35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja musím zareagovať na to, čo ste povedali v úvode, že kde je ten minister vnútra. Pani poslankyňa, sama dobre viete, že keď je aj tu v sále, tak buď je za predsedníckym stolom a vybavuje sa tam s predsedajúcim, alebo tuto vzadu je skrytý a diskutuje. Jeho to vôbec nezaujíma. On sem príde so skráteným legislatívnym konaním a oni to odhlasujú. To, že naozaj ste predložili argumenty a že argumentujete, to ich vôbec nezaujíma. Oni to tu valcujú tak, ako chcú. Pán Drucker si to dnes odsedí, pretože má tu ešte iné zákony. On vám povie, že viete je výjazdové rokovanie vlády. No a čo, že je výjazdové rokovanie vlády. Čo, čo tam bude rozhodovať. Tu má zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tu má sedieť a počúvať vaše výhrady, naše výhrady. Má tu sedieť, to je jeho psia povinnosť. Ale ten politický propagandizmus, čo robí táto vládna koalícia, tak sa vytrepú niekde do regiónu, budú tam zase breptať o tom, ako oni pomáhajú regiónom, akí sú sociálni, akí sú skvelí, akí sú fantastickí. Namiesto toho, namiesto toho zdierajú tých občanov v tom regióne. Takže pán minister aj keby tu bol, tak viete čo, zapne si telefón a bude si robiť na telefóne svoje, vybavovať si svoje veci a úplne, ale úplne má v paži každé jedno vystúpenie poslancov. Takže ja len reagujem naozaj na to, že ste sa spytovali, teda ale ste hovorili, a právom, že minister vnútra by tu mal sedieť. Je to jeho psia povinnosť.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým za reakcie, ale teda na záver by som povedala, že už len to, že sme tu mali túto diskusiu dva dni po sebe, že už to nie je tak, ako kedysi, že tu téma cudzincov naozaj nikoho nezaujímala. Tých cudzincov je tu už niekoľko 100 tisíc, cez 300 tisíc. To sú ľudia, ktorí tu majú rodiny, ktorí tu majú svojich známych, ktorí tu majú zamestnávateľov, školy a podobne. Čiže ja aj preto apelujem na to ministerstvo vnútra, aby zodpovedne riešili túto tému, lebo ono sa nám to vráti. Dnes už v akomkoľvek obchode, v MHD-čke, v službách stretnete vlastne tých cudzincov v škole. Títo ľudia keď dostanú trvalý pobyt, sú voličmi v komunálnych voľbách. Oni si budú a všímajú si, ako k nim táto vláda pristupuje, či už na tej veľkej, alebo na tej komunálnej úrovni. Sú to ľudia, ktorí tu raz možno získajú občianstvo, alebo ich deti budú našimi občanmi. Čiže už sa nemôžeme tváriť, že je to téma, ktorá zaujíma troch ľudí a jeden odbor na cudzineckej polícii, hej. Čiže apelujem na vás, na ministerstvo vnútra, aby ste k tejto téme pristupovali zodpovedne a naozaj hlavne tú krízu na tej cudzineckej polícii, ktorá trvá od minulého leta, konečne vyriešili. Lebo to je fakt že na hanbu, že my tu nevieme sfunkčniť jeden IT systém objednávací za toľko mesiacov a nevieme si poradiť s obchodovaním s termínmi, kde ja by som vám tu teraz mohla dať číslo na jedného priekupníka a že proste doteraz nebol nikto zatknutý, nič. Len nám stále odpovedá ministerstvo, že z dôvodu vyšetrovania nemôže nič povedať mesiace, je úplne absurdné. Fakt apelujem na vás, sfunkčnite ten systém a reálne predstavte nejaké výsledky toho vyšetrovania toho, ako je možné, že sa obchoduje s termínmi.
Ďakujem.

Raz, dva, skúška mikrofónu. Dobre.
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja, priznám sa, dám tomu trošku možno taký ekonomický rozmer celej tejto problematike, pretože tu sa nerozprávame len o nejakých, nejakých cudzincoch. Tu sa rozprávame poteciálne o talentoch, ktoré na Slovensko môžu prísť a pomôcť rozvíjať našu ekonomiku, čo v čase, keď máme takmer nulový ekonomický rast, že naša ekonomika stagnuje, je podľa mňa veľmi relevantná téma. A možno svojím spôsobom je aj tak symptomatické, že namiesto predkladateľa tu teraz sedí pán minister školstva, pretože ja by som chcel rád poukázať na, napríklad oblasť, ktorej sa ja dlhodobo venujem a to je digitalizácia. V informatizácii, digitalizácii nám na Slovensku chýba približne 15 tisíc odborníkov. 15 tisíc IT-čkárov chýba firmám a celému sektoru na to, aby vedel fungovať optimálne. Hej, že to sú dáta, ktoré prichádzajú z toho sektora, ktorý presne vie, koľko ľudí mu dnes chýba. Krajine ako napríklad taká Ukrajina, ktorú teraz nemáte úplne v láske koalície, ale to je krajina, ktorá cieľavedome a cielene išla za tým, že podporuje svoj IT sektor zníženými daňami, lákaním talentov zo zahraničia. Oni pochopili, že v tomto je budúcnosť. U nás očividne ideme úplne opačným smerom.
Keď som pracoval na MIRRI, tak sa vlastne spravila prvýkrát systematická nejaká stratégia a koncepcia budovania ľudských kapacít v oblasti IT, digitálnych zručností. A teda jedna z tých domén, ktorej sme sa venovali popri všetkých ostatných, ja neviem digitálnych zručností znevýhodnených skupín, podiel žien v IT a tak ďalej, tak jedna z tých domén bolo aj budovanie kapacít. Aby sme naozaj na Slovensku mali dostatočné kapacity. Z toho vychádza aj to číslo, že 10 až 15 tisíc IT-čkárov chýba. No a vtedy sme spolupracovali s ministerstvom školstva a jednoducho záver celej tej koncepcie a stratégie bolo, že organickým rastom to jednoducho nedáme. Ja mám veľkú, veľmi fandím pánovi ministrovi, aby sa mu podarilo reformu v školstve, ale žiaľ organickým rastom len v tomto jednom sektore na ktorý upozorňujem, to jednoducho nedám. Čiže my sme odkázaní na cielenú imigráciu minimálne v oblasti IT. Jednoducho my si tých IT-čkárov nevychováme toľko, koľko potrebujeme. To znamená, že budeme zaostávať, ak nebudeme teda čerpať talenty zo zahraničia.
No ako chce táto vláda čerpať talenty zo zahraničia v počte 700 ročne. Lebo to je presne, viete IT sektor, to je sektor, kde ľudia bežne fungujú na firmu, alebo na živnosť, čiže to sú presne tí ľudia, ktorých chcete obmedziť. V minulom roku tých žiadostí bolo 10 tisíc, teraz chcete, aby sa schválilo 700. Tak naozaj, ja by som možno čakal aj od vás, pán minister, že vy budete ten, kto na vláde povie, že počkajte, toto je zle. Hej, že potrebujeme tie kapacity pre pracovný trh, potrebujeme investovať do oblasti, ktorá teraz zažíva boom, keď chceme byť, keď chceme znamenať niečo v budúcnosti, tak potrebujeme jednoducho odborníkov na digitalizáciu na IT. Tak ja by som čakal, že možno aj vy sa postavíte a poviete, viete čo, organickým rastom to nedáme. Ja mám toľkoto a toľkoto študentov v pain plane, možno nejakí mi pribudnú, neviem čo, ale jednoducho ja vám to, čo potrebujete.... Celé toto je vlastne taká hra ministrov HLAS-u, keď nad tým tak rozmýšľam. Minister práce Tomáš by mal prvý kričať, že potrebujú nejaké pracovné, potrebuje nejaké pracovné kapacity na tom trhu. V druhom rade by mal kričať, podľa mňa, pán minister Drucker, minister školstva, lebo ten by mu mal povedať, no Erik ja ti žiaľ tých IT-čkárov nevychovám, hej, kapacity na to nestačia. No a obidvaja by mali kričať potom na ministra vnútra, na svojho predsedu, že Matúš potrebujeme cielenú imigráciu. Potrebujeme odborníkov zo zahraničia. No, takto nejak by to asi mohlo fungovať, ale neviem ako to prebieha, tá debata. Ale možno by ste si ju naozaj mohli dať v rámci HLAS-u, lebo toto celé je akoby že hlasácky problém, by som povedal.
Takže áno, chýba nám 10 až 15 tisíc odborníkov, organickým rastom si ich nevychováme. Ako sa budeme snažiť, tak sa budeme snažiť, nevychováme si ich, keďže sa proste nepustia. Hej, nenarodí sa namiesto 40 tisíc zrazu v jednom roku 80 tisíc detí. Hej, tak to nebude, hej. Tam tá trajektória, tá prognóza je pomerne jasná v tomto. Čiže namiesto toho, aby sme my si uvedomili, že pre rast tejto ekonomiky, pre prospech tejto krajiny potrebujeme sem lákať tých odborníkov. Potrebujeme im zjednodušiť podmienky vstupu, potrebujeme normálne robiť propagačnú kampaň, že poďte k nám pracovať na Slovensko. Tu sú perfektné podmienky, tu vás potrebujeme, ten talent, tú vašu ekonomickú aktivitu. Nie, my ideme úplne opačným smerom, úplne opačným smerom. 700 ich sem pustíme, namiesto 10 tisíc žiadostí, ktoré prišli.
No, čiže to je prvá...
===== ... potrebujeme im zjednodušiť podmienky vstupu, potrebujeme normálne robiť propagačnú kampaň, že poďte k nám pracovať na Slovensko, tu sú perfektné podmienky, tu vás potrebujeme, ten talent, tú vašu ekonomickú aktivitu. Nie, my ideme úplne opačným smerom. Úplne opačným smerom, 700 ich sem pustíme namiesto 10-tisíc žiadostí, ktoré prišli.
No, čiže to je, to je prvá výhrada. Druhá výhrada je, že tá doložka je podľa môjho názoru odfláknutá, pretože pokiaľ ide o ekonomické vplyvy, tak jediné, čo vy priznávate, je, že keď sa počet žiadostí z 10-tisíc zníži na 700, tak to bude znamenať nejaký výpadok v štátnom rozpočte. Ale vy úplne abstrahujete od toho, že tých 10-tisíc ľudí, ktorí predtým dostali, alebo teda žiadali, ktorí to teda sú, je ich, myslím, že 40-tisíc podnikateľov zo zahraničia, teda z tretích krajín, tak oni tu vytvárajú nejakú ekonomickú hodnotu. Oni nejakým spôsobom prispievajú k HDP, oni tu platia dane a keď to seknete na 700, tak to sú ďalšie peniaze, o ktoré prídeme. Čiže neprídeme len o peniaze zo správnych poplatkov, že z desaťtisíc žiadostí bude iba 700 a tým pádom v štátnom rozpočte bude menej peňazí. Nie, tam bude rádovo, rádovo oveľa menej peňazí, pretože tí ľudia, ktorí by tu mohli vytvárať ekonomickú hodnotu, ju nebudú vytvárať, lebo ich sem pustíme len 700. A od tohto tá doložka úplne abstrahuje, od celej tejto makroúrovne, že imigranti, to sú ľudia, ktorí tu pracujú a platia dane a vytvárajú ekonomickú hodnotu, vďaka čomu má tento štát potom viac peňazí na to, aby mohol robiť nejakú sociálnu politiku. Od tohto úplne abstrahujete, ako by ste to nevnímali. Špeciálne ma to prekvapuje, pretože sa bavíme o podnikateľoch, kde dokonca títo zahraniční podnikatelia majú dokonca povinnosť, že musia byť ziskoví, že dáme im teda to povolenie na podnikanie na Slovensku, len ak budú vytvárať zisk. Čiže tam je to akoby že stávka na istotu, že oni musia byť ziskoví, čiže budú platiť nejakú pozitívnu daň a od tohto úplne abstrahujete.
Že vraj na výbore pani štátna tajomníčka Kurilovská hovorila, že majú nejakú analýzu, že že vraj tí podnikatelia tuná síce získajú povolenie, ale potom idú do ďalších krajín. No ale keď sme sa pýtali, že teda nech nám tu analýzu ukážu, že naozaj aké sú tie čísla, tak už taká zdielna veľmi nebola. A to je podľa mňa taká odfláknutá legislatíva. Hej, ja vám hovorím argumenty, prečo tu potrebujeme imigrantov, vy, a podkladám ich dátami, vy hovoríte, že oni nám utekajú aj tak do iných krajín, ale dátami to nepodložíte. Tak to je potom taká debata, viete. To sa veľmi akože k výsledkom, k výsledkom nedopracujeme.
Čiže toto som, na toto som chcel nejakým spôsobom poukázať, v čom vnímam, v čom vnímam problém v tejto legislatíve, že akoby abstrahuje alebo úplne ignoruje jednak ekonomickú realitu, že tí ľudia sem prinášajú nejakú ekonomickú hodnotu, a úplne abstrahuje od toho, že my na to, aby táto krajina prosperovala, ich potrebujeme, bytostne ich potrebujeme a potrebujeme ich sem lákať, najmä tých vyššie kvalifikovaných odborníkov, špecialistov a teda ja vám hovorím konkrétne za sektor, ktorému sa venujem, v IT nás nečakajú dobré časy, pokiaľ nebudeme umožňovať riadenú, riadenú imigráciu odborníkov zo zahraničia. Ale holt, je to vaša zodpovednosť, tak verím, že sa potom budete zodpovedať verejnosti, že prečo sme na tom tak, ako sme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolega Hargaš, že si tak ozvučil tú tému toho, že my tu tých cudzincov naozaj potrebujeme, že to nie je teraz len o tom, že si akoby, že sa bavíme len o nejakých papieroch, ale o tom, že naša ekonomika, ale aj naše školstvo a ďalšie oblasti naozaj potrebujú sa v tomto otvoriť svetu. A ja by som tu priniesla také dva príklady a jeden je, boli tu už spomínaní aj predtým v rozprave tí PhD. študenti, no tak keď sme nedávno boli na zasadnutí školského výboru na SAV-ke a jedna z tém, o ktorých sa hovorilo, bolo práve, práve PhD. študenti a teda som si to aj dohľadala, že SAV-ka má 20 % doktorandov zo zahraničia, valná väčšina z nich teda nie sú z krajín Európskej únie, ale z tretích krajín, a na tom stretnutí nám hovorili, že ešte asi nikdy sa im nestalo, že by im ten človek naozaj nastúpil v septembri, pretože vždy mesiace a mesiace vôbec riešia všetko to, čo to obnáša, aby mohol nastúpiť. A to sú ľudia, ktorí už absolvovali vysoké školy v zahraničí, ktorí už sú vysokokvalifikovaní, ktorých si naša Slovenská akadémia vied vybrala ako interných doktorandov, lebo tu prinášajú nejaké know-how, lebo tu budú tvoriť nejaké hodnoty, možno patenty, ktoré potom budú pod vlajkou Slovenskej republiky. A napriek tomu tie polená, ktoré sú im hádzané pod nohy, vlastne musia riešiť, riešiť z roka na rok. A ešte ťažšie to je u študentov, ktorí by mali nastúpiť na bakalárske alebo na magisterské štúdium, kde je to ešte prísnejšie posudzované, lebo teda nemajú ani ešte ukončenú, ukončenú tú, tú vysokú školu zo zahraničia.
Čiže naozaj myslime na to, že je to aj v našom záujme, aby sem títo ľudia prichádzali.
Ďakujem pekne.

Ja chcem na záver poďakovať tebe, Jano, že si priniesol aj tú perspektívu IT biznisu, ja by som pridala možno gastro biznis, už len keď sa pozrieme tu na Zámockej, keď ideme dole, máme tu gruzínsku reštauráciu, myslím, že tam pribudla nejaká kórejská a keď sa prejdeme po Bratislave, je jasné, že ten gastro biznis už u nás takisto ako v celej Európe do veľkej miery je určovaný tým, že sem prišli ľudia zo zahraničia a priniesli sem svoje kuchyne, však mohli by sme spomenúť aj vietnamskú, aj kebaby, ktoré sú po celom Slovensku, keby som chcela byť veľmi ironická, tak poviem, že nie je národným jedlom Slovenska halušky, ale v podstate vietnamská kuchyňa a kebab, pretože to je, a pizza možno, to je úplne v každom meste, aj v Rimavskej Sobote, aj neviem kde, a je to vplyv vlastne cudzincov a my nemôžme ten talent, ktorý sem prichádza, pretože aj urobiť dobrú gastronomickú prevádzku, či už malý bufet navštevovaný, alebo nejakú fancy reštauráciu, je talent, tak my to nemôžme zviazať do 700 miest ročne. A hlavne nie je vôbec jasné, že ako sa týchto 700 ľudí bude vyberať, že či to bude prvých 700, ktorých požiada, alebo teda budú nejaké kritériá, alebo čokoľvek, prosto z tej novely to vôbec nie je jasné. Rovnako ako k tomu nie je priložená žiadna analýza, že prečo 700. Padá tu príklad Českej republiky, no dobre, ale prečo sa inšpirujeme práve Českom, to nikto nepovedal, prečo práve 700, to tiež nikto nepovedal, a takisto tu padá informácia, že údajne väčšina z tých cudzincov, čo má povolenie na podnikanie, buď fejkuje podnikanie a nahrádza ho zamestnaním, alebo tu nie je. Ale k tomu tiež nie je žiadna analýza, čiže keby sme tento zákon neprijímali za tri dni v SLK, tak sme možno mohli diskutovať poriadne a odborne, veď ja netvrdím, že mám stopercentnú pravdu, ale chcela by som prosto vidieť tie dáta, na základe ktorých práve toto opatrenie bolo vymyslené a ktoré ideme prijať a malo byť na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem za slovo a ďakujem, kolegyne, za reakcie a naozaj by som ešte raz chcel apelovať na ten ekonomický rozmer tejto riadenej imigrácie. Viete, že z manažérskeho hľadiska sa na to pozrime, hej, že dnes, a naozaj sa bojíme za toho IT sektora, dnes vieme, že nám chýba 10- až 15-tisíc odborníkov v tomto sektore. A teraz pozerám aj na navrhovateľa, aj na pána spravodajcu. Vieme, že nám chýbajú, vieme, že ich nebudeme mať, lebo demografická krivka nepustí. Keď sa nám aj v tomto roku narodí o dvakrát viac detí, tak kým sa z nich stanú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov, hej? Čiže, kolegovia, matika, nepustí to. Čiže sa vás pýtam, ako to chcete riešiť? Lebo ja hovorím, že inak ako riadenou imigráciou a lákaním talentov v tomto sektore sem na Slovensko to nevyriešime. Čiže buď hovoríte verejnosti, že tak budeme zaostávať, chýbajú nám, nechceme ich tu, budeme zaostávať, alebo máte nejaké zázračné riešenie, o ktorom nikomu nehovoríte. Tak to by ma naozaj zaujímalo, že ako to chcete spraviť, hej? Aj keby teraz nastal nejaký bum, hej, Husákove deti II, začne sa strašne veľa detí rodiť, tak kým z nich budú IT-čkári, tak prebehne 15 – 20 rokov. A nám dnes chýba tých 10- až 15-tisíc. A vy namiesto toho, aby ste to uľahčovali, tak to sťažujete. Tak naozaj sa vás pýtam, že ako to idete riešiť. Chcete, aby táto krajina prosperovala, predpokladám, digitalizácia je budúcnosť, potrebujeme tie talenty, vy ich odmietate. Tak ako to chcete riešiť, kde máte, idete preškoľovať teraz čo, ľudí z gastra na IT, alebo, aj to je riešenie, ale nevidím ho od vás. Hej, že ja naozaj nevidím tie programy, ktoré majú zabezpečiť, že v tejto oblasti budeme prosperovať. Pán Bartek, nepoviete mi? Vy tak rád sa dožadujete odborných riešení v diskusiách, tak teraz mi povedzte, ako to chcete riešiť, ja som vám povedal, ako by som to riešil ja, ale od vás nepočujem, ako by ste to riešili, môžte v záverečnom slove možno.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na tie veci, na ktoré viem reagovať, zareagujem, aj mám nejaký podklad, aj som si komunikoval s kolegami z ministerstva vnútra aj s mojím s pánom štátnym tajomníkom pre vysoké školstvo, budem reagovať na veci, ktoré sa dokážem vyjadriť.
Prvá je, naozaj podporujeme významným spôsobom internacionalizáciu aj v tej podobe, aby naši študenti mohli študovať v zahraničí, ale aby sme aj získavali talenty zo zahraničia, to sa týka tak predgraduálneho, graduálneho aj postgraduálneho štúdia, samozrejme, že tie doktorandské kapacity a talenty, po nich baží každý, aby ich získal. Za posledný rok si myslím, že ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra urobilo obrovský kus roboty a sfunkčnilo systém práve v tom, že často naše konzulárne zasto... alebo konzuláty a naše zastupiteľské úrady neboli schopní vybavovať, ani v priebehu jedného roka nedostali termíny na, práve na získanie víza a hoci sme im dali dobrý projekt a hoci sme mali doktorandov aj z Indie, aj z krajín, kde naozaj že majú talenty, tak sme o nich prišli, pretože to trvalo rok, kým dostali nejakú, nejaký termín. A, prosím, toto asi nemôžme hádzať na bremeno a plecia len tejto vláde, lebo to je nejaký prežitok. A to, čo sa podarilo urobiť, že sa vytvorili tzv. sloty práve pre tie termíny, aby sme to získavali povedzme k septembru po dohodách s tými konkrétnymi exponovanými aj krajinami, vytvorili sa aj tzv., použijem slovo, lietajúci konzuli, ktorí umožňujú, aby sa vlastne v tých krajinách, kde to je, posilnili tie kapacity, vytvorili sa aj kontaktné centrá pre vydávanie víz. Tú spätnú väzbu, ktorú, a nemám ju teraz, ale už dlhšie keď som sa pýtal, asi sme mali túto debatu pred mesiacom a pol aj s univerzitami, vítajú, že konečne sa trošku urýchlil tento proces, pretože naozaj sme strácali tieto kapacity.
To, čo ste, pani poslankyňa Števulová, aj navrhovali, a mám aj nejakú odpoveď, aj vám ju asi k dispozícii dajú k tým jednotlivým bodom, ale čo sa týka toho doktorandského štúdia § 31. Mám za to, že v zásade sa tam zmenila jedna vec, možno podstatná, ale o tom vieme diskutovať, a to je, že my naďalej, a platí to isté, cudzinci pre doktorandské štúdium majú po skončení možnosť v rámci tej ochrannej lehoty deviatich mesiacov si predĺžiť pobyt. Tá požiadavka je len, že to štúdium malo prebiehať na Slovensku, hej? Myslím, že rozumná, ale môže to znamenať, že ak sme predtým to štúdium tu nemali, tak si ho vlastne nemôžu, no však z princípu asi veci, ale ja som ešte požiadal, však bude aj druhé čítanie ešte, aj mám tu informáciu z ministerstva vnútra, že debata na toto môže byť.
A čo sa týka toho vášho návrhu, ktorý ste navrhovali v ods. 6 k tomu bodu 7, tam a, prosím, naozaj nechcem tu zastupovať pána ministra, ale dostanete k tomu odpoveď, tento návrh by bol v rozpore s čl. 11 ods. 2 smernice, ktorá v zásade presne popisuje, čo je možné. Veď dá sa o tom diskutovať, ale tak, ako ste to navrhli, to nie je možné.
A čo sa týka tých jazykových kurzov, je to, je to legitímna téma, ale treba si povedať aj, že či máme nedostupné tie termíny. Zatiaľ my neevidujeme nedostatok, my takisto zabezpečujeme aj podporu vzdelávania jazykových kurzov aj ako ministerstvo pre cudzincov aj kvôli štúdiám, aj kvôli učiteľom a ďalej tak, treba riešiť asi jak, pán kolega Horecký tu nie je, hovoril o príčinách, nie to tých následkoch, hej. To znamená, už, áno, pardon, častokrát hovorí práveže riešme symptomatik, hej. Takže v tomto, ak tu nie je problém, tak neviem, prečo sa tomu musíme akože príliš orientovať na to, že čo ak nebude, ak máme dostatok kapacít a vieme to v tej lehote, na ktoré sa prihlasujú, stihnúť. (Reakcia z pléna.) No ale my neevidujeme o tom, že nie sú k dispozícii v rámci toho 40-dňového, že termíny na to, aby si vykonali tú skúšku. (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dostanete odpoveď aj v tých otázkach, bude druhé čítanie, ja si myslím, že vôľa aj na strane pána ministra vnútra je diskutovať, určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne.
K pobytu cudzincov ešte jednu vec, kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto.
===== je diskutovať. Určite cieľom a zámerom je sflexibilniť absolútne.
K pobytu cudzincov ešte jednu vec - kvóty. Táto debata prebieha naozaj že férovo a odborne s ministerstvom hospodárstva o tých počtoch. Viete, koľko má Česká republika kvóty? Päťsto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem teda, keď som bol vyzvaný pánom Hargašom. A viete, ja mám taký pocit mierneho déja vu, keď sa rozprávame o otázkach prílevu migrantov alebo teda zahraničných pracovníkov na Slovensku a vždy si spomeniem na rok 2015, tých najväčších imigračných kríz, kedy sme počuli, ako príliv migrantov do Európy vyrieši všetky naše problémy, že budú prichádzať len vysoko špecializovaní lekári, informatici, IT-čkári, no a dnes, v roku 2025, vidíme výsledky, že tomu tak nie je a naozaj aj také ekonomiky ako Nemecko majú enormný problém s prílivom imigrantov, od ktorých očakávali, že budú prínosom pre danú ekonomiku, žiaľ, nestalo sa tomu tak v drvivej väčšine, samozrejme česť výnimkám.
Takže ja nezdieľam, pán Hargaš, váš pohľad na to, prijímať na Slovensko každého jedného a desaťtisíce odborníkov, pretože tých desaťtisíce odborníkov reálne na tom trhu v tom zahraničí ani nemáme takých, pre ktorých by Slovenská republika bola v tejto chvíli zaujímavá, a práve preto musíme robiť všetko, aby sme si nedostatkové profesie dokázali vychovať my z vlastných ľudí. Máme historicky najnižšiu zamestnanosť, nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, čo sú dobré čísla a teda robme pre to, aby sme naozaj v súčinnosti s ministerstvom vnútra, s ministerstvom školstva dokázali robiť aj atraktívne odbory práve na tie profesie, ktoré nás tlačia v topánke.
A keď sa pýtate, čo sme my urobili napríklad pre to, a... však počúvajte vy teraz, keď sa vy ma pýtate, čo sme my napríklad urobili pre to, aby sme mali viac informatikov, tak vás pozývam napríklad na trenčiansku župu do Handlovej, kde vznikol jeden špičkový odbor pre IT-čkárov. Pán rektor Trenčianskej univerzity, môj kolega z trenčianskeho zastupiteľstva to rozhodne podporí, kde naozaj vznikla špičková škola, ktorá bude chrliť profesionálov v odbore IT a podobne a takto by som mohol pokračovať. Takže naozaj my nesedíme a aj na trenčianskej župe robíme všetko pre to, keď vidíme nedostatkové odbory, tak sa ich snažíme nejakým spôsobom aj vypĺňať atraktívnymi odbormi, napríklad ako aj IT-čkári a IT-mechanici.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že pán minister nie je na výjazdovom rokovaní vlády, ale že tu sedí a počúva. Včera sme naozaj mali vystúpenie mojich kolegýň z Progresívneho Slovenska, ktoré roky, dlhé roky pracovali, pracujú v školstve, ktoré dlhé roky naozaj poznajú túto problematiku. Ja som síce učil len dva roky, ale naozaj sa, toto je oblasť, ktorá je pre mňa veľmi srdcová záležitosť - školstvo. Vyzerá to, že aj my podporíme tento zákon, aspoň aby niečo bolo, ale musím povedať a chcem vystúpiť, že to, čo sa deje teraz aj v školstve, to, čo sa deje pri platoch učiteľov, to, to je čistá katastrofa. Pán minister, áno, vystúpi, mne je smutné, že napríklad aj teraz pred chvíľou ste videli vystúpenie na záver, aby, my nemôžeme reagovať na nich a tie ich populistické reči, tie ich populistické žvásty, čo tu, čo tu rozprávajú naozaj. Ako aj teraz sme počuli pána Hargaša, sa spýtal konkrétne, aké sú riešenia, no a tak bolo tu povedané, že my v župe robíme všetko pre to, my pre ľudí robíme všetko, my sme fantastickí, jedineční, krásni, milí, príjemní, jedineční a naša vláda a naše socialistické zriadenie smerácke, esenesáckohlasácke, je niečo fantastické. Bum! No. Tak to bolo vystúpenie. A nemôžete na to reagovať, pretože vám budú rozprávať tieto populistické žvásty.
Realita je úplne iná. Učitelia strádajú, učitelia naozaj, povolanie, kedy ja som učil, tak ja som učil na učňovke učňov a to bolo strašné. To bolo, to tí chlapci naozaj, ich to nebavilo, oni tam v tej robo... teda v tej škole boli, lebo nemali nič iné, a zvládnuť takýchto, takýchto chalanov bolo, bolo, bolo nadľudské. Mal som kolegyne, ktoré, ktoré doslova a do písmena by si zaslúžili štvornásobný plat. A dnes, dnes je to to isté. Dnes tí žiaci a školstvo je ešte v horšom stave, pretože keď vám žiak má svoje práva (rečník sa na chvíľu odmlčal), žiak má svoje práva, ale, ale svoje povinnosti si vôbec neplní. No a učitelia, učitelia k tomu pristupujú spôsobom naozaj rozdielnym. Sú učitelia, ktorí svoje pedagogické nadanie naozaj majú od Boha. Sú to učitelia, ktorí vedia zaujať. Sú to učitelia, ktorí... (Rečník sa na chvíľu odmlčal.) Normálne, v pohode, však keď tuto sa mohli, aj vy kľudne, nemám s tým problém, fakt v pohode. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie. Mne sa to páči, lebo viete, aj keď príde nejaký minister, oni za ním nejdú na ministerstvo, ale tu si s ním vybavujú počúvaj, prosím ťa, potreboval by som pre Paľa takéto veci, nemohol by si mi to vybaviť? Alebo Fero mi telefonoval, že by si mal nejaký flek pre neho. Však choďte na ministerstvo, chlapci, tak si to vybavte, tieto kšeftíky a pán Drucker síce je úplne zaujatý, ale vy ste nevybavovali kšefty, len to som hovoril tuto vedľa, takže kľudne, nech sa páči, porozprávajte sa, nemám s tým žiaden problém. Stačilo? Môžem?
Takže naozaj učitelia, ktorí, ktorí majú danosti od Boha a to zvládajú perfektne aj v dnešnej dobe. Ale sú učitelia, ktorí, ktorí sú tam preto, lebo čo budem robiť? No tak išla som, išiel som študovať vysokú školu pedagogickú, vyštudoval som pedagogickú školu a celý život učím. A pani Kalmárová sa stretala s takými ľuďmi a ja, ja nepoznám nič horšie, ako keď prídete na hodinu a mal som takú kolegyňu, ktorá začala rozprávať, ospravedlňujem sa aj niektorým mojim kolegom tu v sále, a začala rozprávať no a teraz vám poviem, že dejepis je dobrá vec a potom pôjdeme do toho a spravíme si toto. A toto hodinu. Tie deti boli, tie deti vôbec, vôbec ich to nezaujímalo a boli v katastrofálnom, v katastrofálnom stave na konci s hodnotením. A tuto to je.
A teraz, o tomto to je, o hodnotení tých učiteľov. Vážme si a zaplaťme dobrých učiteľov, zaplaťme učiteľov, ktorých, ktorí nám vychovávajú deti, ktoré sú, ktoré sú odborníci, ktoré majú záujem študovať. Neznechucujme tým deťom látku, učivo, ale prilákajme ich. Sami dobre viete, že keď ste mali učiteľa, ktorý vás vedel zaujať, tak aj keď vás matematika nebavila, tak ste mali radi tú matematiku. Aj keď vás nebavila fyzika, tak zrazu tá učiteľka, fú, a mali ste radi tú fyziku. Zaplaťme týchto učiteľov. Trošku musím byť kritický, pretože tie peniaze, aj keď sa našli na učiteľov aj za našej, za pôsobenia našich ministrov, keď sme, keď teda v prechádzajúcej vláde, ale nebolo to, nebolo to tiež nič horibilné, ale toto je dôležité, zaplatiť a dobre zaplatiť.
Len, viete, ako chceme zaplatiť učiteľov a chceme povedať, že treba učiteľom zvýšiť platy, keď my nejdeme príkladom a vláda už vôbec nejde príkladom. Keď si premiér zdvojnásobí plat (povedané so smiechom), keď si ministri zdvojnásobia plat a rozprávajú no ale viete, je kríza, nemáme na platy učiteľov. Doparoma. Už som to raz povedal, čo to je za otca, ktorý vyžiera svojim deťom z taniera? A otec rozpráva deťom, že deti, vy sa uskromnite, ale ja vám budem vyjedať z taniera. Čo to je za otca? My máme premiéra otca, ktorý sám sebe z toho taniera nadelí a vy, tu máte omrvinky.
Zaplaťme dobre učiteľov. Nájdime tie peniaze. Tie peniaze sú. Ale predražujme dvojnásobne kšefty, nerobme štátne zákazky, ktoré majú stáť milión za pätnásť miliónov. Nerobme štátne zákazky, ktoré majú stáť desať miliónov, za sto miliónov. A to sa tu dnes deje. To sa tu dnes deje.
A to, čo sa tu dialo, keď sem prišli naozaj z Európskej únie poslanci, aby skontrolovali to, čo sa dialo s eurofondami, veď, preboha, my sme také peniaze rozkradli, lebo hovorím my, lebo my občania sme namiesto toho, aby sme ich kontrolovali, tak zatvárame oči a mňa ide úplne rozhodiť, keď niekto povie, že no a čo, že Fico kradne, veď aj ostatní by kradli, keby boli pri moci. Kde to, v akom štáte žijeme? Prečo má Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a ďalšie krajiny, majú naozaj kvalitné školstvo, kvalitnú štátnu správu, kvalitnú, všetko, infraštruktúra. Prečo? No lebo tak ako naozaj, oni, oni, aj tí premiér, aj ten premiér žije skromne, nerozdávajú svojim ľuďom.
Ja chcem apelovať na pána ministra naozaj, aby, aby zaplatil učiteľov, aby sa našli v tom rezorte peniaze, aby sme motivovali učiteľov, aby tí učitelia mali chuť učiť. A nie, aby tí učitelia mali ešte popri tom brigádu v záhradníctve, alebo tí učitelia po večeroch ešte namiesto venovania sa svojim deťom učili iné deti súkromne, aby si mohli, aby mohli žiť tak, ako má každý človek žiť, dôstojne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. A no, pán Pročko, v prvom rade som veľmi rada, že podporíte tento návrh a som veľmi rada, že sa zaujímate aj o problematiku v školstve. Osobne si ale nedovolím jednu, a si teda dovolím jednu poznámku. A som veľmi rada, že už tie deti neučíte. Pretože bola by som veľmi nerada, aby videli taký príklad, aký ste si dovolili pred zrakmi detí na ich matku v garážach.
Pán Pročko, prosím, do školstva sa nestarajte do role ani odborníka, ani otca, ani rodičovského príkladu.
Ďakujem.