oblasti budeme prosperovať. Pán Bartek, nepoviete mi? Vy tak rád sa dožadujete odborných riešení v diskusiách, tak teraz mi povedzte, ako to chcete riešiť, ja som vám povedal, ako by som to riešil ja, ale od vás nepočujem, ako by ste to riešili, môžte v záverečnom slove možno.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na tie veci, na ktoré viem reagovať, zareagujem, aj mám nejaký podklad, aj som si komunikoval s kolegami z ministerstva vnútra aj s mojím s pánom štátnym tajomníkom pre vysoké školstvo, budem reagovať na veci, ktoré sa dokážem vyjadriť.
Prvá je, naozaj podporujeme významným spôsobom internacionalizáciu aj v tej podobe, aby naši študenti mohli študovať v zahraničí, ale aby sme aj získavali talenty zo zahraničia, to sa týka tak predgraduálneho, graduálneho aj postgraduálneho štúdia, samozrejme, že tie doktorandské kapacity a talenty, po nich baží každý, aby ich získal. Za posledný rok si myslím, že ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra urobilo obrovský kus roboty a sfunkčnilo systém práve v tom, že často naše konzulárne zasto... alebo konzuláty a naše zastupiteľské úrady neboli schopní vybavovať, ani v priebehu jedného roka nedostali termíny na, práve na získanie víza a hoci sme im dali dobrý projekt a hoci sme mali doktorandov aj z Indie, aj z krajín, kde naozaj že majú talenty, tak sme o nich prišli, pretože to trvalo rok, kým dostali nejakú, nejaký termín. A, prosím, toto asi nemôžme hádzať na bremeno a plecia len tejto vláde, lebo to je nejaký prežitok. A to, čo sa podarilo urobiť, že sa vytvorili tzv. sloty práve pre tie termíny, aby sme to získavali povedzme k septembru po dohodách s tými konkrétnymi exponovanými aj krajinami, vytvorili sa aj tzv., použijem slovo, lietajúci konzuli, ktorí umožňujú, aby sa vlastne v tých krajinách, kde to je, posilnili tie kapacity, vytvorili sa aj kontaktné centrá pre vydávanie víz. Tú spätnú väzbu, ktorú, a nemám ju teraz, ale už dlhšie keď som sa pýtal, asi sme mali túto debatu pred mesiacom a pol aj s univerzitami, vítajú, že konečne sa trošku urýchlil tento proces, pretože naozaj sme strácali tieto kapacity.
To, čo ste, pani poslankyňa Števulová, aj navrhovali, a mám aj nejakú odpoveď, aj vám ju asi k dispozícii dajú k tým jednotlivým bodom, ale čo sa týka toho doktorandského štúdia § 31. Mám za to, že v zásade sa tam zmenila jedna vec, možno podstatná, ale o tom vieme diskutovať, a to je, že my naďalej, a platí to isté, cudzinci pre doktorandské štúdium majú po skončení možnosť v rámci tej ochrannej lehoty deviatich mesiacov si predĺžiť pobyt. Tá požiadavka je len, že to štúdium malo prebiehať na Slovensku, hej? Myslím, že rozumná, ale môže to znamenať, že ak sme predtým to štúdium tu nemali, tak si ho vlastne nemôžu, no však z princípu asi veci, ale ja som ešte požiadal, však bude aj druhé čítanie ešte, aj mám tu informáciu z ministerstva vnútra, že debata na toto môže byť.
A čo sa týka toho vášho návrhu, ktorý ste navrhovali v ods. 6 k tomu bodu 7, tam a, prosím, naozaj nechcem tu zastupovať pána ministra, ale dostanete k tomu odpoveď, tento návrh by bol v rozpore s čl. 11 ods. 2 smernice, ktorá v zásade presne popisuje, čo je možné. Veď dá sa o tom diskutovať, ale tak, ako ste to navrhli, to nie je možné.
A čo sa týka tých jazykových kurzov, je to, je to legitímna téma, ale treba si povedať aj, že či máme nedostupné tie termíny. Zatiaľ my neevidujeme nedostatok, my takisto zabezpečujeme aj podporu vzdelávania jazykových kurzov aj ako ministerstvo pre cudzincov aj kvôli štúdiám, aj kvôli učiteľom a ďalej tak, treba riešiť asi jak, pán kolega Horecký tu nie je, hovoril o príčinách, nie to tých následkoch, hej. To znamená, už, áno, pardon, častokrát hovorí práveže riešme symptomatik, hej. Takže v tomto, ak tu nie je problém, tak neviem, prečo sa tomu musíme akože príliš orientovať na to, že čo ak nebude, ak máme dostatok kapacít a vieme to v tej lehote, na ktoré sa prihlasujú, stihnúť. (Reakcia z pléna.) No ale my neevidujeme o tom, že nie sú k dispozícii v rámci toho 40-dňového, že termíny na to, aby si vykonali tú skúšku. (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dostanete odpoveď aj v tých otázkach, bude druhé čítanie, ja si myslím, že vôľa aj na strane pána ministra vnútra je diskutovať, určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne.
K pobytu cudzincov ešte jednu vec, kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto.
===== je diskutovať. Určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne.
K pobytu cudzincov ešte jednu vec - kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem teda, keď som bol vyzvaný pánom Hargašom. A viete, ja mám taký pocit mierneho déja vu, keď sa rozprávame o otázkach prílevu migrantov alebo teda zahraničných pracovníkov na Slovensku a vždy si spomeniem na rok 2015, tých najväčších imigračných kríz, kedy sme počuli, ako príliv migrantov do Európy vyrieši všetky naše problémy, že budú prichádzať len vysoko špecializovaní lekári, informatici, IT-čkári, no a dnes, v roku 2025, vidíme výsledky, že tomu tak nie je a naozaj aj také ekonomiky ako Nemecko majú enormný problém s prílivom imigrantov, od ktorých očakávali, že budú prínosom pre danú ekonomiku, žiaľ, nestalo sa tomu tak v drvivej väčšine, samozrejme česť výnimkám.
Takže ja nezdieľam, pán Hargaš, váš pohľad na to, prijímať na Slovensko každého jedného a desaťtisíce odborníkov, pretože tých desaťtisíce odborníkov reálne na tom trhu v tom zahraničí ani nemáme takých, pre ktorých by Slovenská republika bola v tejto chvíli zaujímavá, a práve preto musíme robiť všetko, aby sme si nedostatkové profesie dokázali vychovať my z vlastných ľudí. Máme historicky najnižšiu zamestnanosť, nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, čo sú dobré čísla a teda robme pre to, aby sme naozaj v súčinnosti s ministerstvom vnútra, s ministerstvom školstva dokázali robiť aj atraktívne odbory práve na tie profesie, ktoré nás tlačia v topánke.
A keď sa pýtate, čo sme my urobili napríklad pre to, a... však počúvajte vy teraz, keď sa vy ma pýtate, čo sme my napríklad urobili pre to, aby sme mali viac informatikov, tak vás pozývam napríklad na trenčiansku župu do Handlovej, kde vznikol jeden špičkový odbor pre IT-čkárov. Pán rektor Trenčianskej univerzity, môj kolega z trenčianskeho zastupiteľstva to rozhodne podporí, kde naozaj vznikla špičková škola, ktorá bude chrliť profesionálov v odbore IT a podobne a takto by som mohol pokračovať. Takže naozaj my nesedíme a aj na trenčianskej župe robíme všetko pre to, keď vidíme nedostatkové odbory, tak sa ich snažíme nejakým spôsobom aj vypĺňať atraktívnymi odbormi, napríklad ako aj IT-čkári a IT-mechanici.
Ďakujem.